Jump to content

Nové bábätko, drobné bábätko


Vilma Flinstonova
 Share

Recommended Posts

Ďakujem, game :smile: Ďakujem Vám ..:smile:

Cítim sa šťastne. Som vďačná  za  synov..,   pekné, milé spomienky na ich detstvo, som hrdá mama.. teraz som aj  babičkou krásnej vnučky, znovu prežívam krásne, neopísateľné pocity. Vidieť deti, vnúčatko(a), zdravé, spokojné, šťastné, napľňa srdce šťastím.:smile:

 

Link to comment
Share on other sites

pred 2 hodinami, chlapeczjuhu napísal:


 

 


Tak snad aj pre manzela emoji16.pngemoji16.pngemoji16.pngemoji16.png

...
 

 

No čo Ti poviem, nejako sa veľa veci po tehotenstve zmenili :unsure:

Všade zrazu dieťa (spí s nami, medzi nami, proste postieľka neplní svoju funkciu), veľmi veľa energie a času obaja venujú dieťaťu, a prvé týždne aj hormonálne výkyvy (u mňa masaker, stále som si vyčítala niektoré veci, pripadala som si strašne nepritazliva kvôli rane po cisárskom reze, veľa som plakala, našťastie toto obdobie prešlo).

Samozrejme je to silno individuálne, ale ak mám porovnať obdobie pred a po, tak veľký rozdiel. Druhá vec, ostalo pár kíl navyše, takže nevyzeram ako predtým, takže aj to sebavedomie nie je to čo bývalo :neviem:

Po druhom sa dám radikálne dokopy, posilňovňa ako kedysi...aspoň také sú predstavy :ermm:

  • Like 1
Link to comment
Share on other sites

Je to individuálne. 

Môže to byť u vás lepšie, ale aj horšie :smilieee:

Aj keby, je to krásne obdobie, sledovať ako sa dieťa mení, z týždňa na týždeň, a ak si to obaja rodičia užívajú, čo viac si priať :smile:

  • Like 1
Link to comment
Share on other sites

Dňa 3. 12. 2020 at 22:46, doll napísal:

...stále som si vyčítala niektoré veci, pripadala som si strašne nepritazliva kvôli rane po cisárskom reze, veľa som plakala, našťastie toto obdobie prešlo).

...

mne teda jazva po cisárskom ani do päty netresla, skôr komplikácie, vďaka ktorým som si tam pobudla až sa dobre pamätám, 2 týždne.   Flinstonovi moja jazva nevadila ani kým ešte bola dobre viditeľná, o pol roka už bola veľmi nenápadná. A bolo to to posledné, čo by ma trápilo. Ale zas som mala iné "nápady".

 

Link to comment
Share on other sites

Skôr to suviselo s tým všetkým čo sa udialo.

Ja som mala predstavy o pôrode, a zrazu prišla akútna situácia, bez prípravy, s úplne iným priebehom aký som očakávala.

Pre mňa bol základ mať priložené dieťa od prvých sekúnd a byť s ním bez odobratia čo najdlhšie. Žiaľ. Navyše som ho držala až po 24 hodinách. Doteraz ma to trápi. 

S odstupom času by som reagovala úplne inak.

Došlo aj k problémom s dojčením, z pôrodnice som odchádzala ako nekojaca, drobec sa nevedel prisať. Našťastie toto sa nám podarilo po 5tich týždňoch 

Link to comment
Share on other sites

Doll, netrap sa hlupostami, co mohli byt. Maly je tam a teraz, a kojis... to som ja nikdy nerobila...

Kazda zena si prejde svojim, ale to uz bolo, a boli aj onakvejsie veci...

Len majte zdrave krasne mudre deti, to je podstatne.

  • Like 1
  • Upvote 1
Link to comment
Share on other sites

Na prechádzke s vnučkou. Fotené už dávnejšie. Rastie ako z vody, zdravá, krásna, šikovná. Chýba mi, ešteže ju môžem vidieť na fotografiách, videách, hneď by som si ju  popestovala, privinula,  videla celú rodinku...  Snáď na jar... Už len pomyslením na to rozkošné stvorenie,  srdce sa mi teší.:smile:

 

s vnučkou.jpg

  • Like 2
  • Thanks 1
Link to comment
Share on other sites

vyhodil mi facebook, aj ked neviem prečo, tento portál nevyhladávam. ale dobre ze som na to kickla lebo sa  nestačím divit. 

 

Ťažké, no úprimné priznanie mamy Karin: Kiežby som svoju dcéru milovala rovnako ako svojho syna

 

Citát

ZMENÍ SA TO NIEKEDY?

Ťažko sa mi o tom rozpráva. Myslela som si, že krkavčiu mať poznáme iba z rozprávok, ale žiaľ nie. Som ňou ja. Teda aspoň sa tak cítim, pretože jedno svoje dieťa mám radšej ako to druhé.

Premýšľala som, prečo je to tak a prečo sa to ani rokmi nemení. Syn má 8, dcéra 6. Kým s ním sa poctivo každý deň pripravujem do školy, za ňou pošlem manžela, kým jemu čítam rozprávky a viem sa s ním prehrať celé hodiny, jej dám s prekonaním sa bozk na čelo, zhasnem, a s hraním sa je to podobné.

Podám jej bábiku a poviem, nech sa pohrá. Môj vzťah k nej sa nedá skrývať. Neviem sa pretvarovať.

Vyčíta mi to manžel, mama aj sestry, posielajú ma k psychológovi, ale myslíte, že iný človek môže zmeniť moje vnútorné pocity? Dokáže vo mne vzbudiť lásku k nej? 

INKUBÁTOR, KLIEŠTE A INÉ PROBLÉMY

Synček bol vytúženým prvým dieťaťom. Snažili sme sa o bábätko viac ako štyri roky, kým napokon prišlo naše malé šťastie.

Bezproblémové tehotenstvo sa však neskôr kvôli infekcii zmenilo na boj o život a ja som porodila svojho drobčeka predčasne. Určitý čas ležal v inkubátore.

Našťastie, prospieval veľmi dobre, rástol, priberal a nás pustili približne do 2 mesiacov domov. Bála som sa o neho, ani som sa od neho nepohla. Možno aj preto, že jeho štart do života nebol práve ružový, som sa o neho stále bála a aj bojím.

On je moja veľká láska, v mojich očiach absolútne dokonalá bytosť a som pre neho ochotná urobiť čokoľvek. Rovnako aj môj milujúci manžel, ktorý na svojho syna nedá dopustiť. A ani na dcéru.

Chcela som si čo najviac užiť naše prvorodené. Druhé dieťa sme odložili na neurčito aj kvôli môjmu predčasnému pôrodu a počiatočným zdravotným problémom nášho syna.

Pár mesiacov po jeho prvých narodeninách sme sa vybrali na dovolenku a o pár týždňov na to prišli prvé nevoľnosti. Opäť tehotná.

Bola som nešťastná, neistá sama sebou, či zvládnem dve deti, no manžel ma stále presviedčal, že náš chlapček potrebuje súrodenca a dvom im bude na svete ľahšie. Ja som sa však idylicky vôbec necítila.

Päť mesiacov častého zvracania, spavosti a mrzutosti ma pripravili o krásne chvíle so synom. Druhé tehotenstvo ma ničilo, pribrala som neuveriteľných 25 kg a jej príchod na svet bol tiež hotová katastrofa. Kliešťový pôrod. Ostatné si viete domyslieť.

Po narodení som sa na ňu nemohla ani pozrieť. Syna som dojčila 13 mesiacov, ju som si nechcela prikladať vôbec. Bolo to trápenie. Dojčila som ju maximálne 2 mesiace a celá starostlivosť o ňu pripadla manželovi alebo mojej mame.

„Prečo si ju nevezmeš, veď vidíš, že stále plače,“ povedala mi snáď miliónkrát. Nedokázala som to. Chcela som byť stále pri synovi, venovať sa jemu. 

MÁ OTCA A BRATA, MAMU NIE

Naučila som sa ju tolerovať, ale nevyhľadávala som jej spoločnosť. Možno aj preto sa z nej stalo skôr samotárske dieťa. Kým syn si vyžadoval moju pozornosť, ona sa vedela zahrať aj sama.

Priznávam, robila som a aj robím medzi nimi veľké rozdiely. On dostal odo mňa k narodeninám veľkú stavebnicu a najnovší tablet, ona iba knižku. Manžel sa to potom vždy snažil dohnať.

Na obed som varila len to, čo najviac chutí synčekovi a nie jej, na výlety sme chodili, kam sa môjmu chlapčekovi zažiadalo, nie tam, kam chcela ísť ona. Často som premýšľala, čo by mohlo moje pocity zmeniť, ale už som sa prestala trápiť.

Dcéra za mnou chodievala, chcela tráviť so mnou čas, no keď videla, že nemám ja záujem, prestala. A mne to vyhovovalo. Manžel si to všimol hneď od začiatku, viackrát sme mali výmenu názorov, prosil ma, nech svoj postoj zmením, ale ja to nedokážem.

Postáram sa o ňu ako o každé iné dieťa, no city a prejavy lásky odo mňa nemôže čakať. Ona sa podobá na manžela, kým syn je mojou vernou kópiou. Možno aj preto k nemu inklinujem oveľa viac.

Neviem, hľadám stále dôvody, prečo nie, než prečo áno. Prečo ju nechcem, neľúbim, nepotrebujem… Je mi to ľúto, hanbím sa za seba, ale neviem to zmeniť.

Syn má svoju sestru rád, sú kamaráti a nedajú na seba dopustiť, keď však príde k šarvátkam, vie, že on má navrch, jeho si vždy zastanem, jemu hneď prepáčim.

Dúfam, že mi raz dcéra odpustí moje správanie a bude lepšou ženou, matkou a vzorom ako som ja. Modlím sa, aby som raz odpustila aj sama sebe...

https://najmama.aktuality.sk/clanok/251054/tazke-no-uprimne-priznanie-mamy-karin-kiezby-som-svoju-dceru-milovala-rovnako-ako-svojho-syna/

 

tá uz mala byt dááávno nacválaná u psychológa. 

Link to comment
Share on other sites

Takze to nemusim citat? Nebudem a naco to tu davas.  Ono u matky je dvolezite je to dieta dat aspon na chvilku po porode(zena v tedy musi mat nenormalne emocie,stavy). Mozno aj u mna ako otec u chalana som bol pri porode, u dceri nebol. Chlapec, dievca. Nikdy k nim nebudem mat rovnaky pristup a nikdy oni nebudu rovnaky. Su chlapec a dievca. Inak uz su celkom velki a stale sa mi trepu do postele, ale z polovice si ich tam donesiem aj sam, lebo ich tam chcem, pozerat snimi filmy.

Precital som si to. Ja mam normalnu matku - manzelku.

Citát

Dcéra za mnou chodievala, chcela tráviť so mnou čas, no keď videla, že nemám ja záujem, prestala. A mne to vyhovovalo. Manžel si to všimol hneď od začiatku, viackrát sme mali výmenu názorov, prosil ma, nech svoj postoj zmením, ale ja to nedokážem.

Toto u mna mohlo byt,aj ked chodi na futbal(to sama chcela ani ja ani zena) nevie kopnut do lopty,teda som sa ovela viac po tejto stranke venoval synovi. S nim to malo nejaky zmysel. Uz si snimi nekopem.

Citát

Postáram sa o ňu ako o každé iné dieťa, no city a prejavy lásky odo mňa nemôže čakať. Ona sa podobá na manžela, kým syn je mojou vernou kópiou. Možno aj preto k nemu inklinujem oveľa viac.

Toto ja naozaj neviem kto sa na koho podoba. Syn bude po mne. Nieco nachyta(l). Snad este nie to najhorsie. A dufam,ze je dostatocne inteligetny aby to najhorsie nikdy nenachytal.

Citát

 

Neviem, hľadám stále dôvody, prečo nie, než prečo áno. Prečo ju nechcem, neľúbim, nepotrebujem… Je mi to ľúto, hanbím sa za seba, ale neviem to zmeniť.

Syn má svoju sestru rád, sú kamaráti a nedajú na seba dopustiť, keď však príde k šarvátkam, vie, že on má navrch, jeho si vždy zastanem, jemu hneď prepáčim.

Dúfam, že mi raz dcéra odpustí moje správanie a bude lepšou ženou, matkou a vzorom ako som ja. Modlím sa, aby som raz odpustila aj sama sebe...

 

Ja mam take iste deti,ak robia zlotu vyhresim ich obe a syn dostane na zadok. Ale to sa v podstate ani nedeje. Ale prva a tretia veta aj keby syn bol adoptovany a to som nezazil,pristupoval by som k nim rovnako. Aby som sa nemusel spovedat pred..  My sme obaja deti chceli a spravili sme si ich kedy sme chceli. Zena je jedna z troch dcer(brata nemala),tak som jej spravil dceru,chcela.

Ale zrejme sa to deje. Hned prvy prispevok v diskusii.

Citát

Ja mam staršieho brata ,mladšiu sestru za seba viem povedať iba toľko ,mama vždy stískala objímala brata ,otec zase moju sestru a ja som sedela len sama ,cítila som ,že nikto ma nemá rád ,len som bola prí5až ,teraz mám 40 rokov a kedže v detstve som trpela ,bola som tyrana ,dnes a vlastne nikdy som neverila že aj mňa niekto môže lúbiť 

Ja som z troch deti a toto nepoznam. Rodicia si spravili dceru a syna po dvoch rokoch ako ja a mna mali po 5tich rokoch, inak presne tak to bolo aj v rodine mojej zeny  a moji surodenci chodili do triedy s jej suredencami. Ja o co som bol ukrateny, moji surodenci uz boli starsi sa so mnou nehravali,ale na ulici bolo vela deti rovnako starych ako ja,teda mi nechybali.

Citát

Tak to je čistá moja matka! Moj brat je starší o 7 rokov a nedá na neho dopustit. Keď čakala mňa chcela ísť na potrat, ale už to nešlo tak ma teda musela mať. Nikdy ma neobjala nepohladila, nepobozkala, nič mi nekupovala. Brat vedel že matka stojí za nim no celé to vyzeralo ako u popolúšky ešte horšie, dokonca aj jedlo pre mňa už nebolo. Trpela ma lebo musela a za všetko som mohla ja, keď som išla zo školy musela som na nákup a potom variť a to som chodila na zakladku, no trpela som ťažkým postramatickým stresom, nespočetne krat som sa chcela zabiť ubližovala som si. Za to všetko si vyslužila odo mna čiru nenávisť. V dnešnej dobe je mi 38, brat ktory pre mna neexistuje je stroskotanec, nedokaže sa o seba postarať matka mu posiela dvochodok, prišli o všetko, mam velky dom, matka u mna byva, nenecham ju na ulici chcem mať čiste svedomie, ale necitim k nej nič len povinnosť. Nedavno odpadla a ja keď som ju uvidela ležať na zemi a myslela že snaď umrela hrklo vo me ČISTA RADOST ale nie len odpadla. Rozýšlala dom že či by som chcela od nej počuť nejaké pokanie, a padneme si do náručia, ale nie nestojím o to v žiadnom prípade, jej fyzická blískosť mi vyložene vadí. Naš vzťah je nasledovný do mojej rodiny jej nič neni ma k dispozícii izbu a hotovo, nerobi mi problém na nu kričat ked strka nos kam nema. Vždy chcela aby som jej dala pokoj, tak ten ma dokonca sa pokušala mi dať pusu z čoho sa mi dvihol žaludok. Brat byva zatial v mojom byte ktory ale predavam a on skonči na ulici. Vidim na nej jak ju trapi že ja mam tolko a on nič ani ona prišla o byt kvoli nemu. Ale nepovie ani slovo(no skusila by, velmi rychlo by som ju poslala za nim na ulicu) a myslite že uzna svoju vinu?? Kdeže, ale mne je to jedno, nezasluži si ma a ani ma nema nestojim o nejake prepač pretože už dost davno to neboli proste o nu nestojim je mi ukradnuta jedine zodpovednost to je všetko. Keď to pišem a čitam vyzera to akoby som bola plna hnevu a zašti, ale neni to tak. Len ju nemilujem ani nenenavidim

Tu to muselo byt este horsie. Nema(dcera) rada ani brata. Ale 7 rokov je velky rozdiel. Ked sa maju radi surodenci, ja som to nepoznal, ale vidim - u mojich detoch,je to pre nich dolezitejsie ako vztah ku mne.

Link to comment
Share on other sites

@slimak, neviem, mozno mi to prišlo lúto . moja dcérka zomrela ked som bola tehotná v osmom mesiaci so synom. a dotyčná má zdravé , šikovné dievčatko a nevázi si to. plus , ak vie ze má problém, je to od nej nezodpovedné ak s tym nevyhladá odborníka. mozno to nie je jej vina, mozno má nejaky psy blok. ved to sa bude postupne len zhoršovat. 

 

 

  • Upvote 3
Link to comment
Share on other sites

Precital som diskusiu a davaju ti to za pravdu. 

Citát

Kým s ním sa poctivo každý deň pripravujem do školy, za ňou pošlem manžela, kým jemu čítam rozprávky a viem sa s ním prehrať celé hodiny, jej dám s prekonaním sa bozk na čelo, zhasnem, a s hraním sa je to podobné.

Aj toto je silne. Asi by mala ist za psych.. Ako keby obom nemohla citat rozpravku a dat nasilu pusu.

Dobre  mala by ist na psycho ambulanciu,i zariadenie.

V diskusii bolo vela poznamok,ze to je vymyslene. Ja verim,ze taketo pribehy su. Ale neverim,ze by niekto sam od seba musel svoje dieta bozkavat nasilu. Ja by som sa nesilil. Teda tam musi mat nejaky blok co vie vyriesit len saman. Ja by som poboskal hocijake dieta, ci aj macika.

  • Upvote 1
Link to comment
Share on other sites

Dala si tu dlhy text, som zareagoval, co ma vyrusilo, ci si pamatal. Potom som si precital diskusiu.

  Priklad. mne zena pripomina, pre dceru som dvolezity ja. Pre dievca je dvolezity otec. Ak ma blbeho otca,takeho si najde aj manzela. Ten otec je vzor pre jej manzela. A ja dufam,ze moj syn nebude ako ja,bude lepsi a dcera si najde lepsieho zenicha. Naviest ich nato moze len moja zena.

  Som sa chcel vratit k tej zene,som zabudol,ale nemusi to byt stratene. Aj ked tam asi prebehol ten najdvolezitejsi cas.

  • Like 1
Link to comment
Share on other sites

Teraz ,zene som to precital. Ci to je vymyslene. Povedala ze to je pravda. Noa. Teda to je fakt a asi nie zriedkavy. Ja som si myslel,ze iste takyto pribeh sa mhol odohrat, ak zena povedala noa, tak takychto pribehohov aj v Revucej je vela.

Link to comment
Share on other sites

  • 3 weeks later...

jeden z najsmutnejších článkov, aké som čítala. Chudinka malá, to dievčatko. Ako aj matka (autorka) je poľutovaniahodná, ale ona by mala byť tá rozumná, mala navštíviť odborníka už po narodení tej malej, keď začala citiť, že niečo nie je v poriadku. 

My máme dve. Staršia je podobná  - ehm - na svokru, má podobné posadenie očí aj výrazné lícne kosti, a vyškriabala by som oči každému, kto by jej bol chcel ublížiť. 

Mladšia - tá je do mojej rodiny. A samozrejme, ani na tú by som nedala dopustiť. 

To ale vôbec nehrá úlohu, obe sú moje a obe som od narodenia mala a mám rada.

Keď boli deti, tak staršia bola také trdlo, hoci nechápem, prečo, snažila som sa, aby si bola vedomá svojej hodnoty a nebála sa presadiť, či ukázať, čo vie. Mladšia bola oveľa priebojnejšia, a aj väčší šoumen, ale aj priťahovala prúsery, skrátka každá úplne iná. 

Obom som sa venovala, obom som čítala rozprávky, každá si mohla vybrať, obom som spievala v postieľke na dobrú noc každá si mohla vybrať 3 pesničky, s obomi sme spievali s klavírom, s obomi som sa učila kým to bolo treba...ak som neikedy uprednostnila niektorú, tak len nevedomky. 

Keď vznikla medzi nimi nejaká šarvátka, obvykle som ich poinformovala, že ja nie som policajt ani Sherlock Holmes aby som pátrala po prvotnom prameni ich sporu a ešte ho aj overovala, a tak väčšinou si to oni dve vydiskutovali, niekedy aj ručne stručne, alebo dostali obidve, punktum. 

Akurát mladšia mala dar omotať si každého okolo prsta a mala držku, ľudia si jej jednoducho vždy všimli, kým staršia nebola takej nátury, skôr hanblivejšia, ale pritom tej menšej trocha závidela . Aj ona by bola chcela, ale nemala na to povahu. 

Keby som mala taký problém, navštívila by som odborníka, hoci ani ja neviem, ako asi by mi pomohol, a ako yb pomohol chudinke malej zaznávanej dcére, ale aspoň by som to skúsila. Veď to nie je normálne.

 

  • Like 1
  • Upvote 1
Link to comment
Share on other sites

  • 1 month later...

Velka gratulacia, vela radosti, zdravia, lasky vospolok, nech sa vam vsetkym dari a babatko nech rastie do mudrosti, krasy a dobreho sveta :kvetinka::kiss:

  • Like 1
Link to comment
Share on other sites

Create an account or sign in to comment

You need to be a member in order to leave a comment

Create an account

Sign up for a new account in our community. It's easy!

Register a new account

Sign in

Already have an account? Sign in here.

Sign In Now
 Share

  • Similar Content

    • cizy
      By cizy
      Vie niekto nejaku dobru radu ako pribrat?

      lebo jest mozem kolko chcem, nepomaha to...

      Inak ziadne zdravotne problemy nemam, citim sa vyborne, chory byvam velmi velmi zriedka, mozno tak raz za 2-3 roky.

      tak co mam teda robit?
    • arwiel
      By arwiel
      nikdy som nevedela schudnúť... podarila sa mi to len v práci keď som za celý deň nabehala kilometre, vyfajčila krabičku a zjedla tak šestinu rajčiny...
      ale teraz nemám prácu... a mne nikdy nepomáhali ani športy, diéty, skúšala som všetko... aj nechutné veci...
      teraz po sviatkoch som jak guľa!!! no fuj!
      tak poraďte.... prosím....
    • alamo
      By alamo
      je "relativististická hmotnosť" to isté ako "gravitačná hmotnosť"?
      sú "zameniteľné"?
      ak nie, "nič" sa nedeje..
      ak áno, znamenalo by to napríklad toto
      príklad s "paradoxom dvojčiat" by bol nezmyselný
      http://sk.wikipedia....x_dvoj%C4%8Diat
       
      ak sa na lodi, v dôsledku nárastu relativistickej rýchlosti, spomaľuje čas
      a v momente dosiahnutia rýchlosti svetla, teda "nekonečnej" relativistickej hmotnosti, sa čas úplne zastavuje, rovnako ako v čiernej diere
      neznamená to, že by sa všetky častice hmoty aj energie, ktoré loď obsahuje, vďaka zvýšenej gravitácii, snažili upadnúť do "izostázy"? vytvoriť "singularitu"?
      totiž všetky by vďaka tomu že sú "relativisticky ťažšie", aj náležite zakrivovali priestor okolo seba, a navzájom sa aj viac gravitačne priťahovali
      v dôsledku čoho by sa loď, všetka jej hmota, zrútila do "čiernej diery", dokonca ešte pred dosiahnutím rýchlosti svetla
       
      pre pozorovateľa na planéte by to znamenalo, že v diaľke uvidí záblesk, ak by loď nebola dostatočne hmotná, a vzniknutá čierna diera by sa začala vyparovať, ak by bola dostatočne hmotná, okolo pozorovateľa by si to veľkou rýchlosťou prefrčala novovyrobená čierna diera
      pre pozorovateľa v lodi by to znamenalo, že sa buďto premení na kus "subkvantovej tlačenky" ("tlačenkizácia" istá obdoba "špagetizácie" ktorá sa prejavuje pri páde do čiernej diery), a to na "večné veky a nikdy inak" (teda do konca vesmíru, keď sa vyparia všetky čierne diery), alebo ak by loď nebola dostatočne hmotná, aby vytvorila stabilnú singularitu, by sa vyparil ihneď, a premenil sa na "kôpku" dokonale premiešaných "mémov"
       
      samozrejme, iba ak je "relativistická hmotnosť", zameniteľná s "gravitačnou hmotnosťou" hmotných objektov, v "kľudovom stave"
      je, alebo nie je?
×
×
  • Create New...

Important Information

We have placed cookies on your device to help make this website better. You can adjust your cookie settings, otherwise we'll assume you're okay to continue. Additional information you can see at Privacy Policy