Jump to content

Prvá svetová vojna


alamo

Recommended Posts

Prvú svetovú vojnu zanedlho nasledovala druhá, ktorá ju počtom obeti minimálne 5x prevýšila. Dá sa povedať, že druhá svetová vojna bola dôsledkom prvej. No prvá svetová vojna zostane fascinujúca preto, že vraždenie bolo ešte morálne ospravedlňované nacionalistickou dogmou boja za národ a monarchiu. V parku, kde chodievam s vnučkou je súsošie „keď Spasiteľ do náručia zachytáva chabnúce telo umierajúceho vojaka“ https://www.pamiatky.sk/sk/page/aktuality-kpu-nitra. Bolo realizované ešte počas bojov v roku 1917-1918. „Na umelecké stvárnenie požadovanej témy dohliadala a organizáciu výstavby pomníka zabezpečovala komisia. Predsedom bol vtedajší hlavný župan Július Jánoky-Madocsány. Patronát nad výstavbou pomníka prevzal nitriansky biskup Viliam Batthyány.“  Sochár uplatnil svoj talent, zobraziť „pokojné prijatie smrti a odovzdanie duše vojaka“, ako keby sa nejednalo o vraždu, ale krásne poslanie. Pri pohľade na sochu ma vždy napadnú Švejkové slová „...to bude něco nádhernýho, když vobá padnem spolu za císaře pána a jeho rodinu !“  Zomieranie, kontrastujúce s touto idylkou v románe Ericha Maria Remarque, kde mladý vojak zbiera svoje vnútornosti, zavesené na ostnatom drôte, volajúci mami, mami.. už asi nebol tak vhodným námetom na sochu. Napriek tomu vraždenie na začiatku prvej svetovej vojny ešte fungovalo v duchu nacionalistických pseudoideálov. To prvej svetovej vojne ešte dáva „romantický“ náboj. V duchu, ako slávna Napoleonova reč vojakom pred bitvou „vojaci vy budete dnes vytvárať dejiny“. Slová v príkrom rozpore s Švejovským „Nestřílejte, vždyť jsou tady lidi!“ Idealizmus hrdinstva a vlastenectva, bol v prvej svetovej vojne zašlapaný do bahna zákopov, smradu chlóru, yperitu a larín. Dnes už vládne relativizmus, náboženské dogmy a izmy sú už minulosťou a nové vojny sa už musia zaobísť bez eufemizmov.

  • Upvote 1
Link to comment
Share on other sites

 V parku, kde chodievam s vnučkou je súsošie „keď Spasiteľ do náručia zachytáva chabnúce telo umierajúceho vojaka“ https://www.pamiatky.sk/sk/page/aktuality-kpu-nitra. Bolo realizované ešte počas bojov v roku 1917-1918. „Na umelecké stvárnenie požadovanej témy dohliadala a organizáciu výstavby pomníka zabezpečovala komisia. Predsedom bol vtedajší hlavný župan Július Jánoky-Madocsány. Patronát nad výstavbou pomníka prevzal nitriansky biskup Viliam Batthyány.“  Sochár uplatnil svoj talent, zobraziť „pokojné prijatie smrti a odovzdanie duše vojaka“, ako keby sa nejednalo o vraždu, ale krásne poslanie....

v súvislosti s prvou svetovou vojnou je podobné, prípadne veľmi podobné súsošie v takmer každom mestečku či dedine...

 

umierajúci vojak a ranenú hlavu mu drží sám JK: toto je pri kostole na kraji kostolnej záhrady v Šali https://www.freespace.sk/fotogaleria/fotografia/2007-obete-vojny/

mená z druhej svetovej vojny sa tam potom len pripísali na druhej mramorovej tabuľke...

 

„Nestřílejte, vždyť jsou tady lidi!“ ... jednoznačne. žiaľ, len neveľmi súhlasím s tým, že náboženské dogmy a izmy sú už minulosťou... pretransformovali sa, trochu, ale vojny sú stále sofistikovanejšie, a to boli bojové plyny v prvej svetovej vrcholom beštiality vojny... napriek zidealizovaným sochám za boha za národ...

Link to comment
Share on other sites

Za boha, za národ... Neviem, či niekedy v minulosti tieto heslá mobilizovali niekoho, položiť za je svoj život. Neverím, že tieto hodnoty boli niekedy v histórii aktuálne. Boli ale určite súčasťou propagandy. Skutočnou podstatou ochoty bojovať, boli omnoho atavistickejsie príčiny. Sú determinovane našou evolučnú podstatou. Eufemisticke ideály iba zastierajú našu evolučnú podstatu. Existuje iba stupeň frustrácie, za hranicou ktorého je uz ochota bojovať. A tá je zatial v EÚ tlmenia pocitom konzumneho blahobytu.

Link to comment
Share on other sites

jj... nejaké priliehavé heslá si nájde každá doba a každá vojna, za boha za národ by dnes už zrejme neprešlo, ale tie sochy majú niečo do seba.

neviem ovšem, či to pomohlo utíšiť žiaľ rodín po mŕtvych a pridusených yperitom... možno vo svojej dobe ako-tak...

ale namiesto toho sú tu patetické pohreby amerických vojakov, obradné skladanie zástav a vyrovnané šíky pomníkov, že áno... a úplne najsuper je stena padlých vo Vietname... najzbytočnejšia vojna v dejinách.

 

iste, evolúcii dokáže človek pomáhať veľmi účinne, dokáže vykynožiť celé ročníky mužov, a detí a kdečoho, na čo siahne. prvá svetová bola extrémna, tým, že to bol dovtedy najväčší vojnový konflikt v dejinách ľudstva... po úľave konca a zničenej štvrtine sveta, neskutočných barbarstiev bojových plynov a zákopov a hladu a otrávených studní nikto nečakal, že o dvadsať rokov sa zopakuje v celej svojej evolučnej kráse... (mienené ironicky)

Link to comment
Share on other sites

Keď pozerám autentické zábery, s akym nadšením sa nechali milióny mladých mužov, ktorí mozno ešte ani nezažili svoje prvé lásky, nechali zmobilizovať na jatky prvej svetovej vojny. Má to niečo do seba... Dúfam, že sa to už nezopakuje. Švejk je stále aktuálny, aj keď jeho autor bol ožran a bigamista. Holt, kto má morálne právo hodnotiť. Cirkev v tomto období tiež zlyhala.

Link to comment
Share on other sites

Create an account or sign in to comment

You need to be a member in order to leave a comment

Create an account

Sign up for a new account in our community. It's easy!

Register a new account

Sign in

Already have an account? Sign in here.

Sign In Now
×
×
  • Create New...

Important Information

We have placed cookies on your device to help make this website better. You can adjust your cookie settings, otherwise we'll assume you're okay to continue. Additional information you can see at Privacy Policy