Deizmus - hrá Boh Age of Empires?

Niekedy keď sa nudím, tak si v strategickej hre Age of Empires vytvorím mapu, dám tam 6-7 civilizácií, hru odštartujem a potom sa už len pozerám ako sa jednotlivé civilizácie vyvíjajú, bojujú medzi sebou až sa nakoniec takmer všetky zničia. Niekedy sa začnem pri tom nudiť, hlavne keď civilizácie si navolia takú stratégiu, že bojujú málo :D

Pri porovnávaní rôznych náboženstiev, porovnávaní evolučných teórií a vzniku života, či problematiky vzniku vesmíru vôbec som sa dostal až k deizmu - myšlienkovému prúdu.

Deizmus všeobecne vznikol kritikou náboženstiev, najmä kresťanstva a stal sa dôležitou súčasťou osvietenstva v Európe. Dalo by sa aj povedať, že je akýmsi mostom medzi teizmom a ateizmom. O čom vlastne deizmus je? Deisti pripúšťajú alebo dokonca veria v existenciu vyššej moci, teda Boha či Stvoriteľa, ktorá stála za vznikom vesmíru, ale nepripúšťajú, že by Boh resp. Stvoriteľ nejakým spôsobom ovplyvňoval ďalší vývoj.

V ideálnom prípade by deizmus vyriešil viacero problémov, ktoré sú:

• Teisti tvrdia, že Boh stvoril vesmír, život, človeka. Pripúšťajú, dokonca veria v existenciu vyšších bytostí, anjelov, víl, škriatkov, ba aj samotného Lucifera. V ich prospech môžu hrať rôzne úkazy, ktoré sa nepodarilo vysvetliť, záhadné nálezy na rôznych miestach Zeme, ktorých pôvod je diskutabilný, existencia rôznych záhadných miest (napr. strašidelné domy), ktorých zvláštne javy nevedia vysvetliť ani ateisti. Tí existenciu 'vyšších bytostí' odmietajú, hlavne z toho dôvodu, že sa nič s takým nikdy nestretli. Takže ich tézy vznikajú na základe nevedomosti. Taktiež nevedia vysvetliť vznik vesmíru, vyhýbajú sa odpovediam na otázky prečo vznikol vesmír a prečo vznikol práve vtedy, keď vznikol. Odpoveď nevedia, teisti majú v tom jasno: vesmír bol stvorený z Božej vôle. Teisti veria, že Boh stvoril aj človeka, na svoj obraz, čo ateisti odmietajú, v ich prospech zase hrá evolučná teória, ktorá sa dá podporiť rôznymi vykopávkami rôznych druhov človeka, ktorí žili v dávnej minulosti.
• Deizmus by mohol vyriešiť aj problém náboženstiev. Poznáme 3 hlavné monoteistické náboženstvá, niekoľko menších a nespočetne veľa polyteistických. Niektoré môžu bez problémov koexistovať, iné sa idú utopiť v potokoch krvi. Hoci najväčšie vojny v histórii nemali náboženský charakter, veľká väčšina z tých ostatných ich mala. Narastajúci vplyv kresťanstva v Rímskej ríši viac krát viedol k destabilizácii impéria, nielen zvnútra (niektorí Rimania ešte stále vyznávali pohanské náboženstvá, pričom iní už boli kresťania), ale aj zvonku (Rimania boli tým, čo dnes nazývame katolíkmi, barbari vo veľkej väčšine boli vyznávačmi ariánizmu, ktorí odmietali božský pôvod Ježiša). V 7. storočí kresťanskú Východorímsku ríšu napadli moslimskí Arabi, ktorých Byzancia za cenu ťažkých strát dokázala udržať od brehov Európy, moslimovia si to otočili na západ, kde na Pyrenejách prakticky vykynožili kresťanských Vizigótov a boli zastavení až v dnešnom strednom Francúzsku, kde ich pobili Frankovia. Samotné kresťanstvo v Európe zažívalo konflikty. Najprv to bola veľká schizma medzi katolíkmi a pravoslávnymi, potom došlo k schizme medzi katolíkmi a luteránmi. 30 ročná vojna zo 17. storočia, ktorá sa považuje za medzi najkrvavejšie v histórii Európy mala náboženský charakter. Náboženské vojny sa vedú aj dnes, väčšinou vznikajú na hraniciach islamu a iných náboženstiev: konflikty v Pobreží Slonoviny, Stredoafrickej Republike, Sudáne, Etiópii sú konfliktami, kde hlavnú úlohu hrá náboženstvo. Veľmi blízko k náboženskej vojne mala vojna, ktorá začala po invázii USA do Iraku v r. 2003, invázia sa zmenila na sektárske boja medzi šiítmi a sunnitmi. Podobná vojna sa teraz vedie v Sýrii medzi alávitmi a sunnitmi.

Deizmus, by vo veľkej miere dokázal eliminovať väčšinu nezhôd a konfliktov. Pretlačenie myšlienkového prúdu, ktorý zastáva teórie o tom, že Boh vesmír len stvoril, ale všetko ostatné už nechal na evolúciu, by mohlo byť úspešné u teistov aj ateistov. Teisti by pripustili napr. evolúciu, nadprirodzeným veciam, ktoré nevedia vysvetliť, by nepridávali náboženský charakter, ateisti zas by pripustili existenciu Stvoriteľa, čím by začali mať jasno v otázkach vzniku vesmíru či sveta. Deizmus by pri dobrej vôli mohol zatlačiť význam náboženstiev do úzadia a neskôr ich prípadne eliminovať, čím by prakticky zanikli náboženské vojny. Určite to nebude v tomto storočí, ale keď ľudstvo nezdegeneruje (má k tomu blízko), tak v tom ďalšom by sa vo svojich svetonázoroch mohlo pohnúť ďalej.

Názory?

posledných pár dní sa prehrabávam témami na jednom kresťanskom katolíckom fóre ... aj podľa tém, podľa mnohých názorov, podľa celkového vyznenia a podľa priznania samotných diskutujúcich je to hodne liberálne kresťanské katolícke fórum ... má ďaleko od rigoróznych dogmatických názorov od adminov iných, často už zakapaných kresťanských fór, kde názory vedúcich osobností sú vždy pápežskejšie než pápež.
napriek tomu aj na tomto fóre zaznievajú názory, ktoré postavia človeka do pozoru ... bez ohľadu na to, či je ateista či jednoducho človek neveriaci v žiadneho boha.

napríklad som včera čítala tému, je ich tam s podobnými otázkami more, práve ju neviem nájsť - presne o viere v Boha a dokonalom rozpore tejto viery s nekresťanskými vierami v pohanské víly, povery, zázraky, ktoré nepatria do kresťanstva ... ktoré tu ale stále sú, a premiešavajú sa s vierou, bez ohľadu na tisíce rokov, ktoré ich mali vykynožiť ...

na druhej strane ako liberálni kresťania katolíci sami nachádzajú lepšie riešenia napríklad celibátu, rodinného života a kdečoho iného v pravoslávnej cirkvi ...
na ďalšej sa tam vyskytol rečník, pre ktorého je pápež František satanista, heretik, pravými katolíkmi neuznávaný pápež, pretože si svoj úrad ako "liberál" nezaslúži ...
 

a to je len dvadsatina z jedného malého, skutočne vcelku liberálneho katolíckeho kresťanského fóra, ktoré pripúšťa vcelku voľnú diskusiu.

kde je celý zvyšok, ktorý plače po pomeroch pred II. vatikánskym koncilom, po latinčine a stredovekých metódach a liturgiách,  po prenasledovaní kacírov a heretikov a túžiacich po pápežoch s tvrdou rukou.

a to je len kúsok kresťanstva, ktoré je podelené na všetky možné a nemožné frakcie a to ešte nepočítame zdravému rozumu a životu nebezpečný kreacionizmus - kde zdravý rozum zaniká úplne.

a kde je islam, ktorý zažíva svoj vrchol rozpínania, práve sa do toho s vervou pustil. ako raz kdesi povedal jeden islamský duchovný na adresu európy: nedobili sme ju mečom, dobyjeme ju cez loná našich žien.

ateizmus nie je organizovaný. ateistom, neveriacim v akéhokoľvek boha je až na úplne zanedbateľné výnimky každý človek sám za seba. každý má svoju predstavu o svete, založenú na vedeckých výskumoch a výsledkoch, ale nenaordinovanú žiadnou vyššou autoritou - buď ti to vyhovuje, a si veriaci, alebo ti to nevyhovuje, a si neveriaci.

....

aby som sa dostala k deizmu

- nie je to zlá myšlienka, a deizmus rieši, či áno, zjednocuje celú kopu názorov, pod deizmus sa pri troche dobrej vôle zmestí všetko ... šlo by to, ale deizmus by musel sám povoliť svoje mantinely a vpustiť každého liberálneho umierneného človeka.

a každý človek by musel upustiť od krajností a presadzovania svojho boha.

zámerne nehovorím v tomto prípade o veriacich a neveriacich ...

pretože kým k tomu príde, pretečie dolu Dunajom celý Atlantik aj s ostatnými oceánmi, a človek by konečne musel dospieť a začať používať mozog, čo tak skoro nebude.

ľudstvo skôr zdegeneruje.

pripomína mi to jedno sci-fi, ktoré som čítala kedysi pred x rokmi - v blahej, celkom blízkej budúcnosti ľudstva tam boli všetci ľudia farby odtieňov bielej kávy ... dôsledok krásneho, mierumilovného, úžasne kultúrneho a kultivovaného vývoja človeka a dokonalého miešania rás ...

a od toho sme tuším asi tak ďaleko, ako od čohosi, čo dokáže zjednotiť ľudstvo pod čímsi, kam sa pomestia umiernené, mierumilovné svetonázory a náboženské rozdielnosti Človeka Rozumného. ... :hmmm:

aby som sa dostala k deizmu

- nie je to zlá myšlienka, a deizmus rieši, či áno, zjednocuje celú kopu názorov, pod deizmus sa pri troche dobrej vôle zmestí všetko ... šlo by to, ale deizmus by musel sám povoliť svoje mantinely a vpustiť každého liberálneho umierneného človeka.

a každý človek by musel upustiť od krajností a presadzovania svojho boha.

Game, to čo popisuješ je totalita. Prečo ju neposunúť o maličký kúsok ďalej?

Keď už deizmom prikážeš ľuďom, v čo majú veriť, potom už len taká drobnosť - prikáž im i čo majú nosiť - a tiež jednotne.

Čo takto vkusné modré montérky ako za čias Ma'a?

A ešte účes - navrhujem dohola - a všetci - muži i ženy.

Výhodou je brutálna eliminácia závisti i urážok - napr. úplne zmiznú vtipy o blondýnkach. Ľudia si budú partnerov vyberať nie podľa toho, ako vyzerajú (veď všetci budú takmer rovnakí) ale podľa toho, akí sú - či majú kladný vzťah k práci a spoločnosti, či sú v kolektíve obľúbení atd.

Ach, aké svetlé zajtrajšky, či?

Keď už deizmom prikážeš ľuďom, v čo majú veriť

Ak by mal Deizmus niečo prikazovať, tak ti prikazuje rozhodne menej ako hociktoré náboženstvo, ak vôbec :) Deizmus je presvedčenie, nie téza o viere. A je každému rovnako otvorené bez ohľadu na jeho vieru. Deista môže byť každý kresťan, moslim, žid alebo polytheista, ktorý má pocit, že Boh tu nie je na to, aby nám riadil osudy, ale bol tu na to, aby vytvoril ten matrix v ktorom žijeme.

axel,  u evanjelikov je to velmi podobne tomuto nazoru.  Nie uplne presne ale v zasade verime ze Boh vykonal len velmi malo zázrakov ale tie boli podstatne.  Vznik vesmíru vratane vsetkych zákonov,  a to mozno stacilo.   Tomuto napríklad veri grygar. Ale  to je trochu extrem,   ja osobne este povazujem za obdobny zazrak stvorenie cloveka ale nie po biologickej stranke ale ako bytost ktora dokaze rozlisovat dobro a zlo.    Ale predstava ako Boh naprava kosti a lieci kadekoho na zaklade modlitby,  to povazujem za taku  skor protovieru, kde domácich duchov len nahradila panenka maria. 

Ak by mal Deizmus niečo prikazovať, tak ti prikazuje rozhodne menej ako hociktoré náboženstvo, ak vôbec :) Deizmus je presvedčenie, nie téza o viere. A je každému rovnako otvorené bez ohľadu na jeho vieru. Deista môže byť každý kresťan, moslim, žid alebo polytheista, ktorý má pocit, že Boh tu nie je na to, aby nám riadil osudy, ale bol tu na to, aby vytvoril ten matrix v ktorom žijeme.

Vytrhol si vetu z konspektu.

Konzervatívny Judaizmus vyznáva tézu, že B-h stvoril svet za 6 dní a práve prebieha ten siedmy deň a teda B-h oddychuje a pozoruje nás, ako sa tu pechoríme.

Je to do istej miery podobné ako Deizmus. Ale nie je to zhodné, a ani konzervatívny Žid nemôže pristúpiť na Deizmus, lebo pre neho predstavuje jecir ha-ra.

axel,  u evanjelikov je to velmi podobne tomuto nazoru.  Nie uplne presne ale v zasade verime ze Boh vykonal len velmi malo zázrakov ale tie boli podstatne.  Vznik vesmíru vratane vsetkych zákonov,  a to mozno stacilo.   Tomuto napríklad veri grygar. Ale  to je trochu extrem,   ja osobne este povazujem za obdobny zazrak stvorenie cloveka ale nie po biologickej stranke ale ako bytost ktora dokaze rozlisovat dobro a zlo.    Ale predstava ako Boh naprava kosti a lieci kadekoho na zaklade modlitby,  to povazujem za taku  skor protovieru, kde domácich duchov len nahradila panenka maria. 

Tyso, obávam sa, že i kresťanstvo je úplne inkompatibilné s deizmom. To by potom Ježiš Kristus bol len taký chudobný židovský chlapec, ktorý sa tak nejak proti svojej vôli zaplietol do niečoho v čo sám vlastne ani neveril. A medzi nami, bez Ježiša kresťanstvo NIE JE kresťanstvom.

no z jeho slabsou verziou ano, ak je maly pocet zazrakov, tak jezis je jeden z nich.  Rovnako predpokladam ze zidia v nejake zazraky napriklad u mojzisa veria.   Ale to je skor detail,   z mojho pohladu ide skor o to ze zazraky su sice mozne ale nedeju sa.  A ze teda mozeme poznavat svet prostrednictvom poznavania pravidiel ktore su v nom.   Ale aj u jezisa je mozne neverit doslovne,   staci verit v ideu, v obsah evanjelia. 

Polozim taku recnicku otazku........aky je rozdiel medzi teizmom a deizmom? Podla mna je to to iste, akurat s takou mensou kozmetickou upravou na jednej strane. Vzdy je to o Bohu, teda ateistom by to malo byt za dve a za styri bez dvoch! Alebo sa mylim a ateisti viac veria deistom?

Polozim taku recnicku otazku........aky je rozdiel medzi teizmom a deizmom? Podla mna je to to iste, akurat s takou mensou kozmetickou upravou na jednej strane. Vzdy je to o Bohu ...

to nie je rečnícka otázka, info, to je faktická otázka.

teizmus je viera v božstvo, v Boha, popisuje tohto Boha ako osobného, prítomného a zasahujúceho do chodu sveta. stará sa o to, čo robíme, čo jeme, kedy jeme, kedy sa modlíme, kedy a s kým líhame, kedy nám ústa opustí nepekné slovo, a občas vysunie božský prst a napíše na stenu Mene, mene, tekel, ufarsín - Dávid, 5:27 ...

v užšom zmysle slova teizmom sa dnes myslia hlavne monoteistické náboženstvá - kresťanstvo, islam, judaizmus ...

v živého Boha veria teisti v mene zjavení, vieroučných právd, prorokov, vizionárov, poslov, anjelov ... a ich božstvo zasahuje do bežného života teistov.

deizmus je diametrálne odlišný. dištancuje sa od teizmu, deizmus predpokladá Boha síce transcendentného / tzn. nadskutočného /, ale poznateľného len rozumom, nie vierou a nie na základe zjavení.

deizmus prešiel istým vývojom, má pôvod v dobe osvietenstva v myšlienkach filozofov anglickej a francúzskej školy ako racionalistická - rozumová kritika kresťanstva. 

deizmus nezasahuje do bežného života, je to vec filozofie a myšlienkového procesu.

deizmus sa spolieha od dôb osvietenstva a svojho vzniku na individuálne ľudské možnosti, pokrok, ľudskú samostatnosť, individuálnu slobodu a náboženskú toleranciu.

... Vzdy je to o Bohu, teda ateistom by to malo byt za dve a za styri bez dvoch! Alebo sa mylim a ateisti viac veria deistom?

ateisti nemajú dôvod veriť ani teistom, ani deistom. keď je niekto ateista, tak je ateista.

že svojím založením ten ktorý konkrétny človek ako myslí, je presne taká istá záležitosť, ako v prípade teistu či deistu. deizmus prešiel a prechádza názorovým vývojom, teizmus je aj v rámci každého jedného monoteistického náboženstva / zostaňme teda pri monoteizme /  tak rozdielny, ako je len možné ... a to ešte nehovoríme o myšlienkach každého jedného jedinca.

to nie je rečnícka otázka, info, to je faktická otázka..............

 

 

ateisti nemajú dôvod veriť ani teistom, ani deistom. keď je niekto ateista, tak je ateista.

že svojím založením ten ktorý konkrétny človek ako myslí, je presne taká istá záležitosť, ako v prípade teistu či deistu. deizmus prešiel a prechádza názorovým vývojom, teizmus je aj v rámci každého jedného monoteistického náboženstva / zostaňme teda pri monoteizme /  tak rozdielny, ako je len možné ... a to ešte nehovoríme o myšlienkach každého jedného jedinca.

Kedze ja som nebol zvedavy na pouckove vysvetlenie, co je co a aky je rozdiel, tak som preto aj napisal, ze davam recnicku otazku, pretoze ma zaujima osobny nazor na tento rozdiel od ateistu.

Preto je pre mna dolezite iba to, co si napisala na konci prispevku. No objektivne musis uznat, ze tie myslenky kazdeho z jedincov (teistov-deistov a pod.) su rozhodujuce aj v spolku ateistov. Lebo ved kazdy jedinec je jedinecny.....akurat nikto nevie, ktory nazor, je ten spravny pre spolocnost a ktory pre toho jedinca. To sa vacsinou ukaze az po nejakom case a potom sa to prehodnocuje. Ked je nespravny, tak sa nieco poriesi (mozno), no znovu iba podla nejakeho spolku a v tom spolku zasa prevazia zaujmy jedinca, co si dokaze na svoju predstavu svetleho zajtrajska naklonit zozhodujucu skupinu jedincov. A tak to ide dokola :(.

presne tak som to napísala, info.

treba čítať:

ako neexistujú dvaja úplne rovnako zmýšľajúci a veriaci kresťania katolíci, neexistujú ani úplne rovnako zmýšľajúci ateisti. je to tam napísané, v tom poslednom odstavci.

ateista je ateista, podľa svojho založenia môže inklinovať k akýmkoľvek myšlienkam ako jedinec.

aj to je tam napísané, ako si správne podotkol, v tom poslednom odstavci.

keďže si čítal "poučky", otázka bola veľmi veľmi rečnícka, až faktická : ten rozdiel medzi teizmom a deizmom je aj podľa poučiek priveľký. podľa nepoučiek teda takto :
jeden nepoužíva ako základ rozum, ale vieru, druhý vychádza ako základu z rozumu, nie viery.

ten rozdiel je diametrálne odlišný.

No, nebolo to tam tak celkom napisane, ako to ponukas.........v tvoje reakcii vravis, ze teizmus a deizmus prechadzaju vyvojom, no nenapisala si akym a v akom duchu si predstavujes (alebo ho vnimas) ty ten vyvoj.........ale nevadi. Nespominas tam, ale  vyvoj ateizmu. To si mam mysliet, ze ateizmus neprechadza vyvojom?..............hm.......ze by sa vyvoj odvratil od ateizmu? Taktiez si nanapisala, preco si ateisti (min. Axel, ako, autor temy), myslia, ze deizmus je nieco viac a na vyssej urovni poznania, ako teizmus.

to nie je rečnícka otázka, info, to je faktická otázka.

teizmus je viera v božstvo, v Boha, popisuje tohto Boha ako osobného, prítomného a zasahujúceho do chodu sveta. stará sa o to, čo robíme, čo jeme, kedy jeme, kedy sa modlíme, kedy a s kým líhame, kedy nám ústa opustí nepekné slovo, a občas vysunie božský prst a napíše na stenu Mene, mene, tekel, ufarsín - Dávid, 5:27 ...

v užšom zmysle slova teizmom sa dnes myslia hlavne monoteistické náboženstvá - kresťanstvo, islam, judaizmus ...

 

deizmus je diametrálne odlišný. dištancuje sa od teizmu, deizmus predpokladá Boha síce transcendentného / tzn. nadskutočného /, ale poznateľného len rozumom, nie vierou a nie na základe zjavení.

deizmus prešiel istým vývojom, má pôvod v dobe osvietenstva v myšlienkach filozofov anglickej a francúzskej školy ako racionalistická - rozumová kritika kresťanstva. 

deizmus nezasahuje do bežného života, je to vec filozofie a myšlienkového procesu.

Teizmus či deizmus - mne to príde skôr ako diletantizmus.

Môžem zodpovedne vyhlásiť, že judaizmus je kombináciou teizmu a deizmu definovaných v zmysle poučiek uvedených hore. Predpokladám, že u kresťanstva a islámu to bude obdobné.

Diletantizus je všade okolo nás. Nedávno dávali na Prima Zoom akýsi (snáď) populárnonáučný program o archeonautoch (či tak nejak). A rozoberali tam o.i. Dávidov prsteň ako akýsi mocný symbol či dokonca zbraň. Komentár znel doslova "V židovskej zbierke Talmud sa píše o mocnom prsteni kráľa Dávida ...". Ten symbol mal byť hexagram, ktorému v hebrejčine hovoríme Mogen Dovid (Magen David) čiže Dávidov štíť - ľudovo Dávidova hviezda. A tu je ten diletantizmus:

1. V Talmude sa o prsteni kráľa Dávida nepíše NIČ. Nie že by kráľ Dávid nemal nejaký prsteň, bol bohatý, asi ich mal hafec. Ale žiaden z nich nebol čarovný ani s hexagramom.

2. Spojenie Mogen David sa vôbec netýka kráľa Dávida. V južnom Taliansku, v Tarente, na jednom náhrobku zhruba zo 6.storočia občianskeho letopočtu je nápis: tu je hrob manželky Leona syna Dávidovho. A pred menom David je hexadram. A z toho potom vznikol pojem Mogen Dovid. A tento pojem funguje cca od 12. storočia. Takže v časoch kráľa Dávida o ňom nik ani nechyroval. Čo ovšem vôbec nebráni rôznym diletantom o tom rozchyrovať skazky. A tak nejak mi prídu i tie popisy teizmu a deizmu. Osobne by som radil spomínať v tejto súvislosti pojem FAKTY len veľmi opatrne.

Prebraté zo stránky uniba.sk, veľmi dobre zhrnuté:

Herbert zo Cherbury (1582-1648)

- anglický filozof, zakladateľ deizmu alebo prirodzeného náboženstva: proti viere podloženej cirkevnou autoritou staval rozum, ktorý je spoločný všetkým ľuďom, a prirodzené náboženstvo, ktoré sa na ňom zakladá. Herbert odlišuje pravdivé od pravdepodobného, možného a falošného, ako aj od zjaveného. Najvyššou normou pravdivosti sú bezprostredne zrejmé "notitiae communes" (spoločné pojmy).

Päť článkov viery prirodzeného náboženstva znie:

1. Existuje najvyššia bytosť.
2. Treba ju vzývať.
3. Najdôležitejšiu časť tohto uctievania tvorí cnosť spojená so zbožnosťou.
4. Človek musí ľutovať svoje hriechy a zbavovať sa ich.
5. Dobré a zlé bude na tomto i onom svete odmenené a potrestané.

To, čo prekračuje týchto päť článkov, je výmyslom kňazov túžiacich po moci a neprispieva k opravdivému uctievaniu Boha.

Polozim taku recnicku otazku........aky je rozdiel medzi teizmom a deizmom?

Deizmus hovorí len o podstate bytia, všetko navyše už je "mimo", viď vyššie

 

Tyso, obávam sa, že i kresťanstvo je úplne inkompatibilné s deizmom. To by potom Ježiš Kristus bol len taký chudobný židovský chlapec, ktorý sa tak nejak proti svojej vôli zaplietol do niečoho v čo sám vlastne ani neveril. A medzi nami, bez Ježiša kresťanstvo NIE JE kresťanstvom.

Tvoje obavy sú opodstatnené, v zásade deizmus nemá nič spoločné so žiadnym náboženstvom.

Stvoriteľ (Boh) sa už nemohol dívať ako všetko pomaly napreduje, tak prišiel s plánom.

Adam bol prvý človek. Adama stvoril Boh. Aby sa nenudil, dostal Evu.

Adam bol prvý človek, ale nie jediný. Okrem neho žila kopa iných človekov. Rozdiel medzi Adamom a ostatnými človekmi bol v tom, že Adamova DNA bola obohatená kódom, ktorý posunul vývoj Homo Sapiens na úroveň, ktorá zaručovala pokrok vo vývoji. To vysvetľuje dôvod, prečo sa človekovia vo vývoji za posledných 6000 rokov dostali omnoho ďalej ako za predchádzajúcich 6 miliónov rokov.

Adam a Eva sa teda stali základom nového druhu človekov. Adam a Eva mali Kaina a Ábela. Kain zabil Ábela a Boh zmenil genetický kód Kaina, aby mu na čele vyrástol roh. Kaina neskôr zabili starec s malým chlapcom (to boli tí človekovia, ktorí vylepšenú DNA nedostali), ale noví človekovia ďalej napredovali. Či v Sodome a Gomore žili noví človekovia alebo človekovia bez vylepšenej DNA sa už asi nedozvieme, ale Boh sa potreboval tých človekov zbaviť, tak prežil len Noe s rodinou a ten sa stal základom pre pokračovanie nového druhu. Ale aj tam sa to časom zvrhlo, preto musel prísť Ježiš, aby Boh osobne napravil škody, no ale ako vidieť, tento experiment furt akosi nevychádza.

Axel

V prírode zlo neexistuje, preto, že to nie je biologický, ale eticky pojem. Ak pozorujeme správanie živočíchov, napríklad pri ochrane svojho potomstva, nemôžeme sa ubrániť, pripisovať správaniu zvierat etické hodnoty. Obetavosť niektorých druhov ide až k seba zničeniu. Rovnako jedinci druhov, ktoré vytvárajúce spoločenstvá sú „ochotné“ vlastnej obety, v prospech spoločenstva. Takéto správanie je podľa biológov iba evolučne naprogramovaným správaním, ktoré je riadené chemicky - hormónmi. Človek, ako „koruna tvorstva“ by si pripadal degradovaný, ak by si svoje vlastné správanie vysvetľoval rovnako, ako to prisudzuje zvieratám. Tvrdí, že má slobodnú vôľu a preto, na rozdiel od zvierat, má možnosť voľby. V momente slobodnej voľby sa z hormónmi determinovaného správania živočícha, stáva živočích, ktorý sa okrem biochemických, riadi aj etickými normami. Z hľadiska evolúcie je ale nezmyslom, aby k takejto zmene správania, slobodnej vôli, došlo skokovo. Buď teda pripustíme etické správanie aj zvieratám, alebo etické správanie nie je nič iné, ako vyústenie evolučného boja o prežitie. Mnohí psíčkari zastávajú prvú možnosť a sú presvedčený, že ich štvornohý miláčik ich skutočne miluje. Druhá možnosť degraduje etické správanie, iba ako dôsledok evolučného vývoja. IQ masových vrahov bolo často vyššie, ako priemer populácie, ale ich psychické narušenie ich mohlo zbavovať právnej zodpovednosti. Etika teda nesúvisí s inteligenciou. S čím teda? Hormonálne zmeny v puberte formujú pohlavnú diferenciáciu, s čím súvisia aj budúce etické a hodnotové normy správania. Spoločnosť ich buď akceptuje, alebo nie. V každom prípade je ťažko hovoriť o slobodnej vôli jedinca v kontexte „hormonálneho diktátu!. Náboženstvo naopak považuje etické správanie, ako cieľ, ku ktorému smeruje vývoj, preto že dobro bolo u Boha skôr, ako bolo všetko stvorené. Nech si už vyberieme ktorúkoľvek alternatívu, okrem náboženskej dogmy, nemáme reálne slobodnú voľbu rozhodovania, ale iba voľbu determinovanú evolúciou nášho druhu. Akceptovanie náboženských noriem etického správania sú voľbou úplne iracionálnou, no z nejakého nepochopiteľného dôvodu si ju zvolili miliardy ľudí a dokonca vraj aj neandertálci. Samozrejme aj náboženstvo môže byť prejavom, produktom "slepej uličky" evolučného správania. Etológovia skúmajúci správanie homo sapiens, by tieto masové náboženské prejavy nemohli ignorovať, ale už ťažko vysvetliť.  Ak si mám vybrať, cítim sa dôstojnejšie, ak mám pocit, že som sa mohol slobodne rozhodnúť a nie považovať celú svoju identitu, iba za produkt biochemickej evolúcie. Newtonova fyzika viedla k názoru, že všetko je deterministické, že príčina musí mať následok. Kvantová fyzika, dokázala, že to tak nie je. Podľa kvantovej fyziky to ale znamená, že pravdepodobnosť našej reality (kolaps pravdepodobnosti na realitu),  bola nenulová skôr, ako sama realita nastala. A to platlí už pre Veľký tresk. Ale táto pravdepodobnosť, predbiehajúca samotnú realitu, je  mimo definičný obor fyziky a teda aj  nášho skúmania.