Skočiť na obsah

Úrazy - domáce, pracovné, menšie, väčšie


game

Odporúčané príspevky

pred niekoľkými rokmi som v lete naboso narazila druhým najmenším prstom na pravej nohe rovno do vcelku ostrej hrany kresla ... prst bolel, kvalitne, o dva dni už mal ten miniprst krížom štyri modravé čiary ... jasné dolámanie.
tak som odišla k lekárovi, röntgen potvrdil, pripútali mi dokopy tri prsty, krivkala som, a o nejaké dva týždne bol viacmenej zahojený.

 

no nestalo sa mi včera niečo podobné ?

pred pár rokmi mi brat rozprával historku, ako narazil kamsi malíčkom na nohe, a malíček mu stál kolmo na všetky ostané prsty - vrazil naspäť, zabandážoval, a doliečilo sa.

takže toto som spravila ja včera - bosou nohou malíček trafil drevenú nohu sedačky ... a zostal stáť aj keď nie kolmo, ale dosť šikmo ...

chvíľu nič, potom začalo bolieť a keď už bolí, čo s ním - pricapila som ho do normálnej polohy, obandážovala s vedľajšími prstami, ako to robil kedysi doktor na druhej nohe, a snažím sa nevšímať si, ako bolí ... čo celkom nejde, ale jeho to prejde ...

a snažím sa neneraziť s ním znovu do niečoho ... :innocent: to by bolo trošku ...

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

jajaj, tak presne takéto som zažila aj ja - kopla som do skrinky, zlomila si prst vedľa malíčka na ľavej nohe... au-au... dva týždne to bolelo ako čert pri každom kroku, potom to už bolo lepšie, ale trvalo dosť dlho, kým to prestalo bolieť úplne a kým sa prst začal chovať normálne...

  • Pridať bod 1
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

trini, ten môj "druhý prst" bol na pravej nohe, a zostal a dodnes je trolilinku kratší, než bol  ...

tak som zvedavá, čo povie teraz dochrámaný malíček - pre zmenu je na ľavej nohe ... :(

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

dĺžku mi to, myslím neovplyvnilo, ale možno 15 rokov trvalo, kým som ho dokázala ohnúť spolu s ostatnými prstami bez toho, aby vytŕčal z radu... jediným svetlým bodom tohto úrazu bolo, že sa mi to stalo v pätnástich a vyhla som sa dvojtýždňovej pracovnej praxi v hydinárskych závodoch :-) tak nech ťa rýchlo prestane bolieť, game

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

pred niekoľkými rokmi som v lete naboso narazila druhým najmenším prstom na pravej nohe rovno do vcelku ostrej hrany kresla ... prst bolel, kvalitne, o dva dni už mal ten miniprst krížom štyri modravé čiary ... jasné dolámanie.

tak som odišla k lekárovi, röntgen potvrdil, pripútali mi dokopy tri prsty, krivkala som, a o nejaké dva týždne bol viacmenej zahojený.

 

no nestalo sa mi včera niečo podobné ?

ešte dakedy v 2004 či tak nejak, už sa nepamätám, som podobným spôsobom zakopla o kufríkový šijací stroj a malíček na pravej nohe ostal v pravom uhle oproti ostatným prstom. Podobne ako u teba, narástol tak na dvojnásobok a zmodral, vedela som, že je to zlomené a šla som rovno na chirurgiu na pohotovosť. vtedy som mala šťastie, nebolo tam ani nohy, tak som bola hneď vybavená, TRG potvrdil zlomeninu a tiež mi to prelepili k ostatným prstom. Fungovala som normálne, len sa mi to nikam nezmestilo, tak som musela nosiť topánky najväčšie, aké som mala. No a aby tej pravej nohe nebolo ľúto, tak o niekoľko rokov som zakopla pre zmenu ľavou nohou malíčkom, tentokrát tuším o nohu z gauča či kresla, už neviem...ani som sa nenamáhala na pohotovosť, sama som to prilepila do správnej polohy k ostatným prstom a zaobchádzala som s tým ako pred rokmi s tým pravým, podobne ako game...

game - na tej istej nohe, alebo tiež zachovávaš symetriu?

ja odvtedy nosím doma papuče, neraz ma veru zachránili!

  • Pridať bod 1
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

prvýkrát na pravej, druhý prst, ostal trošičku kratší - tam som si osvojila doktorské metódy ...

teraz malíček na ľavej nohe, ... a neobujem ani papuče, len také ikeácke tichošľapky, dobré veľké, a bolí, potvora, furt :)

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

nepríjemné to záležitosti. Hádam to nepotrvá moc dlho, kým budeš zasa fit.

Celé roky som doma chodievala bosá, papuče ležali v skrini. Tie úrazy ma naučili nosiť ich. presnejšie, mám také tie zdravoťácke nazuváky. keď aj zakopnem do niečoho tvrdého, tak trochu to zabolí, ale ochráni pred úrazom. Možno - pre budúcnosť - by ťa ochránilo pred podobnými nehodami niečo podobné na nohách.

Dnes sa mi zadarilo, keď som zliezala zo stoličky, stúpiť dosť blbo na ten jeden nazuvák, ktorý sa prekotil a mne sa vykrútila noha, tá, čo som si ju dorasovala deň pred dcérinou svadbou. Chvíľu to bolo dosť nepríjemné, aj teraz to trochu cítim, ale ide to, nič hrozné.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Ja som sa dnes otáčal na kancelárskej stoličke pri pc... manželka niečo "hundrala z kuchyne" a ja som nevedel čo, tak som si to chcel ísť vypočuť...

Vedľa pc je skrinka z vystupujúcimi madlami. Presne do kolena, do jablčka. Bolo to ráno a bolí to jak ďas ešte stále. Celá zotrvačná hmota pri otáčaní sa sústredila do jedného jediného bodu. Predpokladám, že ešte pár dní to budem predýchavať (a dúfam, že len pár dní......)

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

môj švagor má takú dielničku, kde má sústruh a nejakých pár ďalších strojov. raz tam niečo robil a potreboval dačo niekde pri strope, tak si dal dosku na tie dva stroje, ale sa mu zošmylka, a ten sa skydal tak, že si rebrá dolámal. Najlepšie ale na celom tom bolo, že sa to snažil utajiť pred svojou mamkou, ale jak na potvoru, ktosi v rodine umrel a u nich bol taký zvyk, že práve on a Flinstone nosili truhlu až k hrobu, a tak sa len horko ťažko z toho vykrútil. A keďže bol ešte aj PN, len sa klepal, aby mu nedošla kontrola. Ale z mamky a jej nárekov mal asi väčší strach. Nedivím sa.

A Flinstone ešte keď robil na mseny, tak raz mal nočnú a volali ho do nejakej druhej budovy na poruchu, nebolo to tam osvetlené a nejaké hovado ukradlo poklop z kanála. Môžete 3x hádať, čo sa udialo. Áno, Flinstone sa zrúbal do toho kanála.

Našťastie vtedy sa mu nič vážne nestalo, len sa trocha doudieral. To aby som sa denne modlila, aby sa vrátil celý a živý z roboty...

  • Pridať bod 1
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Keď spomínaš poklop....

20 rokov dozadu sme betónovali na zahrade jamu na zeleninu a ja som tam montoval velký plechový poklop. Ten som urobil, ale trápilo ma ,že je ťažký a vymýšlal som nejaké "zdvihátko". Nakoniec som vymyslel teleskop, ktorý bolo teba privariť o železný rám okraja otvoru na vliezanie. Dal som si tam rebrík, postavil sa naň a zváral....Všetko bolo v pohode až do doby, keď som chcel niečo skontrolovať na zvare, holou rukou... Naklonil som sa ,chcel som sa toho chytiť, ale mozog inštiktívne nedovolil dotknúť sa žeravého a ruku odtiahol. Ale ten mozog si neuvedomil, že ak sa nakláňam a odtiahnem ruku, nedopadne to dobre...  Predstavte si stojaceho človeka asi meter vedla steny, ktorý sa od steny odrazí rukami,za chrbtom tleskne a znova odrazí.... také kliky v stoji, A predstavte si, že keď sa znova blížite k stene, tak vám niekto za chrbtom chytí ruky....

Narazil som do ostrého betonoveho rohu miestom medzi nosom a hubou, a vyplul som zub. švagor stál vedla mňa, nechápavo pozeral a povedal :čo ti je..?

  • Pridať bod 1
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

a tipujem, že sa ešte aj rehotal.

 

je to teda už dávno, dievky boli ešte malé, staršia bola akurát prváčka. Zo školy - vlastne z družiny - už chodievala domov sama, ale vtedy som šla skôr z roboty a povedala som si, že jej urobím radosť a vyzdvihnem ju. A šla som cez taký úsek s betónovými panelmi namiesto chodníka a nenapadlo mi čučať si pod nohy, ešte som sa aj ponáhľala...a z jednoho toho betónu trčal hrubý oceľový drôt, asi to bola tá výstuž. A akože inak, potkla som sa o to. Ale nechcela som spadnúť len tak, a tak som tam poskakovala, musel to byť prapodivný indiánsky taneček, čo som tam predvádzala v snahe udržať rovnováhu, lebo zaraz sa skupinky mládežníkov prestali baviť medzi sebou, ale spoločne sledovali predvádzané divadlo...nepodarilo sa, a tak na záver výstupu som sa rozpleštila na tom betóne, kabele mi vyleteli z rúk a kútikom oka som videla, ako sa diváci snažia nerehotať sa, kým som poblíž...asi som vyzerala dosť zúrivo. Lebo keď som sa s roztrhanými gaťami, roztrieskaným kolenom a znovanaplnenými kabelami vzdialila, vybuchol hromový rehot. Obzrela som sa. A mala som pocit, že ešte aj vlčiak, ktorého mali so sebou, sa mi chechtá...

Nebolo to, pravdaže, nič vážne, utrpelo akurát tak moje ego. No, musela som vyzerať!

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

keď o pádoch... no prosím...

Mama ma vyobliekala, nové tesiláky, nová vetrovka, taká hnedá. Auto tata zaparkoval cez ulicu. Bol som frajer, ruky vo vreckách a otec ma posunkami nabádal k zvýšenej rýchlosti. Poslúchol som.V strede cesty sa mi zamotala jedna noha do druhej a ja sam nestihol vytiahnuť ruky. Ešte šťastie, že nešlo auto (vtedy boli v celom meste asi len len štyri :zubiska: )

Nosom som urobil ryhu do asfaltu a ten mi to vrátil. Urobil ryhu do môjho xichtu, kolena a ramena a vôbec nebral ohlady na to, že z okna na mňa pozerala mama, aby sa uistila, že jej najstarší je dobre vyštafírovaný. A bolo po nových tesilákoch, vetrovke....

Pamätám si na bezmocnosť, ktorú som si uvedomoval, keď sa nohy snažili dobehnúť padajúce telo...

Od vtedy nemám nikdy obe ruky vo vačku....

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

a kamže ste sa to chystali, že sa mama ešte aj z obloka presvedčiť musela, že synátor bude dobre vyštafírovaný? :kvetinka: niekomu gratulovať? :oook: alebo na zdvorilostnú návštevu?

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

keď o pádoch ... alarmov vo "sviatočnom" mi pripomenul jeden môj pradávny ...

mala som asi 11... k nejakému sviatku, meninám či narodeninám som dostala vytúženú tveedovú látku na nohavice, drankala som chuderu mamu pekne dlho ... teta nám šila, nohavice ušila, boli neskutočne parádne ...

 

potom boli v meste hody ... a kolotoče a kdečo, nevedela som odolať, vydrankala som od mamy pár korún a s kamarátkou sme sa vybrali ... vždy som sa bála veľkého kolotoča. tentokrát som si povedala, že idem do toho.

nem bol to dobrý nápad.

bolo mi neveľmi dobre, neužívala som si to, a bola som rada, keď kolotoč zastal. k dreveným schodíkom som akosi došla, ale dolu ... to moja zatočená hlava akosi nezvládla, skončila som pod schodami, nové supergate na kolene krásne do L natrhnuté, koleno krvavé, dlane zodraté do krvi - ruky som stihla vystrieť, ale bolo mi to houby platné ...

domov som dokráčala sama, potme, zdrbali ma, že idem neskoro, potom ma zdrbali za nohavice, potom mi na rany nasypali žltý prášok ... potom mi mama zalátala dieru na nohaviciach, a nosila som ich menej hrdo ďalej ...

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Pár rokov dozadu som potreboval povoliť skrutku na balkóne. Mal som v ruke velký kuchynský nôž a lenivé nohy, aby ma odniesli k skrinke zo šroubovákmi...Tak som nožom začal odtáčať a tlačiť nôž do hlavičky skrutky. Druhá ruka držala skrutku, keď čepel vybehla z hlavičky.Trochu som postriekal stenu, ale potom som vložil prst do úst a dokončil odtáčanie a dorobil som začatú prácu. Zakričal som na manželku, ktorá bola v kuchyni, aby mi doniesla obväz. Nepočula, tak som jej išiel naproti... .......

.......

.......

.......

Keď som otvoril oči, ležal som na válende a manželka mi držala hore nohy :zubiska:

  • Pridať bod 1
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

toto mi zasa pripomenulo ... :smile2:  :

 

vyrastala som vlastne v obuvníckej dielni môjho dedka ... milovala som to tam, on nesmierne miloval mňa, a to mi nezabránilo hrať sa takmer so všetkým, čo tam mal.

až som asi ako 8 - 9 ročná začala vyrábať z odpadkov koží ozdôbky - to bola taká doba, kožené ozdoby sa nosili a patrilo k bontónu čosi také mať ...

 

vyrezávala som dedkovým knajpom, samozrejme - to je pekne ostrý celokovový obuvnícky nôž.

no a raz som precenila hrúbku kože, pustila som sa do takej pekne tvrdej podrážkovej - to ináč nemohlo skončiť :

nôž mi vbehol do dlane, do toho bruška pod palcom, nielen vbehol, ale pekne pokračoval v dráhe - čo si pamätám, desivo to krvácalo, valila sa krv statočne,  kus dlane sa mi otvoril, ale na bolesť si nepamätám - k lekárovi sa vtedy hneď neutekalo, pekne mi na to pricapili kus vreckovky, potom zasypali tradičným žltým práškom, obviazali a bolo vybavené ...

 

a dodnes mám na dlani peknú bielu jazvu, rokmi sa poriadne zmenšila, ale je tam ... ale keby tam nebola, asi by som na moje umelecké začiatky dávno zabudla :)

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

keď o jazvách...mala som 16 a bol Veľkonočný pondelok, chystali sme sa k raňajkám a ja že idem odkrojiť z chleba...nôž mi pekne vletel do ukazováka na ľavej ruke až ku kosti, :angry2: viselo mi to mäso aj s kožou, o chvíľku bol plný stôl krvi, no nič lepšie ma nenapadlo, ako strčiť si to pod vodovod. mamka najprv chytila hysák, tá sa tuším viac bála ako ja, ale pomerne rýchlo sa spamätala a dala mi na to obrovskú vrstvu gázy, ale aj to som mala rýchlo premočené krvou, a tak sme sa vybrali na pohotovosť. No a tam nám povedali, že my tam nepatríme, nech ideme inde a odporučili, kam to máme ísť. Tak sme sa vybrali teda podľa odporúčania. Divím sa, že sa mamka nepohádala s nimi, inokedy by bola narobila riadny rumrajch, ale  musela byť v šoku, keď sklopila uši a šli sme...no a tam ma pošikovali na chirurgiu, že to treba šiť.

Dostala som injekciu a pekne som pozerala, čo pán doktro s mojím prštekom stvára. Odporučil mi, nech kukám niekam inam, ale ja musím vidieť, čo do mňa pchajú a čo so mnou stvárajú, ak je to len trochu možné, a tak som pozerala. jasné že mi to nič nerobilo, veď to robili mne. keby to robili dakomu inému, to by som sa nepozerala, to mi vadí a nerobí mi to dobre, ale čo robia mne, to je iné a to musím vidieť.

A tak mám 3 štychy a jazvu dodnes. Šľachy som si našťastie nedorezala, takže s klavírom som mohla pokračovať aj naďalej. :clap:

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Bolo to v časoch, keď som mal ešte vlastné predné žuby....

Boli sme partia ,6 chalanov, robiacich chlapčenské potvorstvá...

Otvorený kontajner, a jeden nakukol dnu. Boli tam vyhodené prázdne keramické kvetináče (plastové ešte neexistovali) aj z táckami. Jeden kamarát vybral tácku a hodil ju druhému. (ani sme nevedeli, že neskôr bude niekto vyrábať plastový lietajúci tanier) Krásne sa to vznášalo a my sme si to pohadzovali medzi sebou. Vtedy dostal kamarát nápad, šáhol do smetiaku a vybral kvetináč. Zarotoval a hodil... Bol som otočený chrbtom a keď zakričal, otočil som sa. Neskoro. Kvetináč "doplachtil" do mojej hornej pery a rozťal ju. Všetci sa šúlali smiechom, lebo aj keď som mal zavretú hubu, bolo mi vidno zuby....Dodnes v tomto mieste mi slabšie rastú fúzy.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

jeden prastary pribeh s kanalovym poklopom - ako studenti sme behali 100-ku na stadione a dobiehalo sa mimo drahy na travnik; ja som dosliapol na roh poklopu vodovodnej sachty, ktory sa pod tym narazom po uhlopriecke prevratil... zbytok si viete predstavit

 

jeden menej stary, ked sa ma manzelka snazila napodobnit v kucharskom sposobe krajania cibule... nasiel som ju v kuchyni sediet so vztycenym ukazovakom bez konca nechta aj bruska...

 

a jeden cerstvy  - pri zostupe zo silvetrovskeho Sitna kamarat zaplachtil vzduchom, ked stupil na ladovu plosku cca 30 x 60 cm; let bol kratky a dopad bolestivy, to bolo este kusok pod vrcholom; ked uz sme sa potme blizili k Pocuvadlu, tak som si povedal, ze po druhejs trane tej rozsiahlej ladovej platne to bude bezpecnejsie... zrejme bolo, ale kym som tam dosiel, tak som sa na ten lad pozrel  velmi, velmi zblizka... chvilu som mal obavu o lave rameno, potom o prave koleno, ale rozchodil som to ;)

samozrejme, manzelka sa na nasich drzkokolenopadoch dobre bavila... ja som ovsem na Novy rok rano vybehol v panike a naboso v trenkach z chaty, ked ona isla otvorit okenice a namiesto toho som pocul niekolkonasobne zadunenie tela na zamrznutej verande - nastastie sa to obislo bez urazu, takze to vlastne do tejto temy nepatri :D

  • Pridať bod 2
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

jj, ty vieš po kuchársky krájať cibuľu? Kde si sa to naučil, to málokto vie.

neviem, či aj to sa ráta za úraz, ale moje mladšie decko, ke´d mala 2,5 roka a boli sme v Tatrách na dovolekne, poškriabale veverička, ktorá nám vbehla do chaty, kde sa splašila a skákala kadetade a malú zasiahla pazúrikmi na tvári. Našťastie to nemala hlboké, takže sa nepodobá na víťazného indiánskeho bojovníka, ale zato musela absolvovať 10-dňvoé očkovanie proti besnote, nechali si ju za tým účelom na infekčnom na Kramároch, lebo vtedy sa to ešte pichalo do brucha a museli ju furt pozorovať. V jasličkách si tým vyslúžila prezývku Veverička a viaže sa k tomu aj humorná príhoda.

 

V jasličkách sa veľmi mali radi s jedným chlapčekom, vraj ešte aj keď  po obede zaspávali, tak sa držali za ruky a kým ich spánok nepremohol, tak sa na seba zaľúbene pozerali, musela to byť sranda kukať na takých drobcov zaláskovaných. A ten malý z domu tajne brával našej malej keksíky a kdeaké dobroty, až ho raz rodičia dolapili pri čine a on im tvrdil, že to chce dať Veveričke. Tí pravdaže nevedeli, že ide o dievčatko, a nie o zvieratko, a sfúkli ho, nech neklame, že kde by sa tam nejaká veverička vzala...až potom raz, keď po neho prišli,  im tú Veveričku, čo pre ňu brával maškrty, aj ukázal, a tak sa to celé vysvetlilo. Milé bolo, že v posledný jasličkový deň pred prázdninami k nám prišiel aj s tatinom na návštevu a doniesol jej kvetinku, tatino ho učil, ako má byť z neho gavalier.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

  • Pred 6 mesiacmi...

Keď som mal 18, prežil som ťažkú autonehodu, mal som len zlomené rebrá. Hojili sa asi pol roka. Kolegyňa, po páde na zem a návšteve u doktora to isté, asi pol roka ju to bolelo, ani na rontgen ju neposlal....

V piatok som potreboval zapichnúť do zeme dva drevené kolíky. Bolo popršané, jeden išiel volne rukou, druhý nie. A tak som ho chytil oboma rukami a trochu sa zdvihol na š p i č k y ,oprel bokom o kolík a zatlačil... Kôl sa ani nepohol, zato moje rebro ano. Vyzerá to tak, že v mieste spred 30 rokov to ruplo znovu, A bolí a bolí. K doktorovi nemá význam ísť, ešte prídem z angínou....

Teraz už len čakám, kedy zaklope u nás suseda nad nami, či sa nemôže pridať, pretože pri otáčaní v noci na posteli vydávam také zvuky a ochkanie, ako keby sme mali grupáč :zubiska:

  • Pridať bod 2
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Vytvorte si účet alebo sa prihláste, aby ste mohli písať príspevky

Ak chcete odoslať príspevok, musíte byť členom

Vytvoriť konto

Zaregistrujte si nový účet v našej komunite. Je to ľahké!

Zaregistrovať si nové konto

Prihlásiť sa

Máte už konto? Prihláste sa tu.

Prihlásiť sa teraz
×
×
  • Vytvoriť nové...

Dôležitá informácia

Táto stránka používa súbory cookies, pre zlepšenie používania stránok tohto webu. Pre viac informácií kliknite sem. Ďalšie informácie nájdete na stránke Zásady ochrany osobných údajov