Skočiť na obsah

(de)Generácia sprostých?


Sniper

Odporúčané príspevky

Na trende odprezentovali reakciu nieho z NUCEM. Vyberiem pasaz - co vedie k zahade.

 

No a na záver musím reagovať na tvrdenie autora o neprofesionalite NÚCEM, ktorý údajne nezvláda ani elementárne počtové úkony na úrovni piataka. Autor si v prílohe 2 našej tlačovej správy naštudoval, že priemerná úspešnosť žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia v Košickom kraji bola 23,4 percenta a žiakov, ktorí z takého prostredia nepochádzajú, bola 52,6 percenta. No a keďže správne vyrátal priemer týchto čísel, zistil, že v žiadnom prípade tento výsledok nemôže zodpovedať uvedenému celkovému priemeru za Košický kraj v matematike, teda 57,8 percenta. Odhalil „školácku chybu“ NÚCEM. Nuž ale, keby autor dočítal pozorne celú prílohu 2 a pristavil sa pri poznámke, kde opisujeme, ako sme pre toto porovnanie vybrali skupiny žiakov a škôl a aké kritériá na výpočet sme použili, bolo by hneď po školáckej chybe. Ak teda čítame pozorne celý text spomínanej prílohy, dozvieme sa, že pri porovnaní výsledkov žiakov so znevýhodnením a bez znevýhodnenia sme pre analýzy vybrali iba tie školy, kde sa tieto dve skupiny piatakov vzdelávajú spoločne. Teda vybrali sme za každý kraj školy, ktoré vzdelávali aspoň jedného žiaka zo sociálne znevýhodneného prostredia. A ako v poznámke uvádzame, takýchto škôl bolo na Slovensku 362. Teda porovnanie čiastkových výsledkov žiakov podľa ich znevýhodnenia v krajoch sme urobili z takto vybranej skupiny škôl. Naopak, pri výpočte celkovej úspešnosti v každom kraji sme, samozrejme, zrátali výsledky všetkých žiakov a všetkých škôl v kraji. Preto nemôže byť autorom vyrátané čiastkové priemerné číslo identické s celkovou priemernou úspešnosťou v kraji.  Je naozaj komické vôbec zapochybovať o tom, že by si s takýmto výpočtom NÚCEM nevedel rady.

 

https://www.tyzden.sk/spolocnost/45987/reakcie-citatelov-ad-martin-mojzis-smutny-obraz-testovania-5/

 

Ja len nechapem naco to vobec robili - co vobec znamena?

 

žiak zo sociálne znevýhodneného prostredia - u nas v okrese su tam asi vsetky skoly, su tam deti, co im rodicia zarobia viac ako ja so zenou. Maju doklad so socialky(ta o tom rozhodne) a maju obedy zadarmo a skolske pomocky.

 

Kto to je?

 

http://www.nucem.sk/documents/46/testovanie_5_2017/tlacova_sprava/Prilohy_1-5_k_tla%C4%8Dovej_spr%C3%A1ve_%E2%80%93_Testovanie_5-2017.pdf

Mate graf cislo tri. Na urovni cca,kde mate takychto deti tridsat pecent. Najlepsia aj najhorsia skola je z Presovskeho kraja. je medzi nimi rozdiel okolo 40 percent. Jedna skola ma cca dvadstat percent druha 60 percent(mozno narodny priemer). Myslite,ze to je normalne? 

 

Tie bodky do dvadsat percent si nema ani zmysel pozriet, na zamyslenie su skoly pod urovnu ciarou 50 ,50. 

 

Cela ta statistika a vyber je nezmyselny. Ak aj by ma to zaujimalo a zaujima ma to. Tak by som do toho suboru dal skoly nad 8 - 9 ziakov a nad pocetnostou znevyhodnenych deti nad dvadsat - tridsat percent. Potom si porovnam uspesnost,tych neznevyhodnenych ktym z lepsich skol a budeme vediet ,ci rusit gymnazia. Mna osobne to zaujima,aj nie - chalan to spravil na 87 percent.

 

Len ten graf aj sledovnie(vyber sledovaneho suboru - javu) je nezmysel. Je tam desat dvadsat skol ,co maju lepsi priemer uspesnosti ako je priemer v BA kraji.Proste skoly s jednym, dvoma takymito ziakmi so setsnast(mozu to byt dvojicky co ich otec legalne zarobi v cistom cez dvadsattisic - len sa rozviedol,a matka si to na urade vybavy,po dohode s otcom - kludne spolu mozu aj nadalej fungovat)  - tridsat dva tam nemalo byt. Ale skor viac mensich skol,co maju aj jednu triedu. ZS Sirk objektivne tam by mal sto percent deti - ale v grafe asi ci iste nieje. 

------

Ja proti tej skole nemam nic  - ani proti detom ani ucitelom - su kde su ale oni asi dosiahli nad dvadsat percent tak ucitelia urobili dobru pracu, ak dosiahli tridsat velmi ak 40 percent tak su super(aj deti a ucitelia a snazil by som sa ist dalej).

-----------

Ja sa tesim, mam odvahu sa pozriet na buducorocny - podobny graf. A ta cervena bodka z BB kraja bude - niekde na dvadsiatich percentach mozno tridsiatich a budu najlepsi v republike. Som si isty ,ze budu nad celoslovenskym priemerom.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Som si dnes precital diskusiu - od IQ testou. Co som tu dal. Chalan ma desat rokov ,4tak a je v matike velmi sikovny. Som chcel mu dat IQ test(uz niesu zive), ako v matike je sikovnejsi ako som ja bol v tom veku. On to pocita v hlave a rychlo.  Skusal som aj dceru - v matike je tiez sikovna. pritom ona velmi pomaly cita(ma problemy v citani ,ona pred tromi rokmi nevedela hovorit - matka jej nerozumela) - ale rozumie co cita. A vie riesit - a ju to bavi. Ako druhacka spravila tretiacku pytagoriadu 5 z patnast spravne a dalsich pat pochopila,len spravila nejaku chybu. Chalan jej vysvetloval oco ide a ako sa to ma pocitat.

 

Ako chalan vie vypocitat niektore priklady siedmakov. Aj deviatakov.  Su to len na pocty. Ja som tieto priklady nerobil. Ale co som videl. On da cislo prikladu a zan vysledok. Ja som riesil neskor zlozitejsie priklady ja som si kreslil. Ja som si kreslil kvoli tomu aby som vedel o co ide aby som si vedel to skontrolovat. Samoozrejme dnes tretiaci aj deviataci maju rovnake priklady,len naozaj o  trosku tazsie. 

 

Nie je tam nic o telesach. Plochach, nic trojuholnikoch. Sinus cosin... pravdepodobnostiach, nic o kresleni telies . Pytagorodova veta sa uci v deviatom rocniku? 

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

  • Pred 1 mesiacom...

so školami sa trápia aj v susednom Česku...

ide to tam podobne ako u nás akosi nakrivo, ale tam predsa len niečo funguje lepšie - sledujem celé roky kdejaké české weby, a všeobecne ľudia, akíkoľvek ľudia, aj mladí, aj streto aj vysokoškoláci nie sú tak príšerne na kordy s pravopisom ako Slováci...

 

čítať občas slovenské blogy od stredoškoláka, ktorý sa práve chystá maturovať, čiže je predpoklad, že aspoň tú svoju jedinú materinskú reč bude ako tak písomne ovládať, je tortúra. napr. toto bol minulý rok maturant... len v prvom odseku zo dvadsať chýb, a takýchto sú mraky: https://tomasharustiak1.blog.sme.sk/c/461305/zivot-bez-boha-je-ako-ovca-bez-pastiera.html

/teraz je jedno, o čom uvažuje, ale to, ako sa prezentuje v celoštátnom médiu, je vizitka... a tá vizitka je desivá/

takýchto je hrozne, hrozne veľa.

 

naproti tomu v českých blogoch je to omnoho príčetnejšie, dokonca na stránkach, kde teda skutočne píše kdekto, je to písanie omnoho omnoho normálnejšie... pritom čeština nie je na gramatiku o nič ľahší jazyk.

 

niekde je veľká chyba.

 

čo je ovšem zaujímavé a o čom sa v Čechách ohľadne základných škôl v poslednom čase hodne debatuje, je návrat niečoho, čo my sme v škole žili a prežívali a dokonca mali radi, čo ovšem v posledných cca dvoch desaťročiach zaniklo:

 

Jak si patrně vzpomenou čtenáři střední a starší generace, tzv. dílny a pozemky patřily dříve mezi povinnou (relativně populární) součást výuky na základních školách.

.

Nyní někteří politici a podnikatelská sdružení uvažují o jejich návratu. A je to, dle mého soudu, celkem rozumný nápad. Ještě pro informační komplexnost dodejme, že dříve, tedy alespoň v osmdesátých letech, kdy chodil na ZŠ autor tohoto textu, měla výhradně děvčata (sic!) jako součást výuky i vaření, to by dnes patrně neprošlo kvůli genderové korektnosti, notabene i chlap by si měl umět uvařit – přiměřeně levně (pardon, hospodárně), chutně, a hlavně zdravě.

.

http://www.info.cz/nazory/marecku-podejte-mi-pilnik-aneb-maji-se-do-skol-vratit-dilny-a-pozemky-komentar-petra-kolmana-26771.html

 

ja si tiež myslím, že to nie je zlý nápad... v časoch, keď dobrého remeselníka aby bolo treba hľadať lupou, a do fabrík a podnikov prichádzajú ľavorukí stredo a vysokoškoláci, ktorí sa píšia titulmi inžinierov trebárs z elektrotechniky a je pre nich problém existovať vo fabrike na výrobu elektromotorov

/clovek2 tu už o tom rozprával a vedel by ešte/

a kdekto...

úplne základné veci, vieme, že dnes sú kdejaké iné priority, ale práca dvoch rúk nikdy neprestane byť vážená... robot neopraví tečúci záchod, ani doma nepovesí obraz, neopraví doma vodovod, nenavarí z vlastnoručne nakúpených surovín jedlú zdravú večeru... 

 

neznamená to ovšem, že naďalej budú vychádzať zo škôl málom analfabeti a že niekto bude vôbec premýšľať  tom, že menej učiť matematiku. ee. a nie, na hodinách počítačov nekresliť v skicári a nenechať decká robiť si čo chcú. to je na základkách bežné.

ani náhodou.

 

kedysi stačilo, aby za vzdelaného človek platil ktokoľvek, kto vedel písať čítať počítať, odvtedy sme úplne inde, ale vlastné ruky sú vlastné ruky, aj tie je potreba učiť... viď Tomáš a jeho nezdary.

a Tomáš ani zďaleka nie je sám.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Ja som ako siestak,ci siedmak nieco v dielne rezal, ci ohybal vo zveraku. V tom case nieco aj robili ucnovkari vo svojich dielnach. Inak moj kolega bol na prelomoch rokov 89 majster a snazil sa ich nieco naucit(niekey aj mna sa snazi vyucovat ako to spravit),ale mali asi aj prostriedky, naradie, material. Nedavno mi rozpraval - znamy, ze ich uci murovat , tehlu ani on(nikdy nebol na stavbe - potom ako je menej ziakov a tam skoncil robi uz skladnika v stavebninach) a ani jeho ziaci nikdy nevideli.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

  • Pred 4 mesiacmi...
  • Pred 2 týždňami...

ked su sprosti ucitelia, tak to potom je pohode.........volakedy za komunistov na povinnej nastenke bol  na nasej dielni agitatorsky putac..."aky majster, taky kolektiv"...teraz by malo byt v kazdej triede nieco podobneho..."aky ucitel, taky ziaci".....hlavne treba zvysit platy a potom vsetci budeme mudrejsi.........hm....doba ladova... :(

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Sprosti rodic,sprosti ucitel - peklo pre sikovne dieta.

 

Mal som dlhsi prispevok. Len som si ho nejak zmazal.

 

Oteckovia a nie oteckovia - co trenovali mojho chalan maju u mna vacsie renome ako ucitelia telocviku. Robia to zadarmo , ak nieco maju, daju to na zmrzlinu detom. Ale maju lepsie vysledky. Maju lepsi material. Deti co to chcu robit a rodicov - ak to vidia ,zeto ma vyznam pomozu.

 

U nas za 5 rokov ani nebol ziaden odpad. Teda,ze deti trenuju. Dobrovolne. Ale maju lepsi material ako ucitel v skole. To je to dobrovolne. 

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

  • Pred 1 mesiacom...

Skoro 50rokov nepotreboval titul. Aj tak bol starostom a poslancom NRSR.

To uz mozu davat titul na nasej ucnovke. A polovica deti  z tej ucnovky by sa za neho mozno hanbila.

https://www.facebook.com/zomriofficial/videos/vb.1729940727285183/252729478724546/?type=2&theater

 

Kto to voli? Kto ma zaujem na takom vzdelani?  Ja ked som to prvykrat pocul som sa len zasmial. Som si myslel,ze je to vtip. 

 

Teraz sa na tom rihocem. Pocul som este jedno podobne smiesne - zakaznik Peugeotu.

  • Pridať bod 1
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

  • Pred 3 týždňami...

Kto má decko v súkromnej škole vie najlepšie, aká je to drzosť, keď štátni učitelia pýtajú väčšie platy. Dopadá to tak, že vedátori s najvyšším vzdelaním nie sú schopní vyplniť hlúpe tlačivo, aby sa dostali k majetkom.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

 

Veselé a segregované deti

 

.denisa Gdovinová + .spoločnosť + .školstvo

V mestách žijú Rómovia zvyčajne na jednom mieste, čo znamená, že deti spadajú pod jeden školský obvod. Aké sú dôsledky? Vznikajú čisto rómske triedy či celé školy. Mesto Vranov nad Topľou dostalo ako prvé sťažnosť na to, že takto segreguje.

 

BORIS NÉMETH

V našich školách možno nájsť čosi ako integráciu po slovensky: len tie najlepšie rómske deti sa dostanú do zmiešanej triedy.

riaditeľka Základnej školy Lúčna vo Vranove nad Topľou nemá rada pomenovanie Róm. Blažena Matisová svojich rómskych žiakov volá radšej „veselé deti“. Familiárne pomenovanie však po čase naberie trpký význam. V ZŠ Lúčna sú na druhom stupni štyri prísne rozdelené triedy. Áčka je pre nadané deti s IQ nad 130. Céčka je športová trieda, kam chodia deti, ktoré trénujú už odmalička. Béčka je trieda pre „bežné“ deti, v ktorej je aj zopár rómskych žiakov. No a déčka, tú volajú „veselá trieda“. Keď si uvedomíme, že je to segregovaná trieda, zložená z čisto rómskych detí, úsmev nám zamrzne. Keďže je v tej triede poriadne veselo, dosahuje aj najslabšie výsledky. Približne polovica žiakov má na vysvedčení päťku. Veselé triedy vznikajú len na druhom stupni, keďže vtedy do školy prichádzajú deti z neďalekej rómskej komunity v Čičave, ktoré prvý stupeň vychodili v miestnej škole. A tak kým na ZŠ Lúčna na prvom stupni (bez detí z Čičavy) prepadlo iba 1,52 percenta žiakov, na druhom stupni (s deťmi z Čičavy) ich prepadlo 11,6 percenta.

 

integrácia po slovensky

Riaditeľka je v neľahkej situácii. Ešte pred dvadsiatimi rokmi k nim prišlo z neďalekej rómskej komunity v Čičave len desať žiakov, dnes ich majú osemdesiat. Keďže nie sú dosť nadané intelektuálne ani športovo, majú pre nich na druhom stupni voľné len dve triedy: béčku a déčku. V ideálnom svete by rómski žiaci tvorili polovicu v každej triede. No v reálnom svete je to inak. V béčkach je iba zopár rómskych žiakov, lebo ak je v triede s tridsiatimi žiakmi osem „veselých“, nerómski rodičia sa už sťažujú a svoje deti prepisujú na inú školu. A v déčke sú tí ostatní. „Je to taká integrácia po slovensky. Len tie najlepšie rómske deti pôjdu do zmiešanej triedy,“ vysvetľuje Jarmila Lajčáková z Centra pre výskum etnicity a kultúry, ktorá sa vzdelavaním v Čičave aj na tejto škole dlho zaoberala.

„Ak nechcú riaditelia na školách prísť o žiakov, potrebujú tých rómskych segregovať.“

Ktorí Rómovia sa dostanú do béčky? Tí, ktorí prídu za riaditeľkou a povedia jej, že nechcú mať deti vo veselej triede. Riaditeľka Matisová podľa toho vie, že týmto rodičom záleží na vzdelaní a deti budú doma pri učení podporovať. V béčke idú totiž žiaci rýchlejším tempom – vyžaduje sa napríklad aj práca s elektronickým systémom Edupage. „Aj v déčke sa normálne učia. Vyžadujú sa aj domáce úlohy, ale deti ich nerobia,“ vysvetľuje riaditeľka rozdiely. Dodáva, že každá déčka má svojho asistenta učiteľa a pre žiakov ponúkajú aj doučovania. No ani na tie deti nechodia.

Situácia na tejto základnej škole nie je výnimočná. Odborníci majú hranicu stanovenú jasne: ak na škole presiahne počet rómskych žiakov dvadsať percent, dá sa očakávať, že škola začne segregovať. A to najmä preto, aby predišla odlevu nerómskych žiakov zo školy. Riaditelia na školách s týmto hraničným percentom síce poznajú tie pekné reči o segregácii, no musia sa správať pragmaticky. Ak nechcú prísť o žiakov, potrebujú tých rómskych segregovať. Preto začínajú odborníci hovoriť o tom, že na riešenie segregácie sa treba pozrieť o čosi vyššie – do mestskej samosprávy. „Myšlienka desegregácie na úrovni miest je veľmi dôležitá. Skúsme to nastaviť tak, aby rómske deti na školách nepresiahli 20 percent,“ vysvetľuje Lajčáková.

 

ale ako?

Bežný scenár funguje asi takto: V takmer každej väčšej obci možno nájsť rómsku osadu, ktorá je zväčša na okraji, na mieste, kam biela majorita nechodí. Ak ide o väčšiu obec, ktorá má viacero škôl, mesto určí školské obvody, pod ktoré spadajú príslušné ulice. Centralizovaná rómska komunita tak zväčša pripadne jednej škole, pričom ostatné školy si môžu vydýchnuť. 

„Do narastajúcich sociálnych rozdielov prišla možnosť slobodného výberu školy pre rodičov. Do roku 1990 boli školské obvody stanovené pevne. Potom však lepšie situované rodiny odhlasovali deti zo škôl, kde sú rómski žiaci a zapisovali ich do etnicky homogénnych škôl,“ dodáva hlavná školská inšpektorka Viera Kalmárová, ktorá sa venuje aj téme desegregácie školských obvodov. Scenár pokračuje zvyčajne ďalej: Zo školy, ktorá „schytala“ rómskych žiakov, začali odchádzať nerómske deti. Škole okrem počtu žiakov rapídne klesla aj úroveň poskytovaného vzdelania a stala sa vylúčenou.

„Bolo by ideálne, keby mohli deti chodiť do najbližšej školy. Ale, žiaľ, často aj politika miest napomáha koncentrovať rómsku komunitu na jednom mieste.“

Nejde len o teoretické scenáre. V praxi sa situácia deje vo východoslovenskom meste Vranov nad Topľou. Škola ZŠ Kukučínova v mestskej časti Čemerné má 95 percent rómskych žiakov z okolitých dedín Vechec a Banské. Približne dvadsať percent má už spomínaná ZŠ Lúčna. Ešte jedna základná škola má vyšší podiel, okolo dvanásť percent, zvyšné dve pod tri percentá. Aj toto je forma segregácie, upozornil Štefan Ivanco, programový koordinátor Poradne pre občianske a ľudské práva v Košiciach, ktorá sa zaoberá prípadmi diskriminácie rómskej menšiny. „Poukazovali sme na prokuratúre, že rozmiestnenie obvodov v dôsledku koncentruje rómske deti do jednej školy. A to je v rozpore s antidiskriminačnou legislatívou, ktorá zakazuje segregáciu,“ vysvetľuje Ivanco. Prokuratúra však ich argumentáciu neprijala. Poradňa sa preto obrátila na Ústavný súd s tým, že namietala protiústavnosť postupu prokuratúry v tomto prípade.

Čo odborníci od mesta Vranov vlastne požadujú? Aby neurčilo školské obvody len naslepo, podľa ulíc, ale pozrelo sa aj na to, aké je sociálne a etnické zloženie obyvateľov. „Bolo by ideálne, keby mohli deti chodiť do najbližšej školy. Ale, žiaľ, často aj politika miest napomáha koncentrovať rómsku komunitu na jednom mieste. A v takom prípade ideálne riešenia nie sú. Rezidenčnú segregáciu treba kompenzovať aj tým, že rómskym deťom zabezpečíme prístup do sociálne a etnicky zmiešaných škôl,“ vysvetľuje Ivanco. Uvedomuje si, že to nie je jednoduché riešenie. No zároveň dodáva: „Ak sa tento problém dlho nerieši, náklady na jeho riešenie sa postupne zvyšujú.“ Stelesnením tejto vety je ZŠ Kukučínova vo vranovskej časti Čemerné.

 

zakonzervované decká

Martin Babiak, riaditeľ školy v Čemernom, má na poličke celú kopu antibatkeriálnych gélov na ruky. Všetkým, ktorí sa čudujú, prečo míňa na dezinfekčné prostriedky také sumy, odporúča návštevu školy. V roku 2000 bolo na ich škole približne 20 percent Rómov, dnes je ich 95 percent. Majú problémy s hygienou, ktoré sa s vylúčenými komunitami spájajú – Babiak spomína okrem vší aj šváby, ktoré si žiaci často prinesú v školských taškách. V roku 2002 nemali ani jednu špeciálnu triedu, teraz ich majú osem a 22 integrovaných žiakov. „Bielym odlevom“ sa im navyše rapídne znížil celkový počet žiakov: majú ich okolo 500, pričom kapacitne by zvládli 750. Vyskytujú sa aj problémy so správaním. Žiakov, ktorí sú v prevahe voči učiteľovi, je ťažké motivovať na lepšie výsledky. Hoci sa to všetko snaží škola dostať pod kontrolu asistentmi učiteľa, ZŠ Kukučínova je príklad školy, ktorá najviac trpí segregačným rozdelením školských obvodov.

„Stáva sa, že deti z jednej ulice chodia na tri rozdielne školy. Sú síce rovesníci, ale nepoznajú sa.“

Vedenie Vranova vysvetľuje, že školské obvody prerozdelilo tak, aby boli školy žiakom čo najbližšie. No tvrdí, že problémom nie sú školy na území Vranova, ale „rajonizácia, teda zaškolenie žiakov z obvodových obcí v našich školách“. To je prípad okolitých obcí Čičava, Banské a Vechec – tamojší rómski žiaci vo svojich obciach nemajú druhý stupeň a prichádzajú do škôl vo Vranove. A tak každé ráno nastáva bizarná situácia na autobusovej zastávke v Čemernom – miestne nerómske detí húfne cestujú do škôl v iných častiach mesta, pretože rodičia ich nechcú v škole s Rómami, kým autobusy z okolitých obcí tu vykladajú rómskych žiakov. „Stáva sa, že deti z jednej ulice chodia na tri rozdielne školy. Sú síce rovesníci, ale nepoznajú sa,“ vysvetľuje jeden z dôsledkov riaditeľ miestnej školy Martin Babiak.

Podľa Jarmily Lajčákovej však nie je riešením stavať školy s druhým stupňom priamo v dedinách. „Bolo by to len predĺženie segregácie. Rómske školy bývajú na najnižších miestach vo výsledkoch, málokto sa vôbec dostane do 9. ročníka. Kedysi sa podporovali kontajnerové školy pri rómskych komunitách, pretože chýbali kapacity. EÚ to nevnímala pozitívne. Decká to tam úplne zakonzervuje.“ Podľa nej je správne, že tieto deti cestujú na druhý stupeň do Vranova a načas odídu z komunity. Potrebujú však byť prerozdelené vo viacerých školách. Riaditeľ väčšinovo rómskej školy Babiak si myslí, že by im to mohlo pomôcť. „Mesto by mohlo prednostne prijať žiakov, ktorí nemajú druhý stupeň vo svojej obci, a prerozdeliť ich. Mne klesne počet rómskych žiakov a rodičia z Čemerného si povedia: radšej nechám deti tu, nech nemusia cestovať. Veď my sme dobrá škola, máme kvalitné učebne, multifunkčné ihrisko, chodievame na výlety,“ dodáva Babiak.

 

vranov ako pionier

Ak by poradňa so sťažnosťou uspela a prokuratúra by nariadila mestu prerozdeliť školské obvody, Vranov by sa mohol stať príkladom pre ostatné obce s podobným problémom. Podľa hlavnej školskej inšpektorky je správne, že rodičia majú slobodný výber školy pre svoje deti. No negatívne efekty tejto slobody by sa mali kompenzovať. „Možno by sme sa mali zamyslieť nad tým, že ak nastal stav, že niektoré školy sú iba pre Rómov a ostatné iba pre majoritu, treba, aby do určovania školských obvodov zasiahol štát,“ vysvetľuje Kalmárová.

Lajčáková dodáva, že ešte pred vstupom štátu, by si mali odborníci v praxi odsledovať, čo všetko je na desegregáciu školských obvodov potrebné. Vyvstáva tu najmä otázka dopravy – keďže deti budú musieť dochádzať ďalej. Dôležitá bude komunitná práca, ktorá rodičom vysvetlí, v čom im toto riešenie môže pomôcť. No a Lajčáková pripomína, že deti z čisto rómskych škôl budú pri prestupe potrebovať doučovanie, keďže zmiešaná škola má zväčša vyššiu úroveň.

Sú však aj mestá a okresy, kde je počet rómskych detí vysoký a kde by prerozdelenie do škôl pod dvadsať percent nemuselo byť reálne. Lajčáková hovorí napríklad o okresoch Revúca či Dobšiná. Tam je vraj riešenie podobné tým, aké poznáme z amerických filmov, kde sa z černošskej školy stane prémiová. A to zvyšovaním kvality: naliatím peňazí a podpory pre učiteľov v podobe asistentov a špeciálnych tímov. No desegregácia je vždy lepšia cesta.

 

https://www.tyzden.sk/spolocnost/51728/vesele-a-segregovane-deti/

 

 

Čo odborníci od mesta Vranov vlastne požadujú? Aby neurčilo školské obvody len naslepo, podľa ulíc, ale pozrelo sa aj na to, aké je sociálne a etnické zloženie obyvateľov. „Bolo by ideálne, keby mohli deti chodiť do najbližšej školy. Ale, žiaľ, často aj politika miest napomáha koncentrovať rómsku komunitu na jednom mieste.

 

Nase mesto to nerobi naslepo. Ale ucelove a velmi dobre vedia, kde cigani ziju. Jedna cast je v jednej skole.  Druha vacsia cast v tej ciganskej skole, kde chodi moj chalan,plus tam chodia deti z dvoch dedin. A tretia skola ma vsetky ine obvody - kde cigan nezije(ci chodia tam deti z inych dedin aj dvadsat km daleko,maju blizsie aj dve tri skoly ale ciganske).

 

 

U nas mas segregaciu od mesta. Inak ten clanok je velmi presny.

 

Len poznamka pod ciarov. 

https://revuca.dnes24.sk/aktualne-rebricky-slovenskych-skol-ktore-revucke-sa-dostali-najvyssie-315079

Naj..revucke skoly su spomenute dve a kde sa umiestnili- ta tretia nie. Neviem kto robi tu stranku ci tam dava info. 

 

Zajtra maju monitoring a dufam a verim,ze ciganska skola dopadne najlepsie(ze to vytiahnu desiati stopercentni ziaci a ostatni to daju aspon na padesiat). S chalanom ja riesim uz olympiadske priklady(celkom mu to ide). Ale on ako piatak nevie nasobit a delit. Priklad stodvadsatpat deleno 5. Oni sa to neucia a ucit budu mozno o dva roky,alebo o dva roky sa to nauci. Ja som ho to naucil pred rokom,len to necvici. Nemyslim,ze na inej skole to bude lepsie, na 8 rocnom gymnaziu,neviem ci maju ine osnovy.  Ja si to uz nepamam. Ale neviem si predstavit,ze ako stvrtak som nevedel nasobit a delit, vnormalnej ciganskej skole - mal som asi 7 spoluziakov ciganov v triede. 

  • Pridať bod 1
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Vranov, ci Revuca su mozno nie najlepsie priklady na vseobecne riesenie, su to mesta

co sa Vranova tyka, nepoznam tak situaciu v tych skolach, ale viem (poznam), ze v Čičave su cigani este celkom schopni - miestny knaz, ale aj niekolko zopar podnikatelov s nimi pracuje. Benake a Vechec su na tom horsie.

Ale pozrime sa na Horehronie - v Telgarte uz nemaju ziadneho bieleho ziaka. Mnohi chodia az do Brezna, co je cca 40 km. A postupuje to stale blizsie k Breznu - Pohorela, Zavadka, Polomka... pocet bielych ziakov sa neustale znizuje, drzia sa ako tak len Bacuch a Benus.

Desegregacia ciganov to nevyriesi, segreguju sa totiz bieli - dobrovolne. Odchadzaju :(

 

ps - neriesim, len konstatujem

  • Pridať bod 1
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

  • Pred 2 týždňami...

 

Zúčastnil jsem se jako divák konkursu na pracovní místo servisního technika v oboru prùmyslové elektroniky. Po zdárné teoretické části konkursu se skupina uchazečù o zaměstnání věnovala praktické části. Valná většina z nich uchopila páječku poprvé do ruky a jiní nebyli v termínu patnácti minut schopni vyjmout z DPS součástku. Na dotaz jednoho uchazeče, absolventa vysoké školy, jsem dostal odpověď, že v servisu očekával práci s programy EXCEL a WORD za klávesnici počítače a nikoliv s páječkou v ruce.

http://www.emgo.cz/cnv_sdr_pear08092016/document/G092016.pdf

vyzerá to tak, že aj s kolegami, bez ohľadu na demografiu, budeme musieť robiť až do smrti ... -_-

  • Pridať bod 1
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

  • Pred 2 týždňami...

voľaktorý deň zasa raz prišli nejakým činom do reči školy... a zasa raz samozrejme gymnáziá...
tak ako boli vyhlásené dobré priemyslovky, boli vyhlásené dobré a kvalitné gymnáziá, ktoré si v blahých časoch skutočne potrpeli na kvalitu.

to vážne takto bolo... tie najlepšie gymnáziá brali najlepších z najlepších,
a aby to nevyznelo príliš nabubrele, veľmi rýchlo sa tam vyeliminovali decká zo základných škôl, kde napríklad tatko robil predsedu nejakého čohosi, či mama učila na škole... boli to zvyčajne jednotkári, ktorí to minimum v druhom ročníku gympla dotiahli na trojkárov a aj všelijako.

tie školy boli kvalitné.

 

priemyslovky aj vyhlásené gymnáziá mnohé kdekade klesli tak, že berú takmer každého. toto je zrejme taký všeobecne známy trend, a napadlo mi to z tohto vtípku, ktorý v niektorých prípadoch nemá od reality až tak ďaleko

( naposledy jedna stredná škola pre hendikepované deti nenapíšem kde, chodila tam vnučka jednej známej - od štátu dostávali ohromné dotácie, brali každého, deti známych a rodiny, postihnutých detí bolo len na okrasu a výučba na úrovni osobitnej školy a maturita vo vačku)
 

post-3-0-71655000-1544724478.jpg
 

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Ten obrazok je v podstate pravdivy. Tie deti by sa to vedeli naucit pocitat(deti ine niesu,su take ako pred stor rokmi). Ucitelia by ich to vedeli naucit. Preco ich to nenaucia? Algebricke linearne rovnice na vysokej skole. Co by mali vediet riesit sikovnejsi piataci.O desat rokov mladsie deti - nie dospeli.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

  • Pred 3 týždňami...

Na trende odprezentovali reakciu nieho z NUCEM. Vyberiem pasaz - co vedie k zahade.

 

Ja len nechapem naco to vobec robili - co vobec znamena?

 

žiak zo sociálne znevýhodneného prostredia - u nas v okrese su tam asi vsetky skoly, su tam deti, co im rodicia zarobia viac ako ja so zenou. Maju doklad so socialky(ta o tom rozhodne) a maju obedy zadarmo a skolske pomocky.

 

Kto to je?

 

http://www.nucem.sk/documents/46/testovanie_5_2017/tlacova_sprava/Prilohy_1-5_k_tla%C4%8Dovej_spr%C3%A1ve_%E2%80%93_Testovanie_5-2017.pdf

Mate graf cislo tri. Na urovni cca,kde mate takychto deti tridsat pecent. Najlepsia aj najhorsia skola je z Presovskeho kraja. je medzi nimi rozdiel okolo 40 percent. Jedna skola ma cca dvadstat percent druha 60 percent(mozno narodny priemer). Myslite,ze to je normalne? 

 

Tie bodky do dvadsat percent si nema ani zmysel pozriet, na zamyslenie su skoly pod urovnu ciarou 50 ,50. 

 

Cela ta statistika a vyber je nezmyselny. Ak aj by ma to zaujimalo a zaujima ma to. Tak by som do toho suboru dal skoly nad 8 - 9 ziakov a nad pocetnostou znevyhodnenych deti nad dvadsat - tridsat percent. Potom si porovnam uspesnost,tych neznevyhodnenych ktym z lepsich skol a budeme vediet ,ci rusit gymnazia. Mna osobne to zaujima,aj nie - chalan to spravil na 87 percent.

 

Len ten graf aj sledovnie(vyber sledovaneho suboru - javu) je nezmysel. Je tam desat dvadsat skol ,co maju lepsi priemer uspesnosti ako je priemer v BA kraji.Proste skoly s jednym, dvoma takymito ziakmi so setsnast(mozu to byt dvojicky co ich otec legalne zarobi v cistom cez dvadsattisic - len sa rozviedol,a matka si to na urade vybavy,po dohode s otcom - kludne spolu mozu aj nadalej fungovat)  - tridsat dva tam nemalo byt. Ale skor viac mensich skol,co maju aj jednu triedu. ZS Sirk objektivne tam by mal sto percent deti - ale v grafe asi ci iste nieje. 

------

Ja proti tej skole nemam nic  - ani proti detom ani ucitelom - su kde su ale oni asi dosiahli nad dvadsat percent tak ucitelia urobili dobru pracu, ak dosiahli tridsat velmi ak 40 percent tak su super(aj deti a ucitelia a snazil by som sa ist dalej).

-----------

Ja sa tesim, mam odvahu sa pozriet na buducorocny - podobny graf. A ta cervena bodka z BB kraja bude - niekde na dvadsiatich percentach mozno tridsiatich a budu najlepsi v republike. Som si isty ,ze budu nad celoslovenskym priemerom.

 

viem, je to už starší príspevok, ale chcela by som to názorne vysvetliť, prečo to naoko nevychádza, resp. prečo autorovi toho článku vyšiel iný výsledok ako je ten oficiálny. Takže tomu človeku odporúčam zopakovať si látku ZŠ....

 

skupina A: priemerA=(x1a + x2a +...+ xma)/m,    kde m je počet žiakov skupiny A a x1a...až xma sú úspešnosti jednotlivých tých žiakov

skupina B: priemerB = (x1b + x2b + x3b +...+ xnb)/n,    kde n je počet žiakov v skupine B a x1b až xnb sú úspešnosti žiakov tejto skupiny.

celková úspešnosť = (x1a + x2a +...+ xma + x1b + x2b + x3b +...+ xnb)/(m+n), teda sčítajú sa úspešnosti jednotlivých žiakov a to sa delí ich celkovým počtom,

a nie

nejaký priemer týchto dvoch skupín, ktorý by sa vyrátal ako nespravnauspesnost = (priemerA+priemerB)/2

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

  • Pred 3 týždňami...

a takto to bude pokracovat; evolucia?

 

 

Ceruzku držia v kŕči, nevedia si zašnurovať šnúrky, nedarí sa im prevliekať korálky. Nie všetkým deťom sa darí rozvíjať grafomotoriku. Dôvodom nemusí byť len to, že nechodili do škôlky.

https://www.aktuality.sk/clanok/656845/maju-problemy-s-pisanim-preco-detske-prsty-bojuju-s-ceruzkami/

  • Pridať bod 1
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

za vsetko, co deti nevedia mozu ucitelia....ja som do skolky nechodil a v siestich rokoch som si vedel zasnurovat topanky, v siedmich som poznal co znamena  a ako sa cita cifernik, v osmich rokoch som vedel zastopkat ponozky...a tak dalej nas ucili v zrucnosti vtedajsi ucitelia... ako ale moze nieco s grafomotoriky naucit dieta dnesny ucitel, ked to ani sam nevie....to sme to dopracovali....ale tiez je mozne, ze dnesna ucitelska pospolitost zisakala diplom sposobom terajsieho predsedu parlamentu a teraz sa tvaria ako velavazena skupina neomylnej casti obcanov a kritikou nesetria..."diplomonany krici,  znicte diplomovaneho"....

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

dieťa prichádza v prvom rade z rodiny.

čo ho naučia rodičia, aké názory pred ním prezentujú, zaviazať topánky neučí predsa škôlka.

učitelia strednej generácie vedia a vidia, nadávame tu na školy, ale to, že dieťa 6 - 7 ročné príde do školy a nevie chytiť do ruky ceruzku, že má návyky čučať do mobilu, že nevie základné veci, ktoré 6 ročné dieťa musí už priniesť z domu, a keď neprinesie, na vine sú rodičia, ktorí naučili svoje dieťa čučať do mobilu, ale ceruzka v ruke je veľká neznáma.

nemýľme si zato pojmy s dojmami...

školstvo má svoje veľké boľačky, o ktorých vieme, a o ktorých aj píšeme,

ale decko má v prvom rade rodičov a rodinu a výchovu v rodine ako prioritnú... čo si dieťa prinesie so sebou z rodiny, to sú návyky, názory, poslušnosť, neposlušnosť, navliekať korálky, stavať kocky, hrať sa s loptou  a spústa ďalších vecí.

 

toto nie je o škole, to je o rodičoch.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Dostal som prvý krát za úlohu pomôcť vnučke, ktorá je v 4 ročníku ZŠ, s domácou úlohou z matematiky. Náročnosť úlohy ma zaskočila. Bohužiaľ nemám odkaz na zdroj učebnice. Bolo treba pospájať body tak, aby vznikali stále zložitejšie väčšie trojuholníky, obsahujúce menšie trojuholníky v ich ploche. Úlohou bolo nájsť rekurentný vzťah pre počet trojuholníkov a ich strán v postupnosti. To je podľa mňa úloha pre „malého Gaussa“ a nie pre 99,9% žiakov 4 ročníka ZŠ. Mám pocit, že čím je úroveň nášho školstva nižšia, o to viac sa dvíha latka. Ani som sa nesnažil jej to vysvetliť. Nakoniec bol jej prínos v opísaní mojich výsledkov. Keď som sa jej potom spýtal, kto tú úlohu vyriešil, povedala že nikto, ale učiteľka to aj tak nekontrolovala. Nechápem zámer autora učebnice.

  • Pridať bod 2
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

game

 

pises ako stranicky ideolog svojho casu.....ked bolo dieta v niecom uspesne, tak to bolo zasluhou skoly a ked bolo negramotne a nesekalo dobrotu, tak za to mohla rodina, lebo zly priklad davala....tlieskam tvojmu hodnoteniu....


Dostal som za úlohu pomôcť vnučke, ktorá je v 4 ročníku ZŠ, s domácou úlohou z matematiky. Náročnosť úlohy ma zaskočila. Bohužiaľ nemám odkaz na zdroj učebnice. Bolo treba pospájať body tak, aby vznikali stále zložitejšie väčšie trojuholníky, obsahujúce menšie trojuholníky v ich ploche. Úlohou bolo nájsť rekurentný vzťah pre počet trojuholníkov a ich strán v postupnosti. To je podľa mňa úloha pre „malého Gaussa“ a nie pre 99,9% žiakov 4 ročníka ZŠ. Mám pocit, že čím je úroveň nášho školstva nižšia, o to viac sa dvíha latka. Ani som sa nesnažil jej to vysvetliť. Nakoniec bol jej prínos v opísaní mojich výsledkov. Keď som sa jej spýtal, kto tú úlohu vyriešil, povedala nikto, ale učiteľka to aj tak nekontrolovala. Nechápem zámer autora učebnice.

 

prestali s vyucovanim zrucnosti (ako stopkat ponozky) a zacali s vyucovanim, ako dokazat, ze za blbost deti moze rodina...

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Kto píše tie učebnice? Ako keby chcel autor dokazovať, že matematika je pre „vyvolených“ a vyvolať u 99,9% žiakov pocit menejcennosti. Ak mám dnes problém niečo pochopiť, nikdy to už nehľadám doma. Tu sa väčšinou prezentujú ľudia, ktorý chcú demonštrovať, že iba oni to chápu. Aby dokázali svoje schopnosti, tak problém ešte viac komplikujú. Druhá možnosť je tá, že to nedokážu vysvetliť, lebo tomu sami nerozumejú. V angličtine potom človek nájde odkaz, kde je to jednoducho interpretované, často aj s praktickým príkladom. Nedávno som našiel odkaz na niektorých docentov a profesorov, ktorých som osobne poznal, počas štúdia. No ľutujem študentov, ktorí prechádzali ich prednáškami za posledných 30 rokov. Určite tí páni písali aj učebnice.

  • Pridať bod 1
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

tono je zrejme nieco ine,  v ucebniciach matematiky sa davaju aj tazsie priklady ale nie s cielom aby ich riesili vsetci ale aby aj ti co sa nudia a latku davno ovladaju mali co robit.  K ucebnici je aj metodicky pokyn ako s nou pracovat ale ak ucitelka netusi co robi, tak to je potom problem.   

 

A k testovaniu,  to je druhy kulturny problem.  U nas je zvykom ze na teste mas spravne spravit vsetko.   Ale to je potom test s mensou vypovednou hodnotou,  Test by mal vediet povedat aky si dobry a aky si zly a teda ho treba stavat  inak.  Ale napriklad na maturity plati nieco ine.  Tam ide o overenie standardu,  nedostanes percentil na vysvedcenie. 

 

Ale tu pobavilo ako informator  spomina na svoje vzdelavanie ako na ziskavanie zrucnosti :), idealny komunisticky clovek. Blby ale silny.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

 ........Ale tu pobavilo ako informator  spomina na svoje vzdelavanie ako na ziskavanie zrucnosti :), idealny komunisticky clovek. Blby ale silny.

 

tak si ma presvedcil, ze je lepsie byt komunisticky blby clovek, ktoreho tu predstavujem, podla teba,  ja, ako liberalny fasisticky idiot, ktoreho tu, podla mna, predstavujes ty...

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Vytvorte si účet alebo sa prihláste, aby ste mohli písať príspevky

Ak chcete odoslať príspevok, musíte byť členom

Vytvoriť konto

Zaregistrujte si nový účet v našej komunite. Je to ľahké!

Zaregistrovať si nové konto

Prihlásiť sa

Máte už konto? Prihláste sa tu.

Prihlásiť sa teraz
×
×
  • Vytvoriť nové...

Dôležitá informácia

Táto stránka používa súbory cookies, pre zlepšenie používania stránok tohto webu. Pre viac informácií kliknite sem. Ďalšie informácie nájdete na stránke Zásady ochrany osobných údajov