Albert Einstein

Albert Einstein bol génius iba v tom, že dokázal presvedčiť odbornú verejnosť o správnosti jeho teórií, ale v skutočnosti ani jedna z jeho teórií nieje správna.

Dilatácia času. Nepoznám žiaden logický dôkaz v prospech dilatácie času. Atómové hodiny na obežnej dráhe sú vystavené menšiemu atmosférickému tlaku, väčšiemu kozmickému žiareniu i inému elektrickému náboju ako na Zemi a preto ukazujú iný čas ako na Zemi. Tento rozdiel času, nemá nič spoločné z rýchlosťou pohybu.

Relativistická zmena hmotnosti. Podľa doterajších skúseností, z rastúcou rýchlosťou rakety jej hmotnosť klesá o hmotnosť spotrebovaného paliva. Môže mi niekto vysvetliť, pri akej rýchlosti sa stane zázrak a raketa začne priberať na hmotnosti? Z rastúcou rýchlosťou rastie iba kinetická energia ale nie hmotnosť.

Všetci vieme, že teplá voda stúpa nahor a studená klesá nadol. Podľa slávneho Einsteinovho vzorca E=mc2  by mala mať teplá voda väčšiu hmotnosť ako studená a klesať nadol. Prečo je to naopak?

Kde sa hrabe Eistein na tvoju brilatnu logiku, dokazal si vyvratit jeho teoriu jednoducho a elegantne. 

Dilatácia času. Nepoznám žiaden logický dôkaz v prospech dilatácie času. Atómové hodiny na obežnej dráhe sú vystavené menšiemu atmosférickému tlaku, väčšiemu kozmickému žiareniu i inému elektrickému náboju ako na Zemi a preto ukazujú iný čas ako na Zemi. Tento rozdiel času, nemá nič spoločné z rýchlosťou pohybu.

Problem je v tom, ze ak by si mal pravdu, a posun atomovych hodin by bol skutocne sposobeny roznou intezitou slnecneho ziarenia, tak nemame ako vypocitat o kolko pojdu hodiny na obeznej drahe rychlejsie, pretoze nevieme predpovedat intezitu kozmickeho ziarenia. Ak by sme to nevedeli, tak nam nefunguje satelitna navigacia. Ale my to vypocitat vieme a presne, a preto su atomove hodiny v GPS satelitoch zostrojene tak, aby tikali o nejakych 38microsekund/den pomalsie. Sa to moze zdat malo, ale tycho par mikrosekund by sa premietlo do kilometrovych odchyliek denne.

Dilatácia času. Nepoznám žiaden logický dôkaz v prospech dilatácie času.

Neviem, ale takéto pokusy už robili, čítal som v knihe Kozmos od Carla Sagana (takže nie z nejakého zdroja a lá Azet), že posadili človeka do lietadla niekde v Európe a keď pristál v Austrálii, tak jeho čas bol o pár sekúnd iný ako čas človeka, ktorý sa z Austrálie z toho letiska ani nepohol. Myslím, že mal menej, lebo čím vyššia rýchlosť, tak tým pomalšie čas tej osobe ubieha. Rozdiel tam bol asi 10 sekúnd.

10 sekund ani hociaka sekunda tam rozhodne nebude, kedze u GPS satelitov (ktore su 'trosku' rychlejsie ako lietadlo) je to nejakych 7mikrosekund denne. Pre niekoho zbehlejsieho vo fyzike by to asi nebol problem vypocitat :)

Myslim ze si tam zabudol nejaky exponent, kedze pri rychlosti 300m/s(1080km/h), pri zanedbani nadmorskej vysky(ktora bude vlastny cas v lietadle malicko zrychlovat), pri dobe 16hod(?) mimo lietadla, ja cas v lietadle o -2.883×10^-8 s kratsi ako tych 16 hod

Elektronické obvody, ktoré sa nachádzajú v bežne používaných hodinkách obsahujú kremíkové kryštály. Pri zmene tlaku počas štartu lietadla dochádza u týchto kryštálov k piezoelektrickému javu a ten ovplyvňuje presnosť hodín. Odchýlka u takýchto hodín nemá nič spoločné z odchýlkou u atómových hodín.

Ani u atómových hodín sa nedajú všetky odchýlky presne spočítať a preto je potrebné aj u týchto hodín občas upravovať čas.

hm.. toto je nejaké cvičenie, v ignorantstve?

http://en.wikipedia.org/wiki/Atomic_clock

asi ho vonku, medzi ľudí, veľmi nepúšťajú, tak si to ventiluje tu.

Ja som vychádzal z nasledujúceho dokumentu.

http://hp.ujf.cas.cz/~wagner/popclan/gps/gps.html

Samozrejme, že tento dokument je písaní tak, aby nebol v rozpore z Einsteinovými teóriami relativity. Podľa tohto dokumentu by žiadny urýchľovač nefungoval bez teórie relativity.

Udávaná kľudová životnosť častíc je vďaka ŠTR menšia ako tá, ktorá bola v skutočnosti nameraná v urýchľovači. Aby bolo možné vysvetliť dopad niektorých častíc na zemský povrch, musí sa kľudová životnosť častíc upraviť pomocou OTR. V skutočnosti, druhá úprava životnosti častice iba ruší účinky prvej úpravy. Je to iba hra z číslami, aby mali študentom čo vtĺkať do hláv, ale v skutočnosti to nemá žiaden praktický význam.

V prípade atómových hodín, ktoré sú použité pre potreby GPS, to funguje podobne.

Ak odchýlku času, ktorá je vyrátaná podľa ŠTR, ruší odchýlka času ktorá je vyrátaná podľa OTR, aký máte dôkaz, že nejaká odchýlka času podľa ŠTR existuje?

Odchýlka času, ktorú odstraňujú znížením frekvencie oscilátora, je spôsobená rozdielnym pôsobením gravitácie.  

nuz, hlavne tomu nerozumies :),   a pre GPS, finta fn je o tom ze ta odchylka bola vyratana PRED tym ako sli druzice hore a sedi to,  ono sa totiz STR nekompenzuje s OTR uplne a rozdiel zostava.    A okrem toho, vlastne zmeny frekvencie v gravitacom poli dokazeme zmerat a nie je znizenie frekvencie oscilatora :)

Atd.  Lenze ked to nechapes, to nie je dokaz ze to tak nie je :). 

Albert Einstein bol génius iba v tom, že dokázal presvedčiť odbornú verejnosť o správnosti jeho teórií, ale v skutočnosti ani jedna z jeho teórií nieje správna.

Dilatácia času. Nepoznám žiaden logický dôkaz v prospech dilatácie času...

1vladimir

Klobúk dole, s akou ľahkosťou riešiš fyzikálne problémy. Ak si myslíš, že si to vyriešil lepšie, ako Einstein, musíš o tom tiež presvedčiť verejnosť. Ak dilatácia času a kontrakcia dĺžky v STR je iba konšpirácia fyzikov, musíš vysvetliť prečo je rýchlosť svetla konštantná (na meranie nie je potrebná náročná aparatúra), bez ohľadu na rýchlosť jeho zdroja. To vychádza z Maxwellových rovníc. Lorentz našiel sústavu, v ktorej to vždy platí, no nevedel tieto matematické výpočty interpretovať. Einstein ich interpretoval tak, že čas a priestor sú relatívne. Teraz si na rade ty.

Spôsob ako Einstein rozmýšľal, bol obdivuhodný a podľa mňa si iste zaslúži väčšiu úctu aj na tomto fóre. Momentálne ma napadá jeden jeho výrok čo sa mi zapáčil, že Zem priťahuje predmety bez toho, aby niečo vedela o ich zotrvačnej hmotnosti. Tým vlastne povedal, že sila, ktorá priťahuje nejaké teleso k Zemi môže byť inej podstaty, ako zotrvačná sila hmotného telesa.

Aj spôsob, akým vysvetľuje, že svetlo musí byť ohýbané gravitačnou silou telesa sa mi páči: Pozorovateľ vnútri kabíny postavenej na Zemi a kabíny pohybujúcej sa vo vesmíre zrýchlením 9,81 m/s² nemôže zistiť rozdiel. Ak zboku vnikne svetelný lúč do kabíny, tak, ak predpokladáme pohyb kabíny zrýchlením, lúč sa ohne pri dopade na protiľahlú stenu. Z toho usúdil, že ak nechceme, aby pozorovateľ rozlíšil, či sa pohybuje vo vesmíre, alebo stojí s kabínou na Zemi, musí zemská príťažlivosť lúč ohýbať.

Z toho, čo som niekde čítal, viem, že v okoli niektorých hviezd možno sledovať žiariace prstence alebo polprstence. Ten prstenec je vlastne ďalšia hviezda v zákryte ďaleko za tou prvou, ktorej svetlo sa ohne v okolí prvej hviezdy a vidíme spomínaný prstenec. Einstein takúto možnosť údajne spomenul, ale nepovažoval to za moc pravdepodobné. 

Tono,

On ich interpretoval spravne lebo sme to potvrdili meranim. Cim je to uzavrete.

Bohus,

tym chcel povedat ze mame zotrvacnost a zakriveny priestorocas a nepotrebujeme nic viac. Hmota ho zakrivuje, cim vytvara pseudosilu gravitaciu.

Robopol

Einsteinova interpretácia, aj keď sa  vzpiera „zdravému sedliackemu rozumu“, najdokonalejšie popisuje fyzikálne meranie. No nemusí byť bodkou vo fyzike. Napríklad Lagrangeova fyzika chápe pohyb z miesta A do B. ako nekonečne veľa možných trajektórií, z ktorých si teleso vyberie trajektóriu s najmenším účinkom. Kvantová fyzika tento princíp prebrala, no tu si častica nevyberá trajektóriu, ale môžeme ju aj na každej možnej trajektórii s určitou pravdepodobnosťou nájsť. Einstein takúto interpretáciu odmietol a doteraz sa nikomu nepodarilo skĺbiť tieto protichodné stanoviská. Takže možno sa ešte dočkáme syntetického modelu. Vzdialenosť A a B nakoniec meriame iba tak, že sa „niečo“ čo bolo v mieste A dostane do miesta B.  

tono

to predsa neznamena ze cas prestane dilatovat:) Ja len hovorim ze Einstein predpokladal ze cas plynie rozne a to sa potvrdilo :)

A vesmír je strasne velky a nikdy by sme namali moznost opustit nasu galaxiu, ale teraz mame teoriu v ktorej je to mozne, cervie diery, to je dosledok tejto teorie a tak je to dobre.

tono,  podobne ako v kvantovej mechanike ide o matematicky ekvivalentne postupy a tak vedu k rovnakym vysledkom.   A tak  sa neda rozhodnut ktory je spravny,  a ani to ci tak kona priroda alebo nie.  Je dobre ich poznat co najviac, kedze casto niektore postupy vedu k vysledku ovela jednoduchsie ako ine, ale zaroven si treba stale pripominat ze ide o model, nie o mechanizmus aky pouziva priroda.  To je obmedzenie, ktore nevieme preskocit.  

Inak uz davnejsie som niekde videl nieco o tom ze pohyb je zdanlivy. V skutočnosti čo je vsunute ako predpoklad je suvisly pohyb. V kvantovej mechanike to je dobre viditelne ako zlyhava tato predstava z makrosveta. Naš mozog vytvoril zdanlivu spojitost, ale v kvantovej fyzike nie je dobre sa pytat na pohyb, trajektoriu. A jedine normalne vysvetlenie je take, že medzi bodom A a B častica, ktora je v neurčitom stave nema dráhu, alebo má všetky možné alternatívy. Vieme len jedno vieme ze bola v mieste A a potom v mieste B a tak to funguje medzi tym miestom A a miestom B sa nekona pohyb, inak by vznikol paradox a problemy, ktore nevyhnutne k tomu vedu. A makrosvet je na tom rovnako, lenže take male rozlišenie sveta nevnimame zmyslami a zda sa nam pohyb suvisly.

 Z rastúcou rýchlosťou rastie iba kinetická energia ale nie hmotnosť.

Všetci vieme, že teplá voda stúpa nahor a studená klesá nadol. Podľa slávneho Einsteinovho vzorca E=mc2  by mala mať teplá voda väčšiu hmotnosť ako studená a klesať nadol. Prečo je to naopak?

Nuz svet je trochu zlozitejsi ako si vie vladimir predstavit, odpovede su jasne ale nebude im rozumiet.

Aj rakete rastie hmotnost ked zrychluje ale ide o tak male prirastky, ze sa ani nedaju zmerat, Keby sme mali vesmir kde by rychlost svetla bola mala, tak by kazdy vedel od malicka ale takto je to schovane pred beznou skusenostou.

Ale mame take pomerne bezne zariadenie co sa vola cyklotron, v nom celkom jednoducho urychlujeme elektron napatim, co sa inak este nedavno pouzivalo aj v televizoroch a aby neuletel von, tak tam je aj magneticke pole ktore ho drzi na kruznici. Ak by sa nemenila hmotnost, tak by stacilo stale rovnake magneticke pole, ale nestaci. Ako mu rastie rychlost, tak musime zvysovat magneticke pole. A ako ho zvysovat, to vieme zratat a je to presne ten narast hmotnosti podla STR.

A tepla voda stupa hore, nie preto ze je tepla ale preto ze ma mensiu hustotu. A tento efekt je o vela radov silnejsi ako rast hmotnosti. Ale zase mame pekny priklad, vieme zvazit protony aj neutrony ale ked su spolu v jadre tak sucet hmotnosti je iny ako vaha jadra. A tak pri atomovej bombe sa rozpadom uvolni energia, ktora je presne rozdielom ich hmotnosti pred a po stiepeni. Zmerane, overene, vypocitane.

A tak nejde o logicke dokazy ale o experimentalne,  logickych dovodov je tiez plno ale v tejto discipline sa necitim dostatocne zdatny na debatu s vladimirom :), vopred sa vzdavam a oznamujem ze toto vysvetlit logicky jemu nedokazem.

Robopol

Slávna diskusia medzi Einsteinom a Bohrom o interpretácii QM  je v podstate neriešiteľná. Bohr hovorí o častici a Einstein o telese. QM nevie popísať teleso zložené z takmer nekonečného počtu častíc  (čo je každé reálne teleso) a Einsteinove teleso sa nespráva podľa QM. QM dokáže analyticky spočítať maximálne tak atóm vodíku. Numericky  maximálne molekulu. Teleso je úplne mimo. Premiestnenie častice a telesa z miesta A do miesta B chápu obe teórie inak. V konečnom dôsledku je ale každé teleso tvorené z elementárnych častíc. Nemám na mysli protóny a neutróny, ale subatomárne častice. Vôbec nie je jasné, či majú vôbec kľudovú hmotnosť. Otázka teda je, čo chápeme pod pojmom makroskopické teleso? Klasická mechanika chápe teleso, ako hmotný bod, teda vlastne "čiernu dieru".

Napríklad kvantovo previazané páry častíc sú podľa Bohra ako rukavice, každá v inej krabici. Každá je súčasne pravá aj ľavá  a sú komplementárne bez ohľadu na ich polohu. To je to „strašidelné pôsobenie na diaľku“, ako to nazval Einstein. Podľa Einsteina, ak je v jednej krabici pravá rukavica, v druhej musí byť iba ľavá. Poloha častíc je v  QM v tomto prípade irelevantná. Takúto predstavu Einstein rezolútne odmietol, aj keď je paradoxne "otcom" QM. Fotón patrí jemu.

Tono

Einstein nie je berna minca, vo vela veciach sa mylil a tiez nevedel opustit svoje zazite predstavy. Einsteinove teleso neexistuje. Mame mikrosvet a makrosvet. Spravanie je rozdielne. ty tvrdis nezlucitelne, co je podla mna velka chyba tvrdit. Je rozumny predpoklad, ze rovnice z mikrosveta pre vela častic vedu k spravaniu telesa v makrrosvete. To ze to zatial nevieme a je to zlozity problem nevytvara paradox tono, A kedze vypoctovy vykon pocitacov sa zväčšuje tak ja odhadujem ze to sa casom vyriesi.

A este raz. teoria z makrosveta o plynulom spojitom pohybe je nespravna. Ale pre nas je to nerozlišitelne, tu len narazam na to ze vynalez "ralnych cisiel" a matematickej spojitosti prirodu nenuti sa takto pohybovat:) A ja by som povedal, že prave preto, ze my v tom nevidime problem a tancujeme ritualne tance okolo mohutnosti mnozin a tvarime sa ze nekonecna su rozne, priroda prave preto pouziva cestu ktora nie je rozporna:) to je iba moj nazor.

A hmotny bod je len abstrakcia, kedze nevieme o vnutornej strukture castic nic povedat a pre  urcite vypocty je to dobre priblizenia. take ziadna cierna diera. A previazane pary su samozrejme strašidelne. ale to je v skutocnosti tak, ze nemame jednu casticu v jednej ruke a druhu v druhej. Medzi nimi je spagat (ako keby). Su proste spojene ale nas mozog to berie ako nespojene na inych miestach a posobenie.

Kludova hmotnost je pojem z makrosveta. v mikrosvete je stale pohyb a vibracie. Nie je tam absolutna nula. To je len priblizenie nejakej pokojovej hmotnosti, ktora to odvodzuje z makroskopickeho pohybu.

A este jednu uvahu. Podla mna ak sa mame dopracovat k ucelenemu obrazu musime zacat budovat svet z mikrosveta a odvodzovat pravidla pre makrosvet a porovname ci nase teorie z makrosveta co sme odhadli k tomu vedu. 

Podla mna makroskopicke teorie nie su fundamentalne a su len take čriepky, často len približenia, aj ked nam postacuju pre presnost ktoru pouzivame.

Robopol,
o tom, či je pohyb spojitý alebo sú to preskoky niečoho niekam, tak tiež sa prikláňam skôr k tomuto názoru.  Predstavujem si to tak, že keď telesu dáme impulz k pohybu, vlastne by sme mu mali tým odovzdať určitú energiu, akoby nejaký konečný počet fotónov, ktoré sa rozptýlia postupne po všetkých atómoch telesa a vnútri atómov vykonávajú nejaké skokové deje dovtedy, kým teleso postupne všetky tieto fotóny nestratí, neodovzdá napríklad vzduchu, ktorý kladie telesu odpor.

Pokiaľ ide o mikrosvet, pre mňa je zaujímavá častica elektrón tým, že náš život sa odohráva možno práve na tejto úrovni. Elektróny našich rúk sa dotýkajú elektrónov predmetov a aj naše ľubovoľné pocity sa odohrávajú a vnímame ich vtedy, keď elektrónové obaly molekúl mediátorov v mozgu, ktoré sa "vylievajú"  na telo jednej nervovej bunky v počte tisícov, tiež sa dotýkajú len elektrónovej vrstvy tejto membrány. Ktovie, či tieto procesy vnímania nejako zasahujú aj do hĺbky atómového jadra, protónov a neutrónov.

Keď by sme chceli aspoň v predstavách analyzovať povrch elektrónu a zistili by sme napríklad, že má sieťovitú štruktúru, hneď sa vynorí ďalšia otázka, z čoho sa skladá sieťka tej štruktúry. Naše geometrické predstavy nás nútia ísť takto do nekonečna. Mám preto pocit, že takýmto spôsobom, len na základe geometrických pojmov akokoľvek dômyselných nedokážeme postihnúť podstatu hmoty. Geometria samotná sa mi javí preto taká platná pre pochopenie vlastností hmoty, ako ucho pre vnímanie farieb. Ale, akou lepšou cestou by bolo vhodné skúmať mikrosvet či svet, to nemám ani potuchy. Okrem rozumových úvah včítane geometrie možno treba zapojiť do skúmania aj všetky možné zmyslové orgány a možno aj rôzne naše duševné pocity, pretože tie tiež vyvierajú niekde z hĺbky mikrosveta, alebo sveta, aby sa nezdôrazňovala geometria.

Bohus

do nekonecna v deleni nemôžeme isť, tiež istý druh myšlienkového paradoxu:) vysledkom nekonecneho delenia je nula. To je podobne ako ked rozmyslali je vesmír nekonecný? A aký to je vesmír ked je nekonečný? Nuž stale viac zisťujeme, že hmota ma svoj limit v deleni aj v množstve. Smerom dole je to neuveritelne male "ale konecne" a smerom hore neuveritelne velke, rozmerne ale "konecne". 

Vedomie je superpozicia mozgových centrier "je to ako keby kvantovy jav", mozog ma rozne centra kde sa nieco spracováva čiastkovo, rec, obraz a pod. Ale vedomie nema taku oblast, je to superpozicia tych zvyšných stavov, centier. 

ELM interakcia je dominantna takže preto sa pohybujeme, pocitujeme a pod.

Struktura v mikrosvete. Strunovy model je postavený na nejakom elemente, zakladnej entite malickej ktora vibruje v zhluku dalších a vytvara vačší zväzok časticu. Ale problem je ten, ze nie je mozne vidiet menšiu entitu väčšou a zaroveň tu mame take veci ako kvantova neurčitosť, dualizmus a pod. Co sa neda vyvstelit na nejakom útvare z makrosveta s ktorym mame nejaku beznu skusenost.

Tono – môžeš mi vysvetliť, čo má rýchlosť svetla spoločné z kontrakciou dĺžky. Aj keby sa raketa pohybovala rýchlosťou blízkou rýchlosti svetla, odrazené svetelné lúče od špicu i chvosta rakety by dorazili k pozorovateľovi za rovnaký čas i pod rovnakým zorným uhlom, ako pri menšej rýchlosti. Vďaka akému zázraku by som mal vidieť túto raketu kratšiu?

Tyso – molekula vody sa skladá vždy z rovnakého počtu atómov vodíka i kyslíka a preto má vždy rovnakú atómovú hmotnosť. Ak dodám tejto molekule energiu, podľa slávnej Einsteinovej rovnice by sa jej hmotnosť mala zväčšiť a preto by mala byť k Zemi priťahovaná väčšou silou ako studená molekula. Môžeš mi vysvetliť, prečo to v skutočnosti funguje naopak?

Ak zvyšovaním rýchlosti častice pohybujúcej v cyklotróne je potrebné zvyšovať magnetické pole, je to vďaka odstredivej sile ktorá rastie z rýchlosťou a zo STR to nemá nič spoločné.