Gravitácia

to je sice pravda ale nie cela :),   a takto podana vlastne nic nevysvetluje. Ale priznam sa ze aj ked dokazem sledovat odvodenie slapových sil (  a tam vo vysledku nakoniec ide o tretiu mocninu vzdialenosti a preto je mesacny priliv dva krat silnejsi ako slnecny)   tak sa to popularne tazko podava.  Asi tomu nerozumiem natolko dobre :)

http://www.osel.cz/index.php?clanek=1913

Toto by vás mohlo zaujímať. Sú nejaké nové poznatky?

dokopy

Je to pomerne starý článok. Nič nové som sa od vtedy nedozvedel, čo je dosť podozrivé. Je to celkom jednoduchý a relatívne lacný experiment. Do sondy Gravity probe, ktorá mala potvrdiť to isté, sa investovalo 750 miliónov dolárov a nepriniesla žiadne výsledky. Takže zatiaľ sa spochybnenie Einsteinovej teórie asi nekoná. Doteraz nevieme nič o gravitačných účinkoch na úrovni elementárnych častíc. Fluktuáciou vákua, vznikajú virtuálne páry častica-antičastica, ktoré by predstavovali hmotu s obrovskou gravitáciou. Nič také sa nemeria. Kvantová fyzika sa s gravitáciou akosi „nekamaráti.“

dokopy

 

Je to pomerne starý článok. Nič nové som sa od vtedy nedozvedel, čo je dosť podozrivé. Je to celkom jednoduchý a relatívne lacný experiment. Do sondy Gravity probe, ktorá mala potvrdiť to isté, sa investovalo 750 miliónov dolárov a nepriniesla žiadne výsledky. Takže zatiaľ sa spochybnenie Einsteinovej teórie asi nekoná. Doteraz nevieme nič o gravitačných účinkoch na úrovni elementárnych častíc. Fluktuáciou vákua, vznikajú virtuálne páry častica-antičastica, ktoré by predstavovali hmotu s obrovskou gravitáciou. Nič také sa nemeria. Kvantová fyzika sa s gravitáciou akosi „nekamaráti.“

Ja som tie stránky objavil až teraz, tak čítam aj staré veci. Teda fluktuáciou vákua vznikajú častice, ktoré majú hmotnosť? To znie ako tmavá hmota. Asi hmotnosť majú, lebo je na tom založené odparovanie hmotnosti čiernych dier.

dokopy

Tmavú hmotu s tým nevysvetlíš, lebo tá nie je rozmiestnená spojite. Ak by si hmotu týchto párov spočítal, nebolo by jej 100x viac, ako viditeľnej hmoty, ale vraj 10^120.

Posledné pokusy s voľným pádom antivodíku  v Cene naznačujú, že gravitácia pôsobí rovnako na hmotu aj antihmotu. Potvrdzuje to Einsteinov model zakrivenia priestoru, kde trajektória telesa nezáleží od hmoty tohto telesa, ale od zakrivenia priestoru. Je to zlá správa pre fanúšikov antigravitačného pohonu.

Len hmotnosť reliktného žiarenia je 1,8x10^48 kg. Ak som sa nezmýlil.

Nechcem otvárať novú tému, lebo moja otázka zapadá do kontextu tohto vlákna. Dnes je kozmológia plná „Veľkého tresku“, čiernych dier atď... No problémy sú aj na „dosah“ amatérskeho ďalekohľadu. Na tomto fóre sa fyzika v poslednom čase veľmi neskloňuje. Na inom fyzikálnom fóre som položil otázku, prečo sa hmota usporiada do neuveriteľne tenkého disku, rotujúceho okolo rotujúcich planét.Jupiter je typický príklad, alebo galaxie. Odpoveď=0. Gravitačný zákon pozná pojem zákon zachovania hybnosti. No ten hovorí iba o tom, že ak planéta-teleso zachytí nejakú hmotu z okolia, tak jej moment hybnosti sa zachová. Vôbec pri tom nie je podstatné, či materská planéta rotuje okolo vlastnej osi, alebo nie.Usporiadanie obežnej hmoty do tenkého disku, v rovníkovej rovine rotácie materského telesa-planéty je pre mňa záhada. Na vysvetlenie tohto javu by snáď mala stačiť aj klasická fyzika.

fyzika je pre mna spanielska dedina a zo skoly si prd pamatam, ale laicky ...

ak nieco rotuje (ako Zem napr.), tak to nie je gula ale rotacny elipsoid (ako nas ucili) a tym padom asi na osi rotacie je ina gravitacia ako v rovine rotacie

nemoze to byt tym ?

Tono: Ktomuto som videl dobre video na youtube -

D'Ady,

fyzika je pre mna spanielska dedina a zo skoly si prd pamatam, ale laicky ...

 

ak nieco rotuje (ako Zem napr.), tak to nie je gula ale rotacny elipsoid (ako nas ucili) a tym padom asi na osi rotacie je ina gravitacia ako v rovine rotacie

nemoze to byt tym ?

Máš pravdu. To ma mohlo napadnúť. Skúsil som si to prepočítať s elipsoidom podľa http://www.fyzikazeme.sk/mainpage/stud_mat/uvoddofyzzeme/1-Tvar-2014.pdf

a vyšlo mi, že ak niečo obieha pod uhlom theta(0), ustáli do roviny podľa:

theta=arccos(cos(theta(0)*exp(-omega*sqrt(2/(G*M/r)*t))))

Pre Mesiac by to bolo už asi za 115 dní.

Ako obyčajne som spravil chybu. Spravny výsledok by mal byť:

theta(t) = arccos(cos(theta[0])*exp(-a/r^(5/2)*3^(1/2)*G^(1/2)*J2^(1/2)*M^(1/2)*t))

a čas 12 rokov.

Čo ak gravitácia nemá "nekonečný" dosah pôsobnosti?

https://www.freespace.sk/blog/120/zapis-838-čo-ak-gravitácia-nemá-nekonečný-dosah-pôsobnosti/

Alamo

Ja si celkom dobre nedokážem predstaviť ani trojrozmerný zakrivený priestor. Tá interpretácia s balónom je len predstava dvojrozmerného priestoru na guľovej ploche. Na interpretáciu zakrivenia trojrozmerného priestoru sa používajú napríklad diagramy vnorenia. Celkom zaujímavá je prednáška na túto tému https://slideslive.com/38906454/dynamika-nejvetsich-struktur-ve-vesmiru tie štruktúry na úrovni zhlukov galaxií a ich pohyby sú skutočne bizarné. Ale podliehajú Newtonovmu gravitačnému zákonu a ostatným zákonom klasickej fyziky. Na takýchto škalach,až na expanziu, nemá význam aplikovať Einsteinovu OTR a snáď ani STR. Podľa najnovších pozorovaní, je s najväčšou pravdepodobnosťou vesmír na veľkých škálach plochý.

tak tak, preto su absurdne tie ine hypotezy o strahavani casopriestoru

tak tak, preto su absurdne tie ine hypotezy o strahavani casopriestoru

Strhávanie časopriestoru nie je inou hypotézou. Vyplýva z Schwarzschildovho riešenia a strhávanie časopriestoru bolo experimentálne, (s dobrou zhodou 5%) zmerané aj v priestore zakrivenom rotujúcou Zemou. Linearizované Schwarzschildovho riešenie je matematicky analógiou Mawellových rovníc. V magnetickom poli pôsobí na pohybujúci sa náboj sila. Rotujúca Zem vytvára gravitomagnetické pole a na obiehajúcu družicu v tomto poli pôsobí podobná sila ako na náboj v magnetickom poli. Matemeticky je rovnica, až na konštanty úplne identická. Rozdielna je ale podstata tejto sily. V elektromagnetizme je to reálna sila, má sprostredkovateľa - fotón. V prípade gravitácie je to pseudosila, nemá nositeľa - výmennú časticu, jej pôvod je iba v zakrivenom časopriestore. Pre mňa je skôr otázkou, či má pojem horizontu nejaký iný fyzikálny zmysel, ako to, že po prekonaní tejto vzdialenosti sa svetlo už nemôže dostať von. Neviem, či si si pozrel ten môj odkaz. Je tam veľa matematiky, ale tú môžeš preskočiť. Z odvodenia je zrejmé, že pod horizontom platí rovnaká fyzika, ako nad horizontom. V gigantickej čiernej diere by sa možno dalo celkom pohodlne existovať. 

nepochopil si to, to je hypoteza strhavanie casopriestoru na okraji galaxie, tym by sme nepotrebovali temnu hmotu

Už chápem, ale gravitomagnetická sila je podstatne menšia, ako gravitačná. Obežné rýchlosti hviezd v galaxii sú po určitej vzdialenosti konštantné, takže sila, ktorá "ich tam drží" musí byť nepriamo úmerná vzdialenosti, ale gravitačná sila je nepriamo úmerná štvorcu vzdialenosti.

Alamo

Ja si celkom dobre nedokážem predstaviť ani trojrozmerný zakrivený priestor.

Tam kde je zdeformovaný zakrivený priestor - gravitačná jama - topologická porucha, číslo Pí nadobúda menšiu hodnotu než je 3,141592..

Inak povedané.. Je tam troch menej priestoru, ako by malo byť..

Napríklad keď okolo Slnka narysujeme kružnicu, zistíme že jej obvod je menší, než udáva klasický vzorec pre obvod kruhu Pí krát polomer..

Čím bližšie k Slnku, tým je tá odchýlka väčšia.

Práve vďaka tomu vidíme deformáciu dráhy planéty Merkúr, a funguje to ako optický člen čočka spojivka.

Navyše tam kde je menej priestoru, je aj "menej času".. Čas a priestor sú jedno a to isté. Keď sa pozeráme do nejakej topologickej poruchy, vidíme že "ručičky na hodinkách sa tam točia pomalšie", čas tam ide pomalšie. Keď sa pozeráme z poruchy von, vidíme opak "to nám idú hodinky normálne" a tam vonku čas letí "nenormálne" rýchlo. Relativita..

Z odvodenia je zrejmé, že pod horizontom platí rovnaká fyzika, ako nad horizontom. V gigantickej čiernej diere by sa možno dalo celkom pohodlne existovať.

 

Tak napríklad taká "konštanta jemnej štruktúry alfa", to je vec.. Založená "na rotácii". Pozri si jej vzorec. Je tam číslo Pí..

A teraz si predstav že vlezieš do abnormálne zakriveného priestoru..

A budeš si musieť do toho vzorca dosadiť menšiu hodnotu než 3,141592..

Čo to urobí s tvojimi "atómami", "molekulami" a "elektromagnetickými silamy"?

Nebude to trochu.. Bolieť?

Ono totižto smer a intenzita pôsobenia gravitačnej sily, akosi nie je to isté ako zakrivenie priestoru.

Hoci v "čiernej diere", alebo trebárs pri ceste do "stredu Zeme", budeme pozorovať bezváhový stav, ale zakrivenie priestoru dosiahne najvyššiu úroveň až v ťažisku.

Naozaj to spočítali dobre?

Neviem, či myslíš metriku , ktorú som odvodzoval, alebo metriku obecne. Schwarzschildova metrika nie je izotropická, to znamená, že zakrivenie priestoru sa vzťahuje iba na radiálnu súradnicu r, ale nie na uhlovú časť metriky phi, theta. Takže číslo Pi, ako pomer obvodu kružnice k priemeru bude  pre pozorovateľa v zakrivením priestore menšie. Metrika, ktorú som odvodil je izotropická, čo znamená, že radiálna a uhlová časť meriky sa zakrivením priestoru menní rovnako a číslo Pi je konštanta, nezávislá od krivosti priestoru. Vlastný objem (proper volume dV = sqrt(-g) . d_r . d_phi . d_theta ) je väčší, ako objem, ktorý "vidí" vzdialený pozorovateľ. Pozorovateľovi v zakrivenom priestore naopak objem, vzhľadom na vzdialeného pozorovateľa, so zakrivením narastá. Pre fyzikálne deje je podstatná hustota energie a tá je (stopa tenzora energie hybnosti Tik) v odvodenej metrike invariantom.

Ak tomu správne rozumiem..

Ak napíšem..

"Ak sa preukáže nutnosť, pridávať relativistickú úpravu k hodnote Pí, podľa podmienok vyplývajúcich z hodnoty lokálneho zakrivenia priestoru. Mohlo by to pomôcť spresniť výsledky pri matematickom modelovaní a predpovedaní dejov, ako napríklad výbuchy supernov, vzniku čiernych dier, kolíziách veľmi hmotných objektov napríklad neutrónových hviezd, ako aj správania sa degenerovaného plynu vo vnútri veľmi hmotných objektov a dynamických javov v ich objeme.."

Asi by to znelo stále šialene.. Ale malo by to aspoň trochu elegancie?

Asi tu bude taký drobný problém..

Dovolil som si ho nazvať "alamova pasca"..

https://www.freespace.sk/blog/120/zapis-839-alamova-pasca/

Hmm?

https://www.freespace.sk/blog/120/zapis-840-alamova-pasca-ii/

budem reagovat tu. prvy problem sa tyka formulacie zakonov v zakrivenom priestore. viem o tom ze elm je takto spojitelne s otr. ale priznam sa ze neviem o ziadnom konkretnom probleme ktory by sa takto riesil. o takejto formulaci kvantovky neviem a tak netusim ci tam je problem ale kedze obecne gravitacia a kvantovka na malych vzdialenostiach nefunguju spolu tak by to asi iny vyznam ako cvicenie nemalo.

druhy problem sa vola numericka nestabilita, a dost zavisi od typu problemu. ak riesenie nie je nachylne na nestabilitu tak to nevadi ale bohuzial vacsina zaujimavych problemov su take ze nestabilne su.

tyso

V podstate by išlo o možnosť, vypracovať metodiku, pomocou ktorej by sa dalo rozhodnúť - dokázať, aký "tvar" má vesmír v ktorom žijeme.

O otázku či je otvorený - nekonečný, alebo do seba uzavretý konečný ako "bublina"..

V plochom priestore bude číslo Pí fungovať ďalej, nielen ako matematická ale aj ako fyzikálna konštanta..

V do seba uzavretom expandujúcom priestore, a teda aj zakrivenom priestore s určitým polomerom, hodnota Pí začne.. ako to povedať.. Prestane platiť, ako fyzikálna konštanta popisujúca vlastnosti priestoru v ktorom existujeme, lebo je to postulát platný pre plochý Euklidovský priestor.

Ide práve o matematickú nestabilitu.

Matematický model s vyššou stabilitou, by mal presnejšie popisovať realitu, a teda byť pokladaný za "správny".

Takže zas až tak plané matematické cvičenie, by to byť nemuselo.