Rýchlosť gravitačných vĺn

A čo take si objavil, ked to schovávas?

robopol

Nič neschovávam, spravil som blbú stránku, na ktorej bolo treba ešte rozkliknúť názov "Matematická identita". Mal by som grafickú úpravu stánky zmeniť a spraviť ju zrozumiteľnejšou. Ale nestojí to za námahu, keď si pozriem, že si ju otvorí maximálne tak 5 návštevníkov. Skôr to robím pre seba. Väčšinou po čase všetko stratím a nakoniec som odkázaný na vlastné stránky.

Priamy odkaz je: https://drive.google.com/file/d/1uXLa6ZX0oA6zwWlfgl6wJgvHGn9pU5N-/view

V pohode, s tým sa treba zmierit, ludia totiz nevedia ocenit nieco zaujimave, napadite, pokial nie si celebrita, tak to ani neotvoria. Ja robim svoje veci pre seba a pre ludi s kreativnym myslenim, a to je tono nakoniec to najpodstatnejšie v zivote, bez ohladu na ego, aspon sa niečo dozvieme o vesmíre.

tvoj odkaz vyzaduje pristup

 

tvoj odkaz vyzaduje pristup

Podarilo sa mi to sprístupniť?

https://drive.google.com/file/d/1uXLa6ZX0oA6zwWlfgl6wJgvHGn9pU5N-/view

ano, pozriem, dik

V pohode, s tým sa treba zmierit, ludia totiz nevedia ocenit 

To nie je podstatné, skôr mi chýba spätná väzba. Stačilo by pár slov odborníka, aby sa človek zbytočne nezaoberal hlúposťami. Ja chápem, že očakávať dnes niečo také, a zadarmo, je naivita. Dúfam, že ak niekoho fyzika, alebo matematika baví, nerobí to iba kvôli peniazom. Na druhej strane ich ale chápem, že z hlupákmi by iba strácali čas. Možno preto je taká odozva na moju stránku.  

No ved urobil si rovnosť a preveril to, takže by to malo platit. Teraz ti ide o čo, či je to správne, alebo nikto takuto rovnost nepouzil? Z čoho si sa inšpiroval?

Tono, nechapem tu skromnost, ani to, že potrebuješ nejaké potvrdenia "odborníkov" toho, čo si vieš dokázat sám...

Určite to neni hlúposť a je to dobre. Takže ja ti gratulujem, len  by na úvod chcelo trocha rozviesť tie funkcie S(1), S(2), ako si k tomu došiel, z čoho si vychádzal. Teda troška to rozpísať.

Dňa 25. 6. 2020 at 16:21, Tono napísal:

 

To nie je podstatné, skôr mi chýba spätná väzba. Stačilo by pár slov odborníka, aby sa človek zbytočne nezaoberal hlúposťami. Ja chápem, že očakávať dnes niečo také, a zadarmo, je naivita. Dúfam, že ak niekoho fyzika, alebo matematika baví, nerobí to iba kvôli peniazom. Na druhej strane ich ale chápem, že z hlupákmi by iba strácali čas. Možno preto je taká odozva na moju stránku.  

nahodou som nasiel spojitost s tvojim odvodenim, tvoja identita je uz obsiahnuta v spojitosti gama, logaritmov, euleroveho cisla atd. V prilohe mas napr. vztah cez hyperbolicky tangens a ten sa dá zas zapísať aj cez gamu atď. Teda ty si neobjavil nič nové, iba si prisiel na to, že tie vzťahy gama, logaritmy, e^x sú prepojené.

A ešte sa kukni sem:

https://mathworld.wolfram.com/GammaFunction.html

Dokument1.pdf

pred 5 hodinami, robopol napísal:

nahodou som nasiel spojitost s tvojim odvodenim...

To nie je identita. To je len rozvoj funkcie do Taylorovho radu. Ale naozaj ma prekvapilo, že si našiel podobný vzťah 

pred 5 hodinami, robopol napísal:

A ešte sa kukni sem:

https://mathworld.wolfram.com/GammaFunction.html

 

Skutočne som nevedel, že podobný výraz už existuje. Lenže ja som odvodil identitu https://drive.google.com/file/d/1uXLa6ZX0oA6zwWlfgl6wJgvHGn9pU5N-/view. 

(Magnus and Oberhettinger 1949, p. 1). Ramanujan also gave a number of fascinating identities: má podobný základ. Ja ho mám umocnený na n -tú. Kde tam má Gaussovu funkciu?

ja len pisem, ze to bude zname, aj wolfram pozna comu sa rovna tvoj vyraz, nasiel rovnako ako ty e na -x2.

Neviem, čo ti našiel Wolfram. Ja som zadal moju identitu a Wolfram nič nevypočítal.  

exp(-x^2) = limit((GAMMA(n+1)^2/GAMMA(n-x+1)/GAMMA(n+x+1))^n,n = infinity)

Ak máš namysli rozvoj do Taylorovho radu, to môžeme urobiť pre každú spojitú funkciu.  

Pre mňa nie je zaujímavá iba matematika, ale aké má matematika využitie vo fyzike. Tento výraz úzko súvisí s kombinatorikou. Podobne, ako štatistické Bose Einsteinove, alebo Fermi Diracovo rozdelenie. No ja som žiadne uplatnenie tejto identity zatiaľ vo fyzike nenašiel. Ale vyhovuje pre všetky Gaussove štatistické rozdelenia .  

p.s.

Svoje výpočty sa snažím zosumarizovať v "knihe". Ty si spravil naozaj knihu na vysokej úrovni. Ja to píšem vo Worde a potom prekonvetujem do PDF. Ale nefungujú mi hypertextové odkazy v PDF. Potreboval by som poradiť. 

Priklad:

ttps://drive.google.com/file/d/1LRX7my1I03IpME0cY3zVpizob2wp8Q92/view?usp=sharing

https://drive.google.com/file/d/1Cm2Iq-gkpHOBc4-jrXR4W3TOIN8u7UCF/view?usp=sharing

Daj do wolframu len pravú časť rovnice a vyhodí ti výsledok.ak by ju nepoznal tak ti to nevyrata. 

PS: pozri si môj posledný článok už som len krôčik od dokážu RH len potrebujem dokázať jednu rovnicu že platí na celom definicnom obore.

Patrí to asi do iného vlákna, ale mám ako vždy laickú otázku: Zrýchlenie telesa počítame podľa Newtonovho 2.NZ a = F/m. Mám dve  telesá rôznej hmotnosti. Ak predpokladáme, že na ne pôsobí konštantná sila F, tak budú mať rôzne veľké zrýchlenie. Ako to ale robí gravitačné pole a = g ? Ako vie že na jedno aj druhé teleso musí pôsobiť  rôzne veľkou silou aby padli súčasne na povrch ? 

pred 49 minútami, buky napísal:

 Ako vie že na jedno aj druhé teleso musí pôsobiť  rôzne veľkou silou aby padli súčasne na povrch ? 

Tú silu odvodil Newton.

F=G*m*M/r^2;

Ak si dosadíš za silu

F=m*a

m*a=G*m*M/r^2;

m sa vykráti

a=G*M/r^2;

Zrýchlenie telesa teda nezávisí od jeho hmotnosti m.

Otázka, "ako to vie" sa dá ľahko zodpovedať. Podľa obecnej relativity nemusí "nič vedieť", lebo žiadna sila na teleso m nepôsobí. Teleso sa pohybuje inerciálne v zakrivenom priestore. 

pred 8 minútami, Tono napísal:

, lebo žiadna sila na teleso m nepôsobí. 

 

 

Veď toto. Ak na teleso pôsobí sila tak sa prejavuje zotrvačná hmotnosť a platí nepriama úmera k sile F. Pri gravitačnom zrýchlení  sa zotrvačná hmotnosť neprejavuje a tu už hmotnosť nerozhoduje. Ak sa nemýlim, tak potom ju môžeme považovať za inerciálnu sústavu. 

pred 46 minútami, buky napísal:

 Ak sa nemýlim, tak potom ju môžeme považovať za inerciálnu sústavu. 

Presne tak. Ak by padajúce teleso nebola inerciálna sústava, ale sústava pohybujúca sa zo zrýchlením, vplyvom vonkajšej sily, museli by sme v sústave telesa namerať zotrvačné sily. V inerciálnej sústave ale žiadne zotrvačné sily nenameriame. To je aj príklad Einsteinovho padajúceho výťahu, ktorý ho vraj inšpiroval k formulácii Obecnej teórie relativity. 

Napríklad gravitačná a elektrostatická sila sú formálne matematicky popísané podobne:

F=G*m1*m2/r^2;

F=k*q1*q2/r^2;

Zásadný rozdiel je v tom, že elektrostatická sila je reálnou silou. Ak by sme dosadili za silu

F=m*a

m*a = k*q1*q2/r^2;

Tak hmotnosť m by sa nevykrátila a zrýchlenie by bolo nepriamo úmerné hmotnosti m. V takejto sústave nabitého telesa, by sme pociťovali aj zotrvačné účinky vonkajšej elektrostatickej sily.

pred 10 hodinami, Tono napísal:

Zásadný rozdiel je v tom, že elektrostatická sila je reálnou silou. 

Preto je gravitačné pole zvláštny fenomén. Ak má teleso zrýchlený pohyb, tak nepociťujem zotrvačnú hmotnosť. Ak je teleso  v pokoji na povrchu, tak sa zotrvačná hmotnosť prejaví. Pokiaľ ide o gravitačný zrýchlený pohyb, tak s pohľadu zotrvačnej sily sa môžeme pozerať ako na inerciálnu sústavu. Ale z pohľadu nárastu kinetickej energie už nie.