Skočiť na obsah

Posledná rozlúčka a posledný odpočinok


Vilma Flinstonova

Odporúčané príspevky

Dostala som parte - oznámenie o smrti môjho bratranca z Moravy. Bolo tam napísané, že chcú urobiť s ním rozlúčku - tichú kremáciu v kruhu najbližších. Samozrejme, že som to rešpektovala a nehrabala som sa na tú rozlúčku, veď keby boli chceli aj iné ako ozaj najbližšie príbuzenstvo, boli by mi napísali, kedy, kde, atd.
Ani som sa nechcela vŕtať v tom a vypytovať sa, ako, prečo, a ako to plánujú a podobne. Lneže moji rodičia (im bol synovcom) si dali tú námahu a povypytovali sa cez mail. A dozvedeli sa, že popol chcú rozsypať na miesta, kam rád chodieval (bol to človek, ktorý mal rád prírodu, trampoval, krásne hral na gitare a krásne maľoval, mal umelecké nadanie, a mal rád aj záhradku a rád v nej trávil čas). A to bol oheň na streche. Moja mamka nevie preniesť cez srdce, že si chcú urobiť po svojom, a nie ho pochovať dakam na cintorín, či aspoň urnu dať dakam na cintorín s pomníkom a podobne. Nedala si vysvetliť, že oni sa snažili urobiť tak, ako si myslia, že by sa to jemu páčilo, a nie jej, a že to nie je jej vec, ale ich vec a že sa ona nemá do toho miešať. Ona to považuje za ohavné - a vraj sme rodina, tak to nie je ich vec. Citujem - "zachovali sa k nemu ohavne, neľudsky, oni sa tak vraj dohodli, nechcelo sa im dávať za pohreb".
Môžem jej vysvetľovať, koľko chcem, že to, čo ona považuje za dobré, iným sa dobré nemusí vidieť, a každý nech si robí po svojom.
Osobne si myslím, že jemu by sa to naozaj bolo páčilo tak, ako to vymysleli jeho najbližší, verím tomu, že mu tam aj jeho obľúbené trampské pesničky hrali...tak prečo nie hoc aj takto netradične.
Ani ja nechcem, aby mi hrali "Už ma obkľúčili", ale z tých klasických pohrebných sa mi páči Blíž k tebe, a nech mi hrajú moje obľúbené pesničky a môj popol nech dajú doma do skrine, alebo nech ho niekde na nejaké pekné miesto dajú, to už nechám na pozostalých, nech nemajú so mnou každý rok oštaru.
lenže to, že sú rôzne možnosti rozlúčky a posledného odpočinku, naši akosi neberú, pre nich, najmä pre mamku existuje jediná možnosť: Cirkevný obrad --cintorín--hrob--a dobrý by bol pomník.
Čo si o tom myslíte?

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

že na tom nie je nič netradičné.

z vetra sme prišli, s vetrom odídeme ...

 

dokonca ... môžem povedať, že odjakživa / neviem presne povedať, odkedy, ale veľmi dávno, odkedy som si začala uvedomovať podstatu našich pohrebov / mám nutkavé predstavy o cintorínoch, mŕtvych pochovaných dva metre hlboko a nechaných napospas tvorcom zeme ...

s uloženým popolom je to lepšie, nutkavé predstavy sa nekonajú, ale nie je nič výnimočné držať starého otca ani na poličke nad krbom ...

 

či je na cintoríne, nad krbom, či má niekde na cintoríne postavený malý pamätník, na fakte smrti to nezmení nič, a spomínanie na mŕtveho sa predsa nekoná len na cintoríne ...

sú to tradície, ano, ale tradície sa menia spolu s ľuďmi a generáciami, keby sa nemenili, stagnujeme.

 

osobne si myslím, že keďže to bol trampský duch, slobodný a voľný, ... že keď vedel, že umrie, možno o tom, čo si praje po smrti, aj spolu hovorili.

 

vilma, pri všetkej úcte k tvojej matke, za tie roky si popísala veľa, aby si človek spravil obraz ...

matkine názory nie sú tie jediné správne, a je to hodne tvrdohlavá dáma, s hodne zakonzervovanými nepohnuteľnými názormi,

a je úplne jedno, čo si ona myslí o pohrebe synovca, či o pohrebe kohokoľvek, a či si myslí, že ušetrili za pohreb.

 

jeho najbližšia rodina mu darovala to, čo miloval, a bude to mať aj po smrti.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

osobne si myslím, že keďže to bol trampský duch, slobodný a voľný, ... že keď vedel, že umrie, možno o tom, čo si praje po smrti, aj spolu hovorili.

 

vilma, pri všetkej úcte k tvojej matke, za tie roky si popísala veľa, aby si človek spravil obraz ...

matkine názory nie sú tie jediné správne, a je to hodne tvrdohlavá dáma, s hodne zakonzervovanými nepohnuteľnými názormi,

a je úplne jedno, čo si ona myslí o pohrebe synovca, či o pohrebe kohokoľvek, a či si myslí, že ušetrili za pohreb.

 

jeho najbližšia rodina mu darovala to, čo miloval, a bude to mať aj po smrti.

 

som presvedčená, že mu dali to, čo si mysleli, že by aj on chcel - nech si mama o tom hovorí, čo chce. Pokiaľ poznám jeho pozostalého brata, ten nie je na peniaze, a jeho žena tiež nie, naopak, sú to obaja tiež takí trampi telom aj duchom, temerabstinenti, ktorí v podobnom duchu vychovali veľa dnes už dospelých ľudí, skrátka sú to dobrí ľudia, a nie žiadni lakomci ani nič podobné. Takže nejaké ušetrenie za hrob či pohreb tu vôbec nie je namieste.

Pred 11 rokmi umrel jeden môj kamarát z detstva a mladosti, a ten zas miloval klasickú hudbu. Na jeho pohrebe namiesto rôznych príhovorov hrali skladby, ktoré za svojho života miloval. Tak si to prial a jeho rodina to rešpektovala. A tak to bolo dobré.

  • Pridať bod 1
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

myslím, že oni ho najlepšie poznali a vedeli, čo by asi chcel... možno sa o tom aj bavili, aj my sa doma rozprávame aj o takýchto veciach... to je taká prudko konzervatívna predstava, mať hrob a chodiť naň raz do roka zapáliť sviečku... alebo postaviť na ňom obrovský drahý pomník, aby si pozostalí vykúpili svedomie... ale nebožtík by asi viac ocenil záujem ťudí o seba za živa, nie až po smrti... aj mne sa páči tá predstava - po smrti skončiť niekde pod krásnou ružičkou a mať pokoj, a zároveň nezaťažovať príbuzných starostlivosťou o môj hrob... kto chce, ten si spomenie i bez hrobu, kto nechce, nespomenie si... a nespomenul by si, ani keby som mala na hrobe postavený obrovský dom...

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

no veď to. Oni ho poznali. pre nich nejaký okázalý pohreb a čo hovoria susedia, nie je dôležité.

Dosť ma štvú takí tí skalní cintorínoví návštevníci, ktorí nemajú iné starosti ako sledovať, kto ako má vyzdobené hroby svojich príbuzných, kto ako často tam chodí a podobné veci.

Som si spomenula na ten starý český film s Harapesom a Vančurovou Den pro mou lásku, ako tá stará pani nevedela stráviť, že tí mladí rozsypali popol tej svojej dcérky dakde na paloučku.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

v Tibete sa telo zvyklo rozkúskovať a nechať mrchožrútom, keďže ho akosi nebolo kam zakopať, lebo do skaly sa dosť zle mláti krompáčom. nám sa to môže zdať ohavné, ale z ich pohľadu to bolo prirodzené riešenie. podľa mňa, keď má niekto konkrétnu predstavu o svojom poslednom odpočinku, bolo by slušné mu vrámci možností vyhovieť, lebo ďalšie želania už zrejme mať nebude.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Možno pre niekoho krute, neuctive a poburujuce, ale pravdive. Mrtvemu už je tak nejak jedno, či bude mať super obrad s mramorovou rakvou a mauzeleom alebo ho vyhodia hoci aj na hnojisko. To len pozostali z toho robia kovbojku, lebo čo na to povedia susedia.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

neviem, kde to, ale kdesi mali taký zvyk, že telo vyniesli dakam, a tam ho nechali kondorom a podobným tvorom, a vraj ak to telo tí vtáci nezožrali, tak to bolo považované za kliatbu nejakého božstva voči tomu mŕtvemu, takže najlepším znakom prijatia duše zosnulého božstvami bolo to, že z nebožtíka ostala len kostra, a čosi sa mi marí, že tam boli aj nejaké živočíchy, čo aj tie kostry žrali. Celkom hYgienické riešenie. Ale kam by došli naši pohrebáci, keby sa aj u nás také čosi zaviedlo.

Chystám sa k našim, takže budem 2 hodiny alebo koľko počúvať o tom a mamka má ten taký samonasierací mechanizmus, už sa "teším", ako sa rozkokoší a potom prenesie dišputu na seba a jej posmrtné spočinutie, zavŕšené tým, akože nikomu na nej nezáleží a podobné nezmysly...

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

ked sme sa pred nieco vyse pol rokom lucili s mojim zomrelym svagrom, tak v tzv. Dome smutku duneli hlavne rockove skladby a prihovory mal jezuitsky reholnik, evanjelicky teolog, byvala spolu(horo)lezkyna, kolega, dcera, neter, kamarati trampi... citali sa vlastne basnicky a na zaver sme mu spolocne pri gitare zaspievali trampsku pesnicku Kamarad.

Svagrina si nezelala, aby sme tam smutili, ani aby sme prisli v ciernom, takze prevazovali hnede a zelene farby, sem tam cervena, ci modra vetrovka....

To malo za nasledok, ze ked sme odchadzali, zastavil nas miestny obcan, vraj "Co je to za zhromazdenie?". S pohrebom sa nevedel stotoznit, na pohreb sa predsa MUSI v ciernom... "To budu nejaki aktivisti," zahlasil.

Vilma, niektore veci nevysvetlis...

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

tibet - mrchozruti sa postaraju.. mne pride mierne nechutne spopolnovanie mrtvych pri gange... akoze ani nie to spopolnenie, ale to, ze si pribuzni toho mrtveho upecu sami... si neviem predstavit, ze by som prihadzovala polena..

alebo daco taketo http://farm3.static.flickr.com/2417/1589810416_56e984a59b.jpg ci http://feww.files.wordpress.com/2009/12/ganges-dead.jpg

vela o tom neviem, ale nechapem, ze z tej vody este neochorelo polovica indov..

  • Pridať bod 1
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

ked sme sa pred nieco vyse pol rokom lucili s mojim zomrelym svagrom, tak v tzv. Dome smutku duneli hlavne rockove skladby a prihovory mal jezuitsky reholnik, evanjelicky teolog, byvala spolu(horo)lezkyna, kolega, dcera, neter, kamarati trampi... citali sa vlastne basnicky a na zaver sme mu spolocne pri gitare zaspievali trampsku pesnicku Kamarad.

Svagrina si nezelala, aby sme tam smutili, ani aby sme prisli v ciernom, takze prevazovali hnede a zelene farby, sem tam cervena, ci modra vetrovka....

To malo za nasledok, ze ked sme odchadzali, zastavil nas miestny obcan, vraj "Co je to za zhromazdenie?". S pohrebom sa nevedel stotoznit, na pohreb sa predsa MUSI v ciernom... "To budu nejaki aktivisti," zahlasil.

Vilma, niektore veci nevysvetlis...

 

taký by som aj ja chcela...ale ešte nie teraz. Aj s tou trampskou pesničkou, Kamarád je mooc pekná, ale moja obľúbená je Strom (Ozvěna).

 

vela o tom neviem, ale nechapem, ze z tej vody este neochorelo polovica indov..

 

oni za tie roky museli získať imunitu, o akej sa nám ani nesníva... :smilieee:
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

taký by som aj ja chcela...ale ešte nie teraz. Aj s tou trampskou pesničkou, Kamarád je mooc pekná, ale moja obľúbená je Strom (Ozvěna).

"a on tam stál a hleděl do polí..."

jj, tiez pekna na rozlucku ;-)

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

presne tá. Len málokto ju vie...a tiež sa mi páči Stopař či Tulák, sama neviem, ako sa to volá, Vedle příkopu tulák podivnej stál, stál tam na stopu, žádnej nevzal ho dál...atd, super melódia a super akordy k tomu...a tú tiež málokto vie. Tú by som brala na začiatku, a Strom na koniec.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

  • Pred 3 rokmi...

Ako to, ze som este nenapisal do tejto temy?
 

Pisalo sa tu vyssie o mrchozrutoch v Tibete, ak vezmeme do uvahy, ze nemaju podmienky na nam zname sposoby pochovavania, nie je to az tak nepochopitelne, ale aj tak klikajte iba 18+ a padavky minus:

 

http://www.liveleak.com/view?i=666_1414847845

 

Na nete som videl clanky o dalsom bizarnom sposobe pochovavania. Telo daju do akehosi zamotku a vysadia na nom strom. Ma to vyzerat asi takto:

post-42-0-41385600-1459894896_thumb.jpg

 

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

nemam rad pohreby...

ked nemusim, nejdem... a tak mi prislo na rozum, ci jeden kamos pride z dalekej Australie na pohreb svojej mamy (umrela 4.4., pohreb ma 11.)

ked sme boli deti 6-7 rocne, boli sme najlepsi kamarati
emigroval este ako stredoskolak, dostal sa cez Juhosku do Rakuska, kde sa zoznamil s dcerou inych nasich emigrantov a spolu potom odisli do Australie...

 

na SK chodil velmi malo a na otcovom pohrebe vraj nebol

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Pisalo sa tu vyssie o mrchozrutoch v Tibete, ak vezmeme do uvahy, ze nemaju podmienky na nam zname sposoby pochovavania, nie je to az tak nepochopitelne, ale aj tak klikajte iba 18+ a padavky minus:

 

http://www.liveleak.com/view?i=666_1414847845

 

Na nete som videl clanky o dalsom bizarnom sposobe pochovavania. Telo daju do akehosi zamotku a vysadia na nom strom. Ma to vyzerat asi takto:

 

v Tibete je to, ako to nazval dead, nepríjemné divadlo, ale rýchle a efektívne a vlastne elegantné. všade sa vytvoril spôsob pochovávania mŕtvych, aký sa na danom miesta dal realizovať.

je to rýchle ... v Tibete nemajú dvojmetrovú vrstvu zeminy, ani nestavajú z kamenia nadzemné príbytky mŕtvym, majú akútny nedostatok dreva na pálenie mŕtvych, ale majú skalnaté plošiny a supov ... rýchle, efektívne ...

a pre naše vnímanie hrozné, ale dostupné riešenie - do zeme sa ryť nedá, samá skala, ale majú supov a pre svoju vieru nepotrebujú uchovávať telá. efektívne.

nič iné im nezostáva, nemajú ako ináč likvidovať mŕtvych.

 

je to rozhodne príjemnejšie ako červy, alebo pálenie na brehu Gangy celé dlhé hodiny priamo medz ľuďmi a hádzanie polospálených mŕtvol do rieky rovno medzi kúpajúcich sa ...

 

a o čo príjemnejšie je hniť dva metre pod zemou a dávať sa jesť červom ... to je pre mňa dosť desivá predstava ... nemám problém s cintorínmi, od detstva som chodila s babkou "na hroby", sú pohreby, na ktoré nejdem, sú, na ktoré idem, lebo chcem, je to trochu zložité. ale to je náš spôsob, ako sa rozlúčiť s blízkym človekom.

ale vidím pod povrch, celé záľahy tiel a červov dva metre pod zemou, a vidí to aj moja priateľka.

nie sú to nejaké  morbídne predstavy, akosi sa premieta skutočnosť kamsi.

 

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

 

.

v...

 ... nemám problém s cintorínmi, od detstva som chodila s babkou "na hroby",....

 

niečo ako v tom filme Marečku, podejte mi pero, keď Kroupa st. vysvetľuje Týfovi:

Vidíte? sejdeme se na hřbitově. Oni se scházejí na hřbitově, mezi hroby!"

 

Tiež cintoríny nemusím. Ide tam na mňa mráz. Keď musím, tak tam idem, na mňa to teda vôbec tam nepôsobí upokojujúci a ani nijak tak, že by som v tom nachádzala nejakú útechu.

Na kamarátku si spomínam na časy, kedy nám bolo spolu najlepšie.

Tak isto na zosnulých kamarátov, na časy, kedy s nimi bola sranda, na humorné situácie, čo sme zažili, mám ich v hlave.

A na stolíku mám fotky babky a mamky, v časoch, keď boli plné síl a energie. Na to, aby som si na ne i na dedov spomenula, nemusím ísť na cintorín, hoci občas tam predsa len zájdem upraviť to tam.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Vytvorte si účet alebo sa prihláste, aby ste mohli písať príspevky

Ak chcete odoslať príspevok, musíte byť členom

Vytvoriť konto

Zaregistrujte si nový účet v našej komunite. Je to ľahké!

Zaregistrovať si nové konto

Prihlásiť sa

Máte už konto? Prihláste sa tu.

Prihlásiť sa teraz
×
×
  • Vytvoriť nové...

Dôležitá informácia

Táto stránka používa súbory cookies, pre zlepšenie používania stránok tohto webu. Pre viac informácií kliknite sem. Ďalšie informácie nájdete na stránke Zásady ochrany osobných údajov