Súkromie - téma pre game, saharu a ostatných nad 35 :)

je nepodstatné či ten dej ešte trvá alebo už skončil, ak niekto nechce o danej situácii hovoriť zrejme má na to svoje dôvody, a nech sú tie dôvody akékoľvek je to sväté právo každého jedinca.

nuž, asi sa nezrozumiteľne vyjadrujem. ak o niečom má človek potrebu hovoriť (myslím udalosť v živote) je to za ním, alebo nie je? Vyrovnal sa s ňou? Je jedno, či o nej aj skutočne hovorí, alebo tú potrebu v sebe potláča a vytesňuje niekam do tieňa.

 

no predsa pocit súkromia. každý máme nejaké veci o ktorých verejne nehovoríme, a nemusia byť nutne negatívneho rázu.

 

blbci a exhibicionisti čo majú nutkanie prezentovať svetu aj to akú farbu a konzistenciu mal ich raňajší produkt na WC, alebo ukazovať fotky ako sa rozbili na nejakej akcii sa môžu realizovať na ksichtoknihe. my ostatní zverejňujeme zo svojho súkromia iba to najnutnejšie, na viac nie je dôvod.

clovek2, keby ľudia mali poriešené súkromie a vyjasnený vzťah k nemu, relácie typu Farma a iné reality show, kde je kamera aj pri cikaní pri múre by vôbec nemali šancu na diváka... FB je náhodou super :) môžem si inteligentným spôsobom riešiť svoju dávku blbosti a exhibicionizmu :smilieee:

 

dám príklad zo života. kolegovi zomrela pred časom vnučka, na rakovinu. mala 8 rokov. bojovala dlho, ale prehrala. keď bola v terminálnom štádiu lekári si zavolali rodičov, vysvetlili im situáciu, a navrhli aby svoj boj dokončila doma s rodinou, že to tak bude lepšie aj pre nich aj dcéru.

 

takže rodičia vedeli že dcéra končí ale nepovedali jej to - mali pred ňou tajomstvo (alebo nevyšli s pravdou von - ak sa ti lepšie páči táto formulácia).

 

a ja sa ťa vrana úplne vážne pýtam:

 

1. bolo by v tej situácii lepšie vyjsť s pravdou von?

 

niečo ako: vieš dcérka za pár dní zomrieš, preto ťa púšťajú zo špitálu, skočíme do pohrebnej služby vybrať nejaký štýlový drevený spacák, čo ty na to?

 

2. ako by to pomohlo "vyčisteniu vzduchu"?

 

3. pomohlo by to im, dcére, Jungovi, alebo Freudovi?

 

4. aká duševná choroba tým rodičom hrozila keď mali pred dcérou tajomstvo?

irelevantný príklad. každopádne - na HBO išiel svojho času film, kde malé dievčatko umieralo na rakovinu a rodičia presne riešili to, čo s tým- povedať-nepovedať? povedali jej pravdu a situácia sa dosť otočila. film riešil to, čo všetko potom dievčatko chcelo, aké zážitky si ešte želalo mať, s kým sa chcelo stretnúť...neviem, či to bolo podľa nejakej udalosti ale ten film minimálne nahodil tému...

 

Opäť som sa asi vyjadrila nezrozumiteľne - ja nehovorím o tajomstve ako takom. Ale o tzv. kostlivcovi v skrini- o zážitku, ktorý sa človeku pravidelne pripomína - či už v duševnej rovine alebo vplyvom na jeho zdravie- a on ho odmieta riešiť.

 

tak v tom s tebou plne súhlasím. už dávnejšie som, súdiac podľa niektorých tvojich príspevkov, uvažoval že žiješ asi v nejakej paralelnej realite.

 

jj, ešte že tu je FSP fórum, ktoré nám umožnilo sa aspoň takto virtuálne stretnúť a navzájom sa - výmenou názorov -obohatiť ... :D

 

a zasa celé zle! "otoč to!" sa napíše na obidve strany nejakej kartičky alebo papiera a vznikne tak dlhá a napínavá hra pre blondínky a policajtov.

 

neuveríš, ale ja som si to celé predstavila, ako na to blondínky s policajtami kukajú a otáčajú ten papierik, stále rýchlejšie a rýchlejšie. veľká zábava by to bola :P

 

aj ťažké telesné choroby sa liečia liekmi a terapiami k tomu určenými, ale nepoznám jediný prípad kedy by tie lieky a terapiu bral zdravý človek len tak z plezíru, ako hru, alebo ako prevenciu.

je to rozdiel nemyslíš? aj keď- čo je napríklad placebo?

Osobne som uvítala, že psychológovia robia otvorené fóra alebo zážitkové semináre aj pre verejnosť. Na nich sa môžem zoznámiť s určitými formami terapie resp. otvorene sa vyjadriť k téme v prostredí, ktoré je bezpečné. Ja som fanúšička jedného moderného smeru, no a to už ani nie je spôsob terapie- ale životný štýl. Takže - určite nemám kompetenciu niekoho nejakou terapiou liečiť, ale určite ju mám na to, pretransformovať jej princípy do svojho života.

 

mmchdm- do hry sa človek zapojí spontánne, oficiálna terapia je ešte stále prijímaná neochotne...logicky...hra ponúka človeku možnosť vyhrať, kým terapia, ktorá sa odohráva za múrmi nejakej sterilnej miestnosti útočí na jeho ego.

 

Inak seriál z produkcie HBO - Terapie, poznáš? :)

 

 

na nohy mi nešahaj :zubiska: , sú síce krivé, chlpaté, občas smrdia, v kolenách majú vymlátené ložiská ... ale mám ich celkom rád pretože nijaké iné nemám. a pretože ich mám rád snažím sa ich držať v teple :lol:

stačí taká odpoveď?

 

áno. spôsobil si mi svojím opisom ranný erotický zážitok :smilieee:

oki. aj ke´d- klasik by povedal: nie, neznamená odmietnutie...

 

v mojom prípade nie znamená nie, čiže odmietnutie. fini.

upresňujem výrok známeho psychoanalytika - bol to však S. Freud, sorry- prešľap :)

Ak chceme zostať duševne zdraví, prvou vecou je nemať absolútne žiadne tajomstvá...

aj pôvodne Jungovi pripisovaný výrok, aj upravený Freudov výrok hovorí o tajomstvách ... nie o súkromí, ale o tajomstvách :)

 

 

... čo je vlastne tajomstvo ? že nepoviem nikomu, že som zabila dakoho ? kradla v obchode ? podvádzala v škole ? že som niekoho očiernila, just, natruc, zo zloby ? že som nedala prednosť babke v električke ? že som randila bez toho, aby to mama vedela ? že som povedala, že idem do kina, a nešla som ? dodnes to mama nevie ... hryzalo ma svedomie, ale nečistá ... áááá :)

ale nemyslím si , že toto riešime...čo je tajomstvo- aj keď možno by to bola pekná téma...

 

bavíme sa, či je niečo ešte súkromné, keď o tom poviem viacerým ľuďom. Či je nejaká udalosť za mnou,keď si neželám o nej rozprávať. Ja si Tvoje príspevky čítam v pokľude noci, pretože potrebujem na ne viac času...takže som od Teba odpovede v podstate dostala..alebo- došlo k nejakej zmene ? :)

 

... takže preto sa odpoveď zaoberá "tajomstvami", drobnejšími či väčšími, vecami, ktoré keď sa nebudú prevetrávať, nič sa nestane. keď som niekoho zabila, či kradla, zrejme o tom hovoriť nebudem vôbec, kým ma nechytia ... to je nadsázka, samozrejme ...

 

No pár ľudí z tohto fóra sa mi zdalo zrelých aj na debaty za hranice, pokiaľ sa nájde spôsob, ako na to.

myslím, že tu nejde o zrelosť či hranice či to, že sme tu spoločenstvo už existujúce chvíľu, toto je o inom ...

rozdiel je v tom, že nie každý sa cpe ani len na sieť typu facebook preto, aby popísal čo raňajkoval, kedy si dal kávu, koľkokrát sa rozviedol, s kým chodí, a kto je jeho psychoanalytik ...

 

môžeme si pohovoriť o pojme súkromie, úplne v pohode.

teoreticky, prakticky, ale nie o súkromných veciach. resp. nie s každým.

 

dva príklady, nie, tri :

slimak píše, že je často otvorený a píše o svojom súkromí - je to v pohode, berieme to tak, jemu to vyhovuje, a my to prijímame, je to úplne v poriadku.

dnes mi napadlo, že sú tu v Blogoch interwiev od littlewitch ... úplne prvé spred času so mnou, kde hovorím aj o tom, že sa neotváram ... len čiastočne, a verejne vôbec nie ...

okrem toho mám taký "titul", že "phantom fsp" ... ten má svoj pôvod pred mnohými rokmi v tom, že som sa neotvárala vôbec, pomenoval ma tak jeden fórumák, trefne ...

medzitým som sa už otvorila viac, samozrejme, ale sú veci, o ktorých ani blízkym nerozprávam, na skle verejne celkom iste nie ...

chcem tým povedať len toľko, že úplne chápem, keď súkromie zostane súkromím ... úplne chápem, keď má niekto súkromný problém, a popíše o ňom, aj to, keď píše o bársčom inom, len nie o svojom súkromí ... nie, nie je to o zrelosti, ee ...

 

ak o niečom má človek potrebu hovoriť (myslím udalosť v živote) je to za ním, alebo nie je? Vyrovnal sa s ňou? Je jedno, či o nej aj skutočne hovorí, alebo tú potrebu v sebe potláča a vytesňuje niekam do tieňa.

 

keby ľudia mali poriešené súkromie a vyjasnený vzťah k nemu, relácie typu Farma a iné reality show, kde je kamera aj pri cikaní pri múre by vôbec nemali šancu na diváka... FB je náhodou super :) môžem si inteligentným spôsobom riešiť svoju dávku blbosti a exhibicionizmu :smilieee:

 

Opäť som sa asi vyjadrila nezrozumiteľne - ja nehovorím o tajomstve ako takom. Ale o tzv. kostlivcovi v skrini- o zážitku, ktorý sa človeku pravidelne pripomína - či už v duševnej rovine alebo vplyvom na jeho zdravie- a on ho odmieta riešiť.

ak má človek potrebu o niečom hovoriť, nie je to za ním. alebo ináč. niečo je za ním, alebo aspoň uložené kdesi v príslušnom šuflíku, aj keď o tom nerozpráva nikomu, stalo sa, pasé, nezmením. šuflík občas povytiahnem a prevetrám.

niečo som spomenula cudzincovi vo vlaku. nikdy nikomu blízkemu.

o niečom mám nutkanie hovoriť stále. znovu a znovu sa vynára jedno obdobie, ktoré mi hodne ublížilo, človek, ktorý mi ublížil, človek, ktorý už aj zabudol, že som existovala, ale moje nutkanie o tom rozprávať znamená, že som to neprekonala, a nie je to za mnou.

vôbec to nemusí byť žiadny vážny kostlivec, bežné veci, ktoré zažíva každý človek.

súkromie evidentne nemám celkom poriešené, a myslím, že nikdy ani nebude, niektoré šuflíky sú zaseknuté, a staré, a zalepené, a len ich občas pootvorím, ale vonkoncom ma to nenúti pozerať Farmu, ani tam byť, za dvadsať rokov existencie kravín som nevidela v tv ani jedinú ... : )

 

nie je to všeplatné, že sa vyrozprávaš, a je to za. ani že mlčíš, a si nečistý. ani náhodou. cítim sa byť v niečom trochu vinná, v niečom trochu dotknutá, v niečom previnilá, v niečom nedbalá, malé súkromné tragédie, či väčšie ... ale pri niečom mi pomáha mlčať, pri niečom rozprávať.

 

takže si to zosumarizujme.

jedna z otázok v tvojom prvom príspevku bola:

Ak si želám o niečom nehovoriť, je tá situácia- určite bolestivá alebo nepríjemná- už skutočne za mnou?

 

na ktorú som reagoval týmto:

je nepodstatné či ten dej ešte trvá alebo už skončil, ak niekto nechce o danej situácii hovoriť zrejme má na to svoje dôvody, a nech sú tie dôvody akékoľvek je to sväté právo každého jedinca.

 

na čo si ty následne ( z mne neznámeho dôvodu) pôvodnú otázku úplne znegovala:

ak o niečom má človek potrebu hovoriť (myslím udalosť v živote) je to za ním, alebo nie je?

 

tak teraz naozaj netuším o čo ti vlastne ide. nepáči sa ti moja odpoveď, tak otázku otočíš o 180° a dúfaš že si to nevšimnem? a to o sebe tvrdíš:

Snáď môžem o sebe napísať, že som celkom ostrieľaná fórová diskutérka

 

:hufi:

ideme ďalej. tvoja pôvodná otázka bola:

čo z toho človek má, že niečo tají?

nie je lepšie vyjsť s pravdou von, nech sa vzduch vyčistí?

 

na čo som ja reagoval príkladom situácie z reálneho života, ktorý si ty označila za irelevantný. ale napriek tomu že je podľa teba irelevantný si argumentovala príkladom situácie z ... filmu?! :confused:

a keďže ani táto moja reakcia sa ti zrejme nepozdávala, tak si pôvodnú otázku "mierne" modifikovala :

ja nehovorím o tajomstve ako takom. Ale o tzv. kostlivcovi v skrini- o zážitku, ktorý sa človeku pravidelne pripomína - či už v duševnej rovine alebo vplyvom na jeho zdravie- a on ho odmieta riešiť.

 

čím si ale dosť podstatným spôsobom zmenila jej význam. aj tu si čakala že si to nevšimnem?

 

k tomuto:

clovek2, keby ľudia mali poriešené súkromie a vyjasnený vzťah k nemu, relácie typu Farma a iné reality show, kde je kamera aj pri cikaní pri múre by vôbec nemali šancu na diváka...

sa dá len jedno: znovu celé zle. keby ľudia mali vyriešené súkromie a vyjasnený vzťah k nemu, relácie typu Farma a iné reality show by nemali účinkujúcich, nie divákov.

 

neviem či má zmysel pokračovať v tejto téme, sahara to vystihol asi najlepšie:

vrana: o čo ti ide? chceš viesť prudko filozofickú dišputu o tom, čo je súkromie, keď si si už zároveň odpovedala v prvom príspevku a každý iný názor je pre teba neprijateľný? potom sa nečuduj, že to nikam nevedie, lebo aké otázky dávaš, také dostávaš odpovede. obrazne aj doslova.

 

ja by som ho iba doplnil že ak dostaneš odpoveď ktorá nie je podľa tvojho gusta, tak pôvodnú otázku jednoducho zmeníš, čo je vskutku zaujímavý štýl diskusie :thumbsup:

ale raz darmo, ostrieľaná fórová diskutérka sa nezaprie :zubiska:

v mojom prípade nie znamená nie, čiže odmietnutie. fini.

 

v poriadku sahara.

moja skúsenosť so vzťahmi rôzneho druhu je taká, že nie znamená teraz nie a nie týmto spôsobom. iba Ti dávam informáciu. fini

nie je to všeplatné, že sa vyrozprávaš, a je to za. ani že mlčíš, a si nečistý. ani náhodou. cítim sa byť v niečom trochu vinná, v niečom trochu dotknutá, v niečom previnilá, v niečom nedbalá, malé súkromné tragédie, či väčšie ... ale pri niečom mi pomáha mlčať, pri niečom rozprávať ... načúvajúcim ušiam ...

:)

 

je to za mnou ak sa dokážem úprimne a pravdivo pozhovárať. vyrozprávanie treba rýchle zastaviť...

takže si to zosumarizujme.

jedna z otázok v tvojom prvom príspevku bola:

 

na ktorú som reagoval týmto:

 

na čo si ty následne ( z mne neznámeho dôvodu) pôvodnú otázku úplne znegovala:

 

tak teraz naozaj netuším o čo ti vlastne ide. nepáči sa ti moja odpoveď, tak otázku otočíš o 180° a dúfaš že si to nevšimnem? a to o sebe tvrdíš:

 

:hufi:

v nič nedúfam clovek2....

 

jj, ak sa mi Tvoje odpovede nepáčia, nerozumiem im, atp mám právo Ti položiť trebárs otázku otočenú o 180 stupňov. Rozhodnutie odpovedať na ňu alebo nie je výlučne v Tvojich rukách.

 

a keďže ani táto moja reakcia sa ti zrejme nepozdávala, tak si pôvodnú otázku "mierne" modifikovala :

 

čím si ale dosť podstatným spôsobom zmenila jej význam. aj tu si čakala že si to nevšimnem?

áno, mala som na začiatku témy zadefinovať, čo pokladám -pre účely tejto konkrétnej diskusie- za tajomstvo.

 

sa dá len jedno: znovu celé zle. keby ľudia mali vyriešené súkromie a vyjasnený vzťah k nemu, relácie typu Farma a iné reality show by nemali účinkujúcich, nie divákov.

 

neviem či má zmysel pokračovať v tejto téme, sahara to vystihol asi najlepšie:

 

ja by som ho iba doplnil že ak dostaneš odpoveď ktorá nie je podľa tvojho gusta, tak pôvodnú otázku jednoducho zmeníš, čo je vskutku zaujímavý štýl diskusie :thumbsup:

ale raz darmo, ostrieľaná fórová diskutérka sa nezaprie :zubiska:

 

K reality show- kde nie je dopyt, ponuka ide k ľadu. Účinkujúci sú proste prostriedkom k ........ pozerajúcich. doplň si výraz, ktorý pokladáš za adekvátny.

 

čítam, že si rád priberáš saharove vyjadrenia na podporu svojich. tak Ti prezradím, ešte jedno pravidlo dobrej diskusi- nespájaj sa...

 

ps: game- stále sa mi nedarí správne citovať....to vieš, som zhruba blondínka ... :) bolo by asi vhodné upraviť môj posledný príspevok- dakujem :flowers:

Takže ja už som si vyjasnila, že za súkromné považujem to, o čom viem sama resp. to zdieľam iba s jedným človekom.

včera som si čítala túto diskusku viackrát a našla som v nej ešte jednu tému- blízkosť druhého človeka.

( tie ďalšie sú dôvera a tajomstvo)

Myslím, že blízkosť, intimita bola spúšťačom, vďaka ktorému som vybehla s touto témou. Pustiť si iného človeka úplne k sebe, byť absolútne otvoreným, pravdivým pri rozhovore a riskovať zranenia...pretože to nie je počúvajúcich ušiach, ako píšeš game, ale o prežitku. A ten môže byť prudko nádherný i hlboko zraňujúci...na oboch stranách...

 

Sahara o blízkosti napísal otvorene - ak povie o svojom súkromí- tak iba čiastkovo a nikomu nedôveruje natoľko, aby sa mu úplne otvoril. Netušila som, že sa aj takto dá žiť, ale už ho troška chápem.

 

clovek2, Ty mi odpovedáš žoviálnym spôsobom...je pravda, že ja prvá som šemotila niečo o nohách v teple. :smilieee: a tým posunula náš vzájomný kontakt do tohto levelu. Ale už dlho mi píšeš: "celé zle", a ja som tieto Tvoje vyjadrenia začala vnímať ako odmietanie. čím sa začínam vzďaľovať - začal rásť múrik :)

 

nedávno som sa rozišla s pár ľuďmi- boli sme si blízki a vedeli o svojom najtajnejšom súkromí mnoho. stalo sa však, že moje súkromie bolo "použité" na vyriešenie si potrieb iného človeka. Nestalo sa to prvý raz, no po tejto najnovšej skúsenosti som doslova na pár týždňom "zomrela".

Je to život, proste takto sa veci dejú...

už som späť a napriek všetkému už mám opäť - minimálne jedného človeka, ktorému dôverujem takmer na 99%. iba takto cítim, že mi v žilách prúdi krv, cítim teplo v srdci, nadšenie, a aj mozog nejako lepšie pracuje :)

 

nie je to všeplatné, že sa vyrozprávaš, a je to za. ani že mlčíš, a si nečistý. ani náhodou. ... ale pri niečom mi pomáha mlčať, pri niečom rozprávať ... načúvajúcim ušiam ... :)

je to za mnou ak sa dokážem úprimne a pravdivo pozhovárať. vyrozprávanie treba rýchle zastaviť...

 

prečo ?

nemáme, moje mne načúvajúce uši a ja, na to najmenší dôvod.

je to /ten kokrétne vyššie popisovaný/ problém spoločný, ja som hrou osudu / to je tak vzletne povedané : ) / mimo nejaký čas od toho človeka a situácie, ale tie načúvajúce uši sú s tým človekom a situáciami, ktoré vytvára, v kontakte stále ... občas, to občas je tri-štyrikrát-päťkrát do roka, keď je príležitosť, sa o tom porozprávame, a ja som rovnako načúvajúce uši pre ne / osoby, ktoré sú tam stále /, ako oni pre mňa.

 

podobné zážitky som za život prežila, samozrejme viacero ... tento posledný bol zlý, tiež som pri ňom takmer zomrela. skutočne.

 

tento spôsob rozprávania, opakovaného rozprávania s ľuďmi, ktorí poznali situáciu či ľudí, ktorých sa vec týkala, vždy po čase odoznel, stále menej som cítila potrebu o nich hovoriť, až nakoniec celkom v pohode išiel príslušný šuflík zavrieť, a nechať zapadnúť prachom.

 

pomáha mi to dostávať sa z toho, je to stále miernejšie ... je to môj spôsob, ako sa s určitou vecou vysporiadať. a funguje.

počúvame sa navzájom, je to spoločná "trauma", a pomáha nám hovoriť o tom, občas to prevetrať, až kým to nevyšumí.

toto je o počúvajúcich ušiach. vzájomných, hlavne. prípadne niekedy o ušiach človeka, na ktorého takéto veci môžem vychrliť, a to na ten moment stačí.

s ľuďmi "zvnútra" to postupne doznieva ...

 

Pustiť si iného človeka úplne k sebe, byť absolútne otvoreným, pravdivým pri rozhovore a riskovať zranenia...pretože to nie je počúvajúcich ušiach, ako píšeš game, ale o prežitku. A ten môže byť prudko nádherný i hlboko zraňujúci...na oboch stranách... Sahara o blízkosti napísal otvorene - ak povie o svojom súkromí- tak iba čiastkovo a nikomu nedôveruje natoľko, aby sa mu úplne otvoril. Netušila som, že sa aj takto dá žiť, ale už ho troška chápem.

...

nedávno som sa rozišla s pár ľuďmi- boli sme si blízki a vedeli o svojom najtajnejšom súkromí mnoho. stalo sa však, že moje súkromie bolo "použité" na vyriešenie si potrieb iného človeka. Nestalo sa to prvý raz, no po tejto najnovšej skúsenosti som doslova na pár týždňom "zomrela". Je to život, proste takto sa veci dejú... už som späť a napriek všetkému už mám opäť - minimálne jedného človeka, ktorému dôverujem takmer na 99%. iba takto cítim, že mi v žilách prúdi krv, cítim teplo v srdci, nadšenie, a aj mozog nejako lepšie pracuje :)

sahara to povedal otvorene, a keď sa začítaš tam kdesi vyššie, povedala som to aj ja, tuším aj zo trikrát:

neotváram sa celkom nikomu, nikomu neotvorím súkromie úplne, každý vie niečo, niekto viac, niekto menej, ale nikto nie všetko, a nevidím dôvod, prečo by sa to malo zmeniť.

dá sa takto existovať, a čo viac, žiť v bežnej pohode s problémami, s nepríjemnosťami, so sebou aj so svetom, a dokonca mať úprimných priateľov, a mať pritom ľudí rád, a pritom mať názor na nelichotivé veci sveta ... aj súkromné.

 

hm ?

dá sa takto existovať, a čo viac, žiť v bežnej pohode s problémami, s nepríjemnosťami, so sebou aj so svetom, a dokonca mať úprimných priateľov, a mať pritom ľudí rád, a pritom mať názor na nelichotivé veci sveta ... aj súkromné.

 

hm ?

game- dobre. nemám viac k tomu čo napísať....

čo z toho človek má, že niečo tají?

 

nie je lepšie vyjsť s pravdou von, nech sa vzduch vyčistí?

 

ak sa pridáte k téme- díky :flowers:

 

ak vnímate, že blízky človek pred Vami niečo tají, má tajomstvo- spýtate sa ho na to priamo alebo ste ochotní čakať, kým sa zverí sam? Aj keby to trvalo roky? čo ak si on vôbec neuvedomuje, že sa Vás jeho tajomstvo dotýka ?

 

 

prosba pre game- prosím Ťa bolo by možné na začiatok názvu tejto témy vložiť- Súkromie? vďaka. :flowers:

podľa "ticha" v téme sa domnievam, že otázky tohto druhu sú vo veku nad 35 už poriešené, alebo patria do "jaskyne"(trinástej komnaty).

ak vnímate, že blízky človek pred Vami niečo tají, má tajomstvo- spýtate sa ho na to priamo alebo ste ochotní čakať, kým sa zverí sam? Aj keby to trvalo roky? čo ak si on vôbec neuvedomuje, že sa Vás jeho tajomstvo dotýka ?

 

ak niečo tají a nechce o tom hovoriť, asi má na to svoje dôvody. teraz sa budem opakovať, ale nech už sú tie dôvody akékoľvek nehovoriť o danej veci je sväté právo každého človeka.

nebudem predsa nasilu páčiť z niekoho jeho tajomstvá. radšej počkám kedy ten človek uzná sám že nastal vhodný čas, aj keby to malo trvať roky.

podľa "ticha" v téme sa domnievam, že otázky tohto druhu sú vo veku nad 35 už poriešené, alebo patria do "jaskyne"(trinástej komnaty).

 

vsjo jásno, začem búkvy :zubiska:

s takouto filozofiou sa asi žije jednoduchšie...no čo vtedy, keď sú ľudia vzájomne prepojení a vnímajú, že niečo nie je v poriadku. Inak. Šiesty zmysel funguje...neverím proste, že je možné len tak sa od zmeny vo "vyžarovaní" toho druhého odpútať a pri kávičke v pohode čakať- hoci roky na to,kým sa zdôverí...

ak som s niekym prepojeny a vnimam jeho vyzarovanie, nepotrebujem sa uz pytat :yes_yes:

ale prosím Ťa...