Syndróm prázdneho hniezda

"Prázdne hniezdo" teraz po maminej smrti má aj môj otec. Bol za tie roky zvyknutý sa starať o mamku, ona sa mu starala o všetok jeho čas, takže na seba ho vôbec nemal, a teraz zrazu sa nemusí starať o nič, zrazu nikto nič od neho nechce, zrazu môže robiť, čo sa mi zachce a kedy a ako sa mu zachce, ale neviem, či chce, ale on už zo zvyku nemôže bez nejakých starostí byť, a tak si ich hľadá aj tam, kde nijaké nie sú. Bude si musieeť zvyknúť na to, že netreba vo všetkom vidieť nejakého "bubáka". kedysi taký ustarostený nad každou hovadinou nebol, ale tie oposledné roky urobili svoje a akoby nemohol uveriť, že zrazu sa môže aj uvoľniť a zratzu si nemusí robiť nijaké problémy, akoby v podvedomí, furt nejaké zlé veci očakával. Našťastie ale vie si vyplniť čas, a aj keď dosť často chodí na cintorín, má aj iné činnosti, niekedy si sám nakúpi a navarí, inokedy ide na obed do jedálne, kam chodia aj iní ľudia - raz som tam bola s ním a bola som prekvapená, že tam neboli samí seniori, ale aj mladší ľudia, a celkom dobre tam varia a je tam aj slušný výber. Tiež mu dosť času zabrelo a ešte zaberá vypratávanie vecí po mame, ktoré už nikdy nikto nebude potrebovať, alebo ktoré ešte by mohli potrebovať v nejakom ústave (tie také kolostomické potreby, pampersky a podobné veci, a dúfam, že toto nebude nikdy on potrebovať!!!). teraz bol 3 dni u nás, prišiel na Štedrý deň na naše pozvanie, na druhý deň sme poobede šli k mladým a na tretí k svokre aj s ním, potom šiel domov. ešte tu mohol deň byť - ale zabudol si lieky a ja som si tiež nespomenula na ne, aby som mu ich pripomenula, aby si ich pribalil. Dnes majú prísť mladí zo ZA, takže dnes už by som otca nemala kde uložiť. Ale aj tak som rada, že bol u nás, bol úplne v pohode, aj sa zasmial na nejakých somarinách, už si nespomínam, čo ho tak rozveselilo, ale aj keď mne to nebolo také smiešne, bola som rada, že sa zchuti smeje. Ale už ho mrle žrali, že musí domov, lebo musí odmraziť chladničku...no, aspoň že sa nenudí...

a máme to tu zas...Flinstone sa otriasol po rekonštrukcii nášho hniezda, i nabral nové sily hľadať rôzne reálie, ktoré by mohol kúpiť a prerábať dokokosu doaleluja...lenže prachy, čo sme mali, dal dcére, aby mohla rozbehnúť svoj  internetový obchodík, a tak máme holú prdel a môže kupovať veľké guľové...keď som sa ho pýtala, kde na to chce zobrať, tak zadrel, že vyberieme, čo je na stavebnom sporení, a zvyšok si požičia...och, chráň ma Manitou!

tak dnes sa Flinstone zasa raz prejavil ako Otec Goriot.

Panenko Svatohorská, ty to vidíš! Maryčko Magdonova, težko se hledaj slova...keby si niektorá z našich vyhladovaných dcér zmyslela, že má letieť do Afriky a doniesť stade domov opicu, zebru a banány, lebo z obchodu nechce, tak by sa zobral a odletel do Afriky a doviekol by stade opicu, zebru a tonu banánov a u nás doma by to uskladnil...oooooch!!!

Ráno ako každú sobotu som povysávakla, povytierala, zlikvidovala prach, oprala, dala do poriadku kuchynskú linku a šporheľ, a pomaly som si rozložila veci na varenie obedu. Išla som robiť plnenú cuketu. Flinstone sa mi objavil za chrbtom a chvíľu prešľapoval a vzdychal a potom že mi vraj niečo musí povedať, a že sa asi budem hnevať. Uff, ako keby mu nebolo srdečne jedno, aj keby som sa nafleku na kolomaz rozliala, herec ako z 1. činohernej scény Národného divadla. Ja že čo sa deje, komu zasa dal peniaze, koľko a na aký účel? On že nie, nikomu nedal peniaze. Tak že koho pozval na obed, veď má prísť mladá aj s fešákom zo Žiliny. On že ani to nie. A ja že tak to už vysyp. A on že bude variť marhuľové gule zo zemiakového cesta. Aby ste boli v obraze, on to zemiakové cesto aj sám robí, pekne uvarí krumple, pretlačí ich, nasype tam múku a švacne tam vajcia...skrátka už som v duchu videla tú moju peknú čistú kuchyňu zasa celú od múky kam oko sovidí a noha dostúpi a krásny čistý šporák zaprpľaný a obsypaný múkou...a tak som  sa ho najprv spýtala, na kieho čerta, či mu na jeden deň nestačí jeden obed, veď vidí, že idem variť, a na zajtra máme mäso na nedeľný obed v chladničke, tak na kieho paroma teda ďalšie jedlo, a tak žiadne gule nebudú, to teda nie. On že ale XXX (staršia dcéra) chcela marhuľové gule. Nuž som mu povedala, že ok, ale nech ich ide variť k nej, a nie tu doma, tu doma teraz doobeda varím ja a poobede budem piecť bábovku ...Tak sa vyhováral, že ale tam bude malá. Do riti, no a čo, ja som mala malé dve a varila som každý deň, a oni by boli dvaja, mladá bude s malou a on môže variť do úmoru! No ale toto tiež zavrhol, a zahlásil že poobede ide k mamke, tak ja že púre mňa za mňa nech to uvarí hoc aj u mamky. A on že mamka by tie gule všetky zožrala a hladujúcej chudinke XXX by nič nenechala, ale to som ho vysmiala čo je to za somarinu, veď on ked varí, tak je toho toľko, že by celé naše poschodie nakŕmil a ešte každému aj nadomov nabalil...a ešte mal ďalší sjvelý argument. Vraj čo ak mamka nemá vajcia. Ale aj ten padol. jednako A.G. Bell vynálezom telefónu vyriešil problém možnosti informovať sa, a jednako aj tak išiel do obnchodu nakúpiť si na to surocviny, tak či už kúpi aj vajcia, alebo nie, čert to ber. A tak sa nakoniec teda pobral k mamke, aby jej nadávkoval lieky a uvaril tie gule. A bral priam konskú dózu, najväčšiu akú máme a že či to nebude málo...no panenko Svatohorská, ty to vidíš! Mne by to na 4 dni stačilo 2x denne...zať sladké neje a všetko teda bude pre mladú, ale neumrie chúďa od hladu???

Raz z toho určite dostanem zauzlenie čriev!

Môj pohľad - mnoho ľudí dnes nemá povedomie o svojej vlastnej hodnote. A tak svoju hodnotu hľadá, stavia na ľudí okolo, najčastejšie na najbližších.

Súvisí to aj s materialistickým názorom na večnosť: "naša večnosť je zabezpečená prenosom genetického kódu na deti. Ja zomriem, ale v mojich potomkoch budem žiť ďalej."

Ten, kto hľadá vlastnú hodnotu predovšetkým sám v sebe, nepotrebuje sa viazať ani na partnera, ani na potomkov.

aj ten životný pocit je zjavne dedičný ... u pána Flinstonea rozhodne je, toto kvočkovanie má po svojej maminke ...

Vilma tu o tom popísala hodne, je to rodinný rys ...

nie je sama, čo to zažíva ... práve som hovorila s mamou, ktorá mi pripomenula jednu dámu z rodiny, to je presne ten prípad ... celý život kvočkuje okolo rodiny.

a jedna jej známa, ktorá má už 81 a kvočkuje a necháva sa využívať svojimi tromi dcérami, vnukmi a vnúčatami, a už aj tromi malými pravnúčatami ...

pani, ktorá má tri vysokoškolské tituly, je trikrát Ing.,

ale v živote nikdy nezbadala, až teraz na to sem tam dochádza, ale vôbec nepripúšťa, že ju všetci zneužívajú ... ale je to v nej. ona musí pomáhať.

každej, každému, cestuje medzi nimi, opatruje a dáva im do poriadku celé roky tri domy na jedných lazoch, svojich rodných, vlastnými rukami muruje a mení strechy a líči a nosí v rukách do kopca vodu, aby mali kam na prázdniny, hoci na to rodina kašle a nechce tam chodiť,

chodí im  strážiť deti, chodí im navariť, chodí päťdesiatničkam dcéram požehliť, lebo jedna nestíha, druhá mala neskoro dieťa, a devčatko je stále choré, a dcéra našla konečne prácu, tak chodí varovať aj tam,  chodí napiecť nezamestnanej 58 ročnej inžinierke dcére, lebo jej sa nechce ... pani nemôže prestať, ona musí ... aj cudzím.

okrem toho kvočkuje okolo svojej švagrinej, ktorá je po operácii, ale už 6 rokov, a je zdravá ako repa, a chodí jej ryľovať vo svojom veku záhradu ... a robí ešte milión úplne nepochopiteľných kvočkovacích vecí ... tak neuveriteľných, že to je na román

to sú povahy.

Necital som vsetky pribehy o Flistonovi - ale neviem ci viete o com pisete. moj otec je podobny . On chce byt s rodinou - ale nevie snou byt ak pride nasteva zmizne do kuchyne - aby pripravil kavu co nevie(a ho to nebavi), ci chlebicky ci bude varit. Ja mam sidlo firmy u nich  - normalny partneri mi posielaju listy na prevadzku - ale hluposti chodia na rodicovsky dom. Nosi mi reklamu. Aj ked som mu povedal,ze co pride k nim su len bludy. Staci mi to vybrat ked pridem na nastevu  - proste s tym utekat nemusi.

Varil nam, chcel aby sme sa tam chodili najest, nakupoval ovocie,predtym mali kluce obaja rodicia - myslim aj moji aj zenini. Si mal v kuchyni tasku ovocia.

Ale od kedy som prerobil byt neviem ci tu bol - ci nas navstivil za pol roka - aj ked mozno tu bol a ja som nedosiel domov. Proste nedojde na nastevu. A ak tu raz aj bol od dveri odisiel,aj ked somho nesikovne mozno pozval - ale je to moj otec tu moze prist vzdy - pozriet aj vnucata - keby ma otravoval, bol neprijemny, ja ho viem vyhodit.

Môj pohľad - mnoho ľudí dnes nemá povedomie o svojej vlastnej hodnote. A tak svoju hodnotu hľadá, stavia na ľudí okolo, najčastejšie na najbližších.

 

Súvisí to aj s materialistickým názorom na večnosť: "naša večnosť je zabezpečená prenosom genetického kódu na deti. Ja zomriem, ale v mojich potomkoch budem žiť ďalej."

 

Ten, kto hľadá vlastnú hodnotu predovšetkým sám v sebe, nepotrebuje sa viazať ani na partnera, ani na potomkov.

ale toto sa mi celkom pozdáva, hoci ci myslím, že to nemusí platiť všeobecne a nie je to všeplatné, je to aj povaha ... a vôbec nie výlučne spájané s materialistickým pohľadom na večnosť.

to by nemohli kvočkovať veriaci, a oni často kvočkujú. aj jedna z tých horeuvedených dám tam patrí.

ale je to presmerovateľné aj na zbožňovanie politikov, na naviazanie sa na čokoľvek, čo niekomu prinesie pocit, že tu má hodnotu. od pofidérnych politikov po sekty a od jednoduchých ľudkov po zbožňovanie a kvočkovanie rodiny.

Na druhej strane prílišné sebavedomie vedie k nezáujmu o blížnych. Takže treba hľadať zlatú strednú cestu. :)

aj ten životný pocit je zjavne dedičný ... u pána Flinstonea rozhodne je, toto kvočkovanie má po svojej maminke ...

Vilma tu o tom popísala hodne, je to rodinný rys ...

 

nie je sama, čo to zažíva ... práve som hovorila s mamou, ktorá mi pripomenula jednu dámu z rodiny, to je presne ten prípad ... celý život kvočkuje okolo rodiny.

 

a jedna jej známa, ktorá má už 81 a kvočkuje a necháva sa využívať svojimi tromi dcérami, vnukmi a vnúčatami, a už aj tromi malými pravnúčatami ...

pani, ktorá má tri vysokoškolské tituly, je trikrát Ing.,

ale v živote nikdy nezbadala, až teraz na to sem tam dochádza, ale vôbec nepripúšťa, že ju všetci zneužívajú ... ale je to v nej. ona musí pomáhať.

každej, každému, cestuje medzi nimi, opatruje a dáva im do poriadku celé roky tri domy na jedných lazoch, svojich rodných, vlastnými rukami muruje a mení strechy a líči a nosí v rukách do kopca vodu, aby mali kam na prázdniny, hoci na to rodina kašle a nechce tam chodiť,

chodí im  strážiť deti, chodí im navariť, chodí päťdesiatničkam dcéram požehliť, lebo jedna nestíha, druhá mala neskoro dieťa, a devčatko je stále choré, a dcéra našla konečne prácu, tak chodí varovať aj tam,  chodí napiecť nezamestnanej 58 ročnej inžinierke dcére, lebo jej sa nechce ... pani nemôže prestať, ona musí ... aj cudzím.

 

okrem toho kvočkuje okolo svojej švagrinej, ktorá je po operácii, ale už 6 rokov, a je zdravá ako repa, a chodí jej ryľovať vo svojom veku záhradu ... a robí ešte milión úplne nepochopiteľných kvočkovacích vecí ... tak neuveriteľných, že to je na román

to sú povahy.

ooooch, šak by som sa 1000 siah pod zem prepadla. Mne dosšla svokra navariť len keď som bola v bnemoscnici, takže vlastne došla navariť svojmu synáčkovi, hoci synáček je celkom zručný kuchár a hravo by to zvládol aj sám...ale to už bolo dávno.

Na víkend sme cestovali za mladšou do ZA, a prvé čo bolo, že aby sme napiekli. ja viem, že niektorí to robia, alôe ona je celkom zručná kuchárka a vždy keď som tam bola, tak mala navarené alebo aspoň pripravené k vareniu a nosenie poživne by bolo k ničomu. Našťastie som Flinstona presvedčila, aby neblbol, ak chce, nech zoberie ovocie, ale aj tak u nich len ona je sladké. A akože inak, s tým skvelým nápadom pomúčiť celú kuchyňu aj šporheľ sa vytasil keď som mala všetko vypucované a vygľancované. To je jeho milý zvyk, vždy niečo, z čoho sa všade našpiní, začať robiť nie predtým ako dám všetko do pucu...

irb, ja neviem, či je to tak ako píšeš, ale Flinstone určite nemá o sebe nejaké nízke hodnotenie, ale ako hovorí game, on je ako kvočka a priam hľadá zámienku len aby tam mohol ísť, ako keby nestačilo tam zavolať haló, chcem vás vidieť, kedy môžem prísť? Ale on musí hľadať nejakú zámienku, aby náhodou mu nepovedali "sorry, teraz sa nám to nehodí".

A najlepšou zámienkou je hrniec žranice. Asi si myslí, že keď teraz bude z neho Otec Goriot, tak že sa vyhne na staré kolená domovu dôchodcov a niektorá sa obetuje, a ostane doma, aby sa mohla o neho starať. 

v piatok pred týždňom volala mladá, že si prídu aj so zaťom pobrať, čo tu ešte majú, tak som jej to celú sobotu chystala do krabíc.

Kopa všelijakých papierov, zošitov, brožúr, kadečo, čo sa jej ako učiteľke môže zísť, keď pôjde po materskej zasa učiť, skrátka som nachystala asi 4 krabice a 1 kabelu, lyže a 2 obrazy.

Na pondelok sme s Flinstonom mali lístky do divadla, a práve na ten deň si mladí zmysleli prísť. Nechápem, prečo nie v nedeľu alebo hocikedy, ked nikam nejdeme, to by som sa teda viac potešila, ba naozaj moooc potešila, že sa môžem hrať s malou bez obmedzenia; ale dobre. A tak v pondelok došla mladá s malou, myslela som, že počkajú na zaťa, zoberú krabice, kabelu, obrazy a lyže a pôjdu, a my sa vychystáme do divadla, ale nie, ona sa v tom musela prehrabovať ako sliepka v hnoji, aby som jej náhodou nenabalila, čo jej nie je, ale to sa nestalo, lebo jej písmo poznám a skoro všetky písomnosti mala podpísané.

Aspoň že som sa teda mohla pohrať s malou, hrozne je zlatá, náramne sa jej páčilo sedieť mi na kolenách a "hrať" na klavíri (jasné že trieskať som jej nedovolila); pokúšala sa ručičkami a prštekmi napodobniť mňa, moc jej to nešlo, Mozart z nej asi nebude, ale klavír sa jej zjavne páčil. A úspech mali aj mačky, vraj mňaukala ešte prv ako k nám zazvonili. Aj u nás potom hodnú chvíľu chodila za nimi a mňaukala, Viki sa jej aj dala pohladkať, Šiva sa po tom čo ju očuchala, schovala a vyliezala len občas.

Ale k tým veciam.

Vychystali sme sa tedy aj tak, nakoniec vedeli, že máme tie lístky, a šli sme.

Aké bolo moje prekvapenie, keď som večer otvorila izbu - a všetky krabice, lyže, obrazy, kabela - skrátka všetko tam bolo - len posunuté, ale nezobrala ničové nič. Flinstone mi hne´d aj zakazoval volať jej, aby som ju nebodaj nenahnevala (ooooch chráň ma Manitou!!!) svojou požiadavkopu uvoľniť miesto v skrini. Jasné že som jej napísala, volať už som nechcela kvôli malej, a napodiv vôbec sa nenapaprčila a ubezpečila ma, že nevzali to, lebo zať by to aj tak odviezol až na druhý deň, musel by to nechať v aute, a to nechcel, aby neprilákal zlodejov. A naozaj, v stredu tam už veci neboli.

Ke´d sa mi podarí aj mladšiu dokopať k tomu, aby si konečne pretriedila svoje veci, čo nechce, nech si predá alebo dá na charitu, len nech to tu nemám, a čo chce, nech si poodváža. nepoviem pár vecí si tu nechať, keď tu bude, aby mala v čom chodiť, ale nie plné skrine. Každá má už svoje bývanie, tak neviem prečo by sme to tu mali svätiť a nepohnúť s tým a čakať na ich dovolenie si tu porobiť zmeny. ve´d ani Flinstonova mama sa nás nepýtala, ako má prerobiť izbu, v ktorej sme kedysi u nej bývali ako mladomanželia...

Mám v pláne vymeniť izby, teda menšiu urobiť ako "hosťovskú" a tú, kde už teraz má len mladšia veci, urobiť ako spálňu pre nás. &určite sa bude pätiť a držkovat, ale nech. len ešte aby si aj mladá Flinstonová odviezla veci do ZA, uvoľnila miesto v skrini, a môžeme konať.

Dnes som našla na stole pri počítači vypísaných niekoľko miest s barabizňami na predaj. Už mu nestačí malá chalupa akože pre nás, teraz sa dal na hľadanie väčších objektov, vraj to opraví a dá do prenájmu. najprv vymýšľal, že ako rekreačné zariadenie, potom že ako ubytovňu, potom zas že kancelárske priestory. Jasné že som sa postavila proti tomu, už sme starí na to, aby sme s niečím takým začínali, a jemu nikto tam nebude chodiť pomáhať pri tých prerábkach tak ako on premárnil mladé roky na stavbách svojich príbuzných, ktorí dnes bývajú v pekných vilách (postavených s nezištnou pomocou jeho a jeho brata a nebohého svokra) a starajú sa o svojich potomkov a prapotomkov a jeho majú v paži. A naši mladí nemajú o to záujem, tí majú iné pripority ako chodiť budovať nejaké barabizne na solídne ubytovne či kancelárske priestory.  Že je to v miestach, kde je málo roboty, takže o kancle ani o ubytko tam by nebol záujem, to ma zrušil, že určite tam nejaké "podniky" sú. Ba trt, a keby sa nejkým zázrakom aj podarilo mu to opraviť a prenajať, dávať pozor na nejakých drevorubačov či stavbárov, aby sa tam neožrali a nezničili zariadenie nie je práve mojím snom, a ako kancle je to využiteľné asi ťažko v týchto lokalitách. Môžem mu ja hovoriť, že som proti takému riziku, ja nechápem, kam na tie vidiny chodí, kto mu čo nabulikal, pokiaľ viem, tak nefetuje, považovala som ho za rozumného človeka, ale keď si sadne k netu a začne sa hrabať v tých ponukách, tak jeho rozum zatieni vidina neviem ani čoho, niečoho, čo je pre nás úplne nereálne. pre pána, vari si len nemyslí, že stačí dajakú barabizňu zvonka omiesť, znútra vymaľovať a opraviť hajzle či umyvadlá a ľudia sa mu tam pohrnú...dnes sú ľudia oveľa fajnovejší ako ked sme boli mladí, nám stačila izba s malým umyvadielkom a spoločnými sprchami na chodbe a na stravu sme chodili pol kilometra do hlavnej chaty, a boli to pekné rekreácie, ale teraz každý chce všetko čo najpohodlnejšie, ja neviem, čo za predstavy a chiméry ho mátajú. Ani robotníci nechcú byť v nejakej nepohodlnej barabizni.

zatiaľ jediné z toho, čo objavil, čo sa mi ako tak pozdávalo, bol veľký byt v malom činžiaku na Orave, bolo by tam veľa práce kým by z toho bolo niečo, ale nebolo to miesto také údesné, ani spoj nie je najhorší a aj si viem predstaviť, že by sme tam na leto chodili a podnikali odtiaľ túry všetkými smermi...ale to už mu nestačí. Ja naozaj nechápem, čo vlastne chce, či chce niečo pre nás s tým, že by to aj mladí mohli občas využiť, alebo zasa len chce všetko pre nich a nám ostane holá riť a zničené zdravie a možno už len otrčené kopytá. Čo do čertovej materi nemá v robote dosť práce, že sa mu máli? veď tam maká dosť, šéf ich nenechá sedieť ani minútu, a ešte aj na brigády chodí, tak čo nemá dosť?

Kurník, keby sme mali dosť prachov, tak by som už kúpila nejakú chalupu hotovú, kam by sa dalo chodiť, a nie sa zadlžovať na kúpu nejakej barabizne, kam by sa chodilo akurát tak makať do úmoru až kým nechcípneme. A ked aj prídeme k prachom, tak ich rozdá a nám ostane zas len holá riť. Ale veľké oči zato má, kupoval by veci, na ktoré nemáme a ktoré už ani nie sú pre nás vhodné, za prachy, ktoré nemáme. Čo to, dočerta, v ňom je? 

Nenaplnené predstavy z detstva.

a niečo ako syndróm vystielať hniezdo.

pre každého okolo seba.

mimochodom, tam kdesi vyššie som písala o jednej dáme, spolužiačke mojej mamy ... tá pani je na tom rovnako.

je trojnásobná inžinierka, ale hniezdiť a hniezdiť pre deti a pre kohokoľvek, koho považuje za núzneho a poľutovaniahodného, a to ona považuje takmer každého, je pre ňu typické.

pani pochádza odkiaľsi z lazov ... cestovanie tam je desné ... vlakmi treba trikrát prestupovať, a potom prejsť celé mesto, a potom 3 kilometre do kopca ...
pred rokmi celé tie lazy pokúpila.

za lacný peniaz, boli tam dokopy tri domy, ktoré už len pre ten prístup nechcel nikto kúpiť a pomaly padali ... voda je samozrejme kdesi dolu v studni, pre každý kýbel treba chodiť z kopca a do kopca ...

pani má k tomu miestu romantický vzťah ... to je pochopiteľné ... bolo to jej detstvo a nedá na to dopustiť.

celé to tam pomaly dávala do poriadku, murovala, nosila kamene, obmietala, menila strechy ... káľa drevo, perie, varí na sporáčiku, ohrieva vodu, okopáva záhradku, opravuje, upratuje ...

obetovala tomu  tridsať rokov života, s tým, že z toho urobila skvelé miesto na rekreáciu, len bez vody ...

až na to, že jej deti a vnuci na to kašlú, a nemienia tam chodiť ... a nechcú tam chodiť a nikdy ich to tam nebavilo, lebo tam nemajú všetko na podnose, keď s nimi nie je mama ...

dospelí vnuci prídu na party tak raz za rok, pani po nich zložito cestuje upratať, nanosiť vodu, poprať periny, nakáľať drevo ... a pripraviť všetko na dalšiu možnú návštevu, možno o rok ... a investuje a cestuje tam každú chvíľu a každú chvíľu čosi porobí a opravuje a upravuje  a narobí sa ...

raz tam umre. má svoje roky a nemladne.

ale nedá si povedať.

irb, to je celkom možné, len sa divím, že sa to neprejavovalo skôr ešte kým sme boli mladší a mali aj peniaze.

game, ty ma desíš, určite sa nechystám skončiť ako tá pani na tých lazoch - zodrať sa a potom ostať dakde sama s latifundiami, o ktoré nikto nestojí.

určite si nepredstavujem svoje ďalšie roky hniezdením dakde v *Prdelkovciach a keď konečne hniezdo bude k užívaniu, tak otrčím kopytá so skvelým pocitom, že som svojim potomkom, mimochodom celkom schopným si aj samým zadobvážiť, po čom im srdce piští, zanechala úchvatné latifundie. Ja na penzii chcem chodiť do lesa na prechádzky, v lete chodiť na jazero plávať, alebo dakde do hôr, kde nie sú také horúčavy, chodiť cvičiť, pomáhať s vnučkou/vnúčatami, možno by som sa zasa dala na nejaký hudobný krúžok na škole pre decká, keby bol záujem, aj 2x do týždňa, hrať sa s mojimi chlpatými kamoškami, kŕmiť kačičky a labute a iné vtáctvo, zbierať huby, a čo ja viem čo ešte, ale určite nie drieť na nejakej barabizni a mať z toho prd, a už vôbec netúžim stať sa vdovou, ani aby sa ten môj somár dakde dolámal - ani my nemladneme a také čosi už určite nie je pre nás. Čo si tým chce dokázať?

Aby sme to nemali celkom jednoduché, pred chvíľou ktosi volal Flinstonovi, ktorý sa práve vrátil domov, že jeho mama, u ktorej dovtedy bol,  je na Kramároch, vraj sa trepala kamsi ja neviem kam, ale že spadla do potoka. Nechápem, kieho čerta robila  pravdepodobne hore vo vinohradoch, inde si neviem predstaviť, kde by spúadla do potoka. Hlavne že som jej hovorila aspoň 3x dnes, aby nikam nechodila, nech je doma. Ale ona nie, len čo jej synáčik vystrčil  päty, vybrala sa pekne krásne na špacír. Na kieho čerta?!!! Čo tam mohla hľadať?!!! Ona sa bojí pomaly aj do obchodu ísť, čo je po rovnej ceste, na kieho paroma sa trepala kamsi hore??? Môžeme len dúfať, že si nič nezlomila. :(

Vilmuš,

až na to, že táto pani je doslova vysoká škola hniezdenia ...

úplne zbytočne má tri vysoké školy. úplne vážne. ku každodennému životu a bežnému mysleniu to nestačí.

tam vyššie som písala, že okolo svojich ratolestí a och ratolestí obskakuje stále aj mimo lazov, kam treba, tam skáče, varí, žehlí, opatruje, cestuje za dcérami, vždy keď treba, a oprašuje im pod zadkami, má vlastnú záhradu, kde dopestuje všetkého toľko, že rozdáva, opatruje úplne zdravú švagrinú 30 km vzdialenom meste, .... aj jej obhospodaruje záhradu, okrem iného ... už je dlhé roky vdova, kníh majú doma na celé izby, televízor nikdy nemala ... 

pomáha komukoľvek, doslova komukoľvek, kto sa jej povesí na krk

ako to 80 ročná žena stíha - stíha. nikdy nebola chorá, a stále ešte vládze ... hoci už trochu menej ... a je tak neskutočne dobrá a dobroprajná, že ju možno natrieť na chlieb ... ona by najradšej pomáhala úplne každému, do krajnosti.

ale - a teraz sa dostávam k podstate hniezdenia: tak nesmierne miluje tie svoje lazy, kde nechala zodraté ruky, dávne detstvo, kopy peňazí a kus svojej duše ... a vie, že decká na to kašlú, len si to nechce priznať ...

teda - priznala to tak, že spravila /alebo sa veľmi vážne chystá, bez diskusie/ testament ... v znení, že všetko samozrejme necháva svojim deťom, vrátane celých lazov aj s tromi domami a opravenými stodolami a všetkým, čo tam vybudovala a zveľadila - ale potomkovia to nesmú predať.  ...

vysoká škola hniezdenia.

irb, to je celkom možné, len sa divím, že sa to neprejavovalo skôr ešte kým sme boli mladší a mali aj peniaze.

 

To sa začne prejavovať až keď človek nemá moc čo súrneho na práci :(

game,

tá teta by mohla mať priam PhD. aj docentúru z hniezdenia. Stavím sa, že po jej smrti decká ten testament nejako obídu a speňažia to, alebo to prenajmú. Keby toto videl Flinstone, určite by mi ju dával za príklad. On sa zasa snaží nejakú barabizňu nadobudnúť, drieť na nej až do smrti a zanechať ju potomstvu, ktorému je to ukradnuté. A len čo sa dostaneme k nejakým prachom, nerozmýšľa, ako si ich my užijeme, čo by sme si my mohli za ne kúpiť, dať urobiť a pod, ale ktorej koľko dá. Chápala by som, keby s niečím počítal aj pre baby, a podstatnú časť by chcel investovať pre nás, ale toto mi naozaj príde prinajmenej divné. *otec Goriot.

irb

ale práveže on furt niečo robí, ke´d nie je v robote, tak má nejakú brigádu alebo niekomu známemu niečo robí, alebo je u svojej mamky, ktorá má azheimera v počiatočnom štádiu, lenže jemu sa máli. keby sa to netýkalo aj mňa, tak by som ho nechala, keď ho to baví, nech robí, čo chce, ale ovplyvňuje to náš spoločný život.

teda - priznala to tak, že spravila /alebo sa veľmi vážne chystá, bez diskusie/ testament ... v znení, že všetko samozrejme necháva svojim deťom, vrátane celých lazov aj s tromi domami a opravenými stodolami a všetkým, čo tam vybudovala a zveľadila - ale potomkovia to nesmú predať.  ...

hm, a nechcela by to predat uz ona, aby s potomkami vypiekla ?

podmienka trvale byvanie noveho majitela v lokalite

hm, a nechcela by to predat uz ona, aby s potomkami vypiekla ?

nie ... to rozhodne nie :)

tú dámu je treba poznať ... snažila som sa ju v niekoľkých príspevkoch opísať, ako som najlepšie v stručnosti vedela, ale stále to nie je ono.

tieto lazy sú jej celoživotná srdcovka. detstvo, na ktoré nikdy nezabudla. miluje tam každý krík, a skutočne to chce zachovať, robila na tom takmer pol života, aby to zveľadila, aby tomu navrátila život a krásu.

okrem toho neskutočne miluje ľudí - a neskutočne rada im pomáha. komukoľvek.

to neskutočne je slovo na správnom mieste.

aj na tých lazoch donedávna mala ešte jedného suseda - už umrel. bol to nemakačenko, opilec, chalupa mu padala na hlavu - ona ho vždy zavolala na jedlo, vždy ho nabalila, keď odchádzala, vždy mu nechala pred dverami nejaký hrniec s navaraným jedlom ...

a pritom ona ako stará žena musela to jedlo najprv vyvláčiť do kopca, behať pre vodu, narúbať si drevo do sporáka ... on len prišiel na hotové, občas narúbal drevo. ona ho ľutovala, aký chudák, ani sa nenaje poriadne, veď mu musí dať najesť.

na lazy bola schopná zobrať na rekreáciu úplne cudzích ľudí, o ktorých si myslela, že potrebujú nejakú pomoc ... to sú extra historky.

moja mama s ňou tam chodievala, občas, a raz tam bola s takou "návštevou" ... to bol zážitok na román.

pritom to bola vlastne úplne cudzia žena, ktorá bola "sestrou nejakého bývalého kolegu jej dávno zomrelého manžela" - ale ktosi, nejaký spoločný známy, tejto našej pani Aničke narozprával, že tá chudera, aký má ťažký život, tak sa jej snažila spraviť život ľahším tým, že ju brala na dovolenku na lazy, kde dve o dvadsať rokov staršie dámy okolo "chudery" skákali a furt nebolo dobre,  a robila im hanbu ešte aj vo vlaku ...

na lazy pani Anička nosielava v koši vlakmi a s tromi prestupmi a do kopca letovať aj svoje tri sliepky ... sliepkam sa tam nesmierne páčilo ...

okolo svojich dcér a ich rodín pani Anička kvočkuje neustále ... ona vlastne vie, aj tuší, že je aj využívaná - ale v nej je to tak strašne hlboko, že nedokáže nepomáhať. ona musí.

tých historiek je omnoho viac.

ona na stretnutie - trojnásobná pani inžinierka - bozkáva ľuďom od samej lásky k ľuďom ruky ... ona je tak neskutočne dobroprajná, že takého človeka som za celý život nevidela ... ani moja mama nie. a to sa poznajú od detstva.

ona miluje tie lazy, a chce ich zachovať ... hniezdo. rodinné a rodné hniezdo.

v tomto je nesebecky sebecká ... ona kdesi tam hlboko v sebe má pocit, že ke´d je to drahé pre ňu, musí to byť drahé aj pre jej deti ...

v tom zdravom sedliackom premýšľaní jej tie jej školy nepomáhajú ... to v nej nie je ...

dodnes stále chodí na takmer všetky univerzity tretieho veku, a prichádza  odtiaľ niekedy s neuveriteľnými poznatkami, ktoré vie každý, len pani Anička s tým prichádza ako s objavom posledného roku  ...

ona, čo sa nalieta a narobí ako také hoviadko, stíha, lieta, behá opatruje dve tri záhrady a stavia lazy a kvočkuje všetky deti a vnúčence, vyára im, žehlí, deti varuje, dospelej vnučke nosí jesť, ke´d má soplíky, a  ešte aj kopy cudzích ľudí okvočkováva ...

prišla raz z univerzity s takým svetoborným poznatkom, že pán profesor predvádzal, že starí ľudia sa musia hýbať, aby im nezmľandraveli svaly ...

a predvádzala mojej mame, ako im pán profesor kázal robiť cviky "sadnúť - vstať"   : )

mama ju miluje ... ale občas sa nezdrží a povie jej svoje, že nemá rozum, ale hnevať sa na ňu nedá ... je tak dobrá, až je to ... strašné : )

takto sa tedy určite nechystám skončiť, nanajvýš tú kondičku by som chcela mať v takom veku takú ako má tá teta.

včera som došla navečer z roboty odhodlaná začať robiť sobotňajšie upratovanie, nech si v sobotu môžem dlhšie pospať a nech mám toho menej, s tým, že budem variť fazuľu, ktorú môže aj otec a my už si ju dosolíme, ale v kuchyni už trónil Flinstone a oznamoval mi, že ide robiť šúľance. Krumple sa varili na šporheli, a nakoniec tých šúľancov narobil hroznú kopu.  Skončil s tým keď už sa mi naozaj nechcelo začať s upratovaním, on to - ako som tu už spomínala, robí tak, že si uvarí zemiaky a normálne to cesto spraví, hoci to, čo je dostať v obchode je práve také dobré ako to domáce, mám to odskúšané. Ale nie, on musí zaprášiť múkou celú kuchyňu a obsadiť ju na celý večer, lebo načo by - keď už musí variť - varil niečo jednoduchšie, z čoho nie je taký bordel a pri čom nie je treba stráviť pol života.

Ale hromady šúľancov mu nestačili.

Ani fazuľa, ktorú som nakoniec nerobila.

zMYSLEL SI, žE čO TAK bravčové prekladané kyslou kapustou. Tak ja že dobre, ale až zajtra, nech to máme na nedeľu a na podnelok do práce, a on že prečo, že on chce odniesť mamke. navrhla som mu, nech jej vezme z tých šúľancov.

Takže už máme týchto stravníkov: my, dcéra s rodinou, môj tatko a jeho mamka.

A ja k tomu mám takýto náhľad:

**dcéra je dospelá, je gazdinka na materskej doma, nechodí do práce a pri jednom dieťati by to mala bez problémov zvládať (nepoviem občas jej niečo doniesť, ale nie prepána každý víkend!!!!A už vôbec nie ako zámienku, aby tam mohol ísť na návštevu a neliezť im na nervy.)

**môjmu otcovi odchádzajú obličky, potrebuje neslanú diétu a kedže má aj vysoký draslík, nesmie potraviny, ktoré ho obsahujú, a tak by nemal odoberať bežnú stravu pre dôchodcov, hoci tie obedy sú chutné a je tam dobrý výber, a tak sa snažím aspoň na víkend mu urobiť veci, z ktorých nebude opúchať, takže je to nutnosť, neteší ma, ale hrozí mu dialýza a po tom, čo skúsil s mamkou, si zaslúži kľud, a nie ešte aj takéto komplikácie

**svokra odoberá obedy pre dôchodcov a nemá nijaké potravinové obmedzenia, môže jesť všetko, jej krvné výsledky sú lepšie ako moje, ešte aj cholesterol a KO má lepšie ako ja, takže nie je nutné jej vyvárať a nosiť 15 km. nepoviem raz za čas nejakú pochutinu, kúsok koláča a podobne, ale ešte aj jej chutiam sa prispôsobovať, to už je veľa. kedy budem variť to, na čo mám ja chuť???

A Flinstone si bahní. Koho ešte bude chcieť pribrať do našej domácej vývarovne????????? jeho tetky a strýkovia už pomreli, moji sú ´daleko...kedy sa toto skončí????? Kedy zasa budem v mojej kuchyni paňou ja?????

Chcela som si dnes porobiť aspoň dlážky a koberce, a naložiť mäso do  pácu, nech mám zajtra toho menej, má byť teplo, tak chcem na jazero.

A v kuchyni opäť vládne Flinstone. Robí hádajte čo.

Áno, uhádli ste.

Šúľance a slivkové gule. Pre celú rodinu. Z doma robeného krumpľového cesta.

zajtra pôjdem na jazero a v nedeľu tiež. Pre mňa za mňa nech tu hoc aj blchy skáču !!!

Neviem prečo vždy musí vymýšľať najšipľavejšie a najbabravejšie jedlá, od ktorých je najviac bordelu všade. Poznáte niečo pipľavejšie ako sú šúľance či ovocné guľky zo zemiakového cesta?

našla som čosi ešte šipľavejšie...lokše. Spomenula som si na ne, keď som v chladničke našla ešte varených a ošúpaných pár zemiakov, ktoré nepoužil, tak som sa len modlila, aby náhodou nechcel ešte aj lokše robiť. Dnes dopoludnia som sa predsa len povenovala upratovaniu, čisteniu, pulírovaniu, takže blchy u nás skákať zatiaľ asi nebudú. A tak by som asi dostala zauzlenie čriev, keby si vymyslel lokše a zas-al mi tú vypulírovanú kuchyňu...ale našťastie nie. Tak dúfam, že jeho kuchárske vášne sa naplnili zas na dlhšiu dobu.

Musím ale povedať, všetka česť, špinavé riady som nenašla žiadne, naopak, bol tam umytý hrniec aj ostatné použité riady, a dokonca aj pracovná doska nebola celá od múky. Flinstone sa zlepšuje. len keby mi neustále nerobil škrty cez rozpočet.

 mňam, lokše  :dalbysomsi:

 tieto lokše piekol náš syn  :) Pražáci sa oblizovali až za ušami   :yes_yes: pravdupovediac,  lokšami ma prekvapil 

 je fajn, mať dospelých synov.. celkovo, chlapi sú  šikovní.. aj kuchári ...

 pravda,  občas vedia aj vytočiť, ale to aj my ich  :D

mladí majú pokazený šporák a majú ho v oprave, oni majú tú varnú dosku a el. trúbu. neviem, či šporák už majú doma, ale trúbu určite nie. Dnes došla na návštevu dcéra s malou a naraz sa rozhodla, že čo tak upiecť u nás nejaké bezvaječné linecké keksy (malá nemôže vajcia), a hneď sa do toho aj pustila. Malá "pomáhala" o 106, tiež vyfasovala formičku a aj jej keksíky šli na plech. Požičala som jej svoju zásteru, zakasala som jej ju, ale nepáčila sa jej, tak nakoniec "pomáhala" v tom, v čom prišla...zajtra im ešte upečiem 2 dávky. Ale doobeda, ak bude pekne, si ešte pôjdem odplávať "normu" (zvýšila som si ju).

Musela som byť s malou v spálni, lebo tam chcela "uspávať" bábiku, musela som asi 20x spievať bábike uspávanku, pokaždé ma vyzvala, že ešte uspávanku pre bábiku...ale úspech mala aj básnička "šmýkali sa opice", to tiež že "babka, básničku o opičke".  Ale potom začula z kuchyne čosi o pečení, a už futašovala tam, že ide pomáhať, bábiku dala "spať". A bolo.

Takže "prázdne hniezdo" sa zaplňuje. Niekedy.

Ale Flinstone sa zasa ukazuje ako dedo, čo vnučke všetko dovolí, aj čo by nemal. určite som proti tomu, aby jej dovolil liezť na parapetu na okno, a tiež na mačkino škrabadlo. Ani trieskať železným obuvákom na kachlíky.

ja Ninku milujem - ale všetko jej nemôžem dovoliť, láska a rozumný prístup sa nevylučujú.

V nedeľu máme grilovačku, oslavujeme Ninkine 2. narodeniny. Skúsila by som ešte kuknúť aj na niečo iné bez mlieka a vajec, mohla by som ešte aj niečo iné upiecť ako linecké keksy...