Skočiť na obsah

Syndróm prázdneho hniezda


Vilma Flinstonova

Odporúčané príspevky

...alebo keď sa deti chcú osamostatniť.

 

Máme dve dospelé dievky. Staršia končila školu pred 4 rokmi, mladšia vlani. Poprask bol už vtedy, keď sa mladšia rozhodla odísť z BA a študovať v ZA. Moji rodičia prskali, že či tu nie je dosť škôl a že načo platiť internát, keď môže bývať doma a podobne. Svokra zaklincovala všetky protestné výroky o našej hlúposti tým, že ona by svojho syna nikdy tak ďaleko nepustila. A ten môj sa ju snažil odhovoriť. Ale ja sama som bola preč z domu a bola to pre mňa skvelá skúsenosť, a vedela som, že to je najlepšia príležitosť, aby sa mladá naučila zodpovednosti (samostatná bola odjakživa), a tak som pre značnú časť rodiny bola krkavčia mater, lebo som ju v tom podporila. Mojich rodičov, ktorí zalamovali rukami, že čo si chúďatko počne samo v tom cudzom svete, som uzemnila, že hádam nepočne, a potom že veď ja v jej veku som tiež odišla z domu a bolo mi tam dobre. A nakoniec sa s tým všetci zmierili.

Lenže ouha!

Potom sa staršia dcéra, vtedy 25 ročná a už pracujúca rozhodla, že si nájde nejaké bývanie a odíde od nás. A tak aj urobila, s kamarátkami si našli podnájom. A zasa bol oheň na streche, že načo má slobodné dievča odchádzať od matere, že má pekne sedieť doma a podobné nezmysly, z ktorých ma až dvíhalo. Toto jej rozhodnutie podporili okrem mňa ešte švagriná a segra, chlapi (!!!) zalamovali rukami a starí rodičia bojovali so zrádnikom. A vrcholom bol môj muž, ktorý to prežíval nie akoby šla o 2 ulice dalej, ale akoby ju do truhly hotovil. Môj názor bol a je, že je dospelá, živí sa sama môže žiť tam, kde ona chce, ale v mojej domácnosti platia moje pravidlá a v jej budú zasa platiť tie jej. A ak chce bývať inde, tak je to ok a je to normálne, že chce žiť podľa seba. Môj starý ale chcel za každú cenu, aby ostala doma a zašlo to tak daleko, že mňa obviňuje, že kvôli mne odišla (chcela som, aby sa všetci podieľali na domácich prácach, a vraj podľa neho preto odišla). Neviem, čo mu vadí, ved nás často navštevuje, hocikedy dobehne, čo aj len na chvíľku, ale dobehne.

A keď sa zmieril s tým, hoci podchvíľou to mám na tanieri, tak mladšia skončila školu, a našla si prácu - divže sa svete - nie doma v BA, ale tam, kde vyštudovala. V tom síce starý zahviezdil a nespustil náreky, ale starí rodičia akoby sa opakovali spred 5 rokov. Len ešte horšie. Najlepšie bolo, keď som si vypočula, že má byť doma pri materi. Argumenty, že má 24 rokov, prácu, živí sa sama a môže si žiť, kde chce, nezabrali. A argumenty, že oni odišli obaja od svojich rodičov dalej a podstatne mladší, ich oboch doslova nasrali.

A keď sa s tým zmierili, tak zas víkend čo víkend počúvam, akoto, že neprišla domov, keď už musí robiť tak ďaleko, tak voľné dni má tráviť doma u materi.

A moje obľúbené, že moje deti mi nemusia podávať denné hlásenie, sú ako červené súkno pre býka.

Ale starosti mi robí môj muž. ten sa správa divne, aspoň mne to tak pripadá. V nedeľu zaviedol povinné spoločné nedeľné obedy (s tou dcérou, ktorá je v BA), proti čomu by som nič nemala, keby sa nenadúval ako mechúr, ked ja chcem robiť niečo iné. Skrátka, všetok program chce podriadiť svojej dospelej dcére. Že je napríklad vonku pekne a ja by som chcela ísť von alebo na jazero a nestráviť nedeľu vyváraním a vypekaním, a že na to jazero či do toho lesa by som rada šla nie sama, ale s ním, a mladá, ak bude chcieť, može ísť s nami, tak nad tým sa nevie vynačudovať. neviem, ako by som to popísala, ale on sa správa tak, akože ja som nula, čo ja cítim alebo čo by som chcela, je pre neho luft, a ak má dcéra iný názor, tak samozrejme, urobí tak, ako chce ona, len aby sa jej neznepáčil. To je ten správny výraz - aby sa jej neznepáčil.

 

Ja mám svoje deti rada, ale všetko má svoj čas a aj ja a aj oni už potrebujeme svoj kľud a svoj spôsob života, a myslím si, že úlohou rodičov je vychovať samostatných ľudí, a nie prívesky, ktoré budú do smrti závislé od rodičov. A tiež, že už by sme si mali my dvaja užívať život, kým sa dá. A nie čakať, kedy mladá príde či nepríde a ísť dakam spolu len vtedy, ked mladá odriekne účasť na obede.

Ako vidíte vy situáciu, že decká odídu z domu? Väčšina z vás ste tu mladí ľudia, ale sú tu aj takí v mojom veku: ako vnímate odchod mladého človeka od rodičov? je to podľa vás zlé, ak rodič nezalamuje rukami, ale osamostatnenie decka podporí? je podľa vás zlé, ak aj rodič chce mať svoj program a nechce sa pokaždé a za každú cenu prispôsobovať neustále programu odídeného potomka?

  • Pridať bod 4
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

tvoj manžel má syndróm prázdneho hniezda, ale asi v tom bude aj niečo iné ... nebola tá staršia dcéra jeho miláčik ? to je jedno, zdá sa, že s viacerými vecami sa zrazu nevie vyrovnať, a do riešenia by sa mala zapojiť aj dcéra ... jednoznačne oznámiť, že po nedeliach má vlastný program, ale dá vedieť dopredu ... možno by také riešenie prijal.

 

nie, nie je na tom nič zlé, keď sa deti osamostatnia, ani keď vo veľkom byte bývajú s rodičmi, zapájajú sa do života rodiny a pritom si v aktivitách neprekážajú, taká vzácna rovnováha, nájde sa sem tam ...

 

prispôsobovať program za každú cenu určite nie. ani si to neviem celkom dobre predstaviť, dieťa by už mohlo byť vydaté, ženaté, preč vo svete, čo potom s programom ?

potom vznikajú problémy, opičie lásky, zlé svokry, synáčik a maminka proti celému svetu, ... ... decko môže byť samostatné aj pod rodičovskou strechou, aj o dve ulice ďalej, aj na druhom konci sveta.

že sa o decká bojíme, je iná vec. visieť na nich a podriaďovať život dospelým deckám ee ...

  • Pridať bod 1
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

...alebo keď sa deti chcú osamostatniť.

 

... je to podľa vás zlé, ak rodič nezalamuje rukami, ale osamostatnenie decka podporí? je podľa vás zlé, ak aj rodič chce mať svoj program a nechce sa pokaždé a za každú cenu prispôsobovať neustále programu odídeného potomka?

 

Vilma :flowers:

je to správne.

 

Darovať slobodu.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

davnejsie bola reklama na neviem co, ked stari sa lucili s mladym, zatvorili sa za nim dvere bytu a vsetci boli stastni... a tak by to malo byt, myslim, ze nikto by nebol rad, keby vam deti cucali doma... napriklad v taliansku je bezne, ze muz zostane zit so svojou matkou, aj dlllho dlho po tom, ako by uz davno mal zit sam... kamoska bola zasnubena 11 /slovom jedenast/ rokov s chlapikom, ktory mal skoro 40 a k nicomu sa nemal, bo u mamicky mu bolo najlepsie... dlho spal, mama chodila po spickach, chcel na polnocnu veceru daco, tak mu to mamicka navarila... nakoniec sa kamoska chytila rozumu a mileho snubenca poslala k vode.. to bolo 5 rokov dozadu, on stale byva s mamickou, ona ma muza a dvoch synov.. :)

 

je dobre mat v merku decko, ale este lepsie ho mat v merku na velku dialku... a odporucam vsetkym mladym ludom, dajte hned jasne najavo, ze zijete zvlast, prejavte lasku a uctu rodicom, ochotu si vypocut radu, ale nenechajte si kafrat do zivota... rada je ok, ale aj stari by si mali uvedomit, ze aj im by liezlo krkom, keby im ich rodicia organizovali zivot.. mala som to stastie, ze som si sla svojou cestou celkom bezbolestne.. horsie je to s pribudajucim vekom rodicov, ale to sa pohybujem v kategorii 70+

 

svoj program by mal mat kazdy rodic aj ked ma dieta male.. samozrejme nie na jeho ukor..

  • Pridať bod 3
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Hej, syndrom prazdneho hniezda vie poriadne potrapit vsetkych, ktorych sa to tyka. Odchod deti od rodicov nie je vzdy taky uzasny ako z reklamy, v ktorej sa vsetci po zatvoreni dveri tesia. Ak sa rodicia vidia vo svojich detoch, je to pre ne traumaticky sok, ze su zrazu prec. Je vtedy potrebne sa maximalne venovat sokovanemu (viac prezivajucemu odchod dietata) partnerovi, robit veci, ktore predtym nebolo mozne, alebo nebol cas. Ak je to v silach rodicov, "detsku izbu" co najskor vyuzivat aj na ine ucely ako na vyplakavanie na posteli a udrziavanie stavu ako pred odchodom.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

syndrom prazdneho hniezda - hm, kolegynin manzel si nasiel za (nevlastnu) dceru, co sa v dvadsiatke odstahovala k frajerovi, nahradu - mladu, blondatu, ctiziadostivu... tahalo sa to roky, kym sa ako-tak vratili do normalu... tak hadam by si si mala trochu postrazit svojho manzela, Vilmuska... :-)

aj u nas doma otec mal problemy - ked sme dosli do veku, ze uz sme nechceli s nasimi chodit na dovolenky, prestali chodit aj oni, ked sa moj brat ozenil a odstahoval, moj otec tiez stale frflal, ze brat nepride, nezavola, a on nevie, ako sa maju, ale ked mu mama povedala, ze nech teda zavola otec bratovi, tiez ofrflal, ze preco on by mal... ked som ja odisla, tiez furt chcel, ze by som prisla v nedelu na obed, obcas som aj prisla, ale tiez sa mi nehodilo furt si program kvoli tomu prisposobovat... teraz mame staci, ze obcas zavolam, ci zije, a zhruba raz za tyzden sa na chvilu doma ukazem, aby som ju skontrolovala... pripadne mi zavola, ked odo mna nieco potrebuje...

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Ako citam posledny prispevok, nasi mozu byt radi, mna otec z domu vyhodil ale aspon dve vnucence ma aspon dvakrat za tyzdnen. Co ho navstivim. Dvakrat ked boli deti male chodil a aj chodia aj matka sem tam predtym kocikovat, teraz to nejde lebo deti su v skolke. Ale oni si nemozu stazovat lebo dost casto sa starali aj o sestrine deti ,aj bratove. Teda moji rodicia vnucence maju velmi casto,niekedy sa straju aj dva tyzdne o nejake vkuse a niekedy ich maju aj styri naraz. Ale zvladaju to.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Ako niekto, kto predcasom opustil svoje hniezdo mozem povedat, ze je urcite spravny tvoj pristup. Ci sa to rodicom/starym rodicom/zvysku rodiny paci, mlady clovek zacne pocitovat silnejucu tuzbu osamostatnit sa, zariadit si veci podla seba. Zabehnute ritualy mu zacnu vadit, neustale kompromisy spolocnej domacnosti mu zacnu vadit. A vysledkom su len hadky a nepohoda. Ziadne nareky a zalamovanie ruk nepomoze, vtaca aj tak nakoniec vyleti z hniezda..otazne je len, v akom stave skonci vztah rodic-dieta. Pokial ma rodic problem akceptovat dospelost a samostatnost svojho potomka, tak ten vztah proste fungovat nebude.

 

Ja mam stastie, ze u nas v rodine nikto takto nebedakal. Na mame bolo vidiet, ze je to pre nu obtiazne, ale 100% ma podporovala, rovnako ako zvysok rodiny.

  • Pridať bod 3
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Osamostatnila som sa, keď som mala niečo po 20- tke, a bolo to správne rozhodnutie. Ak si spomeniem na ten pocit slobody, byť len ja sama za seba zodpovedná..., čo si navarim to si zjem, ako si usteliem tak budem spať, byť svojou paňou vo svojom ... a mať ešte pri sebe spriaznenú dušu , to je paráda!

 

Ml. syn už po gymnáziu odišiel študovať.. bol mimo domova. Ak si porovnám jeho a st. syna, ktorý žije zatiaľ s nami, ten mladší syn je samostatnejší.Vidno, že sa musel o seba sám starať, prať, variť, obriadiť. .jemu netreba vravieť, čo má robiť a ako, sám sa chytí do práce. Starší je šikovný, ale treba ho aj navigovať...

 

Samozrejme, že je mi stále clivo, keď syn odchádza z domu, ale stále si pomyslím, že tak je to fajn, hlavne aby bol šťastný, spokojný, aby si šiel za svojimi snami. Odíde do zahraničia, za prácou, nebude s nami bývať, už to nebude ako niekedy.., keď som denodenne bola so svojimi synmi, ale rada mu dám slobodu...

 

A to isté aj staršiemu synovi. Doposiaľ bol s nami, má prácu, ale keď mi jedného dňa oznámi, že chce skúsiť žiť, pracovať niekde inde, že chce spoznávať krajiny, osamostatniť sa, nebudem ho odhovárať, už teraz mu vravím, že som za, nech skúsi aj niečo nové, nepoznané, nových ľudí... dnes majú mladí ľudia vymoženosti o ktorých my sme mohli len snívať..

Nechcem aby boli pripútaní k domu, k rodičom, chcem aby boli slobodní, tešili sa žili... boli šťastní.

Proste, nech si žijú, pracujú tam, kde si zvolia.... . Oni veľmi dobre vedia, že doma sú vždy s láskou vítaní... a že sú pre nás všetkým.

 

Ml. syn každú chvíľu odíde.., budeme si spolu písať, volať.., bude mi ho pripomínať všetko.. aj skalka na dvore, ktorú práve založil :) ... prekrásna! v srdci stále bude so mnou .. to sa nikdy nezmení ani o 10, 15, 20 rokov, skrátka pokiaľ budem žiť... a snívam, že jedného dňa budem relaxovať na kolísacom kresle :agree: , vôkol sa budú hrať vnúčence a ja im budem čítať rozprávky.

  • Pridať bod 1
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

nech si idu, cim skor, tym lepsie... ak mozeme, pomozeme, ale deti maju svoj vlastny rozum, vnucovat sa nebudem

ale v zasade to beriem ako tu rozpravku o troch grosoch, z ktorych splacame, aj poziciavame dalej

lenze ani v serioznej rozpravke vsetko nemusi dopadnut idealne a tak je to aj v zivote

 

kamaratovi kedysi mama nechala svoj povodny byt, ked mal 18, uz bol po strednej skole a zamestnany; ako "dohlad" sa k nemu nastahovali dvaja len o par rokov starsi kamarati - samozrejme, bola tam kopa veselych zazitkov, ale vsetci to prezili bez ujmy na zdravi a psychike

blbe je, ze my synovi nemame co nechat, ledaze by sme sa odstahovali pod most... takze sa pod ten most asi odstahuje on, ak bude chciet :-)

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

ono sa to u mňa vyvinulo nejak tak samé od seba. ked boli deti malé, tak na prvom mieste, samozrejme, boli oni a naozaj všetko som podriaďovala tomu, aby oni boli v poriadku, aby oni mali všetko načas a čo najlepšie. A čím boli staršie, tým menej som sa prispôsobovala a zároveň viac voľnosti som im nechávala na rozhodovanie, a tým menej som ich chránila. V tomto zas ten môj bol až prehnane ochranársky. Keď staršia dcéra išla v 16 na svoj prvý ples, tak chcel o 22 h večer ísť po ňu. Mala som veľa práce presvedčiť ho, že by ju odtiaľ zobral akurát ke´d zábava začína byť dobrá, a nech jej nekazí jej prvý ples, a chalani ju odprevadia domov, tak nech ju nechá, nech sa zabaví, veď nechodí domov nad ránom každý víkend...A z čoho ma naozaj šlo poraziť, tak ochraňoval ich aj pred domácimi prácami! Ked som chcela po nich dačo doma porobiť, tak keď sa k tomu nemali a len odkladali výkon a odkladali, až som stratila trpezlivosť, radšej to urobil sám namiesto nich než aby sa im znepáčil a trval aj on na výkone, a potom samozrejme, tatinko bol ten dobrý, a ja tá zlá, a to starý dnes tvrdí, že kvôli tomu tá staršia odišla od nás...no a ja si myslím, že rodič má deti učiť domácim prácam a nie fungovať ako služobník svojich veľkých detí, a tiež u nás vyrástla k jednému šporheľu aj druhá gazdiná s inými názormi či vyrástol mladý kohút na smetisku, kde starý kohút ( to ako ja) sa nemieni podriadiť tomu mladému kohútovi (to ako jej), a tak mladý kohút si našiel iné smetisko. Ved keby sa mladá hnevala alebo nebola u nás rada, tak by nechodila k nám najmenej raz za týždeň, nie? Aspoň si myslím...ja určite nie som mamka Pôstková, aby som len sedela doma a čakala div že nie pri okne, kedy mladá príde a poctí nás svojou prítomnosťou. Zato ten môj je úplný Otec Goriot. Šak tak aj dopadne!

syndrom prazdneho hniezda - hm, kolegynin manzel si nasiel za (nevlastnu) dceru, co sa v dvadsiatke odstahovala k frajerovi, nahradu - mladu, blondatu, ctiziadostivu... tahalo sa to roky, kym sa ako-tak vratili do normalu... tak hadam by si si mala trochu postrazit svojho manzela, Vilmuska... :-)

.. ked som ja odisla, tiez furt chcel, ze by som prisla v nedelu na obed, obcas som aj prisla, ale tiez sa mi nehodilo furt si program kvoli tomu prisposobovat... teraz mame staci, ze obcas zavolam, ci zije, a zhruba raz za tyzden sa na chvilu doma ukazem, aby som ju skontrolovala... pripadne mi zavola, ked odo mna nieco potrebuje...

 

tak toho sa naozaj neobávam, že by ten môj klofol nejakú mladú pipku, on pozná samé staré tetky. Aj jeho kolegyne sú väčšinou také tetule, ktoré mi netrhajú žily...

a s tým nedeľným obedom, to ten môj by bol najradšej, keby nieže aj denne k nám na večere chodila, ale nedávno z neho vyliezlo že čo keby ju zavolal naspäť...hmm, to je ako keby chcel dačo, čo už sa vylialo, kýblikmi naberať nazad odkiaľ sa to vylialo...ja mám svoje dievky rada a ako budem môcť, tak im pomôžem, ak to budú potrebovať, a ak budú o to stáť, ale sme dve samostatné jednotky a starý by si mal konečne zvyknúť na to, že sme DVAJA. Že varíme pre DVOCH, nakupujeme pre DVOCH, teda okrem tej nedele, atd.

Tiež idem do vývrtky, keď či už moji rodičia alebo manželova mama zavolajú a že kde je a čo robí naša dcéra a že akoto, že to neviem, čo som to za mater, ked neviem, kde je moje decko...tak v čom mi nepíli uši starý, tam si zgustnú starí rodičia. Ja neviem, čo nemajú iné starosti?

 

Ml. syn každú chvíľu odíde.., budeme si spolu písať, volať.., bude mi ho pripomínať všetko.. aj skalka na dvore, ktorú práve založil :) ... prekrásna! ...

 

noo, tak ja zas mám nejaké vyšívané dečky od staršej dcéry, ona bola už ako decko šikovná na ručné práce, sú naozaj pekné, a tiež keď mala 10 rokov, urobila taký malý gobelín či ako sa to volá, a ušila z toho ozdobnú obliečku na vankúšik, aj to mám stále na gauči. Ale to neznamená, že iné nerobím, len spomínam na ňu a čakám, kedy sa objaví...tie veci sú mi veľmi milé, ale som rada, že sa dievča osamostatnilo.

 

Hej, syndrom prazdneho hniezda vie poriadne potrapit vsetkych, ktorych sa to tyka. Odchod deti od rodicov nie je vzdy taky uzasny ako z reklamy, v ktorej sa vsetci po zatvoreni dveri tesia. Ak sa rodicia vidia vo svojich detoch, je to pre ne traumaticky sok, ze su zrazu prec. Je vtedy potrebne sa maximalne venovat sokovanemu (viac prezivajucemu odchod dietata) partnerovi, robit veci, ktore predtym nebolo mozne, alebo nebol cas. Ak je to v silach rodicov, "detsku izbu" co najskor vyuzivat aj na ine ucely ako na vyplakavanie na posteli a udrziavanie stavu ako pred odchodom.

ten môj šokovaný partner je presvedčený, že ja som spôsobila ich odchod, a vytýka mi, že som chcela, aby mi pomáhali s domácimi prácami, že som sa im nesnažila vždy vyhovieť, atd. Možno som naozaj nie až taká dobrá mama, čo ja viem? Ale robila som tak, ako najlepšie som vedela a zas keby som bola úplne nanič rodič, tak by nechceli chodiť domov a asi by z nich neboli poriadni ľudia...či?

A ten môj šokovaný partner, keď mu navrhnem nejakú aktivitu na nedeľu (v sobotu väčšinou je na programe záhrada, ale to je tam jeho mamka, ktorá tam má hlavné slovo), tak jeho reakcia je, že ale veď predsa treba zavolať dcére, aby prišla na obed...kdeže také čosi hrozné! Za celé leto sa mi RAZ podarilo ho nahovoriť, aby sme šli SPOLU na celý deň sa kúpať, že veď si tam môžeme dačo kúpiť, je pekne a teplo a nie som ochotná stráviť taký deň v kuchyni. A aj to ako prvé volal mladej, že aby šla s nami! Ale jej sa vtedy nechcelo, a tak teda s ňou dohodol aspoň večeru u nás.

Fakt pomaly neviem, či on reaguje prehnane, alebo som ja zlá mama, keď si chcem robiť svoj program...no, ako vravím, mamka Pôstková zo mňa nebude.

  • Pridať bod 1
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

najradšej by mal tie dve pod krídlami až do smrti, najradšej by bol, keby sa aj so svojimi chlapmi a prípadnými deťmi všetci u nás tlačili.

lenže to by nefungovalo, som za to, aby mladí si zaviedli svoje pravidlá, svoje poriadky, svoje rituály, svoje postupy, svoj program, atd, ale vo svojej domácnosti, lebo v tej mojej by mali platiť tie moje, resp. v našej tie naše, ale ten môj žiadne nemá a operatívne to dopĺňa podľa želaní dievčat alebo svojej mamky. Skrátka sväté, čo povedia baby, aby sa im nebodaj neznepáčil, alebo neodporovať mamke, lebo ešte by sa urazila. To jeho krédo jesto.

A je fajn tráviť dakedy čas spolu, ale nie urobiť z toho rituál či dokonca povinnosť, a odúvať sa, ak dakto chce niečo iné. Páči sa mi naplánovať si činnosť, ale tiež vedieť urobiť podľa okolností spontánne zmeny plánu, a nie za každých okolností sa držať ako jedinej varianty trávenia voľného času (v našom prípade napr. spoločného nedeľného obeda a popoludnia za každú cenu) ako pes kosti.

  • Pridať bod 1
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

ano, len do tohto bude treba zapojiť aj dievčatá ... že to robia starí rodičia, iní už nebudú, tvoja mama execíruje aj teba, odjakživa, iní nebudú ...

ty si normálna matka, keď môžem použiť slovo "normálna" v tomto kontexte ... ale manžel to tak nechápe.

a podľa mňa, už som to raz písala, sama to nezvládneš ... dcéra by mala vedieť, máte spolu predsa dobrý vzťah, čo sa doma deje, a - hlavne to celé uľahčiť ani nie tebe, ale otcovi ... to sama nezvládneš, lebo on odmieta prijať to, čo je ...

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

máš pravdu, nechápe.

Mladšia, keď príde domov, tak aj sama nechce prehnanú starostlivosť, vlastne už keď bola ešte škôlkárka, tak babke povedala, že nech ju toľko nerozmaznáva. vcelku ju musím pochváliť za zdravý prístup: príde domov, pokecáme, ale aj na kamošky si nájde čas, urobí si nejaký program, a vôbec sa neodúva, ak nesedím celý víkend pri nej, ak sa jej chce, pridá sa ku mne, ak nie, tak si urobí po svojom, a pri odchode do ZA je spokojná, či dostane pribalenú pixľu šnicľov, alebo salámový chleba...

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

teraz idem robit tazku psychologiu - ked chlap pripusti, ze ma uz dospele deti, ktore si ziju po svojom a domov chodia iba na navstevu, zaroven si musi priznat, ze uz nie je taky mlady, ako si mysli - zeby kriza stredneho veku? uz ho deti nepotrebuju tak, ako ho potrebovali pred par rokmi a bolo by na case zmenit trochu svoj zivot, posunut sa dalej, najst si novu zivotnu rolu, ale to by si najprv museli priznat, ze sa posunuli kusok blizsie k starobe... ale casto tym trpia aj zeny - deti odidu z domu a ony zrazu stratia zmysel svojho zivota, lebo dovtedy ich jedinym vesmirom, konickom a zmyslom bolo behanie kolo deti, niekto ich potreboval a zrazu maju kopec casu a priestoru venovat sa niecomu inemu - a ony nemaju comu

  • Pridať bod 1
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

trinity to vystihla... akurat som ti chcel napisat, ze ty nemas problem s dcerami, ale s manzelom...

mal by si najst nejakeho konicka, najlepsie v muzskej spolocnosti seberovnych, nech pride na ine myslienky ;-)

ale to uz sme off topic trosku

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Vilma,

tvoj prístup je správny, aj keď manžel, rodičia to akosi nechápu.. rodičov už nezmeníš v ich názoroch, ale u manžela netreba strácať nádej, treba len trpezlivo a v kľude s ním túto skutočnosť prediskutovať.., a aj dcérky majú k tomu čo svoje povedať..

 

ako zatiaľ čítam, pripomína mi to tú reklamu :"ako mamka nosí svojmu dospelému synovi kakao do postele a vzadu pobehujú jeho deti".. brrr..

 

Tvoj manžel má nejaké predsudky , či čo... strach.. prijať fakt, že máte dve dospelé dcéry

Ale, sú to predsa ženy, ktoré sú jedinečné, inteligentné, zodpovedné bytosti...a vy dvaja ste im darovali dôležité základy, výchovu, všetku lásku... proste to, čo je dôležité pre vývin zdravého samostatného jedinca.

Dcéry, ak sú same za osamostatnenie, ostáva len fakt prijať túto skutočnosť .

Nikto nemôže žiť život toho druhého, len každý ten svoj.

 

Ľúbiť môžeme naďalej, veď nikto nám v tom nebráni, ale to neznamená, že budeme svoje dospelé "deti" vodiť za ručičky ako keď boli malé... veď to by sme im ubližovali takou opičou prehnanou láskou.

Aj vtáčiky z hniezda vyletujú, aj človek potrebuje slobodu, čas a priestor na svoj ďalší rast. Nie stagnovať na mieste, dusiť sa a oberať o všetke dary života, ktoré sa nám núkajú.

 

Proste uvedomiť si, snažiť sa chápať, zbytočne nestrachovať, ale prijať fakt, že už nemáme doma dve malé bábätka, ale dve silné dospelé bytosti, ktorý dôverujeme.

 

Mali by sme si všetci vážiť ten čas, ktorý máme ako muž a žena, že je to niečo nádherné, že ja, ty, ona... sme tie ženy, ktoré si zaslúžia pochopenie, uznanie lásku toho druhého a že máme svoj vyhradený čas pre šťastie. Platiť to má vzájomne pre obidvoch partnerov. Čas vyplniť spoločnými záujmami, výletmi, zájsť si do divadla, na koncert, na kúpalisko.. proste možností je habadej. Aj samostane, proste urobiť si čas len a len pre seba. Veď si to doprajme s láskou, zaslúžime si to.

 

Naše dospelé "deti" si to určite všímajú, aj všimnú .., ak ich rodičia budú šťastní vo vzťahu, ak budú žiť v harmonii so sebou, všimnú si to bezpochýb aj ako osamostatnené bytosti.

Sloboda pre "deti", sloboda pre nás. :yes_yes:

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

ako zatiaľ čítam, pripomína mi to tú reklamu :"ako mamka nosí svojmu dospelému synovi kakao do postele a vzadu pobehujú jeho deti".. brrr..

 

hehe, to si vystihla, aj ja dakedy pri tých jeho reakciách vidím v duchu tú tetulu, ako podáva svojmu štyridsiatnikovi kakavko...

 

Nie stagnovať na mieste, dusiť sa a oberať o všetke dary života, ktoré sa nám núkajú.

 

presne toto som mala na mysli, ale ten môj evidentne považuje za najkrajší dar smažiť tucet šniclov, ktoré potom nabalí jednej či druhej, alebo sedieť a čakať, kedy ktorá príde, a ísť dakam von, tak to nie, lebo čo keby prišla náhodou mladá a on nebol doma a nenasmažil jej šnicľov? Uff, to by bola ťažká rana! LEBO čO KEBY DRUHýKRáT NEPRIšLA? (čo je, samozrejme, somarina, lebo ona sa zastaví hocikedy, či sme alebo nie sme doma, kľúče má a vie si otvoriť, dakedy aj sama zavolá, že je u nás a chcela by si požičať či zobrať to či ono, či môže a kde to je a pdoobne...)

 

Mali by sme si všetci vážiť ten čas, ktorý máme ako muž a žena, že je to niečo nádherné, že ja, ty, ona... sme tie ženy, ktoré si zaslúžia pochopenie, uznanie lásku toho druhého a že máme svoj vyhradený čas pre šťastie. Platiť to má vzájomne pre obidvoch partnerov. Čas vyplniť spoločnými záujmami, výletmi, zájsť si do divadla, na koncert, na kúpalisko.. proste možností je habadej. Aj samostane, proste urobiť si čas len a len pre seba. Veď si to doprajme s láskou, zaslúžime si to.

 

:agree: tiež si myslím!

 

Sloboda pre "deti", sloboda pre nás. :yes_yes:

 

áno, tak nejak. Ja som vždy bola taká osoba, čo si ctila svoju slobodu a aj slobodu iných, a vzťah som nechápala ako zavesiť sa na dakoho ako kliešť a už nepustiť, skrátka aj malé deti potrebujú svoj priestor, ktorý sa neustále zväčšuje, a ked ten potrebný rpiestor už dosiahne určitý stupeň, jediným správnym východiskom je osamostatniť sa bez ohľadu na finančnú výhodnosť bývať u rodičov a na to, čo si o tom myslí rodina. Aj ja to vidím ako slobodu pre obe strany, ale ten môj asi potrebuje na dakom visieť, o dakoho sa starať.

 

trinity to vystihla... akurat som ti chcel napisat, ze ty nemas problem s dcerami, ale s manzelom...

mal by si najst nejakeho konicka, najlepsie v muzskej spolocnosti seberovnych, nech pride na ine myslienky ;-)

ale to uz sme off topic trosku

 

s trinitou úplne súhlasím aj ja, tiež to tak vidím. Až na to, že u nás kým boli deti malé, tak som naozaj robila všetko pre ne a naozaj boli oni na prvom mieste, ale tie časy už sú preč a deti už ma nepotrebujú, a beriem to ok, ale u nás zjavne má on tento problém, ja nie. Ak treba, rada poradím a pomôžem, ale len ak ma o to požiadajú, aj tak hlavne tá staršia by ani nenechala dopovedať, ak jej niekto chce vnútiť nevyžiadanú radu, poprípade názor, na ktorý nie je zvedavá, tak je schopná sa zdvihnúť, a ísť preč, s tým, že to ona počúvať nebude. Tiež dosť ťažká povaha, ale čo už s ňou.

A on koníčka má, ale zjavne to nestačí. Koníčku sa intenzívne venoval, keď boli dievky malé, a aj keď už vyrastali, ale teraz sa to nejak tak vyvrbilo, že sú tam v tom ich klube mladí a šikovní ľudia, ktorí tých starších s prehľadom predbehli, a už tam chodí len ked vie, že tam budú aj tí jeho rovesníci, s ktorými sa stretával od mladosti. Škoda, že to nebolo naopak s tým pomerom aktivít doma - koníček. Kedysi viac doma a teraz viac sa venovať koníčku, a nie tak, ako to bolo, t.j. naopak. ;)

  • Pridať bod 2
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

presne toto som mala na mysli, ale ten môj evidentne považuje za najkrajší dar smažiť tucet šniclov, ktoré potom nabalí jednej či druhej, alebo sedieť a čakať, kedy ktorá príde, a ísť dakam von, tak to nie, lebo čo keby prišla náhodou mladá a on nebol doma a nenasmažil jej šnicľov? Uff, to by bola ťažká rana! LEBO čO KEBY DRUHýKRáT NEPRIšLA? (čo je, samozrejme, somarina, lebo ona sa zastaví hocikedy, či sme alebo nie sme doma, kľúče má a vie si otvoriť, dakedy aj sama zavolá, že je u nás a chcela by si požičať či zobrať to či ono, či môže a kde to je a pdoobne...)

 

 

 

áno, tak nejak. Ja som vždy bola taká osoba, čo si ctila svoju slobodu a aj slobodu iných, a vzťah som nechápala ako zavesiť sa na dakoho ako kliešť a už nepustiť, skrátka aj malé deti potrebujú svoj priestor, ktorý sa neustále zväčšuje, a ked ten potrebný rpiestor už dosiahne určitý stupeň, jediným správnym východiskom je osamostatniť sa bez ohľadu na finančnú výhodnosť bývať u rodičov a na to, čo si o tom myslí rodina. Aj ja to vidím ako slobodu pre obe strany, ale ten môj asi potrebuje na dakom visieť, o dakoho sa starať.

 

:D veď už musia byť prejedené tých šnicľou.

 

neviem, ale Vaše dcéry sú už dospelé, tak si vedia istotne aj samé spraviť jedlo...

my máme chalanov, ale takto ich nehýčkame, majú čo jesť , rada varím, to áno...., ale bez problémov si aj radi navaria .. a občas aj pre nás.

 

Ak máme niečo s manželom v pláne povedia: "Jasne, spravte si svoj program, veď my sa o seba postaráme..". Sú radi, že majú dom len pre seba, spravia si v záhrade s priateľmi grilovačku a sme spokojní všetci.

 

Tvoj manžel by mal len zmeniť svoj postoj, lebo je až príliš naviazaný na dcérky, no on si to musí priznať a niečo postupne meniť.. on si len pletie objekt o koho sa má starať :) mal by viac visieť na Tebe, Tebe vypekať šnicle, Tebe hlavne venovať svoj voľný čas, o Teba sa starať... a ak má naozaj nazvyš voľného času, tak by som sa na Tvojom mieste mu nechala častejšie premasírovať. :agree:

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

lenže to je jádro pudla ...

práve to je ten problém, preonačiť manželovi veci v hlave ...

to nebude jednoduché, pretože je zaseknutý, zacyklený, a ten syndróm, že starne, že vtáčatká sú preč, a podľa neho ho nikto nepotrebuje, a ešte aj kamaráti v jeho klube od neho odpadávajú, je na neho zrejme priveľa ...

 

toto bez pomoci manžel podľa mňa nezvládne, manželkino slovo nestačí, lebo manželku iracionálne obviňuje z toho, že deti "vyhnala"

nie je celkom racionálny ... preto si myslím, že tu by vážne mali pomôcť dcéry ... otcovi povedať, otec, mám program, ... alebo niečo, čo na neho jemne zaberie - samozrejme možno, že zaberie.

otec potrebuje pomoc, ale spoločnú.

keď vidí, že manželku obviňujú ešte aj starí rodičia, je to katastrofa, stále bude zacyklený ... mal by sa venovať inému, iste, ale ako ho k tomu dostať ?

to je otázka.

  • Pridať bod 1
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

netvrdíme, že to bude jednoduché, že je potrebná trpezlivosť, čas, aby sa to dostalo do takej roviny, aby boli celá rodinka spokojná(manžel, Vilma, dcéry)

písali sme aj o tom, že manžel potrebuje pomoc zo strany Vilmy, aj ich dcér... ony ho najlepšie poznajú..

dúfam, že to všetci napokon zvládnu.. :)

ako? správnou komunikáciou, keď si v kľude, v pokoji a s láskou tento problém prediskutujú, medzi deťmi a rodičmi by mal byť zdravý, otvorený vzťah, každý si v ňom slobodne môže povedať svoj názor, pravda, slušne, s úcťou a láskou

rodič ak ľúbi, tak sa to bude snažiť aj chápať, uvedomí si, že asi je to prirodzené, že deti dospejú ..a žijú si už svoje životy...

a že ako otec, matka nestrácam, stále budú " s nami" naše deti, aj keď ako osamostatnené bytosti...

pribudajúce roky tiež neznamenajú koniec ani v 60- tke, 70-tke.....máme dosť dôvodov pre radosť zo života, pokiaľ sme nažive..

vy DVAJA, ako za mladi ...a ak je to potrebné, tak toho druhého proste oživiť :smile2:

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

  • Pred 2 týždňami...

neviem, ale Vaše dcéry sú už dospelé, tak si vedia istotne aj samé spraviť jedlo...

 

Ak máme niečo s manželom v pláne povedia: "Jasne, spravte si svoj program, veď my sa o seba postaráme..". Sú radi, že majú dom len pre seba, spravia si v záhrade s priateľmi grilovačku a sme spokojní všetci.

 

pravdaže vedia, v tom problém nie je.

A k tomu programu - oni si bez problémov urobia svoj program, to len ten môj náramne chce, aby voľný čas trávili s nami.

len dúfam, že keď si ony založia rodiny, tak konečne ich nechá dýchať a nebude od nich chcieť také nezmysly.

Tá staršia si kúpila pred 2 rokmi či tak dajak staršie auto, a odvtedy starý chce, aby ho v sobotu vozila do záhrady aj s jeho mamou, a je odutý, keď má mladá vlastný program. je to síce milé odviezť občas babku do záhrady, ale urobiť jej z toho pravidelnú sobotňajšiu povinnosť sa mi vidí trochu hlúpe voči nej.

Takže: dievky si obe bez problému povedia, že nie, tento týždeň neprídem, mám niečo iné. A teraz starý začne vyzvedať, čo také dôležité má, že nebude tráviť nedeľu s nami, hotové FBI. Ako keby bolo nutné, ešteže nepýta od nich písomnú omluvenku ako v škole...

 

toto bez pomoci manžel podľa mňa nezvládne, manželkino slovo nestačí, lebo manželku iracionálne obviňuje z toho, že deti "vyhnala"

...

keď vidí, že manželku obviňujú ešte aj starí rodičia, je to katastrofa, stále bude zacyklený ... mal by sa venovať inému, iste, ale ako ho k tomu dostať ?

to je otázka.

 

presne! Ty si ich vyhnala! ty nechceš, aby k nám chodili! Toto v rôznych obmenách počúvam pravidelne. ke´d som v lete chcela ísť na celý deň von, že má byť pekne, a nie sa celé doobedie seričkať v kuchyni a potom vysedávať doma, lebo veď máme návštevu - tak som si vypočula, že prečo nechcem, aby k nám prišla? Že či ja ju nemám rada? A podobné pindy.
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

a trvá to bez zmeny stále ?

zacyklenie vo svojom pocite odkopnutosti, a je úplne skvelé hodiť svoj u bolesť na druhého, to je také ... mno človečie. to sú skutočne reči o ničom, / a v x rodinách sú v rôznych obmenách a na kdejaké témy - a také zacyklenie myšlienok partnera je des, na to nie je okamžitý liek, to trvá a trvá, a nikdy celkom neskončí, /,

a podľa mňa by mu to mal povedať aj niekto zvonku ... kamarát, keby mal stále svoj klub intenzívne, rovesník, ktorý by mu povedal, ako dobre, teraz máme čas na seba, deti sa už o seba starajú ... ale kde ho zobrať

toto tam chýba ... pohľad zvonku, ktorý by rešpektoval, ... aj rodina ho len usvedčuje v tom, že má pravdu, že dcéry odmietnu samé, to ani nepočuje, a to je potom hodne ťažké.

to je ten problém, dostať ho k iným myšlienkam, len ako.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Vytvorte si účet alebo sa prihláste, aby ste mohli písať príspevky

Ak chcete odoslať príspevok, musíte byť členom

Vytvoriť konto

Zaregistrujte si nový účet v našej komunite. Je to ľahké!

Zaregistrovať si nové konto

Prihlásiť sa

Máte už konto? Prihláste sa tu.

Prihlásiť sa teraz
×
×
  • Vytvoriť nové...

Dôležitá informácia

Táto stránka používa súbory cookies, pre zlepšenie používania stránok tohto webu. Pre viac informácií kliknite sem. Ďalšie informácie nájdete na stránke Zásady ochrany osobných údajov