Skočiť na obsah

sshock

Odporúčané príspevky

Ako svojho času povedal Einstein: Aj ten kto si mysli, že vie čo je svetlo, sa velmi myli. Chcel iba povedať, že nikto vlastne nevie čo svetlo je.

Zmenilo sa od jeho čias niečo?

Vlnenie, alebo častica?

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

že nikto vlastne nevie čo svetlo je.

 

ja viem! svetlo je vlastne tma, len s opačným znamienkom. :)

podľa toho sa volá aj vypínač, pretože sa ním nielenže zapína svetlo, ale zároveň aj vypína tma :yes_yes:

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

  • Pred 9 mesiacmi...

Ak patrí svetlo medzi elektromagnetické žiarenia, malo by sa šíriť rovnakým spôsobom, ako všetky ostatné druhy elektromagnetického žiarenia.

V termoske sa vákuu používa ako izolant tepelného žiarenia.

Prečo má klasická žiarovka, ktorá používa vákuu na ochranu vlákna takú malú účinnosť? Nieje to náhodou preto, že vákuu kladie viditeľnému žiareniu veľký odpor?

Pokiaľ sa nepodarí vytvoriť vákuu, v ktorom by sa nenachádzali žiadne častice, neexistuje žiaden dôkaz, že sa svetlo dokáže šíriť aj vo vákuu, hoci sa to vyučuje na všetkých školách.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Preboha to co vas v tej skole ucia. :wall:

V termoske vacuum zabranuje vedeniu tepla nie vyzarovaniu. Vakuum nekladie ziareniu ziaden odpor. Vo vakuu sa vzdy vyskytuju virtualne castice, ale to vobec neries, najskor sa nauc zaklady.

  • Pridať bod 1
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

A pokiaľ ide o účinnosť žiarovky, dovolím si tvrdiť, že účinnosť vyžarovania elektromagnetického žiarenia žiarovkou je presne 100 percent. :)

Všetka elektrická energia, ktorú do žiarovky privedieme, je vyžiarená vo forme tepelného infračerveného žiarenia a viditeľného žiarenia.

Že má žiarovka svetelnú účinnosť okolo 5 -10 percent, je iná záležitosť. Značí len, že energia viditeľného žiarenia tvorí malé percento.

 

Ale žiarovka vždy vyžiari úplne všetku energiu.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Každý teplý predmet, je zdrojom infračerveného žiarenia. Vákuum v termoske bráni šíreniu tohto žiarenia.

Na rovnakom princípe funguje aj vákuu v klasickej žiarovke.

Účinnosť klasickej žiarovky na 100% je označená z dôvodu vzájomného porovnávania účinnosti rôznych svetelných zdrojov.

Ak v žiarovke nahradíme vákuu inertným plynom, jej účinnosť sa zvýši, lebo vďaka hustejšiemu prostrediu sa zlepšilo šírenie elektromagnetického žiarenia v banke žiarovky.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Vakuum v termoske je horsi tepelny vodic ako vzduch, preto ti termoska funguje, ziadne ir ziarenie do toho pliest nemusis. Ak by vakuum branilo sireniu em ziarenia, tak to znamena, ze energia obsiahnuta v tomto ziareni sa niekde musis stratit, a skus mi vysvetlit kde. :)

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Vákuum v termoske bráni šíreniu tohto žiarenia.

 

Ak v žiarovke nahradíme vákuu inertným plynom, jej účinnosť sa zvýši, lebo vďaka hustejšiemu prostrediu sa zlepšilo šírenie elektromagnetického žiarenia v banke žiarovky.

 

Vakuum v termske nebrani sireniu ziadneho ziarania. Skus si spocitat akym vykonom bude ziarit tvoj caj, ked bude v nadobe z lestenej ocele s emissivitou ~0.1. Kedze ale pochybujem ze by si to zvladol(pochybujem ze by si zratal okamzity vykon pri nejakej teplote), spocitam to za teba: caj na zaciatku 90C; termoska valec vyska 30cm, polomer 4cm, Zistis ze na ochladnutie caju z 90C-35C vyzarovanim potrebujes 58030s = 16h 7min. Stale myslis ze vakuum brani vyzarovaniu?

 

Neviem o tom ze by inertny plyn zvysoval ucinnost ziaroviek.

 

btw. niesi buky?

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Len pre doplnenie, tiež si myslím, že tepelné straty termosky sú nízke hlavne vďaka povrchu s nízkou emisivitou, ktorý znižuje tepelné straty žiarením.

Vákuum v termoske zasa výrazne zmenšuje tepelné straty vedením, prípadne prúdením. Keby v termoske vnikol do vákua vzduch, kvalita termosky by sa zhoršila.

Teplo by sa zrejme strácalo vedením prostredníctvom vzduchu, ktorý prenáša teplo hlavne vtedy, keď je mu umožnená cirkulácia v medzipriestore .

 

Hliník je tiež zaujímavý materiál, ktorý síce dobre vedie teplo vedením, ale žiarením už nie. Má veľmi malú emisivitu a nemusí byť ani leštený.

Prakticky som to využil na priesvitných vonkajších roletách na mojom byte. Letné slnko do tej miery pálilo na tieto rolety, že sa stali úplne hnedé, spálené hlavne v spodnej časti.

Ešte ich chcem nejakú dobu ochrániť, hoci sú už krehké a lámu sa, tak som nalepil na ne zvonka samolepiacu hliníkovú pásku.

Bol som prekvapený jej účinnosťou, že počas veľmi horúcich slnečných dní bol daný povrch rolety v popoludňajších hodinách len mierne teplý.

 

Zato však vonkajší pozinkovaný oceľový plech bol poriadne rozpálený. Jeho emisivita musí byť teda výrazne vyššia.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Whisky na svojej sólovke v piesni Svetlo spieva

... Ale, tma bola len málo svetla,...

 

platí to aj opačne

.... Svetlo je len málo-nedostatok tmy ...

 

alebo sa jedná len o vydarený básnický zvrat?

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

  • Pred 1 mesiacom...

Ako môže niekto tvrdiť, že svetlo má vlastnosti častice i vlnenia?

Ak ľudské ucho dokáže vnímať iba určité frekvencie zvukových vĺn, každý to berie ako samozrejmosť a nikto za tím nehľadá žiadne zázračné častice.

Ak ľudské oko dokáže vnímať iba určité frekvencie elektromagnetického žiarenia, nikto to neberie ako samozrejmosť, ale každý sa za tím snaží nájsť nejakú zázračnú časticu v podobe fotónu.

Pri dopade elektromagnetického žiarenia na sietnicu oka, dôjde na sietnici k indukcii elektrických impulzov, ktoré sú prostredníctvom nervov privedené do mozgu a ten ich následne spracuje. Žiadne fotóny niesu k tomu potrebné.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Ako môže niekto tvrdiť, že svetlo má vlastnosti častice i vlnenia?

Ak ľudské ucho dokáže vnímať iba určité frekvencie zvukových vĺn, každý to berie ako samozrejmosť a nikto za tím nehľadá žiadne zázračné častice.

 

 

a keď si prdnem, budeš tam tiež dačo hladať či nie ? 

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

1vladimir

 

Mimochodom, neviem, čo ťa vedie k revízii práve Newtonových zákonov, ak sú už dve storočia overené experimentom. Je tu predsa otvorené pole problémov súčasnej fyziky, kde sa dá vyžiť invencia novátorov a tvorov originálnych teórií. Skús obrátiť svoju pozornosť na problémy  temnej hmoty, temnej energie, temného prúdu a ďalšie „temnosti“ ktoré zamestnávajú súčasných teoretických fyzikov.  

A k tvojej teórii gravitácie spôsobenej el. nábojom. Ak by ju naozaj spôsobovalo elektrické pole, náboj Zeme by pri jej rotačnom pohybe vyžaroval elm. energiu. Zem by postupne strácala kinetickú energiu a dopadla by na Slnko.Zatiaľ sa našťastie nič také eperimentálne nepozorovalo.

Samozrejme, môžeš oponovať, že ani náboj elektrónu obiehajúci kladné jadro atómu nevyžaruje elm. energiu. To ale platí len v QM. Tam je elektrón na orbite súčasne všade a jeho poloha je daná jeho detekciou Ak by si chcel QM aplikovať na orbitálnu dráhu Zeme, jar, leto, zima by bola daná iba jdetekciou jej polohy, teda v okamihu, keď by si sa doma pozrel von z okna. To píšem, iba pre tvoju ďalšiu inšpiráciu.  

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

  • Pred 2 mesiacmi...

Prikladám odkaz , kde kamera zachytáva svetelný, laserový lúč šíriaci sa priestorom fľaše. 

 

Pri pohľade na lúč šíriaci sa vnútrajškom fľaše mi napadlo, že by takýmto spôsobom sa hádam mohla testovať aj Einsteinova teória presnejšie, ako doteraz. Keď je možné takto perfektne pohyb svetla spomaliť na zázname. Napríklad, ako by rýchlosť svetla stúpla vo vzduchu prúdiacom veľkou rýchlosťou. Možno by takéto pokusy náhodne poskytli nejaký nový nečakaný fakt alebo by ešte presvedčivejšie potvrdili známe veci. Vo vzduchu sa svetlo šíri trochu pomalšie ako vo vákuu. Závisí to hlavne na tlaku vzduchu. Pri tlaku okolo 900 milibarov je rýchlosť svetla asi o 70 km/s menšia, ako vo vákuu. Vo vode sa šíri svetlo rýchlosťou 225 000 km/s v porovnaní 299 792 458 km/s vo vákuu.

 

V rôznych knihách sa spomína Michelsonov pokus, ktorý dokazuje, že svetlo nevykazuje také vlastnosti, že by sa malo šíriť éterom a existencia éteru by mala byť vyvrátená.  Aj keď sa v tomto smere urobilo množstvo pokusov a presvedčivých dôkazov, akosi sa neviem celkom stotožniť s tým, že neexistuje niečo, čo by sa aspoň vzdialene podobalo éteru.

 

Jedine som si istý tým, že svetlo sa nešíri priestorom spôsobom, ako guľka z pištole. (Niekedy uvediem pomerne zaujímavý dôkaz tohto vo fyzike dobre známeho faktu, vyžaduje si to ale trochu počítania a nákresy.) Mnoho ľudí na tomto fóre asi vie, že ak v rakete letiacej okolo Zeme rýchlosťou 100 km/s zasvietime baterku, tak lúč z baterky sa nebude pohybovať rýchlosťou 100 km/s + 299 792 458 km/s, ale len 299 792 458 km/s. Pôjde tak isto rýchlo, ako z baterky človeka stojaceho na Zemi.

Naproti tomu, guľka z pištole vystrelená rýchlosťou 0,2 km/s v smere pohybu rakety bude mať rýchlosť 100 km/s + 0,2 km/s = 100,2 km/s  (pri bežnom skladaní rýchlostí). A guľka z pištole človeka na Zemi bude mať rýchlosť 0,2 km/s.

 

Okrem iného som natrafil na internete aj na správu z 30.1. 2012, kde sa uvádza, že PF UK Bratislava má najvýkonnejší laser u nás s výkonom 130 GW.

(130 GW = 130 000 MW = 130 000 000 kW = 130 000 000 000 W)

Je to výkon, aký by vydala viac ako miliarda 100 Wattových žiaroviek súčasne.  Tento výkon by však vydávala len po dobu 25 femtosekúnd, podľa uvedenej správy z 30.1.2012.

 

Trochu ma prekvapilo, aký je veľmi krátky ten laserový lúč letiaci priestorom po vypustení zo zariadenia:

Myslím, že som sa nepomýlil : L = c . t = 0,3 . 1012 mm/s . 25 . 10-15 sekúnd = 0,0075 mm

 

Dĺžka toho druhého laserového svetelného lúča  letiaceho vnútrom fľaše nie je presne uvedená v citovanom článku, len že je kratší ako 1 mm. Ale jeho dĺžka je tiež nepatrná. Čiže, ten lúč vôbec nie je taký dlhý, ako sa na zázname javí.

  • Pridať bod 1
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Bohus

 

Pozri si toto,    

 

http://www.youtube.com/watch?v=EK6HxdUQm5s&feature=player_detailpage

 

dĺžka svetelného lúča, napríklad  300000 km dlhého, by sa skrátila v bosse einsteinovom kondenzáte na 1km. Po jeho opustení by sa znova natiahol na 300000 km. Zaujímalo by ma, či informácia namodulovaná na takýto lúč by sa prechodom kondenzátu zachovala. Na takýto dlhý lúč nie je problém uložiť stovky Tbayt. Ak áno, tomu sa hovorí „kompresia dát“.

  • Pridať bod 2
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Tono, vďaka, pozriem si to. Len hovorenej angličtine moc dobre nerozumiem , tak mi to chvíľu potrvá , kým to rozlúštim s pomocou titulkov vo videu. Zatiaľ som nepochopil, či taký kondenzát je už možné vyrobiť, či je to zatiaľ len teória. 

 

Inakšie pre mňa je zaujímavá vec, ako to svetlo "vie", že sa má napríklad po prechode vodou, (kde sa pohybuje 225 000 km/s) pohybovať ďalej niekde vo vákuu tých zhruba 300 000 km/s.

Keby existovalo niečo ako éter, to by som to vedel ako tak pochopiť ako analógiu so šírením zvuku vo vzduchu. Ale keď svetlo podľa doterajších predstáv má "vyrábať" samo seba  ( zmena magnetického poľa vytvára elektrické pole a následne zmena elektrického poľa magnetické a tak dokola) a postupovať vo vákuu, kde sa nemá o čo "oprieť", tak to ma udivuje. Hlavne tá presnosť rýchlosti.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Bohus - aký máš dôkaz, že k rýchlosti svetla sa nepripočítava prípadne neodpočítava rýchlosť rakety?

 

Michelsonov interferometer bol navrhnutý tak, aby v žiadnom prípade nevykázal žiadnu odchýlku.

Ak sa svetlo pohybuje rovnako veľkú dráhu v smere rotácie Zeme ako v protismere, vzniknuté odchýlky sa navzájom rušia.

Atmosféra rotuje synchrónne zo Zemou a preto nemalo čo ovplyvniť svetelný lúč, lebo atmosféra voči intenferometru sa nepohybovala.

Pokiaľ sa nepodarí vytvoriť vákuu, v ktorom by sa nenachádzali žiadne častice, neexistuje žiaden dôkaz, že na šírenie svetla nieje potrebný žiaden éter.  

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Ďakujem Tono za odkaz;  je to veľmi zaujímavé. O tom objave, že atómy sodíka schladené na teplotu blízku absolútnej nule takto radikálne zbrzdia svetlo, o tom som doteraz nevedel nič. Už aspoň trochu je mi jasnejší aj pojem kvantový počítač.

 

Vladimír;  to že k rýchlosti svetla sa nepripočítava rýchlosť rakety, je práve ten veľmi zaujímavý fakt, ktorý sa všeobecne pozoruje. Práve sa zaoberám prípadom, k akým efektom by dochádzalo, keby sa rýchlosť rakety k svetlu pripočítavala. Potom, keď to trochu spracujem, zdôvodním to. Aj nasledovné výpočty, ktoré uvádzam v tomto príspevku, budem k tomu potrebovať.

 

Súvisia s objavom planéty obiehajúcej okolo hviezdy v súhvezdí Labute, o čom včera písali na stránke http://www.aktuality.sk/clanok/230493/einsteinova-teoria-relativity-pomohla-objavit-planetu/

 

Obrázok len pre ilustráciu zo stránky http://goodnews.ws/blog/2011/12/22 možno trochu vhodný na zobrazenie horúcej planéty Kepler 76b , ktorej povrch má miestami teplotu aj 2000°C:

 

post-2678-0-47047800-1371593156_thumb.jpg

 

Dnes som sa takmer doteraz zabával výpočtami, ktorých výsledky chcem ešte využiť na iný cieľ, na iné „špekulácie“ v súvislosti so svetlom a dalo mi to dosť zabrať . Ak má niekto chuť to skontrolovať, či som sa nedopustil vážnej chyby, tu sú základné údaje:

 

V súhvezdí Labute je hviezda spektrálneho typu F (parametrami asi dosť podobná nášmu Slnku, ktoré je typu G) a je od nás vzdialená okolo 2000 svetelných rokov. Okolo nej krúži jedna veľmi horúca planéta  s hmotnosťou asi dvojnásobnou ako Jupiter. Nazvali ju „Kepler 76b“ alebo Einsteinova planéta. Zopár údajov je na stránke: http://www.aktuality.sk/clanok/230493/einsteinova-teoria-relativity-pomohla-objavit-planetu/

 

Okolo svojej hviezdy obehne za 1,5 dňa, čiže za 36 hodín.

 

Zaujíma ma, aká je rýchlosť  obehu v metroch za sekundu tejto planéty okolo svojej hviezdy. Treba ale najprv vypočítať vzdialenosť tejto planéty od svojej hviezdy. Pretože som nikde nenašiel tento údaj na internete a ani údaj o hmotnosti hviezdy, tak  vo výpočtoch predpokladám, že táto hviezda má hmotnosť Slnka .

 

Vychádzal som z týchto predpokladov a údajov:

Doba obehu : T = 129 600 sekúnd

Hmotnosť hviezdy: M = 1,99 x 1030 kg

Gravitačná konštanta:  K = 6,672 x 10-11 N.m2.kg-2

 

Použil som pre trochu zjednodušený výpočet dva vzorce :

Odstredivé zrýchlenie a = 4.π2.r/T2

Gravitačné zrýchlenie  g = K.M/r2

 

Vzorce som „otestoval“ na Slnečnej sústave, kde som vypočítal na polomere dráhy Merkúra gravitačné zrýchlenie vyvolané Slnkom a odstredivé zrýchlenie Merkúra. Obidve hodnoty sa majú rovnať. Po dosadení  známej vzdialenosti Merkúra od Slnka (5,78952 . 1010 m), ktorý obehne okolo Slnka za 88 dní mi vyšla hodnota týchto zrýchlení 0,03962 a 0,03958 m/s2, čo je prakticky totožné a správne . Prekvapil ma pomerne malý gravitačný vplyv Slnka na planéty našej slnečnej sústavy, ak to porovnáme s gravitačným zrýchlením 9,81 m/s2 na povrchu Zeme.

 

V prípade planéty Kepler 76b situácia vyzerá odlišná. Gravitačné a aj odstredivé zrýchlenie v mieste obežnej dráhy tejto planéty mi vyšlo 9,01 m/s2,  a vzdialenosť  planéty od hviezdy 3,8382 . 109 m, čo je 15 krát bližšie, ako je Merkúr pri Slnku. Pre porovnanie, polomer Slnka je 695 550 000 m, tak planéta by mohla byť vzdialená od stredu hviezdy asi  5,5 polomerov hviezdy.

 

Rýchlosť obiehania planéty Kepler 76b okolo svojej hviezdy mi vyšla 186 kilometrov/sekundu.

Pre porovnanie, Merkúr obieha rýchlosťou 48 kilometrov/sekundu okolo Slnka podľa môjho približného výpočtu.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

vladimir,

ono je to ale inak,  rychlost svetla sa spocitava, len inak.

ak by bol eter v okoli zeme nehybny, tak napriklad by sme nepozorovali aberaciu v dalekohladoch.  V tomto pripade ide ale o kolme scitavanie rychlosti a skutocne tam dojde k scitaniu, ale  nevieme namerat ziadne scitavanie paralelnych rychlosti.     Lorentzove rovnice hovoria preco,  a davaju dobre odpovede.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Bohus

Z odkazu nie je jasné, o aký efekt ide. Citujem:

 

 „Einstein tvrdil, že hviezda je výrazne jasnejšia vtedy, keď sa hýbe smerom k nám a je ťahaná planétou, ako vtedy, keď je jej pohyb od nás.“

 

Tie vzťahy, podľa ktorých si počítal sú správne, ale čo s výsledkom?

 

Tyso

Pri aberácii nedochádza k sčítavaniu rýchlosti svetla s rýchlosťou pozorovateľa na povrchu zeme. Aj keď sa to veľmi často takto ilustruje, je to podľa mňa chybná interpretácia. To by neplatila STR. V skutočnosti ide iba o naklonenie ďalekohľadu, preto že ten sa pohybuje rýchlosťou v. Na to nie je potrebná LT. Dalo by sa to samozrejme spočítať aj pomocou LT, ale prakticky to nemá zmysel, nakoľko v << c.   

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

tono,  naopak.  

mas rychlost svetla a kolmo na nu rychlost dalekohladu.   Ak urobis scitanie rychlosti klasicky , tak mas normalny pravouhly trojuholnik a aberacia je prave ten uhol gama.   Pri STR dostanes presne to iste, kedze scitavas po zlozkach,  jedna je rychlost svetla a nula a podobne druha zlozka je rychlost zeme a nula.   

 

Ak nemas eter, tak je to nezaujimava vec.  Ale ak mas eter, tak z toho musis usudit ze eter je nehybny voci zemi ale nie voci jej rotacii. 

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Tyso

 

Škoda, že si nenakreslil obrázok. Ale ak si správne predstavujem ten tvoj trojuholník, tak klasicky platí,  že prepona je najdlhšia, teda L = ct je väčšia, ako L0, čo je trajektória svetla, ak v = 0; Relativisticky nemôžem takýto trojuholník nakresliť, bez toho, aby som nepoprel STR. Neviem, aké zložky máš na mysli. Ak smer vektoru rýchlosti svetla a pozorovateľa nie sú rovnaké, neoprávňuje nás to sčítavať ich.  Ale načo si  komplikovať výpočet s LT, keď opakujem v << c?  Samozrejme s prihliadnutím na LT, dostanem aj komplikovanejší vzťah pre aberáciu.

 

Aby sme mali nejaký obrázok, našiel som tento odkaz, na ilustráciu nesprávnej interpretácie

   http://www.kme.zcu.cz/download/predmety/414-trol20.pdf

Nechcem autora viniť, že neakceptuje STR. Nikde sa o skladaní rýchlosti nezmieňuje. Ale z obrázku vektorového súčtu môže čitateľ k takémuto záveru dôjsť.

 

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Vytvorte si účet alebo sa prihláste, aby ste mohli písať príspevky

Ak chcete odoslať príspevok, musíte byť členom

Vytvoriť konto

Zaregistrujte si nový účet v našej komunite. Je to ľahké!

Zaregistrovať si nové konto

Prihlásiť sa

Máte už konto? Prihláste sa tu.

Prihlásiť sa teraz
×
×
  • Vytvoriť nové...

Dôležitá informácia

Táto stránka používa súbory cookies, pre zlepšenie používania stránok tohto webu. Pre viac informácií kliknite sem. Ďalšie informácie nájdete na stránke Zásady ochrany osobných údajov