Skočiť na obsah

Slovanské jazyky v strednej Európe


sempat74

Odporúčané príspevky

Dobrý večer,

touto témou by som chcel otvoriť otázku vzťahov, príbuznosti, delenia, pôvodu, vývoja a stavu slovanských jazykov a dialektov v priestore strednej Európy. Okrajovo i v Európe východnej a na Balkáne.

Máme tu všeobecne známe delenie slovanských jazykov na vetvu západnú, východnú a južnú. Do tej prvej patria čeština, dolná a horná lužičtina, slovenčina a polština, do druhej ukrajinčina, ruština a bieloruština, do tretej srbština, chorvátština, slovinčina, macedónčina a bulharčina.

Jednotlivé jazyky majú ešte ďalšie podskupiny- dialekty. Vzťahy medzi jazykmi a dialektami môžu byť rôzne. Od väčšej či menšej podradenosti, cez dialekty prechodné medzi susednými jazykmi, až k otázke, či už nie je ten-ktorý dialekt vlastne už jazykom samostatným. Spomeňme napr. rusínčinu, kašubštinu a iné.

Čo okrem kodifikácie dáva status nejakej reči na určitom území, že je považovaná už za jazyk alebo len za dialekt určitého jazyka? Aký je tu používaný systém a pravidlá? V akom vzťahu sú tu voči sebe stránka odborná a stránka politická?

  • Pridať bod 1
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Bolo by zaujímavé zistiť a porovnať, ako znejú v jednotlivých slovanských rečiach základné slová slovnej zásoby. Tie, u ktorých je predpoklad, že sa používajú v každom etniku od nepamäti. Napríklad: ja som človek, hlad, hlava, smäd, noha, ruka, jesť a podobne. Nielen v jazykoch, ale tiež v dialektoch. Keď klasifikujeme 13-14 slovanských jazykov, a každý jazyk sa člení na niekoľko dialektov, dostaneme sa približne k viac ako stovke vzoriek.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

takmer som to tu zabudla. teda zabudla som napísať. jazykovedcov ani slovenčinárov tu tuším momentálne nemáme, ale jazykmi sme sa tu ako takými v niekoľkých témach zaoberali, z kadejakého hľadiska, dokonca doložené mapkami a šípkami a smerovaním jaykových vetiev a podvetiev a kdečoho, keď už jazyk ako taký plnil svoju funkciu. aha, a etymológie ...

čo okrem kodifikácie ? zrejme niečo podobné ako sa stalo so slovenským jazykom.

stredoveké a staré novoveké jazyky sú pre nás takmer nečitateľné a nezrozumiteľné, a týka sa to prakticky každého jazyka - keď zostanem pri európskych. vrátane maďarčiny nemčiny angličtiny a kdečoho. jazyky sa vyvíjajú, preberajú výrazy jeden od druhého, až nakoniec doba ako boli roky meruôsme a obrodenecké hnutia po celej európe narobili v každom jazyku prievan. bolo jedno, jazyk ktorého národa to bol.

učenci obrodenci cítili svoju chvíľu, či to bola francia, uhorsko-maďarsko, či slovensko. navrhli, sadli, odvrhli, prijali, lebo potrebovali meniť a tvoriť a vytvoriť a možno sa zapísať jeden ako osvietenec, druhý ako obrodenec, tretí ako záchranca jazyka, národa, neviemčoho. isteže v tom bola politika. vždy vo všetkom je politika, aj vo vývoji jazykov.

obrodenecké roky sa beztak zapísali veľmi zaujímavo do jazykov. v češtine a slovenčine zostalo pokiaľ viem zopár výrazov, vymyslených obrodzujúcimi, ale maďarčina je obrodená poriadne ... novotvary, pomaďarčené, zvukomalebné slová sa udomácnili úplne bežne, stali sa súčasťou jazyka a používajú sa dodnes, bez toho, aby niekto nad tým vôbec premýšľal, že vznikli umelo. a je ich veľa.

prečítala či pozrela som si zopár prác, ktoré sa zaoberajú hovoreným a kodifikovaným a spisovným jazykom a dialektami.

je to celé trošičku zložitejšie, a hlavne v slovenčine ešte zložitejšie ... dialektov, veľmi odlišných nárečí má priveľa.

nie je nakoniec výber v rukách písmoznalých ľudí, ktorí smerujú kamsi každý jazyk, hovoria "jedným" jazykom, na istej úrovni sčítanosti a vzdelania ? ako získala svoje pravidlá klasická latinčina či gréčtina či ktorýkoľvek prajazyk ? slovenčina je v tomto trochu iná. navrhli a odvrhli zopár dialektov. keď to porovnávam s maďarčinou, tá sa vyvíjala priamejšie. bez ohľadu na to, kto kde ako tými jazykmi rozprával.

neviem presne, čo si chcel počuť / či čítať / otázky sú síce jasné, len neviem, kto bez toho, že by priamo študoval u našich slávnych jazykovedcov, odpovedal sofistikovane. bežný záujem o jazyky nemusí stačiť na tak dôkladné otázky :)

---

 

k tým dialektom slovanských jazykov, samozrejme, dostaneme sa k podobnému číslu.

celkom iste niekto podobnú prácu nakoniec aj robil ... alebo že by nie. takúto šancu nemohli jazykovedci vynechať ...

/ musím to porovnať s maďarčinou, ja viem, že je toto o slovanských jazykoch, ale okrem x iných zásadných rozdielov je toto jeden veľký rozdiel: slovanské jazyky sa delia na slovanské jazyky a x dialektov. maďarčina je jedna, s niekoľkými zásadnými, ale nie príliš odlišnými dilaketami, ale výraznými a poznateľnými ... a nejedno dialektové - nárečové slovo svojho času prispelo k obohotateniu samotného spisovného jazyka, je v ňom, lexa je obohatená o desiatky výrazov jedného javu ... /

 

späť k slovanským jazykom ... môžeme to vyskúšať ... celkom iste nebudem vedieť celú hromadu jazykov a ich desiatok dilaketov, ale nejaké to slovo skúsiť môžeme.

  • Pridať bod 1
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Keď sa vytváral v 70-tych a 80-tych rokoch minulého storočia Etnografický atlas Slovenska, prispievateľmi boli vybrané osoby priamo z terénu, teda tí, ktorí na tom-ktorom mieste žili. Tento výber bol pre pravdivú a autentickú hodnotu tohoto diela veľmi dôležitý. Musel byť vybraný človek, ktorý z miesta výzkumu pochádzal, nie niekto, kto sem bol prisťahovaný, čím by boli výsledky skreslené, ak nie priamo zavádzajúce. Takisto aj dnes, pri zápise hovoreného prejavu, je tento aspekt rozhodujúci. Zapisovateľom by mal byť človek tiež z daného prostredia, ale na rozdiel od prispievateľa primerane vzdelaný a poučený. Nie každý má na zápis sluch a cit a gramatickú vedomosť.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

čo je myslím celkom prirodzené, rovnako ako nie každý má sluch na hudbu. je to logické ...

prečo sa pustili práve v tom čase etnografi do tvorby etnografického atlasu ? zachraňovali posledné autentické zvyšky ? spracúvali nový etnografický atlas ? bol pred ním vytvorený starší ? ak bol, kedy ? vieme vôbec, koľkými dialektmi slovenčiny - keď je to všetko stále slovenčina - sa hovorí na území slovenska ?

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Na Slovensku je napr. cez dvadsať dialektov, kým Morava a hlavne Čechy nie sú tak nárečovo členité.

Ono k často tak používanej fráze: čo dedina to iná reč. To len subjektívna reakcia na to, že v každej dedine sa pomenúvali niektoré neskoršie poznané veci inak: zemiaky, repa a pod. Ale jazykový základ a gramatika v nárečí je takmer tá istá. A druhá situácia vzniká z objektívneho pocitu susedných obcí na hraniciach medzi dialektami, napr. goralské s liptovskými, či oravskými.

 

Áno, atlas sa spracúval práve aj kvôli tomu, že pri nastávajúcej urbanizácii Slovenska od 60-tych rokov, nastával väčší pohyb obyvateľstva do miest, a v niektorých regiónoch ustupovali pôvodné dialekty napr. spisovnému jazyku. Stále platí rozdelenie na 23 dialektov, keď do slovenčiny nepočítame dialekty goralské, rusínske a zmiešané maďarské územie.

  • Pridať bod 1
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

/ čeština je z hľadiska dialektov na tom podobne ako maďarčina. nielen dialektov, vôbec sú to veľmi zvláštne podobne veľmi ohybné jazyky, ktoré prajú novým slovám, novotvarom, okamžitým novým používaným názvom, ktorý v tom jazyku "sedí" ... napriek úplne rozdielnemu pôvodu sa mi dosť často darí ich porovnávať ... okrem toho nárečie okolo Plzne - stačí chvíľu počúvať pana Suchého - ano, "toho" Semaforáckeho Suchého - je to nárečie s prízvukom, na ktoré by znalec mohol pomaly prisahať, že má korene v maďarčine, okrem toho čo sa týka nárečí, sú na tom podobne - nárečia sa síce líšia krajovými názvami, ale čím sa líšia viac, je výslovnosť ... týka sa to oboch jazykov /

 

našla som jednu staršiu mapu, spracovanie z 1968, sú tam započítané goralské, južné zmiešané a rusínske územia, dialektov je tam

podstatne viac než 23

http://www.pitt.edu/...ta/dialects.htm

 

nedopátrala som sa novšej mapy, práve z toho etnografického a jazykovedného výskumu spred tých 30 - 40 rokov a tých 23 uznaných dialektov.

 

prečo má vlastne slovenčina tak veľa tak veľmi rozdielnych dialektov ?

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Sa pozri na nas okres Revúca(40 000) - stredny gemer, mas tam 4 dialekty, dve madarske na juhu, proste su to doliny pri riekach(podla nich to mas pomenovane, Rimava, Blh - to je okolo Tepleho vrchu, a bola ta tam najvacsia nasa rusicka,Ratkova, Muran(to je nasa dolina) Stitnik,Slana), medzi ktorymi mas 500(vyskovy rozdiel) ci viac chrabaty kopcov. Neviem ci tam medzi nimi(dolinami) boli vobec vybudovane cesty.

 

http://www.sirk.ocu....index.php?ids=5

Celkom zaujimave citanie, ci cesta medzi Revucou, resp.Lubenikom a Sirkom bola som sa chcel docitat. zrejme bola. Neskor sa pise ze fasisti pri bojoch aby oslobovatelom . .

 

23. januára 1945 prišli do Sirka prví sovietski vojaci. Ráno obyvateľov vyrušil silný výbuch. Bol to posledný výčin Nemcov, keď pri ústupe zničili úsek hradskej zo Sirka na Železník, aby zabrzdili pochod osloboditeľov do Revúcej.

 

Vraj Revucu oslobodili 25 januara, "vraj" dal som to do google, ale stale vyhadzuje ze v ten den tu bol na oslave Fico.

 

Keď klasifikujeme 13-14 slovanských jazykov, a každý jazyk sa člení na niekoľko dialektov, dostaneme sa približne k viac ako stovke vzoriek.

Dedina vedla Revucej(3 km) Revúčka(dnes uz cast mesta) ma(malo) šva - čo , šva si robil? nikde inde u nas to nieje a podobne to bolo v kazdej dedine.

 

Tak beriem spat, ja som ten "vyskum - šva" robil na zakladnej škole a zrejme som mal zle zdroje.

http://www.dobos.rev.../gpovedasky.htm3

 

Alezaver, čo si myslim, prečo su tie odlišnosti - kopce.Ten jazyk sa tvoril dlhodobo predtym ako boli cesty. A tvorilo ich par ludi mozno v roku 1500 Na celom gemeri nezilo viac ako 40 000 ludi. Dnes odhad 150 000 mozno 200 000.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Na území Slovenska je aj preto toľko dialektov, lebo dlho tu pretrvávala izolovanosť jednotlivých kotlín, ďalej Slovensko nemalo svoj štát a tým ani zjednocovací centrálny jazyk, ako tomu bolo v Čechách, kde jednotlivé nárečia pomerne skoro pohltila jednotná čeština. Morava oddolávala dlhšie. Tiež pôvodná nepríbuznosť medzi západnými, strednými a východnými nárečiami. Kým prvé a tretie pochádzali zo severu, a to každé z inej vetvy, tak stredoslovenské pochádzali zasa z juhu slovanstva. Slováci ako národ na celom území, sa oproti svojim východným a severným susedom, začali formovať neskoršie, a aj to nie jazykovo- zostávali ďalej pri svojich dialektoch, ale skôr politicky.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

o dôvode veľkého počtu dialektov kvôli dolinám a odrezanosti od sveta horami dolami sme sa učili už na základke, takže to stále pasuje : ) ... čo sa týka označenia Slováci a Starí Slováci, polemiky rezonujú donekonečna, kto vlastne boli a nakoľko boli "starí Slováci"

rozdiel v dialektoch na takom pomerne malom území, ktoré pokrýva Slovensko, je skutočne pozoruhodný. nepríbuznosť medzi klasickými tromi hlavnými deleniami / čo sme sa učili v škole, a čo napriek kdejakým iným umelým novým deleniam stále zostáva tým delením, ktoré je maximálne ilustratívne / dialektov nakoľko znamená nepríbuznosť, či príbuznosť obyvateľov ?

wiki :

Dejiny slovenčiny http://sk.wikipedia....sloven%C4%8Diny

Starí Slováci http://sk.wikipedia....AD_Slov%C3%A1ci, kde sa hovorí o "akomsi staroslovenskom jazyku", čo mali obsahovať aj učebnice pre školy ... celé to stojí na dosť hlinených nohách

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Starí Slováci, v takej miere ako sa to snažia poslednou dobou prezentovať mnohí i odborníci, je len zbožné prianie a východisko z núdze tých, ktorí majú nutkanie niečo na histórii Slovákov "zlepšiť" alebo "dohnať zameškané". Ani tisíckrát vyslovená lož sa nikdy pravdou nestane, tak dopadla aj teória čechoslovakizmu, ktorá bola politicky vtedy pre niekoho potrebná. To isté sa deje i dnes, tiež na politickú objednávku. Prekrúcať históriu ide, ale takmer vždy len dočasne.

Áno, je určite pravda, že Slováci mali predkov, a nič na tom nie je, ak ich budeme nazývať starí Slováci. Ale určite to neboli tí, ktorých dnes takto prezentujú, teda všetci obyvatelia Veľkej Moravy. Otázka je aj, koho považujeme za predkov Slovákov, ak jedni prišli zo severu a druhí z juhu, teda to boli asi tri iné kmeňové prúdy, než sa dostali na územie Slovenska. Z hľadiska spisovnej slovenčiny, ktorá má základ v stredoslovenských nárečiach, musíme brať ako predkov Slovákov tento prúd. A tým máme ešte menšie právo vyhlasovať obyvateľov Veľkej Moravy za starých Slovákov.

Takže určite, celá tá teória o starých Slovákoch, ako ju prezentujú najnovší objavitelia, stojí na hlinených nohách.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

nazývať ich môžeme ... je to jednoduchšie pre debatu a jednoduchšie pre obdobie, o ktorom je reč, len je to aj tak zavádzajúce. minimum za posledných dvadsať rokov sa objavili vážne mienené práce, ktoré nielen že stoja na hlinených nohách, pre prijateľný výsledok je upravovaná história, isteže, práve frustrácia z vlastných menej veľkolepých dejín prekrúca historky historikov, ale to nie je nič nové. starí Slováci prišli veľmi pravdepodobne v troch prúdoch. tri rozdielne rody, kmene, s príbuznými, ale rozdielnymi jazykmi ... jazyky sú rozdielne ešte aj dnes natoľko, že sa východný nedorozumie so západným. pre nich je v tom rozdiel ako pre mňa medzi spisovnou slovenčinou a poľštinou.

celý život som z toho zúfalá, že nerozumiem Poliakom. frustruje ma to, v jednom čase som mala spolužiakov poliakov, spolucestujúcich poliakov, oni mne rozumeli, ja im nie. nič sa na tom nezmenilo za celé roky, pripisujem to aj tomu, že celý život žijem ďaleko a od východu slovenska, aj od severu, nemám to v ušiach. len pre nich je slovenčina asi v ušiach viac ...

Právo vyhlasovať sa za potomkov "starých Slovákov z Veľkej Moravy" má len zopár chceniejeotcommyšlienky historikov ... len nech rozum zostane vždy na mieste, a nenacpú to do učebníc,

jednou z tém s Moravákmi, keď mali náladu sa hádať, / v jednom čase som tam bývala / bolo svojho času hádanie sa o Veľkej Morave ... to nestačí, Veľká Morava má podľa jedného výskumu miesto aj na Balatone, patrí starým Slovákom, Moravákom, blatenským Slovanom, patrí každému.

 

podľa hĺbky vekov v jazyku, Slováci sú teda potomkovia troch prúdov ... aj keď spisovný jazyk nakoniec vznikol zo stredoslovenských nárečí ... je zodpovedaná otázka, odkiaľ a kto boli tie tri prúdy ?

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

No táto otázka zodpovedaná úplne nie je, archeologicky je len obtiažne dokazovateľná a jazykovo jej nebola venovaná stopercentná pozornosť. Poľská, česká, ukrajinská, slovenská i juhoslovanské jazykovedné obce mali výskum zameraný hlavne každá na svoj "piesoček".

Prevládajúcou tézou o stredoslovenskom prúde je, že prišiel na územie stredného Slovenska z juhu, z blízkeho prostredia južných Slovanov. Asi by som predpokladal, že ho sem vytlačili Maďari, keď osídlovali dnešné územie Maďarska, Vojvodiny a Sedmohradska.

Východoslovenský prúd sem doputoval zo severovýchodu, a pravdepodobne tu bol skôr ako juhoslovenská vetva, ktorá sa vklinila medzi výhodoslovenskú a západoslovenskú vetvu.

Západoslovenský prúd prišiel zo severu a jeho časť tvorila obyvateľstvo Nitrianskeho kniežatstva. Záhorie bolo osídlené tiež zo severu, z Moravy a patrilo za čias Veľkej Moravy do Moravského kniežatstva.

Ale toto obdobie ešte len čaká na seriózny výskum, zbavený nánosov nacionalizmu a populizmu. Československá veda pracovala na tom, aby Česi a Čechy z toho vychádzali, čo možno najlepšie, teraz v tom začína pokračovať aj veda slovenská, a len čo sa "otrepala" z nálepky českého poskoka, už je zrazu všetko naj len to slovenské. Najhoršie sú na tom Moravania, ktorí nemajú svoju vlastnú samostatnú vedu a tak zberajú na poli prezentácie dejín len omrvinky. Veď koho chleba ješ, toho pieseň spievaš, to platilo veky, platí to i dnes a platiť to aj bude... A tiež: Nemusí mať pravdu ten, kto najviac kričí...

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

  • Pred 1 mesiacom...

trochu znovu späť k prúdom ... trochu z inej strany.

 

práve som sa dočítala, že svetlo sveta uzrela kniha: Cyril A. Hromník: Sloveni, Slováci, kde sú vaše korene.

nečítala som, možno keď sa k nej dopracujem v knižnici alebo elektronicky, nemám po recenzii, teda blogu, ktorý som čítala, priveľmi chuť ísť a kúpiť ju.

myslím, že toto nie je kniha, ktorá bude chýbať v mojej knižnici. resp. celkom iste nebude chýbať ....

zrejme ju skôr prečítali / prečítajú buď ľudia, ktorým záleží na tom akomsi skreslení a umelom upravení obrazu o nás, o ktorom sme tu už písali,

prípadne jazykovedci a ľudia, ktorým je štúdium jazyka živobytie a hobby a skôr to možno prečítajú z profesionálneho záujmu ...

 

zaujímal by ma ten profesionálny, aleja nie práve profesionálny pohľad, pretože tu je jeden - dovolím si odcitovať väčší kus, stojí to za to :

Slováci, kde sú vaše korene

 

Kniha sa pokúša o ďalšiu verziu starobylosti a takmer posvätnosti Slovákov, a robí tak na základe veľmi pochybných argumentačných metód.

Je zvláštne, k čomu všetkému ešte zakomplexovanosť nášho národa povedie a čoho sa ešte dočkáme. Autor knihy o sebe píše, že je človek žijúci v cudzine a pri výskumoch pochodivší celý svet, a napriek tomu je jeho kniha plná osobných invektív na konkrétnych slovenských historikov, ktorým nevie odpustiť, že ich názory sú diametrálne odlišné od jeho vlastných, a jeho polemika s nimi je na úrovni slovenskej podhorskej krčmy, nie na úrovni scestovalého svetaznalého človeka, ktorý by mal šajn o gentlemanskej korektnosti.

S tým súvisí aj ďalšie hľadisko – a to hlavná téma knihy. Autor sa zo všetkých síl snaží vyvrátiť, že Slováci vznikli v 5. storočí v Karpatskom oblúku, a robí tak za cenu toho, že degraduje všetky ostatné slovanské národy na akýchsi odkundesov a jedine Slovákov považuje za skutočných Slovenov, ktorí tu, na tomto území, žijú už 5 tisíc rokov. Iróniou jeho argumentácie je, že používa slová modernej tamilčiny: hoci neustále zdôrazňuje, že je to najstarší drávidský jazyk, používa tamilské slová v ich modernom znení na vysvetlenie vzniku niekoľko tisíc rokov starých slovenských slov... Navyše, jeho argumentácia, o ktorú sa v knihe snaží, je úplne zbytočná, pretože nikto predsa netvrdí, že Slováci vznikli v 5. storočí! O piatom storočí v súvislosti so Slovákmi sa hovorí iba v tej súvislosti, že práve z tejto doby máme na základe rozličných údajov istú jasnú predstavu, že predkovia Slovákov už mohli na našom terajšom území vtedy byť. Ale samozrejme, že boli aj predtým, a to nikto nepopiera. Národ predsa nevznikne len nejako „kde-sa-vzal, tu-sa-vzal“ – to netvrdí nikto z Hromníkom tak nedôstojne vysmievaných „protivníkov“. Proste – iba o predkoch Slovákov PRED touto časovou hranicou akosi nevieme. Nevieme, či žili na Slovensku, popri Germánoch či Keltoch, alebo niekde za Karpatmi, odkiaľ postupne na slovenské územie prichádzali... Navyše Hromník za Slovenov pokladá len Slovákov žijúcich tu u nás, pritom vôbec nevysvetľuje, prečo ľudia, ktorých my Slováci nazývame Slovincami, sa označujú (sami seba) presne rovnako ako my: hovoria „slovensk-ym“ jazykom, ich žena je „Slovenka“ a ich muž je „Slovenac“. Ak sú jediní pravoverní Sloveni na Slovensku, tak ako to, že je ešte aj druhé Slovensko – „Slovenija“, kde sa tiež hovorí „slovenski“? To by bola otázka, ktorú by som sa rád pána Hromníka spýtal...

Prelistoval som celou knihou v úprimnej snahe nájsť nové objavy, ktoré by mi rozšírili moje vlastné osobné skúmanie koreňov nášho národa. Ako jazykovedca ma tieto otázky pochopiteľne zaujímajú a fascinujú. Ale dokazovať prítomnosť Slovákov na našom území v podstate len tým, že niektoré slovenské slová a slovenské zemepisné názvy sa dajú pripodobniť slovám modernej tamilčiny, je skutočne pritiahnuté za vlasy. V čom vidí Cyril Hromník dôkaz starobylosti Slovákov na našom území, ak odvodí, že Slovania sami seba nazvali nejakým cudzím tamilským sol-véni? Ja osobne v tom nevidím nijaký argument.

....

Čítajte viac: http://ivanrumanek.b...l#ixzz1wIHIjwQi

 

pokračuje ďalej ... podľa všetkého táto kniha je o tom, ako to nerobiť ... degradujeme sa, vedome ... takých vedcov a bádateľov tu už bolo.

aj nie profesionálovi sa musí kudla otvárať vo vrecku, ako ľahko je zhodiť. nielen jedinca, aj celý národ.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Ono je chabé a nečestné a často sa to stáva pri absencii obstojných argumentov, útočiť na osobu protivníka a nie na obsah toho, čo prezentuje. Uchyľujú sa k tomu aj ľudia z odbornej brandže, čo tiež svedčí o sile ich argumentácie. Síce to človeka pokúša, niekomu zatopiť, a často je aj medzi vedcami dosť diletantov, ktorí by si to zaslúžili, ale takto by sme si sami znehodnocovali vecnosť a objektivitu svojich argumentov.

V poslednej dobe pribúda názorov typu C. A. Hromníka o tom, že Slováci sú prastarý národ, z ktorého vznikali ďalšie a ďalšie národy, o prapôvode, pravlasti, starobylosti, pôvode slov a podobne. Pokiaľ človek vážne hľadá v dejinách pravdu, alebo to, čo sa jej čo najviac približuje, nesmie si dopredu postaviť niečo, čo chce, aby podľa neho bolo, alebo ako by si to on rád predstavoval, že to bolo. To je veľká chyba. Musí najprv zbierať a hľadať, až na základe svojich poznatkov a poznatkov iných, môže zostavovať hypotézu. Nikdy nie opačne. Tak sa to robilo vždy podľa zadania pre rôzne režimy a diktatúry. A tak sa aj skresľuje história.

Tým nehovorím, že mnoho takto nájdených poznatkov a argumentov nie je pravdivých. Ale tie, ktoré sa hodia do vlastnej teórie, sú dávané do popredia, ktoré sa nehodia sa zamlčia, prekrucujú sa a tak ďalej.

Predkovia dnešných Slovákov existovali v 14. storočí, boli na svete aj v 5. storočí, aj v letopočtoch pred Kristom. Inak by tu dnes žiadni Slováci neboli. Záleží len kedy, kde a ako fungovali v jednotlivých obdobiach. A je takmer isté, že rozhodne nemôžeme hľadať predkov dnešného slovenského národa, to je tých, ktorí sa dnes hlásia k slovenskej národnosti, ako celku. Pretože ten sa v priebehu histórie začal skladať z viacerých vrstiev, z ktorého každá mala svoju vlastnú minulosť.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Dnes by som sa chcel opýtať na jeden jav v slovanských jazykoch a dialektoch:

deť, ť, obed, mesto vyslovuj: -ve-, -pe-, -be-, -me- slovenčina

devjet, pjet, objet, mjesto vyslovuj: -vje-, -pje-, -bje-, -mje- Záhorie

det, t, od, sto vyslovuj: -vje-, -pje-, -bje-, -mje- čeština

devjet, pjet, objed, mjesto vyslovuj: -vje-, -pje-, -bje-, -mje- Slovácko

devjet, pjet, objed, mjesto vyslovuj: -vje-, -pje-, -bje-, -mje- Valašsko

Kto vie, ako je to inde?

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

inde ako v nárečiach či oficiálnych, teda úradných jazykoch ? alebo aj aj ...

no ... neviem ani jedno, len sa pýtam :innocent:

 

slovenčina je predsa len extra ? :)

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Dnes by som sa chcel opýtať na jeden jav v slovanských jazykoch a dialektoch:

deť, ť, obed, mesto vyslovuj: -ve-, -pe-, -be-, -me- slovenčina

 

od NM po TT sa to vyslovuje: devat, pet (t na konci je tvrdé), obed, mesto
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

  • Pred 1 rokom...

Už sú Pražáci

... doma je tam, kde sú jej dcéra, partner a posteľ. Dara Rolins

 

http://zivot.azet.sk/clanok/12821/uz-su-prazaci-znami-slovaci-odisli-za-pracou-laskou-i-peniazmi.html

Kedy prečítal som tento článok, spomenul som si na príbeh môjho priateľa (Slováka),

ktorý pracoval niekoľko rokov v továrni Škoda v Mladej Boleslavi.

On zveril sa mi, že bol veľmi rozrušený, keď Slovák po mesiaci práce

v Českej republike už hovoril v češtine,

a Čech, ktorý piatich rokoch žil na Slovensku, ďalej hovorí česky.

 

Keď som s ním hovoril po slovenskom (tak to sa mi zdalo   :P  ),

on potľapkal ma po chrbte a hovorí:

nehanbi sa svojeho českého, so mnou môžeš hovoriť česky, ako si Čech.

Nie som Čech, len Polák-zodpovedal som mu.

Polák? prekvapil sa... :D   Tak prečo sa snažíš rozprávať po slovensky ?.

a ako som mal s tebou hovoriť, v poľštine ? - Pýtam sa ho

a možno v češtine, to bude pre Tebá jednoduchšie ako v slovenčine.

(On tak si myslel ) :smile2: 

 čeština aj slovenčina su pochopiteľné pre Poláka v 70 až 80%

(Je to horšie s prekladom z poľštiny do slovenčiny alebo češtiny),

 

v českom jazyku pre Poláka je viac úskalii, ako v slovenčine

Okrem toho. Český viac odíšiel zo starých slovanských jazykov,

preto pre Poláka je čeština viac cudačna.

(vyššie uvedené je podľa môjho vlastného názoru )

 

Len chcel som vedeť čo je dôvodom pomerne časté absolvovaní Slovákov zo slovenčiny do češtiny.

Nie je to dôvod pre veľké množstvo náreči vo slovenskom jazyku?

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

s nárečiami to nemá spoločné prakticky  nič.

 

ale má to viac dôvodov.

slovenčina je napriek dlhoročnému spoločnému štátu Slovákov a Čechov  pre Čechov stále trochu cudzí jazyk, a po opätovnom rozdelení republík je to pre nové, mladé generácie a české deti už úplne cudzí jazyk - deti za posledných cca 20 rokov vôbec neprichádzajú do styku so slovenčinou.

/ to je dokázané a dohľadateľné aj na internete, podobných prieskumov o zrozumiteľnosti slovenčiny pre české deti sa robilo v Čechách viacero /

 

 

naopak - slovenské deti s češtinou prichádzajú do styku stále, aj dnes - prakticky všetky káblové tv vysielajú v českom dabingu.

Slovák vždy počul a čítal a videl oveľa viac češtiny, než Čech slovenčiny / hovorím teraz všeobecne, nie o jednotlivcoch, kde to môže byť ináč /

 

za prvej republiky to boli českí úradníci, českí "žandári", český prezidenti, x odborných kníh sa vydávalo len v češtine, v tv vysielaniach na území Slovenska boli bežné české dabingy, české zábavné prebraté programy,  ... krajina Československo kúpila film, nadabovala do češtiny a vysielala všade, na celom svojom území.
 

opačne, žila som zopár rokov na území Čiech - vysielanie akéhokoľvek programu v slovenčine bola  výnimočná udalosť - jednoducho okrem pondelkových inscenácií na jedinom tv programe nebolo počuť v tv slovenské slovo.

Česi nemajú slovenčinu "v ušiach"

 

naopak, Slováci si prispôsobia prízvuk, a hovoria česky - aj keď chybne, ale česky to znie.

pre češtinu je slovenčina priveľmi mäkká, Čech sa môže naučiť po desaťročiach života na Slovensku dokonale slovensky, ale zvyčajne mu prízvuk zostane.

 

pre Slováka čítať českú knihu je prirodzené aj dnes - ani človeku nepríde, či číta slovensky alebo česky.

naopak - to sú informácie z viacerých zdrojov, pred časom som o nich čítala - slovenské knihy čítajú prakticky len českí čitatelia -fajnšmekri / zvyčajne tých pár, ktorí čítajú knihy slovenských autorov a chcú to prečítať v originále /

 

toto je len taký základ príčin ... tak úplne jednoducho a všeobecne.

skrátka Slováci majú češtinu v ušiach, Češi slovenčinu nie, a priveľa mäkkých samohlások a dvojhlások a ich kumulovanie im robí problém.

okrem toho, ja som bola na Morave, viac rokov, a nepoužívala som češtinu. v mojom pracovnom kolektíve to nebol vôbec problém, keď niečomu nerozumeli, spýtali sa.

ale to je zasa individuálne a príčiny, prečo hovoria tí ľudia vrátane Rolincovej česky, je záležitosť profesionálneho uplatnenia. žije v česku, hovorí česky, chce sa profesionálne presadiť, pre Slováka nie je problém ... pre x príčin.

Česi v Česku bežne nemajú napočúvanú slovenčinu a nerozumejú slovenčine tak, ako Slováci na Slovensku majú napočúvanú češtinu a ako rozumejú češtine.

  • Pridať bod 1
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

vacsina Cechov, ktori su na Slovensku a stale hovoria po cesky, lebo

1. su hrdi na to, ze su Cesi

2. myslia si, ze su nieco viac a neznizuju sa k podradnej slovencine (vid historicke suvislosti v prispevku od game)

3. pomaly sa prisposobuju

 

vacsina Slovakov, ktori ziju v Cechach rychlo zacne hovorit po cesky, lebo

1. si myslia, ze stupnu na spolocenskom rebricku, ked na nich nebude poznat, ze im trci slama z topanok (o to viac to vidno....)

2. su malo hrdi na to, ze su Slovaci

3. rychlo sa prisposobuju

  • Pridať bod 2
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

moja kamoška žije v čechách už viac ako 20 rokov a stále hovorí po slovensky, len občas, keď musí, prepne na češtinu (občas kvôli práci a v obchode)...

švagriná študovala v Prahe a v piatom ročníku sa jej spolubývajúca priznala, že zo začiatku jej vôbec nič nerozumela, tak sa len milo usmievala a prikyvovala - potom švagriná začala hovoriť česky, tak sa to zlepšilo :D

Slováci obecne majú schopnosť splynúť s okolím, nielen v čechách, si myslím...

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

  • Pred 3 rokmi...

Vytvorte si účet alebo sa prihláste, aby ste mohli písať príspevky

Ak chcete odoslať príspevok, musíte byť členom

Vytvoriť konto

Zaregistrujte si nový účet v našej komunite. Je to ľahké!

Zaregistrovať si nové konto

Prihlásiť sa

Máte už konto? Prihláste sa tu.

Prihlásiť sa teraz
×
×
  • Vytvoriť nové...

Dôležitá informácia

Táto stránka používa súbory cookies, pre zlepšenie používania stránok tohto webu. Pre viac informácií kliknite sem. Ďalšie informácie nájdete na stránke Zásady ochrany osobných údajov