Rímska ríša

Ave, Axel Wers  :drink:

Medzi hlavné činnosti organizácie patrí aj vystupovanie na rôznych historických festivaloch (často v historických kostýmoch) a návšteva historických pamiatok.

K purpuru mám ďaleko, ale možno získam nejakú vedúcu pozíciu, keďže Regio Marcomannia potrebuje vybudovať nejaké normálne fórum pre diskusiu :D

Pekná prácička, prehľad Severovskej dynastie, neviem z akého dôvodu je u mnohých vyzdvihovaná, u mňa je to dosť kontroverzná dynastia. Septimius Severus sa chopil moci po turbulentnom období, ktoré vzniklo po zavraždení cisára Comoda (s otcom Marcom Auréliom bojovali na juhozápadnom Slovensku proti Kvádom, z toho obdobia pochádza rímsky nápis na trenčianskej hradnej skale) a na istý čas priniesol ríši stabilitu. Bol to zrejme posledný cisár, ktorý sa ako tak pokúšal spacifikovať Kaledóniu (Škótsko). Medzi jeho synmi Caracallom a Getom vládla hlboká nevraživosť, Caracalla dal Getu zavraždiť, aby mohol vládnuť sám. Známym v histórii sa stal tým, že v roku 212 vydal Constitution of Antoninus, ktorý udeľoval rímske občianstvo všetkým slobodným mužom v ríši bez ohľadu na pôvod (to je niečo podobné, ako keby teraz Taliani udelil talianske občianstvo všetkým černoškom, ktorých pritiahli po mori na Sicíliu). Po zavraždení Caracallu, ktorý sa vracal z vojenskej výpravy na Blízkom východe, sa stal cisárom Elagabalus, a to bol divný týpek. Rimania sa sprvu tešili, že majú nového mladého cisára, ale hneď vytriezveli, keď Elagabalus chcel zaviesť božstvo sýrskeho boha Slnka a ešte navyše sa obliekal ako buzik, tak sa s ním po pár rokoch vysporiadali. Celkovo to bol najslabší cisár Severovskej dynastie. Po jeho smrti sa stal cisárom Alexander Severus, ktorý vydržal vládnuť podozrivo dlho, vzhľadom na hektickú dobu - 13 rokov. Taktiež bol zavraždený po tom, čo legionári neboli spokojný s výsledkami jeho vojenských kampaní proti Germánom. Po Alexandrovej smrti nastala známa tzv "Kríza 3. storočia", obdobie asi 50 ročného úpadku, ktoré malo vplyv na budúcnosť Európy.

Presne pred 2006 rokmi, deviateho deviaty roku deväť sa odohrala bitka v Teutoburskom lese na území dnešného Nemecka, kde vinou zrady germánskeho Arminia padli tri rímske légie, ktoré potom už nikdy neboli obnovené. Cisár Augustus po bitke rozhodol, že Rím sa stiahne z území na východ od rieky Rýn, táto udalosť ovplyvnila budúcnosť Európy - preto sa západne od Rýna hovorí románskymi jazykmi, východne germánskymi.

Čo by sa stalo, keby sa moderná vojenská divízia v plnej zbroji objavila v staroveku za vlády cisára Augusta?

Predpokladá sa, že v Ríši by vypukol vojenský konflikt, ktorý by vážne ohrozil stabilitu ríše. Moderná divízia by ťažila z technologickej nadradenosti, voči ktorej by Rimania pochopiteľne nemali šancu. Moderná divíziaby zároveň mala výhodu poznania histórie, z ktorej by mohli brať skúsenosti a zvoliť taktiku voči Rimanom, ktorá proti nim fungovala. Situácia by sa však začala razantne meniť behom niekoľkých dní, keby modernej divízii začali dochádzať zásoby munície a paliva, čím by sa jej zbrane ako ručné tak aj tanky a vrtuľníky, stali zbytočné. Navyše Rimania by využili osvedčenú taktiku obliehania, s použitím katapultov a balíst by modernú divíziu odrezali od zdrojov potravín a vody, čím by znížili jej bojaschopnosť. Moderná divízia bez obnovovania zásob by len ťažko mohla čeliť mohutnej 300 tisícovej armáde Rimanov, ktorá by sa v prípade potreby mohla dopĺňať ďalšími legionármi.

hm, a poznatky,  taktika ?   Obsadit a vybudovat pevnost, prejst do obrany ?.  Cortez v mexiku  ?

Čo Cortez v Mexiku....

stacila mu ta prevaha co mal:), je jasne ze samotne zbrane bez logistiky nestacia ale preco by sa moderna divizia spravala hlupo?

Prečo hlúpo?

To porovnanie s Cortezom nie je úplne namieste. Cortez síce mal výrazne menej vojakov oproti Aztékom, ale samozrejme lepšiu výzbroj a technologickú nadradenosť. Do tejto chvíle by sme mohli porovnávať túto konfrontáciu s Rímom a USA (napríklad).

Ale bolo tam niekoľko zásadných rozdielov:

• Aztékovia verili, že Španieli a konkrétne Cortez je vracajúci sa ich boh, ktorý podľa legiend odišiel na východ za more a sľúbil (nie ako Fico), že sa vráti. Cortez, nevie sa, či to bola náhoda alebo vedel o tejto legende, sa vrátil presne v ten istý deň ako to ich boh Quetzalcoatl sľúbil. Príchod Španielov bol teda v prvom rade psychologickým efektom.
• Cortez bol zároveň výborný diplomat, na svoju stranu získal niekoľko indiánskych kmeňov, ktoré boli v studenej vojne s Aztékmi. Indiáni poskytovali Španielom potrebnú logistiku a bez nich by Cortez mal výrazné problémy pri svojej vojenskej misii (čo je jeden z hlavných faktorov, ktorý by vplýval na modernú armádu v antickom svete - nemali by k dispozícii nič, čím by mohli dopĺňať vojenskú techniku)
• Cortez mal možnosť stavy svojho vojska dopĺňať, hoci bol v nemilosti guvernéra na Kube, vidina zlata mu pomáhala verbovať nových vojakov.
• Aztékovia, keďže verili, že Cortez je vracajúci sa boh, pred Španielmi mali rešpekt a dovolili im vstup do hlavného mesta Tenochtitlánu, čím sa Španieli dostali blízko k ich vládcovi Montezumovi. Telo ti je k ničomu, keď odrežeš hlavu. Montezuma vedel, že blízkosť Španielov nie je dobrá a keď sa stane ich rukojemníkom (čo sa nakoniec aj stalo), tak Aztékovia bez vládcu budú slabší.
• Španieli do Mexika priviedli kone, čo na Aztékov tiež malo zlý psychologický efekt. Koňa nielenže nikdy nevideli, ale spolu s jazdcom ich považovali za jedného tvora, tak keď náhodou nejakého zhodili, tak zrazu z jedného boli dvaja, to im na morálke moc nepridalo.
• Španieli zavliekli do Aztéckej ríše veľa chorôb, proti ktorým Aztékovia nemali imunitu, hlavne kiahne ich masakrovali snáď viac ako Španieli (tí zase od Aztékov alebo skôr ich žien, chytili syfilis).

Španielsko-Aztécky konflikt síce bol konfliktom civilizácií, ale ovplyvnený veľa faktormi. Súčasná armáda by voči Rimanom mala extrémne vysoké šance, tie by sa však citeľne znížili hneď po tom, ako by im došla munícia, od ktorej je závislá každá moderná armáda. Hoci moderné zbrane by určite zle vplývali na Rimanov aj po psychologickej stránke (najmä vrtuľníky), ale to by sa zmenilo po vyčerpaní paliva. Boj muža proti mužovi by už bol vabank, hoci moderné armády cvičia vojakov na boj muža proti mužovi, staroveká pechota, či už macedónska falanga alebo rímske manipuly boli prakticky neprekonateľné.

diplomaticke moznosti by mali rovnako, obmedzena municia znamena ze nou treba setrit, technologicka vyspelost obsahuje aj schopnost improvizacie. otazka tak znie co je cielom? obsadit rim a prevziat vladu? alebo vytvorit nezavisle kralovstvo v galii? alebo?

Čo je cieľ je irelevantné, otázka znela jednoducho, či by moderná časť armády, napr. jedna divízia, dokázala v antickom svete poraziť rímsku armádu. Úvaha vychádzala z možno pripravovaného filmu Rome sweet Rome, čo som sem videá nalinkoval.

:)  tak ciste technicky za predpokladu ze sa vsetci budu chovat hlupo tak ano :),    par gulometov by dokazalo znicit niekolko legii, 

A zasoby nabojov na gulomety su v kazdej diviizi dostatocne :).

Unikátna google mapa, ktorá ukazuje, kde všade sa našli rímske nápisy.

Keď si mapu zmenšíte, tak uvidíte lokácie v južnom Alžírsku pri hraniciach s Mali, vo Švédsku v blízkosti budúceho hlavného mesta Štokholm, v západnej časti Uzbekistanu, a severnej časti Indie, neďaleko mesta Dilí, kam rímska moc nikdy nesiahala. Nápisy sa našli aj v Jemene, tie pochádzajú zrejme z doby, keď cisár Augustus vyslal prieskumnú výpravu do tzv. Šťastnej Arábie.

hm ? ako si vysvetlujes, ze sa nasli napisy tam, kde rimska moc nesiahala ?

Prieskumné výpravy, ktoré Rimania uskutočňovali. Napr. Cisár Augustus poslal výpravu do Jemenu, ale tú zrušila horúca klíma a domorodci v Jemene, podobne cisár Nero poslal výpravu, aby našla zdroj Nílu, ale výprava sa nevedela vymotať zo sudánskych pralesov, tak sa vrátila naspäť. S Indiou Rimania obchodovali, tak tam sa nie je čomu diviť. O tých nápisoch vo Švédsku a južnom Alžírsku si budem musieť ešte niečo vygúgliť.

aha, ja som to pochopil tak, ze sa nasli napisy aj tam, kde ziadni Rimania podla dostupnych dokazov nikdy neboli...

Skromne si myslím, že samotný nápis je dostupný dôkaz, že tam boli. Tak ako nápis na trenčianskej hradnej skale z roku 179 je dôkazom, že tu Rimania po vyhratej bitke proti barbarom prezimovali.

Niekde si pisal, ze EU (Rimsky protokol), je akoze novodobou obnovou rimskej rise.........je mozne teda, ze sa EU tak s.rie do sporov na blizkom vychode, lebo to bolo sucastou rimskej rise?.....ze by plan buduceho prijatia do EU?....

O novodobej obnove Rímskej ríše som nepísal nikde a súčasná EÚ s ňou nemá nič spoločné. Len som načrtol určitú podobnosť.

Ale je pravda, že Sýria bola významnou provinciou ríše na východe, významným mestom bolo mesto Antiochia (dnes leží v Turecku, v minulosti slúžila ako administratívne centrum provincie Syria), v Sýrii vznikali prvé kresťanské obce, ktoré sa začali nazývať kresťanskými (myslím, že to bolo dokonca v tej Antiochii, dovtedy to boli len židovské sekty), takže Sýria má veľký význam nielen z politického, ale aj náboženského pohľadu, susedí s Izraelom a Tureckom (NATO), takže tam sa každý rád bude miešať. Do EÚ určite nie, aj keď skorumpovaným politikom typu Sarkozy by som neveril už ani nos medzi očami (odporúčam začať tu, a potom pokračovať tu). Nie, konšpiráciám neverím, ale ako je možné, že 4 roky starý článok vie tak predvídať? To ti pseudohumanistickí pomätenci nikdy nevysvetlia.

O novodobej obnove Rímskej ríše som nepísal nikde a súčasná EÚ s ňou nemá nič spoločné. Len som načrtol určitú podobnosť.

Ja si zasa myslim, ze ma. Teda nie uplne vsetko, ale zaklad tam bude. Ak sa pozries do historie Europy po rozpade Rimskej rise, tak tam sa dokazatelne casom ukazuje, ze stale boli snahy o znovuzrod, alebo o zrod, niecoho podobneho, ako bola svojho casu Rimska risa. Kazdy europan, zacinajuc od bodu nula, sa preto, podla mna, citi byt dedicom anticko-krestanskych hodnot. No tiez je mozne, ze sa neciti byt tym dedicom z dovodu vyucby iba letopoctov  o udalostiach (hlavne vojenskych) v staroveku a nie o Platonovi alebo Aristotelovi, cim sa uplne vymazal kulturny obraz. Teraz mam na mysli vyucbu hlavne na „ZDS-kach“. Neviem ako teraz, ale za mojej mladosti to tak bolo. Jednoznacna ukazka „pozitivistickej“ laviciarskej vychovy noveho cloveka.....a to sa nezmenilo ani v terajsej EU (myslim ta vychova).

Ak to máme brať z historického pohľadu tak má, čisto z politického nemá.

Snahy o obnovenie boli časté, predsa len ríša od vlády Augusta po Commoda predstavovala vrchol európskej civilizácie v staroveku. Prečo vlastne ríša zanikla? Lebo na vtedajšie pomery bola obrovská, za Trajána sa rozprestierala od dnešného Anglicka až po Kuvajt. Takú obrovskú ríšu bolo ťažké udržať, už len z toho dôvodu, že vtedajšie technológie neumožňovali rýchlo reagovať. Ak sa niečo zomlelo na východe, na Západe trvalo mesiace až roky, pokým boli schopní zareagovať (podobnosť so súčasnou Západnou Európu čisto náhodná :D). Ide o to, že západná časť si udržiavala hlavne latinský charakter, východná grécky, s vplyvom orientálnych kultúr a tento rozdiel sa v budúcnosti ukázal kľúčový. V roku 330 keď Konštantín založil nové hlavné mesto, tak pre dnešných historikov vytvoril otázku, na ktorú sa nepodarilo doteraz odpovedať. Bolo to správne alebo nesprávne rozhodnutie? K tomu sa potom ešte vrátim. Konštantín ťažisko moci presunul na východ, čím Rím a západná časť sa dostali na vedľajšiu koľaj. Vyvrcholilo to o nejakých 50 rokov neskor keď Theodosius rozdelil ríšu na dve polovice, čím sa rozdiely začali ešte viac stupňovať a hlavne ríša začala slabnúť vojensky, hospodársky, politicky atď. Východ sa ako tak udržal, ale Západ po opustení rýnskej hranice légiami, cez ktoré sa začali valiť hordy nezastaviteľných barbarov (ach, čo mi to len pripomína), išiel do kytek rýchle.

Lenže bol tu jeden zásadný rozdiel, ktorý určil budúcnosť Európy a jej tvár ako ju poznáme dnes. Barbari resp. Germáni celé stáročia žili v priamom susedstve s Rimanmi, mnoho kmeňov bolo romanizovaných na určitej úrovni a ten-ktorý kmeň sa chcel stať súčasťou ríše (tam bolo veľa dôvodov, kto chcel kto nie, prečo áno a prečo nie, to nebudeme rozoberať), takže v podstate išlo o to, že keď zanikla Západorímska ríša a na jej území si začali germánske kmene (najmä Frankovia a Vizigóti) zakladať štáty, tak v podstate išlo o transformáciu západnej časti ríše, pretože Germáni prebrali od Rimanov prakticky celú infraštruktúru, správu, atď., navyše boli tiež kresťania, latina (+ jej miešaniny s kelčtinou) a germánske jazyky sa zmiešali a vytvorili niečo čomu dnes hovoríme starofrancúzština (tá mala spoločný základ so staroangličtinou), staronemčina a pod. Navyše, mnoho Germánov slúžilo v légiách, kde si zarobili a zbohatli. Z nich sa stali potom vodcovia a predchodcovia dnešných európskych panovníkov. Takže zánikom Západorímskej ríše došlo vlastne k transformácii Západu, ktorý ukázal cestu, kam pôjde vývoj. Samozrejme nešlo to hneď, trvalo stovky rokov pokým germánske protoštáty dosiahli určitú úroveň ale napredovalo to. Tu ešte treba spomenúť to, že tento pohyb národov bol predsa len o niečom inom. Pohyby Germánov sa nedajú porovnať s pohybom nevzdelaných kozošukačov, ktorí sa derú cez Turecko a Grécko do Európy. To je banda, čo nemá žiadnu úroveň, len ziapať Alah akbar a sosať sociálne dávky. Tak ešte sa vrátim do 6. storočia, keď sa Justinián snažil obnoviť Rímsku ríšu, obsadil Balkán, Itáliu, Hispániu, ale Galiu už nie, ale čo bolo dôležité, východní Rimania opäť chceli v Itálii zaviesť otrokársky systém, lenže v tej dobe západná časť už stála na prahu feudalizmu, takže táto obnova bola vlastne krok späť. Napriek tomu východná časť ríše, ktorá sa stále nazývala Rímska ríša, dnes ju voláme Byzantská dokázala existovať ešte 1000 rokov a vytvorila silnú hradbu pred divochmi z Arábie. Tým divochom keď začal Mohamed čítať z Koránu, ktorý napísal, keď schrúmal hríby, za ktoré by si dnes dostal minimálne podmienku, sa zachcelo bojovať a islam sa rozšíril ako rakovina, moslimovia vtrhli až do stredného Francúzska, ale východ vďaka Byzancii nepadol. Tu sa treba zamyslieť, čo by sa dialo, keby Konštantín nezaložil nové hlavné mesto, udržala by sa Západorímska ríša a východná časť by padla, aká by bola Európa dnes? Ťažko povedať, to by bola čistá konšpirácia.

Tak teraz prejdem k tým snahám o obnovu. Tou bola najprv Franská ríša, ktorá niekedy v 9. storočí zaberala značnú časť západnej Európy, ale plány jej zhatilo rozdelenie, ktoré došlo z viacerých dôvodov. Jeden z výsledkov bol, že zo západnej časti sa časom vytvorilo Francúzsko a z východnej nemecké miništáty. Franská ríša z pohľadu dejín mala jeden veľký význam a ten význam bol v podobe Karola Veľkého, ktorého v roku 800 pápež korunoval za rímskeho cisára, čím došlo k formálnej obnove Západorímskej ríše, ktorú mala predstavovať zrejme Franská ríša. Lenže táto korunovácia spôsobila vážny rozkol medzi západom a východom, rímsky cisár predsa bol v Konštantínopole, tak nechápali, čo si to pápež dovolil. Toto bol jeden z dôležitých bodov, ktorý časom viedol k Východnej schizme a rozdeleniu kresťanov na katolíkov a pravoslávnych, čo sa nás týka dodnes. A aby toho nebolo málo niekedy v 10. storočí sa vo Východofranskej ríši vyskytol Otto, ktorý sa vyhlásil za dediča Karola Veľkého a aby to ostatní brali vážne, tak v roku 962 sa nechal korunovať za ďalšieho rímskeho cisára a založil "Svätú ríšu rímsku" (neskôr s prívlastkom "národa nemeckého"), čo bolo ďalšie z formálnych obnovení ríše, ale so starovekou Rímskou ríšou nemala nič spoločné. Táto ríša bola skôr konfederáciou nemeckých miništátov, aj Česko či Rakúsko boli jej súčasťou a vydržala niekedy do 19. storočia. Potom sa rozpadla, vzniklo Nemecké cisárstvo, R-U monarchia, boli dve vojny no a až potom si na Západe uvedomili, že lepšie to pôjde cestou hospodárskej spolupráce.

Takže z histórie vidieť, že snahy o obnovu ríše boli viaceré, EÚ by sme mohli považovať za výsledok z tohto pohľadu, lenže bolo by lepšie hovoriť, že EÚ je výsledkom európskeho zjednotenia na základe ekonomiky a hospodárstva než obnovou Rímskej ríše.

Takže z histórie vidieť, že snahy o obnovu ríše boli viaceré, EÚ by sme mohli považovať za výsledok z tohto pohľadu, lenže bolo by lepšie hovoriť, že EÚ je výsledkom európskeho zjednotenia na základe ekonomiky a hospodárstva než obnovou Rímskej ríše.

S tymto nemozem inak, iba suhlasit......ale malo by to teda aj zostat na tomto zaklade. Posuva sa to (podla mna) vsak do polohy akehosi vytvorenia niecoho, co je v rozpore s kulturou clenskych krajin.  Potom sa zacina to riesit sposobom neomarxistickym a lavicovo liberalnym a vysledok je teraz zretelny chaos. Model niecoho, ako bola Rimska risa navrhoval svojho casu aj sv.Augustin (nemam v umysle tu robit nejaku nabozensku propagandu), ktory vytvoril isty model spolocnosti bliziacej sa (podla tohto modelu) k co najvacsej spravodlivosti. Vychadzal ,podla vzoru Platona, s toho, ze existuje roznost povah a mnozstvo roznych povolani. Obcania tohto krestanskeho spolku-utvaru-statu mali byt „zasuplikovany“ do 3-och stavov......

1/  duchovenstvo na cele s papezom (zivot bez majetku a celibat);

2/  slachta (vojaci) na cele s cisarom ( ochrana spolocnej veci-statu);

3/  pracujuci, co by si mohli uzivat „radosti“ zo zivota bez obmedzenia a nesmeli byt povolany do vojska, ale za to by boli museli svojou pracou zivit system;

........ziadny zo stavov nemal byt dedicnym a uzavrety, ale sa ratalos tym, ze sa bude prirodzene doplnovat novymi ludmi. Takato spolocnost nemala byt nejakou fantaziou a aj sa zacala casom ciastocne realizovat, no nadobudlo to opacny charakter.....teda stroskotalo to na osobych ambiciach jedincov (ci uz v civilnom alebo knazskom stave). Ze sa to spociatku s tou risou myslelo vazne, je aj snaha papeza udelit titul cisara sv. rise rimskej.

Zaujímavé porovnanie dvoch máp, čo sa týka rozloženia légií za vlády prvého cisára Augusta (rok 14) a posledného cisára Thedosia (rok 400), ktorý vládol ríši pred jej definitívnym rozdelením na západ a východ.

Na tejto mape Rimania ešte neovládali Britániu, môžeme však vidieť vysokú koncentráciu légií na rieke Rýn, odkiaľ hrozilo najväčšie nebezpečenstvo od barbarov po bitke v Teutoburskom lese v roku 9. Ďalšie légie vidieť v okolí dunajskej hranice a v Judei, kde sa búrili židia.

Na tejto druhej mape sa nachádzajú légie v Británii tesne pred stiahnutím Rimanov z ostrova, ktoré nariadil Theodosiov syn cisár Honorius. Rieka Rýn je prakticky nechránená, rímsky generál Stilicho nariadil stiahnutie légií z Raetie a Galie do Itálie, kde hrozili Vizigóti, dunajská hranica bola ešte pomerne dobre chránená, ako aj východná hranica, kde hrozili Peržania. Či je táto mapa úplne presná, nie som si istý, na dunajskej hranici sa mi zdá príliš veľa légií, navyše kúsok na juh Aquincuma (Budapešť) sa nachádza légia II Adiutrix (č. 10), ale táto pomocná légia bola rozpustená pravdepodobne niekedy začiatkom 4. storočia. Predchodcovia vtedajších legionárov z tejto légie porazili v roku 179 barbarov pri Laugaríciu, kde vytesali známy nápis na skale.

Ako by to vyzeralo, keby sa obnovila Rímska ríša?

Teoretici si zobrali za príklad Rímsku ríšu z roku 117, keď za vlády cisára Trajána dosiahla najväčšiu veľkosť. V prvom rade treba zdôrazniť, že v dnešnej dobe je to prakticky nemožné, v jednom štáte by sa ocitli také krajiny ako Španielsko, Anglicko, Turecko, či Sýria, čo sú podstatne odlišné krajiny. Ďalej súčasťou by sa stal Krym, ktorý je momentálne veľmi problémovým územím.

Ak by však k obnoveniu došlo, súčasná Rímska ríša by zahŕňala 53 krajín, čo by činilo plochu väčšiu ako 6 miliónov štvorcových kilometrov, čo by z Rímskej ríše robilo 7 najväčšiu krajinu na svete. S populáciou približne 711 miliónov ľudí, čo je zhruba desatina svetovej populácie, by išlo o tretiu najľudnatejšiu krajinu sveta, dva krát ľudnatejšiu ako Spojené štáty.

Hlavným mestom by sa pravdepodobne stal Istanbul, v časoch Rímskej ríše známy ako Konštantínopol, ktorý s populáciou 14 miliónov ľudí by bol najväčším mestom v ríši. V porovnaní: Konštantínopol mal v roku 500 populáciu na úrovni 450 000 ľudí, Rím v roku 100 mal populáciu o veľkosti 1 milión ľudí. Súčasný Rím má populáciu 2,6 milióna, čo je menej ako v prípade Káhiry (7,7 milióna), Londýna (8,7 milióna), Bagdadu (3,8 milióna), či Alexandrie (4 milióny).

Čo sa týka ekonomiky, nová Rímska ríša by mala hrubý domáci produkt takmer 16 biliónov dolárov, čo by z nej robilo druhú najväčšiu ekonomiku sveta, hneď po USA. Regionálne rozdiely by však boli obrovské: Ťahúňmi ekonomiky by boli bohaté západné krajiny ako napr. Anglicko, Francúzsko a Nemecko, na druhom konci by boli ekonomicky slabé Arménsko, Irak a Líbya. Vinou obrovských regionálnych rozdielov by bol nízky priemerný hrubý domáci produkt na hlavu, ktorý by činil len niečo cez 24 600 dolárov, podobný výkon majú krajiny ako napr. Kazachstan, či Lotyšsko.

Armáda by bola impozantná, zahŕňala by takmer 2,8 milióna vojakov v aktívnej službe, čo by z rímskej armády robilo najväčšiu armádu sveta v plnej bojovej pohotovosti.

Aká by bola jazyková zostava? Takmer tretina (32%) populácie by rozprávala arabsky, francúzsky by rozprávalo 14% populácie, turecky takmer 10%, taliansky takmer 9% a anglicky asi 8%. Z náboženského pohľadu by moslimovia tvorili 44,6% (z tohto podielu by sunniti zaujímali 42,4% a šiíti 2,4%), kresťanov by bolo 39,3% (katolíkov 25,2%, ortodoxných 8,2%, protestantov 5,6%). Z tohto pohľadu by Rímska ríša bola najväčšou moslimskou a zároveň aj kresťanskou krajinou na svete. Židov by tu žilo asi 1%, agnostikov a bez vyznania niečo cez 10%.

Na záver však treba ešte dodať, že mnohé údaje sú skreslené tým, že sa opierajú o rok 117, keď ríša na krátky čas kontrolovala rozsiahle územia na Blízkom východe, získane výbojmi cisára Trajána. Cisár Hadrián sa rozhodol všetky Trajánové výboje na východe opustiť z dôvodu prílišnej odľahlosti regiónov, bez týchto regiónov by nová ríša mala o niekoľko desiatok miliónov ľudí (chudobných a moslimov) menej.

Marcus Aurélius by sa dnes dožil 1900 rokov:

https://www.teraz.sk/kultura/pred-1900-rokmi-sa-narodil-marcus-aureli/544317-clanok.html