Jump to content

robopol
 Share

Recommended Posts

Vysoke dlhy sú tu ale z dovodu južanského prístupu, kde si napožičiavali na všetko a potom nevedeli splacat, potom nam tu prdele zachranovala ECB, ty chápeš, že recesia nie je to čo práve chceme, či ju chceš ešte viac podporiť tym, že zdražejú peniaze?

Link to comment
Share on other sites

pred 24 minútami, robopol napísal:

 ty chápeš, že recesia nie je to čo práve chceme, či ju chceš ešte viac podporiť tym, že zdražejú peniaze?

To, čoho sme svedkami dnes, nezapadá do šablón ekonomických modelov. Banky síce môžu podporiť investorov lacnými a dostupnými úvermi, lenže ako si sám napísal, na trhu je nedostatok zdrojov, surovín, energie. Globalizácia spôsobila aj nedostatok niektorých kľúčových komponentov a vojna na Ukrajine tieto prognózy iba zhoršuje.  

Link to comment
Share on other sites

Pretože "tí naj ekonomovia" nechápau ani dnes, že inflácia má mnoho faktorov, jeden z nich je aj panika. V našom prípade to je klimaticka zmena+3 roky korony+konflikt s Ruskom= dnešna inflácia. A k ttomu ešte prirátaj strašnie a paniku ludi a máme presné číslo. Penazi je dost v obehu aj na hyperinfláciu je to len otázka paniky. A kto tu paniku robí? Pseudoekonomovia.

Link to comment
Share on other sites

pred 47 minútami, robopol napísal:

Alebo tu je ukážka ako sa to robí v RUSKU:

https://e.dennikn.sk/minuta/2848630

urokova sadzba na 20% to je predsa to správne riešenie, nevadí, že im tam ceny rastu bezohladu na to, čo ty blazni robia.

Vies co si napisal? z 0 na 20%? Kolko dlznikov by vedelo splacat(tykalo by sa to len tych co im konci obdobie)? Kto by si pozical?

Nenormalne je ze bola 0. Ked  chcu inflaciu 2% nech aj urokova sadzba zakladna je 2 %.

Uz len staty, banky by kupovali za 2% a vedeli by to splacat Grecko, Taliansko, ci Slovensko? Kupuju peniaze pri 0. Teda oni len nahradia dlhopisy z 0% urokom na 2% urok, a zodvihnes to na 20%? Len pre Slovensko to znamena  Dlh 60% HDP, urok ti vzrastie o 1,2 miliardy(to je pri 2% pri 20% 12 miliard)? Bez toho aby matovic vedel vyplatit 100 euro navyse detom? Greci, taliani, nemci maju vyssi dlh. nemci maju aj vyssie danove prijmy, teda doteraz boli v schodku okolo 0. teda nemci by to utiahli.

Link to comment
Share on other sites

Finančný sektor a ekonómovia si nevedia prestaviť fungovanie hospodárstva bez neustáleho rastu. Paniku spôsobuje to, že predpoklady neustáleho rastu sú limitované. Záujem o zdroje má aj Čína, India a ich spotreba tam narastá priamo úmerne s ich ekonomickým rozvojom. Ceny surovín, energie, potravín, vody.. budú narastať. To nie je spôsobené infláciou, táto situácia nie je dočasná a s tým sa budeme musieť vyrovnať. No nie tak, že sa teraz budeme zadlžovať, čakať na lepšie časy a zachraňovať tých, ktorí už nie sú schopní prežiť.      

Link to comment
Share on other sites

A čo Tono očakávaš v recesii? že dlh poklesne alebo naopak? Samozrejme, že štáty sa zadlžia ešte viac ved Taliansko, Španielsko sú už teraz na hrane. Ak im zvýšiš úroky bude to pre nich likvidačné. Ja netvrdím, že peniaze toto vyriešia, v štáte každom je pásomnica, ktorá sa živý, bujnie, korumpuje politikov a odnesú si to tí najchudobnejší. To sa nerieši a neriešilo nikdy. Len naoko. 

Potrebujeme práve tie alternatívy, výskum a vývoj do sľubných projektov, ale na to seru a venujeme sa kadejakým nezmyselným projektom.

Link to comment
Share on other sites

pred 12 hodinami, robopol napísal:

 v štáte každom je pásomnica, ktorá sa živý, bujnie, korumpuje politikov a odnesú si to tí najchudobnejší. To sa nerieši a neriešilo nikdy. Len naoko. 

"Haidach je jedným z najväčších podzemných európskych zásobníkov plynu a je dôležitý na zabezpečenie plynu pre Rakúsko aj Nemecko."

https://www.postoj.sk/105799/rakusko-varuje-gazprom-ze-pride-o-zasobnik-haidach-ak-ho-nenaplni

Ako je možné, že strategické zdroje energie v EU vlastní Gazprom? Za túto politikou v minulosti je predsa niekto zodpovedný. Vojna na Ukrajine a jej dôsledky sú dnes realitou, s ktorou ešte pred pár mesiacmi žiadny prognostik, ekonóm, investor, stratég, alebo politik nepočítal. Naozaj sa to nedalo predvídať, ani po anexii Krymu? Politici, obchodníci, podnikatelia, okrem vlastného prospechu, nemajú globálnejšiu víziu budúcnosti. Individualizmus, presadzovanie osobných záujmov a karierizmus spoločnosť rozdeľujú a "sociálne nožnice" sa stále roztvárajú. Koľkí občania západných štátov by boli dnes ochotní bojovať za spoločné ideály? A aké ideály by to mali byť? Väčšina ľudí na západe sa cíti ohrozená hlavne z toho, že by musela obetovať niečo zo svojho životného štandardu.        

 

 

Link to comment
Share on other sites

Mňa skôr zaráža, že ani ten "pravý ekonomický model" nie je dostatočne overený, veď máš ekonómov, čo tvrdia, že napr. treba zvýšiť úrok ECB, no presne sa nájdu ekonómovia, čo tvrdia presný opak. to je záhada. A to  je v rôznych veciach majú diametrálne odlišný názor. Pričom pokiaľ viem udeľuje sa Nobelova cena za ekonómiu. Si zober, že napr. vo fyzike by niekto tvrdil, že zákony, ktoré používame fungujú presne naopak. To je zaujímavé, že ...

Link to comment
Share on other sites

pred 2 hodinami, robopol napísal:

Si zober, že napr. vo fyzike by niekto tvrdil, že zákony, ktoré používame fungujú presne naopak. To je zaujímavé, že ...

Nobelová cena za ekonómiu sa udeľuje od roku 1968, na podnet Švédskej národnej banky. Zrejme za toto ocenenie lobovali ekonómovia a finančníci. Ekonómia nie je síce exaktná veda, ale Nobelová cena bola od roku 1901 udeľovaná aj za filozofiu a mier. Kritériom získania tejto ceny nie sú len vedecké objavy, ale aj prínos pre ľudstvo. A ekonómovia nadobudli presvedčenie, že ich teórie sú pre ľudstvo prínosom. :smile: 

Ekonomické zákony sú podobné evolučným. Nedajú sa presne matematicky formulovať, lebo je v nich veľa volatility a náhody... No v konečnom dôsledku sa evolučné zákony dajú zhrnúť do elementárnych poučiek, rovnako ako tie ekonomické.

Paraziti sú súčasťou evolučného vývoja a podľa niektorých vedeckých teórií sú dokonca nevyhnutnou súčasťou evolúcie. Pre zachovanie druhu však musí existovať rovnováha. Ak by paraziti získali prevahu, rovnováha by sa porušila a zanikol by rovnako hostiteľ, ako aj parazit. Ak sa evolučné zákony a pudy nahradia eufemistickejšími pojmami, tak sa to nazýva ekonómiou. No parazitov nemôže byť viac, ako hostiteľov a to je zrejme aktuálny problém.

Z globálneho hľadiska sa voči všetkým živočíšnym druhom na tejto planéte správame ako paraziti. Sme presvedčení, že na tejto planéte máme  právo zabrať územie živočíšnym druhom a odsúdiť ich na zánik aj napriek tomu, že ich vývoj trval stovky miliónov rokov.  Ich hodnota je voči nám zanedbateľná. Z ekonomického hľadiska sú to racionálne argumenty. Žiadny parazit si nekladie otázky morálnych aspektov svojho správania. Ani náboženstvo nechápe človeka ako súčasť kontinuity evolučného vývoja, ale ako bohom vyvolenú elitu.

  

Link to comment
Share on other sites

pred hodinou, robopol napísal:

Prognózy na rok 2022 im nevyšli (prvý odkaz) a teraz (druhý odkaz) zaujali pozíciu mŕtveho chrobáka :

"Rada guvernérov veľmi pozorne sleduje súčasné neistoty a pozorne sleduje prichádzajúce údaje v súvislosti s ich dôsledkami pre strednodobý inflačný výhľad."

Škoda času, čítať takéto traktáty konštatovaní!

Link to comment
Share on other sites

No to je na tebe, či si to prečítaš ale dozvieš sa skutočnú príčinu inflácie. Nie tu od všelijakých insitných ekonómov. Zvýšenie základného úroku nie je riešenie.

Mimochodom základný úrok je 0 nie -0.5. To je úrok na vkladoch u centrálnej banky.

Link to comment
Share on other sites

Ja som to prečítal celé. Je tam podrobný rozbor príčin. No záver je ten, že stačí iba čakať a dúfať, že Samo-Sato to vyrieši.  

Link to comment
Share on other sites

A co by si chcel, aby centralna banka robila? nema čarovny prutik..

Link to comment
Share on other sites

Dňa 13. 5. 2022 at 21:37, robopol napísal:

Potrebujeme práve tie alternatívy, výskum a vývoj do sľubných projektov, ale na to seru a venujeme sa kadejakým nezmyselným projektom.

Tie by sa diali pri 4-5 % zakladnej urokovej sadzbe,ktora by nikdy nedosla pod nulu. Keby si vedel ,ze zaplatis aspon 6-7% urok, tak by si musel mat aj vysledky. Nieco premyslene, pri 0 cakas na inflaciu.

Dňa 14. 5. 2022 at 9:28, Tono napísal:

Ako je možné, že strategické zdroje energie v EU vlastní Gazprom? Za túto politikou v minulosti je predsa niekto zodpovedný. Vojna na Ukrajine a jej dôsledky sú dnes realitou, s ktorou ešte pred pár mesiacmi žiadny prognostik, ekonóm, investor, stratég, alebo politik nepočítal. Naozaj sa to nedalo predvídať, ani po anexii Krymu? Politici, obchodníci, podnikatelia, okrem vlastného prospechu, nemajú globálnejšiu víziu budúcnosti. Individualizmus, presadzovanie osobných záujmov a karierizmus spoločnosť rozdeľujú a "sociálne nožnice" sa stále roztvárajú. Koľkí občania západných štátov by boli dnes ochotní bojovať za spoločné ideály? A aké ideály by to mali byť? Väčšina ľudí na západe sa cíti ohrozená hlavne z toho, že by musela obetovať niečo zo svojho životného štandardu.        

Oni vlastnia aj nejaky velky zasobnik aj v Holandsku.  Ci aj inde, mozno aj na Slovensku. Pre staty nie je problem kto vlastni zasobnik ak by tam bol plyn (lebo im ho zoberies). S rusmi je problem, ze tam plyn nenatlacili a nedali. Uz tuto zimu.

Link to comment
Share on other sites

pred 23 hodinami, robopol napísal:

Mňa skôr zaráža, že ani ten "pravý ekonomický model" nie je dostatočne overený, veď máš ekonómov, čo tvrdia, že napr. treba zvýšiť úrok ECB, no presne sa nájdu ekonómovia, čo tvrdia presný opak. to je záhada. A to  je v rôznych veciach majú diametrálne odlišný názor. Pričom pokiaľ viem udeľuje sa Nobelova cena za ekonómiu. Si zober, že napr. vo fyzike by niekto tvrdil, že zákony, ktoré používame fungujú presne naopak. To je zaujímavé, že ...

Ved Grecke dlhopisy a nas pad vlady kvoli Sulikovi. Keby ako Sulik bol vyznamny politik vo vyznamnej krajine  v roku 2000 tak by sa toto nedialo. Uz v 2010 bol zbytocny. Dnes riesi Geisenovcov.

pred 21 hodinami, Tono napísal:

Nobelová cena za ekonómiu sa udeľuje od roku 1968, na podnet Švédskej národnej banky. Zrejme za toto ocenenie lobovali ekonómovia a finančníci. Ekonómia nie je síce exaktná veda, ale Nobelová cena bola od roku 1901 udeľovaná aj za filozofiu a mier. Kritériom získania tejto ceny nie sú len vedecké objavy, ale aj prínos pre ľudstvo. A ekonómovia nadobudli presvedčenie, že ich teórie sú pre ľudstvo prínosom. :smile: 

Ekonomické zákony sú podobné evolučným. Nedajú sa presne matematicky formulovať, lebo je v nich veľa volatility a náhody... No v konečnom dôsledku sa evolučné zákony dajú zhrnúť do elementárnych poučiek, rovnako ako tie ekonomické.

Paraziti sú súčasťou evolučného vývoja a podľa niektorých vedeckých teórií sú dokonca nevyhnutnou súčasťou evolúcie. Pre zachovanie druhu však musí existovať rovnováha. Ak by paraziti získali prevahu, rovnováha by sa porušila a zanikol by rovnako hostiteľ, ako aj parazit. Ak sa evolučné zákony a pudy nahradia eufemistickejšími pojmami, tak sa to nazýva ekonómiou. No parazitov nemôže byť viac, ako hostiteľov a to je zrejme aktuálny problém.

Z globálneho hľadiska sa voči všetkým živočíšnym druhom na tejto planéte správame ako paraziti. Sme presvedčení, že na tejto planéte máme  právo zabrať územie živočíšnym druhom a odsúdiť ich na zánik aj napriek tomu, že ich vývoj trval stovky miliónov rokov.  Ich hodnota je voči nám zanedbateľná. Z ekonomického hľadiska sú to racionálne argumenty. Žiadny parazit si nekladie otázky morálnych aspektov svojho správania. Ani náboženstvo nechápe človeka ako súčasť kontinuity evolučného vývoja, ale ako bohom vyvolenú elitu.

  

Toto mas ako vojnu ako na Ukrajine. Aj ekonomia. To nieje fyzika, kde iny vysledok nemozes dostat(vela a malo parametrov). Resp. vysledky uvidis o 20 rokov. Nie hned. 20 rokov z politikov prezil len putin, lukasenko a orban.

Link to comment
Share on other sites

pred 3 hodinami, robopol napísal:

A co by si chcel, aby centralna banka robila? nema čarovny prutik..

Ja nie som ekonóm, ani guvernér ECB. Sú platení za to, že tomu rozumejú, teda aspoň sa tak tvária. Sami tvrdia, že ich úlohou je udržať infláciu na úrovni 2%, no neurobili pre to zatiaľ nič.

Chápem, že na súčasnej inflácii sa podieľajú vysoké ceny surovín, energií, pohonných hmôt..., ktoré sa potom premietajú do cien výrobkov. To sa však už príliš nezmení a tieto ceny budú iba rásť. Aký zmysel má pri takejto inflácii politika kvantitatívneho uvoľňovania? Ekonomiku nenaštartujú úvery a financie investované do projektov, ktoré ešte viac zvýšia dopyt po energii a surovinách. Kvantitatívne uvoľňovanie podporí iba rast platov, cien a devalváciu meny. Zarobia na tom iba tí, ktorí môžu investovať do nehnuteľností. To ale nijako nepodporí ekonomiku.

Napríklad automobilkám dnes nechýbajú financie, ale doplácajú na politiku globalizácie a chýbajú im komponenty. V iných odvetviach sú zas konfrontovaní s vysokými cenami vstupov. 

Kvantitatívne uvoľňovanie zabezpečí iba dostatok financií na krytie spotreby a splácanie dlhov. Lenže za cenu zadlžovania. ECB mala už dávno politiku tlačenia nekrytých peňazí ukončiť.

Link to comment
Share on other sites

QE ma určite nejaký význam a zrejme sú aj nejaké záväzky, že to robia aj keď je vysoká inflácia. To QE zrejme nijak nepôsobí na infláciu. To by si potreboval vedieť súvislosti, toho prečo v tom pokračujú.

Všelikde sa píše, že celý systém spotvorili centrálne banky, ale ja v tom vidím výhodu. Ak by sme nemali centrálne banky tak by krachla ekonomika oveľa skôr, resp. by sme tu mali iné výkyvy, husenkovu dráhu. Pozri sa na krypto to je neriadený trh a ta volatilita je extrémna. Trh nerobí veci lepšie potrebuje dozor.

Link to comment
Share on other sites

Zakrývať by sme sa mali len takou perinou, na akú máme. Za cenu zachovania svojho vlastného životného štandardu predsa nezdĺžim svoje deti! Lenže to ECB robí a profituje z toho úzka skupina najbohatších.

Kto potrebuje vysokú mieru kúpyschopnosti obyvateľstva? Ten, kto na tom najviac zarobí. Tomu je jedno, z akých zdrojov sa tieto prostriedky získajú a kto ich bude v splácať. 

Nekrytými peniazmi zvýšiť kúpyschopnosť obyvateľstva! To by malo teoreticky podporiť priemyselnú produkciu, zamestnanosť a rast DPH. Ak sa však kúpyschopnosť uspokojí produktmi z Číny, potom tieto prostriedky podporia iba domácich obchodníkov a Čínsky priemysel. Nazýva sa to globalizácia. Kto vybudoval ekonomiku Číny ? Domáca spotreba v Číne to určite nebola.:smile: A kto na tomto globálnom obchode zarobil? Načo niečo vyrábať, vymýšľať, keď si peniaze môžeme vytlačiť a tovar na globálnom trhu lacnejšie kúpiť!

Pracoval som vo firme, kde sa začal uplatňovať outsourcing. Podľa ekonómov to bola geniálna teória, ale výsledkom bola korupcia a zvýhodnenie manažérov, ktorí už sami nič nedokázali vymyslieť a ani vyrobiť.

Link to comment
Share on other sites

pred 10 hodinami, Tono napísal:

Načo niečo vyrábať, vymýšľať, keď si peniaze môžeme vytlačiť a tovar na globálnom trhu lacnejšie kúpiť!

 

Tak to ale nefunguje. Centrálna banka môže cez "vytlačene peniaze" podporiť, oživiť ekonomiku, kúpiť dlhopis státu napr. Súkromný investor by to poväzoval napr. za veľmi riskantne, hlavne v čase recesie. Niekomu vznikol dlh (štátu napr.), ktorý musí splatiť - to nie su peniaze zadarmo.

jednoducho centralna banka môže zmierňovať dopady a pôsobenie paniky na trhu, ktorý bez nej by spôsobil vysokú volatilitu. A to je fakt. Druha strana mince je ta klasická. Daj do rúk výhodu ľudom a stane sa to, že to preženú (Taliansko, Grecko, Španielsko..).

Link to comment
Share on other sites

Tono,   chyba ti nadhlad.    Ale skusim to trochu rozobrat.   V ekonomickej teorii stale chyba sposob ako od jednotlivca prejst k systemu. 

Na urovni firmy staci skutocne individualna "nenazranost" a snaha zarobit co najviac.   Na idealnom  smithovom trhu to vedie k najlepsej moznej alokacii zdrojov a k rastu bohatstva vsetkych co sa na nom podielaju.    Ak spominas ze niektore rozhodnutia nie su idealne, to by mal trh napravit.  Najde sa niekto kto to spravi lepsie a vytlaci toho neschopaka z trhu.   Len to moze trvat nejaky cas. 

Problem je ze ak prejdeme k makroekonomike, tak ju nevieme dobre odvodit z mikroekonomiky, ak tam vstupia monopoly, stat, bezpecnost atd.  Tak neplati predpoklad  o dokonalom trhu a podla mna sa dostavame na ovela tensi lad.   Nieco vieme aspon empiricky, nieco je politika, nieco mame podlozene teoreticky ( alebo v to aspon verime). 

Ale uprimne,   tvoja predstava ako nema centralna banka zasahovat bola presne politika FEDu  v case vypuknutia velkej krizy v 29. A vysledok nebol ozdravenie ekonomiky ako za predchadzajucich kriz ale stagnacia a ekonomika sa nachadzala  hlboko pod svojimi produkcnymi moznostami.  A tomuto sa snazia centralne banky odvtedy zabranit aj za cenu dlhu.

\

 

Link to comment
Share on other sites

pred 5 hodinami, tyso napísal:

Ale uprimne,   tvoja predstava ako nema centralna banka zasahovat bola presne politika FEDu  v case vypuknutia velkej krizy v 29. A vysledok nebol ozdravenie ekonomiky ako za predchadzajucich kriz ale stagnacia a ekonomika sa nachadzala  hlboko pod svojimi produkcnymi moznostami.  A tomuto sa snazia centralne banky odvtedy zabranit aj za cenu dlhu.

Ekonomické poučky z minulosti nereflektujú súčasnú situáciu. Keby boli ceny len výsledkom ponuky a dopytu, potom môže platiť poučka, že ak je tovaru málo, jeho cena rastie a naopak. Vysoká cena by motivovala producentov investovať do daného oboru a technológií a cena by potom klesla. No dnes je situácia iná. Infláciu spôsobuje predovšetkým rast cien surovín, energie a dopady globálneho otepľovania.

Ako sa môže voči tomu brániť napríklad poľnohospodár? Súhlasím, nech dostane viac nenávratných dotácií, ktoré musí investovať do zvýšenej ceny za hnojivá, pohonné hmoty, zavlažovanie... To ale cenu jeho produktov nezníži, naopak zvýši. Je len otázka, či toto navýšenie zaplatí spotrebiteľ v cene produktov, alebo zo svojich daní. Je tu ale ešte jedno, omnoho lákavejšie riešenie. Dotácie čerpať na úkor zadĺženia a to robí ECB.

ECB je presvedčená, že súčasné vysoké ceny ropy, plynu, surovín... sú prechodným javom, spôsobeným hlavne pandémiou Covid a vojnou na Ukrajine. Že dlhy sa splatia, keď sa priemysel zotaví. Lenže zdroje surovín nie sú nevyčerpateľné a ich cena bude iba rásť. Na svete stále rýchlejšie ubúda pôda, vhodná na pestovanie poľnohospodárskych produktov. Rovnako ubúdajú zdroje pitnej vody a vody na zavlažovanie. Čína a India bude odčerpávať stále viac svetových zdrojov, surovín, ropy, úmerne s rastom ich priemyslu a životnej úrovne. 

To, čoho sme teraz svedkami nie je kríza. Je to len potvrdenie ekonomickej poučky, ak je na trhu niečoho nedostatok, tak toho cena stúpa. A ak sa to nedá vyrobiť, tak ani vytlačené peniaze to nezmenia. Vyžaduje to zmenu prístupu ku konzumnému spôsobu životaLenže to je v protiklade so snahou ekonómov o neustály hospodársky rast. Vojnový konflikt na Ukrajine tieto budúce problémy len akceleroval.    

Link to comment
Share on other sites

Do istej miery sú prechodným javom to ECB tvrdí, nárast zdrojov je však spôsobený ich nedostatkom a prechodom na obnoviteľne zdroje, máš aj spoplatnene emisie, čo sa do ceny musí nejak dostať.

Ak budú centrálne banky dodržiavať svoje politiky, tak sa roztápajú dlhy aj v miernej inflácii, tlačí sa na štáty s vysokým dlhom na ozdravenie. Dlhy voči centrálnej banky sa dajú v najhoršom vyškrtať. Centrálna banka nie je normálny ekonomický subjekt, má právomoc predsa peniaze tvoriť, ale nie s nimi podnikať.

Link to comment
Share on other sites

Tono,  je to o dost zlozitejsie. Zdroje surovin rastu,  divne ale je to tak.  Rovnako dlhodobo klesa cena surovin. Absurdne ale je to tak.   Zdroje surovin totiz nie su konstatne,  su zavisle od investicii do ich prieskumu a rovnako naklady na suroviny su dane aj technologiou.    To co sa teraz stalo teda nie je dosledok realneho nedostatku ale je to dosledok inych udalosti a tak je to prechodne.  Takto to vidia experti a preto ma zmysel pouzit fiskalne nastroje.  Ak by slo o skutocny nedostatok, tak by to riesila vlada snahou o zmenu spotreby. 

Link to comment
Share on other sites

Create an account or sign in to comment

You need to be a member in order to leave a comment

Create an account

Sign up for a new account in our community. It's easy!

Register a new account

Sign in

Already have an account? Sign in here.

Sign In Now
 Share

×
×
  • Create New...

Important Information

We have placed cookies on your device to help make this website better. You can adjust your cookie settings, otherwise we'll assume you're okay to continue. Additional information you can see at Privacy Policy