Skočiť na obsah

robopol

Odporúčané príspevky

M1 = obeživo + vklady na požiadanie (hotovostné peniaze a depozitné peniaze na požiadanie)

 

miesto klabosenia sa pust do prace. Obezivo je definovane ako som napisal. V usa to je myslim M0

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Musis pisat presne, aby si potom nemal pocit, ze som ta oklamal :)

 

Nijake klabosenie, toto je zaklad serioznej diskusie :)

 

Takze dobre - vztah medzi M1 a cim? Inflaciou v USA? Alebo dlhom v USA? Presne prosim, nech viem, ktore cisla pouzivat.

 

A s tym "pust sa do prace" sa nenaparuj - ty tu prezentujes nejaku teoriu, takze je zakladom slusnosti aby si vlastnu teoria dokazoval ty sam. Nie aby to za teba robil niekto iny, pretoze si ty lenivy, alebo to nevies. Takze by si mal byt vdacny, ze za teba niekto odrobi pracu pri ktorej je potrebny mozog. Pretoze ak to zjavne neurobim ja, neurobis to ani ty a nebudes mat nijaky dokaz. Aj to je zakladom slusnosti.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

ved ti pisem daj M1/pocet obyvatelov a porovnaj s CPI. budes mat dva priebehy. Co je na tom nejednoznacne. Mozog potrebujes hlavne na preukazanie zavislosti nie na excelovskej tabulke.

 

A znova treba urobit nie relativne zmeny ale total.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

ved ti pisem daj M1/pocet obyvatelov a porovnaj s CPI. budes mat dva priebehy.

 

Dobre, nie je problem :)

 

Len dufam, ze ked to nahodou vyjde inac, tak nebudes zapierat svoje vlastne slova :)

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Tak mam pre teba ZLU spravu :)

 

Vobec to nesedi, ani trosku a ani nahodou. Ak neveris, prepocitaj si to sam,,,,

 

http://en.wikipedia.org/wiki/Demographics_of_the_United_States

http://www.federalreserve.gov/releases/h6/hist/h6hist1.txt

http://inflationdata.com/inflation/inflation_rate/historicalinflation.aspx

 

post-2312-0-28518100-1330615797_thumb.png

 

Vzajomna korelacia 0,14 - teda neexistujuca.

 

Cize si zadal sposob ako dokazat vztah mezdi objemom penazi a inflaciou, zadal si presny vypocet, ktory to mal dokazat. Tebou zadany vypocet ukazal pravy opak - zavislost neexistuje.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

A inflaciu si preco daval relativnu? Mal si dat index CPI a ten ukazovatel M1/popul. Takze medzi relativnou inflaciou A M1/populacia zavislost nie je. Dik za namahu ja teraz naozaj nemam na to cas to preratat. Tak ta poprosim o tu druhu variantu. kedy zadas vyvoj CPI absolutny a taktiez absolutny vyvoj M1/populacia

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Dal som tam inflaciu tak ako je uvadzana v statistikach. Takze aky index CPI myslis? Daj zdroj.

 

A chief measure of price inflation is the inflation rate, the annualized percentage change in a general price index (normally the Consumer Price Index) over time.

Pretoze CPI index je uvadzany ako medzirocna inflacia. Takze som uviedol presne to CO SI CHCEL.

 

Som ta upozornoval, ze mas dat zadanie PRESNE. To co si zadal ukazalo, ze zavislost NEEXISTUJE.

 

A nestazuj sa na nedostatok casu. Toto si mal mat prepocitane PRED TYM ako si presadzoval nejaku hypotezu. Nie cakat, kym to urobi niekto iny. Ale nevadi....ja som tusil, ze to nemoze vyjst :D

 

A znova treba urobit nie relativne zmeny ale total.

 

Total M1/popul je nezmysel, pretoze to sa ti nespocitava :)

 

A mimochodom - ak si das kumulativnu inflaciu a porovnas s celkovym poctom vozidiel v USA - vyjde ti korelacia 0,97 tusim. Takze preto ta musim este raz upozornit, aby si si daval pozor, ake zadania davas.

 

Pretoze to uvedene M1/obyvatelia je neexistujuci ukazovatel, ktory okrem teba nikto nepouziva. Takze naozaj mam problem akceptovat svetoborne teorie, ktore si ludia vymyslaju ako na beziacom pase.

 

A k tym autam - takto by sme dokazali, ze inflaciu sposobuju auta :D ....alebo kludne aj telefony. Mozno aj s poctom hispancov by sa to zhodovalo. Ktovie?

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Vobec si sa nenaucil pouzivat spravne regresnu zavislost a to je tvoj problem.

 

A k tym autam. najdes zavislost a ta tam je ked to spravne pouzijes a aplikujes data. To nehovori o tom co je pricina, iba najdes vztah. Kedze nerozumies matematike a to sa stalo ked sme robili v minulosti zavislost, tak si tiez zle pouzil data. To iste si urobil dnes a si pysny na to:)

 

a taktiez najdes zavislost na raste M1 agregatu na jedneho obyvatela v zavislosti na raste CPI. Vlastne za celu dlhu dobu posledne roky bola deflacia iba malicky zlomok vyvoja. A to iba malicko dole. Aj teraz v po krize 2008 bola deflacia nepatrna. Pretože stale dolievame. A dlhe deflacne obdobia neboli ani v poklese ani v case.

 

a kedze som si to v rychlosti prepocital, tak mi vyslo, ze rastie M1/pocet obyvatelov aj M2/pocet obyvatelov , takže ludia maju za dlhu dobu na ucte kazdy rok viac penazi, CPI rastie pomerne dlhu dobu. 2,5 násobok od osemdesiatych rokov. A populacia rastie tiez.. zavislost dostanes vysoku. Teda presny opak ako si tu demonstroval.

http://inflationdata...toricalcpi.aspx

 

a dalsia dolezita vec rýchlost obehu penazi

http://research.stlouisfed.org/fred2/series/M1V?cid=32242

 

ak skombinujeme este tento faktor tak este lepsiu zavislost dostaneme.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

a taktiez najdes zavislost na raste M1 agregatu na jedneho obyvatela v zavislosti na raste CPI.

 

????

 

Rast som ti ukazal a nijaky vztah tam NIE JE.

 

Mimochodom - kto okrem teba pouziva ten ukazovatel?

 

A kumulovat to nemozes, pretoze kumulovany M1/pop ukazuje co? Aku hodnotu? O com ta hodnota vypoveda? To je proste len podvod, ako bulharska konstanta pri svindlovani na skuske.

 

Nemozes obhajovat teoriu nejakym vymyslom.

 

A ked ti rastie M1/pop tak nikdy nenastal pokles a teda nikdy nebola deflacia. Cize aj toto je v rozpore s tym co si tvrdil. Kedze penazi na jedneho cloveka stale narasta, nemoze byt deflacia. Ale deflacia sa dokazatelne vyskytla. Takze bola sposobena niecim inym ,nez tvrdis ty.

 

Zobral som tvoje tvrdenia a tvoje udaje, ktore si chcel. Nijaka zavislost medzi tym kolko pripada penazi na jedneho cloveka a inflaciou/deflaciou neexistuje.

 

Ale na druhej strane - asi mas zo seba dobry pocit, ked si prave vymyslel uplne novu ekonomicku teoriu postavenu na vymyslenom vypocte, ktory vychadza z nezmyselneho ukazovatela, co nepouziva okrem teba nikto na svete, ze? Tak blahozelam :D

 

Okej chlapci, ja tu koncim... ono ked uz kazdy druhy idiot zacne vymyslat vlastne ekonomicke teorie, zacina to byt otravne.

 

 

!

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

idiot si akurat ty sam. Neovladas mateamatiku nevies ako mas pouzit regresnu analyzu. A ked dokazes pochopit ani vztah M1/pocet obyvatelov, tak vela nezmozem. Pretoze sudny clovek vie dosadit dve cisla a ich podelit. Ty si to nezvladol, ty bulharska konstanta.

 

 

!

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

A ked dokazes pochopit ani vztah M1/pocet obyvatelov, tak vela nezmozem.

 

Takyto vztah neexistuje, vypovedacia hodnota je nulova, nikto ho nepouziva, nefiguruje v nijakej ekonomickej teorii, v nijakej rovnici - je to proste cislo vymyslene len preto, lebo si chcel nieco so stupajucou tendenciou :)

 

Proste vymysel. Tak ako ked si male deti v skolke vymyslaju. Ja sa rad dozviem nieco nove - tak preto si rad precitam nejaku ekonomicku teoriu, ktora s tymto naraba a este to kumuluje. Vazne rad. Pretoze pokial je niekto nuteny obhajovat svoj vymysel haluzami, tak aj jeho vymysel je len haluz.

 

Ved v tom nie je problem. Ak existuje link, tak ho sem daj. Ak neexistuje, tak napis do Stockholmu, ze chces nobelku :D :D :D :D

 

A ono to fungovat nemoze, pretoze regresna analyza inflacie a kraviny nemoze dat normalny vysledok....ale co uz. Sam si si vymyslel tento ukazovatel, nikto ta nenutil.

 

A uznavam - nezvladol som to. Zo strednej ekonomickej by si vyletel, z vysokej aj keby si tam chcel umyvat okna. Nijaky seriozny ekonom si nemoze dovolit vymyslat a takto zjavne klamat a vydavat to za fakty. Nijaky. A pokial to robi, je to len sarlatan, klamar a v podstate taky klasicky povrchny insitny nevedko, ktory nevie, tak to nahradza vymyslami. Prirodzene, pokial by si ukazal ekonomicku teoriu, ktora pouziva tento ukazovatel, tak to vsetko zoberiem naspat.

 

Ale za vymyslanie dostavas banu. Cim si vlastne vyhral, pretoze tymto koncim v tejto teme.... tyso ma lepsie nervy a pokial je tu ako dalsia osoba exemplar, ktory vymysli vydava za uznavane ekonomicke teorie, a teda klame a zadadza, uz tu nemam co povedat. Ergo, mozes sa citit ako vitaz, pretoze v hre na vymyslanie najhlupejsich pseudoteorii naozaj prehravam na plnej ciare.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Co to na veci zmeni, že ty nie si schopny urobit ani spravne podiel dvoch cisiel? No odpovedz nam tu debatujucim ako sa da bavit s clovekom, co ani nevie pochopi co tento podiel dvoch cisiel znamena? No skutocne je to na zaplakanie.

 

A to, že je tam zavislost neukazuje co je pricina tej zavislosti. Len zistis istu zavislost medzi dvoma hodnotami a kedze robis linearnu zavislost tak ti vygeneruje cislo ci je to linearne zavisle a kolko. Co to ma spolocne *** s nejakou ekonomickou teoriou?

 

!

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

prikladam co nevedel expert na matematiku urobit. vid priloha. Pearsonov index vyšiel cca 0,963

Su tam aj prilozene data, prilozene grafy. Len pre zaujimavost ako take nieco sa vobec prevadza. Dalo by sa este pohrat s velocity M1, cim by sme urobili takyto vztah M1*velocity/POP. takže da sa vselico robit a najst regresiu.

post-2442-0-92784900-1330785060_thumb.jpg

zavislost-POP-M1-CPI.xls

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

  • Pred 2 týždňami...

pre zaujimavost:

Pojem "ekonomika" může být spojován s určitém modelem hospodářství (tržní ekonomika, příkazová ekonomika, smíšená ekonomika, zvyková ekonomika), nebo s určitou vědní disciplínou, která zkoumá zvláštnosti hospodářské činnosti v určitém úseku či odvětví (ekonomika průmyslu, ekonomika dopravy, ekonomika služeb atd.). Zde je však ekonomika pojímána na obecné úrovni jako systém, ve kterém se realizuje hospodářský proces vymezený hranicemi určitého území – nejčastěji státu (např. česká ekonomika) či nějakého sdružení států (ekonomika Evropské unie). Na této úrovni je ekonomika složitým systémem a jako většina složitých systému (např. hudba, jazyk, právo, morálka) vzniká postupně na základě svobodného lidského jednání (viz Holman, 1999, str. 6-7). A vzhledem ke její velké komplexnosti (organizovanosti), vzniklé ovšem převážně spontánně, lze ekonomiku zařadit mezivelkými systémy.

Obdobně jako ostatní společenské systémy je ekonomika také otevřeným (kontinuálním) systémem, které nemohou být odděleny od proudu vnější energie a hmoty, které nepřetržitě proměňují. Základem pro trvalou existenci lidské společnosti a života na Zemi vůbec je produkce energie na Slunci díky termonukleární syntéze hélia. Uvolněné fotony (kvanta slunečního světla) jednak ohřívají naší planetu, jednak umožňují u rostlin fotosyntézu z vody a oxidu uhličitého. Vznikají tak energetické bohaté cukry a ostatní složité organické sloučeniny, které mohou být využívány živočichy, včetně člověka. Energie fotonů je dále pomocí fotosyntézy transformována na chemickou energii obsaženou v uhlíkatých redukovaných sloučeninách. Vzniklé cukry, tuky apod. jsou pak schopné tuto chemickou energii uplatnit při životních procesech v živém organismu. Děje se to například při buněčném dýchání (biologickém spalování cukru) v podobě oxidačního děje: výsledkem je uvolňování oxidu uhličitý, vody a tepelné energie (blíže viz Havránek 1995, str. 6-9). Využití sluneční energie rovněž podmiňuje vznik přírodních zdrojů (půdy, surovin, různých druhů energie) či fungování lidského organismu. A tak se přímo či nepřímo podíly na konstituování všech základních výrobních faktorů: půdy (a dalších přírodních zdrojů), práce (ta je vykonávaná lidmi) i kapitálu (vzniká díky pracovní činnosti při využití půdy a ostatních přírodních zdrojů).

Z důvodu této závislost od proudu vnější energie lze ekonomiky řadit k disipativním strukturám. Je tedy schopna jako jiné disipativní struktury snížit vlastní neuspořádanost (entropii), ovšem jen na úkor volné energie z prostředí, kterou posléze do tohoto prostředí odevzdává v degenerované formě (v praxi zejména ve formě tepelného záření). Na druhé straně díky schopnosti přeměny vnější energie vykazuje ekonomika jako disipativní struktura nemalou soudržnost (integrační schopnosti), je tedy schopna tzv. homeostázy (čili udržení základních parametrů vnitřního a vnějšího prostředí dlouhodobě na konstantní úrovni). Ekonomika je tedy schopna spontánní samoregulace a samoorganizace, proto patří mezi kybernetické systémy a jelikož se i ní projevuje určitá neostrost a mlhavost při určování samotných hranic ekonomického systém, ekonomika náleží i mezi tzv. měkké systémy, jejichž fungování je spojeno s větší nejistotou.

Homeostáza jako projev samoregulace a samoorganizace je ovšem koligativní vlastností života, je tedy charakteristická pro větší počet jedinců. Podobně i ekonomika existuje jen v rámci společenstev živých bytostí a ekonomický život je jev navýsost společenský. A dále vývoj ekonomiky se může obdobně jako evoluce života a prostředí vyznačovat poměrně dlouhými obdobími homeostáze (stabilního vývoje), přerušovanými velkými změnami, tzv. punktacemi čili obdobími náhle, zrychlené evoluce (jevícími se mnohdy spíše jako krizová období).<a href="http://www.sds.cz/docs/prectete/epubl/she_tch.htm#pozn23">5)

Ekonomika totiž jako každý velký otevřený systém je vystavena (vnitřním i vnějším) fluktuacím. V oblasti blízko rovnovážného stavu (kdy v zásadě platí lineární vztahy) je však takovýto systém vůči fluktuacím "odolný" a chová se takřka "opakujícím způsobem", čili cyklicky. V silně nerovnovážných stavech ovšem určité fluktuace jsou místo potlačení zesíleny a mohou zachvátit celý systém a přinutit ho k zcela novému chování. V důsledku nelineárních vazeb se i chování ekonomického systému (ekonomiky) může stát chováním chaotickým. Potom takové předpoklady ekonomické analýzy jako spojitost ekonomických veličin, lokálnost či linearita nutno nahradit kategoriemi diskrétnosti (nespojitosti), nelokálnosti (vzájemné provázanosti), nelinearity, motýlího efektu či algoritmické nestlačitelnosti.

Při vzdalování ekonomického systému od rovnováhy by mělo docházet k růstu fluktuací a ke zdvojování period. Nakonec by se ekonomika stala chovala chaoticky, čili by nedocházelo k žádným pravidelným cyklům (chování ekonomiky by šlo geometricky znázornit pomocí podivného chaotického atraktoru). Jelikož by zde došlo ke změně původně deterministického systému v systém chaotický, vzniklý chaos bychom mohli nazvat deterministickým chaosem (blíže viz např. Ivanička, 1988, str. 34 či Stewart, 1996, str. 120). Jednalo by se tak pouze o zdánlivě náhodné chování, by bylo totiž výsledkem přesných pravidel, popsatelných pomocí diferenciálních rovnic. Zároveň však by bylo silně závislé na hodnotách vstupních, počátečních parametrů a ty nemusíme přesně znát či umět adekvátně analyticky vyjádřit, takže nepatrná událost by mohla mít velké následky (již nám známý tzv. motýlí efekt).V důsledku toho můžeme sice úspěšně předpovídat krátkodobý vývoj ekonomiky, nedokážeme však správně odhadovat její dlouhodobý vývoj. Vlivem náhodné poruchy (např. z vnějšího prostředí) se ekonomika může stát nestabilní a krátce na to přeskočit do kvalitativně nového stavu.

Z hlediska teorie chaosu je ekonomika konečně společenský systém operující v podmínkách s omezeným počtem zdrojů (viz Prigogine, Stengersová, 2001, str. 182). Proto pro ní jsou charakteristické samovolně se opakující pochody- periodické chování čili limitní (mezní) cyklu (kde dva póly stanoví limity pro cykly změn). Živá společenství ovšem neustále zavádějí nové způsoby využívání zdrojů, objevují nové zdroje či nové způsoby reprodukce a rozvoje. Každá společenská, ekologická a ekonomická rovnováha je pouze dočasná. Objev či zavedení nové technologie nebo výrobku (zkrátka každá inovace) narušuje společenskou, technologickou a ekonomickou rovnováha. Inovace přeměňují prostředí, ve kterém se objevují a při svém rozšíření vytvářejí i podmínky pro svůj vlastní růst, svou "niku". Vznik poptávky a potřeba ji uspokojit se často jeví jako vzájemně provázané s výrobou zboží nebo technologie, které je uspokojuje. Odpovídající růst společenství, výroby či služeb je spojen silnou zpětnou vazbou a nelinearitami. Již pouhá souhra nahodilých činitelů (mimo vlastní model) je postačující k narušení souměrnosti. Velikost a hustota systému se tak mohou stát bifurkačním parametrem (činitelem vyvolávajícím bifurkaci) a často kvantitativní růst může vést ke kvalitativně novým volbách. Opět si zde můžeme připomenout, že např. současný exponenciální růst populace a světového průmyslu (znamenající jejich zdvojnásobení za každé stejné časové období) se dostává do rozporu s omezenými zdroji a poklesem schopnosti ekosystému absorbovat odpady lidské činnosti. V oblasti bifurkací ovšem nebývale narůstá význam individuální iniciativy, jednotlivec, nová myšlenka či nové chování mohou změnit celkový stav (viz Prigogine, Stengersová, 2001, str. 195).

Teorie chaosu i systémový přístup nám tedy přinášejí inspirativní tvrzení o ekonomice a jejím možném cyklickém či chaotickém chování. Systémový přístup totiž vede k představě ekonomiky jako živoucího systému složeného z lidí a společenských organizací v neustálé vzájemné interakci, které jsou obklopeny ekosystémy, na nichž závisí lidský život. Tyto ekosystémy jsou přitom autoorganizované a samoregulující soustavy, v nichž jsou zvířata, rostliny, mikroorganismy a anorganické látky propojeny složitou sítí vzájemných vazeb, jež spočívají ve výměně hmoty a energie v nepřetržitých cyklech. Hospodářská činnost (výroba) společnosti je pak založena na výměně látek mezi člověkem a přírodou, a to s cílem využít vzácné zdroje k výrobě užitečných komodit (viz Samuelson, Nordhaus, 1992, str. 5). Proto systémový pohled nám lépe umožňuje pochopit, proč cirkularita a cykličnost patří mezi základní znaky každé ekonomiky.

zdroj:http://www.sds.cz/docs/prectete/epubl/she_tch.htm
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

ok, slimak, menej statu je fajn. Len to nikto nechce urobit.

 

Po druhe statny dlh sme uz zaplatili v inflacii, takze odmietam mat ucet za stat v dvojakej forme, inflacia+ urok +dlh. staci nam inflacia z toho :)

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

  • Pred 3 mesiacmi...
  • Pred 2 týždňami...

„Tak dlho, kým sa bude nepretržite meniť množstvo peňazí v obehu, nemôžeme sa zbaviť hospodárskych výkyvov. Obzvlášť platí, že každá menová politika, ktorá si kladie za cieľ stabilizovať hodnotu peňazí, a preto sa pri každom náraste výroby uchyľuje k nárastu ich ponuky, musí spôsobovať presne tie výkyvy hospodárstva, ktorým chce zabrániť.”

Friedrich August von Hayek

Profits, Interests, and Investment and Other Essays on the Theory of Industrial Fluctuations

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

  • Pred 1 mesiacom...

penazny system centralne bankovnictvo, vynalez skazy (keynesianizmus) nabera na obratkach a pomalicky ide velky titanic ku dnu.

 

Raz napisal Hayek alebo misses, že centralne bankovnictvo je ako alkoholizmus, alkoholika liecia este vacsou davkou alkholu. Je to krasne a funkcne podobenstvo. Z kratkodobeho hladiska je alkoholik pokojny z dlhodobeho hladiska je vsak mrtvy. A ktomu speje aj tento system k stavu kolapsu. Otazka je ku akej davke alkoholika privedieme aby sme ho udrzali pri zivote s alkoholom.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

  • Pred 1 mesiacom...

natrafil som na dalsie perly krugmana:

 

http://finweb.hnonline.sk/c1-58402560-dlhy-sa-splatit-nemusia-pise-v-novej-knihe-krugman

Potreba peňazí je taká, že štátne výdaje "nevytesnia" súkromné ​​investície a ani úroky štátnych dlhopisov príliš neporastú. Dlh podľa Krugmana nie je nič zlého, pokiaľ nerastie rýchlejšie ako inflácia. Dlh tak môže stále financovať novými pôžičkami a nakoniec ho nemusia splatiť "nikdy".

Ked som niekedy v minulosti pisal, že dlhy mozeme odpisat "tzv. odbornici sa naramne zabavali":)

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

A teraz nieco konštruktivne, čo je v moci centralnych bank. Riesenie krizy, je v rukach tých co krizu spôsobili. Kedže dôsledky centralneho bankovnictva a porusovania pravidiel viedli k neefektivite statov, pretoze skoro vsetky staty tak zacali si bezberho poziciavat a vytvarali tak deficit, ktory sa len prehbluje. prehlubuje sa o to viac ako vznika nedostatok penazi v ekonomike, ci z dovodu setrenia apod.

 

Riesenie spociva v tom, že čast dlhov prevezme na plecia centralna banka, ktora by sa zarucila za krachujuce staty a dohodli by sa jasne kriteria, ktore tieto staty musia plnit. A to je znovunadobudnutie efektivity štatov. Teda štaty by museli zefektivnit svoju činnosť.

 

Takže prevziat dlhovu službu štátu. pretože úroky z dlhov sú priliž velká záťaž pre ekonomiky, ktore su na pokraji krachu. Bol by to síce precedens, ale pokial by existovali pravidla jasne, tak by sa mohol ziskat cas na kroky na rozumne kroky statov, ktore by museli najst svoju efektivitu, pričom by sa muselo jasne povedat na co tie staty nemaju, co je nad ramec ich moznosti. Tak ako si nemôže dovolit bazen s luxusným domom clovek ktory nema na to prijem.

  • Pridať bod 1
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Vytvorte si účet alebo sa prihláste, aby ste mohli písať príspevky

Ak chcete odoslať príspevok, musíte byť členom

Vytvoriť konto

Zaregistrujte si nový účet v našej komunite. Je to ľahké!

Zaregistrovať si nové konto

Prihlásiť sa

Máte už konto? Prihláste sa tu.

Prihlásiť sa teraz
×
×
  • Vytvoriť nové...

Dôležitá informácia

Táto stránka používa súbory cookies, pre zlepšenie používania stránok tohto webu. Pre viac informácií kliknite sem. Ďalšie informácie nájdete na stránke Zásady ochrany osobných údajov