Skočiť na obsah

robopol

Odporúčané príspevky

Skus si pohladat sam lebo momentalne musim ist prec. Ale kriza zacala klasickou bublinou. Centralna banka zacala ponukat lacne peniaze s nizkym urokom a rozbehol sa aj akcioby trh na burze. Ked to zacala krotit navysila uroky A kladivom to utlmila. Takze sa to sprava presne ako pisem.

 

Americky penazny system je uz skoro v celom vyspelom svete s miernymi obmenami, tak neplac ze to neplati.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Ale kriza zacala klasickou bublinou. Centralna banka zacala ponukat lacne peniaze s nizkym urokom a rozbehol sa aj akcioby trh na burze. Ked to zacala krotit navysila uroky A kladivom to utlmila.

 

Ale zadlzenie ekonomiky predsa nekleslo....tu ide o zadlzenie statu, podnikov a domacnosti, zadlzenie vsetkych subjektov. Toto nekleslo. A kedze nekleslo, nedoslo k splacaniu uverov, ktore by sposobili kontrakciu.

 

 

Americky penazny system je uz skoro v celom vyspelom svete s miernymi obmenami, tak neplac ze to neplati.

 

Ale teraz je INY system, ako bol v roku 1930....ked okrem ineho napriklad ani nepoznali pojem HDP. Alebo mali peniaze postavene na zlate. Alebo neexistovala poriadna regulacia bank. Aky bol asi podiel statneho sektora na ekonomike? Vazne si myslis, ze vsetko toto je vsade po svete? Prave naopak, presne naopak.

 

Niektore veci mozes prevziat, ale ide o velmi odlisne systemy, ktore sa za 80 rokov poriadne zmenili. To ze zostal nazov je len klamlive.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Ale ved este v starom vlakne sme mali aj grafy vyvoja dlhu ci penaznych agregatov. A v 30 rokoch tam bol pokles dlhu pokial si pamatam, ci penazneho agregatu. Takže to sa da preverit tým, že taky graf existuje.

 

Iny system nemame v tom, že peniaze z centralnej banky sa poziciavaju komercným bankam a tie ich poskytuju verejnosti, a naopak ked ich ludia splacaju dostavaju sa spät do bank. A to je uplne zakladna vec, že taketo toky penazi existuju. Banka ich dostava do obehu a splacaním úverov, dlhov sa dostavaju spät. A dokonaca som ti aj ukazal v minulosti, že dlh je naviazany na inflaciu ale nie na relativnu.

 

a ku krize v 30 rokov.

http://hnonline.sk/c1-36631700-velka-hospodarska-kriza-i (tu mas napisane ze ponuka penazi klesala tým, že sa aj predavali cenne papiere Fedom.

 

A vlastne sa da zobseobecnit presne to tvrdenie, že takto funguje vsetko v kazdom penaznom systeme. Najskor uvolnene opraty a expanzia penazi, potom kladivo zvysovanie urokov. A nasledne prepad akciovych trhov. ked si pozries vsetky vyznamne poklesy a rasty na burze z historickeho hladiska, tak najdes presne obraz penazneho modelu. Najskor uvolnene opraty a potom silne zatiahnutie oprat. To su tie vlny.

 

PS: dostuduj si skutocne zaklady.

post-2442-0-37458600-1330595082.gif

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Ale ved prave ten graf co si dal tomu odporuje...

 

- pretoze sice 1935-1940 doslo k znizeniu dlhu, tak deflacia bola jedine v roku 1938 a 1939 ostatne bola inflacia

- pretoze v rokoch 1930-1935 doslo k obrovskemu navyseniu dlhu, ale zaroven v rokoch 1931-1933 bola DEFLACIA - takze presne naopak

- pretoze v rokoch 1940-1955 dlh dalej klesal, ale deflacia bola minimalna len v 1949 a v 1955

 

Inymi slovami, zakonitost tu nie je - a prave na zaklade tychto udajov sa neda povedat, ze znizovanie dlhu sposobuje deflaciu. Ani nahodou. Dostudovane - pretoze to by si musel zobrat dva rady udajov, nie len jeden. Kludne sem mozes hodit este cisla k inflacii a uvidis.

 

Obavam sa, ze ak by si sem dodal presne cisla z ktorych vychadza tvoja tabulka, tak by pri sparovani s inflaciou mozno vysiel dokonca opacny vztah - aj keby si to posunul o rok alebo dva.

 

Aby platilo to co ty hovoris, muselo by byt jasne, ze ZNIZOVANIE ZADLZENIA a DEFLACIA spolu suvisia. Na to musis ale uvies jednak cisla z oboch radov a za druhe ukazat ich priamy vztah, ktory ako sa obavam, nie je mozne dokazat. Ale ako vravim, ak mas ciselne udaje, mozeme sa na to pozriet presne.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

jasne ze sa daju rozlisit inflacne peniaze, v okamziku kde ich tlacis ci pripisujes na ucty to vies. A potom sa mozes sledovat ako ide inflacna vlna, kde rastie dopyt a kde nasledne rastu ceny. Ked do bazena nalejes vodu, tak stupne hladina :) Aj ked nevies zistit ci je to voda povodna alebo z kybla.

 

A to samozrejme kazdy ekonom aj bankar vie, pri bankach pozicka zvysi dopyt a splatenie znizi, co aspon teoreticky znamena ze inflacia sa priemerne drzi blizko nuly v casovom priemere . Ale ak tam hodis peniaze a ani nechces ich vratenie tak nic ine ako inflaciu nedostanes.

 

A k znizovaniu zadlzenia : v ekonomike co poznam je tam suvis s deflaciou ale taky ze obe suvisia s ocakavaniami. Ak cakas recesiu, tak si menej poziciavas a zvysujes svoje zasoby. A kedze v recesii klesa dopyt tak to vedie k poklesu cien, ( deflacii). Samotne znizovanie zadlzenia nevedie k deflacii, ( nepriamy dokaz je ze mame krajiny s nizkym zadlzenim a rastom a aj krajiny s vysokym zadlzenim a rastom. )

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

No cele je to komplikovanejsie ako to vyzera na prvy pohlad lebo v tom obdobi sa dialo všelico. Napr. stúpol vládny dlh. Potrebovalo by to vacsiu a hlbsiu analyzu. Pretože rozhoduje objem penazi. Ak je objem penazi dodavanych do ekonomiky cez vladny dlh nizky oproti deflacnym tlakom a padom na burze, tak to nevypoveda nic o tom ked sa dialo viac veci protichodných.

 

A preukazal som ti, že dlh, čo su napoziciavane peniaze predsa musia zvysit penaznu masu pre trh. A to je predsa jasne aj bez grafu, že ked rastie dlh raste objem poziciek za ktore si ucastnici kupuju tovary a sluzby, tak zakonite rastie cena. Ak sa dlh znizuje, tak objem novych poziciek je nizsi ako splacanie starych, co sa prejavi na poklese penaznej mase k dispozicii prepocitanej na jedneho obyvatela, tak je jasne ze ceny idu dole.

 

ty nemas ziadnu predstavu ako to spolu suvisi logicky preto strielas od boku.

 

tyso

A co ja tvrdim, ze nove peniaze nesposobuju inflaciu? tak o co ti ide. Tak ako nove pozicky ju sposobuju tak aj nove peniaze vo forme daru ju sposobuju. Katastrofa prichadza v podobe globalneho zvratu, ked sa objem nových poskytovaných uverov klesne pod sumu splacanych, vtedy ich dostavas tie peniaze z trhu na ucty do banky, kde cakaju na dalsiu pozicku. A to su presne tie cykly. To poziciavanie je cyklus rastu a navratu. Jedno sposobi inflaciu, navrat deflaciu. Takže suma je blizko nuly. Ale sposobil si bublinu ale aj jej prepad.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

A ked citas o velkej krize, tak si dal odkaz na pomerne zmeteny clanok,

zakladne tvrdenie je ze FED sposobil krizu nizkymi urokmi a potom ju zhorsil vysokymi urokmi. Co znamena ze vsetko co robil a co mohol robit bolo zle :)

 

mam divny pocit ze okrem zhody ze FED konal zle, tak nie je jasne co vlastne mal robit a tak sa dnes kazdy odvolava na to poucenie bez toho aby to bolo skutocne poucenie

http://libinst.cz/stranka.php?id=162

 

A este raz :

pokles uverov znamena ze si ludia menej poziciavaju pretoze nechcu, (napriklad ze urok je vysoky) nie preto ze nie su peniaze.

A preco ludia nechcu ? Napriklad preto ze klesaju ceny :), Ako vidis kludne mozes otocit pricinu a dosledok. Ludia obecne sa nesnazia mat dlhy, tie nastastie stale chapeme ako cosi zle. Aj na Slovensku kde ekonomicke myslenie uplne chyba sa smejeme romom ze si pozicavaju u uzernikov a ze si nedokazu rozlozit vydaje.

 

 

A ja sa stale snazim drzat sa toho co povazujem za skutocne v ekonomii, a to nie su agregaty ( suma dlhu ci objem poziciek), zakladom su trhove vztahy konkretnych subjektov, peniaze povazujem za odvodene a agegaty len za pomocne veliciny. A preto som vzdy skepticky k planom ze staci niekam dat peniaze a nieco sa udeje. Nieco ano, ale vacsinou nieco uplne ine ako sme chceli.

Chcem teda vzdy vidiet ako sa zmenia motivacie ucastnikov po zasahu a ci vedu k tomu co sme chceli.

 

 

 

 

A znovu opakujes ze dar je to iste ako inflacne peniaze, no nie je. dar znamena ze darca znizi svoj dopyt a obdarovany ho zvysi, agregatny dopyt sa teda nezmeni. Ak CB vytlaci peniaze a da ich janovi na uzasny projekt, tak sa agregatny dopyt zvysi ale ponuka nie a to znamena inflaciu.

 

A kedze si uz vyriesil podstatu cyklov, tak potom mas jasny navod. Staci zrusit ciastocne rusenie a nebudu cykly. (bohuzial uvery su len jednou castou, este treba zrusit toho viac)

 

Ale nasledne si bublinu zamienas s inflaciou, to je nezmysel.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

ty nemas ziadnu predstavu ako to spolu suvisi logicky preto strielas od boku.

 

Predstavu mam - si mi ju predsa opisal.

 

Tvrdis, ze splacanie uverov, teda znizenie zadlzenia (si dokazal) znizi objem penazi (si neukazal) a sposobi deflaciu (nesposobilo). Preto na dokazanie toho, ze toto tvrdenie platilo pred 80 rokmi v USA potrebujes v tom pripade TRI ciselne rady

- celkove zadlzenie

- objem penazi

- inflaciu/deflaciu

 

Inac to nie je ani poriadna teoria, len hypoteza. A aby sa jej platnost dala dokazat, tak musi existovat suvislost. Pretoze ak sa platnost nedokaze, alebo dokonca poprie, nemozes na zaklade nespravnej teorie planovat zlepsenie ekonomiky.

 

A preukazal som ti, že dlh, čo su napoziciavane peniaze predsa musia zvysit penaznu masu pre trh. A to je predsa jasne aj bez grafu,

 

Neukazal. Videli sme udaje o celkovom dlhu, ale nie o objeme penazi. To su dve velicny, ktore aj ked spolu suvisia, ich vztah nie je uplne dokonale previazany. Preto nemozes tvrdit, ze si ukazal cislo, ktore si neukazal. Uprimne povedane - kedze ja tieto cisla nemam, nemozem sa vyjadrit.

 

A kedze ani ty nevies ako sa menil objem penazi, nemozes vediet, ci mas pravdu. A kedze nevies ci mas pravdu, tak ju najrpv zistis a bude to.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Ja si nic nezamienam tyso. len ty akosi nevies pochopit ze tu bublinu nevytvorili DARY, ale pozicky a nasledne bublina spadla. To je to co som ti pisal. Objem uverov narastol A TAK SPOSOBIL dopyt pri nezmenenej ponuke. A ponuka sa ma tendenciu dotahovat s opozdenim. A teda nasledne KED UROBIS kladivo. Zvysiz urokove sadzby, alebo zacnes ako centralna banka stahovat peniaze predajom cennych papierov. TAK SA TI PENAZNA MASA zmensuje v prepocte na 1 cloveka. Preco hovorim o prepocte na jedneho cloveka? pretože civilizacia a populacia rastie, takže treba ocistit faktor rastu.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Zvysiz urokove sadzby, alebo zacnes ako centralna banka stahovat peniaze predajom cennych papierov. TAK SA TI PENAZNA MASA zmensuje v prepocte na 1 cloveka.

 

Ved na to predsa pytam....stale sa tu hovori o ZMENSOVANI PENAZNEJ MASY akoby to bol fakt, ale preco tu kua nevidim nejake cisla? Udaj o znizeni dlhu potvrdzuje znizenie dlhu. Udaj o znizeni penazneho agregatu potvrdzuje znizenie penazneho agregatu - a ten tu predsa nemame.

 

Naozaj sa niekedy znizil objem penazi? Kedy, kde a o kolko? (resp. mam pocit, ze pocas velkej krizy ano, aj ked LEN v USA - ale nie som si isty, tak preto to chcem vidiet, kym sa s tym bude narabat ako s pismom svatym :) )

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Ved pochop xenocide, že nemusi sa znizit penazna masa, aj tak sa stane, že sa znizi mnozstvo penazi na jednotku, na jedneho cloveka v prepocte. A toto je podstatne, pretože sa ti v prepocte znizi mnozstvo penazi za ktore si moze ktokolvek cokolvek kupit. A udaje si mozes vyhladat sam ako sa penazna masa rozvijala. Tam kde rastie pomalsie moze byt deflacia, ako ked rastie strmo.

 

A pismo svate znie, že ak ti rastie populacia pri zachovani rýchlosti obehu penazi, tak musis stale doplnat nove peniaze inak by neboli neutralne a teda nulovu úroven mas v sklone, nulovu neutralnu linku penazi je v sklone v smere rastu, vsetko co je nad nou je inflacia a vsetko pod nou deflacia, ak sa ti nezmeni rýchlost obehu.

 

A dar tyso je iny. ked centralna banka vytvori nove peniaze nikto sa neuskromnuje. :)

 

A tyso spätna väzba o ktorej hovoris je platna, je to nelinearny system a ovplyvnuje sam seba ale zakladne charakteristiky pozname.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

ropobol, nie je dolezita masa penazi ale tvoje zdroje a rocny prijem. To urcuje tvoje preferencie a ochotu kupovat. Okrem drobnosti ako ze si nekupis cigarety ak nemas pri sebe drobne este nikoho pri obchode nezastavilo to ze bolo malo penazi :), to vieme vyriesit zmluvami, zmenkami, atd.

A priklad ad absurdum, predstav si ze CB si zriadi ucet v komercnej banke a vlozi tam tisice miliard. Penazna masa narastla sialenym sposobom ale bezny spotrebitel to nijako nepocitil. nenarastli ani ceny, ani mu nepribudli peniaze na ucte.

 

V dalsom kroku banka bude hladat ako tie peniaze vyuzit kedze za ne musi CB uroky a bude teda hladat komu by pozicala aby na ne zarobila, vo svojej rezii toho vsak vela nedokaze, pri danej urokovej sadzbe su potreby saturovane a banka okrem kupenia vsetkych statnych dlhopisov nedokaze nic.

 

A v historii mame cosi podobne, volalo sa to petrodolare. v 70 rokoch sa objavilo strasne vela meny v dolaroch ale nedala sa pouzit v beznej ekonomike, sejkovia nedokazali spotrebovat svoje prijmy a ulozene peniaze nedokazali najst projekty kde by zarabali aspon na uroky.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Ved pochop xenocide, že nemusi sa znizit penazna masa, aj tak sa stane, že sa znizi mnozstvo penazi na jednotku, na jedneho cloveka v prepocte. A toto je podstatne, pretože sa ti v prepocte znizi mnozstvo penazi za ktore si moze ktokolvek cokolvek kupit.

 

Nuz ale to je potom pekny protiklad.....pretoze najprv teoriu postavis na tom, ze splacanie uverov znizuje penaznu masu a potom zase tvrdis, ze penazna masa sa znizit nemusi. Nemoze platit oboje - znizenie aj neznizenie.

 

Pretoze pokial si vezmeme moderne ekonomiky poslednych desatroci mas situaciu ako v Japonsku - objem penazi NARASTA, ekonomika NERASTIE, zadlzenie RASTIE a mas inflaciu nulovu, alebo DEFLACIU. Ak by mala byt deflacia sposobena znizenim objemu penazi, tak to neplati. Ak by mala byt sposobena zmensenim dlhov, tak to neplati.

 

 

A pismo svate znie, že ak ti rastie populacia pri zachovani rýchlosti obehu penazi, tak musis stale doplnat nove peniaze

 

Ani nie populacia, ako skor objem ekonomiky. Teda suma vyprodukovanych tovarov a sluzieb. Toto totizto moze rast aj pri nemennej populacii. Ale v principe OK - a preto dochadza aj k penaznej expanzii, kedze inac by boli dosledky neprijemne. Vyplyva to vlastne z ekonomickej nutnosti.

 

Z toho ale vyplyva, ze ti objem penazi proste rast musi. Akurat nikdy (aspon v dohladnej dobe) nebudes vediet o kolko a kedy by mal narast. To co oznacujeme bezne za inflaciu/deflaciu je len priblizny a ciastocny ukazovatel, ktory je poriadne nedokonaly. Nic lepsie nemame, ale v realite si musime uvedomovat jeho nedostatky.

 

Takze ty sice mozes na prvy pohlad vidiet nulovu inflaciu, ale v realite bude tato ovela vacsia, akurat neviditelna pre CPI.

 

A udaje si mozes vyhladat sam ako sa penazna masa rozvijala.

 

Ved prave - udaje o to, ako objem penaznej masy klesal som nenasiel. Kde to mam hladat, hmmmmmmmm?
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Znizuje penaznu masu v prepocte na jedneho obyvatela. Tak aby som upravil tvrdenie za spravne tvrdenie. Tak som to myslel. Pretože populacia rastie tak to plati pozmene. A to som ti xenocide pisal. Je to tu par prispevkov vyssie.

 

Tyso,

Spätna vazba je to co sa navzajom ovplyvňuje. A ked uz chceš ten príklad. Tak samozrejme možes vytlacit kolko chces penazi, dolezite su tie peniaze ktore v ekonomike sa zamienaju. Nie tie co su na uctoch nepouzitelne. Takže ja hovorim o pouzitelných peniazoch, ktore su prostriedkom výmeny. A pokial sa ti zvysi počet uverov, tak ti co si beru uvery ICH AJ POUZIJU. A to zvysuje ceny a ci je to dar od centralnej banky, alebo pozicka NA inflaciu nijako zasadne nezmeni. Aj uver vyvola inflacne tlaky. A to sa hadas ze nie, ze udajne su inflacne nejake peniaze z darov :)

 

Ano xenocide lepsie by to bolo porovnavat k HDP ako k poctu obyvatelov.

 

A plati to aj v pripad dlhov xenocide. Ak by sa teraz znizil vyznamne dlh, z ekonomiky by sa realne vytratili pouzitelne fiat peniaze. Kedže nerozumies tejto logike nevies ako to funguje.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Znizuje penaznu masu v prepocte na jedneho obyvatela.

 

Penazna masa na jedneho obyvatela je aky ukazovatel??? Kto ho preboha pouziva?

 

A aky ma vyznam u mien ako je napr. USD, ktory koluje celosvetovo, takze v jeho pripade vobec nejde o mnozstvo obyvatelov USA?

 

No a na priklade Japonska - objem penazi RASTOL, pocet obyvatelov sa moc NEMENIL, takze aj penazna masa na obyvatela rastla - a zaroven mali deflaciu (podla CPI). Takze ono to stale nesedi a objem penazi sa neznizuje.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Tak si zisti xenocide, ci rastol objem pouzitelných penazi v ekonomike? Moc ti nerastol, to je kolko nie moc? A kolko narastol ten objem penazi pouzitelných. Ak mal japonec na hlavu viac penazi ako predtým tak sa s tebou kedykolvek stavím, že ceny neklesali. Iba jedna vec by to mohla zmenit, že sa zvysila dramaticky ponuka k dopytu. Teda vznikol nadbytok vtedy by tento faktor narusil aj to, ze objem penazi rastol na hlavu, ale ponuka to prerazila.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Ja som ti jasne napisal ako co myslim. Pouzitelne peniaze nie su peniaze niekde na uctoch centralnej banky ako rezerva napr. Ak mas milardu na ucte a nekupujes nic za to, ani banka ich nikomu nepozicala, tak v ekonomike ako keby ani neexistovali, teda tieto peniaze stoja, nehraju ziadnu ulohu pri vymene tovarov a sluzieb. Vzdy vsak nejaka zavislost s celkovým objemom penazi k tým pouzitelným, ak navysis objem penazi tak sa navysi aj objem pouzivanych penazi.

 

príklad centralna banka vyhlasi ze poskytne 1000 000 000 Eur bankovým subjektom. Pokial ich pripise bankam na ucet a realne nikdy si ich nikto nepozicia, nikdy nebudu hrat pri ziadnej vymene, tak OBJMEM ti podla tvojich ukazovatelov narastol, ale objem podla mojej definicie pouzivaných penazi sa ti nezmenil.

 

ty si proste nechapavy xenocide. Povedal som ti, že to musis prepocitat na obyvatelstvo, nie dat hrube cislo narastu nejakeho agregatu. Ked nevies dalsie faktory a to je narast poctu obyvatelov, narast pouzitelnych penazi, narast HDP, a ci nebola nahodou nerovnovaha ponuky k dopytu, teda vacsia ponuka ako dopyt. V podstate to rozhodne ponuka k dopytu. Ponuku menis tým, že davas so oebhu peniaze, ktore si moze niekto pozicat. Ak je dopyt po peniazoch, dostanu sa do ekonomiky a zvysuju ceny pokial je ponuka v nerovnovahe s dopytom tovarov a sluzieb.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Pouzitelne peniaze nie su peniaze niekde na uctoch centralnej banky ako rezerva napr.

 

Tak ale ako ekonomicky a uctovne presne definujes tieto peniaze a ako poznas ich objem? Mozes mat pravdu, ale pokial ani netusis o akych ciastkach sa bavime....tak o com? Z akych udajov vychadzas?

 

Pricom prirodzene - pokial sa objem penazi zvysuje, ale tieto nie su prenesene hned do obehu, neprejavi sa to na cenach, ani v CPI, teda ani v inflacii - to mas pravdu a nie je to nijake tajomstvo. Z toho ale vyplyva, ze v rozhodujucej chvili nie je len vytvaranie penazi, ale prave urcita ochota a moznost investovat a poziciavat. Cize pripadna stimulacia vobec nemusi ist len cestou tlacenia penazi.

 

A kedze nevies ake % je "nepozicane" a z akych dovodov, nie je zaciatocny bod od ktoreho sa odpichnut. Pretoze ak teraz napr. je dost penazi, len su nevyuzitelne ulozene - dalsia tlac novych penazi nemusi vobec pomoct nastartovat ekonomiku, ako ukazalo Japonsko.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

ved zavery su jednoduche.

Ak sa zvysi objem pouzitekných penazi v ekonomike. je uplne jedno ci maju privlastok dar, pozicka a pod. Tieto peniaze tlacia na ceny, pretože vznika nový dopyt ale ponuka sa este nestacila prisposobit. A tak ceny rastu. Ponuka zacina dobiehat dopyt a ceny klesaju, Pricom s penaznou masou sa nic nedeje. Ak vsak teraz sa stane to, že zastavis dlasie nove peniaze do obehu. napr. zvysis urok, alebo zacnes predavat cenne papiere centralnou bankou. Tak sa ti znizi objem pouzitelnych penazi na jedneho obyvatela (pokial ti obyvatelstvo rastie) a to sposobuje dalsi pokles cien. Zacinaju sa zatvarat fabriky, trh sa prisposobuje novemu stavu. A vznika depresia. tot vsio.

 

A mozem mat aj saturaciu trhu. to znamena, že ludia si kupili vsetko co potrebuju a tak zacne stagnovat urcita vyroba. A preto dnes vyrobcovia robia cyklicku spotrebu, teda nerobia produkty ktore dlho vydrzia, aby sa nevytratil dopyt po spotrebnom tovare.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Ak sa zvysi objem pouzitekných penazi v ekonomike. je uplne jedno ci maju privlastok dar, pozicka a pod. Tieto peniaze tlacia na ceny, pretože vznika nový dopyt ale ponuka sa este nestacila prisposobit. A tak ceny rastu.

 

Omyl - prave priklad Japonska (ale zcasti aj USA) ukazuju, ze ceny vobec nemusia narast, alebo len minimalne a nie v zavislosti na objeme penazi. Takze kludne mas pripady, ked objem penazi rastie a ceny sa nemenia.

 

Pretoze ceny su ovplyvnene ovela VIACEJ faktormi ako len objemom penazi. To co spominas by mozno platilo iba v uplne izolovanej ekonomike, a aj tam len s vyhradami.

 

 

Tak sa ti znizi objem pouzitelnych penazi na jedneho obyvatela (pokial ti obyvatelstvo rastie) a to sposobuje dalsi pokles cien. Zacinaju sa zatvarat fabriky, trh sa prisposobuje novemu stavu. A vznika depresia. tot vsio.

 

Akura tvoj pojem POUZITELNE PENIAZE NA JEDNEHO OBYVATELA je nejaky vymysleny novotvar, ktory je nevypocitatelny. Este objem agregatov v ekonomike dokazes dolozit, ale tie "pouzitelne" peniaze nie - nemas ako vypocitat o aky objem sa jedna, takze realne nemozes vediet ci rastie, alebo klesa. Mozes si len tipovat ale nevies ci v miliardach, alebo stovkach miliard. Proste nevies, pretoze ked su peniaze na ucte banky - nic ti to nepovie. Peniaze su prakticky VZDY na nejakom ucte.

Takze spominane cislo je nepouzitelne, pretoze nevies o akom vlastne hovorime, vsak?

 

A aj tak - ak by sa zvysil urok CB, tak by malo dochadzat, podla toho co pises, k znizeniu objemu penazi. To ale tiez nie je pravda.

 

post-2312-0-06503500-1330610141.png

Tu pekne vidis, ako sa sadzba FED zvysovala aj znizovala.

 

post-2312-0-60704600-1330610170.png

A tu zase pekne vidis, ako sa objem penazi kontinualne a bez prerusenia ZVYSOVAL. Takze nedoslo k nijakemu zastaveniu narastu objemu penazi - ten rastol stale, bez ohladu na urok CB.

 

A ked sa pozries na tvoj graf vyssie - tak uvidis, ze sa zaroven stale zvysovalo zadlzenie.

 

Cize plati nasledujuce - zvysenie urokovej sadzby CB nesposobi zmensienie objemu penazi a nesposobi znizenie zadlzenia.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

neboj nic. Obeživo, si zamen miesto pouzitelne peniaze. A urob toto. zober hodnotu obeživa podel počtom obyvatelov a pozri si vyvoj inflacie s týmto novým ukazovatelom. A uvidis hrubu zavislost. nebude to 100% presne ale pre dobru predstavu to postacuje. A som zvedavy :)

 

potom si to porvnaj s vyvojom urokovej miery.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Obeživo, si zamen miesto pouzitelne peniaze.

 

Obezivo tym myslis co presne? M0?

 

Pis presne - pretoze musim vediet CO pocitame. Ak nepocitas celkovy objem penazi, tak aky objem ktorych penazi pocitas? Ak nie M0, tak uved KTORE PENIAZE, pretoze sa inac nikam nepohneme.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Nie ALEBO - musim vediet PRESNE co myslis a kde chces dokazovat vztah.

 

Takze vztah medzi ktorymi premennymi to je? Medzi M0 a M1 je rozdiel a tak isto ci chces porovnavat so zadlzenim, alebo inflaciou. Tu nemozes davat nejake "pripadne".

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Vytvorte si účet alebo sa prihláste, aby ste mohli písať príspevky

Ak chcete odoslať príspevok, musíte byť členom

Vytvoriť konto

Zaregistrujte si nový účet v našej komunite. Je to ľahké!

Zaregistrovať si nové konto

Prihlásiť sa

Máte už konto? Prihláste sa tu.

Prihlásiť sa teraz
×
×
  • Vytvoriť nové...

Dôležitá informácia

Táto stránka používa súbory cookies, pre zlepšenie používania stránok tohto webu. Pre viac informácií kliknite sem. Ďalšie informácie nájdete na stránke Zásady ochrany osobných údajov