Jump to content

Minimálna mzda


tomassi
 Share

Recommended Posts

To, čo smeráci teatrálne oznamovali, ani nie tak veľmi dávno, ako pracujú pre "pracujúcu chudobu", to sa teraz ide v tichosti pozmeniť / zrušiť. Od roku 2018 sa odpočítateľná položka pri výpočte zdravotných odvodov zamestnávateľa pravdepodobne zruší.

 

"Pracujúca chudoba" si ešte viac bude mädliť ruky, ako tí žgrloši podnikatelia dostali po paprčiach, ale výsledný efekt je taký, že firmám sa ešte menej oplatí zamestnávať zmrdov, ktorí zastavujú linky - náklady na zamestnávanie týchto tu... im stúpnu.

 

post-2-0-21002300-1511426155.jpg post-2-0-16296700-1511426168.jpg

 

Komentár priamo od Mihála:

 

88 = 29 + 59

Podvod na zamestnancoch, ktorý práve pácha Fico, bude ešte väčší ako sme si mysleli!

Zvýšenie minimálnej mzdy v roku 2018 zo 435 eur na 480 eur pri súčasnom zrušení odvodovej odpočítateľnej položky pre zamestnávateľa znamená nasledovné:

1. Mzdové náklady zamestnávateľa pri zamestnancovi s minimálnou mzdou stúpnu o 88 eur mesačne. Myslíte si, že tých 88 eur dostane zamestnanec? Omyl.

2. Čistý príjem zamestnanca s minimálnou mzdou stúpne len o 29 eur mesačne.

3. Štát (Finančná správa na dani z príjmov, Sociálna poisťovňa, zdravotná poisťovňa) dostane až o 59 eur mesačne viac!

Zo zvýšenia mzdových nákladov tak zamestnancovi zostane len 33%, štát dostane svojich 67%!!

Toto je sociálny štát vo verzii Slovenská republika!

 

 

Aby aj zastavovač liniek Tomáš tomu rozumel: páčilo by sa ti, keby si kúpiš kebab a 2/3 z neho nebudeš môcť zožrať, ale odovzdáš štátu, nech sa nažere on? Tak, kto je teraz ten žgrloš, podnikateľ, ktorý ti dal ten kebab celý alebo štát (ficovláda), ktorý ti z neho 2/3 zobral?

Link to comment
Share on other sites

Jasné že štát!

 

Zo zvýšenia mzdových nákladov tak zamestnancovi zostane len 33%, štát dostane svojich 67%!!

Takže poďme na to. Smerovláda to už má spočítané. Najpravdepodobnejšie sa dostane k slovu opozícia a keďže smer spôsobil takúto situáciu že už zamestnávatelia uvažujú s prepúšťaním nízkokvalifikovaného personálu a veľké fabriky s presunom do rumunska a ďalej, nová vláda to bude musieť stopnúť. Urobiť pružnejší zákonník práce, zrušiť minimálnu mzdu alebo aspoň znížiť odvodové zaťaženie. Proste všetko zachraňovať ako sa pokúšala modrá vláda. Tak uvidíme čo bude.

Link to comment
Share on other sites

Ano presne tak, keby smerácki zmrdi znížili daňové a odvodové zaťaženie, tak by to pomohlo firmám aj zamestnancom.

 

Zamestnanci by mali vyššie čisté mzdy bez toho, aby zamestnávatelia museli zvyšovať náklady. Lenže potom by tieklo menej peňazí tejto debilnej vláde. Smeráci chcú nahrabať čo najviac peňazí, aby z nich mohli malú časť "veľkodušne" rozhadzovať pre ľudí.

Link to comment
Share on other sites

 

Fica, ktorý je desať rokov najmocnejším človekom v krajine, ale doteraz si na príplatky za prácu v noci, cez víkendy a sviatky nespomenul a jeho strana navyše pred polrokom nepodporila opozičný návrh OĽaNO na ich zvýšenie.

To Matovič označil za dvojitú zradu Fica na ľuďoch. „Keď sme na ten problém upozornili, tak miesto toho, aby zahlasoval, zakázal svojim poslancom hlasovať. Mňa a nás vyhlasoval za bláznov a nakoniec sa nehanbí od bláznov odkopírovať návrh, predložiť ho a robiť tu trápne divadielko niekde vo fabrike,“ (Zdroj: Aktuality)

 

A opäť len axel mal pravdu... Ja som mal mylný názor na OĽaNO a SaS. Myslel som si že ich cieľom je podporovať len silných jedincov a slabších zahubiť t.j. obnoviť zákon džungle. Ale už vidím že to tak nieje a keď bude boj pre lepšie mzdy celospoločenská snaha tak budem len rád. Ajtak tu zostáva otázka že prečo môže pracovník v nemecku ktorý robí tú istú prácu ako pracovník na slovensku zarábať oveľa pričom koncové ceny tovarov sú rovnakú aj u nich. 

Link to comment
Share on other sites

na túto tému práve tento týždeň uverejnil svoj článok Michal Havran

 

Slovensko - lowcostová /nízkonákladová/ krajina

 

Čo je dôstojný príjem?

Nikto nám nerobí zle, nikto nemá temný úmysel zabrániť všetkými silami rozvoju slovenskej vedy a priemyslu, robíme si to my sami, tretie desaťročie konšpirujeme sami proti sebe, presnejšie, niektorí politici proti občanom.

 

Lowcostová mentalita neovládla iba platy, sami sa vynukujeme, že sme lacní, toto je niečo, čo nerobia ani štetky vo filmoch, len my sme stále v akciovej cene, ako tovar v Lidli, nekonečná happy hour pre všetky automobilky zaplatené z našich daní, a štát, ktorý nedokáže zaplatiť vlastných, naozaj vlastných, tých, ktorí pre nás robia, nie pokútnych zmrdov, ale ženy na súdoch, v podateľniach a v papučiach, za priehradkami a za nákupmi, osem hodín denne, na ktoré vrieskajú nespokojní občania, nemajú čas, pretože sa musia ponáhľať do druhej alebo tretej práce.
A tak sa korumpujeme, nižšia stredná vrstva vyššiu, chudobní medzi sebou, najbohatší, lebo cítime, že nikto nemá dosť, učiteľke desinku za zvýšenú pozornosť o dieťa na výlete, čokoládu na daňovom, malé služby bez papiera, lebo aj my tak dostaneme a zoberieme, rovnako sa nám hodí a poteší a možno nebude treba robiť aspoň jeden víkend v mesiaci.

No a potom tu máme ideológov. Nemôže sa o tom hovoriť, lebo hovoriť o peniazoch, iných ako ukradnutých politickými kartelmi, je komunizmus.

Predstava, že zničené ženy za pokladňou by mali mať garantovaný minimálny príjem – takisto komunizmus. Zverejňovanie platových podmienok – komunizmus. Požiadavka na odpočinok – komunizmus. Zatvorené obchody v nedeľu, tak ako v civilizovanej Európe – komunizmus.

Pretože ľudia majú byť trpezliví, pokorní, nešpiniť si morálku premýšľaním o tom, že zarábajú málo, že platy na Slovensku sú jednoducho hanbou a urážkou, že sa ťažko počúva sovietske nadšenie o našich makroekonomických úspechoch, keď ich doma necítime, pretože máme domácnosti vybavené na splátky, dovolenky zo zľavomatu a nekvalitné žrádlo vyrobené firmami pre nás – lowcostovú Európu.

 

hm.
 
Link to comment
Share on other sites

Ajtak tu zostáva otázka že prečo môže pracovník v nemecku ktorý robí tú istú prácu ako pracovník na slovensku zarábať oveľa pričom koncové ceny tovarov sú rovnakú aj u nich. 

 

Pretože pracovník v Nemecku pracuje v nemeckej firme. Je to ich know-how, sú to ich technológie, sú to ich výrobné procesy, sú to ich projekty.. Ak Nemci svoje know-how a svoje technológie budú vyvážať za hranice, tak to budú robiť iba vtedy, ak sa im to oplatí, teda na tom zarobia. Preto montážne práce prebiehajú v chudobnejších krajinách, vývoj zostáva doma v Nemecku. Takže v druhých štátoch väčšinou to ide cez nižšie mzdy. Prečo by mali cudzím platiť rovnako, ako platia svojim? To už potom môžu svoje know-how rozdávať rovno zadarmo. Ak chce slovenská firma - teda firma pochádzajúca zo štátu, ktorý je technologicky na nižšej úrovni, vyvážať svoje know-how za hranice, tak nemôže uplatňovať rovnakú politiku ako Nemci - v Nemecku musí prispôsobiť svoju politiku tamojším platom, lebo za slovenské by im to nikto nerobil. Preto ak si chce slovenská firma niečo dať montovať, logicky nepôjde do Nemecka, ale do chudobnejšej krajiny, kde sa oplatí montážnikom platiť. Ak ja si založím rodinnú firmu, tak pochopiteľne bratovi, sestre, matke budem platiť viac ako za rovnakú robotu budem platiť niekomu cudziemu z úradu práce. Preto naše platy sa sotva niekedy vyrovnajú tým na Západe. Ak dosiahneme technologickú úroveň Západu, a naše firmy budú natoľko pokročilé, že dokážu expandovať na Západ a súperiť s tamojšou konkurenciou, potom sa môžme porovnávať aj s platmi. Inak to nepôjde a tie teatrálne vystúpenia Fica kvôli príplatkom sú len divadielko pre takých slaboduchých špekulantov ako si ty. Dúfam, že si už konečne pochopil, na akých princípoch fungujú vyspelé ekonomiky sveta a prečo je taký rozdiel v platoch za rovnakú prácu.

Link to comment
Share on other sites

Napríklad sestričky a opatrovatelký idú do rakúska. V slovenských nemocniciach nadčasujú, majú zastaralé vybavenie atď. Kým v rakúsku za normálny pracovný čas, v priíjemnejšom prostredí s lepšou technikou dostanú väčší plat. A aj tí oberači úrody prečo idú oberať do talianska a rakúska, prečo sa im neoplatí ísť oberať na slovensku. Za tú istú prácu a tie isté hodiny majú viac. Toto neni priemysel kde je to o technológiách ale o bežných povolaniach ako predavačka v obchode, sprievodčík vo vlaku atď.

Link to comment
Share on other sites

z ineho sudka mi napadlo

 

neviem, v akom stave je ta legislativa, ze by napr. soferi kamionov mali zarabat v zahranici tak, ako ich kolegovia "doma"

tzn., ze slovenskeho kamionistu by mala slovenska firma za cas straveny v nemecku platit tak, ako su doma plateni nemecki kamionisti v nemeckych firmach; cize slovenske firmy sa brania, soferi by sa potesili...

& znamena to, ze nemecka firma by mala platit svojich soferov prechadzajucich slovenskom nasimi platmi...? nemecke firmy by sa potesili, soferi by sa branili???

 

ake by to mohlo mat dosledky?

Link to comment
Share on other sites

Tykokos to je fakt pravda! To by EU pri schvalovaní takýchto vecí malo dávať pozor. Ale už párkrát bola reč aj o celoeurópskej minimálnej mzde. Ale zase vždy je problém že ekonomiky štátov sa líšia a preto ktorý štát by bol vzorom sumy?

 

A prečo v nejakom zasratom bazmekistane na konci sveta robia tieto práce za pár centov na deň??

Však toto je to čudné. Sme na jednej planéte a tak isto ako pracujú ľudia v nemecku by mohli pracovať aj afrike či hocikde. Proste ako v startreku že niesu krajiny celá planéta je jeden štát a všade je rovnaký život. Ale je tu akýsi čudný ekonomický mechanizmus že čo už platí tisíce rokov od kedy vznikla prvá civilizácia že bohatí potrebujú chudobných/otrokov aby mohli byť bohatými. Proste vždy bola nejaká rovnováha chudoba/bohatí.

Link to comment
Share on other sites

tak isto ako pracujú ľudia v nemecku by mohli pracovať aj afrike či hocikde

 

No ešte aj keby si ty pracoval na Slovensku tak, ako aspoň v tej Afrike.

Link to comment
Share on other sites

k tej minimálnej mzde - článok o tisíckach textilných tovární v Bangladéši, na margo toho, že odtiaľto chodia ľudia pracovať do Rakúska, a na strednom a ďalekom východe šijú pre značky celého sveta... a to podľa článku Bangladéš je na tom o kúsoček lepšie ako dielničky kdesi v Číne či na Tajvane...

 

my sme vo fabrikách a minimálnej mzde niekde medzi Západom a Bangladéšom
 

Plat sto eur, spánok päť hodín, materská štyri mesiace. Robotníčky v Bangladéši šijú aj pre SlovákovDvaja Bangladéšania prišli na Slovensko rozprávať o podmienkach v továrňach, kde vznikajú šaty, ktoré nosíme.

https://dennikn.sk/952589/zarabaju-sto-eur-matersku-maju-styri-mesiace-spia-pat-hodin-robotnicky-v-bangladesi-siju-aj-pre-slovakov/?utm_source=newsletter_weekly&utm_medium=email&utm_campaign=weekly_newsletter_30112017-1&utm_content=1570

Link to comment
Share on other sites

  • 8 months later...

 

Poštovné niečo stojí, elektrina niečo stojí, doprava niečo stojí, telefón niečo stojí. A aj to, že človek venuje firme 40 hodín svojho času týždenne, má nejakú minimálnu cenu. A tá cena sa volá minimálna mzda.

O Smere si môžeme myslieť všeličo, ale jedno im uprieť nemôžeme: za posledné roky rastie minimálna mzda rýchlejšie ako kedykoľvek v histórii. Stále je to však málo.

 

Viete, ako funguje zvyšovanie minimálnej mzdy v našej krajine? Najprv sa snažia dohodnúť odborári z KOZ so zástupcami zamestnávateľov. Keď sa nedohodnú, príde vláda a povie, že minimálna mzda bude toľko a toľko.

Tento rok odborári z Konfederácie odborových zväzov zarúbali celkom vysoko. Chcú, aby sa minimálna mzda zvýšila zo súčasných 480 na 635 eur, čo je nárast o 155 eur v hrubom. To sme tu ešte nemali. Samozrejme, zamestnávatelia povedali, že je to sci-fi a že o tomto sa nebudú ani baviť. Dohoda nepadla, a tak prišiel Pellegrini (vláda). Ten zahlásil, že na Slovensku je priestor, aby minimálna mzda porástla zo 480 eur na 520 eur. A vybavené. Zdá sa, že od nového roka bude minimálna mzda 520 eur v hrubom. To je však málo a pokojne by to mohlo byť oveľa viac. A to dokonca bez toho, aby sme počúvali ďalšie kuvikanie zamestnávateľov.

 

Viete, s tou minimálnou mzdou je to každý rok večný a hlúpy boj. Zamestnanci chcú, aby rástla. Pochopiteľne. Zamestnávatelia chcú, aby sa prinajlepšom zrušila a prinajhoršom, aby rástla pomaly alebo aspoň predvídateľne.

Už ma tie argumenty zamestnávateľov ani nebaví opakovať. No pre tých z vás, čo to nepoznáte, je to obvykle pesnička o tom, ako vyššia minimálna mzda spôsobí stratu pracovných miest, vyššiu nezamestnanosť a pomaly kolaps celosvetovej ekonomiky. Pritom všetky dôkazy ukazujú pravý opak. Minimálna mzda sa dvíha u nás, aj v Čechách, aj v Slovinsku a nezamestnanosť tam klesá.

To bolo rečí, keď v roku 2015 zaviedlo minimálnu mzdu Nemecko. Analytici z INESSu varovali, ako to poškodí nemeckú ekonomiku. Richard Sulík povedal, že „pokiaľ sa Nemecko rozhodne škodiť svojej ekonomike, je to jeho problém a jeho vec.“ A čo sa nakoniec stalo? No iba to, že istá skupina ľudí teraz zarába viac, než zarábala predtým. A míňa viac, než míňala predtým. A ešte sa stalo to, že Nemecko má najnižšiu nezamestnanosť za posledných 26 rokov. Doteraz ma fascinuje, koľkí ľudia nechápu, že vyššie mzdy sú dobrá vec pre biznis. Vyššia minimálna mzda dá do rúk viac peňazí práve tým ľuďom, ktorí ich znovu vložia do obehu. To sú ľudia, ktorí si nebudú šetriť a odkladať, a ktorí si nekúpia druhú dovolenkovú chatu v horách alebo ich neminú  na Seycheloch. To sú ľudia, ktorí si kúpia jedlo, zaplatia nájom, kúpia si benzín, nejaké tovary a nejaké služby. Naopak, to ľudia s vysokým príjmom majú tendenciu šetriť, investovať a míňať za hranicami.

Každý zamestnávateľ (podnikateľ aj štát) vám bude bedákať nad tým, že zvýšenie miezd zvyšuje ich náklady. Áno, aj cvičená opica si vie spočítať, že keď niečo zdražie, tak ju to bude viac stáť. Plakať vie každý, no nad pozitívami sa zamýšľa málokto. Rovnako, aj vaše dieťa vám bude tvrdiť, že domáce úlohy ho zbytočne zaťažujú a sú obmedzovaním jeho osobnej slobody.

 

Nikto však nevie a nechce spočítať a domyslieť, aký efekt by viac peňazí v peňaženkách malo na celú ekonomiku. Nemôžeme mať totiž všetko: aj chudobných zamestnancov, aj bohatých zákazníkov.

Je fascinujúce, ako veľmi ekonomická teória opomína úlohu kúpyschopného dopytu. Väčšinou sa to v nej točí o ochote za niečo zaplatiť, pričom sa úplne zabúda na schopnosť za niečo zaplatiť.

V Amerike zmapovali 22 zvýšení minimálnej mzdy od roku 1938 a následky tohto zvýšenia pre zamestnanosť. A napodiv zistili, že v 68 percentách prípadov potom, čo bola minimálna mzda v USA zvýšená, o rok neskôr došlo k rastu zamestnanosti. Keď sa pozreli výlučne na odvetvia, ktorých sa zvýšenie minimálnej mzdy bytostne dotýkalo, zistili, že v týchto odvetviach došlo rok po zvýšení minimálnej mzdy k zvýšeniu zamestnanosti vo vyše 80 percentách prípadov.

A čo je ešte lepšie: v prípadoch, keď nedošlo k zvýšeniu zamestnanosti, sa americká ekonomika nachádzala oficiálne v recesii, bola rok pred recesiou, alebo sa práve začínala zotavovať z recesie.

 

Niečo podobné zažilo Slovinsko v roku 2010. Tam v tomto roku zvýšili minimálnu mzdu skokom z 597 na 734 eur, čo je z roka na rok viac o 137 eur. Dnes je v Slovinsku minimálna mzda 843 eur.

Slovinsko malo dokonca takú drzosť, že minimálnu mzdu prudko zvýšilo v čase recesie. A v tom období sa udialo presne to, čo ukázala americká štúdia. V čase recesie sa zvyšovala nezamestnanosť. To sa však dialo v celej EÚ. A po roku 2014, keď sa všetky krajiny začali postupne zotavovať, začala nezamestnanosť postupne klesať vrátane tej v Slovinsku. A to napriek tomu, že v tomto štáte rok za rokom zvyšujú sa minimálnu mzdu. Teraz majú nezamestnanosť na úrovni 5,9 percenta.

 

Ako sme na tom my? Máme podobnú výkonnosť ekonomiky ako Slovinci, sme v konjunktúre (v ekonomickom rozmachu), nie v recesii, ale minimálnu mzdu máme o 43 percent nižšiu než oni. U nás je dnes minimálka 480 eur, u nich 843 eur.

Ak by sme to urobili tak, ako vám o chvíľu poviem, mohli by ľudia s minimálnou mzdou budúci rok zarobiť o 115 eur viac než dnes alebo o 90 eur viac, než navrhuje Pellegrini. A zamestnávateľov by to stálo len o 14 eur viac.

Takže, poďme si to ukázať na číslach. Nebude to nič zložité, sľubujem.

Dnes je u nás minimálna mzda 480 eur v hrubom, čo je 403 eur v čistom. Pellegrini navrhuje, aby to budúci rok bolo 520 v hrubom, čo je 428 v čistom. Čiže Pellegrini chce, aby ste budúci rok zarobili v hrubom o 40 eur viac, čo je v čistom o 25 eur viac. Ale aby ste mohli dostať 520 v hrubom (428 v čistom), váš zamestnávateľ musí zaplatiť 703 eur, pretože ešte za vás odvádza ďalšie odvody.

Pri dnešnej 480 eurovej minimálke, platí zamestnávateľ 649 eur. Po novom ho to bude, ako som už povedal, stáť 703 eur, čiže o 54 eur viac (703 – 649), no vám na účet pristane len o 25 eur viac. Ostatné zhltnú dane a odvody.

A nechápme sa zle: je v poriadku, že existujú dane a odvody. Z toho financujeme dôchodky, zdravotníctvo, a iné služby. Otázka len je, či za to dostávame adekvátnu kvalitu. Ak nie, chcime ju. A druhá otázka je, či je normálne, aby daňovo-odvodové zaťaženie bolo rovnako vysoké aj pri nízkych príjmoch. Lebo ja si myslím, že človek, čo zarába minimálnu mzdu by nemal platiť žiadne dane. Človek, čo zarába minimálnu mzdu, by jednoducho nemal financovať štát. Má ledva na to, aby ufinancoval samého seba.

Takže ja mám iný nápad.

Urobíme vzorec.

Podľa neho bude minimálna mzda vo výške 60 percent z priemernej mzdy, ktorá je známa za celý rok. Obvykle to býva dva roky dozadu. Čiže, po slovensky: minimálna mzda v roku 2019 bude 60 percent priemernej mzdy z roku 2017. Nemôžme použiť tú z roku 2018, lebo 1.1.2019 ju ešte nebudeme poznať.

Zároveň zavedieme nezdaniteľné minimum v takej výške, aby človek z minimálnej mzdy neplatil dane a zavedieme odpočítateľnú položku na zdravotné odvody tak, aby človek z minimálnej mzdy neplatil ani zdravotné odvody. Súčasne zavedieme odpočítateľnú položku na zdravotné odvody aj pre zamestnávateľa, a ani on nebude z minimálnej mzdy platiť zdravotné odvody. Táto odpočítateľná položka na zdravotné odvody môže potom so zvyšujúcim sa príjmom prudko klesať.

Čo by to od januára 2019 znamenalo?

V roku 2017 bola priemerná mzda 954 eur. V roku 2019 by teda minimálna mzda bola 572,4 eur v hrubom (60 % z 954 eur). Teda nie 520, ako navrhuje Pellegrini, ale 572 eur. A zároveň by takýto človek neplatil daň ani zdravotné odvody. To by v čistom znamenalo, že by mu na účet každý mesiac pristálo 518,61 eur. Teda nie 428 ako navrhuje Pellegrini, ale takmer 519 eur.

Pellegriniho zvýšenie minimálnej mzdy bude zamestnávateľov stáť 703 eur, pričom zamestnanci dostanú v čistom spomínaných 428 eur, moje zvýšenie minimálnej mzdy by zamestnávateľov stálo 717 eur, ale zamestnanci dostanú v čistom až 519 eur, čo je až o 91 eur viac. No stáť to bude zamestnávateľov iba 14 eur navyše (717 – 703). Podarilo by sa to vďaka tej odpočítateľnej položke na zdravotné odvody pre zamestnávateľov.

Nehovoriac o tom, že vyššie nezdaniteľné minimum bude zároveň znamenať nižšie dane aj pre ostatných pracujúcich.

Toto by bolo najlepšie prozamestnanecké a propodnikateľské opatrenie za posledné roky. Zamestnanci by mali viac peňazí a zamestnávatelia by mali viac zákazníkov. Dramaticky by sme zvýšili kúpyschopnosť obyvateľov, podporili biznis a podnikatelia by vedeli dopredu predvídať zvyšovanie minimálnej mzdy v ďalších rokoch. Minimálna mzda by urobila razantný skok a potom by mohla pozvoľna stúpať kopírujúc priemernú mzdu. Skončili by trápne a každoročné doťahovačky o minimálnej mzde a mohli by sme sa konečne sústrediť na niečo iné.

Všetci by boli spokojní, avšak tentokrát okrem štátu. Ten by prišiel o dane od nízko zarábajúcich osôb a o časť zdravotných odvodov. Nebola by to nízka suma. Na druhej strane by sa časť peňazí štátu vrátila cez DPH, keďže ľudia by viac míňali.

Štát by to však urobiť mal a v druhom kroku začať rozmýšľať, ako sa s výpadkom príjmov vysporiada on. Doteraz sa s nízkymi príjmami museli vysporadúvať ľudia. Štát má na to oveľa lepšie možnosti a nedusí ho existenčný stres. A ako vieme, daňový mix a rozpočet sú vždy len otázka priorít a nastavenia.

A aby sa nezabudlo. Asi by bolo načase začať uvažovať aj nad tým, žeby sme zrušili prepojenie medzi minimálnou mzdou a minimálnymi odvodmi pre živnostníkov a radšej našli iný mechanizmus.

Začať rozmýšľať týmto smerom je v čase ekonomického rozmachu a zvyšujúcich sa príjmov do štátneho rozpočtu to najmenej, čo môže štát pre zamestnancov a podnikateľov urobiť.

Zroj: Milan Kuruc

Link to comment
Share on other sites

  • 3 months later...

A čo?

To že slovinsko má rovnakú ekonomiku ako slovensko a môžu tam mať minimálku cez 800 a žiadnemu zamestnávateľovi to nevadí! To je trafené lebo vždy ste oponovali s tým že nemecko má vývoj, je to bohatšia krajina ale teraz je dávané za príklad slovinsko čo má veľmi podobnú ekonomiku. Tak kde je problém? Čo robí slovinsko ináč ako slovensko?
Link to comment
Share on other sites

Vlastne aj toto je dost problem v chudobnych krajinach ze ludia nadavaju ako sa zije, ake su platy a ze za tu istu robotu by inde mali viac, ale nic pre to nerobia aby tam isli. Teraz sa bavme cisto o tych ktori vedia len nekvalifikovane manualne prace (nemaju bunky na fyziku, matematiku, vedu atd.) tak jedine co mozu urobit je prekrocit statnu hranicu. Lebo hrabat listie v Ljubljane je 2x lepsie zaplatene ako v Bratislave a vo Viedni aj 3x lepsie... Kto je lenivy ist do inej krajiny hrabat listie tak nech je spokojny s tym co mu platia...

 

A potom este jednu vec sa chcem opytat ze preco je. Vacsinou sa pri minimalnej mzde riesi ze zamestnanec nezarobi firme na naklady svojej hrubej mzdy. To je vsetko jasne ze ak firma ma na vyplatu 500€ a mininalna mzda by bola 600€ tak by uz boli 100€ v minuse, tak bud musia prepustat alebo zvysit produktivitu... Ale ako je to potom s firmami ako subdodavatel pre automobilku kde to fungovalo tak ze na papieri bola minimalna mzda, o tom sa vystavila aj vyplatna paska a odoslalo na ucet. Ale potom prisiel typek z agentury a este v obalke pridal dalsich 200€ ktore sa uz nezapisali nikam. Odkial sa tie peniaze vzali? Ten pracovnik teda zarobil aj viac ako je jeho mzda ked okrem vyplaty este vedeli dat dalsie peniaze. To znamena ze zamestnavatel ma na tie mzdy len nechce dat (teda stale mi vychadza to ze podnikal nechce dat nieze nema).

Link to comment
Share on other sites

Slovinsko má necelých 2 milióny obyvateľov, má more, má veľký známy spojovací prístav Terst vďaka tomu, že po roku 1991 im zostalo 42 km pobrežia, asi niečo robia hodne dobre, a to sa hneď ináč počíta...

 

mimochodom, Chorvátsko má turizmu až nad hlavu, pobrežie siahodlhé, a niečo je tam zle: minimálnu mzdu majú 465 eur

a to ešte nehovoríme o Maďarsku, ktorí turistom svoju krajinu vždy predať vedeli, tam je minimálna mzda 418 eur...

Česko má toľko ako my, cca...

pod 400 eur majú Litva, Rumunsko, Bulharsko...

 

poznám tu ľudí, ktorí cestujú autom každý deň pracovať do fabriky do Viedne. dá sa tam aj žiť cez týždeň na ubytku.

Link to comment
Share on other sites

Vlastne aj toto je dost problem v chudobnych krajinach ze ludia nadavaju ako sa zije, ake su platy a ze za tu istu robotu by inde mali viac, ale nic pre to nerobia aby tam isli. Teraz sa bavme cisto o tych ktori vedia len nekvalifikovane manualne prace (nemaju bunky na fyziku, matematiku, vedu atd.) tak jedine co mozu urobit je prekrocit statnu hranicu. Lebo hrabat listie v Ljubljane je 2x lepsie zaplatene ako v Bratislave a vo Viedni aj 3x lepsie... Kto je lenivy ist do inej krajiny hrabat listie tak nech je spokojny s tym co mu platia..

 

To píšeš o sebe? Lebo mleť hubou, koľko by ti mali platiť vieš, ale sám pre to, aby si zarábal viac, nehneš riťou ani za boha.

Link to comment
Share on other sites

Pisem vseobecne lebo aj clovek co vie len nizkokvalifikovane manualne roboty, moze ist perony zametat na Viedensku stanicu, nikto a nic mu v tom nebrani! Mame slobodny schengen, sme plne integrovani do EU, tak co brani tym somriacim zpoza pasu ist makat za pas v nemeckej fabrike, za nemecku minimalnu mzdu???

Link to comment
Share on other sites

Toto je perfektny obrazok a aj clanok.

https://www.postoj.sk/38733/ako-odpisoval-danko-aj-od-kazimira

 

 

Smeracke vymysly a o######y.

 

Bola zamestnanecka premia. Kvoli zvysovaniu minimalnej mzdy a "nevalorizacii" odpocitatelnej polozky zakladu dane, uz od nejakeho roku uz nikoho v tejto republike netyka. Teda ak bola v 2009 minimalna mzda dajme tomu 295 euro,tak dostal 15 euro navyse. O rok bude mm 520 tak z minimalnej mzdy zaplati statu na dani 25 euro.

 

Overit si to mozte tu.

https://www.platy.sk/vypocet-mzdy/vysledky?employer=1&brutto_monthly_salary=520&children=&half_year=2&voluntary_monthly_contribution=&submit=Vypo%C4%8D%C3%ADta%C5%A5%21

 

A velmi podobne je to z odpocitatelnou polozkou na zdravotne poistenie. V 2015 neplatil ziadne zdravotne odvody,lebo Fico chcel byt za pekneho a zvysil minimalku z 330 na 380 - to je vyska maximalnej odp.polozky.  Tak vroku 2019 dostane od cloveka z minimalnou mzdy 17 euro. A samozrejme od zamestnavatela 52 euro.

 

Teda ked sa Fico chvali , ze MM dostali na dvojnasobok,to podstate pravda je. Tak robos to ma navyse 60% v cistom, ale stat 112%.

post-1625-0-73333300-1544522762_thumb.png

post-1625-0-65223600-1544524748_thumb.png

  • Upvote 1
Link to comment
Share on other sites

Create an account or sign in to comment

You need to be a member in order to leave a comment

Create an account

Sign up for a new account in our community. It's easy!

Register a new account

Sign in

Already have an account? Sign in here.

Sign In Now
 Share

×
×
  • Create New...

Important Information

We have placed cookies on your device to help make this website better. You can adjust your cookie settings, otherwise we'll assume you're okay to continue. Additional information you can see at Privacy Policy