Mohutnosť nekonečna

smiley,  ano ved to aj spominam.  Ja osobne ale mam predsudky voci nekonecnu v realnom svete.  Predsudky nie su sice argumentom ale podla mna nekonecno vzdy ked sa objavi tak znamena ze niekde je chyba.

to je pravda, lenze otazne je ta hustota, ved hustota hmoty na jednotku priestoru je strasne mala ked to vztiahneme ne vesmir no napriek tomu mozes mat oblast nesmierne horucu, kde si len zoberie ako je malicky atom a medzi nimi prazdny priestor tak by si tie male atomy ani nevidel v tom priestore //keby si to bral iba pomerovo co zaberaju vzhladom na to co nezaberaju

Lenže ak by boli izolované horúce oblasti, hmota ako celok by bola priehľadná a fotóny by sa mohli voľne šíriť už oveľa skôr. To, že dnes meriame relatívne presnú vlnovú dĺžku reliktného žiarenia znamená, že k "oslobodeniu" fotónov došlo v krátkom čase keď bola teplota 3000K homogénna v celom objeme. Tysovi síce vyšla väčšia hustota, ale stále je to v podstate hustota blízka vákuu. Pri teplote 3000K by musela byť hustota látky podstatne vyššia.

s nekonecnom su aj problemy, povodna cantorova mnozina obsahovala paradoxy, to ze ich NASILU opravime, nedame nekonecnu punc reality, aj ako som pisal davnejsie cantrova diagonala nie je dokaz. Nekonecno je teda sporny ludmi vymysleny koncept a pracuje dobre iba za prisnych pravidiel.

No mozno sa svetlo oddelilo od latky skor, ale ak sa tyso nepomylil je to ina hustota ako si povodne mal, navyse hustota nie je urcujuca, pretoze vesmir je v pociatku teply vsade tu nejde o prenos tepla ako sa to deje v latke.

tyso

co som nasiel, 

3 × 10 exp 52 kg  Hmotnosť pozorovateľného vesmíru

dnesny objem   je gula s polomerom 14 mld  SR

 

ak teda urobim    rychly vypocet  pre 400 tis rokov,       M/V    =    3  . 10 EXP 52/  1  . 10 exp 62   tak mam hustotu radovo 3 exp -10.  ,     to mi vychadza o dost viac ako tonovi  (  4 exp 3  je priblizne 100  :), len na objasnenie ).  Ale je to z hlavy, mohol som sa niekde seknut.  Ale  neviem co tono ocakaval priblizne

nerozumiem, ako si dostal objem 1  . 10 exp 62 ? Polomer bol v case 4000 tisíc rokov zhruba 1000x mensí, ako dnes.

polomer je 400 tis SR,  to je viditelny vesmir, tak ako dnes.     A  V=  4/3 pi .  r exp 3

mas to zle, presnejsie

https://www.wolframalpha.com/input/?i=H%3D3*10%5E52%2F((300000000*400000*365*24*3600)%5E3*4%2F3*3.14)

ok, niekde som spravil asi chybu, este stale sa lisime od tona tak 1000 krat ale asi to nie je najpodstatnejsie

ale aj tono to ma zle uplne presne je to takto

https://www.wolframalpha.com/input/?i=H%3D3*10%5E52%2F((299792458*379000*365*24*3600)%5E3*4%2F3*3.141516)

ak tam dosadime 13,7 mld rokov to bude

3,29*10-27

no lisime sa hlavne tym ze spojujeme oddelenie svetla zavislost od teploty, od hustoty to zavisle nie je.

zaujimave by bolo si polozit taktuto otazku, spalil by sa clovek pri teplote 3000 K ale s hustotou 1*10-13 ? ja myslim ze nie, mozno nejakych par zasahov by niektroe atomy tela dostali silnu intenzitu

nie nespalil,  objemova energia na to nestaci.   Ale aby som sa vratil k teme,  to oddelenie svetla sa deje v case ked sa tvoria atomy,  z elektricky nabitej plazmy sa stanu neutralne atomy a stredna draha foton sa stane skor nekonecna.

bavime sa o atomoch vodika, helia a litia.   Detaily sa daju najst,  ta teplota je statisticka, nie je to jedna teplota kde elektrony nahle skocia do atomov.

No ano ,lenze to pqatri do inej temy, ja myslim ze to tak nie je ak je ta teplota ukazovatel fazoveho prechodu velky rozptyl tam nemoze byt, tym su dane fazove prechody, ako ked voda prejde do ladu tiez tam nie je vykyv velky teplot.

ale to nemoze byt fazovy prechod,  ci ?   Mas elektronovy plyn kde su energie distribuovane ako pri ciernom telese.   Ak energia (teplota) konkretneho elektronu klesne pod nejaku hranicu tak sa vytvori atom,   ale pri kazdej teplote mas aj nejake volne  elektrony. 

Asi ano, ja skor myslim, ze to sa chape ako fazovy prechod volne elektrony sa zacnu nabalovat a vzniknu atomy, a to je retazova reakcia, ale vsetky sa nepodari vychytat, ja pisem len tolko ze musi nastat konkretna teplota +- mala odchylka aby sa to zacalo diat.

v com je retazova ?  Ak sa chyti jeden elektron, tak to dalsie elektrony neovplyvni,   aj ked zase rozmyslam ze moze,  najchladnejsie vypadli cim sa narusila rovnovaha a zmeni sa distribucia.

Súhlasím s Tysom. Teplota je štatistická veličina, predstavuje strednú hodnotu kinetickej energie. Kinetickú energiu jednej častice nie je možné spájať s teplotou. Plazma bola pre fotóny "nepriepustná" a keď klesla kinetická energia voľných elektrónov prevážila coulombovská sila a vytvorili sa atómy. Tým stala látka pre fotóny "priehľadnou". Lenže udržať plazmu pri teplote 3000K vyžaduje vysokú hustotu.

tu nesuhlasim,  hustota urcite ma nejaky vply na to ako rychlo najde elektron svoj proton ale nie na udrzanie plazmy.  To je myslim  technicky problem na zemi kde nizka hustota plazmy znamena ze sa ochladzuje na okrajoch ale vo vesmire sa nemala kde ochladit.

tono

Ale to nie je ta ista situacia, neohrievas lokalne latku do 3000 tisic kelvinov, aby sa teplota rozlozila na ostatne to by si potreboval tu hustotu. My mame vesmir horuci v pociatocnej faze a on sa ochladzuje, to je opacny proces nerobime ohrev, takze vsetky castice bez ohladu na hustotu maju vysoke teploty, potrebujes tam vysoku hustotu?

Ak by sa jednalo o hmotu tvorenú iba fotónmi, tak hustota skutočne nie je veľká. Dá sa vypočítať z Stefan Bolzmanovho zákona. Pri mnou vypočítanej hustote žiarenia 0,1e-16kg/m^3 je zodpovedajúca teplota 8300K. Lenže plazma tvorená jadrami a elektrónmi sa  správa podľa stavovej rovnice plynu. Teda aspoň predpokladám, ale zrejme sa mýlim.