Jump to content

slimak
 Share

Recommended Posts

takze ja dane neodvadzam...hm....co uz s tebou.....zivnostnik je pre mna taka ista persona, ako kazdy, kto si zaraba na svoju existenciu sposobom ktory si zvolil, alebo bol nejakym sposobom k tomu donuteny.......ano pouzijem jeho sluzby, tak isto, ako sluzbu taxikara....zaplatim a tym dotycny prestava pre mna existovat.....iba hlupaci si robia z ludi, co sa zivia zivnostou, polobohov, ktorych si treba nejako povazovat.....ktoreho zivnostnika ja zaujmam ako osoba?.......garantujem ze ziadneho.....jeho zaujmaju iba moje finanncne moznosti, kolko mozem u neho si dovolit nechat.....a to nie je nejaka trestna cinnost, ale prirodzene spravanie, tak preco by som mal ja zaujat nejaky humanny postoj k zivnostnikovy?......objednam a zaplatim.....co je na tom teda take toxicke, ked citam vase reakcie.....

Link to comment
Share on other sites

Podla mna informator mas normalnu reakciu,ci nazor. Ved kriticky treba byt. 

 

Rozhovor.

Citát

 

Nový šéf Inštitútu finančnej politiky (IFP) Juraj Valachy vraví, že zaviesť všetky opatrenia daňovej reformy, ktorú postupne predstavuje minister financií Igor Matovič, bude výzvou. Ak sa to podarí, bude to jeden z najväčších projektov v histórii Slovenska, preto by mal mať dostatočnú politickú podporu.

Na novej reforme sa Valachymu páči, že sa má zjednodušiť platenie daní a odvodov a že dáva väčší dôraz na rozvoj detí – či už sú to príspevky na krúžky, alebo doučovanie. To je však veľmi podmienené systémom, aby sa nedal zneužiť, inak to podľa neho nemá zmysel. Za dobré opatrenie považuje aj zníženie dane z príjmov pre firmy.

Komplikovaným sa mu zdá prepočet zvýšenia miezd na úrovni firmy, ktorý teraz vyvoláva veľa otázok. Preto by sa mal predstaviť jednoduchý manuál, ako to urobiť a ako si to budú vedieť zamestnanci odkontrolovať.

Valachy je novým riaditeľom IFP od 15. októbra. Predtým 15 rokov pracoval v Tatra banke ako ekonomický analytik. Vyštudoval štatistiku a pravdepodobnosť na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave.

Minister financií postupne predstavuje návrh reformy daní a odvodov. Jej odhadované náklady sú zatiaľ 2,5 miliardy eur. Navrhol aj zmeny, ktoré by to mali vykryť. Sú tieto zmeny dostatočné?

Predstavenú reformu chápem ako víziu. Je to veľmi radikálna zmena vo všetkých oblastiach – či už na strane výdavkov, tak aj na strane príjmov, čo je po 18 rokoch od poslednej reformy želaným krokom. My v IFP pripravujeme materiál, kde zosumarizujeme aj spolu s číslami, koľko to stojí, aj s rizikami, ktoré reforma so sebou prináša. Pri jej uvádzaní do života s určitými vecami sa bude musieť ešte popasovať. Cieľom je, aby reforma nebola deficitná, a takto k tomu pristupuje aj minister. Vždy zdôrazňuje, že nepripustí, aby došlo k tomu, že by si jedna alebo druhá strana vyberala hrozienka, napríklad len zvýšila výdavky na deti a zároveň nebola ochotná predstaviť reformu príjmovej strany.

Ktoré opatrenia a veci sú v návrhu podľa vás také, že ich treba ešte viac vysvetliť a upresniť?

Napríklad poukazy na voľnočasové aktivity. Treba doladiť mechanizmus, ako by to celé fungovalo. Zatiaľ sa povedalo, že to budú karty alebo elektronický systém, ale na to, aby to dobre fungovalo a nezneužívalo sa to, treba ísť do veľkej úrovne detailu. Treba totiž zamedziť tomu, aby sme deťom dávali peniaze na voľnočasové aktivity, ktoré majú rozvíjať ich talenty, no nakoniec sa to len preperie a rodičia dostanú peniaze, ktoré nepoužijú na rozvoj talentu detí.

Čo treba ešte upresniť?

Komplikovaná vec je aj prepočet mzdy na úrovni firiem. Pokiaľ presne nepoznáme mechanizmus a pokiaľ nie je jasné, že nedôjde k zneužívaniu postavenia firmy voči zamestnancom, čiže pokiaľ by sa to malo robiť zle, nech sa to radšej robí inak. To sú dôležité veci, ktoré potrebujeme doriešiť.

Je podľa vás v poriadku, že deti nepracujúcich rodičov majú dostať od štátu o polovicu menší príspevok ako deti pracujúcich rodičov?

Vnímam to ako vec, o ktorej je legitímne diskutovať. Na druhej strane je to spôsob, ako viac motivovať rodičov, aby si našli prácu. Ale je to legitímny bod do ďalšej diskusie.

Do akej miery pomôžu vyššie príspevky riešiť mieru chudoby? Krátkodobo to rodinám finančne pomôže, ale problémom chudoby je skôr nedostatočné vzdelanie a slabá ponuka práce v niektorých regiónoch.

Na tejto reforme sa mi v princípe páči to, že nedávame peniaze na rodinnú politiku v hotovosti, alebo len na jej malú časť, a dávame väčší dôraz na rozvoj detí – či už sú to príspevky na krúžky, alebo doučovanie. Sumy, ktoré navrhuje ministerstvo, sú naozaj veľmi veľké. Osobne si viem predstaviť aj menšie alebo cielenejšie sumy. O tom sa bude ešte ďalej diskutovať. Ale systém má byť taký práve preto, aby vedel podporiť talenty aj v rodinách, ktoré na podporu nemajú peniaze alebo to nevedia ani robiť.

Aj príspevok na krúžky alebo doučovanie sa má zdaňovať paušálnou sadzbou 29 %. Ako vzniklo toto číslo, prečo práve touto sadzbou sa to má zdaniť?

Tak to navrhol minister. Paušálnu daň by však nemali platiť rodiny, ale poskytovatelia služieb miesto svojej dane z príjmu a všetkých odvodov. Táto idea však skrýva v sebe rôzne implementačné otázky, ktoré bude potrebné legislatívne definovať.

Ako ďalší problém ste naznačili, že pri zdaňovaní zamestnancov sa bude vychádzať z priemerného príjmu vo firme. Ako ste vlastne rátali v IFP účinky tohto návrhu?

Z fiškálneho hľadiska to bolo jedno, či sa ten prepočet urobí alebo nie. Keby sa neurobil, tak niekto zarobí málo a niekto viac. Minister trval na tom, aby zamestnanci v jednej firme mali čistý príjem vplyvom reformy vyšší o rovnakú sumu. My sme rátali len tie veľké vplyvy na úrovni verejných financií. Tento prepočet chápem tiež ako jeden z orieškov, na ktorý sa bude treba pozrieť.

Reforma zamestnancom čisté príjmy zásadne nezvýši.

Jej cieľom je naozaj najmä zjednodušenie, o čom minister stále hovorí. Myslím si, že aj dopyt verejnosti – odbornej i laickej – je naozaj v tom, že zjednodušme systém. Vidím v tom spoločenský konsenzus. Je už na ministrovi, akým spôsobom presvedčí verejnosť a koaličných partnerov, ale dopyt je tu už dlhodobo. Aj v minulosti tu bol projekt UNITAS, ale nič zásadné sa s ním nedeje. Ponúka nám však poučenie, že to nie je jednoduché. My aj hovoríme, že implementovať navrhované opatrenia bude výzvou, ale ak sa to všetko spraví, bol by to jeden z najväčších projektov v histórii Slovenska. Preto by som bol rád, keby aj tento projekt, keď sa bude robiť, mal podporu naprieč politickými stranami. Aby štát nerozbehol niečo, čo nasledujúca vláda stopne. Bez spoločenskej zhody by to nešlo.

Takže nie je reálne, aby sa od roku 2023 spustila celá táto veľká reforma? 

My sme s ministrom o tomto riziku hovorili a on to aj berie. Dôležité je nezačať reformu kúskovať, napríklad že začneme iba zvyšovať výdavky – to by mohlo dopadnúť zle. Musí to ísť ruka v ruke. Hovoríme, že táto vízia musí byť zhmotnená do presných, konkrétnych a dobre načasovaných krokov. Preto návrh reformy chápem ako víziu, s ktorou sa musia stotožniť politici naprieč spektrom, urobiť dobré časovanie nábehu reforiem naprieč rezortmi, aby bola podchytená IT stránka a podobne.

Aj vy hovoríte, že cieľom reformy je najmä zjednodušenie daňovo-odvodového systému..

Zjednodušenie, podpora rodiny a podnikania.

Zatiaľ sme nevideli zoznam daňových a odvodových výnimiek, ktoré sa majú rušiť. Naozaj sa majú zrušiť všetky?

Minister stále zdôrazňuje, že chce mať jednoduchý, uprataný systém bez výnimiek. Všetky daňové a odvodové výnimky sú v hodnote viac ako miliarda eur. Uvidíme, čo z toho sa podarí zrušiť a čo nie. Niektoré veci majú aj ekonomický zmysel – napríklad niekto platí menšie odvody, pretože zase nedostáva kompenzáciu vo forme dávky v nezamestnanosti a podobne.

Hovoríte napríklad o občanoch s ťažkým zdravotným postihnutím?

Áno, aj o nich, alebo aj o študentoch. Ale aj v reforme majú mať občania s ťažkým zdravotným postihnutím nejaké úľavy. Aj toto treba doriešiť. Preto hovorím, že ide o víziu, ktorá musí získať politickú podporu. Ale my sme nehodnotili realizovateľnosť týchto vecí – len sme vyčíslili, akú sumu dnes majú všetky výnimky.

Časť reformy má teda kryť rušenie daňových a odvodových výnimiek. Ide o 550 miliónov eur. Čiže to ste rátali tak, že koľko by sa ušetrilo, keby sa zrušili všetky výnimky? 

Áno. Vyhodnotili sme dosah všetkých výnimiek na 550 miliónov eur. Z nich treba urobiť poctivý výber a presadiť ich. Ťažká úloha.

Časť reformy má kryť aj vyššia daň pre banky, oligopoly a monopoly. Čo vy ako bývalý bankár ste povedali na návrh znova extra zdaniť banky? 

Všetky opatrenia, ktoré predstavil minister, sú opatrenia, ktoré navrhol on. Je to dlhý zoznam opatrení a bude záležať na tom, do akej miery ich vie presadiť. Napríklad pri milionárskej dani sa bude musieť podávať majetkové priznanie, je to nová oblasť a bude treba pripraviť legislatívu.

Ak sa nám zdajú zisky bánk alebo monopolov vysoké, nie je cesta diskutovať o regulácii? 

Toto sú veci, o ktorých sa budú viesť určite veľmi dlhé diskusie. Pokiaľ ide o zdanenie určitých sektorov, chcem povedať, že všade treba nájsť únosnú mieru, ktorá neohrozí ich dlhodobý rozvoj, neoslabí konkurenciu na trhu a konkurencieschopnosť na medzinárodnej úrovni. Napríklad aj pri vyššom odvode z hazardu sa počíta so sumou, ktorá je pomerne veľká. Toto je návrh, s ktorým sa bude pracovať ďalej.

V návrhoch nevidno viac ekologických daní ani vyššiu DPH. Mala by ich reforma obsahovať?

DPH zatiaľ minister nespomína. Na návrh reformy sa treba vždy pozerať aj v kontexte toho, že dnes máme pomerne veľký deficit. Nie je to len v dôsledku covidu a treba aj s ním niečo robiť. Ekologické dane sa ponúkajú ako alternatíva, len mám pocit, že strana SaS nerada vidí návrhy, kde sa len tak plošne dvíhajú dane. Čiže to, čo má šancu v koalícii prejsť a čo nie, je dôležitá vec.

Čo si myslíte o zdanení majetku nad milión eur sadzbou 0,1 %?

Ekonomická teória to podporuje, o tom niet pochýb. Ale zase na druhej strane vytvoriť taký systém, že by sme vedeli vymôcť, aby sa tie priznania robili dobre a čestne, je samo osebe veľká výzva. Je potrebné nakoncipovať takú legislatívu a spôsoby na to, aby sa majetkové priznania robili dobre. Samozrejme, keď k tomu pristupujeme ako k legálnemu majetku, je to majetok, ktorý už bol raz zdanený. Pokiaľ máme rozdeliť dane na dobré a zlé, toto je daň, ktorá je z tých lepších, a pokiaľ by sa z nej malo financovať školstvo alebo ďalší rozvoj krajiny, bol by som za. To je zatiaľ len akademická debata, pretože musíme mať postavený dobrý systém na to, aby sme takéto priznania vedeli robiť a nemohli sa obchádzať.

Budú časť reformy kryť aj SZČO?

To uvidíme v pondelok.

Reforma zásadne nezvyšuje čisté mzdy zamestnancom. Aké opatrenia by bolo treba prijať, aby bol na to priestor?

Daňovo-odvodové zaťaženie pracujúcich za posledné roky stúplo cez tiché zdanenie. To znamená, že nezdaniteľná časť základu dane nerástla tak, ako rástli mzdy, a preto daňové zaťaženie za posledných pár rokov rástlo. Keby sa odpočítateľná položka indexovala tak, ako by sa mala, tak by sme dnes platili menšie dane. Na druhej strane – máme veľké deficity, ktoré treba kryť, máme implicitný dlh v cestách, dlhy v nemocniciach, nepriznané dlhy v školstve. Takže keby som ja o tom mohol rozhodnúť, nechcem platiť menšie dane, pokiaľ by peniaze išli tam, kde majú ísť. Potrebujeme peniaze na tieto produktívne investície, na lepšie fungovanie zdravotníctva a školstva. Preto je tá debata pre mňa ťažká. Všetci chceme platiť menšie dane, to je jasné, len si potom musíme povedať, či chceme mať menší štát, kde ľudia majú vyššie čisté príjmy a školstvo si riešia doplatkami sami, alebo chceme mať gro škôl zadarmo a potom k tomu majú byť adekvátne dane. Nie som zástanca veľkého znižovania daní, ale zase som zástanca toho, aby sa revízie, ktoré Útvar hodnoty za peniaze identifikoval, viac dostávali do praxe.

Samosprávy majú prísť o 200 miliónov. Môže ich to nejako poškodiť? Keď mali pokles príjmov, štát im nepomohol; teraz, keď príjmy znova rastú, chcete im ich sekať?

To je politické rozhodnutie. Príjmom samospráv je daň z príjmov fyzických osôb. Tieto peniaze sú najstálejšie a najrýchlejšie rastú. V ďalších rokoch očakávame nominálny rast medzi 6 – 8 % ročne.

Dynamické efekty z doteraz predstavených opatrení majú priniesť 350 miliónov eur. Ako ste ich rátali? Je to realistický odhad?

Toto konkrétne sme nerátali my. V tomto momente ich nevieme vyhodnotiť. Kompenzačné opatrenia vieme vyhodnotiť vtedy, keď vieme veľmi presne, ako to bude prebiehať, keď teda vidíme legislatívu. Štandardne, keď hovoríme o daňových príjmoch, s dynamickými efektmi nikdy nepočítame. Odhad môže byť dobrý, ale štandard, ktorý používame, je, že keď hodnotíme dosah reformy v najbližších troch rokoch, s dynamickými efektmi nemôžeme rátať. Ale na konci dňa to môže byť dobré číslo.

Reformu majú kryť aj nižšie výdavky na zbrojenie o 200 miliónov. Rozpočet na ďalšie tri roky však už ráta s výdavkami na obranu na úrovni 1,8 %. Prečo sa to berie ako extra zdroj financovania reformy?

Je to vyslovene politické rozhodnutie vlády.

Ktoré tri z navrhovaných opatrení sú podľa vás najdôležitejšie a vy by ste najviac bojovali za to, aby prešli?

Určite zjednodušenie platenia daní a odvodov a bol by som rád, keby sa podarila presadiť tá časť prídavkov na deti, ktorá ide na ich rozvoj, čiže ktorá ide na služby. To je však veľmi podmienené systémom, aby sa nedal zneužiť. Inak to nemá zmysel. Zároveň je fajn, že ideme znížiť daň z príjmov pre firmy, aby sme boli konkurencieschopnejší v rámci Európy. Keď však povieme, že Maďarsko má nižšiu daň z príjmov právnických osôb, treba povedať i to, že má vyššiu DPH, a to 27 %. Porovnávanie by malo byť férové.

A naopak, čo sa vám nezdá?

Prepočet zvýšenia miezd na úrovni firmy sa mi dnes zdá komplikovaný. V tomto momente vyvoláva len veľkú neistotu a veľa otáznikov pre ľudí, ktorých sa to bude týkať. Pokiaľ by sa predstavil jednoduchý manuál, ako to urobiť a ako si to vedia zamestnanci odkontrolovať, tak v poriadku.

Poďme k rozpočtu. Rozpočtová rada odhaduje, že deficit rozpočtu bude v tomto roku o 1,2 % nižší, ako odhaduje ministerstvo. Čiže nebude 7,9 %, ale 6,7 %. Čo si o tom myslíte?

Naozaj sa dnes zdá, že odhad deficitu 7,9 % je veľký a realita bude oveľa nižšia. Na druhej strane diskutuje sa o nejakých formách lockdownu. Mne to hovorí, že asi bude treba znova dávať pomoc podnikom, ľuďom na péenkách, OČR a ovplyvní to aj koncoročný deficit. Zatiaľ naše prepočty hovoria o tom, že deficit by mal skončiť v tomto roku nižšie. V dnešných covidových časoch je to naozaj ťažké porovnávať. Ja som si myslel, že zaočkovaných bude viac a život sa vráti do normálu, ale nie je to tak. To, o koľko lepší bude v tomto roku deficit, nie je pre mňa teraz až taká priorita. Dôležité je, a to aj na rokovaniach cítim, že ministerstvo financií sa snaží byť naozaj rozpočtovo opatrné a prísne v súvislosti s tým, čo bude budúci rok, napríklad pokiaľ ide o mzdové rokovania. Keby sme už boli zaočkovaní a situácia je dobrá, taká diskusia by bola naozaj relevantná.

Z tohto pohľadu ako máme vnímať návrh rozpočtu na budúci rok? Ako veľmi je neistý a bude sa ešte meniť?

Nemyslím si, že by sa menil, rámce sú nastavené veľmi dobre. Máme tam miernu konsolidáciu 0,2 %, čiže ukazujeme, že ideme znižovať štrukturálny deficit.

Rozpočtová rada tam konsolidáciu nevidí, keďže tento rok hospodárenie štátu podľa nej skončí lepšie, ako bol plán alebo ako je aktuálny odhad ministerstva.

Áno, len rozpočet na rok 2022 bol robený na základe iných očakávaní. Potom je otázka, čo urobí vláda, keď sa potvrdí, že rozpočtová rada má pravdu, a indikujú to aj naše čísla. Ale zatiaľ mám pocit, že skutočne na rokovaniach, kde som bol, sa vláda naozaj snaží urobiť všetko pre to, aby deficit bol čo najnižší.

Sú v rozpočte na budúci rok peniaze na vyššie platy učiteľov a zdravotníkov?

To je politické rozhodnutie. Na zdravotníkoch by sme nemali šetriť. Vo verejnej správe majú nulový rast platov, platy v súkromnej asi budú rásť o 4 až 5 %. Zase bolo by nezodpovedné, keby sme si vo verejnej správe povedali, že bude mať ďalšie tri roky nulový rast miezd. To nie je udržateľné. Ale ako to dopadne, neviem.

Plánovaný deficit v roku 2023 je 2,7 %, z rozpočtu nie je zrejmé, akými opatreniami sa na takú úroveň dostane. Je tento plán realistický?

Keď sa bude chcieť, tak toto číslo je realistické, pokiaľ sa naplnia naše očakávania silného ekonomického rastu. To závisí od politikov, či do toho pôjdu. Bude to rok, ktorý bude pred voľbami, z politického hľadiska je to ťažko realizovateľné. V histórii sme vedeli konsolidovať aj o vyše 2 %. Čiže konsolidácia o percentný bod nie je niečo, čo sa nedá dosiahnuť, ale bude to chcieť riadne činy.

Ako napríklad znížením výdavkov a povedzme vyššou DPH?

Konsolidácie, ktoré boli v rokoch 2011 a 2013, boli robené kombináciou na výdavkovej aj príjmovej strane, viac na tej príjmovej strane. Viem, že dnešná koalícia by to mala na príjmovej strane ťažké, takže im zostávajú výdavky. Objemovo to nie je suma, ktorá by bola úplne nerealistická. Či budú mať politickú vôľu a dosiahnu konsenzus v koalícií, to ja dnes neviem povedať.

Čo sa stane, ak nebudeme mať v roku 2023 výdavkové limity?

Bude to veľká škoda. Viem, že diskusie stále prebiehajú, v princípe je na tom zhoda. Výdavkové limity majú ambíciu prácu s rozpočtom naozaj výrazne zjednodušiť. Na začiatku každého volebného cyklu rozpočtová rada vláde povie, akú má výdavkovú obálku. Je to potom na politikoch, aby povedali, čo sú pre nich priority, kde pridajú viac a kde menej. Nebavíme sa o tom, že dostanú vždy menej peňazí, ale väčšinou pôjde o pomalší rast. Medzi ekonómami je na výdavkových limitoch konsenzus, je to veľmi dobré opatrenie. Politikom to môže pomôcť pri rokovaniach a viac zvážiť každé euro, či nám prináša hodnotu alebo nie.

Naše verejné financie sú podľa rozpočtovej rady najhoršie v  z pohľadu dlhodobej udržateľnosti. Tiež si to myslíte?

Súhlasím s tým. Sú to výpočty, ktoré sú založené na demografii, ktorá je jedna z mála istých vecí v tomto neistom svete. Efekt starnutia sa bude len postupne zrýchľovať v horizonte desiatich, dvadsiatich rokov. Musíme byť dopredu hľadiace ministerstvo, ktoré bude dbať na to, že rozpočet bude financovateľný nielen na rok dopredu a na dlh, ale aj na ďalšie roky. Výdavkové limity berú do úvahy aj udržateľnosť verejných financií.

Prečo potrebujeme dobrú dôchodkovú reformu?

Keby sme naviazali vek odchodu na očakávanú dĺžku života, čo by vlastne znamenalo, že budúci dôchodcovia budú žiť na dôchodku rovnako dlho ako tí dnešní, tak by výrazne zlepšila dlhodobú udržateľnosť, ale nemali by sme ešte vyhraté. Musíme riešiť aj dlhodobú zdravotnú starostlivosť a podobne. Podľa mňa je férové dnes povedať, že budúci dôchodcovia budú na dôchodku rovnako dlho ako tí dnešní. V tomto ja nevidím nejakú neférovosť.

Poďme ešte k rastu cien. Ako veľmi je pravdepodobné, že budúcoročná inflácia bude na úrovni 5 %, čiže viac, ako predpokladalo IFP v septembri?

Určite budeme revidovať odhad inflácie. Musím povedať, že IFP bolo v odhadoch skeptickejšie ako iní aj počas tejto vlny pandémie, a ukázalo sa, že mali pravdu. Na budúci rok máme odhad 4,2 %, teraz to vychádza na 5 %. Dnes nevieme, ako sa bude od januára vyvíjať cena plynu. Bude to možno dvojciferné číslo. Naše interné odhady hovoria o 15 – 20 %. Dôležité je, že vysoké ceny energií bytostne zaťažujú podniky, a niektoré preto musia obmedzovať výrobu, čo je veľmi zlé. Domácnosti to možno zažijú postupne až v ďalších rokoch, ale to ešte uvidíme podľa vývoja a regulácie. Dôležité je, aby faktory, ktoré zvýšili ceny plynu v závere tohto roka, čo najskôr odzneli a cena plynu sa v apríli a máji vrátila na nejaké normálnejšie hodnoty. Teraz je v Európe objektívne plynu málo, preto bezprecedentne prudko jeho cena narástla a preto prudko narástla aj cena elektriny. Toto Európa ešte nezažila, aby plyn aj elektrina zároveň vyskočili na extrémne hodnoty. Neviem si predstaviť, že by takáto cena energií bola trvalá. Verím, že v máji klesne na normálnejšie úrovne.

Sú kompenzácie pre niektoré skupiny občanov, napríklad v hmotnej núdzi, ešte téma?

Nie som súčasťou týchto rokovaní, neviem na to odpovedať.

Vy to nepočítate?

Urobili sme viacero prepočtov na túto tému. Ak by to malo byť, potom by sa to malo vyplácať adresne ľuďom, ktorí to naozaj potrebujú. Stále počítam s tým, že cena energií potom klesne na nejakú normálnu hodnotu. Pozerám sa na to ako na dočasný jav, preto aj tá pomoc by mala byť koncipovaná ako pomoc preklenúť najzraniteľnejším ľuďom zlé obdobie.

Pokiaľ ide o infláciu, predpokladáte, že Európska centrálna banka (ECB) zvýši budúci rok úroky?

IFP takéto predikcie nerobí. Európsku infláciu dnes výrazne ťahajú energie a faktory, ktoré súvisia s problémami v dodávateľských reťazcoch. Keby sa ukázalo, že inflácia očistená o ceny energií, teda jadrová inflácia, zostáva vyššia napriek tomu, že dodávateľské reťazce sa obnovili, tak by určite začala sadzby pomaly dvíhať. Ale dnes to ECB nie je schopná povedať. Najhoršie by bolo zdvihnúť zbrklo sadzby a spomaliť ekonomický rast, ktorý je dnes nízky a krehký. To, že centrálne banky v strednej Európe už na to reagovali, súvisí s tým, že pred pandémiou mali úplne iné inflačné úrovne.

Pre Slovensko v budúcom roku odhadujete rast na úrovni 4,2 %. To by mohlo platiť?

Myslím si, že áno. Je to nižší odhad, ako má Národná banka Slovenska. Kolegovia boli v septembri v tomto opatrní a bolo to namieste.

https://e.dennikn.sk/2616653/sef-ifp-valachy-navrh-danovej-reformy-chapem-ako-viziu-s-ktorou-sa-musia-stotoznit-politici-napriec-spektrom/?ref=inm

 

Skopiroval som to radsej vsetko aby som nemanipuloval. Tolko odpovedi,ze to sme nepocitali, nazor ministra, politicke rozhodnutie  a pod.. to sa len tak nevidi.

 Ta matovicova tragedia - 2 chyby v slidoch(mal ich dokopy 25 za 10 dni 4 pracovne? nevie si dat dokopy jednu tabulku,okopiruje(a co ine on vie) Mihalovu ?(preco to  urobil aby mohol klamat a vyhovorit sa na Mihala - kto povie nie,je pekny ...) A jej nerozumie?

 

 

 

 

 

 

 

Link to comment
Share on other sites

Ja cely zivot som bol ochotny platit z mojho cisteho prijmu(prijem minus vydavky) do 20%. Ale to na zdravotne poistenie a socialnu. 20% nic viac. Ak su zamestnanci spokojni zo 45% ,nech. 

Citát

 

Na jednej strane ste upravili systém zdaňovania a odvodov, ale ani živnostníkom ste nepovedali, koľko by po novom platili do II. piliera, do Sociálnej poisťovne, zdravotnej poisťovne, ako by to zmenilo ich nárok na niektoré dávky. Toto ste zatiaľ neriešili?

Platí to, čo som povedal aj na tlačovke, že je to čisto už iba technikália. Nepripadá mi, že to je také najdôležitejšie, ale ja by som to cítil tak, že keď zamestnanec bude zo svojho príjmu efektívne platiť 13 % daň, aj živnostník by mal platiť 13 % daň. Keď zamestnancovi vyjde, že platí zo svojho príjmu efektívne 9 % zdravotný odvod, tak aj živnostník nech taký platí. Ak by sme išli touto optikou, sociálny odvod živnostníka zostane výrazne menší ako zamestnanca. Osobne som v tejto veci otvorený akýmkoľvek férovým diskusiám, ale nemyslím si, že je to vec, ktorá musí byť vyriešená hneď na začiatku.

https://e.dennikn.sk/2626326/matovic-sulikov-sen-o-odvodovom-bonuse-som-dotiahol-o-niekolko-levelov-vyssie/?ref=tit&_ga=2.239025536.105495618.1637731102-1280699262.1618658222

 

Ked zamestnanec plati 9% kludne aj ja ako szco budem platit 9%. Ved normalny SZCO plati to iste ako zamestnanec. JA ako SZCO som ochotny presne to iste percento ako zamestnanec na zdravotne p. a starobne a invalidne. So starobneho a invalidneho sa platia vsetky starobne, invalidne a pozostalostne(sirotske vdovske) dochodky. Na tom som ochotny sa podielat presne ako zamestnanec. Ale vsetko naviac = mi moze Matovic ..., ze dan - doteraz isla samospravam.

Proste ak povie ze to je technikalia = technikalia je vsetko co navrhol on. Ja kludne zaplatim aj 90% dane = technikalia ,ale budem mat iny zaklad.  Nulovy.

Posledny krat zopakujem ,lebo aj z tej jeho vety citam podvod. 9% ak platia zamestnanci na zdravotne budem aj ja. 13% dane ma nezaujimaju = uz len kvoli tomu ,ze ministrom financii je Matovic.

Citát

 

Strana Za ľudí hovorí, že by bolo možno rozumnejšie urobiť zmenu postupne. Jozef Mihál zo SaS vypočítal, že živnostníkom už pri reálnych nákladoch vo výške 22 % ich príjmov by sa pri vami navrhovanom systéme oplatilo radšej viesť si účtovníctvo. Čiže pre nich by to nebolo zjednodušenie. Riešením by mohli byť vyššie paušálne výdavky pre remeselníkov, nižšie pre duševne pracujúcich. Viete si predstaviť nejaký kompromis?

Môžeme ísť aj tou cestou, že dáme zdaňovanie živnostníkov na úroveň zamestnancov a povieme, že remeselníci budú mať 50 % paušálne výdavky, ale ľudia, ktorí majú čisto kancelársku prácu, budú mať paušálne výdavky 10 %, 15 % alebo 20 %. Ale bude to horšie ako súčasný systém, ktorý navrhujem. Lebo 29 % paušálna daň je voči zamestnancom kvázi ako 30 % paušálne výdavky. Pre remeselníka, ktorý má skutočné výdavky a má ich vysoké, je zase výhodné účtovať to tým druhým systémom, čiže vydeliť hrubý zisk 1,29 a z toho zaplatiť 29 % odvod a 19 % daň. To je efektívne zdanenie 37,2 % a je to menej, ako platia dnes v priemere účtujúci živnostníci. Pre nich je to výhodnejší systém.

 

Mne by stacili pausalne vydavky aj 30% su mi zbytocne 60%. Realne vydavky bez odvodov mam asi 10% mimo kancelarie - robim doma. Samozrejme by som nepresiel na pausalnu dan. Co mi asi ostane? Robit si uctovnictvo. A ked sa mi nechce dokladovat naklady na tu miestnost v mojom dome. Tak si asi budem musiet najst kancelariu za 500 euro mesacne. To mi nahradi tych 30%.

Ja Matovicovi a nikomu nikdy ziadnu dan z mojho prijmu nezaplatim. Zaplatim kludne a rovnako ako zamestnanec zdravotne a socialno invalidne poistenie - ine ma nezaujima. A o platit nebudem. 20% som bol ochotny platit dodnes - ja nepoznam matovicovu technikaliu - kludne ta hranica pride 10%.

 

Uz sa mi nechce hladat to klamstvo ako na mzdovym uctovnikom ulahci pracu, ci ludom, ze si vyplatu budu vediet vypocitat v hlave. Aky ko... vymyslel 9, keby si to mal clovek vediet prepocitat v hlave to da 10,20,30,40. 

Viete aky cas trva urobit vyplatu 5 ludom? Asi 15 minut stoji ich to asi 30 euro. Po matovicovej zmene to trvat bude tak isto,cena by tiez nemala narast.mJa so 3 roky nedvihal cenu.

Link to comment
Share on other sites

https://tv.hnonline.sk/kategorie/aktualne-videa/95248eae-2aaa-4047-a46b-fc111f2a0f0a/exminister-ivan-miklos-hovori-o-navrhu-matovicovej-danovo-odvodovej-reformy

Tito ludia ako Miklos a Suster(oboch povazujem za slusnych ludi ale tliachaju a nenormalne, ja som zaregistroval ten susterov clanok cez tyzden,len som robil DPH a nemal cas si to precitat,vratil som sa dnes po tomto videu,precital a susterovi som napisal vcom sa myli),nemaju sajn co je zivnostnik. Bude o tom rozpravat a tliachat kravinu za kravinou. Lekar zivnostnik(v ambulancii) nema naklady. Ziaden lekar v ambulancii nieze nema naklady, ziaden aj ked moze neuplatnuje 60% pausalne vydavky.Pausalne vydavky 60% s ohranicenim 20 000 je vyhodne pre toho co ozaj nema ziadne naklady ,ale zaraba maximalne rocne 33 000 euro. Aky lekar zaraba(ma prijem na ambulanciu) 33 000 euro? to je 2 750 euro mesacne, mal by mat o tisicku viac ako ja. Len sestricka ta stoji 1 400. Asi tiez robi v panelaku na 7.poschodi. A mu staci pero a papier co mu deti donesu zo skoly, co do stanu v prvom rocniku.

Link to comment
Share on other sites

Create an account or sign in to comment

You need to be a member in order to leave a comment

Create an account

Sign up for a new account in our community. It's easy!

Register a new account

Sign in

Already have an account? Sign in here.

Sign In Now
 Share

×
×
  • Create New...

Important Information

We have placed cookies on your device to help make this website better. You can adjust your cookie settings, otherwise we'll assume you're okay to continue. Additional information you can see at Privacy Policy