Skočiť na obsah

alamo

Odporúčané príspevky

ako vnímať čas?

je to "rozmer"? alebo nie?

je stotožňovať ho s priestorom v pojme "časopriestor" správne?

 

ja si myslím že v podstate nevieme, čo je to čas..

môj pohľad na vec dosť naštrbilo, toto takpovediac "zhrnutie" všetkých názorov a teórií

http://nb.vse.cz/kfi...ce/burgan11.pdf

(teda dosť sa mi "prehrieva mozog" pri snahe pochopiť všetky tam obsiahnuté pojmy)

 

momentálne sa skôr prikláňam k názoru, že čas ako rozmer, je len ilúziou, vznikajúcou vďaka schopnosti pamätať si

vďaka nej môžeme, rekonštruovať minulosť (ktorá už zanikla) viac - menej presne, a predikovať budúcnosť (ktorá ešte nie je) viac - menej presne, a to na základe dostupných údajov

v reále existuje iba "teraz" - "momentálny stav", a teda "cestovanie v čase" (späť) nie je možné

lenže.. hm.. nie som si istý.. neviem..

 

(pozor toto nemá byť téma o "stroji času", ale o tom ako "funguje" samotný "čas")

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

k téme pripomínam,

staršia téma Čas o tom, ako trávime čas a ako nám ubieha a ako sme s jeho zadelením spokojní :

https://www.freespace.sk/tema/4443-cas/

 

a rozsiahla téma o cestovaní v čase a podobe a predstavách o čase Cestovanie časom :

https://www.freespace.sk/tema/248-cestovanie-casom/ - https://www.freespace.sk/tema/248-cestovanie-casom/strana__hl__kor%C3%A1lky__st__125

  • Pridať bod 2
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

ako vnímať čas?

Mozem sa vyjadrit iba sam za seba. Cas vnimam na zaklade toho, ze si pamatam vstupy z mojich zmyslovych organov v "minulosti" a ze su odlisne od vstupov v "sucasnosti". Pojem "buducnost" je potom extrapolaciou mojej skusenosti, ze po "minulosti" nasleduje "sucasnost".

je to "rozmer"? alebo nie?

Rozmer je to v zopar fyzikalnych modeloch reality. V klasickej mechanike a v nerelativistickej kvantovke je to nami zvoleny parameter. V termodynamike/statistike je dany monotonnou postupnostou stavov s roznou entropiou. Vsetko su to fyzikalne modely reality, vsetky su istym sposobom "pravdive". Otazka ako je polozena teda podla mna nema zmysel.

je stotožňovať ho s priestorom v pojme "časopriestor" správne?

Predpokladam, ze sa bavime o Einsteinovej teorii relativity. Podla mna nie je "stotozneny". Casopriestor sa modeluje Riemanovou varietou, ktorej metrika ma signaturu (-,+,+,+). Casove a priestorove suradnice teda nie su ani tu totozne. Az ked je dana metrika, potom sa so suradnicami pracuje rovnako.

 

!

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

  • Pred 1 mesiacom...

Kedysi dávnejšie ma napadla myšlienka, či čas je naozaj nevyhnutný, aby sme ho museli používať vo fyzikálnych vzorcoch.

Momentálne mám vytvorený taký názor, že čas v skutočnom svete neexistuje.

 

To, čo skutočne existuje, je podľa mňa len pohyb rôznych častíc a telies, ktoré majú rôznu energiu a pohybujú sa rôzne rýchlo. Keďže existuje pohyb rýchly a pomalý, existujú rôzne deje rýchle i pomalé. Zložité celky molekúl sa vďaka pohybu iných častíc, či atómov rozpadajú, alebo prípadne vznikajú nové zložitejšie molekuly. Tento sled postupných na sebe závislých udalostí sa nám môže javiť ako plynutie času v našej mysli.

 

To, či pri veľkom tresku vznikol aj čas, myslím, že netreba riešiť. Čo neexistuje, nemohlo vzniknúť. :)

Skôr by ma zaujímalo, aké procesy prebiehali pred veľkým treskom v určitom nám neznámom priestore, ak veľký tresk vôbec je to správne vysvetlenie vzniku vesmíru.

 

Zdalo by sa, že čas je nevyhnutný vo fyzikálnych vzorcoch. Napríklad, S = v . t Dráha = rýchlosť krát čas.

Ale dráhu by bolo možné vypočítať bez toho, aby sme použili vo výpočte čas, ktorý neexistuje.

 

S = vT / vH . sH

 

vT = rýchlosť telesa

vH = rýchlosť hrotu sekundovej ručičky hodiniek

sH = dráha, ktorú opíše hrot sekundovej ručičky od začiatku sledovanej udalosti do konca sledovanej udalosti

 

Napríklad: Ak sekundová ručička opíše dráhu 1 meter a rýchlosť telesa je 5 krát vyššia, ako rýchlosť hrotu sekundovej ručičky, tak teleso prejde dráhu 5 metrov.

 

Pri výpočte sme nemuseli vôbec použiť pojem čas.

 

Rád by som niekoho týmto inšpiroval, kto je šikovnejší, ako ja, keby sa pokúsil pretvoriť takýmto spôsobom vzorce Einsteinovej teórie relativity.

Možno by táto jeho teória bola pochopiteľnejšia, keby v jej vzorcoch nefiguroval čas, ktorý podľa môjho názoru neexistuje.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Alamo

 

Pokúšal som sa prečítať ten odkaz, no je to nad moje sily, Ale napadlo ma, že podobne, ako s pojmom času, to nie je jasné ani s inými pojmami. (energia, sila, hmota atď.) Myslím, že keby niekto dokázal presne definovať aspoň jeden pojem, ostatné by sa dali odvodiť. To je ako „dajte mi pevný bod a ja pohnem zemou“ Ale o ktorom fyzikálnom pojeme môžeme povedať, že je to ten „pevný bod“ od ktorého sa môžeme odraziť? V tom texte by som sa skôr priklonil k názoru, že pojem času viac súvisí s hmotou, ako pohybom. Pohyb bez hmoty, čo je vlastne STR, je čisto geometrickou interpretáciou. Asi najlepšie to vystihol Augustín odmietnutím („že by čas mohol byť totožný s pohybom...“) Môže byť pohybom maximálne tak meraný.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Robopol

 

K tomu alamovmu odkazu, http://nb.vse.cz/kfi...ce/burgan11.pdf . V podstate na Augustínove otázky doteraz nikto nedal poriadnu odpoveď. Možno áno, ale ja som ju tam nenašiel. No Augustín ich aspoň zrozumiteľne formuloval. Vďaka Newtonovi sa fyzika zbavila subjektívnych pojmov a matematika sa stala jej vyjadrovacím jazykom. Ale základné pojmy s ktorými fyzika doteraz pracuje sú prinajmenej nejasné, aj keď sa vyučujú už na základnej škole. Každý ich chápe subjektívne, inak sa to asi ani nedá . Väčšina nad nimi ani nefilozofuje, lebo výsledok je prakticky rovnaký. Aplikovaná fyzika sa bez nich zaobíde. V tom odkaze bola ale zaujímavá úvaha, že síce čas nevieme definovať, ale na rozdiel od STR, v súradnicovom systéme spojenom s hmotou ho vieme aspoň ohraničiť a kvantifikovať. Podľa Newtona je časová os priamka od – nekonečno ...+nekonečno, v „interakcii“ s hmotou je to polpriamka, lebo jeden bod poznáme. Vlastne ani nie polpriamka, lebo čas neplynie lineárne ako funkcia priestorových súradníc a hmoty. Z každej elementárnej častici môžeme „urobiť“ podľa OTR čiernu dieru, kde sa na jej horizonte „zastaví“ čas. To „kľudne“ robíme v klasickej mechanike, keď teleso nahradíme hmotným bodom. V skutočnosti „čiernu“ dieru urobíme, až keď má teleso takú hmotnosť, že jeho gravitačná sila prekoná elektrostatické a jadrové sily. Ale to nie je podstatné. Nakoniec kvarky, ako stavebné prvky hmoty nie sú doteraz definované. Sú to hmotné body, lebo majú aj nejakú priestorovú konfiguráciu?

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Zobrazit časovu os nie je definícia ale zobrazenie veliciny geometicky. No ja si čas predstavujem ako pohyb. je to zvolený jednotkový pohyb "miera všetkých pohybov". Dôležitá vlastnosť je aby ta jednotka sa opakovala a mala vždy rovnakú hodnotu. Potom čas ako miera pohybu, ci jednotkový pohyb nám poskytuje možnosť vztiahnut tento čas na ostatné pohyby vo vesmíre. Takže je kvantifikovaný. s hmotným bodom sa dostávame do teoretickej roviny matematiky. Pretože bod nemá rozmer a teda nema mieru objemu, plochy. A teda bod nereprezentuje žiaden element v skutočnom vesmíre. Je to naše zjednodušenie, pretože častice nie su body. častice sú v skutku zaujímavé elemnty kde môžeme priradit akurat oblast v suvislosti s principom neurcitosti.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

trochu volnych úvah :

Bohus sa zasadne myli, cas sa neda tak lahko "nepouzit", to co urobil je len to co sa vo fyzike vola implicitne vylucenie casu z rovnic, cas tam zostal len sa nevyjadril. Kazdy proces, kazda zmena je nutne spojena s casom. Ak cas neexistuje, tak dosledkom je staticky "vesmir" kde sa nachadza minulost aj buducnost a len my z nejakeho dovodu ich nevidime.

Filozicky to znamena ze aj kauzalita je len nas vymysel, rovnako ako slobodna vola. ( to trochu prehanam, staci pridat everetta a zlucit nekonecne vela takychto vesmirov a zase ju tam vieme dostat ).

  • Pridať bod 1
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Tyso bohus isiel na to celkom dobre, len si neuvedomil, že čas je ta miera zmeny a ked ide nieco 5 krat rychlejsie tak uz je tam miera, teda že nejde všetko rovnako, tie zmeny. Čas je predsa naš pojem pre veličinu, ktorá nám ukazuje ako rozlišovať pomalšie a rýchlejšie zmeny. Teda je to dohodnuta štandartna zmena nejakého procesu a zároveň je to kaliber na porovnavanie iných rýchlejších, či pomalších zmien. Na otázku či čas existuje? to je nezmyselná otázka, v akom zmysle či existuje. Pokial je to etalon postupných zmien, tak nemá dôvod neexistovat. Zároveň veličina neexistuje, pretože to je naša pomocka ako odlisit rýchlejšie a pomalšie zmeny.

 

A k tým krkolomným úvaham, že pritomnost minulosť a budúcnosť je nejak zliata, to by sa predsa prekrývali všetky možné reality, ktore kedy existovali aj do budúcnosti, tak to neviem, to nie je nase vnimanie vesmíru:)

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

A ešte k tomu videniu súbehu prítomnosť minulosť a budúcnosť. Moja predstava o tom je taká, že kvantový svet je vo vlnovom stave, v superpozícii všetkých možných stavov práve v takom zliatom neurčitom stave. Je to pekne vidiet na dvojštrbinovom experimente, kde sa domnievam, že práve tam sa všetky možné dráhy zliate a vlastne sa dá povedať, že čatica cestovala po všetkých možných dráhach, čo sa nám zdá nemožné, lebo vlastne ona necestovala, ona sa objavila na druhej strane a medzi tým co bolo a co sa stalo je neuritosť (hypotetické možnosti všetkých možných dráh). Možno keby celý vesmír bol vo vlnovej povahe, tak by to možno tak vyzeralo, že všetko je všade a čas by neexistoval. Ak však máme jednu konkretnu realitu, vtedy vlnová funkcia je prinutená zaujat konkrétnu miesto udalosť aj v čase.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

bohus, ked dosadzujes, tak nie je jasne co vlastne hladas. Ak zistujes aku drahu presli rucicky, tak to nie je take trivialne, kedze si ani nepovedal v akej sustave to merias. Ak v sustave zeme, tak tam musis pridat aj rychlost rakety ( aj stojace rucicky sa pohybuju rychlostou rakety), a navyse ratat kontrakciu dlzky v smere a proti smeru rychlosti. Rovnako nebudu sediet energie kedze sa meni hmotnost. Ak to spravis spravne tak dostanes vysledok podla dilatacueie casu, otacok bude menej.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Tyso

 

Trochu si sto skomplikoval. Zoberme si jednoduchší príklad, podobný Einsteinovmu padajúcemu výťahu a otázka by bola: Dokázal by si nejakým experimentom existenciu času v inerciálnej sústave, v zmysle toho, čo napísal Bohus? Podľa mňa nárast entrópie by sa bez plynutia času dal asi ťažko interpretovať, podobne polčas rozpadu nejakého izotopu.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Tom, myslel som v prvom okamihu, že vzorec pre pomalšie plynutie času mám napísaný nesprávne, ale nie, je to myslím správne:

 

TRAKETOVÝ = T KLUDOVÝkrát odmocnina sqrt (1- v2/c2)

 

Pri vysokej rýchlosti rakety blízkej rýchlosti svetla je výraz v zátvorke a jeho odmocnina veľmi malý, takže aj čas uplynutý v rakete musí byť veľmi malý oproti času kľudovému.

 

Bez ohľadu na to, či čas treba pokladať za objektívnu realitu alebo len za pomôcku v našom praktickom živote, tak sa chcem pokúsiť nahradiť čas v Einsteinovej rovnici za pojmy ako je dráha , ktorú opíše zotrvačník akoby na „ciferníku“ týchto zotrvačníkových hodín nakreslených na obrázku.

Kým zotrvačník hodín v kľude na Zemi opíše dráhu sHK = 300 m, tak zotrvačník takých istých hodín v rakete letiacou polovičnou rýchlosťou svetla opíše dráhu

sHR = 260 m .

 

Rýchlosť zotrvačníkových hodín vHK je zvolená 1 meter/ sekundu. Ak nechceme rýchlosť zotrvačníka hodín definovať použitím času, tak ju môžeme definovať zo vzorca:E = 1/2 m . v2

Zotrvačník hodín hmotnosti m = 1 kg v kľude na Zemi roztočíme na túto rýchlosť, ak mu udelíme energiu E = 0,5 Joule a rýchlosť môže mať rozmer

vHK =1 sqrt 2J/kg .

 

Einsteinov vzorec neobsahujúci pojem čas by mohol vyzerať takto:

Dráha zotrvačníka v rakete sHR = sHK krát sqrt (1- v2/c2)

 

Rýchlosť zotrvačníka hodín v rakete musí byť toľkokrát menšia, koľkokrát je menšia dráha zotrvačníka:

vHR = (sHR/sHK) . vHK = (260/ 300) . 1 = 0,866 sqrt 2J/kg

 

 

Takýmto výsledkom Einsteinovej rovnice by som ako tak rozumel, ale keď sa pokúšam zaviesť do rovníc čas, tak mám v tom zmätok.

 

Pokiaľ ide o hodiny v kľude na Zemi, tak je to v poriadku:

Dráha zotrvačníka hodín sHK = 300 metrov

Rýchlosť zotrvačníka hodín vHK = 1 m/sekundu

Výpočtový čas tHK = sHK/vHK = 300/1 = 300 sekúnd

 

Pre hodiny v rakete platí:

Dráha zotrvačníka hodín sHR = 260 metrov

Rýchlosť zotrvačníka hodín vHR = 0,866 m/sekundu

Výpočtový čas tHR = sHR/vHR = 260/0,866 =300 sekúnd

 

Toto navodzuje dojem, akoby čas v rakete vôbec „neplynul“ pomalšie.

Výpočtový čas vychádza 300 sekúnd, hoci je zrejmé , že hodiny v rakete idú pomalšie ako hodiny na Zemi a správna hodnota je 260 sekúnd.

Pripisujem to zatiaľ tomu, že záležitosti ešte celkom dobre nerozumiem, ale aj tomu, že pojem čas zbytočne komplikuje niekedy vzorce popisujúce fyzikálny svet.

 

Ešte doplním, za akých podmienok sa spúšťajú, zastavujú a porovnajú údaje hodín:

Raketa letí tesne okolo pozorovateľa na Zemi rýchlosťou 150 000 km/s a čítacie zariadenie hodín na Zemi a v rakete sa spustí v jednom okamihu. Raketa urobí teoreticky nejaký okruh a letí znova tesne okolo pozorovateľa na Zemi tou istou nezmenenou rýchlosťou. V tom okamihu sa obidvoje hodín stopnú. Zaznamenané údaje oboch hodín sa potom dodatočne môžu porovnať. Hmotnosť zotrvačníka iste narastie v rakete a práve preto sa zotrvačník bude otáčať pomalšie, ale tieto otázky nechcem teraz rozvíjať. Ešte chcem len poznamenať, že spomalenie by sa malo týkať akýchkoľvek hodín rovnako bez ohľadu na ich konštrukciu.

 

Je mi jasné, že napríklad polčas rozpadu nejakých rádioaktívnych prvkov by bolo prakticky nemožné popísať bez použitia času. Napriek tomu si myslím, že aj za rozpadom prvkov sú skryté nám ešte neznáme procesy, pohyby, skoky v mikrosvete, ktoré majú určitú nám skrytú postupnosť, čo by možno bolo možné snáď vo vzdialenej budúcnosti popísať pomocou akejsi „dráhy“ a rýchlosti. V podstate je mi záhadný už ten samotný fakt, že sa niečo pohybuje rýchlejšie alebo pomalšie, tak sa neuzatváram žiadnym novým poznatkom.

Plynutie času.doc

post-2678-0-90152100-1325982226_thumb.png

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Bohus

 

Podieľ dráhy ručičiek hodín v rakete, deleno ich rýchlosť je vlastný čas v danej sústave a ten musí plynúť v každej sústave rovnako. Nič nám nebráni, aby sme čas nahradili počtom rozpadov nejakého izotopu. To nakoniec využíva rádioizotopová uhlíková metóda. Počet rozpadov nesúvisí s rýchlosťou rakety, ani s jej zrýchlením (ako sa to v príklade rozdieľneho veku dvojíčiek často uvádza). Teda nič iné, ako vlastný čas nemôže byť príčinou toho, že z pôvodného množstva nejakých atómov máme polovicu. Nejde ani tak o to kvantifikovanie, koľko izotopov sa rozpadne. Ale ako bez času oddeliť udalosti, existencie izotopu a existencie po rozpade.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

  • Pred 3 mesiacmi...

Existuje čas ?

 

Ahojte

 

Rád by som sa opýtal na Váš názor ohladom Času.Podľa mňa Čas neexistuje a vyjadruje iba pohyb hmoty voči sebe v priestore.

 

A Čas ako ho "používame" mi Nám slúži iba na ulahčenie orientácie.

 

Ďakujem za Vaše názory.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Sshock

 

 

Čas neexistuje a vyjadruje iba pohyb hmoty voči sebe v priestore.

 

 

Ak sa vrátim k príkladu s dobou rozpadu nejakého izotopu, tento čas zjavne nesúvisí s pohybom. Čas môžem merať aj počtom rozpadov.

 

...A Čas ako ho "používame" mi Nám slúži iba na ulahčenie orientácie...

 

 

Iste, tak „ako čas bežne používame“. Mohli by sme si napríklad nájsť nejaký vhodný izotop a počtom rozpadov by sme mohli vyjadriť napríklad mieru pohybu. Mohli by sme rýchlosť auta merať počtom prejdených km/počet rozpadov tohto izotopu. Alebo merať počet rozpadov potrebných na uvarenie vajíčka. No nefunguje to, lebo ten počet nie je v každej sústave rovnaký. Čas nie je totiž mierou pohybu, ale (vynásobený rýchlosťou svetla) je 4-tou priestorovou súradnicou.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Ak sa vrátim k príkladu s dobou rozpadu nejakého izotopu, tento čas zjavne nesúvisí s pohybom. Čas môžem merať aj počtom rozpadov.

 

Iste, tak „ako čas bežne používame“. Mohli by sme si napríklad nájsť nejaký vhodný izotop a počtom rozpadov by sme mohli vyjadriť napríklad mieru pohybu. Mohli by sme rýchlosť auta merať počtom prejdených km/počet rozpadov tohto izotopu. Alebo merať počet rozpadov potrebných na uvarenie vajíčka. No nefunguje to, lebo ten počet nie je v každej sústave rovnaký. Čas nie je totiž mierou pohybu, ale (vynásobený rýchlosťou svetla) je 4-tou priestorovou súradnicou.

 

Tono, a oscilácia atomu je pohyb ci nie? :) rezonancie atómu alebo iných častíc je taktiež pohyb ale vnútorný, Aj ked ho priamo nevidime ocami to neznamena ze to nie je nejaka miera pohybu.

 

Cas je zjednotenie istých zmien pohybu ci stavov, je to velicina ktoru sme zaviedli a s realitou ma spolocne to, že ide o nejaku ustalenu dohodnutu periodu "mieru" ktora sluzi potom na popis iných pohybov ci zmien stavov. Cas teda neexistuje ale existuje v prirode zmena stavov a pohyb v priestore (hmoty), co je podobne.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Robopol

 

Pokiaľ viem, polčas rozpadu je čisto štatistická veličina, ktorá je len funkciou času. Skús udalosti pred a po rozpade odlíšiť inak, ako časom. Mám samozrejme na mysli vlastný čas v sústave, kde ho meriaš. Nijakým fyzikálnym pôsobením ho nedokážeš zmeniť. Neviem, či má kvantová fyzika nejakú interpretáciu pre tento polčas, ale je to určite vnútorná vlastnosť, na úrovni rozmerov vlnových funkcií. Podobne, ako pre orbitálny elektrón je odvážne tvrdiť, že sa tento elektrón pohybuje okolo atómu. Proste s nejakou hustotou pravdepodobnosti je všade. To už ale nie je mechanický pohyb. To by predsa, ako vieš, nedokázal, byť na dvoch miestach súčasne.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Tono

Pozor na kvantove zakutia. Pravdepodobnost je vylozene spojena s tym kde ten elektron najdes. To, že sa ten elektron pohybuje to je ISTA VEC, pretože ma svoju energiu, len je kvantovo rozmazany teda podlieha principu neurictosti. A polčas rozpadu suvisi s tým, že ten elektron sa pohybuje kmita a kadeco. Jednocho nie je STATICKy. Preto hovorim, že je nespravne tvrdenie, že polcas rozpadu s pohybom nesuvisi, suvisi ale s vnutorným pohybom častice. teda kvantovy pohyb na mikro urovni.

 

To sa casto zle chape, ak mas raz nejake rozdelenie pravdepodobnosti hovori to len a len o tom, kde sa ten elektron lokalizuje pri merani najcastejsie o tom hovori prave ten statisticky aparat.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Robopol

 

Vezmi si dobu života mionu 10e-6s. Ako by si chcel túto dobu vyjadriť pohybom? Čoho? Je to elementárna častica. Jednoducho sú to dve udalosti, medzi ktorými je štatistický interval 10e-6s. Môžem si predstaviť časticu ako energetický stav, napríklad ako stojaté vlnenie v potenciálnej jame. Teda, ako určitú formu kinetickej energie. Ale to je iba mechanická interpretácia, ktorú kvantoví fyzici „nemajú radi“, lebo dáva nesprávne výsledky. Vlnová funkcia nemá interpretáciu, nie je to konkrétne kmitanie (pohyb nejakej fyzikálnej reality), ale pravdepodobnosť.

Ak to „pritiahnem za vlasy“ tak si predstavme vlnenie samého priestoru. (gravitačné vlny) Ak by neexistoval čas, neexistovala by ani 4-tá časopriestorová súradnica ict. Ako by si to matematicky popísal, bez tejto súradnice? Tam sa nepohybuje trojrozmerný priestor v čase ale meni sa časopriestorová vzdialenosť štvorrozmerných udalostí.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Ale ja viem, že čas je naša veličina, odvodena veličina, ktora je v rovniciach. Ale čas bez pohybu nie je. Ty sa snažís vylúčit ten pohyb, potom ale čas nebude. Častica nestoji na mieste, ma vnutorne kmity, teda ona je aj tak v pohybe. Napr. rozpad atomu je ked z atomu unika energia vo forme fotonov. Je to zmena stavu a suvisi s vnutorným pohybom. Tu nejde o interpretaciu vlnovej funkcie kedze vlnova funkcia sa už opiera o čas. Ale čas je odvodena veličina z pohybu.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Vytvorte si účet alebo sa prihláste, aby ste mohli písať príspevky

Ak chcete odoslať príspevok, musíte byť členom

Vytvoriť konto

Zaregistrujte si nový účet v našej komunite. Je to ľahké!

Zaregistrovať si nové konto

Prihlásiť sa

Máte už konto? Prihláste sa tu.

Prihlásiť sa teraz
×
×
  • Vytvoriť nové...

Dôležitá informácia

Táto stránka používa súbory cookies, pre zlepšenie používania stránok tohto webu. Pre viac informácií kliknite sem. Ďalšie informácie nájdete na stránke Zásady ochrany osobných údajov