Čo je to "čas"?

https://sk.wikipedia.org/wiki/Čerenkovovo_žiarenie

Ako sa na to pozerá STR ?

Nerozumiem ako je potom ovplyvnený čas rýchlosťou. Bude rozdiel medzi mechanickými a atómovými hodinami ? 

Uviedol si tu odkaz, v ktorom je to dostatočne vysvetlené, ale pochybujem, či si pochopil pointu. V danej látke sa pohybuje svetlo menšou rýchlosťou, ako c. Rýchlosť, akou sa pohybuje svetlo v danej látke - prostredí definuje index lomu. Ak do tohoto prostredia vletí častica, ktorá sa pohybuje rýchlejšie, ako je rýchlosť svetla v danom prostredí (nie však vyššou, ako rýchlosť svetla vo vákuu), tak táto častica prekoná rýchlosť svetla v danom prostredí. To je obdoba lietadla, ktoré prekoná rýchlosť zvuku a vznikne rázová vlna. V prípade Čerenkového žiarenia sa táto rázová vlna neprejaví akusticky, ale vyžiarením fotónov. Nie je to žiadna mystika, ani prekonanie rýchlosti svetla vo vákuu.    

robopol trefne uviedol, že čas je pohyb. Pohyb ako frekvencia tiku mech.  hodín. Ako dokáže rýchlosť tento pohyb zmeniť? Asi niet odpovede. 

Škoda že nie je možnosť urýchliť časticu gravitačným poľom. 

ehm,  preco by nebolo mozne?  A inak, aku odpoved by si chcel? Pretoze dost pochybujem ze skutocne vies o com je str, cas plynie inak roznym pozorovatelom, nie je absolutny. Rovnako sa meni priestor. Mne to nie je divne, ale fakt netusim ako by si to mohol prijat ty.

teória relativity nehovorí ako sa to presne deje, hovorí len o tom, že ak porovnávaš čas medzi napríklad kozmickou loďou a niekym kto ostal doma na planete, tak budú mat rozdielne časy.

Jediný dobrý príklad ako sa to deje je u svetelných hodín, pozri si odkaz a tam pochopíš "možno" prečo sa spomaľuje čas, keď je medzi sústavami vzájomná rýchlosť.

sorry

pred 11 hodinami, buky napísal:

Ako dokáže rýchlosť tento pohyb zmeniť?

Pohyb hodín rýchlosť sústavy nezmení.

Len tak som sa na chvíľu zamyslel, o tom, čo je to čas. Vlastne to ani poriadne nevieme, len sme si našli spôsob ako ho merať.

Len taká vec, často počúvam, "ako ten čas letí" a počúvate to aj vy. A že čím sme starší, tým vraj letí rýchlejšie. Pamätám ešte v škole, keď sme sa nudili, že "kedy už konečne zazvoní", tie hodiny sa neskutočne dlho vliekli a takto sa vliekli celé dni, aj týždne. Ale inému človeku, v tej istej dobe, ktorý mal napríklad zaujímavé zamestnanie a bavilo ho to, že sa ani poriadne nerozbehol a už bol obed, ten čas ubiehal oveľa rýchlejšie. A kľudne to mohol byť učiteľ, čo vysvetľoval učivo tým unudeným deckám. Dve rozdielne osoby na jednom mieste prežili na sekundu rovnako dlhý časový úsek, ale jednej to ubehlo ako hodina a druhej ako pol dňa. Je teda čas niečo, s čím vieme ako s veličinou manipulovať?

To čo popsuješ, je iba subjektívne vnímanie času. Objektívnejšie je meranie času hodinami. Meranie času je obyčajne odvodené z nejakej zmeny. Napríklad z pohybu Slnka na oblohe, presýpania množstva piesku, neskôr pomocou pohybu kyvadla, kmitania struny, kremenného kryštálu... Čas by sme mohli merať aj na základe zmeny entropie nejakého uzavretého systému. Dnes najpresnejšie meriame čas pomocou atómových hodín. No všetky tieto merania sú v konečnom dôsledku odvodené z pohybu. V prípade atómových hodín z oscilácií atómov cézia.

Čas odvodený zo zmeny polohy, by bol nezávislým parametrom, vyjadrujúci iba mierou tejto zmeny a bol by invariant. Takto bol čas chápaný v klasickej fyzike, kde bol nezávisí od priestoru. Einstein túto predstavu vyvrátil a podľa jeho teórie je čas súčasťou časopriestoru, konkrétne jednej zložky štvorvektora. A experimenty jeho teóriou potvrdzujú.

Takáto definícia času je omnoho obecnejšia, ako v klasickej fyzike. Čas totiž nutne nemusí byť viazaný na pohyb. V konečnom dôsledku oscilácie atómu cézia, ktorými meriame čas, nie sú podľa kvantovej fyziky reálne pohyby, ako v klasickej fyzike, ale pravdepodobnosti polohy. Ak by sme napríklad odvodzovali čas na základe strednej doby počtu rozpadov nejakého izotopu, ťažko by sme asi našli analógiu polčasu jeho rozpadu, z nejakou zmenou priestorovej súradnice. V časopriestore to však nie je problém. Rozpad izotopu je udalosťou v časopriestore, ktorej zodpovedá konkrétny štvorvektor. Tento štvorvektor môže mať všetky priestorové súradnice konštantné a mení sa iba súradnica ct. V tomto zmysle sa súradnica ct mení aj pri statickej polohe súradníc x, y, z. Matematicky k tomu niet čo dodať a fyzikálne experimenty túto teóriu potvrdzujú. Je už na filozofoch, ako chcú takýto pojem času interpretovať.

Tono,  tu ale vstupuje biologia.  Ako clovek vnima cas ?  Ako sa to meni ?

pred 10 hodinami, Tono napísal:

To čo popsuješ, je iba subjektívne vnímanie času.

Presne toto by povedal takmer každý 

A čo keď to nie je iba subjektívne vnímanie času? Čo keď v prípade času, je to niečo, čo je variabilné a môžeme to meniť?

pred 1 hodinou, tyso napísal:

Tono,  tu ale vstupuje biologia.  Ako clovek vnima cas ?  Ako sa to meni ?

V biológii je to miera pohybu, otázka je aký orgán ho vníma. Neviem, či je to pravda, ale vraj počet tepov cicavcov za ich život je konštantný. Rýchlosť tepu by potom limitoval dĺžku ich života. https://vesmir.cz/cz/casopis/archiv-casopisu/2016/cislo-12/delka-zivota.html Zrejme to neplatí univerzálne, ale škrečkom zrejme plynie biologický čas rýchlejšie ako slonom a tak to aj subjektívne musia vnímať. Počas hibernácie sa u mnohých živočíchov tep takmer, alebo úplne, zastaví. Spomalí, alebo zastaví sa pre nich teda aj ich biologický čas. 

u cloveka vieme o vicerych cirkadiannych cykloch,  tie reguluju nase casove cykly.  Ale neviem ci to suvisi s nasim vnimanim casu.  Zda sa mi to zaujimavy problem a neviem ci o tom vieme nieco podstatne. Skor take pikosky,  napriklad marihuana ovplyvnuje nase vnimanie casu.

Plynutie času sa dá chápať aj z hľadiska entropie. Rýchly metabolizmus znamená aj rýchle opotrebenie. Živočích nie je síce uzavretý systém, ale delením sa jeho bunky "opotrebúvajú", čo sa dá prirovnať s nárastu entropie celého organizmu. Klonovaná ovca Dolly bola "stará", keď sa narodila. Je to zaujímavé, lebo pre spermie a vajíčko to neplatí. Pri oplodnení sa biologický čas pre zárodok "resetuje".   

Perióda rotácie Zeme sa vplyvom slapových síl Mesiaca predlžuje zhruba o tisícinu sekundy za 100 rokov. Ak dobre počítam, tak pred 200 miliónmi rokov bol deň na Zemi kratší o 0,56 hodiny. Nie je to veľa, ale tomuto cyklu sa museli prispôsobiť aj biologické hodiny, vtedy žijúcich organizmov a ich metabolizmus. Dôkazy kratšieho dňa sú dochované na schránkach fosílných ulít mäkkýšov z tej doby, v podobe vrstiev. Tých vrstiev nemohlo byť 365 za rok, ako je tomu dnes, ale viac. Dá sa povedať, že biologický čas vtedy plynul rýchlejšie, aj keď doba obehu Zeme okolo Slnka bola stále rovnaká.

Pre fyziku by bol takto definovaný čas na Zemi nepoužiteľný. Fyzika sa snaží definovať čas na základe univerzálnych konštánt, ktoré platia v celom vesmíre a nie len na Zemi. A definícia času nemôže byť závislá na čase, bola by to rekurzia. Takouto univerzálnou konštantou je rýchlosť svetla. V časopriestore je vlastný čas iba parametrom, definujúcim vzdialenosť, ktorú prejde svetlo. Ak je táto vzdialenosť každej sústave invariantom, potom čas nemôže byť invariantom. Nie je to intuitívne chápanie času a nie každý je schopný to pochopiť. Nie kvôli svojím intelektuálnym schopnostiam, ale preto, že k tomu treba mať aj určité fyzikálne a matematické vzdelanie.  

Problém s časom tkvie v úplne inej veci. Nie v nejakej definícii, ale v skutočnosti napr. či je budúcnosť , minulosť niekde zaznamenaná a môžeme do nej vstúpiť.

Bežne chápeme, že minulosť bola, budúcnosť len bude, teda existuje len prítomnosť a minulosť a budúcnosť neexistuje, podľa tradičného chápania toku času.

Ja mam osobnú skúsenosť s podivnosťou biologického chápania času :) V tom zážitku mi splynula budúcnosť prítomnosť a minulosť v jedno, čas sa zastavil.  Potom som inklinoval k teórii relativity, pretože z nej to priamo plynie. Dnes neviem, je mi to jedno.

Dňa 2. 5. 2022 at 19:51, Tono napísal:

Ak dobre počítam, tak pred 200 miliónmi rokov bol deň na Zemi kratší o 0,56 hodiny. Nie je to veľa, ale tomuto cyklu sa museli prispôsobiť aj biologické hodiny, vtedy žijúcich organizmov a ich metabolizmus.

Samozrejme, o tom je evolúcia. Kedysi sa Zem otáčala oveľa rýchlejšie ako dnes a dni sa budú naďalej predlžovať až dovtedy pokým Zem a Mesiac nebudú mať viazanú rotáciu. Biologické druhy sa postupne prispôsobia, ale môže to na každý druh iný vplyv. Čo by sa stalo, keby sa tento proces urýchlil a rotácia Zeme začala zastavovať? Je to len hypotéza, ale dopad na civilizáciu by bol drsný.