Čo je to "čas"?

O inerciálnom pohybe (rýchlosti) môže hovoriť iba pozorovateľ, nie samotný pohybujúci sa objekt. Je zvláštne, že kľudová energia E=mc^2 má názov "kľudová" a pri tom c je rýchlosť.

 

a neznamená to "c" v slávnej rovnici, skôr ako rýchlosť svetla, energetickú hodnotu jedného fotónu "kvanta" svetla, teda "jedno kvantum" zhodné s Planckovov konštantou ?

...

kľudová hmotnosť fotónu je nula, jeho "energetická hodnota" alebo "hmotnosť" vzniká práve vďaka tomu že sa pohybuje, a práve tak by mala byť rýchlosť svetla "c", prevoditeľná na hodnotu energie v J, až potom mi tá rovnica dáva zmysel

takto?

E obsah energie v hmote "závaží" = hmotnosť "závažia" krát štvorec kvanta energie

dá sa to vyložiť aj takto?

Alamo,

 

c v rovnici E=m*c*c hra ulohu konstanty. tato rovnica nam hovori nieco ine, ze hmotnost je energia a je zamenitelna. konstatnost rychlosti svetla vypoveda vlastnosti priestoročasu. teda, že čas a priestor je v nasom modele zviazany.

 

riki

A k času. čas je veličina nam vymyslena. Odlišuje stavy pred a po. Prečo je pred a prečo po, teda ze existuje nejaka dynamika? No som zvedavy kto toto vie, to nevie nikto.

To, ze cas je len ludska abstrakcia, vymysel , som si tiez niekedy myslel, ale to uz bolo davno . Cas existuje rovnako ako hmotnost, sila, rozmer a podobne. Avsak co to je rozmer , sila alebo hmotnost, to si kazdy mysli, ze vie , aj ked v skutocnosti to tiez nikto nevie.

 

http://www.riki1.eu/hmot.htm

riki,

Tak si si dobre myslel je to vymyslene a existuje to v nasich modeloch. Ci mas pocit, ze niekde vo vesmíre je hmotnost? Aj sila je abstrakcia, rovnako ako hmotnost. Mas len pocit, ze nas fyzikalny model je realny. Nie je to model, ktorým popisujeme okolity svet. Nic viac. Takze otazky filozoficke su nezodpovedatelne v zmysle ako je to naozaj.

robopol

lenže to "c na druhú" je dosť "abstraktný" pojem, aby to fakt fungovalo ako rovnica, musí existovať spôsob ako miesto neho dosadiť nejaké konkrétne číslo ktoré bude mať za sebou jednotky J.s alebo eV.s

ako?

riki

http://www.national-geographic.cz/detail/cas-neexistuje-vsechno-probiha-najednou-tvrdi-respektovany-fyzik-30808/

 

vidis ake exoticke vedia byt teorie?:)

 

alamo

c na druhu je konstanta, ktorou nasobis hmotnost a mas energiu. Jednotky sedia, pretoze ta konstanta je rychlost na druhu.

robopol> o takom niecom som filozofoval uz davno, este na Post fore :

 

 

avsak moja predstava o case priblizne suhlasi so sucasnym stavom fyziky (iba pohyb by bolo treba chapat kusok inac ako sa nam javi)

 

http://www.riki1.eu/cas.htm

alamo

 

robopol

lenže to "c na druhú" je dosť "abstraktný" pojem...

Rovnaký fyzikálny rozmer, ako c^2 má gravitačný potenciál. Potenciálna energia telesa s hmotnosťou m v gravitačnom poli je W = m . Phi, kde Phi je gravitačný potenciál. Ak Phi = c^2, tak sa dopracuješ k rovnici E = m . c^2. Nijako nedokážeme zistiť, či sa nenachádzame v gravitačnom potenciály Phi= -c^2. Dokážeme merať iba prejav gradientu potenciálu. Podobne, ak si na ekvipotenciálnej hladine, nenameriaš nijakú zmenu fyzikálnej veličiny. Samozrejme vzhľadom na takúto sústavu je iba svetlo v kľude.

Chcel by som prispieť do tejto témy niektorými poznatkami týkajúce sa času, čo som sa dozvedel z knihy fyzika Paula Daviesa, ktorá bola vydaná r. 1999 pod názvom:

O ČASE – Einsteinova nedokončená revoluce

 

Až teraz som ju zbežne prečítal a možno niektoré veci tam už nemusia byť aktuálne. Budem rád, ak niekto dá k týmto poznatkom svoje pripomienky, ak vie o niečom novom v tomto smere. Ja som ináč veľa vecí v knihe vôbec nepochopil, hlavne rôznym pokusom so svetlom v kapitole o kvantovom čase, čo si musím ešte niekedy lepšie prečítať.Najprv zopár výrokov, ktorými autor uvádza rôzne kapitoly v knihe:

 

 

Biskup James Ussher (1611)

Počiatok času spadá na noc, ktorá predchádzala 23. Októbru 4004 pred Kristom.

 

Daniel Greenberger

Einstein prehlásil, že ak je kvantová mechanika správna, potom svet je šialený.

V poriadku. Mal pravdu. Svet je šialený.

 

Stephen Hawking

Možno, že to, čo nazývame imaginárny čas, je v skutočnosti niečo základnejšie,

zatiaľ čo to, čo nazývame reálny čas, je iba predstavou, ktorú si vytvárame, aby sme s jej pomocou popísali, aký je podľa nás vesmír.

 

Isaac Barrow

Pretože matematici často používajú ČAS, mali by mať zreteľnú predstavu o zmysle tohto slova, inakšie sú iba šarlatáni.

 

John Wheeler

Mali by sme sa pripraviť na to, že jedného dňa uvidíme novú stavbu fyziky , ktorá čas odstráni zo sveta ? . . . Áno, pretože čas má naozaj problémy.

 

Jayant Narlikar

Na dnešných astrofyzikov, ktorý zastávajú názor, že konečný kozmologický problém bol už viac menej vyriešený, môže čakať celkom dobre niekoľko prekvapení.

 

John Wheeler

Čas, to je proste spôsob, akým príroda zaisťuje, aby sa všetko neudialo naraz.

Zaujala ma kapitola o čiernych dierach. Autor uvádza niečo z histórie tejto predstavy. V roku 1967 boli vďaka Angličanke Bellovej objavené neutrónové hviezdy ako neskoré štádium hviezd hmotnejších 1,4 x než Slnko. Na povrchu týchto „zbortených“ hviezd, kde gravitácia je miliardu krát väčšia, ako na Zemi, čas plynie o 20 %pomalšie.

 

Oppenheimer a Snyder prišli s predstavou, že keď sa termonukleárne zdroje hviezdy vyčerpajú, dostatočne hmotná hviezda sa „zbortí“ a to pokračuje ďalej do nekonečna. Hviezda sa ponorí pod svoj kritický (Schwarzschildov) polomer, na ktorom čas zamrzne, zastaví sa.

 

Einstein odmietal takú možnosť, že by sa hviezda mohla stiahnuť pod tento polomer. Tvrdil, že hmotu nemožno zhusťovať ľubovoľne.

 

Kruskal, Finkelstein a Szekeres dospeli k názoru, že na Schwarzschildovom polomere nedochádza k singularite a že to je len matematický artefakt. Autor Paul Davies túto situáciu vysvetľuje ďalej na príklade Betky, ktorá na nejakej rakete či sonde padá do takejto „zbortenej“ hviezdy. Tento dej sleduje Anička z bezpečnej vzdialenosti, povedzme z rakety na veľmi vzdialenej obežnej dráhe. To, ako situáciu vidí Anička a Betka, je diametrálne odlišné.

 

Betka pocíti vo veľmi krátkom čase tú katastrofu pádu podľa jej veľmi pomaly idúcich hodín v jej sonde. Spojenie s Aničkou má nadviazané, ale Aničkina reč sa stáva pre ňu čím ďalej tým rýchlejšia, vo vyššej tónine, až nakoniec zmizne z frekvenčného pásma počuteľnosti. Čas plynie v Betkinej lodi čím ďalej, tým pomalšie, hoci ona to spoznáva len na základe Aničkiných slov.

 

Anička naproti tomu vníma Betkinu reč čím ďalej tým pomalšiu, až nakoniec úplne zmĺkne. Podľa mňa, len pomocou zložitých techník by snáď bolo možné zachytiť tie veľmi nízke frekvencie, kde jedno Betkino slovo trvá stáročia a len ďalšie generácie by mohli dané slovo „skompletizovať“. Keď Betka napríklad len hlásku „e“ bude vyslovovať 100 rokov pozemského času.

 

Podrobnejšie je to opísané na dvoch stránkach z knihy „O ČASE“ priložených ďalej :

 

 

 

 

 

 

Ak má autor pravdu, tak z toho vyplýva, že nikdy nemôžeme vo vesmíre uvidieť pád nejakého telesa do čiernej diery. Povedzme aj nejakého silne žiariaceho telesa, ktoré tam padá. Aj keď už prestane žiariť, teoreticky by sme mohli neobmedzene dlho sledovať jeho frekvencie žiarenia, ktoré by síce klesali k nule, ale na nulu by podľa teórie nikdy nemali klesnúť. Keď to preženieme, vesmír by už spel k zániku, ale nejaká prieskumná loď v blízkosti tejto čiernej diery by stále zachytávala nízke frekvencie tohto žiariaceho telesa v tesnej blízkosti Schwarzschildovho polomeru.

 

Zrejme ešte nejaké to storočie potrvá, kým sa tieto záležitosti viac objasnia.

 

Všimol som si ešte jednu vetu autora Paula Daviesa v knihe:

„Obtiažne šplhanie nahor rozbúreným gravitačným poľom zo svetla vysaje toľko energie, že výsledný obraz (osvetlenej Betkinej sondy) bude slabučký“.

Je zaujímavé, že napriek tomu, že vysoká gravitácia čiernej diery veľmi vysáva fotónom energiu, prejaví sa to len na frekvencii fotónov svetla, čiže na jeho farbe. Ešte by som preto doplnil autora: Vo všetkých troch prípadoch na tomto poslednom obrázku je rýchlosť fotónov smerom k rakete Aničky rovnaká, čiže 300 000 km/s. Vôbec im neubrala gravitácia čiernej diery na rýchlosti.

 

Aj otázka konštantnej rýchlosti svetla je podľa mňa veľká záhada.

Bohus

 

Necítim sa kompetentný odpovedať, čo je čas. V časopriestore je to vzdialenosť medzi dvomi udalosťami. Táto vzdialenosť je pre každého pozorovateľa iná, v závislosti na tom, akou relatívnou rýchlosťou sa pozorovateľ pohybuje, alebo v akom gravitačnom potenciále sa nachádza. Udalosti sa dajú interpretovať, ako políčka na filme, ktoré sa zobrazujú pre každého pozorovateľa inou frekvenciou. Na tom by nebolo nič nepochopiteľného. No ak sa pozorovateľ pohybuje rýchlosťou svetla, uvidí všetky políčka filmu naraz. Pre nás, bežných smrteľníkov ešte udalosti na filme nenastali, ako teda môže nejaký pozorovateľ vidieť celý film do konca. A to myslím do konca trvania tohto vesmíru. To by tu museli byť tie políčka (časopriestorové udalosti) vopred pripravené. Odpoveď sa zdá jednoduchá, nijaký smrteľník sa nemôže pohybovať rýchlosťou svetla. Ale je tu ešte jedna možnosť. Na horizonte veľkej čiernej diery uvidí pozorovateľ to isté. Teda všetky políčka, až do konca filmu, naraz. Na horizonte veľkej čiernej diery by to pozorovateľ mohol vzhľadom na malé slapové sily prežiť. Otázka teda je, existujú políčka filmu už od stvorenia a čas ako ho chápeme my, dáva políčkam filmu iba postupnosť v závislosti od našej rýchlosti, alebo gravitačného potenciálu? A ako do tohto modelu zahrnúť čas plynúci pre pozorovateľa na horizonte čiernej diery? Neodporuje to ale matematike. Pozorovateľ na horizonte čiernej diery vidí koniec času nášho vesmíru, no pre nás je to ešte len budúcnosť.

Tono

Otázka teda je, existujú políčka filmu už od stvorenia a čas ako ho chápeme my, dáva políčkam filmu iba postupnosť v závislosti od našej rýchlosti, alebo gravitačného potenciálu? A ako do tohto modelu zahrnúť čas plynúci pre pozorovateľa na horizonte čiernej diery? Neodporuje to ale matematike. Pozorovateľ na horizonte čiernej diery vidí koniec času nášho vesmíru, no pre nás je to ešte len budúcnosť.

Tono stale mas problem preklenut myslienku, ktora sa taha uz velmi dlho. Stale sme mali pocit v munulosti, ze je nieco sucasne, ze cas bezi rovnako vsetkym. ked sme prisli na to, ze to tak nie je, potom to nie je zahadne. ty vidis ako pada k horizontu ktory nikdy nedosiahne. On pada cez horizont a všetko vokol neho sa zrýchluje a deformuje. Pre teba malicky jeho posun k horizontu je vecnost, pre neho chvilka. pretoze plynutie casu je take, nie je absolutne.

nemohol by byť matematický model čiernej diery obsahujúcej singularitu, jednoducho nesprávny?

ak všetko čo sa dotkne horizontu udalostí, jednoducho "zastane v čase", a všetky deje s touto entitou sa odohrávajú pre nás v ďalekej budúcnosti..

potom aj "počiatočné" vytvorenie singularity, sa ešte len odohrá v ďalekej budúcnosti, v nekonečne vzdialenej budúcnosti

lenže čierne diery majú mať schopnosť sa vyparovať..

a táto ich schopnosť sa má explozívne prejaviť, v dobe ktorá je bližšie ako "nekonečne vzdialenejšia" budúcnosť

potom sa nič čo do čiernej diery spadne, a čas sa pre to zastaví, nemôže dotknúť akéhokoľvek jej "povrchu" (povrchu singularity), pretože skôr než sa tento pád "do večnosti" skončí.. čierna diera sa vyparí a exploduje..

a každý kto padá do čiernej diery, teda narazí na naozajstný "firewall" ohnivú stenu explózie čiernej diery..

...

takže dajme tomu že by sme našli dostatočne masívnu čiernu dieru, ktorá má zónu kde "výletníka" čo do nej skočí, roztrhali slapové sily až pod horizontom udalostí.. ani to by nepomohlo..

v momente keď horizont udalostí dosiahne, celá história existencia vesmíru, sa pre neho nahustí do jediného okamihu

a v tejto celej histórii samozrejme bude obsiahnuté aj to, ako čierna diera, do ktorej skočil exploduje

a nevyhnutne, bude musieť túto explóziu "spozorovať".. také jedno "veľké BLIK"

teda nesmierne rýchli, a posledný zážitok.. pretože to bude to posledné, čo uvidí..

Robopol, alamo

 

...v momente keď horizont udalostí dosiahne, celá história existencia vesmíru, sa pre neho nahustí do jediného okamihu

a v tejto celej histórii samozrejme bude obsiahnuté aj to, ako čierna diera, do ktorej skočil...

Nezdá sa vám, že sa to nejako zacyklilo? Čierna diera, na horizonte ktorej by mohol prežiť musí myť masívna. S polomerom porovnateľným tak obežnej dráhy Jupitera. Také obludy existujú. No v blízkom okolí horizontu (milióny km) by sa nič významné s časom nedialo, nakoľko gravitačný potenciál sa tam príliš nemení. Bol by to jeho vlastný čas. Zrýchľovalo by sa plynutie času v ďalekom okolí, čo ho nemusí až tak trápiť,

ale to "ďaleké okolie" je nielen "nad ním" ale aj "pod ním", nevyhnutne by sa tam musel pri páde dočkať momentu, v jeho vlastnom čase, keď už čierna diera nebude mať čo požierať, a pretože je to objekt mimoriadne nestabilný, ktorý v momente keď už nemá čo požierať začne sa vyparovať.. nakoniec urobí, veľmi hlasné PLONK..

nie sú všetky tie časové a informačné paradoxy, založené na mylnom predpoklade (teda ak sa pre zmenu, s vyparovaním nepomýlil Hawking), že prisúdime čiernej diere neobmedzenú životnosť?

ak musíme prisúdiť čiernej diere konečnú životnosť.. musíme tomu pádu prisúdiť koniec v momente, keď sa skončí životnosť čiernej diery

podľa mňa to nie je "zacyklenie", ale naopak vyriešenie paradoxu..

Alamo

 

Čierne diery hmotnejšie ako 1022 kg nemôžu podľa Hawkinga žiariť. Na ich horizont by sa asi žiadny pozorovateľ nezmestil.

tak o niečom takom som ešte nepočul..

všade čítam len to, že všetky čierne diery sa vyparujú, čím sú menšie tým viac sa vyparujú, a miniatúrne čierne diery sa môžu vypariť ineď...

nejaký zdroj?

Moja posledná úvaha (myslím, že už konečná) o čase je tu :

 

http://hayabusa.slovakforum.net/t284-topic

 

ostatné si môžete prečítať tu :

 

http://hayabusa.slovakforum.net/f9-forum

no veru, fotony su "huste",   skutocne poctive rozmyslanie nad nimi viedlo k teorii relativity a mozno povedie k dalsiemu prielomu.

Ale tato uvaha ze cas je iluzia je "riedka", v zmysle ze nedava nic nove.   Ziadne predpovede, neda sa rozvijat dalej.

A to je pre fyzikalnu predstavu problem. 
A takto naivne formulovana je navyse nespravna, ma problem s Bellovymi nerovnostami.  Ale su aj formulacie, ktore tento problem odstranuju,  napriklad mnohosvet.

Vsetko, co je popisane v mojom clanku je uz davno zname. Prisiel na to uz aj Einstein, ked domyslel do detailu svoju relativitu. Vo svete fyziky sa to ale neberie velmi vazne, totiz to nie je cista fyzika, je to nieco medzi fyzikou a filozofiou. Ja tomu hovorim filozoficka fyzika.

 

V mojom clanku su vychodiska popisane do detailu, riesenie je uz len nahrubo naznacene. To riesenie si uz kazdy, kto pochopil spravne vychodsika, moze domysliet sam. Neverim vsak, ze niekomu z toho vyjde veselsie riesenie ako to moje.

Takže Ti vyšlo, že fotón už od začiatku vie, kam poletí :)

 

To by sa dalo pekne spojiť s ideou zákonu osudu, nazývaného aj karmou.

 

Keďže v inom článku na tej stránke som sa dočítal tvrdenie, že prvotné bude zrejme vedomie a nie matéria, tak je možné, že to prvotné stvoriteľské vedomie dopredu plánuje pozemský život jednotlivca, ktorý má prísť do styku s fotónmi.

 

Či v tom má nejaký poriadok, alebo len náhodilosť, to tým dané priamo nie je, ale staré svetonázory tvrdia, že to vysokopostavené vedomie vychádza z posúdenia predchádzajúceho pozemského života a podľa neho naplánuje, čo má človek vo svojom nasledovnom živote uvidieť. A tak mu stavia (fotónmi) pred oči to, čo potrebuje.

 

Ak však by mala existovať aj slobodná vôľa človeka, musela by byť nezávislá na udalostiach, súvisiacich s fotónmi.

 

To, že čas môže v inej vrstve sveta prúdiť opačným spôsobom by vôbec nemuselo byť nezmyselné, ak to necháme v nemateriálnej sfére. Materiálne objekty nech plynú s časom, ako ho poznáme. Nemateriálno môže ísť obrátene. Idey, plány, ktoré sú ešte nezhmotnené, sú v "sfére", kde smerom z budúcnosti do prítomnosti vidia zhmotnené to, čo sa ešte nezhmotnilo.

p.s. to posledné "vidia" je samozrejme nehmotné, duševno-duchovné videnie, bez pomoci fotónov.

Áno, vyšlo mi , že osud je už dávno daný. Mne sa to vôbec nepáči, čo som tam aj vyjadril. Ale kedže my aj tak nepoznáme osud, tak nám to môže byť jedno, lebo aj tak máme ilúziu slobodnej vôle. A je úplne jedno, či je to len ilúzia slobodnej vôle alebo skutočná slobodná vôľa.

 

V súčasnosti sa fyzici skôr prikláňajú k druhej možnosti a to, že nič nie je dopredu určené a snažia sa to dokázať kvantovými pokusmi (pomocou kvantovej previazanosti častíc) pri ktorých by mala pravda vyjsť najavo, podľa narušenia/nenarušenia tysom spomínaných Bellových nerovností . A že vraj im to vychádza tak, že nič nie je dopredu určené. Len neviem či to nie len tým, že tá skupina fyzikov má silnejšiu lobby .

ibaze tvoje uvahy su chybne. Foton dopredu viem kam dorazi? To si ako na takuto vec prisiel? Foton je sice castica ale v ziadnom pripade to nie je nejaka gulicka co leti, dokonca nemozes ani povedat ze letel, nema konkretnu drahu kym si ju nevidel, to su proste ludove uvahy ktore ta doviedli k chybe.

robopol, čítal si tú úvahu, ku ktorej dal riki1 link?

 

http://hayabusa.slov....net/t284-topic

Ano a je chybna, z konst rychlosti svetla c sa neda nic take vyvodit.