Titanic a otázky

A co promenada na palube A? Ta bola kedy v plane? Podla fotiek co si sem daval kde je Olympic a Titanic vedla seba tak tam Titanic nema promenadu este vobec krytu. A pisal si ze naposledy boli takto spolu v marci. Z toho vychadza ze musela byt zakryta na poslednu chvilu alebo sa mylim? Od marca do prvej plavby v aprili je to totizto uz len mesiac. Hm?

Niečo málo informácií predsa len máme. Máš pravdu, že to bola úprava na poslednú chvíľu, pretože z fotografickej evidencie je vidieť, že prípravy na čiastočné zakrytie promenády na palube A začali až na začiatku marca, čiže mesiac pred panenskou plavbou.

Je to zrejmé z fotografie zo 6. marca 1912, ktorú som sem pridával a ktorá v detaile zobrazuje počiatočné prípravy, kde je vidieť na boku paluby rozostavané lešenie:

Taktiež z tohto záberu to je evidentné:

Aj snímky z 2. marca 1912 v podstate zobrazujú na pravoboku niečo, čo môže byť považované za rám k novým oceľovým plechom a oknám:

Nové okná však neboli inštalované ani do 8. marca, kedy bol Titanic premiestnený k blízkemu prístavisku a Olympic opustil Belfast takže tieto práce sa museli udiať niekedy medzi 9. marcom až 31. marcom. Až ďalšia najbližšia fotografia Titanicu z 1. apríla 1912 ukazuje, že promenáda je už krytá, Tento deň bol aj pôvodne stanovený na jeho skúšobnú plavbu, no kvôli silnému vetru bola plavba presunutá na nasledujúci deň. Že silno fúkalo je vidieť aj pri pohľade na dym z komínov:

Skúšobná plavba mala inak začať o 10:00 avšak len čo prvé lúče začali dopadať na Britské ostrovy, priniesol so sebou nový deň aj nezvyčajnú zmes počasia - jasný slnečný svit, dážď so snehom, silný vietor a dokonca krupobitie. V Londýne napadol popoludní sneh zatiaľ čo na severe Írska - ako noviny "Daily Express" hlásili - zúrila silná víchrica, ktorá dorazila aj do prístavu v Belfaste. Neostávalo teda nič iné ako skúšobnú plavbu odložiť na nasledujúci deň. "The Belfast Newsletter" písal: ,,Stovky divákov meralo cestu k prístavisku, aby sa prišli pozrieť na to, ako nový parník po prvýkrát vstupuje na otvorené more. Namiesto toho ich však čakalo sklamanie, ktoré ale bolo aspoň vykompenzované veľkolepým pohľadom na krásne plavidlo."

Album Johna Kempstera obsahoval tiež jednu fotografiu z 1. apríla 1912:

Dnes tu máme 109. výročie potopenia Titanicu. Maľba od Kena Marshalla.

A dnes 110. výročie ako ho spustili na vodu

https://www.teraz.sk/magazin/pred-110-rokmi-bol-na-vodu-spusteny-sl/552457-clanok.html

No tak tento odborník (Ondřej Vrkoč) tu chýbal....

Titanic z lega

https://www.techspot.com/news/91648-lego-reveals-largest-ever-set-9090-piece-hms.html

Presne pred 110 rokmi - 10. apríla 1912 - sa na svoju panenskú plavbu vydal do tej doby najväčší zaoceánsky parník Titanic.

Vzduchom sa šíri zvuk lodných píšťal, veľký parník sa pomaly prebúdza k životu a ľudia na brehu sa lúčia so svojimi rodinami, priateľmi, známymi; netušiac pritom, že mnohým z nich dávajú svoje posledné zbohom. Cestujúci sú plní očakávania, čo so sebou táto plavba prinesie. Pasažieri tretej triedy sa už teraz tešia na vyhliadky a možnosti, ktoré im má Nový svet priniesť.

Spoločnosť White Star Line pôvodne stanovila plavbu na 20. marca avšak kvôli významnému časovému sklzu nemohla loď vyplávať skôr. Nebyť tohto odkladu, zrejme by sme ani netušili, že sa nejaký Titanic práve dnes vyplavil. Bola to však len jedna z vecí, ktoré nehrali nešťastne slávnemu parníku do karát. Osud si to zariadil inak... ľadovec už čakal na Titanic.

Maľba: Ken Marshall

Text z FB stránky: RMS Titanic sk/cz

Mal Titanic malé kormidlo?

https://m.facebook.com/RmsTitanicSkcz/photos/a.152012648311921/1940946272751874/?type=3&av=151979311648588&eav=AfbcgQJq0w1HSr29tBV3iGVGQybQ1WWNoguahbD6fxuHDktrhXH57ba4aqMDVVqk8nc&source=54&viewer=151979311648588&ref=page_internal&paipv=1

Na toto hovoríte čo? Je to ďalšie video od údajného odborníka na Titanic, českého podnikateľa Onřeje Vrkoče. Vo videu som si vsimol niekoľko veci, ktoré asi nebudú úplne pravda. Napríklad informacia o Modrej stuhe. Pokial viem tak Titanic nikdy nesuperil o najrýchlejšiu plavbu, či?

Mám takú knižku, kde je zoznam všetkých známych parníkov, pri viacerých sa spomína Modrá stuha, ale pri Titanicu nebolo tuším o nej ani zmienky.

tehnicky  sa to nedialo tak ze sa prihlasis ale ze doplavas rychlejsie.  A kedze Titanic nedoplaval, tak ju nema.  Ale pokial viem ( ale nie som specialista na Titanik), tak nebol konstruovany na rychlost,   obecne velkost a rychlost su dost protichodne poziadavky.  A kedze ani pred vyplavanim neoznamovali ze sa pokusia prist co najrychlejsie tak ide o zrejme o famu.   Jeho prednosti boli velkost a luxus.  a paradaxne bezpecnost :)

No, pán Vrkoč je rozprávkar a rozsieva nepravdivé informácie a v mnohých prípadoch zavádza. Nie len v tomto videu. Očividne sa však vie dobre predať a ľudia, ktorí o Titanicu moc toho nevedia, sa dajú samozrejme nachytať na jeho báchorky. Vopred sa ospravedlňujem za dlhú odpoveď k videu. :D 

3:10 - nie je pravda, že Marconiho pracovníci mali v prvom rade odosielať správy pre pasažierov. Naopak, prioritne slúžili pre posádku pre komunikáciu s inými loďami, s ktorými si vymieňali dôležité depeše vrátane tých o nebezpečenstve ľadu a jeho pozície.

3:28 - Californian neďaleko Titanicu nekotvil. Nie je možné kotviť na mieste, kde je hĺbka viac ako 3000 m. Popravde, Californian a Titanic boli po zastavení unášané morskými prúdmi na juhozápad.

3:55 - rétorika, akú použil Phillips, keď na ohlušujúcu správu z Californianu reagoval vyťukaním skratky DDD, čo znamenalo „shut up“, čiže „sklapni!“, nebola žiadnym hrubým prejavom ale táto fráza sa bežne používala. Nemala žiaden agresívny nádych alebo podtón a len znamenala, aby nechal jeden operátor priestor pre vysielanie tomu druhému a zbytočne ho nerušil. Operátori si bežne zasielali skratky ako OM, čo znamenalo „old man“, čiže starec, alebo GTH, čo znamenalo „Go to hell“, čiže choď do pekla. Bolo to však súčasťou ich četovania. Dokonca na druhý deň ráno, keď bol Titanic už na dne Atlantiku zaslala loď SS Birma správu Carpathii, či chce pomôcť s preživšími. Z Carpathie prišla odpoveď „shut up!“. Phillips teda Evansa v žiadnom prípade neodpálkoval ani ho nemienil nijako uraziť. Pán Vrkoč zavádza keď vraví, že Evans zaslal Titanicu pozíciu o ľade a že si ju Phillips zapísal a šupol do vrecka. V správe, ktorú Evans poslal Titanicu iba stálo, že zastavili a že sú obklopení ľadom (bez zmienky o pozícii). Z toho vyplýva, že Phillips na Titanicu si ani nemohol zapísať pozíciu ľadu, keďže mu nebola zaslaná. Pán Vrkoč však tvrdí, že si ju Phillips zapísal... Ďalší problém je, že táto správa nemala na začiatku predponu MSG (Master Service Gram) čo by inak znamenalo, že to je správa adresovaná priamo kapitánovi, ktorú by inak musel Phillips povinne hlásiť kapitánovi. Phillips správu bez tejto skratky vyhodnotil ako bežnú správu, ako taký pokec znudeného operátora na blízko stojacej lodi obklopenej ľadom a nedal o nej vedieť posádke, či kapitánovi. Phillips ale na vine nebol, pretože pochybil Evans, ktorý pri tak dôležitom aspekte, akým bol ľad, nedal do správy predponu MSG. Na druhej strane, Phillips mohol túto správu vyhodnotiť ako dôležitú aj keď neobsahovala spomínanú predponu.

9:42 - Apriórne tvrdenie, že by ďalekohľady hrali nejakú rolu, ako pán Vrkoč tvrdí, nie je založené na žiadnom argumente. Dovolím si tvrdiť, že sa týmto problémom v skutočnosti nikdy nezaoberal a nikdy nečítal o skúsenostiach hliadok a kapitánov, ktorí o tom vypovedali pred Britskou vyšetrovacou komisiou v Londýne. Všetci sa zhodli, že ďalekohľady slúžili len ako pomôcka po tom, čo bol ľadovec spozorovaný voľným okom. Ďalekohľad mal potom slúžiť len na bližšiu inšpekciu ale nie na odhalenie ľadovca. Spoliehanie sa na ďalekohľad môže spôsobiť viac škody ako úžitku, pretože jeho časté používanie vedie k prílišnej pozornosti na jednu malú oblasť horizontu po dlhší čas a taktiež vytvára efekt tunelového videnia, ktorý znižuje zorné pole. V praxi to tak aj naozaj je a neustále používanie ďalekohľadu dramaticky zmenšuje zorné pole zo 180° len na niekoľko stupňov, čo má za následok stratu periférneho videnia a stratu povedomia o okolitej situácii. Ak pohľad nie je sústredený na správne miesto v správny čas, hliadkujúci námorník môže veľmi ľahko nestihnúť uvidieť niečo dôležité. Okrem toho, Titanic narazil do ľadovca o 23:4O počas bezmesačnej noci a len za svitu hviezd. Zaujíma ma, či pán Vrkoč niekedy pozeral v úplnej tme do ďalekohľadu a či v ňom videl niečo viac ako môže vidieť okom. Zaujíma ma však výskum, ktorý vo videu spomína, že by bol ľadovec v ďalekohľade vidieť skôr. Rád by som sa naň pozrel.

12:30 - K spätnému chodu ani neprišlo, resp. ak bol takýto príkaz aj vydaný – čo je však v rozpore so všetkými výpoveďami okrem tej od štvrtého dôstojníka Boxhalla– nebol dostatok času na to, aby sa stroje stihli zastaviť a znova rozbehnúť v opačnom smere. Jednoducho na to nebol dostatok času a v momente prvého kontaktu lode s ľadovcom, a aj počas celej doby kolízie, sa lodné skrutky ešte s určitosťou stále otáčali. Z výpovedí druhého dôstojníka Lightollera, prikladača uhlia Thomasa Dillona, alebo pasažiera prvej triedy Henryho Stengela vieme, že sa stroje zastavili asi 1 a pol, až 2 minúty po náraze.

13:17 - Tu pán Vrkoč udáva nesprávny číselný údaj a po ňom zavádza diváka tým, že bol tento časový údaj zaznamenaný do lodného denníka. Lodný denník sa nezachoval takže nevieme, čo do neho bolo po náraze zapísané. Určite však môžeme povedať, že nikto z prítomných nestopoval koľko sekúnd trvalo Titanicu do nárazu do ľadovca. Každopádne, zo stáčacích charakteristík lodí triedy Olympic sa zistilo, že loď potrebovala cca 37 sekúnd na natočenie sa o dva dieliky kompasu (22,5°) pri rýchlosti 21,5 uzla za hodinu. Tieto údaje predložil pred Britskú vyšetrovaciu komisiu v 27. deň vyšetrovania lodný konštruktér Edward Wilding z lodenice Harland & Wolff a neskoršími analýzami (viď napr. analýza od Samuela Halperna "I thought it was a narrow shave") sa zistilo, že sa Titanic stihol pred nárazom natočiť len o asi 1 a pol dieliku kompasu (pričom sa plavil rýchlosťou približne 22,5 uzla), čo by zodpovedalo cca 30 sekundám, o ktorých hovorí pán Vrkoč. Akurát, že pán Vrkoč v tom má trošku guláš, pretože 30 sekúnd, o ktorých hovorí by uplynulo od vydania manévrovacieho rozkazu "Hard-astarboard" až po zrážku s ľadovcom, a nie od spozorovania ľadovca až po náraz. Od spozorovania ľadovca po náraz to bolo oveľa viac sekúnd a aproximáciami sa stanovilo toto číslo na cca 43 sekúnd (od trojitého zabúchania na zvon až po náraz). Vieme to preto, lebo po spozorovaní ľadovca najskôr hliadka volala na mostík pričom muž hliadky Fleet tvrdil, že bol na telefóne asi pol minúty. Tento odhad je zrejme trošku zveličený (i keď podobne sa vyjadril kormidelník Hichens, ktorý v čase kolízie stal práve za kormidlom Titanicu) ale podstatné je, že po spozorovaní ľadovca nebol okamžite vydaný rozkaz zatočiť s loďou na ľavobok. Extenzívna a zaujímavá analýza spomínaného problému sa nachádza v slovenskom jazyku tu: https://www.facebook.com/RmsTitanicSkcz/photos/1948043175375517

13:50 - Paradoxne, ak by bolo kormidlo väčšie a stáčanie Titanicu do strany výraznejšie, resp. efektívnejšie – s čím súvisí aj kratší čas odozvy otáčania aký v skutočnosti bol - tak by sa loď ľadovcu síce vyhla svojou provou, ale prílišné natočenie celého parníku na stranu by malo za následok, že by bola ľadovcu vystavená korma.

Kontakt s ľadovcom by nastal v stredných či zadných častiach trupu (viď vyššie spomínaná analýza v linku) a pravdepodobne by bolo vodnému živlu vystavených ešte viac vodotesných oddielov ako pri skutočnej udalosti (a to vrátane kotolní, strojovní a oddielov so strojmi vyrábajúcimi elektrickú energiu. Za takýchto podmienok je stroskotanie lode nie len že rýchlejšie, ale aj fatálnejšie, pretože zaplnením oddielov v strede lode dochádza k strate pozdĺžnej stability plavidla, ktorá vedie k významnému náklonu na stranu a loď sa neskôr takmer určite prevrhne na stranu (zrejme najhorší možný scenár, ktorý môže na potápajúcej sa lodi nastať). Treba myslieť aj na to, že zatopením strojovne na výrobu elektrickej energie by loď veľmi rýchlo prišla o dodávku elektriny a loď by sa ponorila do úplnej tmy, čo by znemožňovalo evakuáciu pasažierov a malo za následok ešte väčšiu paniku. Mnohí z nich by kvôli tme zostali uväznení v podpalubí a zrejme by iba ťažko hľadali cestu na horné paluby. Posledná dôležitá vec je komplexnosť procesu otáčania. Keď totižto plavidlo opisuje kruh - podobne ako keď uvedieme volant na aute do krajnej polohy a točíme sa v kruhu -, tak jeho prova a korma neopisujú tú istú kruhovú stopu ale sú voči sebe posunuté. Ide o komplikovanejší proces, pretože sa plavidlo pohybuje fluidom a nemá styk s pevným povrchom tak ako kolesá auta. Spomínajúc práve autá, tento proces otáčania lode sa dá tak trochu prirovnať k tzv. driftovaniu pretekárskych áut. Takže nie pán Vrkoč, ani spätný chod strojov, alebo skôr ani ich zastavenie nemohlo za stroskotanie lode. Loď by sa ľadovcu nevyhla ani keby stroje bežali na plné obrátky. Problémom tu bol čas - ľadovec bol jednoducho spozorovaný príliš neskoro na to, aby sa manévrom, aký vydal Murdoch, dalo vyhnúť zrážke.

22:36 - Titanic nebol tak úplne konštruovaný na zatopenie 4 komôr. Takýto 4-komorový štandard spĺňali len štyri podmienky zatopenia, ktoré vyplývajú z jeho krivky o zaplaviteľnej dĺžke. Existovali dokonca tri podmienky, pri ktorých by sa loď potopila, aj keby mala zaplavené len 3-komory. Loď ako táka bola navrhovaná skôr pre 3-komorový štandard (aj keď nie v každej oblasti ako zobrazuje obrázok) čo teda znamená, že akékoľvek tri susediace vodotesné oddiely, mohli byť zatopené, a loď by zostala na hladine (s výnimkou spomínaných troch podmienok, ktoré do toho nespadali). Úplne sto percentne spĺňal Titanic dvojkomorový štandard.

Pre celkovú predstavu koľko susediacich vodotesných oddielov mohlo byť zatopených, bez  toho, aby sa loď potopila, ilustruje tento obrázok. Ak by sme ku každej podmienke so zatopenými komorami pridali o jeden oddiel naviac, loď by sa potopila:

Pán Vrkoč pokračuje informáciou, že sa Titanicu začalo hovoriť, že je nepotopiteľný po zrážke krížniku Hawke s Olympicom. Toto nie je pravda. S nepotopiteľnosťou prišiel aj oveľa skôr technický časopis "The Shipbuilder", ktorý písal o Olympicu a Titanicu ako "practically unsinkable" a to pred zrážkou Olympicu s Hawkom. Dokonca existuje brožúra zo septembra roku 1910 od samotnej White Star Line, (ktorá je v tejto téme myslím na strane 3 alebo 4), v ktorej sa nachádza zmienka o nepotopiteľnosti. Nebolo to však nič nové, s nástupom nových superlodí s vodotesnými prepážkami boli mnohé parníky označované práve touto nálepkou. Dokonca tak označil skôr postavené lode Lusitaniu a Mauretaniu aj keď v ich prípade sa použilo len slovo “unsinkable” a nie “practically unsinkable”.

24:30 - Pán Vrkoč v tom má opäť guláš. Skrutky Titanicu zostali na Titanicu po celý čas a ponory k vraku zobrazujú na jednej z lopatiek číslo 401, čo bolo číslo Titanicu (Olympic mal číslo 400). Lodné skrutky týchto dvoch lodí ani nemohli byť zameniteľné, pretože každá z nich mala iné stúpanie závitu. Počas opráv Olympicu v Belfaste dostala loď iba jeden hnací hriadeľ Titanicu a zopár ďalších komponentov, ale nie lodné skrutky.

26:00 - Čiastočné krytovanie paluby A na Titanicu nemá absolútne žiadny súvis so spevnením lode. Dôvod je oveľa prozaickejší. Lode boli na vodu spustené s tou istou vnútornou konfiguráciou a Olympic a Titanic mali na palube B krytú promenádu pre prvú triedu. Počas stavby Titanicu sa však rozhodlo, že tento priestor vyplnia dodatočné luxusné apartmány a kajuty prvej triedy. Tým pádom sa vlastne zvýšila hrubá priestornosť Titanicu čím získal status najväčšej lode na svete (aj keď rozmerovo bol tak isto dlhý, vysoký a široký ako Olympic). Titanic ale týmto prišiel o krytú promenádu a tak sa rozhodlo, že ako kompenzácia tohto strateného priestoru sa čiastočne prekryje promenáda na palube A. Ak by bola pravda, čo hovorí pán Vrkoč, tak by to znamenalo, že sa Olympic plavil celých 24 rokov s nespevnenou konštrukciou???? Ak by bolo nutné spevňovať konštrukciu Titanicu takýmto spôsobom, prečo by nezakrytovali celú otvorenú promenádu na palube A? Treba si uvedomiť, že zakrytovanie okien resp. otvorov na hornej palube nemá s pevnosťou plavidla nič spoločné. Je to len ďalší populárny mýtus, ktorý niektorí ľudia s obľubou šíria, viď pán Vrkoč. Mimochodom, to ohýbanie lode na mori, o ktorom hovorí, je práveže žiaduce a bol to úmysel konštruktérov a práve kvôli tomu sa na Titanic a Olympic robili dilatačné škáry, aby loď na rozbúrenejšom mori "pružila". Tretia loď Britannic mala dokonca až tri takéto dilatačné škáry, o ktorých keby sa vie, že nie sú vhodným konštrukčným riešením, by nikdy neboli zamýšľané a inštalované na novú, tretiu loď z triedy Olympic.

27:20 - Domovským prístavom Titanicu nebol Southampton. Aj keď sa z neho plavil tak bola loď registrovaná v Liverpoole a toto mesto bolo aj jej domovským prístavom, nakoľko tam v tej dobe ešte stále sídlili kancelárie White Star Line. To je aj jeden z dôvodov, prečo mal Titanic vzadu na korme pod svojim menom napísané "Liverpool".

29:27 - Peter Taraba v komentári nado mnou spomína Modrú stuhu. Samozrejme, že to, čo odznelo vo videu, je hlúposť. Skôr nechápem tomu ako môže samozvaný odborník na Titanic (vo videu je dokonca pri jeho mene napísané "Expert na Titanic") tvrdiť, že sa Titanic hnal plnou rýchlosťou skrz Atlantik, aby získal Modrú stuhu? Myslím si, že aj zbežný záujemca o Titanic dávno vie, že sa jedná o populárny mýtus nakoľko lode triedy Olympic neboli stavané pre rýchlosť ale pre pohodlie a prepych. Ako sa inak mohol Titanic porovnávať s rýchlosťou konkurenčných lodí Cunardu Mauretaniou a Lusitaniou keď ich priemerné rýchlosti boli až 24 uzlov za hodinu? Veď Mauritania bola držiteľkou Modrej stuhy od roku 1907 a prvenstvo si držala celých 20 rokov! Čakal som už len, kedy pán Vrkoč povie, že sa Titanicu hovorilo "Loď snov".

45:15 - Nie je pravda, že nedeľňajší nácvik posádky s člnmi bol zrušený kvôli tomu, aby neotravovali pasažierov. Smith sa takto rozhodol kvôli silnejšiemu vetru, ktorý počas toho dňa bol.

46:50 - Blízko neboli dve lode, ale len jedna a všetky dôkazy nasvedčujú tomu, že sa jednalo o parník Californian a s týmto záverom vyšli aj obidve vyšetrovacie komisie. Pán Vrkoč by mal menej čítať Hubáčkovu knihu Titanic, ktorá v sebe obsahuje niekoľko mýtov vrátane toho o druhej lodi Samson, rybárskej lode, ktorá v daných vodách načierno lovila tulene. Tento mýtus bol však dávno vyvrátený a Samson sa ani nemohol nachádzať blízko Titanicu, pretože v tej dobe kotvil na Islande.

48:40 - Ďalší nezmysel - pán Vrkoč by si mal doštudovať, čo hovorili vtedajšie nariadenia. Biele signalizačné rakety boli považované za núdzové svetlice a v takomto stave aj boli vystreľované. Nariadenia okrem toho hovorili, že akékoľvek rakety (tzn. akejkoľvek farby) vystreľované v pravidelných intervaloch znamenajú, že sa plavidlo nachádza v núdzi a žiada o pomoc a to aj Titanic robil. Článok 31 z príručky The Rules of the Road at Sea z októbra 1910, ktorej nariadenia v tom čase platili, o tomto jasne hovorí v bode č. 3 na strane 89:

Zaujímavé, že ak by to bolo tak, ako uvádza pán Vrkoč, tak prečo by ani jeden z posádky Californianu neprišiel s touto námietkou o inej farbe rakiet počas vyšetrovania katastrofy? Druhý dôstojník Californianu Stone a kadet Gibson, ktorí rakety pozorovali, povedali, že rakety boli biele. Pomocny strojník Californianu Ernest Gill taktiež povedal, že boli biele až bledomodré (Gillova výpoveď je však sporná, nie kvôli farbe rakiet, ale iným veciam, ktorých svedkom zrejme nemohol byť). Pán Vrkoč hovorí o show... Prosím vás, aká loď by uprostred Atlantiku vo vodách zamorených ľadovcami len tak zastavila a v pravidelných intervaloch by na oblohu posielala biele rakety? Okrem toho sa dnes aj vie, že Californian by to aj tak nestihol dopraviť sa na miesto katastrofy v dostatočnom predstihu ale že by v najlepšom prišli asi 20 minút po potopení lode. 

1:03:13 - Turecké kúpele ani bazén sa nenachádzali nad palubou E. Boli umiestnené na palube F.

To o tých raketách som už niekde počul alebo čítal, a vždy som si aj myslel, že ako núdzové rakety mohli byt použité len biele. Diky za objasnenie.

K tej rétorike Phillipsa na Titanicu - úplne sa mi vynára tá nepoužíva scéna z Cameronovho filmu, kedy má Phillips nahnevanú reakciu.

To o tých komorách som teda nevedel. Vždy som bol v tom, že Titanic mohol mat zaplavené hocjake 4 komory… 

Čo viem tak zakrytovanie paluby A povazuje veľa ľudí za hlavný rozdiel medzi olympicom a Titanicom a asi to aj tak je lebo na pohľad to je fakt hlavná črta ktorá ich odlišuje. Ale počul som aj názory, že bola zakrytá na Titanicu kvôli tomu, že počas nejakych ciest Olympicu sa stavalo, že sa na vrchné paluby kvôli silnému vetru dostaval aerosol z mora. 

Tiež som čítal v Hubáčkovej knihe, že tou tajomnou loďou bola rybárska loď Samson. Vždy som to považoval za uzavreté. Nebolo to tak nejak že kapitan sa na smrteľnej posteli priznal, že videli rakety Titanicu ale ze schválne neodpovedali lebo sa bali pretože nelegálne lovili v tých vodách tulene? Vlastne tato téma neznámej lode medzi Californianom a Titanicom sa tu ešte nerozoberala.

Tak pozri, obidve vyšetrovacie komisie sa zhodli na tom, že loďou, ktorú videli z paluby Titanicu, bol Californian a nevycucali si to len tak z prsta. (Slovom videli sa má na mysli, že jediné, čo bolo skutočne vidieť, boli len stožiarové a pozičné červené alebo zelené svetlo. Žiadne obrysy lode, žiadna silueta trupu, žiadne komíny. V tej tme a na takú diaľku sa nič ďalšie ani nedalo vidieť. Z paluby Californianu potom taktiež videli len svetla na stožiari, pozičné svetla a niekoľko jasných svetiel na trupe pozorovanej lode.)

Komisie sa držali výpovedí, ktoré im poskytli jednak preživší pasažieri Titanicu a jednak členovia jeho posádky alebo posádky Californianu. Od druhého dôstojníka Californianu Stonea vieme, že videl celkovo osem bielych rakiet. Z Titanicu ich bolo vystrelených asi tucet (podľa druhého dôstojníka Titanicu Lightollera a štvrtého dôstojníka Boxhalla). Titanic narazil do ľadovca o 23:40. Z Californianu sledovali parník na obzore, ktorý okolo tohto vasu zastavil. Titanic sa potopil o 02:20. Z Californianu hlásili, že okolo tohto času im pozorovaný parník zmizol z dohľadu.

Existuje vela dobrej literatúry na danú tému ale rozpisovať sa tu podrobne o danom probléme - na to tu zial nie je priestor. “Prípad Californian” je jednoducho veľmi komplexná téma.
 

Dňa 24. 9. 2022 at 10:03, PeterTaraba napísal:

Napríklad informacia o Modrej stuhe. Pokial viem tak Titanic nikdy nesuperil o najrýchlejšiu plavbu, či?

Co si ja pamatam, tak Titanic nemal sancu superit o najrychlejsiu plavbu. Napriek tomu bol tusim vyvijany  tlak na velenie lode, aby plavba z reklamnych dovodov trvala co najkratsie.

Presne tak, jediná snaha, ktorá bola vyvíjaná, bola poraziť výsledok z panenskej plavby Olympicu pred rokom. O žiadnom inom súperení s konkurenčnými loďami Cunardu (Mauretania, Lusitania) sa hovoriť nedalo.