Skočiť na obsah

lopata555

Odporúčané príspevky

mnoho osudov rozkľúčovali, z tých čias zostalo množstvo fotografií, jeden z mnohých:

foto z roku 1912 pred cestou: Obchodník John Jacob Astor a jeho 19 ročná tehotná manželka Madelaine a ich pes Kitty na jar 2012. (oprava - 1912)
Všetci vrátane psa boli cestujúcimi na Titanicu a John Jacob, keďže nástojil na tom, aby jeho miesto v záchrannom člne obsadili ženy - zostal vo vlnách spolu so svojím psom. Madeleine prežila a štyri mesiace po katastrofe porodila syna.

 

1912_john_jacob_astor_19_eves_varamdos_felesegevel_madeleine-nel_es_kitty_nevu_kutyajukkal_a_titanic_utasai_voltak_jacob_kutyajaval_odaveszett_de_madeleine_tulelte_es_fia_szuletett.jpg

  • Páči sa mi to 1
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

pred 41 minútami, game napísal:

mnoho osudov rozkľúčovali, z tých čias zostalo množstvo fotografií, jeden z mnohých:

foto z roku 1912 pred cestou: Obchodník John Jacob Astor a jeho 19 ročná tehotná manželka Madelaine a ich pes Kitty na jar 2012. Všetci vrátane psa boli cestujúcimi na Titanicu a John Jacob, keďže nástojil na tom, aby jeho miesto v záchrannom člne obsadili ženy - zostal vo vlnách spolu so svojím psom. Madeleine prežila a štyri mesiace po katastrofe porodila syna.

 

1912_john_jacob_astor_19_eves_varamdos_felesegevel_madeleine-nel_es_kitty_nevu_kutyajukkal_a_titanic_utasai_voltak_jacob_kutyajaval_odaveszett_de_madeleine_tulelte_es_fia_szuletett.jpg

Pri tejto fotke si asi nemyslela jar 2012 :D 

pred 22 minútami, game napísal:

a posledný nájdený čln zdokumentovaný na foto:
13. mája 1912 - posledný nýjdený záchranný čln z Titanicu (hore vľavo). Po mesiaci na mori ho našla loď RMS Oceanic, na dne so štyrmi mŕtvymi.
 

1912_majus_13_a_titanic_legutolsokent_megtalalt_mentohajoja_az_egy_honap_hanykolodas_utan_az_rms_oceanic_altal_felfedezett_csonakban_negy_holttestet_talaltak.jpg

zdroj fotiek:
https://ritkanlathatotortenelem.blog.hu

V skladacom člne A, ktorý našiel Oceanic, boli len tri mŕtve telá.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

pred 37 minútami, Martin0703 napísal:

V skladacom člne A, ktorý našiel Oceanic, boli len tri mŕtve telá.

áno, čítala som, zjavne závisí od zdroja. je celkom dobre možné, že boli tri. 
z hĺbky viac než sto rokov je úžasné, že sa zachovalo foto. tie fotky sú fascinujúce.

 

a foto z Carpathie - vyťahovanie záchranného člna z Titanicu na parník Carpathia:

1912. A Titanic egyik mentőcsónakjának kiemelése a Carpathia gőzösre.jpg

  • Páči sa mi to 1
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

pred 1 minútou, game napísal:

áno, čítala som, zjavne závisí od zdroja. je celkom dobre možné, že boli tri. 
z hĺbky viac než sto rokov je úžasné, že sa zachovalo foto.

No o troch telách píše samotný denník Cork Examiner z výtlačku zo 16. mája 1912. Tri telá spomína aj preživší pasažier prvej triedy plukovník Archibald Gracie vo svojej knihe "The Truth about The Titanic", kapitola 7.
Neviem aké sú tvoje zdroje ale nikdy som sa nestretol s informáciou, že telá boli štyri. O tomto všetkom a aj o vyzdvihovaní ostatných tiel z vody sa celkom obsiahlo píše v knihe "Triumph & Tragedy" v kapitole 16 alebo v knihe "Titanic remembered: The Unsinkable Ship and Halifax". Všetky spomínajú len tri telá a taktiež posádka Oceanicu referuje o pohrebe troch tiel na mori. 

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

pred 1 minútou, game napísal:

v pohode. informácia bola zo zdroja s dobovými fotografiami, hovorím, že sa nehádam, boli tri, tak boli tri. :)

čerstvá správa z dobových novín na titulke po tragédii:
 

1912. A Titanic katasztrófája egy korabeli napilapon..jpg

Nikto sa predsa neháda :)

Ako je vidieť, že na tých novinových titulkoch a rôznych plagátoch sa nachádzali v prvých hodinách ale i dňoch stále vysoké čísla zachránených. Nehovoriac o dezinformáciách, kedy sa dostali do éteru zvesti o tom, že všetci na palube prežili a že poškodený Titanic ťahajú do Halifaxu.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

ešte jedna foto, ktorá dokladá to tebou napísané...
ovšem je to foto, ktoré sa žiaľ môže zameniť s ktoroukoľvek veľkou haváriou lietadla v dnešných časoch... prvé informácie sú vždy dúfajúce a zmätené... :(

15. apríla 1912 - Po správach o potopení Titanicu sa pred kanceláriami White Star v New Yorku zišli príbuzní cestujúcich, ktoré čakali na správy o osude svojich milovaných.

1912. április 15. A Titanic elsüllyedése után New Yorkban a hozzátartozók a White Star irodája előtt hírekre várnak szeretteik sorsa felől..jpg

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Ono nikdy v podstate nebolo dostatočne vysvetlené, odkiaľ prichádzali tieto nepravdivé, mätúce a zbytočné nádeje vzbudzujúce informácie. S najväčšou pravdepodobnosťou to bola práca nezodpovedných amerických amatérskych radistov. V tej dobe nebolo v Spojených štátoch užívanie rádiostaníc ešte nijako právne upravené, a kto sa chcel novému koníčku venovať, mohol vysielať, kedy mu napadlo a čo mu napadlo.Operátori bezdrôtových telegrafov po celom východnom pobreží Spojených štátov neustále zachytávali skomolené, neúplné a niekedy aj irelevantné správy, pričom každej z nich tlač prisudzovala iný stupeň vierohodnosti, čo informačný zmätok ešte zvyšovalo. Tu je zopár takých titulkov:

Denník Baltimore Sun: „VŠETCI CESTUJÚCI TITANICU SÚ V BEZPEČÍ.“ (V článku sa tvrdilo, že všetci boli premiestnení na člne na parník Virginian. Tie isté noviny tvrdili, že Virginian ťahá poškodený Titanic do Halifaxu.)

Ďalšia tlač New York Sun: „PASAŽIEROV TITANICU PREMIESTŇUJÚ.“ Alebo: „VŠETCI Z TITANICU SÚ PO KOLÍZII ZACHRÁNENÍ.“

V obdobnom duchu informovali verejnosť aj ďalšie významné denníky ako Worcester Evening Gazette a Baltimore Sun. The Wall Street Journal napísal: „VÁŽNOSŤ POŠKODENIA TITANICU JE ZREJMÁ, ALE DÔLEŽITÉ JE, ŽE SA NEPOTOPIL. JEHO VODOTESNÉ ODDIELY SÚ SKUTOČNE VODOTESNÉ. PREDNÁ ČASŤ LODE MUSÍ BYŤ ZAPLAVENÁ, A PRETO NIE JE PREKVAPENÍM, ŽE SA NAKLONILA PROVOU DOPREDU. ZOSTALA VŠAK NA HLADINE AJ PO SKÚSENOSTI, KTORÁ CELKOM DOBRE MOHLA VYDESIŤ AJ TIE NAJODVÁŽNEJŠIE SRDICA...“ 

A ani ostatná tlač nezaháľala a incident Titanicu opisovala ešte detailnejšie tvrdiac, že všetci pasažieri sú v bezpečí a že boli premiestnení na Carpathiu alebo Parisian ale nie na Virginian. Bola dokonca zaslaná celá vlaková súprava, ktorá mala vyzdvihnúť pasažierov, ktorí boli očakávaní v Halifaxe. 

Denník New York Times bola spočiatku jediná solídna tlač, ktorá vytlačila pravdivý titulok o situácii: „NOVÝ ZAOCEÁNSKY PARNÍK TITANIC NARAZIL DO ĽADOVCA. O POLNOCI SA POTÁPA PROVOU DOPREDU. ŽENY NASTUPUJÚ DO ZÁCHRANNÝCH ČLNOV. POSLEDNÉ VYSIELANIE O 00:27 RÁNO NEJASNÉ.“ 

Napríklad Kapitán Haddock na Olympicu bol tiež toho názoru, že tieto falošné správy sa dali pripísať skomoleným správam zaslaným bezdrôtovou telegrafiou. Popieral, že by z jeho lode bol odoslaný alebo prijatý takýto druh zavádzajúcej alebo falošnej správy o tom, že je Titanic v poriadku. Haddock poznamenal, že 15. apríla o 13:35 prijal Olympic správu, ktorá obsahovala otázku: „SÚ VŠETCI PASAŽIERI Z TITANICU V PORIADKU?“ Dve hodiny predtým prijal Olympic správu z parníku Asian, ktorý hovoril, že počuli ako je Titanic v spojení s pevninou s mysom Race, neskôr že Titanic zasiela SOS signály spolu s jeho polohou, a že je Asian západne od Titanicu a ťahá poškodený tanker do Halifaxu. Haddock veril, že amatérsky rádiotelegrafisti si zamenili niektoré informácie v tejto spleti správ a to viedlo k veľkému zmätku a k nepravdivým titulkom. Najlepším príkladom tohto stavu bola práve fáma, že Titanic odťahujú do Halifaxu po tom, čo boli jeho cestujúci premiestnení na iné lode. Dve skomolené správy o nehodách iných lodí, ktoré nemali s Titanicom nič spoločné, boli nejako spojené dohromady a potom oznámené ako najnovšia správa o postihnutom zaoceánskom parníku.

To isté sa dá povedať o nedokonalom zozname preživších, ktoré zasielali radisti z paluby Carpathie. Evansovi s enormným množstvom zasielaných správ síce pomáhal aj radista Titanicu Bride ale žiaľ sa stávalo, že tieto zoznamy boli plné chýb a preklepov; mnohí z tých, ktorí pri katastrofe zahynuli – ako napríklad šiesty dôstojník Moody – boli uvedení ako preživší, a iní, ktorí sa v skutočnosti zachránili, boli na zozname obetí.

  • Páči sa mi to 1
  • Díky! 1
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

K tomu, čo si písala, že Titanic je stále živý a neustále púta pozornosť. S tým úplne súhlasím. Ľudia sa k tejto tragédii neustále vracajú a popravde si nachádza čoraz viac a viac prívržencov zaujímajúcich sa o túto tragédiu.

Žiaľ, nie vždy je to cestou faktov, sú tu aj takí, ktorí kvôli vyvolaniu senzácie a oživeniu príbehu Titanicu v inom, v tom temnejšom svetle, spravia čokoľvek. Tak tu máme Senana Molonyho, ktorý vypúšťa do sveta rôzne fantasmagorické teórie ako tá o požiari, ktorý spôsobil potopenie lode. Zaiste, požiar v uhoľnom bunkri naozaj bol, to je proste holý fakt a pri oficiálnom vyšetrovaní o ňom vypovedalo hneď niekoľko kuričov. Ale zámerne skresľovať fakty, uvádzať polopravdy a zámerne vyberať z kontextu vety zo svedectiev, ktoré do teórie pasujú (a tie, ktoré teórii odporujú tak tie vynechávajú) je nanajvýš nefér.

Mám na mysli dokument s názvom "Titanik: Peklo před Katastrofou" 

https://youtu.be/HEDYK3ORWus

  • No neviem, neviem 1
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

No, poďme uviesť tvrdenia v dokumente na pravú mieru.

Nezmysel č. 1 v dokumente – poloha šmuhy a poloha uhoľných bunkrov, v ktorých tlel oheň, je rozdielna; nie je v korelácii s tvrdením, že šmuha je viditelným dôkazom toho, že je trup kvôli ohňu poškodený.

Nezmysel č. 2 – v dokumente je prehlásenie, že požiar nebol nikdy uhasený. Tvrdil to kurič Dilley, ktorého príbeh publikovala tlač The New York Press a to 21. apríla 1912. Tu je jasne vidieť, ako dôkladne si autori dokumentu vyberali výpovede, ktoré im pasujú do teórie ale tie, ktoré jej odporujú, vynechávajú. A jedná sa práve o výpovede kuričov Hendricksona a Barretta, ktorí počas oficiálneho vyšetrovania povedali, že oheň bol uhasený v sobotu 13. apríla 1912, teda deň pred zrážkou s ľadovcom. Ak by tento požiar nebol uhasený, ako by sa do uhoľných bunkrov inak dostali kuriči, ktorí uhlie mali vyhrabávať (a aj vyhrabali), keby v ňom šľahali plamene a oceľ by bola plasticky zdeformovaná kvôli teplu z tlenia? Vyhrabávanie a premiestnenie uhlia z pravoboku malo za následok, že loď mala mierny náklon na ľavobok, čo si všimlo niekoľko pasažierov vrátane pasažiera druhej triedy Lawrenca Beesleyho.

Nezmysel č. 3 – požiare v uhoľných bunkroch boli bežnou záležitosťou na parníkoch tej doby. Treba si naštudovať príslušnú literatúru a nariadenia spoločností, ktoré prikazovali vedúcim kuričom a strojníkom robiť pravidelné obhliadky bunkrov, práve kvôli možnosti samovznietenia uhlia. Aj keď niektorí kuriči nezažili počas svojho života ani jeden požiar na parníku a vraveli, že sa jednalo skôr o výnimočné prípady, boli tu aj takí, ktorí sa s týmto úkazom stretávali často. To, že sa o požiari na Titanicu nepovedalo pasažierom, je, si myslím, celkom prirodzená vec, keďže ich posádka nechce zbytočne rozrušiť. Ak by sa skutočne jednalo o niečo, čo sa vymklo kontrole a hrozilo by pasažierom a posádke bezprostredné nebezpečenstvo, bolo by to na palube aj patrične vidieť. Nebol to však požiar v tom pravom slova zmysle ale iba prosté tlenie zapríčinené samovznietením uhlia hlboko dole v útrobách lode. Cez to všetko sa s ním museli kuriči aj tak vysporiadať. A ako som už písal, požiare v kotolniach parníkov neboli v tých dobách ničím výnimočným. Podľa nariadení trastu IMM stálo v predpise č. 248, že: „Predtým ako službukonajúcemu staršiemu strojníkovi skončí služba, je povinný obhliadnuť bunkre a poznačiť si stav, v akom sa nachádzajú, a ak je v ňom čo len známka procesu samovznietenia, musí tak nahlásiť vrchnému strojníkovi, ktorý o tom ihneď informuje kapitána. Všetko uhlie musí byť pritom z bunkra vyhrabané, aby sa dalo dostať k zdroju ohňa, ktorý sa následne uhasí.“ Vyhrabávanie uhlia z jedného z bunkrov Titanicu malo v ten deň na starosti 8 až 10 mužov vrátane samotného vedúceho kuričov Charlesa Hendricksona, ktorý počas Britského vyšetrovania katastrofy dokonca tvrdil, že oheň v bunkroch nebol bežnou záležitosťou a že za celých päť rokov u White Star Line nezažil nič podobné. S fenoménom bol naproti tomu veľmi dobre oboznámený ďalší vedúci kuričov Frederick Barrett, ktorý taktiež pomáhal pri vyhrabávaní a bol opačného názoru o požiaroch na parníkoch, ktorých zažil hneď niekoľko. Vyhrabávanie nakoniec trvalo až do soboty 13. apríla, kedy bol oheň konečne uhasený. Medzitým hlavný lodný strojník Joseph Bell oznámil Barrettovi, že sa lodní inžinieri prídu pozrieť na stav vodotesnej prepážky.

Nezmysel č. 4 – Titanic nemal malú zásobu uhlia ako sa spomína v dokumente. Loď mala dokonca rezervu na takmer dva dni (presnejšie 1,8 dňa) nepretržitého spaľovania uhlia pri priemernej rýchlosti 21 uzlov. Tieto zásoby by vydržali dokonca ešte dlhšie, ak by sa loď plavila pomalšie.

Nezmysel č. 5 – V dokumente hovorí lodný konštruktér Thomas Andrews, že sa loď nepotopí ak prepážky vydržia (naráža sa tu na ohňom poškodenú prepážku). Toto sa nestalo a neexistuje o tom žiadna výpoveď. Andrews v skutočnosti vedel oveľa skôr, že Titanicu niet pomoci a to ešte skôr ako do hry nastúpil kolaps vodotesnej prepážky E, ktorej bol svedkom Barrett v čase 01:10, ako o tom vypovedal. Z dostupnej evidencie vieme, že Andrews sa s kapitánom vybral do podpalubia približne o 00:10 na inšpekciu po náraze a že boli videní v nákladových priestoroch s poštou, kde ich videla stevardka Annie Robinsonová, ktorá započula Andrewsa povedať „Tri sú už zatopené“, čo zjavne značilo, že prvé tri nákladové priestory už boli zatopené vodou. Päť minút nato bol Smith videný ako ide nahor zanechávajúc Andrewsa dole na hlbšiu inšpekciu. Ten zrejme objavil zatápanie ďalších oddielov (a teda 5), z čoho on sám musel usúdiť, keďže o tom dobre vedel, že loď sa nedokáže udržať na hladine s piatimi zatopenými komorami. O približne 00:25 bol Andrews videný ako urýchlene kráča po Veľkom schodisku smerom nahor pričom mal v tvári vystrašený výraz ako o tom vypovedal pasažier prvej triedy Frank Warren. Práve ten stanovil čas jeho videnia o 00:25. O malý moment bol videný ďalším pasažierom prvej triedy Williamom Sloperom, ktorý ho videl na palube A pričom sa Andrews tak ponáhľal, že na ceste nahor vynechával každý tretí schod. To veľmi silno naznačuje, že sa vracal naspäť na kapitánsky mostík, aby informoval kapitána o tom, že sa loď potopí. Toto vieme zase od štvrtého dôstojníka Boxhalla, ktorý vypovedal, že mu kapitán povedal, že Andrews dáva lodi hodinu alebo hodinu a pol. Andrews teda už o 00:25 vedel, že loď rýchlo naberá vodu a že jej niet pomoci. Tento rozhovor sa teda udial celých 45 minút predtým, než Barrett videl vodu po kolapse vodotesnej prepážky E v čase 01:10.

Nezmysel č. 6 – oheň hral podľa protagonistov v dokumente významnú rolu, prečo sa loď potopila. Opäť nezmysel. Keďže bola loď od prvého momentu, ako narazila do ľadovca, stratená, tak či by sa vodotesná prepážka E zrútila alebo nezrútila, nehralo žiadnu rolu, pretože Titanic by sa potopil pri každom z obidvoch scenárov. Osudnou sa lodi stala dlhá trhlina v kotolni č. 6:

10923458_356235461222971_2533245667137870578_o.thumb.jpg.d8202667c52e4747a110af907a26e700.jpg

Nezmysel č. 8 - V čase 31:17 hovorí ten pán, že v sobotu v noci sa loď potopila. To ako vážne? Keď niekto robí dokument o Titanicu, tak by si aspoň mohol zistiť základné informácie o tejto udalosti. Titanic narazil do ľadovca v nedeľu 14. apríla o 23:40 a potopil sa v pondelok 15. apríla 1912 o 02:20. Započuť takýto nezmysel v dokumente napovie o vierohodnosti veľa.

  • Pridať bod 1
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Vieme to práve z výpovedí z obidvoch oficiálnych vyšetrovaní. Konkrétne tie o požiari pochádzajú z Britského vyšetrovania. Ich originálne prepisy nájdeš na stránke https://www.titanicinquiry.org/ 

Čo sa týka výpovede vedúceho kuričov Fredericka Barretta - https://www.titanicinquiry.org/downloads/BritishInquiry.pdf Strana 71, otázka č. 2330 (podľa číslovania PDF dokumentu je to na strane 162) Barrett je dopytovaný na oheň v bunkri. Jasne hovorí, že uhlie bolo vyhrabané, z bunkra, ktorý patril kotolni č. 5 a nie 6 a teda šmuha nemôže mať nič spoločné s požiarom, pretože sa nachádza príliš vpredu. Barrett ďalej uvádza, že požiar bol uhasený v sobotu (čiže 13. apríla, deň pred nárazom do ľadovca). 

Výpoveď ďalšieho vedúceho kuričov Hendricksona je potom na strane 122-123 (podľa číslovania PDF 283-284), presnejšie otázky od č. 5232 do 5252. Udáva, že pracoval na vyhrabávaní uhlia hneď v prvý deň, kedy vyplávali zo Southamptonu a okrem toho uvádza, že započul, že požiar vznikol už v Belfaste. To však nemusí byť úplne tak pravda. Prečo? Titanic nabral v Belfaste 1880 ton uhlia ešte pred tým, ako dorazil do Southamptonu. V Southamptone bolo potom naložených ďalších 4427 ton a za tie dni, ktoré trávil takmer nečinne v doku, spotrebovali jeho kotle - udržujúce paru pre pomocné stroje či výrobu elektriny - 450 ton. Je veľmi nepravdepodobné a nelogické, aby v Southamptone nakladali uhlie do bunkra, o ktorom by vedeli, že v ňom tlie oheň. Oveľa pravdepodobnejšie sa javí, že oheň vznikol až v Southamptone a až po nakládke a objavený bol v deň plavby.

A ešte raz zdôrazním, že nebezpečenstvo požiarov v uholných bunkroch bolo dobre známe, pretože uhliu skladovanému hlavne blízko kotlov, hrozilo neustále samovznietenie. Vystavené prístupu vzduchu rýchlo absorbuje kyslík a táto oxidácia spôsobuje zahrievanie. Čerstvo vyťažené uhlie uvoľňuje metán, plyn, ktorý je pri koncentrácii 5 – 15% v atmosfére výbušný. Počas chemickej reakcie so vzduchom je uvoľňované teplo, a keď teplota dosiahne okolo 600 °C, dochádza k jeho samovznieteniu, obvykle uprostred bunkru. Metán je ľahší ako vzduch, preto je nutná ventilácia priestorov k jeho odstráneniu. Kedykoľvek to počasie dovoľovalo, boli otvorené poklopy a bunkre ventilované. Ak to bolo možné, vyprázdňovanie bunkrov sa robilo v poradí, v akom boli naplnené. Tým sa zabránilo, aby uhlie zostávalo v bunkroch príliš dlhú dobu. Za normálnych okolností by Titanic nabral len to najkvalitnejšie uhlie, ale pretože v čase jeho uvedenia do prevádzky prebiehal celoštátny štrajk baníkov, jeho bunkre boli okrem velšského naplnené zmesou najrôznejších druhov uhlia.

  • Páči sa mi to 1
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Hm pekne spisane. Diky

Precital som si to ale ak som si to spravne prelozil, tak ten Henrikson tam spomina poskodenie tej prepazky alebo steny ci co to bolo. Hovori ze plechy boli pokrivene a ze videl ze plechy boli rozpalene do cervena.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Prvú časť si si preložil správne. Druhú ale nie. Nikto totižto v skutočnosti netvrdil, že videl oceľ nahriatu na bod, kedy by mala svoju typickú oranžovo červenú farbu. Jediné, čo Hendrickson povedal bolo, že sa pozeral na miesto, kde mohla byť oceľ predtým rozžeravená do červena ("You could see where it had been red hot.").

Je ale pravda, že plechy boli vplyvom tepla plasticky deformované, tak ako udáva Hendrickson. Uhlie muselo tlieť v blízkosti steny prepážky, pretože ju teplo dokázalo tak značne ohnúť. Keďže však v bunkri nebol prítomný žiadny prúd vzduchu, ktorý by teplotu ešte viac zvyšoval (podobne ako v peciach), uhlie v ňom jednoducho iba tlelo za relatívne nízkej teploty. V dokumente spomínajú teplotu 1000°, čo je samozrejme nezmysel. Avšak aj keď oheň nezahrial prepážku na takú teplotu, musela byť bezpochyby nahriata pri teplote vznietenia uhlia, teda okolo 400° C a dovolím si tvrdiť, že to mohlo byť aj viac. Vzhľadom k pevnosti ocele použitej na prepážky Titanicu, a poznaním teploty, pri ktorej uhlie horí, je veľmi nepravdepodobné, že by oheň spôsobil akékoľvek významné oslabenie časti konštrukcie prepážky. Teplo spôsobilo plechom iba prehnutie. Vo výpovediach sa udáva aj to, že sa po vyhrabaní uhlia spravila inšpekcia prepážky a zistili sa škody (bezpochyby sa išli do kotolne pozrieť členovia tzv. Guarantee group, v ktorej bol aj konštruktér Thomas Andrews). Barrett si spomínal, že prepážka, ktorá sa ťahala stredom bunkrov bola poškodená odspodu pričom bolo dno vodotesného oddielu sprehýbané v podobe preliačiny. Hendrickson potom poverili, aby miesto vyčistil, vykefoval a natrel smolou. 

V knihe "Report into the Loss of SS Titanic: A Centennial Reappraisal (2012)" sa nachádza zmienka o metalurgických testoch, počas ktorých bol plech o hrúbke vodotesnej steny (podobný tomu na Titanicu) zahriaty na teplotu 650° C, kedy sa oceľ rozžeravila a získala typickú načervenalú farbu. Plát bol spojený s ďalšími kusmi reprezentujúcimi obšívku lode s plátmi podlahy, ktoré boli všetky pevne znitované. Výsledky ukázali, že pláty prepážky sa zdeformovali na ploche 15 cm a nity držiace konštrukciu spolu boli namáhané iba na 10 až 20%. Závery dnešných moderných forenzných vied znejú, že oheň v bunkri neoslabil vodotesnú prepážku natoľko, aby jej spôsobil výrazné poškodenie. Koniec koncov, fatálnym poškodením, kvôli ktorému sa Titanic potopil, bola trhlina v kotolni č. 6, ktorá spečatila jeho osud a nie preliačina v bunkri kotolne č. 5.

Mimochodom, spomínanú knihu veľmi odporúčam. Zodpovie na mnohé otázky spojené s požiarom a konštrukcii lode.

  • Díky! 1
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Aha jasne rozumiem. Inak ta kniha vyzera super. Pozeral som si ju cez google books.

Inak este k tej smuhe - v tom dokumente ukazuju ze najskor hori kdesi vpredu a potom neskor ukazuju poziar trochu dalej. Ak si grafiku zastavis tak to je zretelne vidiet. Tak kde potom horelo? Ako si napisal ten kuric Barett hovoril o kotolni 5. Nie je teda ta smuha presne v tych miestach?

143288286_3649510601830962_7183989854816088049_o.jpg

  • Páči sa mi to 1
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

A to je presne tá vec, ktorá robí z toho dokumentu odpad. Som rád, že si si ten detail všimol, pretože je kľúčový a svedčí len o tom, ako tendenčne má byť dokument servírovaný laikovi. Album, z ktorého fotografie pochádzajú, obsahuje ešte lepší Kempsterov snímok, kde je Titanic o niečo bližšie ako na fotke, ktorú si vložil ty. Prikladám spomínanú fotku.

large.1818182484_SKUSKA2222skomprimovane

A teraz k požiaru - tak ako si poznamenal, v prvotnej grafike dokumentu sa objavuje požiar v rezervnom uhoľnom bunkri, ktorý je vpredu pred kotolňou č. 6 a teda tam, kde je vodotesná stena označená ako WTD "D" (WTD - watertight bulkhead). Potom sa však v dokumente záhadne objavuje oheň ďalej a to v uhoľných bunkroch okolo vodotesnej steny "E". Kurič Barrett vypovedal, že oheň hasili práve v bunkri kotolne č. 5, teda pri vodotesnej stene "E"
(Mimochodom, v dokumente je zlý preklad, neboli to hasiči ale kuriči, resp. topiči po česky.)

Na tomto obrázku je bočný pohľad v reze z palubných plánov Titanicu. Zelenou je označená šmuha. Všetko, čo sa nachádza v modrozelenej je pod vodnou hladinou. Fialovou je označený bazén prvej triedy a pod ňou miesto požiaru, o ktorom vypovedali kuriči:

large.1730256747_SKUSKA222222.jpg.05de7a

Šmuha je pritom približne 50 stôp (15 metrov) od týchto bunkrov, ktorých najvrchnejšia časť je na tomto pohľade len kúsok nad vodou a je označená oranžovou.

large.1395534098_SKUSKA2222222.jpg.48a7a

Takže čo z toho vyplýva? Šmuha je úplne niečim iným čím sa zdá byť. Môže ísť len o hru svetla a tieňov alebo sa jedná o nátery farbou. Vieme totižto, že keď sa Titanic plavil na svoju skúšobnú plavbu 2. apríla 1912, nebolo veľa prác ešte stále dokončených a dodatočne sa natieral aj trup v Southamptone, keď do neho dorazil večer o pol dvanástej 3. apríla.

 

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Ťažko povedať. Na ďalšej Kempsterovej fotografii, ktorá je spravená z ostrejšieho uhlu, však "šmuha" nie je vidieť. Preto si osobne myslím, že to je len hra svetla a tieňov. Takéto javy sa dajú bežne vidieť na trupoch lodí a to práve v častiach, kde sa línia lode zužuje smerom k prove alebo korme.

large.1925618285_TitanictakenbyJohnKemps

Toto je ďalšia fotografia spravená fotografom z "Topical press agency" len niekoľko momentov po Kempsterových snímkach. Po šmuhe ani stopy. Šípka ukazuje, kde sa nachádza vodotesná stena "E":

large.2079765359_Titanicsailingtotoopens

Prečo je v reze fialovou označený bazén? Pretože sa nachádzal na palube F a to presne v miestach nad uhoľnými bunkrami, v ktorých tlel oheň. Ak by však teplota dosiahla 1000° - ako spomínajú v dokumente - tak by sa voda v ňom obsiahnutá začala variť. To však nebolo zaznamenané žiadnymi pasažiermi, ktorí si užívali počas plavby túto atrakciu. Jedným z nich bol napríklad pasažier prvej triedy Archibald Gracie, ktorý vo svojej knihe „The Truth About the Titanic“, uvádza na stranách 5-6, že si v nedeľu 14. apríla užíval plávanie v bazéne.

large.58666804_Titaniccoalbunkersmoulder

Poloha bazéna je z bočného pohľadu celkom mätúca ale nachádzal sa na samotnom pravoboku. Pohľady zhora na palubu orlobu a paluby G a F, kde je vidieť bazén a uhoľné bunkre, sú na predstavu lepšie. Opäť si treba všimnúť polohu šmuhy.

large.1215926241_Untitled5.png.a0c5ba6c7

To, že nešlo pri požiari o nič vážne, dosvedčuje aj fotografia bazéna, ktorá bola spravená 9. apríla 1912, teda iba deň pred vyplávaním (bazén sa vodou plnil až po tom, ako bola loď na otvorenom mori). Tá predná biela stena, na ktorú sa pozeráš, je horná časť vodotesnej steny "E" a nevykazuje žiadne známky deformácie ani poškodenia, ktoré by bolo inak vidieť keby tlenie uhlia dosahuje takých výrazných teplôt (1000°) ako je spomínané v dokumente. Ako by inak kuriči vyhrabávali uhlie z bunkra, kde by bola takáto teplota??? Nezmysel.

large.1709291881_Titanicpool.jpg.3a58678

  • Páči sa mi to 1
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Trochu som prehľadával fotografie Olympicu a našiel som vskutku zaujímavý úkaz na jeho prove, ktorým môžeme ukončiť "prípad šmuha". Sú to snímky Williama Greena, ktorý zachytil rozostavaný Olympic ako vstupuje do zatiaľ vodou naplneného suchého doku:

large.535546463_Olympicenteringthedrydoc

Ďalšia fotografia spravená pár momentov nato. Jedná sa presne o spomínanú hru svetla a tieňov v miestach, kde sa línia lode zužuje:

large.982319748_Olympicenteringthedrydoc

  • Páči sa mi to 1
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Hovorím, je to len hra svetla a tieňov. Toto s tým až tak nesúvisí síce, ale táto fotka rozostavaného Olympicu bola napríklad spravená takmer kolmo pri pohľade na trup. Vpredu je zrejme odraz slnka ale zaujímavé je, aký efekt to vytvára na plechoch provy:

large.897707109_Olympicduringfittingout.

Tu je Olympic v roku 1931, kedy už prešiel mnohými refitmi a jeho vzhľad sa počas tých rokoch postupne menil. Na tejto snímke je však pekne vidieť aký efekt to spôsobuje, keď sa na loď človek pozerá z určitého uhla a pri určitom nasvietení trupu. Prova lode a jej korma sú ako keby celé v tieni zatiaľ čo stred trupu je pekne nasvetlený:

large.1522209021_Olympicinherlatercareer

  • Páči sa mi to 1
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

  • Pred 2 týždňami...

Vytvorte si účet alebo sa prihláste, aby ste mohli písať príspevky

Ak chcete odoslať príspevok, musíte byť členom

Vytvoriť konto

Zaregistrujte si nový účet v našej komunite. Je to ľahké!

Zaregistrovať si nové konto

Prihlásiť sa

Máte už konto? Prihláste sa tu.

Prihlásiť sa teraz
×
×
  • Vytvoriť nové...

Dôležitá informácia

Táto stránka používa súbory cookies, pre zlepšenie používania stránok tohto webu. Pre viac informácií kliknite sem. Ďalšie informácie nájdete na stránke Zásady ochrany osobných údajov