Titanic a otázky

niekoľko konšpirácií, ktoré sa vyrojili hneď po potopení Titanicu a odvtedy sú aktuálne stále :

 

- serióznejšie z wiki - česká mutácia http://cs.wikipedia.org/wiki/Titanic:

Legendy a mýty :

Jako každá velká tragédie, které se dostane pozornosti a publicity, tak i ztroskotání Titanicu přitáhlo k sobě velkou pozornost, zejména, objeví-li se dříve napsaná kniha nebo povídka, v jejímž obsahu je popsáno ztroskotání podobné lodi, lze vysledovat mystické souvislosti mezi událostmi a podobně …

• V 1898 vydal Morgan Robertson, bývalý námořník, povídku v nakladatelství M.F.Mansfield, kde je popisováno ztroskotání lodi Titan podobných rozměrů, parametrů, konstrukce i osudu jako pozdější Titanic.
• I když se spojení Titanic – „nepotopitelný“ po katastrofě objevovalo téměř neustále, a přežívá i dodnes, není pravdou, že by byl takto označován společností White Star Line, ani loděnicí Harland and Wolff před jeho první plavbou.
• U často zmiňovaného lodním orchestru je sporné, hrál-li až do poslední chvíle na člunové palubě a hrál-li v průběhu katastrofy vůbec, případně jaké hrál skladby, i když věta jednoho z hudebníků „Pánové, bylo mi ctí s vámi dnes hrát“ ve filmu z roku 1997 je působivá.
• Irští katoličtí dělníci si s hrůzou šeptali o údajném sériovém čísle Titanicu 3909 04 (Titanic měl ve skutečnosti sériové číslo 401). Při pohledu z paluby pak zrcadlově odražené číslo od vody vypadá jako nápis „no pope“, volně přeloženo „papež neexistuje“. Číslo 3909 04 si vymysleli protestantští dělníci loděnice, aby postrašili katolické dělníky.
• 

  „no pope“

• Omylem je i údajně první vysílání signálu „SOS“ právě z paluby potápějícího Titanicu, kterému okolní lodě nerozuměly. Volání „SOS“ (v Morseově abecedě · · · – – – · · ·) bylo mezinárodně používáno již od roku 1908, i když se souběžně používalo i starší volání „CQD“ (v Morseově abecedě – · – · – – · – – · ·).
• S Titanicem je spojováno i prokletí pro údajnou přepravu starodávné mumie
• Podle některých teorií se spekuluje i o tom, že se mohlo jednat i o pojistný podvod, kdy nebyl potopen Titanic ale Olympic

- jedna / či vlastne 5 / senzačných, od opitého kapitána až po kliatbu múmie

http://www.cas.sk/cl...atba-mumie.html

 

- jedna z novších, ktorá je ale spomenutá aj v článku wikipedie, len menej mysticky, jednoducho ako noc, ktorá spolupôsobila ...

najnovšie výskumy - Mesiac ako spolu tvorca skazy http://pc.zoznam.sk/...titanicu-mesiac

dnes nie, tusim az 15.04. :)

 

Hej, pomýlil som sa, mne sa tá dvanástka pletie s Gagarinom, ten 12.4. išiel tiež, ale opačným smerom.

Slovenskí hrdinovia Titanicu.

 

Jedným z cestujúcich Titanicu, ktorého meno sa spája so slovenskom bol aj výstredný americký miliardár Thomas Cardeza.

Najznámejším slovenským cestujúcim z paluby zaocenánskeho parníka je však Seredčan Michal Navrátil.

Ďalším menom, ktoré skrývalo osud spojený so Slovenskom, bola Mária Lovásiková z Hričovského Podhradia.

 

K zázraku sa dá prirovnať aj príbeh Tekovčana Jozefa Hancka.

 

http://aktualne.atla...s/zaujimavosti/

príbeh Marie Lovasikovej je podľa iných zdrojov nejasný, v http://aktualne.atla...s/zaujimavosti/ je uvedený jeden, podľa iných zdrojov bola na Titanicu ako dieťa a prežila to, a podľa iných zdrojov

žiadna Maria Lovasikova nebola uvedená v zoznamoch ľudí na lodi ...

Hovorí sa síce, že na lodi mala zomrieť aj istá Mária Lovásiková od Žiliny, no jej meno sa na zozname pasažierov nenachádza.

Čítajte viac: http://www.sme.sk/c/...l#ixzz1sIBTDHlw

vlastne koľko stránok google otvorí, všetky kopírujú od seba navzájom, tieto takmer nezmenené tri varianty príbehu ... :hmmm:

Titanic stále púta pozornosť, a zrejme s tým nikdy neprestane ... tá veľká tragédia priam priťahuje aj po 100 rokoch či už konšpirácie, či seriózne výskumy, či myšlienky bádateľov, ktoré prichádzajú len tak za noci, ako tento pán, ktorý napísal o svojom dumaní nad potopením Titanicu ...
článok je to obsiahly, zahŕňa všeličo, čo sa doteraz okolo Titanicu vybádalo, od staviteľov až po posledný film, ale uverejňuje jednu myšlienku, ktorá si zrejme zaslúži byť v tejto téme, a trochu vyvracia prastaré podozrievanie honby za stuhou za rýchlosť ...

 

podľa tejto teórie na začiatku katastrofy Titanicu bola fatamorgána :

 

Avšak, šokujúce Maltinove zistenia prídu na rad až teraz. Titanic sa potopil pri prechode teplého golského prúdu do studeného labradorského prúdu a toto rozhranie bolo veľmi ostré. Podľa vtedajších záznamov klesla teplota vody v priebehu pár sekúnd z 13 °C na 0°C. V okamihu, keď dráhu Titanicu skrížil labradorský prúd, loď vplávala do ľadovej vody plnej ľadovcov. Nielen Maltin verí, že to, čo sa vtedy stalo, nebola obyčajná náhoda. V zápiskoch jedného z cestujúcich prvou triedou, učiteľa prírodopisu Lawrenca Beasleyho sa píše: „Viem, že musí existovať nejaký chýbajúci dôkaz, ale neviem aký. Neostáva mi nič iné, len čakať, kým sa objaví“. Loď, ktorá v osudnú noc robila merania blízko miesta, kde sa Titanic potopil, podávala vtedy správy, že teplota mora dramaticky klesala, hovorilo sa o výraznej refrakcii , hviezdy boli veľmi jasné a žiarivé. To si všimli aj cestujúci na Titanicu. Refrakcia svetla by sa dala laickým vysvetlením považovať za optický klam. Podľa záznamov sa vtedy vytváralo vzdušné zrkadlenie. Odpoludnia bol jasný obzor s fatamorgánou.

Keď sa povie fatamorgána, vybaví sa nám púšť a mnoho smädných ľudí hľadajúcich vodu. Tí v diaľke uvidia, akoby sa pred nimi mihotalo jazero. Oni k nemú idú a idú, ale neprídu k nemu. Z toho dôvodu je fatamorgána laikmi považovaná za púštnu halucináciu. V skutočnosti je fatamorgána daná hustotou vzduchu – je to niečo ako šošovka, ktorá skresľuje to, čo vidíme. Tim Maltin v tejto časti dokumentu hovorí s lovcom fatamorgán. Ten uvádza príklad, keď bol v Oklahome nafotený obrázok, ktorý z diaľky vyzeral ako kozmická loď, ale z blízka už bolo jasné, že to je auto, za ktorým idú dva nákladiaky. Avšak, oči vás v tomto prípade neklamú – v skutočnosti vznikla vzdušná šošovka medzi vami a tým, čo vidíte (optický klam). Tento jav zachytí aj fotoaparát, číže v žiadnom prípade nejde o halucináciu. Je to príklad atmosférickej refrakcie v praxi, ktorá dokáže skresliť realitu. Podobne to bolo aj pri Titanicu – aj tu boli prítomné rôzne vrstvy vzduchu s rôznou hustotu, ktorá bola daná rozdielmi teplôt.

Titanic plával do oblasti so špecifickými a neobvyklými podmienkami. Pod teplým vzduchom začal prúdiť studený labradorský prúd. Titanic tak priplával vo chvíli, keď boli ideálne podmienky pre vznik fatamorgány. Keď sa Titanic potápal, cestujúci tvrdili, že neďaleko videli loď. Všetci boli presvedčení, že je tak blízko, že im čoskoro vyrazí na pomoc. Tou loďou mohol byť jedine Californian. Stanley Lord popieral, že loď, ktorú celú noc sledoval, bol Titanic. Podľa neho bola tá loď menšia ako veľký zaoceánsky parník. Podľa Maltina nie je pochýb, že to, čo Lord celú noc sledoval naozaj nevyzeralo ako Titanic. Lord patril k najmladším, ale aj k najschopnejším kapitánom v transatlantickom priestore. V túto noc sa však ocitol v zlom čase na zlom mieste. Bol kúsok od Titanicu, ktorého potápaniu celú noc prizeral, avšak atmosférické podmienky spôsobili, že netušil, na čo sa to vôbec pozerá. Na ilustráciu sa pripájajú svedectvá súčasných newfoundlanských námorníkov. Istý námorník mal v jeden deň svojej kariéry pocit, že z diaľky vidí dostatočne veľkú loď, avšak čím ďalej sa mu zdalo, že sa sledovaná loď potápa. Preto skontaktoval danú loď s tým, či nepotrebujú pomoc. Avšak, sledovaná loď sa nepotápala, námorník sledoval len optický klam.

.....

http://hobbyportal.sk/historia/myty-a-legendy/titanic-potopila-ho-fatamorgana

 

myšlienka pokračuje klamavými rozmermi a vzdialenosťami na mori ...

ako to funguje za tmy, Titanic sa potopil v noci ?

a znovu Titanic, prichádza pomaly ďalšie výročie potopenia lode, roja sa nové a novšie konšpirácie ... podľa tejto je 90 metrová trhlina na ľavom boku ľode obrovská vybájená legenda, celý príbeh Titanicu je len obrovitý poistný podvod ...

 

tento konkrétny popis obieha bez zdroja, bez autora :

 

 Tak to dopadá, když pravda přece jen vyjde na povrch. Jen se tak potvrzuje, čeho všeho jsou lháři a zloději schopni. Snad i toto přispěje k postupnému otevírání očí těch, co nechtějí vidět a mnozí ani slyšet současné lháře a zloděje. Zbytečné to asi je pouze pro ty, kterým jsou všechny argumenty fuk - hlavně, že se i oni napakují; pak je každá lež dobrá. Posuďte sami:

 

Narazil / nenarazil Titanic do ledovce?

Očima vévody z Ellgutu:
Titanic do ledovce nenarazil: Do hlubin konspirace s Janem Berwidem Buquoyem. Patrně se jednalo o největší pojišťovací podvod všech dob. Zaoceánský parník "Titanic" nikdy na žádný ledovec nenarazil. Plavidlo vyrobila společnost International Mercantil Marine (IMM). Firma patřila americkému multimilionáři J. P. Morganovi. Stavbou Titanicu se IMM beznadějně zadlužila. Jediným možným řešením bezvýchodné situace bylo onu doposud největší loď všech dob maximálně pojistit a poslat jí co nejdříve ke dnu.
Je tomu 100 let, kdy byl Titanic 31. 5. 1911 spuštěn v Belfastu (Severní Irsko) na vodu. Na svou první oficiální plavbu se však vydal až o rok později, 10. 4. 1912 z anglického Southhamptonu.

 

Co způsobilo tak dlouhé zdržení? Gigantického obra nechtěla totiž žádná pojišťovna nechat pojistit. Nešlo ani tak o výši pojistky, jako o to, že při bližším zkoumání se zjistilo, že Titanic takřka není schopen plavby. Údajně "nepotopitelná" loď byla spíš obrovskou plovoucí rakví. K budování plavidla byl použit nekvalitní materiál, nýtované pláty již rezivěly, vnitřní prostory nebyly dodělány, parník měl chronický nedostatek záchranných člunů, členem posádky chyběly dalekohledy a dokonce i lodní šroub byl "vypůjčen" ze sesterské lodi "Olympic". Není tedy divu, když se po ohledání objektu pojišťovací agenti od potencionálního vraku raději úprkem vzdalovali. Na první pohled bylo patrné, že společnost IMM nevládne finančními prostředky, aby mohla učinit Titanic "nepotopitelným". Plavidlo bylo doslova "slepeno" dohromady z levně zakoupených materiálů a na hladině se drželo, dalo by se říci, jenom silou vůle. O "nepotopitelnosti" nemohlo být vůbec ani řeči. Sebemenší kolize na moři by znamenala okamžité klesání ke dnu. IMM v čele s J. P. Morganem byli finančně v koncích a nemohli daný žalostný stav nijak změnit. Přesto se presidentovi společnosti IMM, J. Bruce Ismayovi, podařilo s vedením britské pojišťovny Lloyd's of London uzavřít pojistku na v přepočtu necelých 30 000 000 eur (cca. 750 000 000 Kč) na vrak, který byl pro účely zaoceánských plaveb takřka bezcenný. Teď šlo pouze o to se "plovoucí rakve" co nejrychleji zbavit.

 

Titanic vyrazil na svou první a poslední plavbu 10. 4. 1912 z anglického přístavu Southhampton. I když se rozšířila scestná, klamná reklamní zpráva o "nepotopitelnosti" plavidla, výsledek byl celkem skromný:
Skoro čtvrtina míst na lodi zůstala neobsazena. Bylo to dáno tím, že jízdenka na Titanic byla nehorázně předražená. To, co se jinde platilo za I. třídu spojení mezi Southhamptonem a New Yorkem, musel cestující na Titanicu zaplatit již za podřadnou III. třídu. Plavba tím byla ztrátová a nestačila krýt ani základní výdaje za provoz. Všem ve vedení IMM bylo jasné: projekt Titanic je nerentabilní finanční debakl. Jak se však dané přítěže zbavit?
Aby se dosáhlo u Lloyd's of London vyplacení plné pojišťovací částky, bylo nutné držet se určitých pravidel: Loď se musí potopit na širém moři, volat o pomoc, ale nikdo
nesmí přijet a zachránit ji, přičemž se musí potopit tak hluboko, aby byla nevytažitelná a tím zamést za sebou jakékoliv stopy. Nejlepší by byla kolize s ledovcem, ale kde ho v polovině dubna uprostřed Atlantiku najít? Titanic si sice nechával telegraficky zasílat "varovné zprávy" o tom, kde by se ledovce nacházet mohly, ale na žádný se mu nepodařilo narazit. Parník projel bez zádrhelu všemi možnými nástrahami a začal nabírat přímý kurs New York. V tento okamžik nechal kapitán Edward J. Smith, vrchní důstojník Henry Wilde a president IMM, J. Bruce Ismay, loď zastavit.
Rozhlásili, že prý plavidlo narazilo na "ledovec" a potápí se.

 

Cestující si měli navléknout plovací vesty a nastoupit do záchranných člunů. Většina z nich považovala opatření za pouhé cvičení a někteří dokonce za nejapný vtip. Ubytovaní v II. a III. třídě se ani nenamáhali vyjít na palubu. Příčina? Nikdo z cestujících žádný náraz nepocítil a nikdo z nich žádný ledovec neviděl. Tak proč se vzrušovat?
Titanic se zastavil na nejhlubším místě své plavby (3820 metrů od hladiny ke dnu). Vytáhnout vrak z této hloubky bylo tehdejší námořní technikou nemožné. V této oblasti - kurs polohy plavidla: 41° 43' SŠ 49° 56' ZD - se žádné ledovce ani v nejkrutější zimě nenacházejí, natožpak aby tam byly v polovině dubna, tzn. 14. 4. 1912.

 

Telegrafista Titanicu, Jack Phillips, sice volal o pomoc, a dbal o to, aby byl signál zachycen, ale soustavně úmyslně udával chybnou polohu lodi, takže skutečná záchrana nebyla vůbec možná; což vyhovovalo pojistným podmínkám. Přesto, následek toho později byl, že vrak Titanicu nemohl být celých 73 let nalezen, neboť na poloze, kterou udával telegrafista, se žádný vrak nenacházel. Také záchranná loď "Carpathia" našla ztroskotance úplně jinde, než na kursu, jenž telegraficky udával Jack Phillips. Lidé nacházející se již asi půl hodiny v záchranných člunech na klidné mořské hladině nevycházeli z údivu. Gigantické plavidlo stálo na místě, všude zářila světla, cestující v podpalubí v plné zábavě a o nějakém potápění ani památky. Pak nastaly dva mohutné výbuchy. Titanic se prolomil ve středu a obě půlky lodi se nezávisle na sobě začaly potápět.

 

V úřední zprávě se tvrdilo, že výbuchy způsobily přehřáté kotle, když přišly do styku s mořskou vodou vnikající zvenčí do strojovny. Byla to ta nejstupidnější výmluva vedení Titanicu vůči vyšetřovací komisi v New Yorku. Přesto uznali vyšetřovatelé danou fabulaci jako objektivní pravdu. Je to neuvěřitelné! Teplota (ne)vnikající mořské vody by se byla pohybovala okolo nuly. Účinek by byl opačný: místo výbuchu by se kotle prudce ochladily a přestaly by okamžitě fungovat. Elektrický proud by se vypnul anebo by zkratoval. Titanic se naopak těšil vynikající pohodě a zářil jak rozsvícený vánoční stromeček! Ve středu lodi žádné kotelny nebyly. Byl to nejslabší článek plavidla a v těchto místech se nacházely poštovní zásilky. I pro nejneschopnějšího amatéra to není problém v těchto místech, mezi tisíci poštovními zásilkami, umístit balíčky s třaskavinou a v daný okamžik je odpálit. To se také stalo. Parník se po výbuchu začal ve střední části plnit vodou. Tlakem exploze byly vyraženy nýty bočních plátů ze vnitř ven. To zcela jasně ukazují snímky všech ponorek, jenž vrak na mořském dně fotografovaly. Voda se hrnula do útrob Titanicu podlahou (díra po výbuchu), tak jako levou i pravou boční stěnou, kde byly tlakovou vlnou vyraženy nýty a ochranné pláty se uvolnily. Asi po hodině se parník v prostředku zlomil. Obě půlky zůstaly trčet do vzduchu. Příď se potopila hned. Záď zůstala stát v pravém úhlu k hladině a lodní šroub s nápisem "Olympic" kolmo hleděl do nebe. Asi po čtvrt hodině začal klesat ke dnu odděleně. Když obě části Dr. Robert Ballard se svojí ponorkou 01. 9. 1985 na dně našel, byly od sebe vzdáleny 650 metrů. Kolem půlnoci 14. 5. 1912 se sešli kapitán Smith, jeho zástupce Wilde, 1. důstojník Murdoch, konstruktér Titanicu Andrews, president IMM Ismay, a II. telegrafista Bride. Před vyšetřovací komisí Harold Bride vypověděl, že při onom setkání
konstruktér Thomas Andrews vypočítal dobu trvání potopení Titanicu. Prý se měl parník udržet nad hladinou maximálně 90 minut.
Jak to mohl onen inženýr vědět, když v době rozhovoru teorie o "kolizi Titanicu s ledovcem" ještě nebyla vůbec na světě? Zcela deduktivně musel vypočítávat dobu životnosti plavidla na hladině, pro provedení exploze údajných "kotlů". K jeho cti lze dodat, že se nespletl. Když se Titanic otřásl výbuchy, začala mořská voda vnikat do lodi spodem a boky, v oblasti poštovního depa, kde nebyly žádné těsnící komory, které by mohly živel zadržet. Po rozhovoru se II. telegrafista již na své místo v telegrafní kabině nikdy nevrátil. Objevil se až před výslechovou porotou v New Yorku, kde se netajil tím, že v době, kdy loď najela na "ledovec" se nacházel v podpalubí, v poštovním depu. Přesto svojí výpověď několikrát změnil a místy plácal páté přes deváté. Proč byla porota zafixována na teorii "ledovce" a nezatkla Brideho za podezření ze sabotáže s následkem potopení plavidla, nad tím zůstává rozum stát. On byl prakticky jediný, kdo mohl s úspěchem danou výbušninu mezi ostatní zásilky zamíchat a posléze odpálit.

 

Teorie o údajné trhlině na pravém boku parníku o délce 90 metrů po kolizi s ledovcem je pouze vybájenou legendou. Žádná z ponorek spuštěných k vraku Titanicu nic takového neobjevila. Fotografie údajných ledovců, se kterými loď měla kolidovat, jsou výmyslem. Až do Ballardova objevení vraku v roce 1985 se totiž vůbec nevědělo, kde se Titanic vlastně potopil, a proto nebylo možno ani určit místo onoho neexistujícího ledovce. V oblasti, kde začal parník klesat ke dnu, žádné ledovce nejsou. Zaoceánský gigant měl opravdu nedostatečný počet záchranných člunů. To ovšem ve skutečnosti nehrálo rozhodující roli. Problém byl v tom, že cestující do člunů nechtěli nastupovat, protože neviděli důvod. Loď stála na místě a nic se nedělo. První člun o kapacitě 65 osob byl spuštěn na hladinu s 28 cestujícími a druhý o kapacitě 40 lidi vezl pouze 12 osob. Málokterá ze záchranných pramic byla naplněna alespoň z 60 % svého skutečného předpokládaného počtu cestujících. Pro nedostatek zájmu skládací čluny nebyly vůbec spuštěny na vodu. Proč? Žádný ledovec nebyl nikde vidět a loď se nepotápěla. Venku byla pouze nepříjemná zima.

 

O to, zúčastnit se nějakého "cvičení", neměl tedy nikdo zájem. Změna nastala, až když se zaoceánský parník začal po dvou explozích plnit vodou. Vypukl nepopsatelný chaos. Ano, Titanic se stal obětí promyšleného spiknutí a sabotáže, kterou s největší pravděpodobností provedl II. telegrafista Harold Bride. Kam se však poděli ostatní protagonisté tohoto brutálního aktu: kapitán Smith, jeho zástupce Wilde, I. důstojník Murdoch, konstruktér Andrews a I. telegrafista Phillips? Podle svědeckých tvrzení se nacházel telegrafista Phillips s Bridem v člunu číslo 4. Zachránila je "Carpathia". Kapitán Smith plul s několika ostatními členy posádky na záchranném člunu, kde je znázorněn na snímku, jak zachraňuje malou holčičku. Matka zachráněné dívky mu na "Carpathii" v přítomnosti II. důstojníka Lightollera za záchranu dcery vroucně poděkovala. Murdoch se zachránil spolu s Lightollerem na převráceném skládacím člunu. Konstruktér Andrews zmizel neznámo kam. Před výborem New Yorkské vyšetřovací komise vypovídali z okruhu spiklenců pouze Ismay a Bride. Podle úřední verze se všichni ostatní "utopili". Není bez zajímavosti, že na rozdíl od jiných cestujících, jejich "utopená těla"nikdy nebyla nalezena.

 

Tá posledná konšpirácia je veľká hlúposť. Autor toho článku (nemyslím teraz teba "game" lebo viem, že to je skopírované z inej stránky) zámerne zavádza a má mylné informácie. Dokonca mu chýbajú základné informácie o konštrukcii lode.

tam chýba všeličo, a na druhej strane prevyšuje viac, než je "zdravá" konšpirácia ...

 

zrejme preto sa autor nepodpisuje a obieha táto superkonšpirácia  po mailoch anonymne ...

Celkovo sa čudujem, kde berú konšpirátori tú odvahu zámerne meniť históriu potopenia tejto lode. Veď sa viedli dve obrovské vyšetrovania v Amerike a Británií kde bolo predvolaných nespočet svedkov a taktiež odborníkov z lodenice, ktorá Titanic postavila. Taktiež tu bolo "Limitation of Liability Hearings" s ďalším nespočtom výpovedí alebo knihy, ktoré napísali po katastrofe napr. pasažier druhej triedy Lawrence Beesley alebo pasažier prvej triedy Archibald Gracie alebo aj druhý dôstojník Titanicu Charles Lightoller. Nikto z očitých svedkov nespomenul ani slovo o zámene lodí, o úmyselnom potopení, o poistnom podvode atď. Zvláštne, že všetky tieto konšpiračné teórie neprišli v tých časoch ale objavili sa až pred jednou či dvomi desaťročiami a to už ani nehovorím s rozmachom internetu, kedy sa začali šíriť ako mor.

od jedného, dvoch desaťročí sú zato trochu staršie, ale samozrejme sa tak nešírili, maximálne sem-tam kapitola v nejakej knihe, útla knižka, poznámka  ... väčšinou ale skôr rešpektovali tragédiu ...
ale s internetom ako morom súhlasím, a nielen ja, o škodlivom pôsobení internetu na isté skupiny užívateľov sme už čo to popísali ...

napísať svoju teóriu či konšpiráciu či výmysel kamkoľvek na net je strašne ľahké

a stačí k tomu napísať, že doktor xy potvrdzuje, a ľudia sa zbláznia ...

 

kedysi ma bavilo zbierať konšpirácie, pekne tradične, z knižiek, nádhera. posledné roky ma to už ani nebaví, je ich na mraky,  ľudia veria takmer každej, je to skôr únavné a rozčuľujúce, ako tvoria skupiny na každý nezmysel.

Titanic je vďačný objekt, stalo sa to dávno, a otázok tam zato bolo vždy dosť. konšpirácie sa okolo neho rojili, hlavne v súvislosti s trasou, rýchlosťou, ... a dokonca aj so zámenou. autori konšpirovali veru už dávno, len sa to nešírilo ako cholera ... a boli trochu triezvejší.
 

K tým jedným alebo dvoma desaťročiami som narážal na tie novšie konšpirácie ako napr. tá Gardinerova hovoriaca o zámene lodí. Máš pravdu, že ostatné teórie boli spomínané len okrajovo v poznámkach a pod. a možno aj oveľa skôr ale dovolím si mierne nesúhlasiť, pretože veľa z nich vzniklo nesprávnym formulovaním niektorých výpovedí a to až neskôr ako napríklad jedna známejšia od kuriča Johna Thompsona, ktorý hovoril, že pri vyplávaní z Queenstownu im bolo nariadené, aby kŕmili pece kotlov čo najviac ako sa len dá, a že má byť plavba čo najrýchlejšia a že majú zlomiť rekord. Celé Interview s kuričom bolo zverejnené osem dní po katastrofe v "Indianapolis Star" a mnohí z toho usúdili, že sa Titanic v rýchlosti snažil prekonať Mauretaniu - držiteľku Modrej stuhy za preplávanie Atlantiku v čo najkratšom čase. Ako sa ale vraví - "Co je psáno, to je dáno" a bohužiaľ Thompson volil slová tak nesprávne (alebo si ich niektorí iba zle interpretovali), že teórii o získaní Modrej stuhy iba pridal a pritom hovoril o súperení so sesterskou loďou Titanicu Olympicom.

 

To isté by sa dalo povedať o "opitom" kapitánovi, ktorý bol v ten večer v reštaurácii prvej triedy v spoločnosti Astora, majora Archibalda Butta, Andersona, Widenerových, Carterových a Thayerových. Prečo ich však spomínam - stôl obsluhoval salónový stevard Thomas Whiteley, ktorý hovoril, že počas servírovania vína na stôl bola zábava a atmosféra pri stole skvelá a že nevidel kapitána, že by vôbec niečo pil:

„I did not see the captain drink anything; I do not think he ever indulged.“ ("Washington Herald", 21. apríl 1912 )

Aj Harry Anderson sediaci pri tom istom stole si spomínal, že kapitán si dal maximálne dúšok z prípitku:
„Even with a friend like me Captain Smith refused to drink that ... night. When I insisted, he had a small glass of port, sipped once and left it.“ (jeho výpoveď poskytol s dovolením Mike Poirier)

V reštaurácii pri inom stole sedel aj Bruce Ismay, ktorý na kapitána dobre videl a už len jeho profesionalita a zodpovednosť za pasažierov a posádku, by mu nedovolovala opíjať sa. Tieto výpovede očitých svedkov sú kľúčové a hovoria jednotne v prospech toho ako to skutočne bolo. Aby toho však na "namol opitom kapitánovi" nebolo málo, istý námorník Luis Klein spravil nepodložené závery o tom, že kapitán Smith a ostatní dôstojníci boli počas potápania lode opití a že jeden z mužov z hliadky na vraňom hniezde v čase nárazu spal (Cleveland Plain Dealer, 23 apríl 1912).
Marshallovej kancelárii v Clevelande však prišla historka dôveryhodná a pozdávala sa mu. A tak mala byť preskúmaná - Klein tvrdil, že je ochotný zopakovať všetko čo im povedal aj pred americkým tribunálom počas vyšetrovania katastrofy. Napriek tomu keď bol predvolaný a dovezený do New Yorku, utiekol noc pred vypovedaním z hotela.

Nasledujúci text je prevzatý z prepisu originálnych výpovedí počas amerického vyšetrovania - Amer. 516 - http://www.titanicinquiry.org/USInq/AmInq06header.php

 

Senator SMITH.
I would like to ask the sergeant at arms if the witness Luis Klein, who was subpoenaed and brought here by the marshal's office of Cleveland is here; and tell him, if he is here, we are ready to use him.

 

Mr. CORNELIUS.
He is not here, Senator.

 

Senator SMITH.
Where is he?

 

Mr. CORNELIUS.
He left his hotel yesterday morning. We do not know where he is. We have been unable to locate him.

 

Kleinove tvrdenia boli zdiskreditované po tom ako sa počas vyšetrovania zistilo, že nebol ani evidovaný v zozname námorníkov a neexistuje ani žiaden dôkaz, že by na palube Titanicu niekedy taký námorník stál. Druhý dôstojník Charles Lightoller bol oboznámený akurát s jeho menovcom, ktorý bol lodným kaderníkom:
„I am given to understand that there was one man named Klein, who was a second class barber. That man is personally known to me. He is the only Klein who was on board so far as I know.“ (http://www.titanicinquiry.org/USInq/AmInq09Lightoller01.php)

A nakoniec tu máme paškvil od Emily Richards, ktorá taktiež sedela v reštaurácii a videla na kapitána Smitha. Emilyn brat George katastrofu neprežil a tak sa zjavne rozhodla, že všetkú vinu hodí na kapitána Smitha, o ktorom napísala v dopise pre svoju svokru, že pred nárazom do ľadovca popíjal a zveril riadenie lode niekomu inému. Emily si zrejme myslela, že kapitán sa musí zdržovať na mostíku asi 24-hodín denne a tak na utíšenie svojho žiaľu pravdepodobne vyšla s týmto nezmyslom o alkohole. Tento jej dopis sa objavil pred dvomi rokmi na aukcii "Henry Aldridge & Son" a samotný dražiteľ dopisu Andrew Aldridge povedal, že emócie tej ženy museli byť kvôli strate milovanej osoby zaiste ešte veľmi čerstvé:
„This was a woman whose emotions would have been incredibly raw having lost a loved one in the sinking.“ (http://www.dailymail.co.uk/news/article-2112124/Letter-claims-Titanics-captain-Edward-Smith-drunk-night-ship-sank.html)

Takýmto spôsobom sa dá, prosím pekne, získať status "na mol opitého kapitána" a podnet pre vznik konšpiračných článkov na internete napísaných takmer v každom jazyku.

Podobných historiek, nezmyslov a fantasmagórií je však veľa - napr. tá o kliatbe múmie egyptskej kňažky z Amunu, ktorá sa vraj nachádzala v nákladových priestoroch Titanicu a údajne môže za jeho potopenie. V skutočnosti sa však exponát až do dnešných dní nachádza v britskom múzeu. Môžete si ho vyhľadať pod číslom "22542" - http://www.britishmuseum.org/research/collection_online/collection_object_details.aspx?objectId=117233&partId=1
Kde ale táto historka vznikla, to vie asi iba samotný autor tejto konšpirácie.

Zaujímavý je aj pôvod tzv. konšpirácie s fiktívnym sériovým číslom Titanicu "3909 04", ktoré sa spomína v tejto diskusii o niekoľko príspevkov vyššie, a ktoré sa má zrkadlovite javiť ako "NO POPE". Číslo trupu - "hull number" alebo aj "yard number" - Titanicu pridelené lodenicou však bolo "401" a registračné číslo pridelené Britským ministerstvom obchodu "131 428". Tieto dve čísla boli jediné, ktoré loď sprevádzali počas celej stavby. Tu je treba povedať, že povera o vymyslenom čísle musela vzniknúť kvôli napätým vzťahom medzi protestantmi a katolíkmi v Írsku, (tak ako sa píše vyššie) v čase, kedy sa Titanic staval v Arrolovom portáli. Historka o fiktívnom čísle však v ľuďoch (prevažne v katolíkoch žijúcich v Írsku) tak silno zakorenila, že ich prinútila veriť tomu, že bola loď od začiatku predurčená k záhube. Vznikol dokonca aj taký nezmysel, akým bol vraj nápis na boku lode v zmysle „Loď, ktorú nepotopí ani sám boh“. Titanic na svojom boku nemal okrem svojho mena a nápisu "Liverpool" (prístav, v ktorom bola loď registrovaná) žiadny iný nápis. Za pohľad stojí táto fotografia Titanicu v suchom doku spravená 8. februára 1912 írskym fotografom Thomasom Barkerom z tlače "Cork Examiner", ktorá zobrazuje pravobok trupu s anti-politickým sloganom "NO HOME RULE", z ktorého si pravdepodobne niekto až veľmi ľahko spravil "NO POPE".

(foto: © Irish Examiner/ Cork Examiner)

O nápise sa môžete viac dozvedieť pri popise fotografie na tomto odkaze zo slovenskej FB stránky o Titanicu - https://www.facebook.com/photo.php?fbid=220410604805458&set=pb.151979311648588.-2207520000.1399749123.&type=3&theater

 

Podobne by sa však dalo pokračovať aj s ostatnými teóriami o smrti kapitána Smitha, dôstojníkov alebo samotného konštruktéra Thomasa Andrewsa, kedy niektoré výpovede boli viac než pritiahnuté za vlasy a jednotliví pasažieri (hlavne z 3. triedy) poskytovali tie najabsurdnejšie verzie len preto, aby dostali od zástupcov tlače peniaze.

Týmto príspevkom som chcel povedať iba toľko, že všetky tieto konšpiračné teórie pochádzajú buď z vreca plného dezinformovanosti a zámerného skresľovania, alebo z nesprávneho interpretovania a preto sa nachádzajú v toľkých nedôveryhodných knihách a v takom hojnom počte a štýle v akom sú napísané. S realitou však majú len pramálo spoločné (ak s ňou teda vôbec niečo spoločné aj majú). Nemôžu sa však zlučovať s modernými konšpiráciami (viď. Gardinerova kniha o zámene Titanicu s Olympicom alebo poistný podvod), ktoré vyšli na svetlo sveta oveľa neskôr neodrážajúc sa navyše ani od pôvodných faktov resp. pôvodných mylných a skreslených "faktov". U takých nastáva nová éra od výmyslov sveta ala "vymyslime niečo tak absurdné, že tomu aj tak každý uverí". Je mi ale jasné, že ľudia budú hltať konšpirácie neustále. Ľudia sú hlúpi, uveria všetkému. Dokonca sú natoľko leniví, že sa neunúvajú si to overiť. Je ale pravda, že nie všetko sa dá overiť a nie všetko je tak ľahko overiteľné. Myšlienka konšpirácie však v niektorých jedincoch podnecuje vyplávať na povrch ich osobitné predstavy o realite a vidina peňazí je pre nich zrejme dôležitejšia ako pravda...

 

Aj konšpiračné dokumenty sú na tom podobne keďže sú podávané veľmi tendenčne. Snažia sa ukázať, akí sme všetci zmanipulovaní a pritom s divákmi samé manipulujú, podávvajú polopravdy a spájajú navzájom nesúvisiace veci a fantasmagorické nezmysly. Keď si to človek pozrie, tak zostane chvíľu ako obarený ale nakoniec tak či tak zistí, že je to v podstate výplach mozgu. Na jednej strane, je dobré, ak si človek uchová kritické myslenie a neverí všetkému, čím ho médiá masírujú, ale ani druhý extrém nie je dobrý čo sa týka konšpiračných teórií a otvorenej mysle, z ktorej ten mozog raz môže veľmi ľahko vypadnúť.

toto je pekne zozbierané :)

konšpirácie si žijú ale aj tak svoj život, preto sú to konšpirácie ... a máš pravdu, sú čím ďalej, tým kombinovanejšie, ale veru aj k Titanicu tu boli vždy ...
súťaž o Modrú stuhu sa dostala aj do starších verzií filmov o potopení Titanicu, a opitosť kapitána bola témou v nejednej knihe.
film z roku 1953 som kedysi v praveku videla, Modrá stuha tam bola celkom určite, zbytok si priveľmi nepamätám, bolo to dávno.
aj o poslednej či nie poslednej plavbe kapitána Smitha sa špekuľuje v x publikáciách ...

 

podstatné je, že konšpirácie len bobtnajú, zastaviť nejdú ... žiadny, ani očividnými dôkazmi doložený argument nie je schopný vyvrátiť konšpiráciu, ktorej aspoň nejakí veriaci veria. a pri Titanicu po sto rokoch už dôkazov nebude, bude len viac konšpirácií .. táto téma zozbieraných je toho dôkazom, a je tu len vývar ...

Niekedy sa ale pýtam, či už aj v tých dobách tlač tak zámerne klamala, pretože si naozaj nemyslím, že by nedisponovali základnými informáciami o tom, že lode triedy Olympic, (do ktorej patril aj Titanic) neboli stavané pre rýchlosť ale prepych, pohodlie a bezpečnosť. Nikdy sa nemohli rovnať konkurenčnej Lusitanii a Mauretanii, ktoré boli poháňané výlučne iba vysokotlakými parnými turbínami na rozdiel od Titanicu, ktorého pohon bol hybridný (parné piestové stroje + nizkotlaká Parsonsova turbína).

Všetci novinári museli vedieť, že tento "chrt mora", ako bola Mauretania prezývaná (samotní novinári ju tak pomenovali), bola bezkonkurenčne najrýchlejšou loďou a už mesiac po jej uvedení do prevádzky dokázala prebrať Modrú stuhu a po celých dvadsať rokov bola najrýchlejšou osobnou loďou sveta. Počas tej doby svoj pôvodný rekord prekonala dokonca osemkrát a až v roku 1929 odovzdala trofej nemeckému parníku Bremen.

Začínam preto nadobúdať presvedčenie, že tieto prehlásenia o súťažení Titanicu o Modrú stuhu boli zámerne predkladané verejnosti. Ale z akého dôvodu? Aby vina padla na mužov, ktorí velili na jeho mostíku? Prečo sa nehovorilo o Modrej stuhe rok pred vyplávaním Titanicu, kedy zatiaľ vodami brázdila jeho sesterská loď Olympic, a ktorej plavebné vlastnosti boli také isté aké bude mať Titanic po dokončení?

 

Nakoniec tu máme nespočet filmových spracovaní, ktoré spomínaš a ktoré iba pokračovali v predávaní štafety. Čudujem sa ale, že posledný film Titanic (1997), od takého režiséra akým je James Cameron, vyobrazoval niektoré scény v rozpore s udalosťou. Trúfam si povedať, že to bol zámer a slovo marketing tu asi nebude od veci.

... Cameron je rozprávač a filmár ... preniesol na plátno ďalšiu verziu konšpirácie - vlastnú rozprávku, okorenenú romantikou a slzami divákov na krutým osudom, využijúc najznámejšiu lodnú tragédiu ako pozadie ...  nič viac a nič menej : )

 

konšpirácie sa začali rojiť okamžite, keď prišli prvé správy o potopení Titaniku ... skutočne neviem zdroje, v jednom čase, kedysi, som zbierala knihy o kdejakých konšpiráciách, mám ich strašne veľa, a o Titanicu sa zmieňujú v mnohých, síce okrajovo, a v kapitolách, medzi ostatnými konšpiráciami, ale zato bohato ...

novinári bažiaci po senzačných správach nie sú výmyslom dnešnej doby, okrem niektorých podivných teórií je väčšina konšpirácií o Titanicu preváraním tých starých, pôvodných ...

vždy trochu ináč, ale kapitán, modrá stuha, olympic, zámena, predvídanie roky pred tragédiu v poviedke, odriekanie kajút a vracanie lístkov cestujúcimi ktorí mali "zlú predtuchu"  ... to všetko sú tam klasické hlavné postavy konšpirácií : )

dobový plagát z r. 1912 propagujúci transatlantickú plavbu na fungl novom Titanicu:

 

http://ritkanlathatotortenelem.blog.hu/2014/02/22/erdekes_antik_utazasi_plakatok

a jedna neveľmi poznaná informácia a fotografia zachránených z potopeného Titanicu - foto 1912:

 

z Titanicu sa zachránili aj traja psy - to sú oni ...

 

http://ritkanlathatotortenelem.blog.hu/2015/01/19/napi_erdekes_23_kep_18_a_szazadik

Žiaľ, tá fotografia nesúvisí so psami na Titanicu. Dá sa s ňou ale stretnúť všade na internete.

v každom prípade sa bežne v článkoch o Titanicu, kde sa hovorí o zvieratách na lodi a o zachránených zvieratách, píše v prakticky všetkých zdrojoch o troch psoch :)

a pri článkoch, napr. pri tomto, je to fotka sprevádzajúca článok: http://www.smithsonianmag.com/smart-news/definitive-guide-dogs-titanic-180950319/?no-ist

 

pri kope ostatných článkov o troch z Titanicu zachránených psov je to rovnaká fotka: https://www.google.sk/search?tbs=sbi:AMhZZisoBuviMIduwqtspAkJkmocW7OsWvjtm7h9tPRaTDAWai0OpoSAuWJOACp0XbebZdv1CZ4XQMjHpDPzips3UvGJu_1B37GfQffPgc6wTvy2SDlAJVLR9q8M2oIfWjqDmstUOWbbCJC3ywRWhD0X9YmmW3E4ts3Y-kKeFg9KRWDdWMl7Gjg7CrqYQpktwO0_1Ov6U6cty7bFiC01QR11mnNvDa4HtWA5QNSPILyw8Fo93K3dMDV-c1EmPwFCD6RmNJqtSVrXzo6X7dih3hECkXdc9yXIJJbYjbCnQwFY5eK_1ws8bLMo3HLGKyT-ZPkXMkIqppicVrBOtWgtdHbwVLjTjqNDtdb1s_17VLVUGXO6UlNVRacitcqfLRYJrr8ePT9-DP2jgEE-7YTkdQU66_1DtkG4zIg5TSn34LGMx7WJenOWfGU-drrF5nCEwtZwB6tVXuU-nf3Na8gRjTWBnY2hnTr56WGjIEdE4QzU2y5zjwGgfDzgDtR2_1Cyf5wUNVV5zZNX0-Gd7d3twqp3adt3pPJG62kqNEvBmidpZOeqh4vpzRAmj-srUzGW1YUaH07Fi3gMyFb2U1HBcsb7YYHSx5oLdZTG9BU-enwXtm9hjqIiIozfmHWFFH3PA5mXCQ2ZJ0ZRZEpvvtf1nxtUQDtDn-_12fPCmXvUTxYVbe2HYunPPBWKySsvWI40s9XRpEXIIhZobU6sn7mV-qM2zv3PpxwxMdrt9Nj_15qdolEg8_1OgNddLpQ4r7L_1I5DQfbBIBVeG-7abQZ26t-7zWimkOODIWTRoW50Seul8R967pnJlOggEqmJw3kIy8I_1OM8KONQ73ua10MYUmpRKkrLQ4zx5Eaie9j_1w_1IZLKsg-ev6Hq-p_13dWNK6mv6mIJ-fArULRLqoGHx6TKtt_1C-1mgX6K6AsJf_11ZbMaLEU5fSHf3aTkQo6aDLI3NBmzYlGNR9KifZHqiACGqQwlsBZI_1Oq0jv4e8MbFMmWD8RqajacpFLY_1xqzbZo1WFqH41P9nXXSGJiv6u3vMcs9a6VI6gioQ1MSeFccPmSJt_1EB_1XHnySpTyEInr_1Zaj51bBN_10nUNdlJOVnpxKXw0wRKKXPewOlKO2_1EcMr0sKdOG1vIJ_1Q82_16L0o2rs93_1nDRZOdd3juDz-TCEEkVnhzeHGbpEPbigFq1WN1-7sD2MMpVLlCcJAmDA64tj2OsZ9M3Ud7I4CK22YXf7Rdx8Esy2ShDEUheFreHREtueJOaUtzXZzcCM9w_1zbFEFzagVOzboHz5vwBWWzd3f-cxyosxe_1DD6kOj8NiT-Yrkt-QKl7QAqJ6RS0RmYo4HKZ2X1l5cd9-QqxfUYcyuXyAOFaJ0eyHIyMsBltcnL3i9TqLKY4cY3YQ03D-mTJ7HA5xW5mdQ_1enyCgRF4oZzESCU8FF0-NuF6MIg5Smaf3VyqDs9gqOCng3RVcqHK0ib6GyuvIpMmlqb77SNYBCzSCcCHvo60GJoj1AjMSj7y9LxfMjqTPtKNPMR6ZDQa1PTK0nf5h7aoXxkB156lW6q83rlNRvvCGqLvLppqCuGFl_1WVQYW64WL049yfdDZQ7uSQ4vdaubgPGLaX6aJHs3F6Gs_1lM4SAT5ciJ_17as2G7i0xdF52KQ&hl=sk

 

ovšem vo viacerých článkoch sa píše o zachránenom pomeranskom, a dvoch pekinských psíkoch. zbytok vraj zahynul. v každom prípade fotka ilustruje kopu článkov o psoch z Titanicu - psov z Titanicu bežne fotili, aj kapitám bol svojho času odfotený so svojím írskym vlkodavom.   je aspoň pravdepodobné, že tieto psy na Titanicu boli - aj keď to možno neboli práve tie tri zachránené ... to sa asi už presne nedozvieme :)

Titanic neprestáva fascinovať.

veľmi starostlivo kolorované dobové fotky, podľa zachovaných popisov a podľa sesterskej lode Olympic, kde boli podľa dochovaných podkladov farby často opačné:

namiesto zelenej červená a podobne.

 

krásna zbierka kolorovaných fotiek - Titanic:

 

Titanic v barvě - jak ve skutečnosti vypadala nejslavnější loď v historii lidstva

Titanic sa znovu objavuje v správach, ale trochu ináč...

 

oceánograf Robert Ballard objavil v Atlantiku vrak Titanicu roku 1985, výskumníkom sa podarilo vytiahnuť z dna tisícky artefaktov - zopár z nich bolo pred časom predaných v aukciách,

dnes je ovšem okolo 5000 artefaktov ohrozených tým, že sa rozsypú medzi jednotlivých záujemcov, pretože

americká spoločnosť Premier Exhibitions, ktorá všetky tieto predmety združuje,  zbankrotovala a veci z Titanicu musí ako celok predať.

 

Nábytok, časť trupu lode aj čínsky porcelán si tak mohli pozrieť návštevníci na putovných výstavách. Po bankrote však musí artefakty odpredať, a to všetky naraz.

„Môže to byť jediný krát v histórii, keď bude táto unikátna kolekcia s odhadovanou hodnotou vyše 200 miliónov dolárov k dispozícii verejným kupcom,“ povedal podľa denníka Guardian hovorca spoločnosti.

O veci z Titanicu má hlavný záujem skupina múzeí z Veľkej Británie, vystavovať by ich potom chceli v Londýne aj v Belfaste, kde Titanic postavili a kde sa nachádza aj múzeum o tragédii.

 

Problémom však je, že múzeá nemajú dosť peňazí. Najvyššia ponuka už teraz presahuje 19,5 milióna dolárov, ktoré ponúka skupina amerických hedžových fondov. Záujem o kolekciu má aj investičná spoločnosť z Číny.

Historici sa preto obávajú, že artefakty z Titanicu môžu ich budúci majitelia rozpredať za účelom zisku.

V zbierke je napríklad zvon z vyhliadkovej plošiny.

Čítajte viac: https://svet.sme.sk/c/20919718/artefakty-z-titanicu-rozpredaju-ak-muzea-nezozenu-peniaze.html#ixzz5RrQbZaqb

jedna fotka zo stavby Titanicu - má hromadu zhodných zdrojov, bude zrejme pravá https://www.google.sk/search?tbs=sbi:AMhZZiuZsYJQoqVwYshtNK-0PZHny1gDU6eMpBpdiNHUHCZae3X3fsbBCcIjvOUjTQus7NV_1RLU7s_1nwtc9fmn5CBbmP5TCyfDzHGaepOrLqySsMWiezbcri2v_1JtgE15TD7DV_15g09W9OFNZX3EML_1D5apH-rHmsa_1vC4pqosXX7JbiZI5Rgw8M03oHlunfqU9TUjmNMtkJYh7dBSHkjFfpuo8CHOVnFGWfmIiFjst3azczlO871tygkNl-uiJU4tV8Lwd6qejuz-ju30araGb5l9QpEzHDJcNQLaXuqQoMwwbj_1KBk-sVA8p5buTDoG8HzkBw1jlxDf0v7ZOqUffXwCVOFqfm3eQ&hl=sk

 

 

1910:  výroba reťazí pre kotvy Titanicu v britskej továrni Hingley and Sons

 

foto, ktoré je bez poznania pozadia obyčajné super foto z roku 1912.
poznaním pozadia dostane inú farbu:

sú to nevyužité, opustené, v oceáne pozbierané záchranné člny z Titanicu, sústredené v prístave v New Yorku.
 

Nemám vo veľkej obľube čiernobiele fotografie, pôsobia na mňa chladne, niekedy až deprimujúco, ale táto fotografia je veľkou výnimkou. Táto sa mi veľmi páči. Nie je vyslovene čiernobiela, je tam dosť zjemňujúcej šedej a asi preto nepôsobí úplne "chladným" dojmom.

Je zvláštne, že aj po viac ako 100 rokoch sa téma Titanic ešte stále objavuje a stále "má čo povedať"..

bola to prvá takáto udalosť, vlastne... so všetkým, čo to spôsobilo a čo to prinieslo, je to hrob 1500 ľudí a pohrebisko luxusu a nádejí, behom pár hodín... stále to bude živé.

samotný moderný film Titanic som nikdy nevidela, ani po tom netúžim, ovšem videla som oveľa starší čb film, ktorý si nechcem vymazať zo spomienok tým novým.
Z Titanika sa stalo memento, symbol, a stále má čo povedať.

Áno, je to žalostný pohľad na 13 člnov Titanicu, ktoré vzala po záchrannej akcii na palubu Carpathia. Smutná pripomienka toho, čím všetkým Titanic býval. K tejto malej flotile sa neskôr pridal ešte skladací čln A, ktorý našiel parník Oceanic preplavujúci sa blízko miesta potopenia 13. mája 1912, čiže mesiac po tragédii. V člne boli tri mŕtve telá, ktoré tam zanechal piaty dôstojník Lowe, keď vystupoval na palubu Carpathie ráno 15. apríla. Telá boli následne pochované na mori a jednalo sa o dvoch členov posádky (išlo o námorníka a kuriča) a pasažiera prvej triedy Thomasa Beattieho, ktorý mal na sebe svoj drahý večerný oblek. V člne bol aj kabát Richarda Norrisa Williamsa, ktorému bol neskôr vrátený. Okrem toho sa na dne našiel aj prsteň s vyrytým nápisom "Edward and Gerda". Patril buď Edwardovi Lindellovi alebo Elin Lindellovej nakoľko Elinino stredné meno bolo Gerda. Pasažier August Wennerström, ktorý sedel v člne, držal Elin za ruku zatiaľ čo sa ona držala drevenej obruby z vonkajšej strany člna pričom bola polovične namočená vo vode. Gerda do rána nevydržala a Augustovi došli sily, stisk povolil a videl ako nešťastná žena mizne pod hladinou. Iróniou osudu je, že v tom istom člne bol aj jej manžel Edward. August sa na neho v zúfalej bezmocnosti otočil, aby mu oznámil smutnú správu. Edward, ktorý po celý čas napoly ležal, napoly sedel na vodou zaliatom dne člna bol však už mŕtvy, zamrzol. August neskôr napísal:

"Na prvý pohľad som si pomyslel, že zostarol o šesťdesiat rokov. Jeho tvár sa prepadla, vlasy a fúzy od zimy zošediveli, oči sa zmenili... Len sa pozeral priamo pred seba, ani sa nepohol, ani nevydal slova."

Jedna kuriozita k člnom - dodnes ostáva záhadou, kde člny skončili a čo sa s nimi vlastne stalo.

Zdroj: "On a Sea of Glass - The Life and Loss of The RMS Titanic (2012)"