Skočiť na obsah

lopata555

Odporúčané príspevky

A co promenada na palube A? Ta bola kedy v plane? Podla fotiek co si sem daval kde je Olympic a Titanic vedla seba tak tam Titanic nema promenadu este vobec krytu. A pisal si ze naposledy boli takto spolu v marci. Z toho vychadza ze musela byt zakryta na poslednu chvilu alebo sa mylim? Od marca do prvej plavby v aprili je to totizto uz len mesiac. Hm?

  • Páči sa mi to 1
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Niečo málo informácií predsa len máme. Máš pravdu, že to bola úprava na poslednú chvíľu, pretože z fotografickej evidencie je vidieť, že prípravy na čiastočné zakrytie promenády na palube A začali až na začiatku marca, čiže mesiac pred panenskou plavbou.

Je to zrejmé z fotografie zo 6. marca 1912, ktorú som sem pridával a ktorá v detaile zobrazuje počiatočné prípravy, kde je vidieť na boku paluby rozostavané lešenie:

large.IMG-2262.JPG.44a640708b0d662af3c08

large.IMG-7274.JPG.47426e6dc9182bb6bc913

 

Taktiež z tohto záberu to je evidentné:

large.336110720_Untitled3.png.ece7311879

 

Aj snímky z 2. marca 1912 v podstate zobrazujú na pravoboku niečo, čo môže byť považované za rám k novým oceľovým plechom a oknám:

large.149735802_3692786374170051_6154043

 

Nové okná však neboli inštalované ani do 8. marca, kedy bol Titanic premiestnený k blízkemu prístavisku a Olympic opustil Belfast takže tieto práce sa museli udiať niekedy medzi 9. marcom až 31. marcom. Až ďalšia najbližšia fotografia Titanicu z 1. apríla 1912 ukazuje, že promenáda je už krytá, Tento deň bol aj pôvodne stanovený na jeho skúšobnú plavbu, no kvôli silnému vetru bola plavba presunutá na nasledujúci deň. Že silno fúkalo je vidieť aj pri pohľade na dym z komínov:

large.1597113_228800500633135_1442747298

 

Skúšobná plavba mala inak začať o 10:00 avšak len čo prvé lúče začali dopadať na Britské ostrovy, priniesol so sebou nový deň aj nezvyčajnú zmes počasia - jasný slnečný svit, dážď so snehom, silný vietor a dokonca krupobitie. V Londýne napadol popoludní sneh zatiaľ čo na severe Írska - ako noviny "Daily Express" hlásili - zúrila silná víchrica, ktorá dorazila aj do prístavu v Belfaste. Neostávalo teda nič iné ako skúšobnú plavbu odložiť na nasledujúci deň. "The Belfast Newsletter" písal: ,,Stovky divákov meralo cestu k prístavisku, aby sa prišli pozrieť na to, ako nový parník po prvýkrát vstupuje na otvorené more. Namiesto toho ich však čakalo sklamanie, ktoré ale bolo aspoň vykompenzované veľkolepým pohľadom na krásne plavidlo."

Album Johna Kempstera obsahoval tiež jednu fotografiu z 1. apríla 1912:

large.IMG-6638.jpg.7ee26b158faa58f2ffbac

  • Díky! 2
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

  • Pred 4 týždňami...
  • Pred 1 mesiacom...
  • Pred 2 mesiacmi...
  • Pred 1 mesiacom...
  • Pred 6 mesiacmi...

Presne pred 110 rokmi - 10. apríla 1912 - sa na svoju panenskú plavbu vydal do tej doby najväčší zaoceánsky parník Titanic.

Vzduchom sa šíri zvuk lodných píšťal, veľký parník sa pomaly prebúdza k životu a ľudia na brehu sa lúčia so svojimi rodinami, priateľmi, známymi; netušiac pritom, že mnohým z nich dávajú svoje posledné zbohom. Cestujúci sú plní očakávania, čo so sebou táto plavba prinesie. Pasažieri tretej triedy sa už teraz tešia na vyhliadky a možnosti, ktoré im má Nový svet priniesť.

Spoločnosť White Star Line pôvodne stanovila plavbu na 20. marca avšak kvôli významnému časovému sklzu nemohla loď vyplávať skôr. Nebyť tohto odkladu, zrejme by sme ani netušili, že sa nejaký Titanic práve dnes vyplavil. Bola to však len jedna z vecí, ktoré nehrali nešťastne slávnemu parníku do karát. Osud si to zariadil inak... ľadovec už čakal na Titanic.

Maľba: Ken Marshall

Text z FB stránky: RMS Titanic sk/cz

 

large.8C5DF905-2B0E-4A8F-80AA-6DEB649B2B

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

  • Pred 5 týždňami...
  • Pred 4 mesiacmi...

Na toto hovoríte čo? Je to ďalšie video od údajného odborníka na Titanic, českého podnikateľa Onřeje Vrkoče. Vo videu som si vsimol niekoľko veci, ktoré asi nebudú úplne pravda. Napríklad informacia o Modrej stuhe. Pokial viem tak Titanic nikdy nesuperil o najrýchlejšiu plavbu, či?

 

 

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

tehnicky  sa to nedialo tak ze sa prihlasis ale ze doplavas rychlejsie.  A kedze Titanic nedoplaval, tak ju nema.  Ale pokial viem ( ale nie som specialista na Titanik), tak nebol konstruovany na rychlost,   obecne velkost a rychlost su dost protichodne poziadavky.  A kedze ani pred vyplavanim neoznamovali ze sa pokusia prist co najrychlejsie tak ide o zrejme o famu.   Jeho prednosti boli velkost a luxus.  a paradaxne bezpecnost :)

  • Díky! 1
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

No, pán Vrkoč je rozprávkar a rozsieva nepravdivé informácie a v mnohých prípadoch zavádza. Nie len v tomto videu. Očividne sa však vie dobre predať a ľudia, ktorí o Titanicu moc toho nevedia, sa dajú samozrejme nachytať na jeho báchorky. Vopred sa ospravedlňujem za dlhú odpoveď k videu. :D 

3:10 - nie je pravda, že Marconiho pracovníci mali v prvom rade odosielať správy pre pasažierov. Naopak, prioritne slúžili pre posádku pre komunikáciu s inými loďami, s ktorými si vymieňali dôležité depeše vrátane tých o nebezpečenstve ľadu a jeho pozície.

3:28 - Californian neďaleko Titanicu nekotvil. Nie je možné kotviť na mieste, kde je hĺbka viac ako 3000 m. Popravde, Californian a Titanic boli po zastavení unášané morskými prúdmi na juhozápad.

3:55 - rétorika, akú použil Phillips, keď na ohlušujúcu správu z Californianu reagoval vyťukaním skratky DDD, čo znamenalo „shut up“, čiže „sklapni!“, nebola žiadnym hrubým prejavom ale táto fráza sa bežne používala. Nemala žiaden agresívny nádych alebo podtón a len znamenala, aby nechal jeden operátor priestor pre vysielanie tomu druhému a zbytočne ho nerušil. Operátori si bežne zasielali skratky ako OM, čo znamenalo „old man“, čiže starec, alebo GTH, čo znamenalo „Go to hell“, čiže choď do pekla. Bolo to však súčasťou ich četovania. Dokonca na druhý deň ráno, keď bol Titanic už na dne Atlantiku zaslala loď SS Birma správu Carpathii, či chce pomôcť s preživšími. Z Carpathie prišla odpoveď „shut up!“. Phillips teda Evansa v žiadnom prípade neodpálkoval ani ho nemienil nijako uraziť. Pán Vrkoč zavádza keď vraví, že Evans zaslal Titanicu pozíciu o ľade a že si ju Phillips zapísal a šupol do vrecka. V správe, ktorú Evans poslal Titanicu iba stálo, že zastavili a že sú obklopení ľadom (bez zmienky o pozícii). Z toho vyplýva, že Phillips na Titanicu si ani nemohol zapísať pozíciu ľadu, keďže mu nebola zaslaná. Pán Vrkoč však tvrdí, že si ju Phillips zapísal... Ďalší problém je, že táto správa nemala na začiatku predponu MSG (Master Service Gram) čo by inak znamenalo, že to je správa adresovaná priamo kapitánovi, ktorú by inak musel Phillips povinne hlásiť kapitánovi. Phillips správu bez tejto skratky vyhodnotil ako bežnú správu, ako taký pokec znudeného operátora na blízko stojacej lodi obklopenej ľadom a nedal o nej vedieť posádke, či kapitánovi. Phillips ale na vine nebol, pretože pochybil Evans, ktorý pri tak dôležitom aspekte, akým bol ľad, nedal do správy predponu MSG. Na druhej strane, Phillips mohol túto správu vyhodnotiť ako dôležitú aj keď neobsahovala spomínanú predponu.

9:42 - Apriórne tvrdenie, že by ďalekohľady hrali nejakú rolu, ako pán Vrkoč tvrdí, nie je založené na žiadnom argumente. Dovolím si tvrdiť, že sa týmto problémom v skutočnosti nikdy nezaoberal a nikdy nečítal o skúsenostiach hliadok a kapitánov, ktorí o tom vypovedali pred Britskou vyšetrovacou komisiou v Londýne. Všetci sa zhodli, že ďalekohľady slúžili len ako pomôcka po tom, čo bol ľadovec spozorovaný voľným okom. Ďalekohľad mal potom slúžiť len na bližšiu inšpekciu ale nie na odhalenie ľadovca. Spoliehanie sa na ďalekohľad môže spôsobiť viac škody ako úžitku, pretože jeho časté používanie vedie k prílišnej pozornosti na jednu malú oblasť horizontu po dlhší čas a taktiež vytvára efekt tunelového videnia, ktorý znižuje zorné pole. V praxi to tak aj naozaj je a neustále používanie ďalekohľadu dramaticky zmenšuje zorné pole zo 180° len na niekoľko stupňov, čo má za následok stratu periférneho videnia a stratu povedomia o okolitej situácii. Ak pohľad nie je sústredený na správne miesto v správny čas, hliadkujúci námorník môže veľmi ľahko nestihnúť uvidieť niečo dôležité. Okrem toho, Titanic narazil do ľadovca o 23:4O počas bezmesačnej noci a len za svitu hviezd. Zaujíma ma, či pán Vrkoč niekedy pozeral v úplnej tme do ďalekohľadu a či v ňom videl niečo viac ako môže vidieť okom. Zaujíma ma však výskum, ktorý vo videu spomína, že by bol ľadovec v ďalekohľade vidieť skôr. Rád by som sa naň pozrel.

12:30 - K spätnému chodu ani neprišlo, resp. ak bol takýto príkaz aj vydaný – čo je však v rozpore so všetkými výpoveďami okrem tej od štvrtého dôstojníka Boxhalla– nebol dostatok času na to, aby sa stroje stihli zastaviť a znova rozbehnúť v opačnom smere. Jednoducho na to nebol dostatok času a v momente prvého kontaktu lode s ľadovcom, a aj počas celej doby kolízie, sa lodné skrutky ešte s určitosťou stále otáčali. Z výpovedí druhého dôstojníka Lightollera, prikladača uhlia Thomasa Dillona, alebo pasažiera prvej triedy Henryho Stengela vieme, že sa stroje zastavili asi 1 a pol, až 2 minúty po náraze.

13:17 - Tu pán Vrkoč udáva nesprávny číselný údaj a po ňom zavádza diváka tým, že bol tento časový údaj zaznamenaný do lodného denníka. Lodný denník sa nezachoval takže nevieme, čo do neho bolo po náraze zapísané. Určite však môžeme povedať, že nikto z prítomných nestopoval koľko sekúnd trvalo Titanicu do nárazu do ľadovca. Každopádne, zo stáčacích charakteristík lodí triedy Olympic sa zistilo, že loď potrebovala cca 37 sekúnd na natočenie sa o dva dieliky kompasu (22,5°) pri rýchlosti 21,5 uzla za hodinu. Tieto údaje predložil pred Britskú vyšetrovaciu komisiu v 27. deň vyšetrovania lodný konštruktér Edward Wilding z lodenice Harland & Wolff a neskoršími analýzami (viď napr. analýza od Samuela Halperna "I thought it was a narrow shave") sa zistilo, že sa Titanic stihol pred nárazom natočiť len o asi 1 a pol dieliku kompasu (pričom sa plavil rýchlosťou približne 22,5 uzla), čo by zodpovedalo cca 30 sekundám, o ktorých hovorí pán Vrkoč. Akurát, že pán Vrkoč v tom má trošku guláš, pretože 30 sekúnd, o ktorých hovorí by uplynulo od vydania manévrovacieho rozkazu "Hard-astarboard" až po zrážku s ľadovcom, a nie od spozorovania ľadovca až po náraz. Od spozorovania ľadovca po náraz to bolo oveľa viac sekúnd a aproximáciami sa stanovilo toto číslo na cca 43 sekúnd (od trojitého zabúchania na zvon až po náraz). Vieme to preto, lebo po spozorovaní ľadovca najskôr hliadka volala na mostík pričom muž hliadky Fleet tvrdil, že bol na telefóne asi pol minúty. Tento odhad je zrejme trošku zveličený (i keď podobne sa vyjadril kormidelník Hichens, ktorý v čase kolízie stal práve za kormidlom Titanicu) ale podstatné je, že po spozorovaní ľadovca nebol okamžite vydaný rozkaz zatočiť s loďou na ľavobok. Extenzívna a zaujímavá analýza spomínaného problému sa nachádza v slovenskom jazyku tu: https://www.facebook.com/RmsTitanicSkcz/photos/1948043175375517

13:50 - Paradoxne, ak by bolo kormidlo väčšie a stáčanie Titanicu do strany výraznejšie, resp. efektívnejšie – s čím súvisí aj kratší čas odozvy otáčania aký v skutočnosti bol - tak by sa loď ľadovcu síce vyhla svojou provou, ale prílišné natočenie celého parníku na stranu by malo za následok, že by bola ľadovcu vystavená korma.

large.Otacanie.png.af5d3b1b4c5d6b6974aef

Kontakt s ľadovcom by nastal v stredných či zadných častiach trupu (viď vyššie spomínaná analýza v linku) a pravdepodobne by bolo vodnému živlu vystavených ešte viac vodotesných oddielov ako pri skutočnej udalosti (a to vrátane kotolní, strojovní a oddielov so strojmi vyrábajúcimi elektrickú energiu. Za takýchto podmienok je stroskotanie lode nie len že rýchlejšie, ale aj fatálnejšie, pretože zaplnením oddielov v strede lode dochádza k strate pozdĺžnej stability plavidla, ktorá vedie k významnému náklonu na stranu a loď sa neskôr takmer určite prevrhne na stranu (zrejme najhorší možný scenár, ktorý môže na potápajúcej sa lodi nastať). Treba myslieť aj na to, že zatopením strojovne na výrobu elektrickej energie by loď veľmi rýchlo prišla o dodávku elektriny a loď by sa ponorila do úplnej tmy, čo by znemožňovalo evakuáciu pasažierov a malo za následok ešte väčšiu paniku. Mnohí z nich by kvôli tme zostali uväznení v podpalubí a zrejme by iba ťažko hľadali cestu na horné paluby. Posledná dôležitá vec je komplexnosť procesu otáčania. Keď totižto plavidlo opisuje kruh - podobne ako keď uvedieme volant na aute do krajnej polohy a točíme sa v kruhu -, tak jeho prova a korma neopisujú tú istú kruhovú stopu ale sú voči sebe posunuté. Ide o komplikovanejší proces, pretože sa plavidlo pohybuje fluidom a nemá styk s pevným povrchom tak ako kolesá auta. Spomínajúc práve autá, tento proces otáčania lode sa dá tak trochu prirovnať k tzv. driftovaniu pretekárskych áut. Takže nie pán Vrkoč, ani spätný chod strojov, alebo skôr ani ich zastavenie nemohlo za stroskotanie lode. Loď by sa ľadovcu nevyhla ani keby stroje bežali na plné obrátky. Problémom tu bol čas - ľadovec bol jednoducho spozorovaný príliš neskoro na to, aby sa manévrom, aký vydal Murdoch, dalo vyhnúť zrážke.

22:36 - Titanic nebol tak úplne konštruovaný na zatopenie 4 komôr. Takýto 4-komorový štandard spĺňali len štyri podmienky zatopenia, ktoré vyplývajú z jeho krivky o zaplaviteľnej dĺžke. Existovali dokonca tri podmienky, pri ktorých by sa loď potopila, aj keby mala zaplavené len 3-komory. Loď ako táka bola navrhovaná skôr pre 3-komorový štandard (aj keď nie v každej oblasti ako zobrazuje obrázok) čo teda znamená, že akékoľvek tri susediace vodotesné oddiely, mohli byť zatopené, a loď by zostala na hladine (s výnimkou spomínaných troch podmienok, ktoré do toho nespadali). Úplne sto percentne spĺňal Titanic dvojkomorový štandard.

large.406120333_Untitledsdsdsd.png.8888d

Pre celkovú predstavu koľko susediacich vodotesných oddielov mohlo byť zatopených, bez  toho, aby sa loď potopila, ilustruje tento obrázok. Ak by sme ku každej podmienke so zatopenými komorami pridali o jeden oddiel naviac, loď by sa potopila:

large.1961756_344658295714021_2817440959

Pán Vrkoč pokračuje informáciou, že sa Titanicu začalo hovoriť, že je nepotopiteľný po zrážke krížniku Hawke s Olympicom. Toto nie je pravda. S nepotopiteľnosťou prišiel aj oveľa skôr technický časopis "The Shipbuilder", ktorý písal o Olympicu a Titanicu ako "practically unsinkable" a to pred zrážkou Olympicu s Hawkom. Dokonca existuje brožúra zo septembra roku 1910 od samotnej White Star Line, (ktorá je v tejto téme myslím na strane 3 alebo 4), v ktorej sa nachádza zmienka o nepotopiteľnosti. Nebolo to však nič nové, s nástupom nových superlodí s vodotesnými prepážkami boli mnohé parníky označované práve touto nálepkou. Dokonca tak označil skôr postavené lode Lusitaniu a Mauretaniu aj keď v ich prípade sa použilo len slovo “unsinkable” a nie “practically unsinkable”.

24:30 - Pán Vrkoč v tom má opäť guláš. Skrutky Titanicu zostali na Titanicu po celý čas a ponory k vraku zobrazujú na jednej z lopatiek číslo 401, čo bolo číslo Titanicu (Olympic mal číslo 400). Lodné skrutky týchto dvoch lodí ani nemohli byť zameniteľné, pretože každá z nich mala iné stúpanie závitu. Počas opráv Olympicu v Belfaste dostala loď iba jeden hnací hriadeľ Titanicu a zopár ďalších komponentov, ale nie lodné skrutky.

26:00 - Čiastočné krytovanie paluby A na Titanicu nemá absolútne žiadny súvis so spevnením lode. Dôvod je oveľa prozaickejší. Lode boli na vodu spustené s tou istou vnútornou konfiguráciou a Olympic a Titanic mali na palube B krytú promenádu pre prvú triedu. Počas stavby Titanicu sa však rozhodlo, že tento priestor vyplnia dodatočné luxusné apartmány a kajuty prvej triedy. Tým pádom sa vlastne zvýšila hrubá priestornosť Titanicu čím získal status najväčšej lode na svete (aj keď rozmerovo bol tak isto dlhý, vysoký a široký ako Olympic). Titanic ale týmto prišiel o krytú promenádu a tak sa rozhodlo, že ako kompenzácia tohto strateného priestoru sa čiastočne prekryje promenáda na palube A. Ak by bola pravda, čo hovorí pán Vrkoč, tak by to znamenalo, že sa Olympic plavil celých 24 rokov s nespevnenou konštrukciou???? Ak by bolo nutné spevňovať konštrukciu Titanicu takýmto spôsobom, prečo by nezakrytovali celú otvorenú promenádu na palube A? Treba si uvedomiť, že zakrytovanie okien resp. otvorov na hornej palube nemá s pevnosťou plavidla nič spoločné. Je to len ďalší populárny mýtus, ktorý niektorí ľudia s obľubou šíria, viď pán Vrkoč. Mimochodom, to ohýbanie lode na mori, o ktorom hovorí, je práveže žiaduce a bol to úmysel konštruktérov a práve kvôli tomu sa na Titanic a Olympic robili dilatačné škáry, aby loď na rozbúrenejšom mori "pružila". Tretia loď Britannic mala dokonca až tri takéto dilatačné škáry, o ktorých keby sa vie, že nie sú vhodným konštrukčným riešením, by nikdy neboli zamýšľané a inštalované na novú, tretiu loď z triedy Olympic.

27:20 - Domovským prístavom Titanicu nebol Southampton. Aj keď sa z neho plavil tak bola loď registrovaná v Liverpoole a toto mesto bolo aj jej domovským prístavom, nakoľko tam v tej dobe ešte stále sídlili kancelárie White Star Line. To je aj jeden z dôvodov, prečo mal Titanic vzadu na korme pod svojim menom napísané "Liverpool".

29:27 - Peter Taraba v komentári nado mnou spomína Modrú stuhu. Samozrejme, že to, čo odznelo vo videu, je hlúposť. Skôr nechápem tomu ako môže samozvaný odborník na Titanic (vo videu je dokonca pri jeho mene napísané "Expert na Titanic") tvrdiť, že sa Titanic hnal plnou rýchlosťou skrz Atlantik, aby získal Modrú stuhu? Myslím si, že aj zbežný záujemca o Titanic dávno vie, že sa jedná o populárny mýtus nakoľko lode triedy Olympic neboli stavané pre rýchlosť ale pre pohodlie a prepych. Ako sa inak mohol Titanic porovnávať s rýchlosťou konkurenčných lodí Cunardu Mauretaniou a Lusitaniou keď ich priemerné rýchlosti boli až 24 uzlov za hodinu? Veď Mauritania bola držiteľkou Modrej stuhy od roku 1907 a prvenstvo si držala celých 20 rokov! Čakal som už len, kedy pán Vrkoč povie, že sa Titanicu hovorilo "Loď snov".

45:15 - Nie je pravda, že nedeľňajší nácvik posádky s člnmi bol zrušený kvôli tomu, aby neotravovali pasažierov. Smith sa takto rozhodol kvôli silnejšiemu vetru, ktorý počas toho dňa bol.

46:50 - Blízko neboli dve lode, ale len jedna a všetky dôkazy nasvedčujú tomu, že sa jednalo o parník Californian a s týmto záverom vyšli aj obidve vyšetrovacie komisie. Pán Vrkoč by mal menej čítať Hubáčkovu knihu Titanic, ktorá v sebe obsahuje niekoľko mýtov vrátane toho o druhej lodi Samson, rybárskej lode, ktorá v daných vodách načierno lovila tulene. Tento mýtus bol však dávno vyvrátený a Samson sa ani nemohol nachádzať blízko Titanicu, pretože v tej dobe kotvil na Islande.

48:40 - Ďalší nezmysel - pán Vrkoč by si mal doštudovať, čo hovorili vtedajšie nariadenia. Biele signalizačné rakety boli považované za núdzové svetlice a v takomto stave aj boli vystreľované. Nariadenia okrem toho hovorili, že akékoľvek rakety (tzn. akejkoľvek farby) vystreľované v pravidelných intervaloch znamenajú, že sa plavidlo nachádza v núdzi a žiada o pomoc a to aj Titanic robil. Článok 31 z príručky The Rules of the Road at Sea z októbra 1910, ktorej nariadenia v tom čase platili, o tomto jasne hovorí v bode č. 3 na strane 89:

large.1064135245_Article31fromTheRulesof

Zaujímavé, že ak by to bolo tak, ako uvádza pán Vrkoč, tak prečo by ani jeden z posádky Californianu neprišiel s touto námietkou o inej farbe rakiet počas vyšetrovania katastrofy? Druhý dôstojník Californianu Stone a kadet Gibson, ktorí rakety pozorovali, povedali, že rakety boli biele. Pomocny strojník Californianu Ernest Gill taktiež povedal, že boli biele až bledomodré (Gillova výpoveď je však sporná, nie kvôli farbe rakiet, ale iným veciam, ktorých svedkom zrejme nemohol byť). Pán Vrkoč hovorí o show... Prosím vás, aká loď by uprostred Atlantiku vo vodách zamorených ľadovcami len tak zastavila a v pravidelných intervaloch by na oblohu posielala biele rakety? Okrem toho sa dnes aj vie, že Californian by to aj tak nestihol dopraviť sa na miesto katastrofy v dostatočnom predstihu ale že by v najlepšom prišli asi 20 minút po potopení lode. 

1:03:13 - Turecké kúpele ani bazén sa nenachádzali nad palubou E. Boli umiestnené na palube F.

  • Páči sa mi to 2
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

To o tých raketách som už niekde počul alebo čítal, a vždy som si aj myslel, že ako núdzové rakety mohli byt použité len biele. Diky za objasnenie.

K tej rétorike Phillipsa na Titanicu - úplne sa mi vynára tá nepoužíva scéna z Cameronovho filmu, kedy má Phillips nahnevanú reakciu.

To o tých komorách som teda nevedel. Vždy som bol v tom, že Titanic mohol mat zaplavené hocjake 4 komory… 

Čo viem tak zakrytovanie paluby A povazuje veľa ľudí za hlavný rozdiel medzi olympicom a Titanicom a asi to aj tak je lebo na pohľad to je fakt hlavná črta ktorá ich odlišuje. Ale počul som aj názory, že bola zakrytá na Titanicu kvôli tomu, že počas nejakych ciest Olympicu sa stavalo, že sa na vrchné paluby kvôli silnému vetru dostaval aerosol z mora. 

Tiež som čítal v Hubáčkovej knihe, že tou tajomnou loďou bola rybárska loď Samson. Vždy som to považoval za uzavreté. Nebolo to tak nejak že kapitan sa na smrteľnej posteli priznal, že videli rakety Titanicu ale ze schválne neodpovedali lebo sa bali pretože nelegálne lovili v tých vodách tulene? Vlastne tato téma neznámej lode medzi Californianom a Titanicom sa tu ešte nerozoberala.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Tak pozri, obidve vyšetrovacie komisie sa zhodli na tom, že loďou, ktorú videli z paluby Titanicu, bol Californian a nevycucali si to len tak z prsta. (Slovom videli sa má na mysli, že jediné, čo bolo skutočne vidieť, boli len stožiarové a pozičné červené alebo zelené svetlo. Žiadne obrysy lode, žiadna silueta trupu, žiadne komíny. V tej tme a na takú diaľku sa nič ďalšie ani nedalo vidieť. Z paluby Californianu potom taktiež videli len svetla na stožiari, pozičné svetla a niekoľko jasných svetiel na trupe pozorovanej lode.)

Komisie sa držali výpovedí, ktoré im poskytli jednak preživší pasažieri Titanicu a jednak členovia jeho posádky alebo posádky Californianu. Od druhého dôstojníka Californianu Stonea vieme, že videl celkovo osem bielych rakiet. Z Titanicu ich bolo vystrelených asi tucet (podľa druhého dôstojníka Titanicu Lightollera a štvrtého dôstojníka Boxhalla). Titanic narazil do ľadovca o 23:40. Z Californianu sledovali parník na obzore, ktorý okolo tohto vasu zastavil. Titanic sa potopil o 02:20. Z Californianu hlásili, že okolo tohto času im pozorovaný parník zmizol z dohľadu.

Existuje vela dobrej literatúry na danú tému ale rozpisovať sa tu podrobne o danom probléme - na to tu zial nie je priestor. “Prípad Californian” je jednoducho veľmi komplexná téma.
 

 

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Dňa 24. 9. 2022 at 10:03, PeterTaraba napísal:

Napríklad informacia o Modrej stuhe. Pokial viem tak Titanic nikdy nesuperil o najrýchlejšiu plavbu, či?

Co si ja pamatam, tak Titanic nemal sancu superit o najrychlejsiu plavbu. Napriek tomu bol tusim vyvijany  tlak na velenie lode, aby plavba z reklamnych dovodov trvala co najkratsie.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Presne tak, jediná snaha, ktorá bola vyvíjaná, bola poraziť výsledok z panenskej plavby Olympicu pred rokom. O žiadnom inom súperení s konkurenčnými loďami Cunardu (Mauretania, Lusitania) sa hovoriť nedalo.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

  • Pred 1 rokom...
Dňa 7. 2. 2024 at 18:49, PeterTaraba pridal:

Davam do pozornosti novy dokument o neznamej lodi blizko Titanicu.

Podľa dokumentu neišlo o Californian ale o Mount Temple.

 

https://www.youtube.com/watch?v=GstJ0NfoKGc&t=1s&ab_channel=HistoryMax©2018

Pri tomto dokumente je to podobne ako pri dokumente s požiarom („Titanic: Peklo před katastrofou“). Všetkého, čoho sa chytí konšpiračný teoretik a investigatívny novinár Senan Molony, končí novou senzačnou teóriou, ktorá však nikdy nemá pevné základy.

Pre laika sú tieto dokumenty škodlivé, pretože nemá dostatok informácií na to, aby vedel zanalyzovať nepodložené tvrdenia. Navyše sa protagonisti snažia preniesť bremeno viny Californianu za neposkytnutie pomoci Titanicu na posádku Mount Templu.

A teraz trochu faktov a menej fikcie. V dokumente je nesprávny predpoklad, že Titanic po náraze smeroval svojou špičkou (provou) na západ. To vyobrazuje aj ich chybná grafika mapy v čase 34:36. Svedkovia z Titanicu tvrdili, že svetlá neznámej lode videli jeden až dva dieliky vľavo od provy (cca 11° až 22,5° smerom doľava od špičky lode). Ak by Titanic po náraze skutočne smeroval na západ, skutočne by jeho pasažieri a posádka videli svetlá neznámej lode na západe ako to ukazuje mapka z dokumentu:

large.IMG-9886.PNG.25b1410ea24d4cc2f1805

 

Lenže! Títo falošní historici nezohľadnili podstatnú skutočnosť, že Titanic spravil úhybný manéver pozostávajúci z dvoch príkazov a že po zastavení smeroval na sever! Obrázok povie za 100 slov:
large.Beznzvu11.png.4b64ef3a668192e8f09f

 

Prvý dôstojník Murdoch vydal najskôr príkaz na stočenie lode doľava od ľadovca (spolu so zastavením motorov); a v momente, kedy loď s ľadovcom kolidovala, vydal druhý príkaz na stočenie lode doprava, aby ľadovec ďalej nepoškodzoval bok trupu. Z výpovedí vieme, že sa po náraze Titanic minútu až dve plavil pri polovičnej rýchlosti až pokiaľ nadobro nezastavil svoje motory. Manévre Titanicu videli z vranieho hniezda na prednom stožiari aj muži hliadky Frederick Fleet a Reginald Lee a ďalší svedkovia. No a po zastavení mieril Titanic na sever. Najpriamejší dôkaz tohto tvrdenia pochádza od pohotovostného kormidelníka Rowa, ktorý počas evakuácie lode pomáhal na ľavoboku so signalizovaním Morseovou lampou pre neznámu loď na horizonte, a na pravoboku s detonáciou núdzových svetlíc v prednej časti mostíka. Rowe ako kormidelník zrejme počas plnenia úloh odbehol buď do kormidelne alebo do prednej časti mostíka a odčítal tento údaj z lodného kompasu. Doslova totižto povedal: „Špička lode smerovala na sever.“ Ak vezmeme do úvahy magnetickú deklináciu, tak severný magnetický pól varioval približne 2 dieliky kompasu od zemepisného (skutočného) severného pólu. Ak prova Titanicu smerovala podľa magnetického kompasu na sever, tak podľa zemepisných svetových strán smerovala približne na severo-severo-západ (SSZ), tak ako je to znázornené na obrázku vyššie. Dodatočný dôkaz (aj keď nepriamy) o druhom manévrovacom príkaze pochádza z činnosti troch mužov: prvého dôstojníka Murdocha, štvrtého dôstojníka Boxhalla a kapitána Smitha. Títo traja muži sa totižto po náraze odobrali na pravé krídlo mostíka, z ktorého sa snažili zazrieť miznúci ľadovec v tme. Toto je v podstate dôležitý detail, pretože ak by sa Titanic po náraze do ľadovca odkláňal smerom na ľavobok za vykonávania prvého manévrovacieho príkazu, tak by sa celkom iste muži vybrali na ľavé krídlo mostíka. V neposlednom rade potvrdzuje smerovanie lode skôr severne aj samotný vrak, resp. prova Titanicu, ktorá je orientovaná na severo-severovýchod. Obrázok nižšie:

large.Vrakovisko2.png.1574571c4b4e5c447c

 

K čomu toto všetko? Pretože ak by tvorcovia dokumentu skutočne zasadili provu Titanicu smerujúcu na sever (ako to v skutočnosti aj bolo), jedinou loďou, ktorej svetlá by sa mihotali na horizonte jeden až dva dieliky kompasu vľavo od provy Titanicu, by patrili jedine Californianu. Smerová línia týchto lodí totižto presne zapadá do toho, o čom hovorili očití svedkovia z obidvoch lodí: Z Titanicu vidia svetlá „neznámeho“ parníku (Californianu) približne smerom na severo-severozápad (podľa magnetického kompasu), a z Californianu vidia svetlá „neznámeho“ parníku (Titanicu) na juho-juhovýchode (tiež podľa magnetického kompasu). O svetlách na juho-juhovýchode  totižto vypovedali dvaja kľúčoví svedkovia Californianu – druhý dôstojník Stone a kadet Gibson. Ba čo viac, z toho istého smeru a priamo nad svetlami parníku videli títo dvaja muži aj biele núdzové svetlice vybuchujúce v pravidelných intervaloch. Obrázok nižšie povie opäť za 100 slov:
large.Pozicnalinia.png.dbceb4b6e203f8265

Na mape sú zaznačené hlavné body:

  • známa poloha vrakoviska Titanicu
  • chybná SOS pozícia, ktorú Titanic vysielal a ktorá bola približne 13 míľ západne od skutočného miesta potápania
  • pozícia zastavenia Californianu o 22:20 v nedeľu 14. apríla, ktorú udal kapitán Lord počas vyšetrovania a ktorá bola v kontradikcii s ostatnými pozorovaniami (napríklad nezrovnalosť v kurze lode; nezohľadnenie vplyvu Labradorského prúdu, ktorý unášal Californian juhozápadne atď)
  • poloha Californianu na základe skutočnej línie lode a podľa metódy "dead reckoning" (opäť nezohľadňujúca vplyv Labradorského prúdu)
  • pravdepodobná skutočná pozícia Californianu počas potápania Titanicu (tu je kľúčová práve červená línia, ktorá presne korešponduje s pozorovaním svetiel z obidvoch parníkov. Respektíve presne korešponduje so smerom odčítaným z magnetického kompasu)

 

Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že pozorovanou loďou z Titanicu bol Californian a nie Mount Temple.

  • Díky! 1
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Hm zaujimave. Rozumiem teda tomu spravne? Scenare su teda dva - jeden s Mount Temple a druhy s Californianom pricom rozhodujuci je len smer provy podla toho kam mieri? Cize scenar sa odvija len od smeru?

 

Tym padom ak Titanic smeroval na zapad, videl by svetla Mount Templu ktory bol za ladovym polom? A Ak by Titanic smeroval takmer na sever, videl by Californian?

large.IMG-9886.PNG.24059d0a0bbcc1f0689b7

Cize smerovanie spicky lode na urcitu svetovu stranu je smerodatne hej?

 

A co sa týka svetiel neznamej lode pri pohlade z T: tie teda boli vzdy vidiet kusok dolava od provy tak ako som zakreslil na obrazku? Cize ako si pisal 1-2 dieliky kompasu co je vlastne presne 11,25 az 22,5° ?

large_10.jpg.c010334474446edc6aea4202de2

 

Takze ak to zhrnieme. Svetla pri pohlade z Titanicu bolo neustale vidiet vlavo od provy, ale rozdiel je v tom ako by bola spicka lode nasmerovana (myslim tym ze mohla smerovat bud na zapad alebo skor severne)

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Presne tak, scenáre sú dva. Avšak ako som písal, prova Titanicu nesmerovala po náraze na západ ako ukazuje dokument, ale severne. A to že skutočne smerovala severne je podložené množstvom nezávislých výpovedí. Čiže skutočný scenár je len jeden - ten s Californianom.

Okrem toho, v dokumente neodznela jedna veľmi podstatná vec (niet sa čo čudovať, ak by tam odznela, ich teória o Mount Temple by sa rozpadla ako domček z karát). Totižto zamlčali, že posádka Californianu spozorovala Mount Temple až ráno po rozodnení. Do tej doby ho v noci vôbec nevideli. To isté sa udialo aj na Carpathii, ktorá ráno o 04:00 dorazila k miestu nešťastia a z vody vyzdvihla prvý čln, v ktorom štvrtý dôstojník Boxhall zapaľoval zelené svetlice. Čiže aj Carpathia videla svetlá Mount Templu až po rozodnení a nie predtým. Mount Temple jednoducho nebolo vidieť počas noci a počas potápania Titanicu, pretože bol od neho veľmi ďaleko!

Trasa Mount Templu najlepšie vidno na mapke:

large.Drahylodi2.png.02795b3f2db39c93657

Pôvodne sa Mount Temple plavil z východu na západ a v "Bode obratu" mal zmeniť kurz smerom na prístav St. John v New Brunswicku. Kapitán Moore však kvôli ľadovým hláseniam pokračoval ďalej na juh, aby sa vyhol nebezpečenstvu stretnutia s ľadovými horami a ľadovým poľom. To síce predĺžilo jeho plavbu o niekoľko hodín avšak v prospech bezpečnosti svojich pasažierov a posádky. Zmena kurzu sa teda udiala neskôr (až o 19:12), kedy sa natočil severozápadne na St. John a pokračoval v kurze až do 00:26, kedy zachytil SOS signál Titanicu (na Titanicu bolo vtedy 00:42). Moore prikázal okamžite otočiť loď a vydal sa Titanicu na pomoc. Je dôležité si uvedomiť, že Mount Temple bol v tej dobe celých 61 námorných míľ od skutočnej pozície vraku a bol teda príliš ďaleko na to, aby sa lode mohli vzájomne pozorovať (to vám však v dokumente z pochopiteľných dôvodov nepovedia). Z výpovede kapitána Moora potom vieme, že krátko po 03:00 stretáva Mount Temple malý škuner, ktorý mu skríži cestu, o 03:25 spomaľuje kvôli ľadovému poľu, ktoré spozoroval, a o 04:46 je nútený úplne zastaviť motory. Ide teda o časy, kedy bol Titanic dávno na dne oceánu.

Koniec koncov, výpoveď kapitána Moora si môže prečítať každý. Vypovedal aj v New Yorku, aj v Londýne:

https://www.titanicinquiry.org/USInq/AmInq09Moore01.php
https://www.titanicinquiry.org/BOTInq/BOTInq08Moore01.php

  • Pridať bod 1
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Tak potom to uz dava zmysel. Podla tej drahy Mount Templu a casov je to jasne.

Akurat len jedna vec je zvlastna a nedava mi zmysel. Aj v dokumente to vlastne odznelo. Prezivsi Titanicu sa vyjadrovali ze tie nezname svetla boli od nich len par mil. Niektory povedali ze 5 a dalsi ze 7 alebo 10. Vela som si o tom kedysi aj cital a tiez som narazil na rozne odhady vzdialenosti od 5 az do 15 mil myslim. A toto je to zvlastne pretoze vsetci vraveli ze tie svetla boli fakt velmi intenzivne ako by od nich bol ten parnik ozaj len zopar mil ze kamenom by dohodili. A teraz to hlavne, ze ak sa pozrieme na tu mapu (aj ked teda nie je uplne spravna z toho dokumentu) tak je hned jasne ze od Titanicu k Mount Templu je to fakt len 5 az 7 mil. Kdezto od Californianu je to dobrych 19 mil. A pokial viem tak aj kapitan Lord tvrdil ze bol od Titanicu 19 mil.

large.Vzdialenost.png.9d15610f6279a1a97d

Takze som z toho este vacsi jelen. Co ak z nejakeho dovodu fakt Titanic smeroval na zapad a fakt nejako videli na zapade Mount Temple. Nevravim ze ho museli vidiet hned uplne ako vyrazne svetlo, ale ako slaby zdroj svetla a postupne sa priblizoval az bolo svetlo tak zretelne ze si mysleli ze je od nich len par mil (pricom ozaj mohol byt). Akurat ze by to zase nevychadzalo s tymi casmi ako si pisal pretoze o tretej rano bol Titanic uz davno na dne mora...

  • Páči sa mi to 2
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Na slová kapitána Lorda by som sa až toľko nespoliehal nakoľko po príjazde Californianu do Bostonu tvrdil miestnym tlačiam, že sa od Titanicu nachádzal 30 námorných míľ. Keď sa Lorda pýtali na polohu jeho lode počas potápania Titanicu, povedal im, že sa jedná o "štátne tajomstvo". Takéto údaje pritom nebývali vôbec štátnym tajomstvom a lodné spoločnosti ich bežne poskytovali ak boli z akéhokoľvek dôvodu potrebné. Okrem toho Lord v Bostone tvrdil, že nikto z jeho posádky nevidel žiadne núdzové svetlice (už tu preukázateľne klamal) a na reči niektorých členov posádky, ktorí sa rozpovedali, povedal, že námorníci povedia pre dobrý príbeh a zviditeľnenie sa čokoľvek. Po predvolaní do Washingtonu však tvrdil už niečo úplne iné a síce, že bol od Titanicu okolo 19 a pol míle. Nehovoriac o tom, že bol plne informovaný o bielych núdzových svetliciach vystreľovaných v pravidelných intervaloch, ktoré mu hlásil skrz hovorové potrubie jeho druhý dôstojník Stone alebo osobne kadet Gibson. Lord menil stanoviská deň za dňom a tento jeho vyvíjajúci sa príbeh starostlivo sledoval v novinách aj senátor Smith, ktorý po príjazde Carpathie do New Yorku zahájil oficiálne vyšetrovanie katastrofy. Netrvalo dlho a 23. apríla spomenul štvrtý dôstojník Boxhall počas pojednávania svetlá neznámej lode na horizonte. Smith zjavne vedel, koho má presne predvolať a 26. sa Lord dostavil do Washingtonu, aby podal výpoveď.

A teraz k vzdialenosti. Na pasažierov a posádku sa v tomto nemôžeme spoliehať. Za prvé, išlo len o subjektívne odhady vzdialenosti, a za druhé, za tak dokonalých podmienok, aké boli v onú noc na danom mieste, sa môže aj príliš vzdialený svetelný zdroj javiť svojou žiarou ako veľmi blízky. Sám kapitán Lord povedal počas amerického vyšetrovania, že „...bola to veľmi neobvyklá noc a po celú dobu nás mýlili hviezdy; zamieňali sme si ich za signály“. Aj množstvo ďalších lodí preplavujúcich danú oblasť hlásilo, že 14. apríla 1912 bola obloha mimoriadne jasná s hviezdami viditeľnými až na mieste, kde bola línia horizontu. K pozorovaným svetlám treba povedať, že jediné, čo pasažieri a posádka Titanicu videli, boli len svetlá. Čiže žiadne obrysu trupu, žiadna silueta lode, žiadne komíny ani stožiare. Len svetlá. A podľa svetiel sa nedá určiť vzdialenosť objektu ak tieto svetlá nemáme ako porovnať s okolím, resp. so vzťažným bodom. Preto mi príde až úsmevné ako v dokumente, akým je tento, hovoria protagonisti o tom, ako podľa vzdialenosti stožiarových svetiel vedeli určiť, že sa jedná o Mount Temple. Aj Californian mal štyri stožiare a na nich dve biele stožiarové svetlá tak ako Mount Temple. Dokonca aj Carpathia mala štyri stožiare s dvomi bielymi stožiarovými svetlami.

PS: Netreba zabúdať na už tretíkrát opakovanú skutočnosť, že Titanic mieril svojou provou po zastavení a počas potápania severne.

  • Díky! 2
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Lorda teda nemam az tak nacitaneho. Viem ze v pripade Californian to niecim smrdelo odzaciatku ale nikdy som nepatral az tak dopodrobna po tychto detailoch. Netusil som ani co nataral v tom Bostone a ani to ze najskor uvadzal 30 mil od Titanicu. Ale teraz som si spomenul ze som kdesi cital aj tento udaj a ze prave kvoli nemu niektori jeho priaznivci hovorili ze Californian bol od Titanicu az 30 mil.

Ale celkom pekny argument na obranu Lorda je v knihe Titanic co mam od Milose Hubacka. Ten napriklad pise toto:

"Výpověď kapitána Lorda byla po desetiletí předmětem mnoha a mnoha všemožných úvah, diskusí a dohadů. Jeho obhájci tvrdili, že není důvodu o její správnosti pochybovat. Jestliže unavený velitel lodi, který tráví celé dny v napětí na můstku, na kterého neustále doléhá plná odpovědnost za loď a životy všech na její palubě, usne, spí tvrdě. Probudit námořníka po těžké službě znamená několikrát na něj volat, mnohdy jím i zatřást a často se úplně probere, až když vyjde do mrazivého vzduchu na palubě. Předtím může v polospánku reflexívně jednat a reagovat, ale později si toho vůbec nemusí být vědom. A mladý kadet Gibson, který šel velitele lodi probudit, si nedovolil s ním třást, dokonce ani k němu promlouvat tak důrazným způsobem, aby bylo zaručeno, že jej velitel bude schopen plně vnímat. Byli však jiní, a těch bylo daleko víc, které vysvětlení kapitána Lorda neuspokojilo. Neuvěřili mu a dali to také dostatečně jasným způsobem najevo."

Takze na jeho obranu by sa fakt dalo povedat ze mohol byt tak unaveny ze si nepamatal slova jeho muzov na mostiku a ze bol v polospanku. A ak ano tak ten kadet mal naliehat a trhnut s nim. Vsetko mohlo byt mozno inak. Je to pre mna stale zahada... Aj tie rakety. Co ak si ich pomylili za bezne signalizacne raketky? Nechcem sa zastavat Californianu lebo tam fakt cosi smrdi. Len hladam nejake racionalne vysvetlenie.

K tym svetlam: dobre podane. Nejak som si neuvedomil ze v uplnej tme by nebolo nic vidiet. Nie to este na mile vzdialenej lodi. A vlastne asi bude pravda ze ten zdroj svetla mohol byt fakt daleko pretoze co viem tak tusim kapitan Smith alebo nejaky dostojnik hovoril niekomu na clne ze maju veslovat k svetlu na horizonte, vysadit stroskotancov, a vratit sa naspat na Titanic po dalsich. Lenze viem aj to ze clny ktore tak spravili a veslovali ku svetlu tak za celu tu dobu nespravili ziadny progres aj cez to vsetko ze fakt padlovali jak o zivot. Potom uz prisla Carpatia a isli k nej.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

No takto, za prvé, činy a slová kapitána Lorda boli záhadou pre námornícke autority po dobu takmer sto rokov a sú záhadou až dodnes. Pre niektorých ale nie, pretože aj ja sám v tom vidím čistú nedbalosť a problém tzv. mostíkového manažmentu. Lord zalezený v mapovni a spoliehajúci sa na 100 % na svojho podriadeného na mostíku, a druhý dôstojník Stone spoliehajúci sa na úsudok svojho kapitána. Obaja však zaujali pasívny postoj. Za druhé, pravda zostáva stále tá istá – Californian videl na horizonte celkovo osem bielych rakiet vybuchujúcich v pravidelných intervaloch v spŕšku častíc pripomínajúcich hviezdy, čo značilo stav núdze. A Californian pre to nespravil vôbec nič a len nečinne stál. Je teda jedno koľko míľ bol od Titanicu, či 5 alebo 15, alebo aj 30. Pre záchranu niekoho, kto sa dovolával pomoci, nespravili vôbec nič. Lode ako Olympic, Birma, Mount Temple, Caronia, Frankfurt, Virginian...tie všetky mu išli na pomoc. Olympic dokonca 500 míľ vzdialený.

 

S pánom Hubáčkom a jeho knihou „Titanic“ to je veľmi záludné, čo sa týka prípadu Californian. Pán Hubáček totižto evidentne čerpal zo zdrojov tzv. pro-Lordov, teda zástancov kapitána Lorda. Uvádza to aj vzadu pri použitej literatúre, kde spomína autora Leslieho Harrisona, ktorý bol kapitánovým zarytým obhajcom. Pri všetkej úcte k pánovi Hubáčkovi, je vidieť, že bol veľmi silno ovplyvnený názorom jednej strany a vôbec sa nepozrel na protiargumenty, ktoré predkladajú oponenti. Myslím si, že keby si prešiel všetko dôkazovou evidenciou, prišiel by k inému názoru a neobhajoval by Lorda a jeho posádku.

A tu je zopár dôvodov: Jazyk a terminológia, ktoré druhý dôstojník Stone použil vo svojom hlásení Lordovi, boli veľmi presné a úplne jednoznačné: loď na juhu odpaľovala „biele rakety“, a Stone tento fakt opakoval dvakrát. Bol to dôležitý detail, pretože v roku 1912 bol rozhodnou konvenciou pre použitie signálov na mori článok 31 Medzinárodných dopravných pravidiel, ktorý bol ako celok akceptovaný Britským ministerstvom obchodu. V tomto článku sa okrem iných ustanovení nachádza, že „rakety alebo strely vrhajúce hviezdy akejkoľvek farby alebo typu, odpaľované po jednej v krátkych intervaloch“, majú byť považované za núdzové signály. A „núdza“ na mori znamená jediné, a len to jediné – niekto, niekde, je v ohrození života. To, čo Stone a Gibson videli, nebol prostý pokus neznámej lode na juhu sa identifikovať (ktorá loď v strede Atlantiku vystreľuje len tak rakety, aby sa identifikovala? A ešte k tomu v oblasti, kde je nebezpečenstvo ľadu a kde samotný Californian musel zastaviť kvôli ľadovému poľu). V predpisoch Britského ministerstva obchodu vydaných pre kapitánov všetkých lodí zastavujúcich v britských prístavoch boli vymenované oficiálne uznávané poznávacie signály lodných spoločností. Bola tam uvedená pyrotechnika, ktorú lode občas používali k vlastnej identifikácii pre plavidlá, ktoré stretávali – a z týchto predpisov bolo úplne jasné, že zložité usporiadanie svetiel, tvarov a farieb týchto identifikačných signálov bolo niečo úplne iné ako „rakety alebo strely vrhajúce hviezdy akejkoľvek farby alebo typu, odpaľované po jednej v krátkych intervaloch“. Aby sa zabránilo akémukoľvek možnému zlému pochopeniu, tak v predslove k vydaniu predpisov Britského ministerstva obchodu bolo jasne napísané: „Poznámka – pokiaľ sú tieto signály použité na akomkoľvek inom mieste, akémukoľvek inému účelu, než je ten vymenovaný, môžu to byť núdzové signály, a okolo sa plaviace lode by na ne mali príslušne reagovať, a neskôr uplatniť nárok na odmenu za záchranné práce.“ Inými slovami, ak ste na pochybách, neriskujte a vec prešetrite. Posádka Californianu nedala zobudiť ani svojho rádiotelegrafistu Evansa (spravili až tak ráno, kedy bolo neskoro). Jediné, čo spravili, bolo, že Titanicu signalizovali skrz Morseovu lampu. Tá mala však dosah len do 10 míľ, ako sa počas amerického vyšetrovania vyjadril sám kapitán Lord (popravde sa používali len do cca 6 námorných míľ) lenže Titanic bol ďalej. Dnes sa má za to, že lode boli od seba 14-15 námorných míľ. Stoneovi a Gibsonovi sa aj chvíľu zdalo, že im parník (Titanic) odpovedá, pretože videli ako keby blikať svetlo, ale nakoniec usúdili, že to bolo len mihotanie stožiarového svetla (jav známy ako scintilácia, ktorú spôsobuje rozdiel teplôt vzduchu a turbulentné vírenie v atmosfére). Toto mihotanie videli aj z Titanicu (napr. štvrtý dôstojník Boxhall) a tiež si chvíľu mysleli, že im parník (Californian) odpovedá.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Vytvorte si účet alebo sa prihláste, aby ste mohli písať príspevky

Ak chcete odoslať príspevok, musíte byť členom

Vytvoriť konto

Zaregistrujte si nový účet v našej komunite. Je to ľahké!

Zaregistrovať si nové konto

Prihlásiť sa

Máte už konto? Prihláste sa tu.

Prihlásiť sa teraz
×
×
  • Vytvoriť nové...

Dôležitá informácia

Táto stránka používa súbory cookies, pre zlepšenie používania stránok tohto webu. Pre viac informácií kliknite sem. Ďalšie informácie nájdete na stránke Zásady ochrany osobných údajov