Jump to content

Recommended Posts

robopol

Neviem či vieš o efekte čiernej diery, ona je čierna aj preto, že sa vlnova dĺžka gravitačným poľom predlžuje do neviditeľnej oblasti, potom nemôžeš túto oblasť stotožniť s fotonovou sferou. To je už oblasť kde fotón bude krúžiť okolo ČD.

Link to post
Share on other sites
  • Replies 2.2k
  • Created
  • Last Reply

Top Posters In This Topic

  • robopol

    772

  • Tono

    561

  • tyso

    375

  • buky

    116

Top Posters In This Topic

Popular Posts

velmi sa k vam nepripojim v debate, ale jednu vec chcem odovzdat dalej..   na zakladnej a strednej skole sa fyzika samozrejme vyucuje, pre mna je ta spomienka na fyziku ako otrocke labaky o siedmej ra

buky, to je pouzivanie slov, rovnomerny znamena ze sa cosi meni rovnako za rovnake casy, mozes mat rovnomerne zrychleny pohyb, rovnomerny pohyb po kruhu, rovnomerny rast teploty, atd. Ak chceme hovori

a ja sem dam http://www.esa.int/spaceinvideos/Videos/2014/01/Chasing_a_comet   Na vysvetlenie,   europania vypustili druzicu, ktora pristane na komete, co je samo o sebe maly technicky zazrak.   Ale s

Posted Images

Tono

Polomer tieňa čiernej diery je väčší, ako horizont a tiež väčší, ako fotónová kruhová orbita. Je to preto, že svetlo, ktoré sa dostane k pozorovateľovi musí obehnúť čiernu dieru a pokračovať k pozorovateľovi. Fotóny na kruhovej dráhe by sa k pozorovateľovi nedostali. Aby sa svetlo po obehu pohybovalo po priamke, musí sa pohybovať okolo čiernej diery po vzdialenejšej trajektórii. Na obrázku je táto trajektória znázornená kružnicou, ktorá prejde do priamky. Jej vzdialenosť od vodorovnej osi je y. A y je polomer tieňa čiernej diery. 

Najmenšia (a jediná) kruhová fotónová orbita podľa Schwarzschildovej metriky je 3/2 rg. (rg je horizont) V mojej metrike je to priamo hodnota rg. A tak som predpokladal, že podľa mojej metriky bude polomer tieňa menší. Tak som sa pustil do výpočtov a  výsledok ma prekvapil. Podľa Schwarzschildovej metriky je polomer tieňa y=2.598076212*rg a podľa mojej metriky y=2.797329577*rg. Teda dokonca o trocha väčší. Takto malý rozdiel je ale mimo chybu merania, bohužiaľ. Proste nedokážem nájsť experiment, kde by som si moju metriku dokázal verifikovať. Všetky známe experimenty, vrámci chyby merania, dávajú rovnaké výsledky.

tien.png.e0e13962cabcb9c41e0e9c07c368237c.png

Link to post
Share on other sites
robopol

No ja len nechápem, prečo si myslíš, že vymyslená metrika je ta správna, je x vymyslených metrík a ani jedna nebude dobra...ČD sú objekty, ktoré sú na hrane naších možnosti skúmania teoreticky aj experimentom.

Link to post
Share on other sites
Tono
pred hodinou, robopol napísal:

No ja len nechápem, prečo si myslíš, že vymyslená metrika je ta správna, je x vymyslených metrík a ani jedna nebude dobra...ČD sú objekty, ktoré sú na hrane naších možnosti skúmania teoreticky aj experimentom.

Schwarzschildova metrika je presné vákuové analytické riešenie Einsteinovej rovnice. A Einsteinova teória vysvetľuje experimenty, ktoré by sa nedali inou teóriou vysvetliť. Nie je to teda mimo možnosti skúmania. Schwarzschildova metrika je však iba jedno z mnohých riešení, konkrétne toto riešenie je vákuové. Tak, ako chápeme hmotu je logické, že tam, kde nie je teleso, tam nie je ani hmota. Je tam len vákuum, preto sa to riešenie volá vákuové.

Ja som nevymyslel žiadnu teóriu. Iba riešenie Einsteinovej rovnice s nenulovou pravou stranou. Teda nie vákuové, riešenie. Toto riešenie je v rámci presnosti merania v zhode so všetkými experimentami. Navyše neobsahuje žiadnu singularitu.

Ak mám teda dve riešenia, ktoré dávajú zhodné výsledky a jedno obsahuje singularity, podľa Occamovej britvy si vyberiem to jednoduchšie, teda bez singularít. Nemusím potom riešiť problém, ako singularity vysvetliť. Aj keď chápem, že pre niekoho môžu byť singularity mystické a z čiernych dier robia tajomné objekty. Mnoho teórií je na existencii horizontu vybudovaných. 

Horizont existuje aj v mojom riešení Einsteinovej rovnice. Žiadne teleso, ani svetlo, sa spod horizontu nedostane. Ale čas pre vonkajšieho pozorovateľa tam "nezastane", nie je tam singularita. Rovnako tam padajúce teleso neprekročí rýchlosť svetla.

Link to post
Share on other sites
tyso

Tono, trochu odbocim,   pred casom som hladal ako vyzera pad do ciernej diery a narazil som na problem ze g na horizonte ide do nekonecna. Napriek tomu tam podla dalsich textov nejde o singularitu, kedze sa da odstranit zmenou metriky.    Nezistil som nakoniec ako to je ale mam to v zozname svojich otvorenych otazok.

Link to post
Share on other sites
robopol

Lenže žiadne vákuuové riešenie príroda nemá, pretože v prírode je pravá strana rovnice. Ako som už písal ty a vedci chcú použiť Einsteinovu rovnicu tam, ked už  je na mieste hovoriť o kvantovej gravitácii, teda tu máme malý objem, neuveriteľne natlačenú hmotu, kde sa prejavujú kvantové vlastnosti a tak je tu schwarz. riešenie k ničomu, tu nie je overené nič ani sa to v blízkej budúcnosti dať nebude.

Proste teoretickí snílkovia urobili z vedy startrek, lenže bez overenia to je k ničomu, len k ohurovaniu ludí. My nevieme naisto ani to, či napr. každá čierna diera nie je červia diera, ako to chceš odlíšiť, kde je to "správne riešenie"?

 

Link to post
Share on other sites
tyso

robopol,   princip ze teoriu natiahneme az tam kde ma problemy je v poriadku.  Prave tam sa totiz daju cakat rozdiely medzi roznymi teoriami a to nam umozni najst cestu ku kvantovej gravitacii. 

Ale  k tonovi,  neviem co presne robi ale takto z dialky mi to nedava zmysel.  Pouziva OTR v schvarz. rieseni.   Ale potom kde sa mu beru ine vysledky ?  Ak len meni metriku,  tak to je ciste matematika a ak nedava rovnake vysledky tak je zrejme chyba v matematike.  Metrika je nasa volba, nie je to vec prirody.  Za druhe,  pokial si pamatam tak swarz riesenie predpoklada nerotujucu a nenabitu gulu,   a minimalne to ze nerotuje je zrejme prilis silne ocakavanie. vsetko co pozorujeme vo vesmire rotuje a tak ak chce nieco porovnavat s pozorovanim tak musi hladat v podobe kerrovej metriky co vedie k ergosfere a strhavaniu casopriestoru.

Link to post
Share on other sites
robopol

Však nech naťahujú teóriu ako chcu, mne to nevadí, vadí mi akurát to, že teoretické predpoklady si zamieňajú za realitu a hľadajú experimenty na potvrdenie, my tu nemáme potvrdený ani horizont udalosti, veď vidíme ČD z obrovskej dialky, nemôžeme ani porovnať metriky, nemáme k tomu také rozlíšenie.

Tono proste urobil nejaké predpoklady z kvantovej fyziky+ štatisticky pristup a zostavil rovnice, ktoré vyhovujú Einsteinovej rovnici. No pre mňa to je len hranie sa s rovnicami, tak sa nebuduje kvantová gravitácia. Je priskoro na takéto teórie, ktoré nikto nemôže overiť. A keby sme v budúcnosti zistili napr. stáčanie priamky apsíd, tak ak to niekomu vyjde neznamená to nič. Veď toto je proste paveda, z nepresných dát robiť závery.

Link to post
Share on other sites
tyso

V okamziku ked pozorovanie najde iny vysledok ako predpoveda Einstein, tak sa to rozbehne.  mame dnes vela ciest k budovaniu kvantovej gravitacie ( napriklad sluckove, strinove atd ) ziadna zatial nie je v podobe aby bola vnutorne koherentna a spajala gravitaciu s kvantovou teoriou ale skutocne pozorovanie by umoznilo rychlo vyradit nevhodnych kandidatov.

A teda ak by OTR predpovadala ine stacanie ako sa pozoruje, tak je to vyznamny vysledok.   Ale suhlasim ze mimoriadne tvrdenia potrebuju mimoriadne dokazy a overenie pozorovania a spravna interpretacia dat budu dolezite.

Link to post
Share on other sites
robopol

Kvantova gravitácia sa bude skôr verifikovat na mikroexperimentoch, kde sa zvyšuje stále presnosť, aj v slabých gravitačných poliach. Nie, že budeme pozerať do tmy a z toho analyzovať všetko..:)

Slučkové a strunove teórie su podobne, v oblasti superstrún údajne zjednotenie existuje vo viacrozmernom vesmíre (viac dimenzii). A nič z toho sa nedá teraz overiť.

Ukazuje sa, že matematicky zjednotíš čokolvek, len akú to má opru v realite? No žiadnu, teoretické veci predbehli merania a zostavajú v teoretickej podobe. Môj názor je ten, že všetko je to zle a bez skutočných meraní sa nepriblížime k realite.

Link to post
Share on other sites
tyso

V tejto oblasti som len cisty laik :)  ale ak by v slabych gravitacnych poliach a v lokalnom experimente  dokazali predpovedat nieco ine ako newton tak by som bol uprimne sokovany.  To by bolo skutocne vzrusujuce,  ale moje ocakavanie je ze sa to udeje prave pri CD a v blizkosti horizontu, tam kde su exteremne podmienky. 

Ale k tvojej poznamke  ze aku to ma oporu v realite ?  ved o tom hovorime,  potrebujeme pozorovanie kde je iny vysledok ako sa ocakava. Pokial len nieco matematicky zjednotis ale neda sa to overit (  aspon nie dnes), tak to ostava ako kuriozita.  Ale pokial dokazes nejakou  konkurecnou teoriou predpovedat nieco ine a to sa da overit,  tak je to vazny kandidat.   A pozorovanie povie ci ma nadej alebo je to zle. 

Link to post
Share on other sites
Tono
pred 3 hodinami, tyso napísal:

Napriek tomu tam podla dalsich textov nejde o singularitu, kedze sa da odstranit zmenou metriky.    Nezistil som nakoniec ako to je ale mam to v zozname svojich otvorenych otazok.

Zmena súradníc žiadnu singularitu na horizonte neodstráni. Toto tvrdenie sa opakuje takmer v každej učebnici Všeobecnej relativity. Ale 90% učebníc opakuje to isté. Autori si obyčajne sami neprepočítajú to, čo uvádzajú. Ako nevhodné súradnice dávajú za príklad zemepisné súradnice a tvrdia, že na póloch v týchto súradniciach dostávame singularitu v zemepisnej šírke. To je ale úplne nepochopenie matematiky. Ak napríklad zavediem nový súradnicový systém substitúciou u = 1/r, dostanem systém v ktorom limitne platí

ak r -> 0, u -> nekonečno a ak r -> nekonečno, u -> 0. Žiadnej singularity som sa tým nezbavil. Súradnice a metrika nie je to isté. Metrika, ako je v jej názve, je matematicky zápis, ako v daných súradniciach zmeriam dĺžku. Dĺžka je v podstate zovšeobecnenou Pytagorovou vetou. V kartezských súradniciach je to známy výraz pre element dĺžky:

ds^2 = dx^2 + dy^2 + dz^2. 

Nie vždy je však takýto systém výhodný a zavádzajú sa krivočiare súradnice. Sférické súradnice napríklad definujú bod na guľovej ploche. To ale neznamená, že priestor je zakrivený! V sférickej sústave dostaneme pre element dĺžky:

ds^2 = dr^2 + r^2.sin(theta)^2.dphi^2 + r^2.dtheta^2.

Nech sú v 3 rozmernom priestore body A a B. Ich vzdialenosť je rovnaká, nech už si už zvolíme akékoľvek súradnice. 

Link to post
Share on other sites
Tono
pred 2 hodinami, robopol napísal:

No pre mňa to je len hranie sa s rovnicami, tak sa nebuduje kvantová gravitácia. Je priskoro na takéto teórie, ktoré nikto nemôže overiť. A keby sme v budúcnosti zistili napr. stáčanie priamky apsíd, tak ak to niekomu vyjde neznamená to nič. Veď toto je proste paveda, z nepresných dát robiť závery.

Do určitej miery máš pravdu, ale to isté sa dá povedať aj o matematickom aparáte kvantovej fyziky. Jej výsledky sa ešte viac rozchádzajú z predstavou reality, ktorú sme si osvojili zmyslami. Dokonca ani Einstein, ktorý "nám zakrivil" časopriestor, ich nebol ochotný akceptovať. Jediným kritériom, či je teória správna, je zhoda predpovedí s experimentom. A to sa rovnako týka Všeobecnej relativity, ako aj kvantovej fyziky. 

 

pred hodinou, tyso napísal:

V tejto oblasti som len cisty laik :)  ale ak by v slabych gravitacnych poliach a v lokalnom experimente  dokazali predpovedat nieco ine ako newton tak by som bol uprimne sokovany. 

Einsteinova rovnica limitne, v slabých poliach, prechádza na Poissonovu rovnicu, teda klasickú fyziku. To je matematicky dokázateľné, takže sa nič iné ani očakávať nedá. Einstein z tohoto predpokladu vypočítal aj konštantu 8.Pi.G/c^4 v svojej rovnici, ktorá rozmerovo normalizuje ekvivalenciu časopriestoru s hmotou. 

Link to post
Share on other sites
robopol

nejde o predstavu reality (interpretáciu) ale o tu realitu, neexistuje verifikovana rovnica kvantovej gravitácie a my proste nevieme, čo sa v takom objekte ako je ČD vlastne deje, tebe to však nevadi a pokojne si urobíš rovnice a chceš verifikáciu, mne to príde teda hodne odvažne.

A neexistuje žiaden experiment, ktorý by potvrdil správanie sa všetkých rovníc na planckovej škále, my nevieme veľa veci no vykresluje sa to tak, že už vieme všetko a v podstate hladáme už len kvantovu gravitáciu, to je podľa mňa to isté ako keď za Newtonových čias chceli popísat vesmírr ako mechanický stroj. Úplny úlet.

Link to post
Share on other sites
Tono
pred hodinou, robopol napísal:

nejde o predstavu reality (interpretáciu) ale o tu realitu, neexistuje verifikovana rovnica kvantovej gravitácie a my proste nevieme, čo sa v takom objekte ako je ČD vlastne deje, tebe to však nevadi a pokojne si urobíš rovnice a chceš verifikáciu, mne to príde teda hodne odvažne.

Hmotu telesa tvoria v prevažnej miere nukleóny. A nukleóny sú tvorené kvarkami. Takže musíš uznať, že gravitačné pole telies je v konečnom prípade tvorené hlavne kvarkami. Mimochodom bežná hmota tvorená atómami je tak riedka, že teleso môžeme považovať za takmer prázdny priestor.

Kvarky ale nie sú kvantami gravitačného poľa, ako napríklad fotóny, ktoré sú kvantami elektromagnetického poľa. V prípade gravitácie to nie je tak, ako v prípade iných polí, kde za interakcie sú zodpovedné výmenné častice. Kvark už možno nemá vnútornú štruktúru, ale priestor zakrivuje. Rovnako elektrón už zrejme nemá vnútornú štruktúru, ale tiež priestor zakrivuje.

V kvantovej fyzike potrebuješ pole a kvantum tohoto poľa, ako nositeľa interakcie. Celý matematický aparát kvantovej fyziky je na tom založený, je to už v jej názve. Ak priestor zakrivuje aj hmota elementárnych častíc bez vnútornej štruktúry a predpokladáme existenciu kvanta gravitačného poľa, neboli by elementárne častice elementárnymi. Gravitačné pole bez nositeľa kvanta koncepciu kvantovej fyziky úplne vyvracia.

Kvantová gravitácia ale nemôže tento problém riešiť inak, ako akceptovať existenciu kvanta gravitačného poľa. Ak by to malo ale platiť, gravitačná sila by sa stala reálnou silou a prinieslo by to viac problémov, ako odpovedí. V prvom rade by nastal problém s inerciálnosťou sústavy, na ktorú by takáto reálna sila pôsobila.

Tento problém už geniálne vyriešil Einstein. Vracať sa k reálnej sile by bol krok späť. Kvantová gravitácia je skôr kompromis, ku ktorému sa uchyľujú fyzici, ktorí sa nevedia vysporiadať s singularitami. Kvantová pena je takou záchrannou "hmotou", ktorá zachraňuje teórie pred singularitou. 

Link to post
Share on other sites
robopol

No nemusím uznať, ano lokálne máš hmotu, ktorá tvorí menej ako 1% celého vesmíru zvyšok je neznameho pôvodu. Pretože z barionickej hmoty je vo vesmíre zastupený hlavne horúci medzigalaktický plyn tak bežná hmota je úplne zanedbateľná, takže vieme nejaké štatistické správanie sa častíc, pričom nevieme ani, čo to častice sú, nevieme interpretovať kvantovú fyziku ale už vieme, čo sa deje v ČD?

Ja netvrdím, že gravitačná sila má konkretného sprostredkovateľa, veď to sú otvorené otázky, nevieme toho veľa a na subatomovej úrovni vieme akurat par veci a ani to nemáme dokonale potvrdených napr. či sa nám energia zachováva, kedže častice sa môžu pretunelovať. Ja ked som písal knihu musel som si overiť, čo vlastne vieme, no a pravda je, že moc toho nevieme. No a vlastne nechápem prečo veríš, že naprr. makroskopická teória gravitácie má platiť na mikrosvet, ved sme zistili, že staru belu, tam mas iný model nekomutujúcej matematiky.

Link to post
Share on other sites
Tono
pred hodinou, robopol napísal:

No a vlastne nechápem prečo veríš, že naprr. makroskopická teória gravitácie má platiť na mikrosvet, ved sme zistili, že staru belu, tam mas iný model nekomutujúcej matematiky.

A prečo nie? Gravitačné pole telesa je síce tvorené elementárnymi časticami, ale tie navzájom pôsobia zanedbateľnou gravitačnou interakciou. Je o mnoho rádov nižšia, ako Coulombovská, alebo jadrová. Aký by to malo zmysel pre bežné teleso? Výsledný gravitačný potenciál je superpozíciou potenciálov jednotlivých častíc, z ktorých je teleso zložené. Preto nemá zmysel mikroskopický, ale makroskopický popis. Experimentálne môžeme overovať gravitačné účinky iba tam, kde ich dokážeme zmerať, teda v makrosvete. Na mikroskopickej úrovni sa už robili experimenty, napríklad z voľným pádom častice a dopadli v zhode s makroskopickou teóriou. Niečo zaujímavejšie by sme sa možno dozvedeli na úrovni Planckových škál. No také experimenty sú mimo našich reálnych možností a odohrali sa len počas Veľkého tresku.    

 

Link to post
Share on other sites
robopol

Nehovor:)

S jednou časticou sa experimenty nedajú robiť, to nedokáže predpovedať ani kvantová fyzika, ta vie predpovedať iba štatisticky. Pri čiernych dierach však dochádza k extrému tam predsa maš oveľa väčšiu hustotu a teda je dôležité ako sa to bude chovat, na to nemáme žiadnu spoľahlivú teóriu. Na makroskopickej úrovni v slabých poliach máš Einsteina, s nejakou triedou presnosti merania. Ty však chceš použit to čo platí len v bežnom makrosvete na extremy kde nemáme preverené nič. To je ta hlúposť. A je pomerne jasné, že všetky naše teórie platia len v nejakom pásme presnosti a spoľahlivosti. Daj zákon, ktorý má fyzika na ľubovolnej presnosti overený, daj aspoň jeded, ani jeden nenájdeš.

Link to post
Share on other sites
Tono
pred 56 minútami, robopol napísal:

Nehovor:)

S jednou časticou sa experimenty nedajú robiť, to nedokáže predpovedať ani kvantová fyzika, ta vie predpovedať iba štatisticky.

https://www.hindawi.com/journals/ahep/2015/379642/

 

pred 56 minútami, robopol napísal:

Nehovor:)

 Pri čiernych dierach však dochádza k extrému tam predsa maš oveľa väčšiu hustotu a teda je dôležité ako sa to bude chovat, na to nemáme žiadnu spoľahlivú teóriu. 

V  neutrónovej hviezde je už hustota hmoty poriadne vysoká, no navonok sa gravitačne správa rovnako, ako každé iné teleso, alebo čierna diera. Platia naň všetky makroskopické zákony Všeobecnej teórie relativity.

Nikto si netrúfa tvrdiť, že pozná fyzikálne zákony pod horizontom čiernej diery. Napríklad v zakrivenom priestore môže objem narastať zo zakrivením, takže hustota naopak zo zakrivením klesá. Predstaviť sa to nedá. Pripomína mi to ten vtip zo Švejka, že v našej Zemi je ešte jedna, ale tá je podstatne väčšia, ako naša.:smile:

Link to post
Share on other sites
robopol

ja viem, že sa to testuje veď som o tom písal, ale nie z jednej častice dostaneš záver, ale z štatisticky významnej skupiny, to sú také plané debaty, kvantová fyzika nevie kam a ako presne poletí častica, vie však štatistické dopady a to súvisí s celou škálou fyzikálnych veličín. Ak sa vie určit presne nejaká veličina nejakej častice tak napr. sú isté opačné stavy, napr. pri previazanosti. No také veci ako presná hybnosť, či energia to neurčíš, veď máš predsa zákon, ktorý o tom hovorí , atď.

Link to post
Share on other sites
Tono
pred 30 minútami, robopol napísal:

ja viem, že sa to testuje veď som o tom písal, ale nie z jednej častice dostaneš záver, ale z štatisticky významnej skupiny, to sú také plané debaty

Čo sa ti nepáči? Každý experiment v QM, je meraný na štatistickom súbore a nie na jednej častici.  

Link to post
Share on other sites
robopol

Tono

nepáči sa mi tvoja formulácia "na jednej častici". To kvantová fyzika nevie je vystavaná na pravdepodobnostnom modele.

Ja sa vrátim k chybnej argumentácii, že entropia vesmíru rastie a sú na to dôkazy, nedávno len tak z rozmaru som si vypočul podcast

https://tech.sme.sk/c/22659015/entropia-preco-sa-topi-lad.html

kde fyzik vysvetluje, čo to entropia je a zároveň tvrdí:

V big bangu, teda v najrannejších fázach bol vesmír s nižšou entropiou ako je teraz. No musí tak byť, pretože je koncentrovaná energia do malého objemu ...atd.

Lenže v čom je práve ta chybná argumentácia? V tom, že priestor nie je nekonečný, ale práve taký veľký ako je veľký big bang. Teda nemôžeme hovoriť o nejakej koncentrácii energie k okoliu, ale pravý opak. V big bangu je neuveriteľne vysoká entropia, kde existujú len maličké fluktuácie energie, teda energia je úplne, skoro dokonale rozprestretá celým vesmírom (čo je veľkosť počiatočného vesmíru).

Príklad hviezd je jasný dôkaz, že energia sa nám koncentruje vďaka gravitácii, čo vytvára nižšiu entropiu akú ma hmlovina bez hviezd. Predstavy, že entropia musí len nutné rásť nie su správne.

Link to post
Share on other sites
Tono
pred 10 hodinami, robopol napísal:

V big bangu je neuveriteľne vysoká entropia, kde existujú len maličké fluktuácie energie, teda energia je úplne, skoro dokonale rozprestretá celým vesmírom (čo je veľkosť počiatočného vesmíru).

To si protirečíš. To je ako by si v termodynamike tvrdil, že ak má každá molekula presne rovnakú kinetickú energiu, tak má súbor molekúl vysokú entrópiu. Presne naopak. Súbor takýchto molekúl má nízku entrópiu. Ak by existovali iba tieto molekuly, pružnými zrážkami by si navzájom vymieňali rovnakú energiu, takže zmena energie na časticu po zrážke, pri danej teplote, by bola nulová. Entrópia by sa nemenila. Reálne však takáto situácia nemôže nastať. Žiadny systém nie je izolovaný. Ak by si energiu vymieňali s okolím, súčet zmien energie na zrážku by narastal. Takže aj entrópia súboru by narastala.

Môžeš namietať, že ak už molekuly nebudú mať dostatok kinetickej energie, nebudú si mať čo vymieňať a entrópia už nemôže rásť. Lenže entrópia je definovaná pri danej teplote, ktorá je v menovateli. Ak si už molekuly nebudú mať "čo vymieňať" teplota v menovateli bude limitne nulová a entrópia maximálna.To je termodynamická definícia.

Pri Veľkom tresku vznikol prevažne vodík. Ten je zdrojom rovnakej väzobnej energie, pre každý atóm vodíku. Ak existujú len atómy vodíka, je to ako v termodynamike, kde každá molekula má rovnakú energiu a entrópia je minimálna. Gravitácia však dokáže uvoľniť väzbovú energiu z atómu vodíka, čím rastie aj entrópia Vesmíru.

Link to post
Share on other sites
robopol

neprotirečím. keď sa žiadna energia už nemôže vymieňať lebo okolie je rovnaké dosiahol si najväčšiu možnú entropiu. Ak si pozrel ten  podcast, tak práve o to ide, že práve disipácia energie poukazuje na mieru entropie. Ak máš lokálne rozdiely väčšie a energia môže prúdiť tak máš menšiu entropiu, ako keď už je energia disipovaná.

Big Bang - počiatočná fáza vesmíru je definovaná v tomto zmysle skoro maximum entropie na celý vesmír, celý vesmír a jeho okolie je sústredené do objemu Big Bangu. Tu opakuješ tu istú chybu, že si Big Bang môže vymieňať niečo s okolím, neexistuje okolie, existuje len Big Bang, tak kde ma prúdiť ta tepelná energia? Celý vesmír je Big Bang.

vesmír sa ale v tejto fáze začne rozpínať a to spôsobuje aj to, že ochladne. Až to umožní tvorbu vodíka.

 

 

Link to post
Share on other sites
Tono

Lokálne môže entrópia klesať. Rastliny a živočíchy, sú vysoko organizovanou hmotou. Vyrábame produkty, čo tiež  predstavuje lokálne zníženie entrópie. Lokálne znižovanie entrópie je však vždy na úkor nárastu celkovej entrópie vesmíru. Na počiatku boli prevažne atómy vodíka. Syntézu sa tvoria ťažšie prvky, až po Fe. Potom už vesmír "nebude mať palivo". 

Link to post
Share on other sites

Create an account or sign in to comment

You need to be a member in order to leave a comment

Create an account

Sign up for a new account in our community. It's easy!

Register a new account

Sign in

Already have an account? Sign in here.

Sign In Now
  • Similar Content

    • TomiLeeMorpheus
      By TomiLeeMorpheus
      Toto vlákno slúži na falzifikovanie
      mojej astrofilozofickej práce s názvom iGoTT 
      - interpretácia Gravitácie od Tomáša TRNíKA -
       
       
      Táto interpretácia je tvorená s cieľom:
      - inšpirovať,
      - vysvetliť nepredstaviteľné matematické chápanie sveta okolo nás,
      - predpovedať,
      - pobaviť.
       
       
      iNterpretácia (iGoTT) nieje ešte publikovaná,
      ale kostra tejto práce je už roky zadupávaná v mojej hlave.
      Preto začnem zatiaľ len jej možnými predpoveďami.
       
       
       
       
    • irb
      By irb
      Všeobecne sa ľudia delia okrem iného aj na "bežných ľudí" a "vedcov".
      Je celkom bežné nájsť nadpisy článkov typu: Vedci vypátrali, Vedci dokázali, Vedci predpokladajú...
       
      Ale slovo "veda" vychádza v podstate zo slova "vedieť". A teda lingvisticky každý, kto niečo vie, je v tomto smere "vedec".
       
      Diskusie na fórach, ako je toto, ukazujú, že veľa ľudí dneška má naozaj rôzne znalosti. Ale "vedcami" v úzkom slova zmysle sa nenazývajú.
       
      Napokon, rozvoj myslenia, inteligencie v širokých masách, najmä západného sveta, vedie k tomu, že ľudia sa stávajú samostatnými. V základe tejto samostatnosti stojí poznanie, vedenie, 
       
      My sami sa stávame vediacimi čím ďalej tým viac. Máme kritické myslenie, ktoré stále viacej rozvíjame.
      V istom zmysle každý z nás je v nejakej oblasti vedcom.
       
      Popri tomto bežnom vedeckom živote (alebo možno skôr ako jeho predvoj) sa vytvorili aj špecializované vedecké ústavy, kde sa vedátoruje na plný úväzok a v tejto súvislosti vzniká množstvo vedeckej publikačnej činnosti o bádaní.
       
      A tiež vzniká aj aplikovaná veda s cieľom stvoriť produkty, v ktorých sú poznatky stelesnené. 
       
      Z potreby jasne ukázať hranice pravdy a nepravdy si vedci začali vytvárať aj podmienky vedeckosti.
      Je to určite pekný zvyk, pretože pravda a nepravda v hraničných oblastiach ľudského poznania nie sú len tak ľahko rozlíšiteľné, a my ľudia radi podliehame egoistickým necnostiam pri boji za "našu" pravdu.
       
      Nič to ale nemení na tom, že v lingvistickom zmysle každý, kto niečo vie, a teda je v súlade s pravdou, je v danej oblasti vedec, pretože čím ďalej tým viac používame v každodennom živote vedecký spôsob myslenia.
       
       
       
    • alamo
      By alamo
      netrúfam si to dať, medzi "normálne vedy", tak to dám sem

      ak ľudstvo od pradávna, po niečom túži tak je to nesmrteľnosť a večnosť, alebo si aspoň čo najviac predĺžiť život

      v možno najstaršom, literárnom diele aké sa zachovalo sa Gilgameš, vydáva na výpravu za nesmrteľnosťou
      králi zamestnávali alchymistov, ktorí im mali namiešať "elixír mladosti"
      kráľ Šalamún, údajne kvôli tomu pravidelne defloroval panny (postupne nazbieral 300 manželiek a 700 konkubín), nejak to vraj malo predlžovať život
      :hufi:
      niekto hľadá nesmrtrteľnosť v náboženstve a viere, iný v modernej lekárskej vede, veď v nej existuje celí jeden obor, ktorí sa zaoberá tým ako ľudský život predĺžiť

      niekto dokonca hľadá nesmrteľnosť v technológii
      čosi ako "pokušiteľ", "zatratený" v svojom "osobnom raji", medzi palmami na Bahamách
      "investujte svoju nesmrteľnú dušu (ehm.. a peniaze), na večnosť!"

       

      dosiahne niekedy, ľudstvo nesmrteľnosť?
      a bolo by rozumné, kupovať si ju, od niekoho ako Viktor Kožený?
    • smiley
      By smiley
      V Denniku-N uverejnili zaujimavu fyzikalnu ulohu:
       ( https://dennikn.sk/163771/dobre-poznate-fyziku-vzlietne-lietadlo-pasu-ktory-sa-pohybuje-rovnakou-rychlostou-opacnym-smerom/ )
       
      Predstavte su Boening 747, ktory je na dopravnom pase dlhom a sirokom ako
      vzletova draha. Dopravny pas je navrhnuty tak, ze presne zodpoveda rychlosti
      kolies lietadla, ale pohybuje sa opacnym smerom. Dokaze lietadlo vzlietnut?

      Dobre je, ze na ulohu odpovedal najprv fyzik  doc. RNDr. František Kundracik,
      CSc. z Katedry experimentálnej fyziky Fakulty matematiky, fyziky a informatiky
      Univerzity Komenského v Bratislave, ze NEVZLIETNE.

      Nasledne sa k tomu ale vyjadril Odpovedá fyzik Mgr. Martin Scholtz, Ph.D. z
      Ústavu teoretickej fyziky Matematicko-fyzikálnej fakulty Univerzity Karlovej v
      Prahe, ze VZLIETNE.

      Co by ste povedali vy, vzlietne alebo nevzlietne? :happyroll:
       
    • informator
      By informator
      Ozaj je to pravidlo/nutnost, ze darwinista, ked nie je ateista, tak je nevedecky  a pod. oznacenia, ako to tvrdi "Darwinov rotvajler" Dawkins?

×
×
  • Create New...

Important Information

We have placed cookies on your device to help make this website better. You can adjust your cookie settings, otherwise we'll assume you're okay to continue. Additional information you can see at Privacy Policy