Jump to content

Voľná debata o fyzike


robopol

Recommended Posts

pred 1 hodinou, robopol pridal:

Tono,

No ale v čom je ako pridana hodnota? 

Nikde som zatiaľ nenašiel analytický výpočet gravitačného potenciálu masívneho disku. Všetky analytické riešenia sú založené na aproximácii, že hrúbka disku sa limitne blíži k nule.  Z hľadiska rozmerov a hrúbky galaxie je to ale akceptovateľné.

Druhý problém je, že modely galaktických diskov musia byť priestorovo neohraničené, inak by v ich potenciále  rýchlosť divergovala. To som matematicky dokázal. To sa tiež dá "s prižmúrením oka" akceptovať, ak hustota hmoty disku klesá k nule. 

Ja ale ponúkam analytické riešenie, ktorého presnosť nie je limitovaná hrúbkou. Hustota hmoty v disku môže mať ľubovoľný priebeh a disk má konečný polomer, tak ako galaxia. To je podľa mňa zaujímavé aj z čisto matematického hľadiska.

pred 1 hodinou, robopol pridal:

Ked poupravuješ rozloženie hmoty, resp. si prisposobiš nejaké veci, aby ti to vyšlo, tak to relevatne nemôže byť..

Najjednoduchší galaktický model sa skladá z hmoty centrálnej výdute a disku. Ostatné hmotnosti sú o rád nižšie, ak neuvažujeme s halom temnej hmoty. Samozrejme, aby mi výsledky korelovali s poslednými meraniami družice Gaia, musel som zmeniť pomer hmotnosti centrálnej výdute v prospech disku. Rovnako som musel nájsť vhodný priebeh hustoty disku. Celková odhadovaná bariónová hmotnosť galaxie sa však nezmenila tak, aby bola v rozpore s pozorovaním. Pri akceptovaní temnej hmoty je ale celková hmotnosť galaxie diametrálne iná.

No a tu si môžeme položiť otázku v duchu Occamovej britvy. Zmeníme distribúciu bariónovej hmoty a dostaneme namerané hodnoty, alebo akceptujeme existenciu temnej hmoty, aby sme dostali rovnaké výsledky?

Mimochodom, temná hmota bola do modelu vložená kvôli plochej krivke rýchlosti.  S poslednými meraniami z družice Gaia, muselo dôjsť k významnému presunu temnej hmoty do centra galaxie, na úkor zníženia bariónovej hmoty galaxie o polovicu. (aby sa temná hmota správala viac Newtonovsky) To teda nie sú len kozmetické úpravy! To už naozaj spochybňuje relevantnosť matematických modelov a prikláňam sa k tvojmu názoru, že to spochybňuje aj úroveň súčasných vedeckých poznatkoch o našej galaxii. 

 

Link to comment
Share on other sites

nemôžeš sa len nalogovat založiť účet a publikovať, je to nezmysel, musíš tam dať referenciu, niekto kto tam je ta musí pozvať (nejaká autorita), tak to je. Takže sa mýliš s arxive.

Tono,

Ale galaxia nie je nejaký homogénny disk predsa. To je len zjednodušenie a našiel si analytické riešenie, lebo si si to tak sám zjednodušil. Takže je to len priblíženie a ty sám nevieš do akej miery to je presne. Máš tam teda predpoklady, ktoré si si zvolil, takže nemôžeš ani tvrdiť, že naša galaxia nepotrebuje temnu hmotu na vysvetlenie rotačných rýchlosti atd. Ja sa nepriem s tebou, že matematicky to maš zle, ale skôr ide o to, že nevieš preukázať tie zjednodušenia v prospech toho výpočtu. Tie parametre galaxie nikto nevie predsa namerať a sú to teda len predpoklady. Môžeš to mať správne, môžeš to mať aj nesprávne, ale určite existujú práce, ktoré stoja na určitých zjednodušeniach a tiež niečo konštatujú. Môže byť aj to pravda, že naša galaxia nemá toľko temnej hmoty (resp. je inak rozložená ako u iných), možno je nesprávny záver aj to, že temná hmota vôbec existuje, veď sú to len dohady.

Link to comment
Share on other sites

pred 37 minútami, robopol pridal:

Tono,

Ale galaxia nie je nejaký homogénny disk predsa. 

Samozrejme, že nie je. Ale ak chceš niečo spočítať, nemôžeš uvažovať o každej hviezde v disku. Navyše, disk sa skladá z ramien, nemá teda ani rovnakú hustotu hmoty na rovnakom polomere. Na základe intenzity žiarenia hviezd v disku sa odhaduje priebeh hustoty bariónovej hmoty v disku, nie jej množstvo. Nie všetky hviezdy teraz aktívne žiaria, sú tam už vyhasnuté hviezdy, neutrónové hviezdy, čierne diery, plyn, prach...  hmotnosť a hustotu hmoty môžeme len odhadnúť, na základe nameraných rýchlostí hviezd v disku.

Ale čo je ľahšie? Máš nejaké meranie, na ktoré chceš "napasovať matematické krivky modelu". Model s temnou hmotou má 3 krivky, môj len dve. Model s temnou hmotou je v duchu, "dajte mi tretiu krivku s voliteľnými parametrami a ja vám dám požadované výsledky" A keď sa získajú dáta z nového merania, tak sa krivka temnej hmoty jednoducho zmení. Dá sa takýto prístup ešte považovať za vedu? Temná hmota, v kontexte kriviek obežných rýchlostí, mi pripomína "bulharskú konštantu povýšenú na funkciu"

 

Link to comment
Share on other sites

pred 9 hodinami, alamo pridal:

@Tono

Domnievam sa že tvoj model, je ďalší "MOND" Modifikovaná Newtoniánska dynamika.

Môj model..., to znie "honosne". Moje schopnosti nestačia ani na to, aby som dokázal konfrontovať svoje názory, s odbornou vedeckou komunitou. Fyzika ma ale nezaujíma preto, že je doménou akademikov. Z 99.999% publikovaných teoretických článkov z fyziky, sa nič nové a zaujímavé nedozvieš. Väčšina vedeckých článkov, ktoré majú výpovednú hodnotu, je z experimentálnej fyziky. V tejto oblasti sa dá očakávať, že veda prinesie niečo nové, alebo aspoň presnejšie výsledky meraní, akými dnes nedisponujeme.

Stačí si prečítať prvých pár radkov z nejakej novej fyzikálnej teórie a hneď je jasné, že to nemá zmysel čítať ďalej. K takým teóriám patrí aj modifikovaná gravitácia "MOND". Akademici, produkujúci články, z ktorých nič nové, experimentálne predikovateľné nevyplýva, sú ako "pásomnice", ktoré vylučujú články, aby prežili.

V minulosti, keď som si chcel prečítať nejaké vedecké články, musel som sa prihlásiť a uviesť svoj mail. Dnes mi z akademických serverov denne prichádzajú články, ktoré sú úzko špecializované na gravitáciu, ale nezrušil som to. Väčšinou to prebehnem očami a hodím do koša. Ak ale už odkaz otvorím, niekde "sa inkrementuje counter" sledovanosti. Zadarmo by mi to asi neposielali,

 

.

Link to comment
Share on other sites

  • 2 weeks later...

Skompletizoval som článok o gravitačnom potenciály disku a jeho aplikácie v modeli galaxie Milky Way.

https://drive.google.com/file/d/1nmxX7ollniq3FOuG9HfdRnXUhvMFmjcY/view

Snažil som sa pristupovať k modelu poctivo (uviedol som všetky matematické odvodenia, ktoré sa dajú verifikovať) a poukázal som v ňom aj na to, ako sa dajú "napasovať" matematické modely tak, aby zodpovedali nameraným výsledkom a kde sú matematické hranice takého "falšovania". 

 

 

Link to comment
Share on other sites

  • 3 weeks later...

Einsteinova obecná teória relativity bola nepochybne triumfálnym zavŕšením špeciálnej relativity. Špeciálna relativita sa totiž dá aplikovať len na inerciálne sústavy. Ekvivalencia gravitačnej a zotrvačnej hmotnosti dala Einsteinovi podnet k tomu, že lokálne inerciálna sústava sa dá vytvoriť aj v "padajúcom výťahu". Ak má byť ale takáto sústava inerciálna, potom priestor a čas, pre vonkajšieho pozorovateľa, nemôžu byť lineárne funkcie metriky, ako je to v prípade špeciálnej relativity. Einstein rýchlo pochopil, že lineárne prvky metrického tenzora v Minkowského metrike nemôžu správne popisovať ekvivalenciu gravitačnej a zotrvačnej hmotnosti. Spolupráca s priateľom, matematikom Grossmanom, ho nasmerovala k tenzorovému počtu. Matematika zakriveného priestoru bola už v roku 1915 hotová, hlavne vďaka prácam Riemanna,  Levi-Civitu, Ricciho a Christoffela. Je zaujímavé, že títo páni sa zaoberali čisto matematickými problémami a netušili, že ich práce sa stanú fundamentálnym matematickým aparátom Einsteinovej teórie gravitácie. Einstein intuitívne chápal, že Ricciho tenzor, ktorý je zúžením Riemannovho tenzora krivosti, by mohol matematicky správne popisovať časopriestor, zakrivený hmotou. Problém bol v tom, že kovariantná divergencia Ricciho tenzora nie je nulová, čo by odporovalo zákonu zachovania energie. Nakoniec sa Einsteinovi podarilo nájsť matematický tvar, keď je vždy splnená podmienka nulovej kovariantnej divergencie a tak vznikla slávna Einsteinova rovnica Obecnej relativity. Einstein bol pri hľadaní tejto rovnice otvorený a verejne diskutoval o tomto probléme vo vedeckej obci. Matematik Hilbert, na základe tejto diskusie, k tomuto problému pristupoval čisto matematicky a z variačného počtu dostal Einsteinovu rovnicu skôr, ako Einstein. Keď sa to Einstein dozvedel, bol frustrovaný, ale Hilbert si nenárokoval na prvenstvo, lebo z fyzikálneho hľadiska má na tejto teórii zásluhu nepochybne Einstein. Dnes sa táto rovnica nazýva Einstein - Hilbertova akcia. Elegancia tejto rovnice je v tom, že fyzikálny a matematický postup vedú na rovnakú rovnicu.

Matematika umožňuje, dostať sa k rovnakému výsledku rôznym spôsobom. Trochu som sa s tými rovnicami hral a nakoniec sa dá dospieť k rovnakému výsledku, bez zakrivenia časopriestoru, len na základe STR a štatistiky.

https://drive.google.com/file/d/1R8F-BbQOHbyoBBD-SnR8faQcK8yGQ0P7/view

Nemá to samozrejme žiadny zmysel, lebo ak iná teória dospeje k rovnakému výsledku, je to len "matematická hra". Podobne, ako to vraj dokáže aj Verlindova teória gravitácie. Ak existujú rôzne teórie, ktoré vedú k rovnakému výsledku, potom je ťažké posúdiť, ktorá teória je správna. Z hľadiska Occammovej britvy, by to mala byť tá najjednoduchšia teória.            

Link to comment
Share on other sites

  • 4 weeks later...

Ako mohl vzniknúť Vesmír z "ničoho"? To, že z vákua sa môžu excitovať  častice s energiou a hybnosťou, je experimentálne potvrdený fakt. Doba života týchto excitovaných častíc je ale veľmi krátka a je daná Heisenbergovým vzťahom neurčitosti. 

                                                                                              dE.dt ~h/(2*Pi)

Excitovaná častica a antičastica môžu podľa kvantovej fyziky, na základe Heisenbergovho vzťahu neurčitosti,  porušiť zákon zachovania energie, po dobu dt. Excitované častice takmer okamžite zaniknú, bez produkcie energie. Na prvý pohľad by sa zdalo, že takýto fyzikálny model vákua je iba vymyslená konštrukcia. Ak by sme ale pozorovali volny elektrón vo vákuu, zistili by sme, že sa pohybuje podobne, ako peľové zrnko, Brownovým pohybom. Brownov pohyb pelového zrnka je spôsobený nárazmi molekúl, ktoré menia hybnosť zrnka. V prípade elektrónu vo vákuu, sa mení hybnosť elektrónu, vplyvom interakcií s excitovanými časticami vákua. Tento nepopierateľný fakt vedie mnohých nadšencov "čerpania energie z vákua" k snahe, vytvoriť perpetuem mobile. Ich úsilie ale naráža na zákon zachovania energie a hybnosti, ktorý platí aj pre voľný elektrón, interagující s excitovanými časticami vákua. Stredná hodnota energie a hybnosti elektrónu vo vákuu totiž zostáva konštantná a fluktuácie energie a hybnosti sú v medziach Heisenbergovho vzťahu neurčitosti. Tento fakt je deprimujúci, pre "lovcov energie z vákua".  Prekvapujúco, majú ale prejavy vákua aj makroskopické účinky. Asi najtypickejším je Casimirov jav https://sk.wikipedia.org/wiki/Casimirov_jav .

 

Link to comment
Share on other sites

Fyzikálne vákuum nie je nič, ale niečo. Interpretácia, ako mohol vzniknúť vesmír z ničoho je absurdna hlúposť a fyzikálny model nemá k tomu, čo povedať.

Link to comment
Share on other sites

Podľa kvantovej fyziky neustále vznikajú vo vákuu virtuálne častice a antičastice. Ich doba života je daná Heisenbergovhým vzťahom neurčitosti. Čím majú častice väčšiu energiu o to kratšia je ich doba života. Hawking sa pokúsil spojiť obecnú relativitu s kvantovou fyzikou a odvodil teóriu, podľa ktorej by mali čierne diery vyžarovať energiu. Princíp vychádza z fluktuácie energie v blízkosti horizontu čiernej diery. Ak v blízkosti horizontu vznikne pár častice a antičastice, tak jedna častica môže prejsť horizont a padnúť do čiernej diery a druhá odletieť. Podľa Hawkinga sa tak z páru virtuálnych častíc stanú reálne častice, pre ktoré už neplatí Heisenbergov vzťah neurčitosti. Uniknutá reálna častica totiž vytvára Hawkingovo žiarenie. Ak je zo zákona zachovania súčet energií virtuálnych častíc nulový E1 + E2 = 0 a z blízkosti horizontu unikne častica s kladnou energiou E1, potom častica, ktorá je pohltená čiernou dierou musí mať rovnakú, ale zápornú energiu -E2. Pohltením zápornej energie -E2, sa hmotnosť čiernej diery zmenší. To je princíp "vyparovania" čiernej diery. 

Je samozrejme otázne, či môžeme takto "skĺbiť" Einsteinovu Obecnú relativitu s kvantovou fyzikou. Zatiaľ sa Hawkingovo žiarenie experimentálne nepotvrdilo.

Napadla ma taká "kacírska" myšlienka, ohľadne kvantovej fyziky a gravitácie, v kontexte s teóriou Hawkingovho "vyparovania" čiernych dier. Jeho teória vychádza z pohľadu vonkajšieho pozorovateľa,  pre ktorého častica, ktorá tvorí Hawkingovo žiarenie, má kladnú energiu a častica, ktorá prejde horizontom zápornú energiu. Z hľadiska pozorovateľa v čiernej diere by bola situácia opačná. Častica, ktorá dopadne do čiernej diery má kladnú energiu a zvyšuje hmotnosť čiernej diery a vákuum za horizontom čiernej diery by nadobúdalo zápornú energiu. Takto by teoreticky mohol z vákua vzniknúť Vesmír a my sa teraz nachádzame v čiernej diere, tvorenej celým Vesmírom. Matematicky to celkom dobre vychádza, pre celkovú hmotnosť, hustotu a vek súčasného Vesmíru a vysvetľuje to aj jeho expanziu. Podľa tejto teórie na počiatku nebol Vesmír nekonečne hustý. Zárodok Vesmíru mal Planckovu hustotu a Planckovu hmotnosť cca M = 2.1e-8 kg, "což je ekvivalentní hmotnosti blešího vajíčka". https://cs.wikipedia.org/wiki/Planckova_hmotnost 

Link to comment
Share on other sites

Najskôr si ujasnime pojem virtuálnych častíc. Tento pojem sa používa vo fyzike pre sprostredkovanie interakcii, nie sú a merateľné, doba života je veľmi krátka. Takže je to v podstate teoretický konštrukt poruchová teória (teórie poľa) pre sprostredkovanie interakcii.

https://en.wikipedia.org/wiki/Virtual_particle 

Vo vákuu "nevznikajú" len virtuálne častice ale aj tie skutočné ako par častica a antičastica a ich anhilácia dáva energiu, nie je to nulová energia. Takže tu potrebuješ mať energiu a nie tie Howk. rozprávky o kladnej a zápornej energii, keď vysvetľoval ako "môže" vesmír vzniknúť z ničoho. Takže to tu je už dlho ako "nápad". V matematike stačí dať záporné znamienko, ale čo by to bola ta záporná energia?

Link to comment
Share on other sites

ano aj nie,   castice nie su meratelne ale ich ucinky ano,  vid Casimirova sila.  Osobne sa nerad vyjadrujem k vzniku vesmiru,  je to dnes mimo fyziky. Ale chapem ze uvazovat aj mimo dnesneho ramca moze byt zaujimave.  
A k energii,   to je ciste formalna otazka,  nulovu hranicu si mozes stanovit ako len chces. 

Link to comment
Share on other sites

pred 2 hodinami, robopol pridal:

Vo vákuu "nevznikajú" len virtuálne častice ale aj tie skutočné ako par častica a antičastica a ich anhilácia dáva energiu, nie je to nulová energia. Takže tu potrebuješ mať energiu a nie tie Howk.

Z virtuálnych častíc môžu vzniknúť reálne častice len v silných poliach, alebo v sústave pohybujúcej sa zrýchlením, pri rýchlosti blízkej rýchlosti svetla. K vzniku reálnych častíc z virtuálnych môže dôjsť napríklad v blízkosti horizontu čiernej diery. Vo vákuu, bez týchto podmienok, nemôžu z virtuálnych častíc vzniknúť reálne častice. 

Anihiláciou virtuálnej častice a antičastice vzniká energia. Lenže energiu na vznik si virtuálna častica a antičastica "požičala" z vákua. Počas existencie virtuálneho páru došlo k porušeniu zákona zachovania energie. Anihiláciou páru sa táto energia vráti do vákua, takže výsledná energia bude nulová. Zákon zachovania energie bude opäť platiť.   

Link to comment
Share on other sites

Však si prečítajte aspoň odkaz na Wikipédii, čo sa rozumie pod pojmom virtuálne častice. Žiadne že z virtuálnych vznikajú tie reálne častice, Vo vákuu nestále vznikajú a zanikajú častice a nie je to anhilácia kladnej a zápornej energie. Casimirov jav nie je dôsledok vznikania virtuálnych častíc so zápornými energiami, to je len nejaký matematický konštrukt a nie realita.

Podlá odkazu sa nelíšia virtuálne častice od ostatných, okrem toho, že tieto slúžia na vysvetlenie síl, teda sú zavedené v teórii poľa. Neviem odkiaľ si ty Tono vzal, že by sa to malo tvoriť z ničoho, čo si pôvodne tvrdil. Však je jasne napísané, že vznikajú z poľa a ich súčet energii nie je nula, ako si sa snažil vysvetliť tu zhovädilosť, že z ničoho vznikne niečo, ani tie virtuálne častice to takto nemajú v teórii zadefinované.

Link to comment
Share on other sites

pred hodinou, robopol pridal:

Však si prečítajte aspoň odkaz na Wikipédii, čo sa rozumie pod pojmom virtuálne častice. Žiadne že z virtuálnych vznikajú tie reálne častice, Vo vákuu nestále vznikajú a zanikajú častice a nie je to anhilácia kladnej a zápornej energie.

Virtuálna častica je pojem z kvantovej teórie polí a popisuje dočasné kvantové fluktuácie. Virtuálne častice  nie sú nezávislé v priestore a čase a preto ich nemôžeme priamo detegovať experimentmi. Ale môžeme detegovať ich interakcie s reálnymi časticami.

pred hodinou, robopol pridal:

Vo vákuu nestále vznikajú a zanikajú častice a nie je to anhilácia kladnej a zápornej energie.

Nikto predsa netvrdí, že anihilácia častíc je zánik kladnej a zápornej energie. Pri anihilácii reálnych častíc vznikne energia, ktorá je súčtom energie častíc, takže celková energia sa zachováva. To isté platí aj pre anihiláciu virtuálnych častíc. Rozdiel je v tom, že pri anihilácii reálnych častíc sa mení len forma ich energie a pri anihilácii virtuálnych častíc sa "vypožičaná energia" vráti do vákua.

Pojem záporná energia existuje aj v klasickej fyzike, napríklad potenciálna energia. Ak v gravitačnom poli vzdiališ telesá, zväčšíš ich zápornú potenciálnu energiu. Rovnako v kvantovej fyzike môže byť potenciálna energia častice v potenciálovej jame záporná. 

Link to comment
Share on other sites

Ale to predsa je niečo iné, keď povieme záporná potenciálna energia, tak je to vztiahnuté na nejaký rámec, súradnicovú os. Záporná energia v zmysle častíc by bola energia odnikadiaľ "vypožičaná", niečo ako dlh energie, tento pojem sa napríklad vyskytuje pri červej diere, to nemá nič spoločné so súradnicovou sústavou, či nejakou matematickou konvenciou.

Casimirov efekt nie je dôkazom virtuálnych častíc, virtuálne častice (pre prenos síl) je práve vymyslený nastroj v kvantovej teórie poľa, ktorý tieto efekty zahŕňa, tak aby model bol v súlade s experimentom. Keď vymyslím iný model v súlade s meraním, neznamená to, že moje pojmy z modelu sú reálne, chápeš ten rozdiel?

Link to comment
Share on other sites

pred 2 hodinami, robopol pridal:

Keď vymyslím iný model v súlade s meraním, neznamená to, že moje pojmy z modelu sú reálne, chápeš ten rozdiel?

hm, asi nie.   Cokolvek vo fyzike je model,  ak nieco v modeli povazujeme za realne, tak to ma meratelne dosledky.   Napriklad quarky povazujeme za realne aj ked priamo teoria hovori ze ich nikdy nemozeme priamo pozorovat.  Mozes tomu hovorit matematika ale to to nie je prilis prakticke.  
A ak virtualne castice povazujes za realne, tak nasledne teoria povie ze sposobuju realnu meratelnu silu.   Pre mna je toto tym testom reality.   Ale zase ak budes mat iny model, kde ziadne virtualne castice nie su a bude to mat rovnake predpovede, tak aj tam poviem ze je to realne.   Neviem teda povedat ze nieco je realne   z niecoho ineho.

A k energii,   neviem ci slovo vypozicana je spravne.  Predstav si  gulicku na dvoch pruzinach,  ak ju fluktuacia vychyli z rovnovahy, tak bude mat na jednu stranu kladnu energiu, na druhej strane zapornu ( voci nulovemu bodu),  to ze ine zakony hovoria ako dlho moze trvat kmit je uz  trochu ina story. 

Link to comment
Share on other sites

Ja som reagoval na to, že údajne častice s prívlastkom virtuálne tu vznikajú z ničoho, no a nevznikajú ani v kvantovej teórii poľa, čo je model reality a nie samotná realita. Často sa model reality zamieňa za samotnú realitu, dokonca v takých silných tvrdeniach ako: toto je dôkaz virtuálnych častíc. 

Ja píšem o vzniku dvoch virtuálnych častíc z ničoho,  Teda vytvoríme zemiak z ničoho, tak, že vymyslíme záporný zemiak. Toto ak niekto nechápe, že to je len nepochopenie celej témy, tak neviem ako mu mám povedať, že -50 zemiakov nie je reálnych a nesúvisí to s tým kde v regály si umiestnil nulu.

Link to comment
Share on other sites

fyzika to ale takto netvrdi,    idem sice do oblasti kde som laik, ale  hovorime o kvantovej teorii pola,   castice su len exicitaciou tohto pola,  a to sa tyka aj virtualnych.  A pole nie je "nic",   to je podla fyzika ta realita.   A potom negativna energia ma fyzikalny zmysel,  ak z tohto pola vytiahnes zemiak, tak tam ostane diera.  A tejto diere priradujeme  negativnu energiu.    Inak takto pracujeme aj v polovodicoch,  tam diere priradujeme kladny naboj a celkom dobre to funguje. 

Link to comment
Share on other sites

pred 1 hodinou, robopol pridal:

Ale to predsa je niečo iné, keď povieme záporná potenciálna energia, tak je to vztiahnuté na nejaký rámec, súradnicovú os. Záporná energia v zmysle častíc by bola energia odnikadiaľ "vypožičaná", niečo ako dlh energie.

Ale presne o to ide, že energia virtuálnych častíc je dočasne "vypožičaná" z vákua. A ani absolútne vákuum nemá nulovú energiu. Ak sa zapožičaná energia častíc po anihilácii opäť do vákua vráti, tak je bilancia energie nulová.

Priznávam, že nechápem princíp Hawkingovho vyparovania čiernej diery. 

Ale celá tá energetická bilancia Hawkingovho žiarenia je založená na tvrdení, že častica ktorá prejde horizont má zápornú energiu. Ale reálna častica nemôže niesť zápornú energiu. Ak sa vytvorili virtuálne častice mimo čiernej diery, "požičali" si energiu z vákua". Ak sa premenia na reálne častice, tak už "požičanú energiu" nevrátia do vákua. Vo vákuu bude táto energia chýbať. Častica, ktorá prejde horizontom "zoberie" vákuu presne rovnakú energiu, ako častica, ktorá odletí. V tomto zmysle sa stratí časť energie vákua, pričom ale narastie hmotnosť čiernej diery.

Z pohľadu vonkajšieho a vnútorného pozorovateľa dochádza k rozporu udalosti. Nemôže predsa z pohľadu vnútorného pozorovateľa hmotnosť čiernej diery rásť a z pohľadu vonkajšieho pozorovateľa sa bude čierna diera vyparovať.

Link to comment
Share on other sites

No ale to je len klasická transformácia z poľa na par častíc, to nie je z "ničoho". Ak budeš chápať častice ako lokalizovane vlnenie , tak to dáva zmysel normálny, nič zázračne sa neudeje, len v celom poli (vákuum) vznikne pattern a to možno chápať ako časticu. Nejde o zázraky, že z ničoho vzniklo niečo.

To Hawkingovo žiarenie je ničím nepotvrdený konštrukt, je to len snenie, ktoré vzišlo z rovníc. Pričom to by musela mat ČD ostrú hranicu, skôr sa domnievam, že častice sa dostavajú von z ČD vďaka tunelovaniu, ale ja toto vôbec nepovažujem za nejaké dôležite, vôbec nechápem ako sa tomu dáva toľká pozornosť.

Link to comment
Share on other sites

ved ja nehovorim ze je to zazracne ale ze takto to hovori fyzika.   (aspon dufam ).   A hawkingovo ziarenie je vobec prvy krat ked mas predpoved  niecoho co je sucasne kvantove a gravitacne.   Preto je to vyznamne,  ako prvy krocik k spojeniu OTR a kvantovej teorie.

Link to comment
Share on other sites

pred 21 minútami, robopol pridal:

To Hawkingovo žiarenie je ničím nepotvrdený konštrukt, je to len snenie, ktoré vzišlo z rovníc. Pričom to by musela mat ČD ostrú hranicu, skôr sa domnievam, že častice sa dostavajú von z ČD vďaka tunelovaniu, ale ja toto vôbec nepovažujem za nejaké dôležite, vôbec nechápem ako sa tomu dáva toľká pozornosť.

Hawkingovo žiarenie sa vysvetľuje aj ako tunelovanie cez horizont udalostí, kde jedna častica z páru tuneluje von cez horizont udalostí, zatiaľ čo druhá častica padne do čiernej diery. Ale to je to isté vysvetlenie. Nepredpokladá sa, že by sa tunelovaním mohla nejaká hmota dostať z čiernej diery dostať von, okrem oblasti blízkeho horizontu. Pravdepodobnosť tunelovania nezávisí len od výšky bariéry, ale aj od hmotnosti častice, šírky bariéry... Klasická predstava čiernej diery má v centre singularitu, z ktorej je pravdepodobnosť tunelovania nulová.   

Link to comment
Share on other sites

Create an account or sign in to comment

You need to be a member in order to leave a comment

Create an account

Sign up for a new account in our community. It's easy!

Register a new account

Sign in

Already have an account? Sign in here.

Sign In Now
×
×
  • Create New...

Important Information

We have placed cookies on your device to help make this website better. You can adjust your cookie settings, otherwise we'll assume you're okay to continue. Additional information you can see at Privacy Policy