Skočiť na obsah

Voľná debata o fyzike


robopol

Odporúčané príspevky

kde sú tí mimozemšťania? rozmýšľam, že život nebude taký bežný, je naozaj veľa planét, ale len málo na nich môže vzniknúť život na uhlíkovej báze s vodou a prijateľnými teplotami. Viazaná rotácia je u veľa planét, na jednej strane majú peklo na druhej extrémny chlad. napr. červených trpaslíkov je viac, ale tieto hviezdy aj keď žiaria dlho majú extrémne výkyvy v podobe  hviezdneho vetra. Spália radiáciou všetko živé a odfúknu planétam atmosféru. Okrem toho sú vzdialenosti medzi hviezdami extrémne.  Ak dosiahne civilizácia významného technologického pokroku, tak čelí aj ohromným filtrom, či už v podobe technologickej singularity, alebo devastácie svojej planéty. 

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Prekvapuje ma tvoja skepsa. Vždy ma udivovala tvoja viera, že evolúcia musí pokračovať aj za hranicami Zeme, Slnečnej sústavy, Galaxie...aj keď nie nutne na uhlíkovej báze. Otázka je, akú rolu budeme hrať my.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

nemyslím si, že to je skepsa, skôr to vidím realistickejšie. Na druhej strane si predstav, že okrem tých problémov, čo tu máme by sme mali ďalší a to možnú inváziu.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

On 1/30/2023 at 6:42 PM, Tono said:

                                                               v(t) = H*r(t) 

sa dá napísať v tvare diferenciálnej rovnice:

                                                           diff(r(t),t) = H*r(t)

Nie som si isty, ci takato rovnica vyjadruje nieco zmyslupne. Hubblov zakon nepopisuje mechaniku hmotneho bodu s polohou r(t) a rychlostou v(t). "r" je nezavisly parameter, ktory vyjadruje rychlost rozpinania vo vzdialenosti r: v(r) = H*r

Ked uz chces diferencovat, tak skor takto:   H = dv(r)/dr

 

 

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

pred 12 hodinami, smiley napísal:

Nie som si isty, ci takato rovnica vyjadruje nieco zmyslupne.

Vyjadruje expanziu Vesmíru v ére vákua, keď H je konštanta, to je zhruba 9 miliárd rokov po Veľkom tresku až dodnes. 

pred 12 hodinami, smiley napísal:

Ked uz chces diferencovat, tak skor takto:   H = dv(r)/dr

Obecne podľa Friedmanovej metriky platí

                                                             H(t) = (da(t)/dt)/a(t)

Kde a(t) je expanzná funkcia, ktorá izotropne "nafukuje" priestorovú časť metriky.  Priamo úmerne za zväčšuje dĺžka, plocha S, objem V, vlnová dĺžka lambda... Môžeme preto rovnako napísať

 H =  k1 . (dr(t)/dt)/r(t)  =  k1 . (dlambda(t)/dt)/lambda(t)  =  k2 . (dS(t)/dt)/S(t) =  k3 . (dV(t)/dt)/V(t)

Ak je H(t) konštanta, môžeš riešiť ktorúkoľvek diferenciálnu rovnicu a jej riešenie vedie na exponenciálnu funkciu. Zmysluplnosť je jednoznačná, exponenciálne sa v čase zväčšuje dĺžka, plocha S, objem V, vlnová dĺžka lambda... 

V čase, keď H nebola konštanta, ale funkcia času H(t), musí sa nájsť neznáma expanzná funkcia a(t). Tá sa počíta z Einsteinovej rovnice s pravou stranou, pre Friedmanovu metriku. 

 

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

4 hours ago, Tono said:

Ak je H(t) konštanta, môžeš riešiť ktorúkoľvek diferenciálnu rovnicu a jej riešenie vedie na exponenciálnu funkciu.

H(t) bude asi skor funkcia ako konstatna. :zubiska: Ale uz som to pochopil. Rovnomerne rozpinanie moze byt iba relativne: H0 = 7%/Gyr (rozmery sa roztiahnu o 7% za miliardu rokov). A ked nieco za jednotku casu k-nasobne narastie, tak je to exponencialny rast. H(t) ~ exp(H0 * t). Ale kedze ide o rast velmi pomaly, da sa prakticky povazovat za konstatny, a preto sa medzi H0 a H(t) az tak nerozlisuje.

 

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

On 1/30/2023 at 6:42 PM, Tono said:

Z hľadiska vonkajšieho pozorovateľa, (pozorovateľa, ktorý je v rozpínajúcej sa sústave - na povrchu balóna), sa galaxie budú "scvrkávať". Pre rozmery galaxie z hľadiska vonkajšieho pozorovateľa potom platí funkcia:

                                                       r(t) = r0*exp(-H*(t - t0))

To sa mi nezda, ako si odvodil, ze by sa pozorovane rozmery mali scvrkavat. Vsak to by sme potom videli priblizovanie galaxii - ich pozorovana vzdialenost k nam by sa zcvrkavala.

Co je to ten vonkajsi pozorovatel? Beruc analogiu s balonom, kazdy pozorovatel musi byt povrchu balona (v priestore nasho vesmiru) , co je podla teba vonku. Kde je potom to "vnutri"?

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

pred 1 hodinou, smiley napísal:

To sa mi nezda, ako si odvodil, ze by sa pozorovane rozmery mali scvrkavat. Vsak to by sme potom videli priblizovanie galaxii - ich pozorovana vzdialenost k nam by sa zcvrkavala.

Galaxie sa vzďaľujú sa podľa Hubblovho zákona, lebo nie sú navzájom gravitačne viazané. (alebo len veľmi málo) V bežnom priestore pozorujeme rozmery vzdialených objektov o to menšie, o čo sú ďalej od nás. Na základe uhla, ak poznáme rozmer pozorovaného objektu, môžeme určiť vzdialenosť, alebo ak poznáme vzdialenosť, vieme určiť rozmer objektu. https://cs.wikipedia.org/wiki/Parsek 

Teraz si predstav situáciu na nafukujúcom sa balóne, na ktorom sú nakreslené disky s priemerom r0 v čase t0. Pozorovateľ na povrchu balóna zistí, že nakreslené disky sa od neho vzďaľujú, ale priemer disku sa tiež zväčšuje.

Pre uhol, pod ktorým bude pozorovateľ vidieť priemer disku vo vzdialenosti d, (pri expanznej funkcii exp(H*(t - t0)) ) platí:     

                                                   tan(alpha) = r0*exp(H*(t - t0))/(d*exp(H*(t - t0))) = r0/d 

čo je rovnaký vzťah, ako v neexpandujúcom priestore. Teraz si predstav, že na balón prilepíme pevné disky s rovnakým priemerom r0. Priemer pevných diskov sa nafukovaním balóna nebude meniť. (Pevné disky sú modelom galaxií, ktoré nepodliehajú expanzii). Potom platí:

                                                  tan(alpha) = r0/(d*exp(H*(t - t0))) = r0*exp(-H*(t - t0))/d. 

Neexpandujúce galaxie bude pozorovateľ vidieť exp(-H*(t - t0)) krát menšie. 

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Aha, takze pod "scvrkavanim" rozumies zmenseniu uhlu, pod ktorym galaxie vidime, nie samotnych rozmerov galaxie.

Ano, samotne rozpinanie nebude menit pozorovaci uhol.

2 hours ago, Tono said:

Neexpandujúce galaxie bude pozorovateľ vidieť exp(-H*(t - t0)) krát menšie. 

Ano, ale iba v pripade, ak by v galaxii po cely cas bolo expanzne posobenie presne vyvazene gravitacnym zmrstovanim tak, ze by sa velkost galaxie s casom vobec nemenila.

Ja by som si typol, ze gravitacne zmrstovanie je vacsie, takze pozorovaci uhlo sa bude zmensovat este rychlejsie.

 

 

 

 

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Skúšal som získať informácie z ChatGPT, ale nie som o nič múdrejší. Pokiaľ viem, Hubble využil Dopplerov jav, ale ako z neho vypočítal obežnú rýchlosť hviezd okolo galaxie som nepochopil. Chyba je na mojej strane.

image.png.77cd351ea11c8347314ad733ffe9d510.png

image.thumb.png.2cdfd240c9c97250fb69e02c633f1423.png

image.thumb.png.11d3aac05f25a8b3c33bd58179fd2533.png

Hubble musel zrejme zmerať Dopplerovský posun hviezdy a poznať natočenie roviny disku galaxie voči detektoru. Presnejšie meranie by asi bolo, zmerať Dopplerovský posun hviezd na rovnakej vzdialenosti od centra, v protiľahlých ramenách galaxie.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Niečo pre teba Tono: video o Penrose. Ja keď som to pozrel, tak mi až prišlo zle, ako sa varia tie rovnice súvisiace s VTR. Toľko energie sa vkladá do riešenia (všeobecnej relativity) a všelijakých užitočných pomôcok, až si vravím, kto to toto platí? o toto daňoví poplatníci záujem nemajú :) 

Twister (či ako sa vola ten Penrosov objav), výskum, že dlaždičky môžu byť kvázi periodické, a že riešenie speje do singularity aj pre nesymetrické podmienky. Ja by som mu zato nikdy nedal Nobelovu cenu, navyše žiadne singularity neexistujú lebo to popiera kvantová fyzika.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Webbov dalekohlad po roku:

https://www.osel.cz/12695-prvni-rok-prace-vesmirneho-dalekohledu-jamese-webba.html

Aj v roznych "naj" sa objavuju snimky spravene hned na na zaciatku, ktore boli ocividne starostlivo vybrate (poloha, kam nasmerovat dalekohlad).

Co sa tyka skoreho vesmiru, tak v nom bolo pozrovanych vela kompaktnych gallaxii. Ale neviem, aky dopad ma ich velky pocet na rozne kozmologicke hypotezy.

Niektore obrazky mohli byt aj lepsie popisane, kde je na nich to, kde treba robit "fiha". Pripadne kde je rozdiel medzi tym, co sme ocakavali, a co na nich vidime. Ako predpokladame, ze sa ma rodit hviezda, ako maju zrazat galaxie, atd.

 

 

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

On 2/4/2023 at 8:58 AM, robopol said:

...výskum, že dlaždičky môžu byť kvázi periodické... ... Ja by som mu zato nikdy nedal Nobelovu cenu, ...

Toto bola klucova vec pri objave kvazikrystalov s pozoruhodnymi vlastnostami. Takze aj ked inym veciam nerozumies (a teda su to pre teba blbosti), tu by mal prinos pochopitelny aj pre teba.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

On 2/3/2023 at 10:01 PM, Tono said:

kúšal som získať informácie z ChatGPT, ale nie som o nič múdrejší. Pokiaľ viem, Hubble využil Dopplerov jav, ale ako z neho vypočítal obežnú rýchlosť hviezd okolo galaxie som nepochopil.

Z Dopplerovho javu vies urcit rychlost voci tebe. Ja si to predstavujem takto: hviezd v galaxii je vela, tak tie zo standartne najvacsim posunom pojdu smerom od teba/k tebe, co pre dostatocne vzdialene hviezdy bude zhruba rychlost (a aj vzdialenost) voci stredu galaxie, takze vies spocitat napr. obehovy cas z Keplerovych zakonov.*

Teda neviem, ci som spravne pochopil, co bola vlastne otazka.

* Teraz pozeram, ze asi nepises o nasej galaxii, ale o pozorovani inej vzdialenej. Tam asi musis poznat, ako je k nam natocena - nanapada ma, ako to vypocitat bez toho.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Zacina serial o kvantovej fyzike, ktory bude historicky postupovat po jednotlivych objavoch a ich obajviteloch, zatial su k dispozicii prve tri diely:

  1. .pod lampou: Ako pán Planck nechcene objavil kvantovú fyziku - .štefan Hríb .pod lampou 18.11.2022 - Kedy sa zrodila kvantová fyzika? Ako sa vyžaruje energia a čo je Planckova konštanta? Prečo je náš svet iný, ako svet atómov?
  2. .pod lampou: Ako pán Einstein zmenil svet - .štefan Hríb .pod lampou 05.12.2022 - Ktoré objavy Alberta Einsteina sú prelomové? Ako obohatil naše poznanie atómov a ako vesmíru? Čomu nemohol uveriť a čomu veril pevne? Je relativita jeho vrcholný výkon?

  3. .pod lampou o zázrakoch fyziky: Ako pán Bohr pochopil atóm - .štefan Hríb .pod lampou 04.02.2023 - Kto bol Niels Bohr? Ako popísal správanie elektrónu? V čom sa mýlil? Ako sa na elektrón pozeráme dnes?

Vrele doporucujem. :flowers:

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

pred 16 hodinami, smiley napísal:

Toto bola klucova vec pri objave kvazikrystalov s pozoruhodnymi vlastnostami. Takze aj ked inym veciam nerozumies (a teda su to pre teba blbosti), tu by mal prinos pochopitelny aj pre teba.

keď povystrihuješ z môjho príspevku veci a potom si ich inak poskladáš nie sa co čudovať. U teba je to bežná vec, že prekrucuješ a potom sa hráš na mudrca. Užasne. Nobelovu cenu nedostal za dlaždice.  Kvázi kryštál predsa nespochybňujem, aj keď ja nemám tu vedomosť, že by ich objavil on v geometrii ako prvý.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Ako pán Planck nechcene objavil kvantovú fyziku

V téme bolo povedané to podstatné pre laikov. Podobnou témou žiarenia čierneho telesa som sa v minulosti zoberal, v prípade Friedmanovej metriky, ale už som to nedokončil. 

https://drive.google.com/file/d/1fjhdtC01LsVrjwmOY9sVMqcwK0qaudZx/view?usp=share_link

Uvádzam pre zaujímavosť matematiku, ako Planck dospel k svojmu odvodeniu. To samozrejme nemohlo byť náplňou diskusie vo videu. Ale myšlienku kvantovania, môžeme prisúdiť už pánom Rayleigh a Jeansovi. Planck už empiricky poznal správny matematický výraz  pre hustotu energie vyžarovania a matematicky sa k nemu dopracoval tak, keď zistil, že tento výraz je súčtom nekonečného radu diskrétnych hodnoť. Mojžiš to interpretoval, ako základ kvantovej fyziky, čo je pravda.

Mnoho fyzikálnych zákonov klasickej fyziky, napríklad termodynamiky, sú popísané matematickými funkciami, ktoré sa rovnako dajú napísať vo forme súčtu nekonečného radu. To nás ale ešte neoprávňuje predpokladať, že príčinou je kvantový charakter fyzikálneho javu. V prípade Planckovho zákona to tak ale je.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

A Bohr zas dostal Nobelovu cenu za model, ktorý bol v princípe chybný, teda planetárny model. Bohr nevymyslel ani kodanskú interpretáciu, pričom Bohra považujú za jednu z najdôležitejších osôb kvantovej fyziky, čo je zase zaujímavé. Ono Nobelové ceny sa už asi nadávajú za prínos, ani za pravdivosť, už sa tu rozdávajú za to, čo je v princípe zle a to sú singularity čiernych dier ako dostal Penros, a ten jeho prínos je v tom, že aj nesymetria tvaru vedie na singularitu.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

pred 18 minútami, robopol napísal:

A Bohr zas dostal Nobelovu cenu za model, ktorý bol v princípe chybný, teda planetárny model.

Trochu im krivdíš. Kvantová fyzika musí v limite korešpondovať s klasickou fyzikou. Bohrov model korešpondoval s klasickou fyzikou a Planckov model korešpondoval s Boltzmanovým rozdelením. Rovnako kvantová gravitácia musí limitne korešpondovať s Einsteinovou OTR. Divergenciu v Rayleigh a Jeansovom zákone odstránila podmienka kvantovania energie oscilátora. 

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

To je Tono, ale veľmi čudná úvaha. Ak je niečo principiálne zle nenadviažeš na to nijak dobre. A planetárny model atómu je proste chybný, nijak sa k nemu limitne nedostaneš. A z klasickej fyziky sa nijak limitne nedostaneš ku kvantovej fyzike. Naopak to, ale možno platí, ale do toho sa vsúvajú ďalšie faktory ako je štatistický prístup, alebo emergetné javy atď.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

ale historia fyziky ukazuje ze na to nadviazali.  Bohrov model vysvetlil spektra vodika a zaviedol prve "kvantovanie" drah.   To bol velmi dobry zaciatok aj ked bolo jasne ze nemoze byt spravny.  Ale dalsie kroky viedli k teorii, ktora na tom stavala.   Bol to velmi dolezity medzikrok.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

pred 15 minútami, robopol napísal:

A planetárny model atómu je proste chybný, nijak sa k nemu limitne nedostaneš.

To nie je pravda. Planetárny Bohrov model atómu vodíka dáva rovnaké diskrétne hladiny energie, aké dostaneš riešením Schrodingerovej rovnice. Teda nie všetky kvantové hodnoty, iba tie radiálne. Schrodingerova rovnica dáva aj diskrétne hodnoty v sférických súradniciach  phi a theta. A samozrejme planetárny model by skolaboval, lebo rotujúci náboj by podľa klasickej fyziky spojite vyžaroval energiu. 

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

pred 9 minútami, Tono napísal:

To nie je pravda. Planetárny Bohrov model atómu vodíka dáva rovnaké diskrétne hladiny energie, aké dostaneš riešením Schrodingerovej rovnice.

Toto pravda nebude, dostal správne ten základný atóm Vodík, zložitejšia atómy mu už nevychádzajú. Celý ten trik nebude súvisieť s planetárnym modelom, ale tým, že sa tu kvantuje energia, atóm ju alebo absorbuje, alebo vyžiari. Nepoznám detaily ale môj pocit mi hovorí, že mu to vyšlo dobre z inej príčiny. Napr. zo zákona zachovania momentu hybnosti napr. čo je spoločné s klasickou fyzikou.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

pred 13 minútami, robopol napísal:

Toto pravda nebude, dostal správne ten základný atóm Vodík

Nie, v radiálnom smere dostal Bohr pre atóm vodíka všetky riešenia, rovnaké, ako podľa Schrodingerovej rovnice. To znamená orbity k, l, m.... Pri prvkoch s vyšším protónovým číslom zlyháva aj riešenie pomocou Schrodingerovej rovnice. Vlnové funkcia sa prekrývajú, čo matematické riešenie komplikuje.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

pred 9 minútami, robopol napísal:

Napr. zo zákona zachovania momentu hybnosti napr. čo je spoločné s klasickou fyzikou.

odvodenie jeho modelu je stredoskolska fyzika,  dolezity je predpoklad ze existuje LEN niektore drahy a na nich elektron nevyzaruje a vyzaruje LEN pri preskokoch.  To je ta novinka a to viedlo k dalsiemu rozvoju.  A bolo jasne ze ide o heuristicky model, to ze je v rozpore s klasickou fyzikou vedel kazdy fyzik.  Ale mal velky vply na fyziku, ukazal cestu

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Vytvorte si účet alebo sa prihláste, aby ste mohli písať príspevky

Ak chcete odoslať príspevok, musíte byť členom

Vytvoriť konto

Zaregistrujte si nový účet v našej komunite. Je to ľahké!

Zaregistrovať si nové konto

Prihlásiť sa

Máte už konto? Prihláste sa tu.

Prihlásiť sa teraz
×
×
  • Vytvoriť nové...

Dôležitá informácia

Táto stránka používa súbory cookies, pre zlepšenie používania stránok tohto webu. Pre viac informácií kliknite sem. Ďalšie informácie nájdete na stránke Zásady ochrany osobných údajov