Skočiť na obsah

Voľná debata o fyzike


robopol

Odporúčané príspevky

Odvodil so ešte vzťah pre otáčanie apsid v slabých poliach, ale vyšiel rovnaký výsledok, ako podľa Schwarzschildovej metriky. Čo je ale zaujímavé, pokúšal som sa aplikovať novú metriku na rotujúcu čiernu dieru. Výhoda tejto metriky je, že nepredpokladá singularitu v strede čiernej diery.

Inak nechápem, ako môže mať rotujúca čierna diera moment zotrvačnosti, ak by bola všetka hmota sústredená v takmer nekonečne malom objeme.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Ja celkom zas nerozumiem, prečo je výhoda mať singularitu v strede? ČD je objekt ktorý má svoju hmotnosť aj objem, nie je to tak, že to je dutý objekt kde všetka hmota je v singularite, to ukazuje aj metrika, kde ti hustota rastie a v strede je nekonečna.

Resp. to môže byť úplne jedno, čo urobíš za horizontom udalosti, či ju nahustíš do bodu, alebo tam bude hustota smerom do stredu rásť. Otázka skôr znie prečo ti stáčanie vyšlo iné pre tvoju metriku. To je dôležité, ak pre izotropicku vyšlo rovnaké a tam je posunutý horizont udalosti.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Moment zotrvačnosti závisí od rozloženia hmoty, v závislosti od jej vzdialenosti od osi otáčania. Pre guľu s polomerom r hmotnosťou m a konštantnou hustotou je moment zotrvačnosti J = 2/5*m*r^2. Pre tenkostennú guľu s polomerom r a hmotnosťou m, je moment zotrvačnosti J = 2/3m*r^2. Takže z momentu zotrvačnosti, by sa dalo odhadnúť rozloženie hustoty hmoty rotujúcej čiernej diery.

V Kerrovej metrike sa udáva moment hybnosti, nie zotrvačnosti. Moment hybnosti pre rotujúce teleso sa dá ale vyjadriť cez moment zotrvačnosti L = J*omega. Ako sa v Kerrovej metrike určí moment hybnosti, keď nepoznáme rozloženie hustoty hmoty čiernej diery pod horizontom, to nechápem?

Stáčanie mi vyšlo trocha menšie, ako v Schwarzschildovej metrike. Ale v slabých poliach je to takmer zanedbateľná odchýlka. Prvý vzťah je Einsteinove odvodenie

ap_ein.gif.caf59c96e7b8787b9ea5a02294f571d0.gif

Tento mi vyšiel z novej metriky

736094123_apmoj.jpg.e8a8bbf1d453208fa1e76639d00266fb.jpg

 

 

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

skus pozriet predpoklady pri odvodeni:

https://en.wikipedia.org/wiki/Kerr_metric

resp. hľadaj odkaz na bližšie odvodenie. No je to značne divné tieto predpoklady za horizontom udalosti, preto sa toto nemôže brať ako seriózna veda..

 

Tak ak vyšlo stáčanie menšie, tak potom vzdialenosť horizontu od stredu ČD má vplyv na stáčanie priamky apsíd.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

V odkazoch na Kerrovu metriku nájdeš v podstate to isté. No nikde sa nedočítaš, z akých predpokladov vychádza pre rotujúcu čiernu dieru moment zotrvačnosti, alebo hybnosti. To by sme museli poznať rozloženie jej hustoty hmoty. A o tom nič nevieme, ak nepoznáme fyziku pod horizontom. Ak by bola hmota rotujúcej čiernej diery lokalizovaná v malej oblasti v jej strede, limitne v singularite, nemohla  by mať rotujúca čierna diera moment zotrvačnosti, alebo veľmi malý, limitne rovný nule. 

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Dňa 29. 5. 2021 at 9:06, robopol napísal:

No je to značne divné tieto predpoklady za horizontom udalosti, preto sa toto nemôže brať ako seriózna veda..

Veda je natoľko seriózna, nakoľko je v zhode s experimentom. Umelá inteligencia prináša do vedy nové možnosti skúmania, hlavne tam, kde množstvo meraných dát už presahuje ľudské schopnosti ich analyzovať. https://www.aldebaran.cz/bulletin/2021_20_art.php Interpretovať výsledky umelej inteligencie musí v konečnom prípade ale človek. 

 

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

No a to pre ČD platí nie je možné verifikovať teórie, ani na úrovni, ktorá metrika zodpovedá realite lepšie za horizontom udalosti, nie pod ním. nemá zmysel o tom špekulovať.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Hlavný význam experimentov je v tom, že Einsteinova teória o zakrivenom časopriestore dáva dobrú zhodu predpovede a merania a je teda akceptovaná. Pred 100 rokmi nechcela vedecká komunita prijať ani Einsteinovu špeciálnu relativitu.

Žiadna konzistentná teória, ktorá by dnes nahradila OTR, ani po 100 rokoch neexistuje. OTR je síce makroskopickou teóriou, ale konečnom dôsledku, zdrojom gravitačného poľa bežnej látky sú prevažne kvarky, z ktorých sa skladajú hadróny. Lenže skúmať gravitačné pole kvarku je takmer nemožné. Aj dnes je ešte problém presne zmerať gravitačné pole 1kg telesa, nie to ešte kvarku, ktorého hmotnosť je o 30 radov nižšia. Samozrejme, aj elektrón má podobnú hmotnosť, no intenzita jeho elektrického poľa je dostatočne veľká na to, aby sa mohli zmerať Coulombovské interakcie.

Neočakávam preto, že matematický aparát kvantovej fyziky by bol vhodný, pre nejakú novú mikroskopickú teóriu gravitácie. Strunové teórie sú lepším kandidátom, no majú jednu veľkú nevýhodu. Ako som spomínal, na mikroskopickej úrovni nie sú gravitačné účinky merateľné, takže ani predpovede strunovej teórie sa nedajú dosť dobre overiť. A čo sa nedá overiť, nie je fyzikou.

Matematicky by sa dala experimentálne "nemerateľná" teória potvrdiť aj tak, keby z nej vychádzali napríklad základné konštanty, hmotnosti elementárnych častíc, veľkosť náboja a podobne...  

 

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Dňa 1. 6. 2021 at 11:41, Tono napísal:

Žiadna konzistentná teória, ktorá by dnes nahradila OTR, ani po 100 rokoch neexistuje.

A navyse vsetky nove navrhy teorii su rozsirenim OTR, teda pre bezne javy musia davat rovnaky vysledok ako OTR.

Dňa 1. 6. 2021 at 11:41, Tono napísal:

Lenže skúmať gravitačné pole kvarku je takmer nemožné.

Napadol ma film Interstellar. Nepacila sa mi zapletka, ze kvoli nejakej plesni musime opustit Zem, ale nejaki vedci ho chvalili za urcitu vedecku vernost v rozuzleni:  padom do ciernej diery sa ziskaju chybajuce experimentalne merania o kvantovej gravitacii, ktore sa "nejako" podari odvysielat naspat. No a na zaklade tycho chybajucich experimentalnych udajoch sa vymysli spravna teoria kvantovej gravitacie, ktorou sa to vsetko podari vyriesit. :smile:

Pretoze bez tychto chybajucich udajov sa naozaj s kvantovou gravitaciou neda pohnut...

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

tono, su v zasade dve moznosti: bud kvantova gravitacia nema ziadne dopady na nas svet a je obmedzena ciste na tak extremne podmienky ze to bude len vec nasej zvedavosti alebo ma aplikacie aj v nasom svete a potom budu existovat aj experimenty.

  • Páči sa mi to 1
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Dňa 4. 6. 2021 at 23:37, smiley napísal:

Napadol ma film Interstellar. Nepacila sa mi zapletka, ze kvoli nejakej plesni musime opustit Zem, ale nejaki vedci ho chvalili za urcitu vedecku vernost v rozuzleni:  padom do ciernej diery sa ziskaju chybajuce experimentalne merania o kvantovej gravitacii, ktore sa "nejako" podari odvysielat naspat. No a na zaklade tycho chybajucich experimentalnych udajoch sa vymysli spravna teoria kvantovej gravitacie, ktorou sa to vsetko podari vyriesit. :smile:

Pretoze bez tychto chybajucich udajov sa naozaj s kvantovou gravitaciou neda pohnut...

zapletka bola uveritelna, a okrem plesni/virusov sa evidetne kazilo aj pocasie, co znizovalo urodu a teda na konci dna hladomor a koniec civilizacie bol na programe dna.

videl si ten film?
im sa podarilo len odlepiť tu obrovskú kozmickú loď zo zeme, ktorú tam počas filmu stavali..

 Zem a skoro vsetci ludia na nej tam umreli..

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

pred 7 hodinami, TomiLeeMorpheus napísal:

zapletka bola uveritelna, a okrem plesni/virusov sa evidetne kazilo aj pocasie, co znizovalo urodu a teda na konci dna hladomor a koniec civilizacie bol na programe dna.
...
im sa podarilo len odlepiť tu obrovskú kozmickú loď zo zeme, ktorú tam počas filmu stavali..

 Pre zlepsenie urody je jednoduchsie postavit sklenik na Zemi (umely izolovany ekosysytem), nez ho postavit na velkej kozmickej lodi a vyniest ju na obeznu drahu. Aj ked bola kozmicka lod velka, jej plocha prierezu je bola nepatrna cast plochy Zeme, a teda uroda z takejto plochy by bola schopna uzivit iba podobne nepatrnu cast obyvatelstva...

Za mna je toto najslabsia cast zapletky vo filme, dalo sa vymysliet plno uveritelnejsich dovodvo, preco musime opustit Zem.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

  • Pred 3 mesiacmi...

Nieco z jednoduchej mechaniky - pumptrack.

Slovo pupmtrack som pocul (cital) pred niekolkym dnami a dnes som po nom jazdil. Je to cyklisticka draha s bubnami a klopenymi zakrutami, na ktorej sa nema hybat zaberanim do pedalov, ale "pumpovanim" - striedavym zatlacenim na predna a zadne koleso: https://cs.wikipedia.org/wiki/Pumptrack

Chapete ten princip, ktory vytvara doprednu silu?

p5pb20333995.jpg

https://www.pinkbike.com/news/how-to-pump-your-bike-physics.html

 

 

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Dňa 11. 9. 2021 at 20:17, smiley napísal:

Nieco z jednoduchej mechaniky - pumptrack.

Slovo pupmtrack som pocul (cital) pred niekolkym dnami a dnes som po nom jazdil. Je to cyklisticka draha s bubnami a klopenymi zakrutami, na ktorej sa nema hybat zaberanim do pedalov, ale "pumpovanim" - striedavym zatlacenim na predna a zadne koleso: https://cs.wikipedia.org/wiki/Pumptrack

Chapete ten princip, ktory vytvara doprednu silu?

p5pb20333995.jpg

https://www.pinkbike.com/news/how-to-pump-your-bike-physics.html

 

 

Ja by som tipoval na zákon zachovania momentu hybnosti. Ak sa má zachovať jeho moment hybnosti L= r x p , pri kratšom polomere r (polomer pohybu ťažiska cyklistu r okolo osi otáčania sa zmenší, ak sa postaví na pedále),  musí sa jeho rýchlosť v zväčšiť. (p = mv )

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

pred 5 hodinami, tyso napísal:

Jaray zomrel,  16 augusta 2021.

Snáď na "druhom svete" už dostane odpoveď na všetky otázky, ktoré nepochopil na "tomto svete".

Je to samozrejme idealistická predstava, ktorá predpokladá, že na tom "druhom svete" bude náš intelekt lepší, schopný pochopiť aj to, čo sme nepochopili na "tomto svete". Bol by to zázrak..., ale aj otázka, prečo sme v "tomto svete" nemali nadelené dosť intelektu, aby sme to tu a teraz  pochopili? V tom nie je spravodlivosť!!! 

Druhou alternatívou je to, že čo sme nepochopili na tomto svete, to už urnu s naším popolom nebude trápiť. To je tá príjemnejšia alternatíva, voči hrozbe večného zatratenia, s ktorou musí počítať každý, kto verí v nesmrteľnosť duše.   

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

pred 1 hodinou, Tono napísal:

Ja by som tipoval na zákon zachovania momentu hybnosti. Ak sa má zachovať jeho moment hybnosti L= r x p , pri kratšom polomere r (polomer pohybu ťažiska cyklistu r okolo osi otáčania sa zmenší, ak sa postaví na pedále),  musí sa jeho rýchlosť v zväčšiť. (p = mv )

To je ono! Neviem preco som si myslel, ze pri zmenseni polomeru sa zvysuje iba uhlova rychlost. Je tam este taky maly detail, a sice ze pohyb je cyklicky, a teda polomer r sa musi aj zvysit. Ale ked sa to spravi pri minimalnej rychlosti hore na "kopceku", tak sa rychlost sa znizi len o malo. A naopak, pokial sa r znizi pri maximalnej rychlosti v "udoli", tak sa rychlost zvysi o viac, takze celkovo sa tymto sposobom da zvysovat rychlost.

Myslim, ze je to takto dobre, ale idem sa radsej ma to vyspat. :zubiska:

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Mňa zaujíma v ktorom bode "sinusovky" sa postaví. Ak by nebola prítomná energia cyklistu, tak o žiadnom väčšom zrýchlení nemôže byť ani reč. To by šlo o perpetum. Moc  rád by som videl veľkosť  sily,  ktorá pôsobí na pedále v momente postavenia. Kľudne to môžete porovnať s hojdačkou na ktorej stojíte a budete pumpovať až sa pretočíte.  

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

pred 37 minútami, buky napísal:

Ak by nebola prítomná energia cyklistu, tak o žiadnom väčšom zrýchlení nemôže byť ani reč.

Skusal som to "experimentalne" , a mozem ta uistit, ze energia cyklistu rozhodne musi byt pritomna: je to fyzicky ovela narozcnejsie ako slapanie pedalmi po rovine.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Spomínam si na rušnú debatu s tysom, kde som pustil po naklonenej rovine dva rovnaké krúžky, ale rôznej hmotnosti. Ťažší krúžok mal od mometu pustenia väčšie zrýchlenie a to podstatne. Tak ma napadá, či to nie je aj súvislosť s pumpovaním - postavením cyklistu, ktorý spôsobuje v určitom momente  väčšiu tiaž. 

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Nie, nie je. Podstatou pumpovania totiz je, ze menis polomer otacania. To vychadza zo zachovania momentu hybnosti L= r x p . Da sa k tomu dopracovat aj pristupom, ze pri pohybe po spirale uz dostredive zrychlenie sposobuje dopredne zrychlenie. Pri pohybe po kruznici dostredive zrychlenie sposobuje nulove dopredne zrychlenie - ale toto uz tusim bola vec, na ktoru si mal iny nazor. :zubiska:

Pokracujem v skusani techniky, a teraz mi ako najlepsia vychadza "lyzovanie"  :

  • udolia su ako obluky pri lyzovani, do ktorych treba nohami celou silou zatlacit, cim sa dviham
  • kopce su ako prechody medzi oblukmi pri lyzovani, kde to ide po predoslom zatlaceni nohami do "vyskoku" - je to faza odlahcenia.

Cize v udoli sa z drepu tahat hore a na kopci po vyskoku zase spadnut do drepu. Aby som sa priznal, tak ma to doteraz ani nenapadlo, ze ostrym rezanim zakrut pri lyzovani sa urychlujem rovnakym principom ako jazdou na  pumptraku. Co tam po kvantovej mechanike, teorii relativity a ciernych dierach, ked intuitivne nechapem ani zakladnu mechaniku (este ma caka porozumiet mechanike disku hodenom na diskgolfe) :yes_yes:

P.S. 1 - drep nemusi byt hlboky. Sice vam tvrdia, ze sedanku si mate dat uplne dole, ale ked som pozeral na profikov, tak na nu zdaleka nedosadali pri pupovani, to maju asi kvoli skokom.

P.S. 2 hmotnost jazdca sa bohuzial pri pupovani nevyuziva k pohonu, takze s nadvahou sa mi drepy robia sice tazsie, ale vysledny efekt je bohuzial rovnaky.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

pred 6 hodinami, smiley napísal:

 Da sa k tomu dopracovat aj pristupom, ze pri pohybe po spirale uz dostredive zrychlenie sposobuje dopredne zrychlenie. Pri pohybe po kruznici dostredive zrychlenie sposobuje nulove dopredne zrychlenie - ale toto uz tusim bola vec, na ktoru si mal iny nazor.

Tu nejde o názor, ale o výsledok experimentu. Zrýchlenie po špirále je vo vertikálnom smere menšie ako a=g. Dostredivé zrýchlenie pri rovnomernom pohybe po kružnici je akademický problém. Ano, pri sinusovke (kopčeky) meníš uhlovú rýchlosť, ale ja tvrdím, že v spodnej časti (úvrati) sa  pri postavení mení aj veľkosť tiažovej sily. Inak povedané, veľkosť tiažovej sily je väčšia pri postavení ako keby si na bicykli len sedel. Na akú energiu meníš postavenie cyklistu ?

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

pred 44 minútami, buky napísal:

 Inak povedané, veľkosť tiažovej sily je väčšia pri postavení ako keby si na bicykli len sedel. Na akú energiu meníš postavenie cyklistu ?

Upresním: Pri postavení cyklistu v dolnej časti sinusovky  je sila väčšia, ako pri sedení.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Vytvorte si účet alebo sa prihláste, aby ste mohli písať príspevky

Ak chcete odoslať príspevok, musíte byť členom

Vytvoriť konto

Zaregistrujte si nový účet v našej komunite. Je to ľahké!

Zaregistrovať si nové konto

Prihlásiť sa

Máte už konto? Prihláste sa tu.

Prihlásiť sa teraz
×
×
  • Vytvoriť nové...

Dôležitá informácia

Táto stránka používa súbory cookies, pre zlepšenie používania stránok tohto webu. Pre viac informácií kliknite sem. Ďalšie informácie nájdete na stránke Zásady ochrany osobných údajov