Skočiť na obsah

Voľná debata o fyzike


robopol

Odporúčané príspevky

ved niečo sa dá, ale lepšie budú simulácie, ved to sa robi aj s počasím, tak sa modeluje, či si myslíš, že prerátavajú rovnice? to nie je nutné, je to ako ked programuješ hru určiš vlastnosti a pustiš simuláciu.

 

Zjednodušene sa dá povedať, že aj algoritmy umelej inteligencie sú založené na štatistike. Môžem si vytvoriť kritérium, napríklad ako váhové koeficienty výskytu nejakého javu a preháňať algoritmom obrovské množstvo dát. A podľa hodnoty koeficientov v danom cykle sa potom "rozhodnúť" niečo zmeniť vo vstupných podmienkach. A cyklus spustiť znova. Takže počítač "vie", či sa uberá správnym smerom. To je vlastne kritériom "rozhodovania", ktoré v jednoduchom programe musí programátor pevne zadať, ale v umelej inteligencii nie. Je to tiež iba matematika. Žiadna záhadná inteligencia, iba schopnosť spracovať obrovské množstvo dát v krátkom čase.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

veď vlastnosti do simulácie definuješ ako matematické vzťahy. KĽúčom však je ako som písal, že to simuluješ, ako metóda konečných prvkov, urobíš kopu uzlov a tam definuješ podmienky a tie sa dynamicky menia. Ja o iných záhadách tu nehovorím. Jedna nejaká rovnica ako si urobil ty nie je lepšia ako simulácia cez vlastnosti pri velkom počte uzlov kde definuješ vzťahy, potom sa to chová ako celok a nemusíš predvídať, čo sa stane a vytvárať rovnice, ktoré to nemôžu zvládnuť ako CELOK.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Ano ibaže to je znova zjednodušenie, ale tam speje vývoj do simulácii. Rovnice budú istý prežitok. Simuluješ brownov pohyb, nie ľudské spoločenstvo, čo je o aspon o dva rady zložitejšie.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Pandémia Covid-19 sa správa dosť neštandardne. Podľa testovania protilátok, ktoré sa už realizovali na štatisticky významných vzorkách, je premorenosť obyvateľstva maximálne do 10%.  Napríklad v Česku, kde sa plošne testovalo: "Premorenosť populácie sa celoplošne pohybuje medzi nula až 1,3 percenta, v najzasiahnutejších oblastiach do päť percent." Matematický model predpovedá, že ústup pandémie by mal nastať, až keď je premorenosť viac, ako 50%. Samozrejme tých 50% sa predpokladá za podmienky, ak sa šírenie výrusu nedá zastaviť účinnou karanténou. To je typické napríklad pre vírus chrípky, s ktorým sa v minulosti po čase nakazila (bez očkovania) takmer celá populácia. V prípade Eboly, na ktorú je úmrtnosť viac ako 60%, by bola podmienka 50% premorenosti celosvetovou apokalypsou. Dalo by sa teda konštatovať, že karanténou sa podarilo zastaviť šírenie vírusu Covid-19 skôr, ako by sa infikovalo viac, ako niekoľko percent populácie. Lenže v krajinách, ako Švédsko, kde sa ku karanténnym opatreniam postavili dosť vlažne, je priebeh infekcie a premorenosť populácie podobná, ako v okolitých krajinách. Dnes konštatujeme, že pandémia Covid-19 je v EU na ústupe, čo dokazujú aj štatistické údaje. Na základe týchto údajov sa mimoriadny stav v jednotlivých krajinách postupne ruší. Ak je však premorenosť obyvateľstva skutočne tak nízka a karanténa bude zrušená, každý nový infikovaný by teoreticky mohol spustiť novú vlnu. A čo potom, znova zavedieme prísnu karanténu? A čo na to ekonomika, ktorá je už dosť postihnutá tou prvou vlnou? Niečo mi na tom vývoji nesedí.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

  • Pred 3 mesiacmi...

Čas a priestor sú podľa OTR neoddeliteľné veličiny. Matematicky to nie je problém, ale asi nikto si to nedokáže rozumne interpretovať. Existuje aj iné korektné matematické riešenie čiernej diery, ako Schwarzschildovo. Je uvedené v závere odkazu https://drive.google.com/file/d/1jsP1KSUQiP5-w9JAYqiBW8BaXosj-gq6/view  Tam nastáva zaujímavý jav. Smerom k centru čiernej diery sa objem pre vonkajšieho pozorovateľa zväčšuje. Je to úplný opak, ako predstava, že tam dochádza k nárastu hustoty hmoty. Pozorovateľný objem telesa podľa tejto metriky je vždy väčší, ako v Euklidovej geometrii, kde V0 = 4/3.Pi.R^3. Zväčšenie objemu je o faktor f = exp(3.G.M/c^2/r). Podľa tejto metriky je objem telesa závislý na jeho hmote V = int(f.dV0). Pri konštantnom potenciály V = f.int(dV0)

Napríklad objem Slnka je podľa tejto metriky o 1,000006326 väčší, ako podľa Euklidovej geometrie. (to je ale hrubý odhad, ak by bol gravitačný potencial Slnka konštantný, čo samozrejme nie je pravda) To je dosť zanedbateľné číslo, ktoré sa asi nedá experimentálne potvrdiť. No ak by sme merali objemy vo vnútri Slnka, napríklad pri polomere 3000 km, objemy telies by boli už 4,341760886 krát väčšie, ako napríklad na Zemi. Ak by sme takto pokračovali do stredu čiernej diery, limitne by objem narastal do nekonečna, iba že by sme ho už nemohli vidieť, lebo táto informácia by k nám nikdy nedorazila. To sa vymyká našej predstave https://dvojka.rozhlas.cz/blaznivy-profesor-z-haskova-svejka-je-ve-skutecnosti-albert-einstein-7462441

„Taky jsem se v blázinci sešel s několika profesory. Jeden s nich (…) mně vysvětloval, že uvnitř zeměkoule je ještě jedna mnohem větší než ta vrchní,“ píše Jaroslav Hašek coby Josef Švejk ve svém slavném románu v kapitole Švejka vyhodili z blázince.“

Mimochodom Jaroslav Hašek bol bratranec mojej babky. Tá sa k tomu ale nerada priznávala, lebo podľa nej to bol komunista a ožran.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

pred 28 minútami, electric blue napísal:

ja len, tá ebola má roznu úmrtnost, zálezí od kmena :dalbysomsi:

sic to nepatri do tejto temy, ale to je u každej infekcie. Aj španielska chrípka mala myslim okolo 1% smrtnosť, ževraj to súvisi so superinfekciou, teda napr. v nemocniciach je velka konkurenkcia patogenov a môže vyletieť virulencia aj radovo pre všetky možne infekcie. Je to zaujímavé a komplexné tieto choroby, paraziti... Napr. u živočichov, kde je kratší život bývaju patogeny agresivnejšia a nešanujú si tak hostiteľa, súvisí to hlavne aj s možným prenosom patogena, ak sa ľahko prenáša nemusí tak šetriť hostiteľa.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

  • Pred 2 mesiacmi...

je to populárny názor, no nič tomu zatial nenasvedčuje. Ja osobne považujem inflačnú teóriu za úplne chybnú aj keď sa v počiatočnej fáze vesmír rýchlo rozpínal. No vyvstelnie od Gutha je len teoretický výmysel, ktorý mi nesedí.

Často počuť, že sa údajne potvrdila táto teórie, je to však len manipulácia. Inflačná teória a rýchle rozopnutie vesmírru nie je to isté.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

vraj za poslednych 14 rokov, rozne vedecké fakty ( alebo vyskumy) podporujú Guthovu teóriu . tak nejak. 

največšia blbost je dla mna, dvojníci v paralelnych vesmíroch. 

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

O vesmíre nemamé tolko faktov ako sa to javí. Nevieme ani potvrdiť, čo sa dialo v časovom rámci 0-300 tisíc rokov. Pretože dnes na nepovažuje big bang za singgularitu v čase nula, ale to obdobie 0-300 tisic. Až vtedy sa oddelilo svetlo od latky a začalo putovať vesmírom, dovtedy bol vesmír v stave plazmy. Dnes sa chystajú projekty na hladanie reliktných neutrín, teda z doby 0-300. Zaroven sa chystajú aj projekty na gravitačné vlny z tohto obdobia. Teda my dnes nevieme, ani to, či bola 0-300 nejaká silná inflácia, už vobec nie to, či je Guthova teória správna.

Rýchle rozopnutie podporujú iné merania, ale to sme na úrovni nie Guthovej teórie, ale toho, že sa vesmír v počiatku rýchlo rozopol.

Iné vesmíry môžu existovať, podporujú to aj superstrunove teórie, no to je všetko len taký ich predpoklad, že by mohli. Napr. máš teórie, že vesmír (z vela vesmírov) končí v ČD a potom sa vytvára nový, ten by mal tiež na začiatku rýchle rozpínanie.

  • Páči sa mi to 1
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

inflacia:  fakt je ten ze to riesi plno problemov. Ale stale plati ze to nema dobry fyzikalny zaklad,  ziadne nase teorie ju nevysvetluju.

A multivesmir: dnesny problem je otazka ci to je vobec veda. Ak to nema ziadne testovatelne predpovede, tak  to nema miesto vo vede

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

pred 5 hodinami, tyso napísal:

Ak to nema ziadne testovatelne predpovede, tak  to nema miesto vo vede

Astronomické pozorovania sú pozorovanie makrosveta. A makrosvet úspešne popisuje Einsteinova teória zakriveného časopriestoru. V astrofyzike sa nedá očakávať, že by nejaké pozorovania v budúcnosti túto makroskopickú teóriu spochybnili. Hawkingova teória vyparovania čiernych dier je snaha o prepojenie Einsteinovej makroskopickej teórie s kvantovou fyzikou. Lenže Hawkingove predpovede sú ťažko testovateľné. Na LHC sa snažia navodiť podmienky, ktoré by boli podobné podmienkam po Veľkom tresku. No v porovnaní s Čiernou dierou sú to podmienky (zakrivenie - hustota toku energie) o stovky rádov nižšie. Možno viac sa dá očakávať pri detekcii gravitačných vĺn. Einsteinova teória vedie na nelineárne rovnice. Vyžarovanie gravitacných vĺn sa ale odvodzuje z linearizácie týchto rovníc. Takže hlbšie k podstate sa z gravitačných vĺn o extrémnych stavoch asi nedozvieme. 

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Einsteinova teória, ale zlyháva pri singularitách a na opis čiernych dier nie je použiteľná, tu je potrebné zohladiť efekty mikrosveta, preto to nedokažu zjednotit , aj v zmysle nejakej predpovede (aj ked strunové teórie nejaké dávajú), my taketo stavy nevieme merat a ani tak rýchlo sa k takým meraniam nedostaneme.

Gravitácia nemôže niečo stlačiť do singularity, to je ten problém z hladiska kvantových zákonov. Na úrovni velkej škály to tiež nie je idealne s VTR (zjednodušenie znova ). temná energia je len nejaký faktor v rovnici, kedže ho nedokáže táto teória vysvteliť, tak tu máme významný faktor v rovnici o ktorom nikto nič nevie (nedokazane). Takže VTR tak celkom dobre opisuje akurát slabe gravitačné polia, to máme dokázané.

Hawkingové teórie nie su žiadne prepojenie kvantovej fyziky s VTR, je to len nejaká časť (malá v prepojení, súvis s entropiou, kde horizont události oddeluje častice, pár virtuálnych častíc, kde sa jedná stratí v ČD a druha je ten entropický faktor, odletí preč). hawkingovo vyparovanie nie je potvrdené je to len v úrovni neoverenej predpovede.

Čo sa dá urobiť a také experimenty budú pribúdať, to je čoraz presnejšie meranie v slabom grav. poli a test VTR, zároveň tu budeme sledovať aj kvantové javy, teda my nebudeme testovať silné polia, ale budeme testovať citlivosť fyziklanych zakonov v bežných podmienkach na maličkých škálach a to nám niečo zas povie o svete.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

  • Pred 4 mesiacmi...
Dňa 24. 12. 2020 at 21:51, robopol napísal:

Einsteinova teória, ale zlyháva pri singularitách a na opis čiernych dier nie je použiteľná, tu je potrebné zohladiť efekty mikrosveta

Už začínam pomaly sumarizovať, iba pre seba.  Niečo na tú tému som začal písať https://drive.google.com/file/d/17J45BA56RvR2vxjJGFDFldx1KhONxdge/view?usp=sharing

Výpočty sem zrejme nemá zmysel dávať, tak som dal len úvod. Možno nemáš celkom pravdu. Uvidím, ako mi vyjde porovnanie výsledkov. Zatiaľ sa mi podarilo z novej metriky odvodiť vzťah pre uhol otočenia priamky apsíd a výsledok je iný. Len ako dokázať, ktorý je správny. Za 12 rokov to budeme vedieť, vtedy sa 2x otočí hviezda S4714, obiehajúca Sagittárius. To bude už veľmi presné meranie. Ja sa to už zrejme nedozviem.  

 

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Lenže prázdny priestor nie je nulový. Aj to najčistejšie vákuum má energiu (aj hmotnosť) a nenulovú. preto potrebuješ riešiť aj pravu stranu. To len tak na okraj. To súvisí aj s temnou hmotou, však tu máme tento problém na kozmologickej škále.

Záleži aký maš rozdiel medzi metrikami, potom možeš filtrovat podľa meraní. Stáčanie priamky apsid pri čiernej diere, čo tak použiť iné meranie, ktoré robíme dlhodobejšie, veď je úplne jedno či to je okolo čiernej diery, či iného objektu.

 

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

robopol

Z novej metriky som odvodil vzťah pre uhol pootočenia priamky apsid

2075142891_Novametrika.png.f0740e6b9a1c6af935b6e4c4f795d154.png

zo Schwarzschildovej metriky platí Einsteinov vzťah

Einstein.png.0d9aef32a4171b3651b752e79d6df4ae.png

V našej galaxii má najväčší uhol pootočenia hviezda S4714. Mne vychádza uhol 1.7710311 a podľa Schwarzschildovej metriky 1.766674801. To sú v súčasnosti rozdiely v tolerancii presnosti merania. Podstatne väčšie rozdiely metrík sú pri polomere kruhovej fotónovej orbite čiernej diery. Tá sa dá vidieť z nedávno publikovanej fotografie čiernej diery v centre galaxie Messier 87. Z fotografie sa dá odhadnúť polomer kruhovej trajektórie fotónov a polomer akreačného disku. Pomer polomerov by mal byť 2. Mne vychádza 3. 

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

z fotky ČD sa dá však určiť zhruba akreačný disk (polomer). Horizont udalosti sa nedá určiť, ani fotonova sfera. Máme dáta stáčania perihelia Merkuru, tam  je rozdiel aky?

No pokial viem na stačanie priamky ma väčší vplyv pôsobenie planét a hviezd a to nevieme dokonale určiť a tak ten zvyšok je nepresný, tak aj pri merkure to je. Teda samozrejme nie som expert na tieto  veci. No pochybujem, že takto sa dá niečo n aozaj potvrdiť.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

 

pred 4 hodinami, robopol napísal:

z fotky ČD sa dá však určiť zhruba akreačný disk (polomer). Horizont udalosti sa nedá určiť, ani fotonova sfera. Máme dáta stáčania perihelia Merkuru, tam  je rozdiel aky?

No pokial viem na stačanie priamky ma väčší vplyv pôsobenie planét a hviezd a to nevieme dokonale určiť a tak ten zvyšok je nepresný, tak aj pri merkure to je. Teda samozrejme nie som expert na tieto  veci. No pochybujem, že takto sa dá niečo n aozaj potvrdiť.

Merkur nie je vhodný objekt, presne ako píšeš, pôsobí tam viac vplyvov. Popisuje to aj Michal Křížek v https://users.math.cas.cz/~krizek/cosmol/pdf/K155.pdf 

Polomer horizontu udalosti rg by sa mal dať nepriamo z fotografie definovať. Podľa Schwarzschildovej metriky je posledná možná dráha fotónov vo vzdialenosti 3/2 rg, konkrétne je to kružnica. Je to nestabilná dráha. Pod touto hranicou už fotón "padá" do čiernej diery. Pozorovateľovi by sa oblasť pod 2.6 rg mala javiť ako tieň čiernej diery. To by mala byť na fotografii tá čierna oblasť. Polomer  akreačného disku je 3rg. Takže polomer akreačného disku a tieňa je pomer 3rg ku 3/2 rg, čo je 2. Podľa novej metriky by mal byť tento pomer 3. No obrázok je rozmazaný a nedá sa z neho tento pomer jednoznačne určiť. Ja som sa pokúsil aspoň orientačne nájsť polomer tieňa a polomer akreačneho disku na priloženom obrázku.

Black-Hole1.jpg.801895dc1848bee7a749d43529ff32ee.jpg

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Vytvorte si účet alebo sa prihláste, aby ste mohli písať príspevky

Ak chcete odoslať príspevok, musíte byť členom

Vytvoriť konto

Zaregistrujte si nový účet v našej komunite. Je to ľahké!

Zaregistrovať si nové konto

Prihlásiť sa

Máte už konto? Prihláste sa tu.

Prihlásiť sa teraz
×
×
  • Vytvoriť nové...

Dôležitá informácia

Táto stránka používa súbory cookies, pre zlepšenie používania stránok tohto webu. Pre viac informácií kliknite sem. Ďalšie informácie nájdete na stránke Zásady ochrany osobných údajov