Voľná debata o fyzike

pri korculiaroch sa kona praca na oboch korculiaroch, tak ako aj pri raketovom motore, ktory kona pracu na spalinach aj na rakete, inak by si nikam nedoletel....

:),   ak sa kona praca, tak rastie kineticka energia.   Ak das dve rakety proti sebe, tak sa praca nekona.  Premysli si to,  podobne ako ked sa korculiar odtlaca od okraja, sily posobia ale pracu kona len ten co mu rastie energia,  praca sa vzdy objavi s energiou

Ved to pišem iba na zamyslenie, vidis ked su v silovej rovnovahe praca sa nekona. Ale kozmicka raketa vo vesmíre ma zapnuty pohon a toci sa do kruhu. Takže fyzikalne je jedna raketa a ma pustený motor. A to je ta ista situacia ako ked letis s raketou niekam, kde vidíš nárast rýchlosti. :)

Pokiaľ ide o vzorce popisujúce odstredivú, alebo dostredivú silu, zrejme sa všetci zhodneme, že vzorec pre silu F = m . v²/r dostatočne presne vystihuje pomery, aké napríklad  existujú pre obeh guličky na biliardovom stole na priložených obrázkoch.

Chcem predostrieť len trochu iný, netradičný pohľad na túto záležitosť. A tiež čisto špekulatívnu myšlienku a  hypoteticky tvrdiť, že v skutočnosti sa celkom ideálne zaoblený pohyb nevyskytuje. (Netvrdím to vážne, lebo rozlíšiť, čo je priamka a krivka vo vesmíre, asi nie je jednoznačné.)To len naša matematická abstrakcia existujúca v našej mysli tento pohyb zaobľuje na základe toho, čo vidíme. V skutočnom svete (tvrdím to len hypoteticky) existuje určitý minimálny uhol, o ktorý sa môže teleso letiace v priamom smere vychýliť. Je to veľmi malý uhol a menší uhol ako tento minimálny už neexistuje. Teleso by sa skokovite vychyľovalo len v rámci celočíselných násobkov tohto minimálneho uhla, prípadne malými skokmi, ktoré by boli celočíselnými násobkami nejakého malého čísla .  Je to zobrazené na druhom obrázku. Tam vidíme, že keď teleso, gulička, sa malý okamih pohybuje priamočiaro a už už sa trochu vzdiali od toho pomyselného stredu, v nasledujúcom okamihu je vrátená silovým impulzom znova späť bližšie k tomu stredu a opakuje sa to veľmi často na mikroskopickej úrovni pri obiehaní guličky v kruhu. Pre naše vnímanie sa môžu tieto impulzy dostredivej sily javiť ako jedna trvale pôsobiaca sila.

Na presunutie guličky z jedného smeru na iný smer o ten spomínaný malý uhol by bola potrebná určitá sila. (Je zrejmé, že gulička vtedy pôsobí opačným smerom, ako znázorňujú šípky na obrázkoch). Veľkosť tejto sily by mohla byť nejaká konštanta vztiahnutá napríklad na jednotkovú hmotnosť, alebo súčasne aj na iné vhodné veličiny, čas nevynímajúc. Táto sila by nepôsobila trvale po celú dobu, ale v určitom malom časovom intervale.  Zrejme by malo platiť, že stredná hodnota týchto síl v danom čase by sa rovnala tomu nášmu známemu vzorcu pre silu  F = m . v²/r 

Bolo by možno zaujímavé matematicky  vyjadriť takúto fyzikálnu predstavu, a pre šikovného matematika by to asi nebolo ťažké. Je to celé myslené len ako inšpirácia k rôznym netradičným úvahám.

Ja sa mimo temu chcem opytat. Cim to je ze puklice sa mi pri roznych rychlostiach zdaju ze sa raz tocia dopredu a  stoja,  potom ako keby sa koleso tocilo dozadu. Iste je to kvoli zmene zrychlovania,ale preco?

V case 4:35 to vidno

http://www.autotv.sk/volkswagen/vw-golf-gti-performance/

Mne to nejde do hlavy, videl som to casto krat myslim na formulach ci motorkach to je casto vidno. Teraz na ceste som sledoval auta a nevsimol som si to. 

Je to sposobene tym, ze kamera nesnima stale, ale len vytvara urcity pocet snimkov za sekundu.

Uplne najjednoduchsi pripad, kedy to nastane : Mas kameru, ktora robi 24snimkov za sekundu, snimajucu koleso, ktore sa otoci 24 krat za sekundu. Takze koleso sa medzi dvoma snimkami stihne presne jeden krat otocit a kamera ho teda 'odfoti' vzdy v tej istej polohe. Ked takyto zaznam potom prehras, tak to vyzera ako keby sa koleso nehybalo.

Ked sa koleso stihne skoro otocit, tak ho vzdy odfotis kusok pred predchadzajucou polohou. Ked takyto zaznam prehras, tak to vyzera, ako keby sa koleso tocilo opacnym smerom.

Nazivo to neuvidis, pretoze tvoje oko nie je kamera a nefunguje 'snimkovo'.

Tento jav je spôsobený kamerou a jej spôsobom snímania. Kamera robí statické zábery scény 50 krát za sekundu. Ak sa medzi dvoma snímkami koleso pootočí tak, že disk bude zdanlivo v tej istej polohe, tak sa ti bude zdať, že sa koleso neotáča. Narýchlo som spravil animovaný gif, v ktorom sa koleso otáča. Ale postavenie ramien disku sa nemení a tebe sa zdá, že sa koleso netočí.

V tomto konkrétnom prípade urobí koleso 1/5 otáčky medzi dvoma snímkami. Ak by medzi dvoma snímkami urobilo celú otáčku, tak by sa zdalo, že sa vôbec neotáča.

Súhlasím s vašimi vysvetleniami, len by som ešte doplnil, že podobný úkaz sa vyskytuje aj v prípade osvetlenia žiarivkami. Žiarivka je napájaná zo siete, kde elektrické napätie má frekvenciu 50 cyklov za sekundu. Jeden cyklus pozostáva z dvoch polvĺn a v praxi to značí, že žiarivka za sekundu 100 krát zhasne a 100 krát sa rozsvieti. Napríklad v priemysle, ak sa sústruh točí otáčkami v okolí takejto frekvencie, môže nastať dojem, že sa otáča aj opačne. Z bezpečnostných dôvodov sa preto musia žiarivkové, prípadne výbojkové svietidlá zapojiť na rôzne fázové vodiče elektrickej siete.  Dosiahne sa tým, že keď jedno svietidlo zhasne, druhé svietidlo práve v tom okamihu svieti a dojem opačného otáčania sa dosť výrazne odstráni.

( Pre zaujímavosť; keby sme spomalili dej, v ktorom okamihu "svieti" prvá, druhá a tretia fáza elektrickej siete, tak by sme na hodinách videli:

Prvá fáza zasvieti, keď je sekundová ručička na dvanástke, druhá fáza zasvieti, keď sekundová ručička ukazuje 4 hodiny a tretia fáza zasvieti, keď sekundová ručička ukazuje 8 hodín. Myslí sa tým okamih, kedy napríklad kladná polvlna napätia danej fáze má maximálnu hodnotu napätia.)

Vdaka za odpovede, je logicka a spravna. Pochopil som to hned po precitani par slov od Darkman,ale ma to nenapadlo. Povodne ,ked som pisal otazku som aj rozmyslal ci som to niekedy videl aj na zivo. A spekuloval ci je to aj tym ze by nejake frajerske puklice - a to sa mi zda ze som videl - mali lozisko a sa netocili.

Ale aj keby mali a boli by odspodu zatazene by sa nekrutili, alebo by sa krutili -ale stale dopredu -ale nazivo som to nikdy nevidel -tak je to asi moj dojem.

Inak keby kolibrika kamerovali s kamerou co ma rovnaku frekvenciu ako jeho pohyb kridiel - tak by vysel(aj menil polohu) vo vzduchu bez pohybu.

Nazivo to neuvidis, pretoze tvoje oko nie je kamera a nefunguje 'snimkovo'.

To este nevymysleli kameru co nataca priebezne?

v podstate vymysleli, su kamery ktore snimaju tolko snimkov za sekundu ze je to priebezne,  a rovnako mame kamery, ktore to robia podobne ako oko ze snimaju len zmenu v obraze. Ale ani oko to nerobi priebezne, ak je zmena prilis rychla tak to mozog prerobi na cosi ine. naprklad koleso vidis ako polopriesvitne ale nedokazes vidiet jednotlive casti

v podstate vymysleli, su kamery ktore snimaju tolko snimkov za sekundu ze je to priebezne,  a rovnako mame kamery, ktore to robia podobne ako oko ze snimaju len zmenu v obraze. Ale ani oko to nerobi priebezne, ak je zmena prilis rychla tak to mozog prerobi na cosi ine. naprklad koleso vidis ako polopriesvitne ale nedokazes vidiet jednotlive casti

Polopriesvitne? Ako machulu co nevnimas - opar - stav opitosti - to poznam. :D

A nakoniec je to vzdy otazka ceny :)

Ono, snimacie zariadenia vedia robit aj ine zaujimave 'efekty'

napr.

http://www.youtube.com/watch?v=YsdUY2aLP9s

:)

To je zaujimave cim? Ze volne poletujuce predmety tie kridla sa nestretli s vrtulou? Ak viem, tak pred sto rokmi mali na lietadlach gulomety co "strielali cez vrtulu" a ju neodstrelili. Ci sa mylim?

OK vrtula sa toci opacne.

Tie poletujuce predmety su ta vrtula :)

Je to sposobene tym, ze niektore digitalne zariadenia (mobily, tablety...) neexponuju cely snimok naraz, ale napr. najprv odpamatuju prvy rad pixelov, potom druhy, potom treti.... A pri rychlo sa pohybujucich veciach (ako vrtula lietadla) teda nestihnut zachytit objekt v jednom 'momente'. 

Toto nepochopim , lebo od 5 sekundy uz nevidis ani vrtulu v podstate - kludne moyes mat pravdu,len tomu nerozumiem.

Tie predmety bumerangy co padaju maju dve biele pasy - zrejme ma ich aj vrtula, nieco biele tam je - ale to nechapem. frekvencia je rovnaka - jeden bumerang a jeden list vrtule.

tu je vidiet ako to zacina

http://www.youtube.com/watch?v=lEOF9VDE_kk

Extrem, na lepsie pochopenie, predstav si, ze tvojmu fotaku trva 10sekund kym vyrobi jeden snimok, ktory ma 10 riadkov. Nevyraba ho ale cely na raz, ale postupne. Prvu sekundu zosnima prvy riadok, druhu sekundu druhy riadok, tretiu sekundu treti....

Teraz co sa stane, ked chces taky fotakom odfotit vrtulu, ktora sa otoci za 20 sekund? List je v hornom riadku, cvaknes, fotak spracovava prvy riadok, celu sekundu. Potom sa presunie na druhy riadok, ale zatial sa vrtula pohla a vrchol mas teraz v mieste, ktore snima druhy riadok, tak ho fotak vyfoti...atd, atd. Nakoniec je z toho nieco, co absolutne nevyzera ako vrtula lietadla.

V realnych cislach, taka vrtula moze mat okolo 800 otaciek za minutu (t.j. 13 za sekundu), takze je dost problem ju zachytit na jednom mieste, ak neexponujes celu scenu naraz.

Ja som nechapal, ci nechapem - ze tie vrtule boli mimo lietadla - aj mimo zaber - teda tie objekty mi vidime niekde inde ako realne su  - je to vrtula na lietadle - inak mna to nezaujima - nemusim to chapat.

To sa ti v zabere spaja vrchna a spodna lopatko vrtule potom sa ti zda ze to jeden objekt co odlieta

zdravim pani

tak ako ste pokrocili v uvahach na rozlisnych realitach pri OTR ktore riesite aj v diskusiach na sme? Jeden pozorovatel vidi nieco ine ako druhy, potom rastie hmotnost CD pre obchoch pozorovatelov? :)

Robopol

Keď si pozrieš dátum tvojho predchádzajúceho príspevku, máš odpoveď. Nejako to tu uviazlo na mŕtvom bode.

keby som toto videla ako ziacka, tak si to zapamatam navzdy.. fyzika by sa dala ucit omnoho zaujimavejsie.. 
kuk http://www.vedelisteze.sk/galerie/co-spadne-skor-vo-vakuovej-komore-bowlingova-gula-vs-pierko

a ja sem dam

http://www.esa.int/spaceinvideos/Videos/2014/01/Chasing_a_comet

Na vysvetlenie,   europania vypustili druzicu, ktora pristane na komete, co je samo o sebe maly technicky zazrak.

Ale sposob ako sa k nej dostali  ma fascinuje,  druzice ktore vypusta EU  su mensie a maju velmi obmedzene mnozstvo paliva, A tak kometu dobehli tak ze druzica   behala v slnecnej sustave ako na pinballe,    Presne zratali ako jej planety daju rychlost  tak aby dobehla kometu s minimalnym pouzitim motorov.  Jedna vec je vediet ze sa to da, ale vidiet ze funguje, to ma dostava do uzasu.

tyso

Pekná animácia. A na tento  výpočet stačila iba fyzika z 17 storočia. Newtona by som jednoznačne uviedol na prvé miesto http://sk.wikipedia.org/wiki/100_Greatest_Britons  a nie len medzi Greatest Britons, ale globálne.

voľnú debatu o fyzike zobral pán učiteľ do svojich rúk a pre decká postavil názornú pomôcku ... z drevenej konštrukcie, na ktorej je zavesených 16 bowlingových gúľ s rozličnou dĺžkou kyvadla ...

podarilo sa mu, myslím, a myslím, že decká si to užívali viac ako učebnicu :)

https://www.youtube.com/watch?v=9y3cOfi5ovc

Samozrejme, v teoretickej fyzike sa nedajú čakať tak časté objavy, ako v astronómii, alebo v nových technológiách. Predsa však mám pocit, že nastalo určité rozčarovanie medzi prognózami a realitou. Veľa teórií o gravitácii  (Anti-de-Sitterov model, atď... ) znamená iba to, že každá má nejaký problém. Nejaký optimistický impulz by ani v teoretickej fyzike nezaškodil. Nedávno som sledoval seriál, kde sa známy fyzik http://sk.wikipedia.org/wiki/Michio_Kaku  „optimisticky“ vyjadril, že za 10000-20000 rokov naša civilizácia zvládne transport vez červiu dieru. Aj pre dôchodcu sú ale optimistickejšie informácie typu: http://podkapotou.zoznam.sk/cl/1000611/1370067/Torium-nahradi-benzin---palivo-na-100-rokov-bude-stat-jedine-euro-  , hoci si to zrejme už neužije. Kto vie, či to ne je zas iba mediálna kačica?