Skočiť na obsah

Voľná debata o fyzike


robopol

Odporúčané príspevky

Tono,

Ked chcem metricky tenzor v suradniciach ktorych pociatok sa voci povodnej sustave pohybuje?

V časopriestotre nevystupuje čas ako nezávislá veličina, ale ako rozmer.

Pokial viem v GR vystupuje cas ako suradnica. Nikde som zatial nepocul o tom ze metricky tenzor nemoze zavysiet na case takze ak by si mohol odkazat na nejaku literaturu bol by som ti vdacny.
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Robopol

 

To, že v OTR sú koeficienty metrického tenzora nemenné v čase, neznamená že sa priestor nedeformuje v čase. No čas, ako priestorová súradnica nemá vplyv na metriku. Metriku ovplyvňuje iba hmota, no nie časová, alebo priestorová súradnica. Ak by mal čas vplyv na metriku, potom rovnako aj poloha. Takáto úvahy nie sú nové. Časovo závislé koeficienty metrického tenzora sú použité v friedmanovej http://cs.wikipedia.org/wiki/Vesm%C3%ADr  metrike rozpínajúceho sa vesmíru. Je otázka, či je to korektné. Skôr sa snaží matematicky zdôvodniť to, čo meriame. Ak by sme pripustili, že koeficienty metrického tenzora závisia na čase, alebo polohe, dostali by sme sa do rovnakých problémov, ako pri veľkom tresku.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Ale ved warpova lod nebude zakrivovat prestorocas hmotou, ale energiou. A ked menis velkost energie musia sa ti zmenit predsa koeficienty. Teda ak mas premenlivu energiu. V tenzore sa obajvi zlozka zavisla na tej hodnote energie, nebude tam hmotnost, ale energia vo vztahu jednotlivych koeficientov metrickeho tenzora. Tak je to myslene, nie ze sa tam cas dostal nejak nahodne, na case to nie je zavisle. Ved to netvrdi ani ten ktoreho si z toho obvinil.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Tono,

Vsetko to stoji na poznani temnej energie, v podstate musume vyriesit antigravitaciu, alebo cez energiu gravitacne stlacat priestor alebo naopak. Podla mna toto je to co nevieme, neodporuje to TR,

A k expanzii vesmiru to je presne to co robi ta zlozka temnej energie a preto tam najdes casovu zavislost lebo doposial sa fenomen temnej energie zvacsuje s casom, vesmir expanduje s coraz vacsim zrychlenim, to sa pozoruje.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Robopol

 

O premiestňovaní energie v čase hovorí pravá strana Einsteinivej rovnice, čo je tenzor energie-hybnosti. Ak má nejaké nenulové zložky, znamená to existenciu a premiestňovanie hmoty v časopriestore. Rovnosť zložiek metrického tezora (ľavej strany rovnice) a tenzora energie-hybnosti  (pravej strany rovnice), znamená vlastne ich ekvivalenciu. To je základná vlastnosť gravitácie. Ak by zložky  metrického tenzora boli závislé na čase, ekvivalencia by neplatila a nastali by problémy so zachovaním impulzu a energie. To je aj prípad vzniku a expanzie modelu vesmíru.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

tom

napr.

http://martin184.webpark.cz/kmmt.html

 a ked si vo svojej sustave mas metricky tenzor nezavily od pohybu svojej sustavy. Ale koeficienty tenzora ako vidis su zavisle na premennych ktore sa mozu menit v case,  ked zosilis warp, tak hodonty budu ine.

Neviem ci len neviem citat ale na tom linku som nenasiel ze by koeficienty nemohli byt zavisle na case. S pohyblivou sustavou som to myslel tak ze ak pociatok sustavy ide povedzme x=vt,kde v je najaka konst. rychlost, a ide popri hmote(bod) tak ak v tejto novej sustave vyjadris Schwarzshildovu metriku budu koeficienty zavisle na case, lebo bod meni svoje suradnice.Ak Tonovi spravne rozumiem tvrdi ze komponenty metrickeho tenzora su nezavysle na case v akejkolvek sustave.

btw. Myslim ze Alcubierrova metrika nie je na case (explicitne) zavisla.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Tom

 

 

Schwarschildovu metriku nemôžeme použiť pri pohybe hmoty v priestore, lebo je odvodená pre staticky symetrické teleso. Matematicky nič nebráni, aby boli zložky metrického tenzora závislé na čase. No podľa mňa to fzyikálne prináša viac problémov, ako úžitku. To je samozrejme iba môj názor.

 

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

k tmavej hmote,  tmava hmota urcite antigravitaciu nevyriesi.   Najpravdepodobnejsie pojde o nove castice co povedie k rozsireniu standartneho modelu. 

Ale tmava energia je zahadnejsia, ta uz posobi antigravitacne.   A tu je viac veci co su mozno predzvestou novej fyziky,   aj samotna inflacia  je trochu takym deux ex machina,    inflacia vysvetluje mnoho veci ale jej pricina je taka divna,  slovo narusenie symetrie  je   analogia nie  skutocne chapanie toho co sa udialo.  A tmava energia je mozno uzko spojena s tymto pojmom

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Tu mi trochu usiel vlak. Ked si odmyslime popularno, ake mame vlastne argumenty pre existenciu tmavej hmoty a tmavej energie?

 

Pokial si dobre pamatam, argument pre tmavu hmotu je ten, ze nam s nou lepsie vychadzaju urcite vypocty tykajuce sa pozorovaneho gravitacneho posobenia v daekych castiach vesmiru. Z toho dedukujeme, ze je tam hmota ktora je "neviditelna" , t.j. interaguje prakticky nulovo okrem gravitacie. Preto ju aj nazyvame TMAVA hmota.

Je to takto spravne?

 

Pri tmavej energii mi uz utiekol vlak uplne. Preco predpokladame jej existenciu? Akymi  vlastnostami sa lisi od normanej energie?

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

tmava hmota bola vymyslena, aby vysvetlila plochost pozorovaneho vesmiru

Pri aplikovani OTR na cely vesmir usudzujeme, ze jeho krivost je dana celkovou hmotnostou/energiou v nom obsiahnutou. A ked sa vzala vsetka viditelna hmota, bolo jej malo, krivost vysla zaporna, co je v rozpore s pozorovanou nulovou.

 

Tmava energia ma sluzit na vysvetlenie pozorovaneho zrychlovaneho rozpinania, ale ako, to ani nechcem vediet

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

trochu inak,  tmavu hmotu vymyslel Zwicky, ked meral ako sa pohybuju hviezdy v galaxiach.  A pohybuju sa zle, maju vyssi moment ako by mali mat.  A teda ich drzi vacsia sila ako gravitacna ktoru vieme odhadnut z poctu hviezd.  A tak zaviedol tmavu hmotu ktora ako oblak okolo galaxie ju drzi pohromade.   A to bolo davno, len to bol velmi neprijemny chlapik a kedze vsetkych urazal, tak trvalo dost dlho kym si ostatni zvykli ze to tak asi je.  A sice pomerne intenzivne sa hladaju aj ine moznosti ale modifikacia zakona sily ci gravitacie ale  zrejme najjednoduchsie vysvetlenie bude ta tmava hmota. A kedze sa prejavuje gravitacne, tak dokazeme jej ucinky sledovat a nasledne ju aspon nepriamo najst a uz mame aj mapy je rozlozenia. Podla mna tieto mapy jasne dokazuju ze ide o hmotu a nie len zakony.

Akurat nemame vhodnu casticu co by to mohla vysvetlit a navyse nam v standartnom modeli ziadne nechybaju.  Ale verim ze tymto smerom sa cosi najde,  aj ked nemam predstavu co. Ale toto nie je unikatna situacia, aj neutrino sa naslo.

Ak to ma aj inu interakciu ako gravitacnu, tak ju najdeme urcite, a mozno ju uz niekde mame na zaberoch cernu

 

 

A tmava energia ? Vesmir sa rozpina a navyse stale rychlejsie.   A to co to sposobuje volame tmava energia ale to je len nazov, nie mechanizmus. Aj slovo energia je nejasne, ano ked od seba vzdalujes dve gule ktore sa pritahuju tak potrebujes energiu ale to ziadne nove informacie nepridalo .  A nemame nic co by nam to umoznilo skumat, len mudre nazvy ale nic viac.   Cakame na nejako chytrolina, co pride s napadom.

  • Pridať bod 1
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Castice nevysvetluju chovanie, castice su prejavom interakcie.gravitaciu tu mame ale gravitony sme nenasli, a pokial gravitacia nie je kvantovana, diskretna ani nenajdeme, zvysne interakcie su kvantovane, deta diskretne.

Ano tie mapy su dobre voditko, nepriamo ukazuju na koncentraciu tmavej hmoty.

 

K tmavej energii, iba taka myslienka, kedze vesmir expanduje zvacsujucim zrychlenim, mohlo by to byt aj tak, ze gravitacia je slabsia lebo klesa so stvorcom vzdialenosti, tu by sa patrilo vysetrit ci slabsia gravitacia postacuje na zrychlujucu expanziu alebo aj temna energia rastie

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

A este dalsi iba taky napad. Zaujimave je rozlozenie tmavej hmoty, do sfery, tak to popisuju v zjednodusenych clankoch. Ale odkial sa berie. A tak ma napada jeden objekt a to je black hole v centrach galaxii, on ten objekt kludne moze tu hmotu produkovat v zmysle ze tmava hmota moze prichadzat prave z black hole, alebo white hole. Je to mozno uplny nezmysel a mozno nie:-)

Ved z jednej blak hole prisiel aj nas vesmir, ten nazyvame big bang, ale to je biela diera.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Ešte niečo k metrikám. Schwarschildova metrika sa vo vedeckých kruhoch považuje za presné riešenie statického symetrického modelu telesa podľa Einsteinovej rovnice. Vyskúšal som si Gaussovu vetu a nevyšla. Neviem, či si to nikto nevyskúšal, ale riešenie vedie k zápornému logaritmu. K výsledku 4.Pi.G.M (ktorý sa v literatúre uvádza) sa dá dostať iba aproximaáciou pre slabé polia. No aké je to exaktné riešenie? Načo potom riešiť komplikovanejšie modely. Navyše nechápem, prečo sa niekto unúva problémom horizontu (Hawking a spol..), keď to matematicky nesedí?

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

velmi sa k vam nepripojim v debate, ale jednu vec chcem odovzdat dalej..

 

na zakladnej a strednej skole sa fyzika samozrejme vyucuje, pre mna je ta spomienka na fyziku ako otrocke labaky o siedmej rano, kedy sme zapajali nejake elektricke obvody, chcelo sa mi spat a absolutne ma to nebavilo.. lampy s hribom ma priviedli k fyzike po rokoch od skoly, pricom som obcas mala problem si spomenut o com hovoria, ked spominaju nejake fyzikalne zakony, teorie a paradoxy.... otravovala som tysa, nech mi doporuci dobru knizku k teorii relativity, doporucil vybornu, dakujem, ale zakladne fyzikalne otazky mi aj tak zapadli prachom v hlavicke..

 

nedavno som si kupila knizku - http://www.pantarhei.sk/knihy/baker-joanne/fyzika-50-myslienok-ktore-ste-mali-poznat prekladal ju igor kapisinsky, vrelo vsetkym fyzikalnym amaterom odporucam, precitana zhora zdola, konecne sa mi oprasili vedomosti, niektore veci akoby som citala prvykrat v zivote.. teraz ked pocuvam lampy o fyzike sa konecne orientujem a viem o com hovoria, ked len mimochodom spomenu nejaku fyzikalnu otazku.. je jasne, ze v knizke su iba zaklady, nie su tam otrocke vzorce, ktore by citatela odradzali, je to tam vysvetlene jednoducho.. naozaj vrelo odporucam.. 

koniec hlasenia
 

  • Pridať bod 3
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Ešte niečo k metrikám. Schwarschildova metrika sa vo vedeckých kruhoch považuje za presné riešenie statického symetrického modelu telesa podľa Einsteinovej rovnice. Vyskúšal som si Gaussovu vetu a nevyšla. Neviem, či si to nikto nevyskúšal, ale riešenie vedie k zápornému logaritmu. K výsledku 4.Pi.G.M (ktorý sa v literatúre uvádza) sa dá dostať iba aproximaáciou pre slabé polia. No aké je to exaktné riešenie? Načo potom riešiť komplikovanejšie modely. Navyše nechápem, prečo sa niekto unúva problémom horizontu (Hawking a spol..), keď to matematicky nesedí?

Gaussov zakon nemoze vychadzat pretoze je ekvivalentny Newtonovmu gravitacnemu zakonu. Preto vychadza approximaciou pre slabe polia (GR <=> newton). Co matematicky nesedi na horizonte?
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Tom

 

Beriem späť, co som napísal:

 

 

Ešte niečo k metrikám. Schwarschildova metrika sa vo vedeckých kruhoch považuje za presné riešenie statického symetrického modelu telesa podľa Einsteinovej rovnice. Vyskúšal som si Gaussovu vetu a nevyšla. Neviem, či si to nikto nevyskúšal, ale riešenie vedie k zápornému logaritmu. K výsledku 4.Pi.G.M (ktorý sa v literatúre uvádza) sa dá dostať iba aproximaáciou pre slabé polia. No aké je to exaktné riešenie? Načo potom riešiť komplikovanejšie modely. Navyše nechápem, prečo sa niekto unúva problémom horizontu (Hawking a spol..), keď to matematicky nesedí?

Neviem sa akosi zmieriť s takouto predstavou priestoru a tak rýpem, kdesa dá.

post-2515-0-64676900-1377452726.jpg

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Stale nerozumiem ako to moze platit. Ved ta rovnica toku gradientu potencialu hovori znamena ze gradient potencialu je GM/r2, co je Newtonov zakon. Schwarzshildove riesenie predsa nie je ekvivalentne newtonovmu okrem slabych poli.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Tom

 

Máš pravdu v tom, že gravitačný potenciál v OTR neexistuje. No z rovníc geodetiky,( čo je trajektória telesa v zakrivenom priestore) vyplýva, že vlastná rýchlosť testovaného telesa je rovnaká, ako podľa klasickej fyziky. v=2*G*M/r.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Tom

 

Samozrejme odmocnina tam chýba, ďakujem. V klasickej fyzike je tok gradientu potenciálu ekvivalentný hustote hmoty. (v elektrotechnike hustote náboja) Tok tejto hustoty musí byť nulový, inak by hmota musela niekde sama vznikať. V OTR platí zákon zachovania energie podobne, ako v klasickej fyzike. Tok hustoty energie cez uzavretú plochu musí byť nulový. Jediný rozdiel je matematický, v krivočiarych súradniciach derivuješ zložitejšie (kovariantná derivácia). Ale podstata je rovnaká, klasická divergencia sa nahradí kovariantnou divergenciou. Z tejto podmienky dostaneme sústavu 4 nelineárnych rovníc druhého stupňa. Ak chceme, aby sa uhlová metrika nemenila (metrické koeficienty pre theta, phi budú jednotkové), zostanú ešte dva neznáme koeficienty metrického tenzora. Dve rovnice budú lineárne závislé a stačí riešiť iba sústavu 2 rovníc. To je jednoznačné riešenie, z ktorého vyplýva Schwarschildova metrika. Paradoxné sú ale jej výsledky.  

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

  • Pred 2 týždňami...

Tom

 

Nechcel som mať sprostredkované informácie a tak som mesiac dovolenky zabil počítaním Einsteinovej rovnice. Rovnica hovorí, že metrika priestoru (ľavá strana rovnice = Einsteinov tenzor G) je ekvivalentná hustote energie (pravá strana rovnice = Tenzor energie hybnosti T). Podmienkou správneho riešenia je, že divergencia tenzora G a T musí byť rovná nule. Na prekvapenie, rovnica má iba jedno riešenie, s nulovou pravou stranou. Záver je ten, že som mohol ísť radšej na ryby. Zaujímalo by ma, či si riešitelia tejto rovnice uvedomili tento problém. Niektoré  rovnice zo sústavy, ktoré dostaneme rozpísaním tenzorov, sú  totiž lineárne závislé. Napríklad rovnica pre kľudovú hustotu hmoty má iba jednu neznámu. Netreba teda počítať celú sústavu. Lenže to znamená, že má iba jedno riešenie, bez ohľadu na ostatné zložky tenzora T, čo je nezmysel. Je to statické riešenie bez existencie okolitej hmoty.

 To si iste uvedomil aj Einstein a preto „zainklúdoval“ do sústavy známu konštantu Lambda. Nie je to kvôli rozpínaniu vesmíru, ale „matematická oprava“, lineaárne závislých rovníc. No ak to vraj neskôr oľutoval, vrátil sa znova k lineárne závisím rovniciam. Buď som "mimo", alebo tie rovnice už nikto viac neriešil?

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Vytvorte si účet alebo sa prihláste, aby ste mohli písať príspevky

Ak chcete odoslať príspevok, musíte byť členom

Vytvoriť konto

Zaregistrujte si nový účet v našej komunite. Je to ľahké!

Zaregistrovať si nové konto

Prihlásiť sa

Máte už konto? Prihláste sa tu.

Prihlásiť sa teraz
×
×
  • Vytvoriť nové...

Dôležitá informácia

Táto stránka používa súbory cookies, pre zlepšenie používania stránok tohto webu. Pre viac informácií kliknite sem. Ďalšie informácie nájdete na stránke Zásady ochrany osobných údajov