Interpretácia kvantovej fyziky

nie je to škoda? čo tak preposlat nejakému konkrétnemu fyzikovi etc z branze? ak nechceš publikovat. 

ehm,  tak najprv prakticky. je to dolezite ale nie prelomove. prelomove bolo ked spravili teleportaciu prvy krat.  A k rychlejsiemu internetu to nevedie, vyznam to ma pre kryptografiu, toto je moznost ako sa da bezpecne kryptovat. A nie, nedeje sa to okamzite. Je to obmedzene rychlostou svetla. 

A clanok o nulovej energii vakua je divny, to ze sa odvolava na wheelera a feymana to este zhorsuje. 

tono, a ci je to ta ista castica? to je trochu tricky otazka. fyzikalne je to nerozlisitelne ( a navyse povodny foton bol meranim zmeneny a je iny)., A bozony v rovnakom kvantovom stave su nerozlisitelne. nemas teda moznost ako sledovat identitu konkretneho fotonu. A navyse ak sa bavime o casticiach ako o exitacii pola, tak to je ako hovorit o identite vlny, je to zrejme otazka co nedava zmysel.

Nie je to tá istá častica, ale nerozlišitelný klon. Kto videl film dokonaly trik - tak tam to bolo pekne aj ukazane na ludoch, originál musíš zabiť. Teleportacia ako ju fyzici poznajú nehovorí o premiestení, ale vytvorení kópie, preto je aj tento pojem nevhodny.

technicky je tvoj opis blizsie tomu co to robi, ale kvantova teleportacia je uz zauzivana a je viac sexy:) lahsie sa dostane aj do life stylovych casopisov.  Podobne je na tom absolutne cierne teleso, ktore v praxi ziari ako slnko. 

Citát

Teleportácia. Pozrime sa teraz bližšie na to, ako to celé funguje. V hre máme tri spiny 1/2. Dva z nich má experimentátor na Zemi a jeden sa nachádza na Plute. Spin na Plute spolu s jedným so spinov na Zemi je v špeciálnom stave a tvoria tzv.EPR pár. Zostávajúci spin na Zemi (ten, ktorý chceme teleportovať) je v neznámom stave určenom vektorom,nθφr, t.j. dvomi uhlami θ,φ. Experimentátor na Zemi uskutočňuje Bellovo meranie na oboch svojich spinoch. Označme si jeho výsledky symbolmi 0,x,y,z. Jeden z týchto symbolov ako výsledok posielame na Pluto, kde experimentátor uskutoční jednu zo štyroch transformácií I,X,Y,Zv závislosti od prijatej informácie. O aké transformácie vlastne ide? Uskutočnením Bellovho merania na spinoch na Zemi sa spin na Plute ocitne v jednom zo štyroch stavov v tejto tabuľke:

zdroj:http://www.quantum.physics.sk/rcqi/docs/popular/quark_qm_total.pdf

Podľa tohto vysvetlenia nepotrebujeme robiť nič kvantovo, my len na Plute otáčame magnetickým polom (podľa transformácie) tak, aby sme dostali pôvodný spin na Zemi. Celá teleportácia je teda len manipulácia so spinom na Plute, kde potrebujeme zaslať klasicky informáciu o pootáčaniach.

My však môžeme urobiť toto:

Máme len dve previazane častice (Zem- Pluto). Urobíme meranie spinu 1/2 na Zemi vieme teda, že spin 1/2 je na Plute presne opačný. Na Plute, bez posielanej informácie vieme, že stav  je potrebné pootočiť o 180 stupňov, aby sa zhodoval so Zemou. Urobiť to vieme rýchlejšie, kedže si vieme synchronizovať hodiny na oboch stranách, na Zemi vykonať meranie a o niečo neskôr na Plute pootočiť magnetickým poľom spin o 180 stup. Výsledok: máme spin 1/2 zhodný ako na Zemi rýchlejšie ako tám príde informácia zo Zeme.

Tam to komplikujú pootočením voči, x, y, z. Ak chcem pracovať so spinom len voči osi z, tak nepotrebujem informácie o stavoch v iných smeroch. V z-osi teleportujem teda tu istú kvantovú informáciu, ak je nulová, tak sa transformuje nulová.

Ich vysvetlenie je to, že ja neviem v ktorej osi mám urobiť pootočenie.

Celkom by ma zaujímalo, či sa naozaj nedá vnútiť previazaným objektom stav a to tak, že na jednej strane je určitý daný smer silného magnetického poľa, kde by vstupovali previazané častice, či by sa nenarušila 50% pravdepdobnost. ak ano potom by to bol objav tisícročia.

pred 3 hodinami, robopol napísal:

Nie je to tá istá častica, ale nerozlišitelný klon. Kto videl film dokonaly trik - tak tam to bolo pekne aj ukazane na ludoch, originál musíš zabiť. Teleportacia ako ju fyzici poznajú nehovorí o premiestení, ale vytvorení kópie, preto je aj tento pojem nevhodny.

hej tymto by sme mohli vytvorit nekonečné klony :) 

No vo filmoch je to jednoduche, v realite sa to nebude dat, alebo to bude tak náročné, že tento spôsob "teleportácie" nebude realizovaný. Skopírovať kvantový stav a vnútiť ho  inej častici nie je ten problem. Problem je vytvoriť komplexneho jedinca na druhej strane, pričom tu máme x častic, x prepojení.

Nebudeme sa takto nikdy teleportovať, ked vytvoríme červie diery bude to skutočný prenos jedinca z miesta x do miesta y. Pozor klony útočia :)

JA si skôr myslím, že my budeme elektické bytosti, budeme to, čoho sa obávame, ak dokážeme skopírovať celú sieť mozgu, potom sa vlastne môžeme digitalizovať do akejkolvej podoby. A potom sa už vieme odoslat ako informácia, ako to robí DNA, je to kód. My budeme mat raz digitalnu "DNA", ak prežijeme.

Citát

Problem je vytvoriť komplexneho jedinca na druhej strane, pričom tu máme x častic, x prepojení.

a ešte ak sa k tomu niečo pripletie a zmieša sa DNA a vznikne z toho The Fly 

Pokračovanie z 27.2.20 o článku "Existuje Mesiac keď sa naň nikto nedíva?" Mermin-on-EPR-Bell.pdf, mermin_moon.pdf, pôvodný článok “Bringing home the atomic world: Quantum mysteries for anybody”, ... (/istmt.pdf nefunguje).

Bohm, Bell, Mermin a spol. vyjdú z determinizmu: entaglovaná častica si nesie vopred daný predpis, ako má interagovať s detektorom v danom stave.
Detektor je filter s výstupmi 0 (častica cezeň neprešla), 1 (prešla) a s viacerými vnútornými stavmi, ktoré sa menia od merania k meraniu. Po sérii meraní vznikne tabuľka výsledkov 0, 1 v závislosti od jednotlivých vnútorných stavov detektora.
Detektory (polarizátory) sú navrhnuté tak prefíkane, že ak by sa častice riadili vopred daným deterministickým predpisom, jeden z výsledkov 0, 1 by prevažoval, pravdepodobnosť výsledkov 0, 1 by nebola 1/2 : 1/2. Aspectov vykonaný experiment dá ale 1/2 : 1/2 v súlade s kvantovou mechanikou. Považuje sa to za dôkaz, že skrytý deterministický parameter (vopred daný predpis) nemôže existovať a z toho vyplýva, že kvantová príroda je nedeterministická.

Kvantová príroda JE nedeterministická. To dokazuje každé meranie, aj Aspectove, kde 2 rovnako pripravené merania dajú 2 rôzne výsledky.
Skryté parametre zastupujú v teórii realizmus: castica má spin aj keď ho nemeriame. Ale Mermin pri vytváraní skrytých parametrov chybne predpokladá, že sa deterministicky správa aj detektor. Je rozdelený na 8 regiónov RRR, ..., GGG a častica prejde jedným z nich ("particle encounters ... target (figure 6) divided into eight regions ... particle lands in the GRG bin" str.43). To ako keby povedal, že častica prejde jednou z dvoch štrbín. Ďalšou chybou je svojvoľná asymetria detektora: ak by sa častica i detektor správali deterministicky, pomer počtu výsledkov 0 a 1 bude iný ako 1/2 : 1/2. Merminov má pomer ≥5 : 4, lebo považuje natočenia polarizátorov 0° - 120° a 120° - 240° za dve rôzne. Nie sú rôzne, obe sú vzájomné natočenia o 120°. V mikrosvete absolútny uhol neexistuje. Myslím že podobné chyby by sa dali nájsť aj v Bellovom článku. Skryté parametre sú ľudskou reakciou na "paradoxy" mikrosveta, snahou zachrániť príčinno-následkový pohľad na svet. Ako keď prvé električky v mestách síce jazdili po koľajniciach, ale stále ich ťahali kone.

Bell, Aspen sú "tí čo vyvrátili Einsteina". Ten dal v EPR kvantovej mechanike iba ultimátum "buď determinizmus alebo nelokálnosť". Nelokálnosť uňho neprichádzala do úvahy a dúfal, že v budúcnosti bude kvantová mechanika dorobená a stane sa deterministickou. Kvantová príroda ostáva nedeterministická a EPR vyžaduje aby bola nelokálna. A nelokálnosť odporuje ŠTR.

Tak sa hľadajú iné cesty. Napr. dalsia interpretácia kvantovej mechaniky 0911.0695v1.pdf s 3 postulátmi:
1."Kvantum informácie" - výsledkom každého merania je násobok Planckovej konštanty h, obvykle 1-násobok a nikdy nie menší ako h.
2."Lokalita" - aj merania entaglovaných častíc sú "lokálne".
3."Reverzibilita" - medzi ľubovoľnými čistými stavmi (pred detektorom -> po detektore) existuje vzájomná transformácia.
Na základe nich sa článok "Answering-mermins-challenge-with-wilczeks-challenge" snaží vysvetliť, ako napriek "železnej" logike Mermin - Bellovho myšlienkového pokusu Aspen nameral Bellove "rovnosti" kvantovej mechaniky. Do kvantovej mechaniky zavádza vzťažné sústavy a výsledky merania sa dajú transformovat z jednej do druhej (3.postulát). Pozorovateľ v každej vzťažnej sústave meria rovnakú veľkosť Planckovej konštanty h (1.postulát). Keď sú polarizátory detektorov natočené v tej istej rovine, pozorovatelia sa nachádzajú v rovnakej súradnej sústave. Vtedy sú výsledky dvoch pozorovateľov v Merminovom pokuse zhodné s Aspenovými, 1/2 : 1/2. Ak sú polarizátory natočené (o 120°), pozorovatelia sa nachádzajú v dvoch rôznych vzťažných sústavách; natočenie je relatívne, absolútny uhol nejestvuje. Pozorovateľ vo svojej sústave naďalej meria h, ale výsledok merania druhého pozorovateľa už nemusí byť zhodný s jeho. A transformácia má zaistiť, že aj výsledok druhého pozorovateľa bude h, ale iba ŠTATISTICKY.

Takáto kvantová teória je budovaná podľa vzoru ŠTR a jej 2 postulátov:
1.Pozorovateľ v každej vzťažnej sústave meria rovnakú rýchlosť svetla c - aj tu sa dá povedať že sa info stráca: c + v = c, v = ?
2.V každej sústave platia rovnaké zákony, rôzne výsledky meraní v rôznych sústavách sa dajú navzájom transformovať - "reverzibilita"
Lokalita je týmito postulátmi vylúčená pre priestorupodobné udalosti (časovo od seba vzdialené viac než potrebuje svetlo na prekonanie ich priestorovej vzdialenosti).

S 1. postulátom "Kvantum informácie" súhlasím. Meriame 1 kvantum h a to sa prejaví raz ako poloha, raz ako hybnosť. Aby sme zmerali súčasne pozíciu aj hybnosť, potrebovali by sme dve kvantá h. V klasickom meraní máme tých h na mraky a nie je problém merať súčasne polohu aj hybnosť. Aj z Mesiaca prichádza množstvo fotónov, takže tam je aj keď sa "nikto" nedíva - vždy je nejaký z fotónov niekym registrovaný.

2.Postulát - veľmi divný, nelokalitu treba vysvetliť a nie ju postulovať.

3.Postulát - transformácie áno, ale medzi fyzikálnymi veličinami (ako v ŠTR), čo pravdepodobnosť nie je.

Podľa mňa sa má ekvivalencia ŠTR - KVM formulovať nasledovne:
-existuje najväčšia hraničná rýchlosť lineárneho pohybu, je to rýchlosť c.
-existuje najmenšia hraničná rýchlosť rotačného pohybu, taká že medzi dvoma rotujúcimi telesami je najmenší moment hybnosti h. Tretie teleso, nech by rotovalo akokoľvek, nedosiahne vzhľadom na ostatné telesá tiež menší moment hybnosti než h.
Takže príklad transformácie: s klesajúcou uhlovou rýchlosťou ω bude moment hybnosti klesať, ale pre ω = 0 bude = h. Čo sa stane vtedy stane s frekvenciou atď. ma netrápi, aj pri rýchlosti c nadobudnú čas a vzdialenosť dosť exotické hodnoty.