Interpretácia kvantovej fyziky

robopol

Mám pocit, že v kvantovke je to práve naopak. Rovnice dávajú výsledok v zhode s experimentom, no ich interpretácia "pokulháva". Ak sa dokážeš stotožniť s predstavou, akú máš, tak to nie je problém. No väčšina smrteľníkov dáva prednosť príkladom, ktoré sú v zhode so zmyslovými poznatkami.

dovera v matematicky formalizmus je cisto intuitivna :)

Z clankov ako

http://www.lajpe.org/may08/09_Carlos_Madrid.pdf

http://www.math.kun.nl/~landsman/HSQM2006.pdf

http://www.tcm.phy.cam.ac.uk/~bds10/aqp/handout_operator.pdf

http://www.phys.uu.nl/igg/muller/MythQM1-SHPMP1997.pdf
som vyrozumel, ze Schroedinger v svojej teorii operatory povodne nepotreboval. Suradnica bola skutocna priestorova kartezska suradnica a hybnost pocital ako gradient vlnovej funcie psi.

Operatory polohy a hybnosti zaviedol az ked sa snazil dokazat ekvivalentnost svojej teorie s Heisenbergovou maticovou mechanikou.

Potom sa zistilo, ze z vlnovej funcie psi sa neda ziskat spin - psi na to neposkytovala ziadny volny parameter. A tak vznikol operator spinu a nastala matematicka Sodoma.

Ale: psi funcia je komplexna. Komplexne cislo (s 2 zlozkami, ktorych velkosti su dane realnymi cislami) nie je konecna ani elegantna struktura ciselnej informacie.

Dalsim stupnom su quarterniony - jedna realna a tri komplexne zlozky - ktore popisuju casopriestor aj elektromagneticke pole ovela prirodzenejsie.

Ak by psi bola quarternionova ... a hla, google vratil napr:

http://arxiv.org/pdf/hep-th/9806058.pdf

kde z quarternionovej Schroedingerovej rovnice vyplyvaju Diracove spinory celkom prirodzene.

Keby Schroedinger pocital v quarternionoch, mozno by matematicky aparat QM a jej interpretacia vyzerali dnes inak. Lenze quarterniony su skotsky vynalez a nie anglicky, a tak Heavysidova chyzna otocila koleso dejin smerom komplexnym.

Ale aj tak ma to nesmierne nadchlo

Pepper nick

Najjednoduchšie vákuové riešenie Einsteinovej rovnice pre izolované sféricky symetrické teleso je známe ako Schwarschildova metrika. Kedysi som sa snažil o tento výpočet obecne a na prekvapenie, existuje aj riešenie v obore komplexných čísel. Ak to niekoho zaujíma, môžem to sem hodiť. No ako interpretovať priestor s komplexnými zložkami metrického tenzora? Je jasné, že takýto časopriestor by mal celkom nové vlastnosti. Bez fyzikálnej interpretácie, ale nedokážeme predpovedať ani reálnu existenciu týchto matematických možností. Ak by to bolo experimentálne možné (ako v kvantovej fyzike), tak by sme aspoň vedeli, čo chceme hľadať.

Tono

ja uznavam Machov princip, ze rovnomerne rozlozena hmota vesmiru vytvara potencial -c² (lokalny potencial od blizkych telies nech je tenzorom podla OTR).

Efekty STR, opisane Lorentzovou transformaciou, sa objavia v blizkosti rychlosti c, ked lokalna kineticka energia telesa sa stava porovnatelnou s vesmirnou potencialnou energiou mc².

Podobne efekty OTR, opisane Schw.metrikou, sa objavia v blizkosti Schw.polomeru, ked sa porovnatelnou stava lokalna potencialna energia telesa.
"Chapem" to tak, ze sa energie (?) dostavaju do rezonancie, pri ktorej niektore veliciny (cas, suradnica) nadobudnu nekonecnu/nulovu hodnotu.

Lorentzova transformacia dava pre rychlosti > c komplexne hodnoty (casu, suradnice).
Analogicky aj Schw.metrika, ako napr. http://www.mathpages.com/home/kmath375/kmath375.htm dava pod horizontom komplexny cas. Aj suradnica by mala byt komplexna.

Sucasna interpretacia je, ze cas, suradnice su realne hodnoty a ich komplexnost je jeden z dovodov nemoznosti rychlosti > c.
Moja interpretacia je, ze kludne mozeme povazovat cas za realnu hodnotu a suradnicu za komplexnu hodnotu tej istej veliciny.
Rychlost > c je mozna a Lorentzova transformacia pritom iba prehodi komplexnost.

pepper nick

Rozšírenie matematického riešenia do komplexnej roviny nemusí mať nutne fyzikálnu interpretáciu. Typický príklad je vlnenie hmotného prostredia. Toto je napríklad metrický tenzor splňujúci Einsteinovu rovnicu, ktorý som odvodil. Myslím, že by sa dalo nájsť aj nejaké periodické riešenie. Ako by si interpretoval takýto priestor? Aby si dostal nejaké zmysluplné (reálne) riešenie, musel by existovať komplexne združený priestor, k tomuto priestoru. Podobne, ako v kvantovej fyzike, je riešenie súčinom vlnovej a k nej komplexne združenej funkcie. Výsledok takéhoto súčinu je hustota pravdepodobnosti, s ktorou môžeme daný jav namerať. Komplexná funkcia nemá vo fyzike interpretáciu. Presnejšie povedané interpretáciu má, napríklad v elektrotechnike jalová zložka energie, prúdu, napätia a impedancie. No musíš ju previesť do reálnej oblasti, aby si ju mohol merať. To znamená, aby nejako pôsobila, tepelne, mechanicky atď...

V elektrotechnike sa to na prvý pohľad zdá jednoduché. Stačí do obvodu, kde tečie jalový (komplexný) prúd, zaradiť reálny odpor a bude sa zahrievať. No vysvetlenie nie je tak jednoduché. Typický príklad je LC obvod. Prúd ale neprenášajú elektróny. Ich driftová rýchlosť je rádovo mm/s. V skutočnosti prenos energie dobre interpretuje Poyntingov vektor S = E.H Energia sa prenáša pozdĺž vodiča vo forme elm. poľa. Teplo na reálnom odpore je komplikovaný fyzikálny jav súvisiaci s interakciou fotónov s atómovou mriežkou. Tu dochádza ku kvantovému javu, súvisiacemu s násobením komplexných a komplexne združených vlnových funkcií. Vlnové funkcie sa prekrývajú, čo degenereje možné stavy blížiace sa tak k nekonečnu. Preto je kvantovka na vysvetlenie ohmovho zákona obyčajne zbytočná. Pravdepodobnosť interakcie súvisí s kinetickou energiou atómov mriežky, takže v supravodivom stave reálnu hodnotu ani nedostaneš. Tvrdil by si, že tam žiadny prúd netečie. Zostáva ti teda merať pole H a B. No aj toto meranie musíš nejako dostať do reálnej oblasti.

pepper nick
 

Ak sa pozrieš na zložky komplexného metrického tenzora,  radiálna a časová zložka tenzora sú komplexné združené čísla. Napríklad objem trojrozmerného telesa v tomto priestore by bolo komplexné číslo. Takýto priestor však neexistuje, lebo diferenciál času nikdy nie je nulový, proste „čas v každej sústave beží“ Avšak objem časopriestorového (štvorrozmerného) telesa si neviem dosť dobre interpretovať. Objem štvorrozmerného telesa, teda aj s časovou súradnicou, je vždy čisto reálne číslo. (Diferenciál objemu štvorrozmerného telesa je odmocninou súčinu diagonálnych zložiek metrického tenzora a súčin komplexného a komplexne združeného čísla je reálne číslo.)   

quote: the space-time point cannot be written as a real quaternion Q = 1ct+ix+jy+kz, lebo cas t je realny a Minkovskeho casopriestore je cas imaginarny. Preto sa v clankoch o STR do Q dosadza miesto t imaginarny cas it, LT vyjadruje sucinom 2 quaternionov, atd. (prvych 8 riadkov xxx.tau.ac.il/pdf/hep-th/0701074.pdf).

Podla mna je to omyl, Q ma 3 imaginarne zlozky a pridanie dalsej je nepochopenim jeho struktury. Q sam osebe znamena udalost v casopriestore, lebo vztahy jeho jednotkovych vektorov -1² = i² = j² = k² vyjadruju Minkovskeho metriku. Nepotrebujeme LT v quaternionovom tvare, potrebujeme LT quaternionu, napr. http://capturedlightning.org/hot-streamer/temp/QuaternionsInElectrodynamicsEN02.pdf rovnice 15, 17. Zlozky 4priestoru sa lorentzovsky transformuju vtedy (a len vtedy) ked priestorove a casove zlozky su NAVZAJOM imaginarne, bud x, y, z realne, t imaginarne alebo x, y, z imaginarne, t realne (to je pripad Q).

Fyzikalna velicina sa moze uvazovat ako imaginarna, ale iba v reciprocnom vztahu k inej velicine. Ak hodinami meriam cas, mozem povedat, ze meriam imaginarnu vzdialenost, ktoru preslo svetlo za zmerany cas.
Znamienko (-) otoci hodnotu na osi hodnot o 180°, zmeni "smer" a je iba vecou dohody, ktory smer je kladny + a ktory zaporny -, ide o ich vzajomny vztah.
Imaginarna jednotka i otoci hodnotu o 90°. V smere kolmom na velicinu ale zvycajne vynasame inu fyzikalnu (vektorovu) velicinu. V STR na jednu os vynasam skalar, na kolme osi vynasam skalar prenasobeny vektorom rychlosti: cas-vzdialenost, hmonost-hybnost, elektricky-magneticky potencial, atd. Tiez je podla mna iba vecou dohody, ktory jeden smer oznacime za imaginarny vzhladom druhy.

Cinny vykon striedaveho prudu vieme nepriamo zmerat, jalovy asi nie. Priamo mozeme sledovat priebehy a ich posun na osciloskope. Ak velicinu mozeme chapat ako imaginarnu vzhladom na inu velicinu, mal by existovat nejaky prejav jaloveho vykonu. Ukazat ho neviem. Dovodom je, ze predchadzajuce uvahy o vzajomnej imaginarnosti sa tykali pripadov, ked pocet udalosti bol velmi maly, jedna castica sa pohybovala v jednom case po jednej drahe. Pri zahrievani dratu striedavym prudom prebieha v jednom case velmi vela, N, v podstate rovnakych udalosti, a vztah 1 - N moze byt tiez reciprocne imaginarny, jedinecna udalost vyjadrena cez e Exp(x) a N periodickych udalosti vyjadrenych cez e Exp(ix).

S tymi objemami nerozumiem: ...radiálna a casová zložka tenzora sú komplexné združené císla. objem trojrozmerného telesa v tomto priestore by bolo komplexné císlo, ... súcin komplexného a komplexne združeného císla je reálne císlo ... tak ako?
v 1D mame usecku vzdy s kladnou dlzkou, nech ma akykolvek smer. V 2D mame orientovanu plosku, ktorej vyslednica, umerna ploche, je kladna alebo zaporna podla poradia nasobenia. Samotna plocha je definitoricky kladna, nech je to hoci aj plocha obdlznika v Gaussovej rovine x + iy. V 4priestore moze byt tiez orientovany 3D-hranol, pre rychlosti <c kladny, pre v=c nulovy, pre v>c ?
Tono, ako si prisiel k imaginarnym clenom v tej matici? Vsade na internete je matica bez nich.
 

jedna z podivuhodností, ktoré v kvanatovej fyzike vyvádzalo svetlo, bol kedysi pred desaťročiami objav, že raz je to častica, raz je to vlna ...

aj keď si to niekto nepamätá zo školy, popísalo sa o tomto jave a okolo neho a pokusoch s nimi more kníh a článkov.

teraz sa podarilo prvýkrát odfotiť svetlo aj ako vlnu, aj ako časticu - originálna štúdia v nature.com

Medzinárodný tím švajčiarskych a amerických fyzikov začal s laserovým lúčom a tenučkým kovovým nanovláknom. Tím Fabrizia Carboneho namieril na vlákno laser a svetlo ako vlna sa začalo pozdĺž vlákna pohybovať v dvoch smeroch, podobne ako autá na diaľnici.

Keď sa na nejakom mieste vlny pohybujúce sa opačnými smermi stretli, vytvorili novú svetelnú vlnu, ktorá akoby zostala stáť na mieste. Navyše, sama emitovala častice svetla.

V tomto okamihu výskumníci okolo nanodrôtu vystrelili prúd elektrónov z moderného elektrónového mikroskopu, pomocou ktorého celú situáciu nasnímali (viac o experimente nájdete na konci textu).

 

Výsledkom vzájomnej interakcie svetla a okolo letiacich elektrónov bol napokon záber svetla aj ako vlnenia, i ako častice.

„Tento experiment po prvý raz ukázal, že dokážeme nafilmovať kvantovú mechaniku," zdôrazňuje v tlačovom vyhlásení Ecole Polytechnique Federale de Lausanne Carbone. „A nielen to, ale aj jej paradoxnú povahu, a to priamo."

Čítajte viac: http://tech.sme.sk/c/7676567/vedci-prvy-raz-odfotili-svetlo-ako-vlnu-aj-casticu.html#ixzz3TRO0aRcd

Pepper nick

Narazil som na tento odkaz, možno ťa  to zaujme.  https://www.google.sk/?gws_rd=ssl#q=netradicna+lorentzova+trochu+inak%C2%A0

Lorentzovy transformace trochu netradičně. Zaujala ma tá časť o binárnych číslach. Schwarscildova metrika (v zmysle deBroglieho interpretácie v tomto odkaze) je "nejaká rotácia v komplexnej rovine"

Tono

je to zaujímavý článok, chcem si ho pozrieť dôkladnejšie, potrebujem čas aby som to prežul.

Iste existuje prevod zápisu z komplexných čísel do duálnych a naopak.
Komplexné su mi bližšie. Chápem ich ako matematickú štruktúru na vyjadrenie fyzikálnej kolmosti (veľmi názororné v 2D Gaussovej rovine).
Vždy som tušil, že musí existovať aj štruktúra na vyjadrenie 4D (priestoročasu) a quaternióny ma potešili. (Aj keď som odvtedy čítal dôvody, prečo musí byť QM komplexná a nie quaterniónová)
Je zaujímavé, že vyjadrením Lorentzovej transformácie v duálnych číslach dostaneme Galileovu transformáciu, ale považujem to za trik - schovanie podstaty do parametra exp(mi alfa).
Nie je to fyzikálne; súradnice sa skracujú a čas spmaľuje, čo sa pri Galileovi, a teda pri súradniciach vyjadrených duálnymi čislami, nedeje.

Viac ma zaujali Vzťahy medzi Einsteinovými a de Broglieho veličinami.
Málo sa spomína de Broglieho paradox: Pozorovateľ, pohybujúci sa vzhľadom na nejaký periodický dej, má vidieť jeho frekvenciu zníženú kvôli dilatácii, ale zároveň zvýšenú o kinetickú energiu, ak platí de Broglieho vzťah E = hf. De Broglie sa prikláňal k názoru, že existujú 2 frekvencie a každá má iný fyzikálny význam. Jedna vnútorná a druhá vonkajšia, riadiaca pohyb častice. Nejako tak sa dostal ku grupovej a fáazovej rýchlosti.

Uvžujem nad vzťahom medzi dvoma účinkami:
h, ktorý má ohraničenú veľkosť a "opakuje" sa po každej perióde, daný hybnosťou a vlnovou dĺžkou a
u, ktorý rastie neobmedzene pre elektrón letiaci milióny rokov vesmírom, daný hybnosťou a prekonanou dráhou
ale nič ma nenapadlo. Možno že v častiach 4 a 5 bude niečo zaujímavé.
 

Článok http://philsci-archive.pitt.edu/4826/1/3Puzzles-BohrCP-Bokulich.pdf hovorí ako sa Bohr snažil získať frekvencie atómových spektier z frekvencií periodických pohybov elektrónov - súčtom, rozdielom, ... Márne.
Heisenbergov revolučný objav je zistenie, že frekvencie nestačia (jednotlivé hladiny sa líšia aj niečím iným ako iba dobou obehu) a treba brať rozdiel štruktúrovanejších veličín, napr. hybnosť*dráha.
Matematicky ale ostal v zajatí frekvenčného popisu, nové veličiny vyjadril pomocou experimentálne zistených spektier. Periodické pohyby elektrónov a tým aj ich dráhy vyhodil.
Schrödinger vzal de Broglieho vlny, fyzikálny princíp priradzujúci častici dĺžku, ktorý frekvečníci z Götingen neuznávali (boli to francúzske vlny) a z predpokladu stojatých vĺn tak získal frekvencie spektier z prvotných princípov.

Pripadá mi to analogické s nebeskou mechanikou, keď Newton použil správne prvotné predpoklady o sile medzi 2 telesami a heliocentrizme a dostal polohy planét na oblohe ako výsledok.
Oproti tomu Ptolemaiov systém je izolovaný, polohy planét slúžia ako vstupné parametre pre výpočet nasledujúcich polôh. Ptolemaiov systém nevysvetľoval, prečo planéta po oblohe opisuje epicyklus a podľahol Newtonovmu.
QM nevysvetľuje, prečo má energia tvar matice, ale na rozdiel od nebeskej mechaniky matice žiaľ prežili v matematickom aparáte QM.

Bellove nerovnosti. John Bell vo svojom článku  https://journals.aps.org/ppf/abstract/10.1103/PhysicsPhysiqueFizika.1.195

(PDF) porovnáva súčin dvoch pravdepodobností bežnej kvantovej mechaniky (rovnica 3) so súčinom z teórie so skrytým parameterom TSSP (rovnica 2) a dokáže, že sa nemôžu rovnať, že rozdiel >0 (rovnica 16 -> 18 -> 22).
David Mermin v http://www.theory.caltech.edu/classes/ph125a/istmt.pdf
prevedie Bellovu matematickú hru na praktický pokus pozostávajúci zo zdroja entanglovaných fotónov (vysielaných v dvojiciach v opačných smeroch), zachytávaných a filtrovaných dvoma polarizátormi po stranách zdroja. Fotón polarizátorom buď prejde alebo neprejde: ak sú polarizátory vzájomne natočené rovnobežne, vyjdú všetka fotóny z oboch polarizátorov, ak kolmo, nevyjdú žiadne, ak o 60°(120° ), vyjde ich polovica (pravdepodobnost 1/2).  

Ďalej je to len o 60°(120°). V TSSP, ktorá má prezentovať Bellovu nerovnosť a nedať výsledok 1/2, sa uvažujú rôzne diskrétne vzájomne natočenia o 120°: {0°,120° },{0°,-120° },{120°,0° },{120°,-120° },{-120°,0° },{-120°,120° }.  Podľa kapitoly "How could it work" str.7 si fotón vyberie jeden zo segmentov GGG, GGR, ... (výsledky odpovedajúce jednotlivým natočeniam), z čoho uz potom deterministicky vyplynie pravdepodobnosť 5/9 rôzna od 1/2.

Ale: dva polarizátory natočené o 120° dajú vždy pravdepodobnosť 1/2, pretože tá závisí IBA od ich vzájomného natočenia, a nie od nejakých vymyslených dvojkombinacií {0,120° },{0,-120° },...
Tie sú pre fotón všetky rovnocenné. Nie z dôvodu nelokálnosti, nekauzality či skrytých parametrov, ale z dôvodu, ktorý by mala dodržať lubovoľná teória: neexistuje absolútny uhol.
Michelson Morley natáčali interferometer aby našli rýchlosť svetla medzi c-v a c+v. Ale našli všade c. A vyvrátili existenciu absolútnej kľudovej sústavy, ktorú predpokladali.
Alain Aspect natáčal polarizátory aby nenašiel odchýlky od pravdepodobnosti 1/2. A úspešne. Ale tým vyvrátil iba TSSP, ktorá predpokladá, že fotóny rozlíšia natočenie (o absolútne uhly) {0°,120° } od {0°,-120° }. To je podľa mňa nesprávny predpoklad a vyvrátenie takej TSSP nič neznamená.
 

Vedcom sa podarilo teleportovať kvantovú časticu. Môže to byť revolúcia v telekomunikáciách

https://refresher.sk/92648-Vedcom-sa-podarilo-teleportovat-kvantovu-casticu-Moze-to-byt-revolucia-v-telekomunikaciach

pred 14 hodinami, electric blue napísal:

Vedcom sa podarilo teleportovať kvantovú časticu. Môže to byť revolúcia v telekomunikáciách

https://refresher.sk/92648-Vedcom-sa-podarilo-teleportovat-kvantovu-casticu-Moze-to-byt-revolucia-v-telekomunikaciach

Nie časticu, ale kvantový stav.

no,  to je to iste.  aspon v pojmoch kvantovej fyziky. 

Chyba je v názve, ktorý evokuje predstavu, že telepotrovalali časticu z miesta A do miesta B. To by znamenalo prenos hmoty nadsveteľnou rýchlosťou a celá fyzika by prestala platiť. V pokuse bola v mieste A jedna častica a v mieste B druhá. Teleportovali iba kvantový stav. Keď určili stav častice v mieste A zmenil sa okamžite stav častice v mieste B na opačný. Nepochybne je to úspech, lebo zákony kvantovej fyziky sa obmedzovali na rozmery atómov, maximálne molekúl. Toto je experimentálny dôkaz, že platia aj na vzdialenosti desiatok km. Teoreticky by mohli platiť na neobmedzenú vzdialenosť. Budúcnosť využitia tohoto javu závisí od toho, ako dlho udržia častice v previazanom stave. 

Väčšina dnešnej komunikácie prebieha na optických kábloch. Fotón sa v optickom prostredí (sklo) šíri tak, že fotón excituje nový fotón, ten znova nový, atď... Takže na konci optického vlákna už nie je originálny fotón. Excitovaný fotón by si mal teoreticky zachovať vlastnosť pôvodného fotónu, včetne previazaného stavu, no do tohoto procesu zasahujú aj vonkajšie faktory. Takže výsledný fotón je do určitej miery degradovaný a to sa týka aj kvantového stavu previazanosti. Dá sa to prirovnať v klasickej komunikácii k „rušeniu“ termálnym šumom. Ale príčina je trochu zložitejšia.   

Ten článok, ktorý nevidíme ani celý je hoax. teleportacia sa nedeje nadsvetelnou rychlostou, a okrem toho, čo som navrhoval ja to nemôže slúžiť na prenos signalu, kedže kvantové stavy maju 50% pravdepodobnosť toho aký stav nastane. Da sa to použit na šifrovanie signalu a dešifrovanie.

Čina minuly rok urobila teleportaciu na ISS zo zeme.

@robopol čo je tu hoax ? 

https://www.vice.com/en/article/93wqep/researchers-have-achieved-sustained-long-distance-quantum-teleportation

https://www.engadget.com/fermilab-quantum-teleportation-report-221002594.html

https://news.fnal.gov/2020/12/fermilab-and-partners-achieve-sustained-high-fidelity-quantum-teleportation/

A čo ako? teleportacia sa nedeje rýchlejšie ako "c". Vzdialenost sa urobila na ISS, tak ak článok tvrdí, že to pojde rýchlejšie tak zavádza. Kavntové počítače nebudú rýchlejšie pracovať, ale inak a len na špecifické problemy. To nie je článok o kvantovom počítači v nadpise, ale okamžite zavádza už v nadpise.

@robopol nadpis je presne o tom , o čom sa pojednáva v článkoch 

In PRX Quantum, where the team published its findings, they say their work provides “a realistic foundation for a high-fidelity quantum Internet with practical devices.” They added, “this is a key achievement on the way to building a technology that will redefine how we conduct global communication. Experts believe a quantum internet could revolutionize a variety of computing fields, including cryptography and search.

vedecky zalozeny človek by sa mal tešit z kazdého pokroku , či?  aj ked toto je iba taky základny kamen 

P.S. čo povieš na prenos informácií rychlejšie ako svetlo na margo https://en.m.wikipedia.org/wiki/Zero-point_energy 

pytam sa :-) 

Ja som reagoval na článok, čo je tu uvedený predtým, ktorý zavádza. Kvantový internet nebude rýchlejší. Kvantový internet by teoreticky podla nich mohol "teda podla ich vedomosti" poslat polovicu informácii, ktoré by postačovali, oproti dnešným. To je však podmienené tým, že druhú polovicu informácii musíš poslať svetelne, navyše previazane páry sú nestabilné, vyžadujú si teda odtienenie.

Spôsob akým kvantové počítače funguju však umožnuje aby nie jeden, ale teoreticky by mohli byt previazané viaceré a robiť výpočty ako jeden kvantový počítač, ale s väčšími možnosťami. To však ale nie na všetky možné úlohy. Kvantové počítače sú vynikajúce do budúcnosti na simulácie, napr. počasie, vývoj komplexných systémov, na cryptografiu a podobne. takže bežné PC nebudú mocť v blízkej dobe nahradiť, skôr to bude teda tak v budúcnosti, že počítač bude obsahovať kvantú časť a tu klasickú. Dnes sa môžeš prihlásiť na kvantový počítač a vyskúšať si jeho silu. Sila nespočíva, že tam signál ide rýchlejšie ako "c" ale v tom, že máme previazané stavy a tie umožňujú robiť naraz paralélne výpočty. Také výpočty kde klasický počítať musí každú jednú variantu prejsť od začiatku do konca a potom prejsť na ďalšiu atd.

PS: ISS je ďalej ako tie dve univerzity, ak ide o rekord v prenesenej dĺžke.

@robopol eh asi blby preklad, to je časté. čo povieš na ten zero point energy princíp? 

Ja som navrhol vlastnu hypotezu ako prekonat rýchlost svetla cez previazané častice, nemusím teda pozerat iné teórie:) Stači len poskúšať pohrať sa s tým, zrealizovať experiment a na 99% to pojde.

zero point energy - je vlastné energia prázdneho vákua, to nemá s prenosom nič spoločné.

 @robopol ako to chceš zrealizovat? publikoval si uz niekde? 

Ja to nezrealizujem, nemam na to technické vybavenie, môžu to skúšať iný, nepublikoval som to nikde a ani nemienim, ja to robím zo zvedavosti, nejde mi o publikácie, nie som v ich cehu :)