Skočiť na obsah

Ľudské lety do vesmíru


alamo

Odporúčané príspevky

nedávno sme oslávili 50. výročie letu Jurija Gagarina
v roku 1969, osem rokov po Gagarinovom lete, pristáli prvý ľudia na Mesiaci
od tej doby, už viac ako 40 rokov, majú mnohý pocit že iba "prešľapujeme na mieste"
ten pocit narastá práve tento rok, s ukončením letov raketoplánu
mnohý sú sklamaný že ľudstvo preukazuje taký "úpadok" a "nedostatok vôle",
iný tvrdia že je to len dobre, pretože ľudstvo má iné "vážnejšie" otázky na riešenie tu na zemi
čo si myslíte vy?

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Upadok, nedostatok vole, su asi zbytocne silne slova. Preteky v letoch do vesmiru skoncili kontumaciou jednej strany a momentalne jednoducho nie su peniaze na pokracovanie. A su zjavne aj dolezitejsie veci.

 

Ked uz sa zamyslas nad takymito vseludskymi otazkami, skus sa najprv zamysliet nad tym ako zvladas gramatiku a potom mozes dumat nad "preslapovanim ludstva na mieste". Tie tvoje hrubky v texte miestami krutia usami tak, ze na rozmyslanie o otazke samotnej uz neostavaju kapacity.

  • Pridať bod 1
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

raketoplanov je skoda podla mna mohli jeden nechat schopny letu. NASA sa snazi nechat LEO sukromnikom( a podporuje ich obrovskymi dotaciami) NASA sa chce dostat na vyssie orbity a na tie raketoplany nemali ani pomyslenie. Pokracovanie programu s takou frekvenciou by bolo nanic lebo uz nemaju USA dalsie moduly k ISS a jeden start stoji cca. 1,5 mld USD. co je na rozpocet nasa 18,7 mld USD strasne moc, keby mali bilion ako armada hned by sa lepsie lietalo. Raketoplany su tiez jedine schopne opravovat HST. Takze bez nich skonci v oceane. Za tie roky sme sa urcite pohli, vybudovanie ISS a jej trvale osidlenie je velkym uspechom, to by nebolo mozne bez predoslych misi ako spacelab etc. .Neviem co myslia na zemi kedze mnozstvo dôlezitych veci na zemi sa pozoruje z vesmiru.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Preteky v letoch do vesmiru skoncili kontumaciou jednej strany a momentalne jednoducho nie su peniaze na pokracovanie. A su zjavne aj dolezitejsie veci.

 

kto vesmírne preteky vedené počas studenej vojny vyhral, to naozaj ťažko povedať

rusi síce nepristáli na mesiaci, ale keď sa studená vojna skončila, prvú letenku do vesmíru, súkromnej osobe predali oni

s tohto pohľadu sú v "budovaní vesmírneho kapitalizmu" úspešnejší ako američania

 

Ked uz sa zamyslas nad takymito vseludskymi otazkami, skus sa najprv zamysliet nad tym ako zvladas gramatiku a potom mozes dumat nad "preslapovanim ludstva na mieste". Tie tvoje hrubky v texte miestami krutia usami tak, ze na rozmyslanie o otazke samotnej uz neostavaju kapacity.

 

už som písal, že čo sa gramatiky tíka, tak sa snažím čo to ide, ale to čo som zameškal v škole asi nedoženiem

tie hrubky, nemali by ti skôr "točiť očami"? teda ak nevidíš ušami, a počuješ očami

 

raketoplanov je skoda podla mna mohli jeden nechat schopny letu. NASA sa snazi nechat LEO sukromnikom( a podporuje ich obrovskymi dotaciami) NASA sa chce dostat na vyssie orbity a na tie raketoplany nemali ani pomyslenie. Pokracovanie programu s takou frekvenciou by bolo nanic lebo uz nemaju USA dalsie moduly k ISS a jeden start stoji cca. 1,5 mld USD. co je na rozpocet nasa 18,7 mld USD strasne moc, keby mali bilion ako armada hned by sa lepsie lietalo. Raketoplany su tiez jedine schopne opravovat HST. Takze bez nich skonci v oceane. Za tie roky sme sa urcite pohli, vybudovanie ISS a jej trvale osidlenie je velkym uspechom, to by nebolo mozne bez predoslych misi ako spacelab etc. .Neviem co myslia na zemi kedze mnozstvo dôlezitych veci na zemi sa pozoruje z vesmiru.

 

raketoplánov je fakt škoda, bolo možné od nich jednoduchým lacným a rýchlim spôsobom odvodiť, ťažký nosič - čo celý systém predražovalo to bola prevádzka orbitera

http://www.youtube.c...h?v=xOnlAUpYWoc

NASA's New CEV Launcher to Maximize Use of Space Shuttle Components

inak ich ale škoda vôbec nie je ani trochu

http://www.kosmonaut.cz/

University of Colorado zveřejnila ekonomický rozbor programu raketoplánů - něco, co se špatně čte z rozpočtu NASA, protože náklady na raketoplány jsou jednak fixní (trvale vynakládané) a jednak variabilní (vynakládané jen někdy). Navíc jsou rozložené do mnoha škatulek, takže se špatně vypichují. Nicméně výše zmíněný ekonomický rozbor praví, že do konce roku 2010 NASA investovala do programu raketoplánů (vývoj, provoz, modernizace...) 192 miliard dolarů (převedeno na úroveň roku 2010) - při 132 startech to vychází na 1,45 mld. USD na start. Do konce letošního rozpočtového roku budou realizovány další tři mise (po Discovery STS-133 ještě Endeavour STS-134 a Atlantis STS-135) a program "spolyká" přímo či nepřímo ještě 4,5 mld. USD. Výsledná částka by tak měla za 135 startů činit 196,5 - tedy 1,46 mld. USD za start.

Total Cost of NASA's Space Shuttle Program: Nearly $200 Billion

fakt od veci, skoro jeden a pol miliardy na každý štart 20 ton nákladu (málokedy využité na plno) a sedem pasažierov

jeden štart klasického nosiča s kapacitou 20 ton na LEO (rovnako ako raketoplán), stojí MENEJ AKO 200 miliónov, a tri štarty sojuzu čo je dohromady 9 ľudí vyjdú na 180 miliónov.. zaokrúhlime to dohromady na 400 miliónov

takže za jeden štart raketoplánu, by bolo možné vypustiť trebárs 60 ton nákladu a 27 ľudí... a ešte by viac ako 200 miliónov dolárov zostalo...

 

a to ešte nieje nič, podľa všetkého komerčný dopravca Space X, skutočne dokáže zraziť cenu za prepravu na 125 miliónov za 50 ton

a zraziť cenu za jednu letenku hlboko pod 20 miliónov dolárov Space X - FH

letenka na "superlacnom" ruskom sojuze vyjde NASA momentálne na 60 miliónov, a privátnych turistov niečo cez 30

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Tema je o letoch do vesmiru a ich vyzname. Co do toho pleties vyskum ako taky. Nepisal som o nom a uz vobec nic o tom, ze je zbytocny.

S tou poznamkou o Afganistane a Iraku si uz uplne mimo koryta.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Niekedy nejde len o cenu, raketoplany su relativne spolahlive narozdiel od niektory komercnych prepravcou (Orbital Sciences (Taurus XL a dvakrat Fairing separation Failure pri dvoch druziciach na vyskum atmosfery)). Raketoplany sa lisia este tym ze umoznuju manipulaciu vo vesmire a maju vlastnu prechodovu komoru preto nic ine nedokaze robit EVA mimo ISS takze bez nich by sa ISS tazko stavala.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Nepisal som o nom a uz vobec nic o tom, ze je zbytocny.

 

ale povedal si že je aj "veľa dôležitejších vecí".. iba som bol zvedaví čo sú to za veci..

 

Niekedy nejde len o cenu, raketoplany su relativne spolahlive narozdiel od niektory komercnych prepravcou (Orbital Sciences (Taurus XL a dvakrat Fairing separation Failure pri dvoch druziciach na vyskum atmosfery)). Raketoplany sa lisia este tym ze umoznuju manipulaciu vo vesmire a maju vlastnu prechodovu komoru preto nic ine nedokaze robit EVA mimo ISS takze bez nich by sa ISS tazko stavala.

 

spoľahlivosť?

koľko havárii mal falcon 9, od spacex?

a pokiaľ ide o servisné misie, k HST, pozri sa na toto:

http://spirit.as.utexas.edu/~fiso/telecon/Reed_5-19-10.pptx

rozhodne sa dajú robiť aj lacnejšie ako s raketoplánom

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Raketoplany sa lisia este tym ze umoznuju manipulaciu vo vesmire a maju vlastnu prechodovu komoru preto nic ine nedokaze robit EVA mimo ISS takze bez nich by sa ISS tazko stavala.

 

hm.. vlastne ti musím dať za pravdu..

veľkú časť s predraženia raketoplánov, spôsobilo predovšetkým to že ich prevádzkoval štát, a dosť finančných prostriedkov padlo na "papierovú robotu" v NASA

podľa hesla "zo štátnej kasy, krv netečie"

takže keby už pred desiatimi rokmi našli spôsob ako ich "sprivatizovať" došlo by k rozsiahlej racionalizácii ich prevádzky, spojenej s vývojom "sidemountu"

a niečo by sa dalo spraviť aj so zvýšením bezpečnosti prevádzky, napríklad že by vznikol čisto nákladný nepilotovaný derivát, a pre dopravu posádky vybavený kabínou vkladanou do nákladového priestoru, ktorú by bolo možné "evakuovať" počas každej fázy letu

tieto možnosti sa však po rozsiahlom prepúšťaní pracovníkov zdajú nenávratne stratené

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Postavit nieco tak komplexne chvilu trva a nieje to az tak lacna zalezitost. Hubble sa zruti do atmosfery cca. 2024 ale je pravdepodobne ze skor prileti zariadenie na kontrolovanie padu aby trafil do oceanu. Myslis ze sa viac oplati postavit nove zariadenie, otestovat ho, a letiet k HST ako pouzit drahy ale odskusany raketoplan?

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

HST je špecifický prípad.. náklady na jeho vývoj sa len odhadujú od 4 do 6 miliárd dolárov

prvá servisná misia pri ktorej sa odstraňovala závažná "konštrukčná" chyba, zle vybrúsené zrkadlo sa korigovalo pridaním nového prvku, mala nepopierateľný zmysel

servisné misie sa konali v celku štyri.. ťažko povedať na koľko by dnes prišiel "nový kus"

za 20 ročného veterána sa ale vyvíjala náhrada WST Vesmírný dalekohled Jamese Webba, ten bol však pred nedávnom ukončený, NASA aj kvôli prevádzke a nákladom na vývoj nových nosičov mala naň nedostatok peňazí

Webbov teleskop mal byť umiestnený, v bode L2 zem-slnko, 1,5 milióna kilometrov od zeme ďaleko za mesiacom, a vzhľadom k celkovým nákladom by si žiadal občasnú servisnú misiu s ľudskou posádkou, streti by sa sním v L2 zem-mesiac, a aj náklady na vývoj lode pre lety do "hlbokého vesmíru" požierala" prevádzka raketoplánu..

Obrázok

 

chyba nie je v samotnom ukončení prevádzky raketoplánu, ale v nesprávnom poradí krokov ktoré NASA koná, náhradu za raketoplán mali mať vyvinutú už pred dvadsiatimi rokmi

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

nezda sa mi ze NASA fungovala stylom "zo statneho krv netecie"...kolega bol pred par tyzdnami v Houstone, v stredisku NASA...uzasna fotka z toho ich centra, ktore vo filmoch prekypuje ludmi, vsetko na monitoroch svieti(v reale tam nebolo ani duse)...je to tak len vo filmoch...v reale to funguje ako klasicka firma...pracovna smena od 8 do 17...pomimo robi len par ludi "hotline support" a ked sa nieco po*erie tak az potom volaju tym odbornikom co su aj vo filmoch, aby zacali riesit...takze tam dost prihliadaju na naklady

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

JWST ukoncili? ja ze ho presunuli na 2016

 

posledné správy hovoria o odsunutí štartu až do roku 2018.. dávajú ho pomali k "ľadu"

NASA Chief Suggests JWST Won’t Launch before 2018

problém nie je ani tak v peniazoch na vývoj, ale ako som povedal WST bude potrebovať údržbu..

a kým NASA nebude mať k dispozícii pilotovanú vesmírnu loď schopnú dostať sa až do L2 zem mesiac, Webb aj keby bol hotový, bude musoeť trčať v "sklade" zabalený do fólie

proste bez nádeje na údržbu, nemá takú drahú vecičku zmysel vypúšťať

 

nezda sa mi ze NASA fungovala stylom "zo statneho krv netecie"

 

asi ide o "uhol pohľadu"

space x má sotva 1000 zamestnancov, a dokázala vyvinúť a otestovať, falcon 9 a loď dragon, a to všetko úspešne vyskúšať

nasa má zamestnancov x krát viac (nerátajúc subdodávateľské firmi) a miesto aresu 1 a lode orion, zatiaľ vypustili len atrapu Ares1X s falošným vrchným stupňom, za x násobne vyššiu sumu

jeden štart hotového aresu 1 s orionom, mal stáť takmer jednu miliardu..

až potom čo bol program constellation zrušený, ATK sa zobudila, a oznámila nápad ako s aresu jedna vyrobiť konkurencieschopný lacný komerčný nosič Liberty,

tak že naň nalepia ariane 5, ako druhý stupeň, kým platila nasa, ani ich to nenapadlo

post-3-0-58438900-1303681963_thumb.gif

 

edit. obrázok pridaný cez súbor. g.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

poznámka k pridávaniu obrázkov:

 

poprosím pridávať na Fórum obrázky cez súbory - príspevok, a veľmi jednoduchý návod aj so screenmi v troch krokoch, krok po kroku :

Návod tu

 

 

okrem toho aj v mojom podpise.

obrázky zostanú v príspevkoch, aj keby zmizli z webových stránok. nebudú v príspevkoch diery.

 

ďakujem.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

asi ide o "uhol pohľadu"

space x má sotva 1000 zamestnancov, a dokázala vyvinúť a otestovať, falcon 9 a loď dragon, a to všetko úspešne vyskúšať

nasa má zamestnancov x krát viac (nerátajúc subdodávateľské firmi) a miesto aresu 1 a lode orion, zatiaľ vypustili len atrapu Ares1X s falošným vrchným stupňom, za x násobne vyššiu sumu

jeden štart hotového aresu 1 s orionom, mal stáť takmer jednu miliardu..

až potom čo bol program constellation zrušený, ATK sa zobudila, a oznámila nápad ako s aresu jedna vyrobiť konkurencieschopný lacný komerčný nosič Liberty,

tak že naň nalepia ariane 5, ako druhý stupeň, kým platila nasa, ani ich to nenapadlo

post-3-0-58438900-1303681963_thumb.gif

 

 

Podla mna je trosku rozdiel porovnavat sukromnu spolocnst, ktora stavia nosnu raketu na uz znamych, existujucich, dobre popisanych technologiach. A narodnu spolocnost, ktora prave tie pouzite technologie vynasla, otestovala a popisala. NASA, ako spolocnost, posuvala a stale posuva hranice ludskeho vyskumu vesmiru. Sukromne spolocnosti operuju v tychto hraniciach. Ci space X vyvija aj novu generaciu raketoplanou? Novu generaciu motorov? Vesmirne sondy na skumanie vzdialenych telies? Ci sa venuje analyze dat z tychto sond?
  • Pridať bod 2
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Podla mna je trosku rozdiel porovnavat sukromnu spolocnst, ktora stavia nosnu raketu na uz znamych, existujucich, dobre popisanych technologiach.

 

to je asi ako povedat ze cinania vyrobia automobil o 70% lacnejsie...to ze ziaden vyvoj nemaju za sebou, ktory je najdrahsi, to uz vela ludi nevidi

 

ares 1 a orion, ktorý vyvíjala NASA a jej subdodávatelia, nebol "nová technológia", mal to byť "derivát" z raketoplánu.. "trochu väčšie apollo" niečo s čím má NASA omnoho väčšie skúsenosti ako space X

nešlo o vývoj niečoho nového, ale o zopakovanie niečoho čo tu už bolo, mali sa vziať už existujúce hotové konštrukčné celky, a tie bolo treba "prebúchať" do inej podoby

minuli sa miliardy dolárov viac ako v programe apollo, ubehlo viac času ako od Kennedyho rozhodnutio o ceste na mesiac, a žiadne hmatateľné výsledky sa neobjavili

 

naproti tomu space x za ten čas za menej ako desatinu sumy ktorú mala k dispozícii nasa, vyvinula vlastný motor, postavila funkčný nosič, vesmírnu loď, a to všetko odskúšala, dokonca teraz ide vyvinúť vlastný ťažký nosič ktorý bude fungovať komerčne

 

"štartovacie podmienky" boli zhodné, keby v nasa fungovalo všetko "tak ako má", musel by byť výsledok opačný, ale nebol

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

najzávažnejším dôvodom, momentálneho stavu pilotovaného prieskumu, nie je "nefunkčnosť" NASA, ani jej finančné problémy, to sú len následky

je to dôsledkom niečoho úplne iného, a rozhodne nie prevahou odporcov vesmírnych letov

v komunite ľudí ktorí sa vesmírnymi letmi zaoberajú, totiž nastala "schizma", a sú rozdelený na tri rôzne takmer náboženské "sekty", ktoré vedú spor o "ďalší krok"

tento stav sa zrodil už pred 40timi rokmi, keď prví človek vstúpil na povrch Mesiaca

od tej doby NASA, plniaca verejnú politickú objednávku, sa zmenila len na "handrovú bábiku", zmietanú medzi rôznymi záujmovými skupinami

a práve preto že sa priaznivci pilotovaných letov, medzi sebou nedokážu dohodnúť, stala sa aj obeťou ekonomických záujmov, skupín ktoré z peňazí jej pridelených priamo žijú

podľa mňa hlavnú "schizmou" kozmonautiky spôsobuje otázka "kam letieť?"

odpovede sú "tri"

a, na Mesiac

b, na Mars (sem patrí aj "flexible path")

c, nikam.. je potrebný intenzívny robotický prieskum

 

následné spory o to "na čom letieť?" (supernosič, viacnásobná použiteľnosť, nové pohony...), sú už podľa mňa "sekundárne"

a vyjasnili by sa vtedy, akonáhle by bola jasná tá prvá otázka

 

kam by ste chceli letieť vy?

 

ak budete chcieť letieť iba na Mars, iba na Mesiac, a iba používať robotov, nikdy nedosiahnete dostatočnú podporu na to čo chcete

a nikam sa nepôjde,chcelo by to nejaký kompromis

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Ked NASA vyvinie technologiu na lety na mesiac,HEO etc. a potom ju prevezmu a upravia sukromnici zase budu lacnejsi.

Nemyslim si ze problemom JWST je nemoznost opravy, s tym sa pocitalo od zaciatku, vedia ze vsetko musi fungovat preto je tam tolko testou, pochybujem ze do 2018 spravia lod schopnu letiet k L2.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Tom..

falcon FH.. je "iba" derivát, Falconu 9, už pôvodný koncept s jednoduchým združením troch prvých stupňov, mal mať nosnosť 27,5 tony na LEO, nový ohlásený variant má mať s vylepšenými motormi a prečerpávaním paliva medzi stupňami "cross-feed", nosnosť 53 ton na LEO.. Falcon FH wiki

pre chemický pohon platia jednoduché pravidlá, s ktorých sa dá odvodiť, že raketa s nosnosťou 53 ton na LEO, dokáže dopraviť 19 ton na GTO, a 16 tonám dodať "delta v" pre TEI.. poslať ich k mesiacu..

loď Dragon má mať plne dovybavená pre pilotované lety, má odhadovanú hmotnosť desať ton, pre vykonanie TEI ešte zostáva 6 ton do ktorých sa zmestí aj orbitálny modul aj motoroví systém pre navedenie na orbitu mesiaca a návrat k zemi, odhady sú že vytvoriť tento doplnok vyjde lacnejšie ako vývoj samotného Dragonu

pre let do L2 zem-mesiac, vychádza potrebné "delta v" ešte výhodnejšie ako pre cestu na orbitu mesiaca, pre mesiac je potrebných 5,93, pre dosiahnutie L2 je to iba 3,43..

takže do L2 za mesiacom, bude FH schopný dopraviť, približne 22 ton

 

space X sa pritom nemusí spoliehať na nasa, ako jedinom odberateľovi pre svoj nosič

v roku 2009 ariane 5 za približne 200 miliónov, vyniesla na GTO doteraz najväčší satelit v dejinách TerreStar-1 (existujú len odhady prevádzkových nákladov, ESA okolo nich narobila dosť hmly)

aj keby sa cena za štart FH z odhadovaných 125 miliónov nakoniec vyšplhala na rovnakú sumu, bude schopný zraziť cenu na polovicu tak že vynesie dva také ťažké satelity na raz

spoločnosť TerreStar konkurent Iridia, pritom chystá rozsiahlu expanziu a plánuje pokryť signálom svojich satelitov pre internet do mobilu celý svet, ten jeden satelit zatiaľ pokrýva severnú ameriku, a prestáva stačiť

Introducing TerreStar's integrated satellite-terrestrial network.

 

takže naozaj to asi dopadne tak, že "niekto" ponúkne vesmírnym turistom letenku na mesiac skôr, než sa nasa rozhodne kam vlastne chce letieť

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Neverim tomu ze sukromny sektor sa dostane na mesiac skor. Vystrelit raketu na orbit je nieco ine ako pristat na mesiaci a dostat sa naspet. Okrem toho NASA zrejme pojde na mars. A tam sa urcite dostanu skor.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

mám ťa presviedčať?

môžem ti sem dať len ukážku komentárov k tomuto vývoju

Following SpaceX down the rabbit hole

toto je dobré "space X nás ťahá do králičej diery" :)

narážka na pád Alice do králičej nory, skokový náhly prechod z "normálna", do úplne iného sveta, kde je možné úplne všetko

 

a pokiaľ ide o let k Marsu, tak na ten sa pohľad tiež radikálne mení

One Possible Small Step Toward Mars Landing: A Martian Moon

nepoletí sa priamo na Mars, ale na niektorý s jeho mesiacov

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Following SpaceX down the rabbit hole

toto je dobré "space X nás ťahá do králičej diery" :)

narážka na pád Alice do králičej nory, skokový náhly prechod z "normálna", do úplne iného sveta, kde je možné úplne všetko

Blbost :)

 

"down the rabbit hole", a metaphor for adventure into the unknown, from its use in Alice's Adventures in Wonderland

http://en.wikipedia.org/wiki/Rabbit_hole

Ziaden iny svet, kde je mozne vsetko, ale metaforicke vyjadrenie "vstupu do neznama". Mas problemy nielen so slovenskou gramatikou. :)

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Blbost :)

 

možno mám s angličtinou ešte väčší problém, ako so slovenčinou

ale vtip je v tom, že ani autor toho článku, si ešte plne neuvedomuje, čo sa to vlastne deje

na začiatku mesiaca apríl, zažil mierny šok, a práve sa mu to trochu rozležalo v hlave

ja som až taký šok nezažil Nosič 40-50 tun debata založená 5.2.2010 :)

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Vytvorte si účet alebo sa prihláste, aby ste mohli písať príspevky

Ak chcete odoslať príspevok, musíte byť členom

Vytvoriť konto

Zaregistrujte si nový účet v našej komunite. Je to ľahké!

Zaregistrovať si nové konto

Prihlásiť sa

Máte už konto? Prihláste sa tu.

Prihlásiť sa teraz
×
×
  • Vytvoriť nové...

Dôležitá informácia

Táto stránka používa súbory cookies, pre zlepšenie používania stránok tohto webu. Pre viac informácií kliknite sem. Ďalšie informácie nájdete na stránke Zásady ochrany osobných údajov