Temný vesmír, temná hmota, temná energia

vladimir,  lenze to tak nie je.    Rozdielne teploty nevedu k virom,  navyse tu hra ulohu aj gravitacia.   Teplota nemoze drzat hviezdy, potrebujes silu a tou je gravitacia.

Gravitácia nemá žiaden vplyv na vznik tornáda. Vznik tornáda je závislí od rozdielnej teploty vzduchu. Ja som nikdy netvrdil, že teplota drží hviezdy. Jednotlivé predmety, ktoré zobralo tornádo a obiehajú okolo stredu tornáda tam nedrží žiadna gravitácia, ale gravitácia Zeme pôsobí proti sile tornáda.

Na rovnakom spôsobe funguje aj obiehanie hviezd okolo čiernej diery. Žiadna gravitácia tam nieje potrebná.

Vladimír, nemáš vzduch, nemáš tornádo. Žiadne teleso by sa ani nepohlo zo zeme, kebyže nebolo vzduchu, ktorý je pri tornáde merateľne v pohybe. No a v akom vzduchu sa pohybujú hviezdy v galaxiách, alebo planéty okolo Slnka, Mesiac okolo Zeme? Pomôžem ti - v žiadnom. Je tam také vákuum, aké sa na Zemi ešte nikdy nepodarilo vytvoriť.

vladimir ako obycajne, nemas tusenia o tom ako to funguje,   Teply vzduch je redsi a a tak stupa hore, ale to je dosledok gravitacie, a preto tepelne rozdiely v atmosfere vedu k pohybu.  A okrem toho ako uz vznikne prud, tak vdaka coriolisovej sile vznika vir.  Su aj ine moznosti ale   nechcem rozoberat kvapaliny, tam je to este o rad zlozitejsie

Vladimír, nemáš vzduch, nemáš tornádo. Žiadne teleso by sa ani nepohlo zo zeme, kebyže nebolo vzduchu, ktorý je pri tornáde merateľne v pohybe. No a v akom vzduchu sa pohybujú hviezdy v galaxiách, alebo planéty okolo Slnka, Mesiac okolo Zeme? Pomôžem ti - v žiadnom. Je tam také vákuum, aké sa na Zemi ešte nikdy nepodarilo vytvoriť.

Aký máš dôkaz, že je tam vákuu?

Podobne ako kozmonauti, aj plyny v medziplanetárnom priestore nachádzajú v bezváhovom stave. Ak vedci nemajú technické prostriedky ako zmerať ich hustotu, to ešte neznamená že tam niesu.

Tieto plyny určujú rýchlosť, akou planéty obiehajú okolo Slnka a to isté platí aj o obiehaní hviezd okolo čiernej diery.

Tak veru.

Veda sa vzdy bude opravovat.

Najprv hlasali, ze zem je doska, potom sa opravili; potom vraj cas je absolutny, neskor vraj relativny; vakuum vraj tiez bolo prazdne, no a teraz zistuju, ze je v nom toho vela. :)

To je veda = nemas istotu.

Vladimíre, ty si zvláštny. Ale mohlo by ťa potešiť, že nie si sám, čo žije vo svojom vysnívanom svete, kde fyzikálne zákony nefungujú. To, že v medziplanetárnom priestore je vákuum, to máme zistené a dokázané úplne bezpečne a to dokonca viacerými podľa teba neexistujúcimi technickými prostriedkami. Ak máš nejaké zvyšky logiky, tak by si si mohol lepšie všímať napríklad družice na obežnej dráhe okolo Zeme, alebo sondy vyslané k ostatným planétam slnečnej sústavy. Nie sú brzdené aerodynamicky, keďže tam žiadne plyny nie sú. Keby tam nejaké plyny boli, tak to by bol nemalý problém. Trenie by ich zastavilo (ak by ich predtým rovno neroztavilo) a potrebovali by mať trvalo zapnutý pohon, aby boli v pohybe. A žiadny kozmonaut by si nemohol dovoliť prechádzku mimo svojej lode, lebo by ho jednoducho odfúklo.

jose,    lenze nevzdelanost nie je prednostou.  A len zopakujem to co pisem pravidelne, veda nie je neomylna,  vedecka metoda vsak vedie k tomu ze svoje omyly cielene hlada a opravuje.  Co lepsie mame ? Zjavene pravdy ? 

A len tak bokom,  otazka do historie je od kedy mame vedu,   to totiz nie je samozrejmost, bezne sa hovori o 17 storoci,   urcite najdes plno mudrych ludi aj skor, ale veda je viac systemom ako tvrdenia geniov.

A z tohto pohladu veda nikdy netvrdila ze zem je doska, kedze to ze je to gula vedeli uz stari geci a urobili aj aj prve odhady jej priemeru,

robo68 - ak si prečítaš nasledujúci dokument, zistíš že na družice pôsobí prostredie určitým odporom.

http://sk.wikipedia.org/wiki/Obe%C5%BEn%C3%A1_dr%C3%A1ha

Po kruhovej dráhe sa môžu pohybovať iba stacionárne družice. Tieto družice nepotrebujú k pohybu žiadnu energiu, lebo sú unášané prostredím, ktoré rotuje synchrónne zo Zemou.

Všetky ostatné družice sa musia pohybovať po elipsových dráhach. Tieto družice využívajú gravitačnú silu Zeme na získanie stratenej energie a preto počas približovania sa k Zemi, zrýchľujú.  

Nuž, nikde nebolo napísané, že všetky družice okrem geostacionárnych musia obiehať po eliptických dráhach.

Je veľa družíc aj na nižších dráhach, ktoré majú kruhovú obežnú dráhu. Tu si môžeš nájsť zoznam družíc aj s parametrami ich dráh:

http://www.ucsusa.org/nuclear_weapons_and_global_security/space_weapons/technical_issues/ucs-satellite-database.html

Dráhu každej družice vypočítajú ešte pred jej vypustením. Základom pre tieto výpočty je gravitačný zákon. Výšku geostacionárnej dráhy nikto nehľadal systémom pokus-omyl, ale bola vypočítaná z gravitačného zákona. Dráhy geostacionárnych družíc boli vypočítané tak, aby každá družica bola zdanlivo zavesená v jednom bode nad rovníkom, teda aby ich pohyb bol synchrónny s otáčaním Zeme. Keby tie družice neboli vo výške 35800km nad zemským povrchom, tak by ich uhlová rýchlosť nebola zhodná s uhlovou rýchlosťou otáčania Zeme a neboli by zdanlivo na tom istom mieste na oblohe. Môžeš si to aj sám vypočítať, nie je to vôbec ťažké. Ak by tieto družice boli unášané prostredím, ktoré podľa teba rotuje synchrónne so Zemou, tak by výpočty dráh podľa gravitačného zákona boli úplne mimo. Lenže oni nie sú. Existuje však relativistické unášanie priestoročasu, Lense-Thirringov efekt. Ten je však v blízkosti Zeme taký slabý, že ho je ťažké aj zmerať.

Ďalej, pri pohybe po obežnej dráhe žiadne teleso nepotrebuje k pohybu energiu. V blízkosti Zeme sú však družice brzdené zvyškami atmosféry a to tým viac, čím sú bližšie k povrchu Zeme. A ak sa aj pohybujú po eliptických dráhach a ich rýchlosť sa vďaka eliptickej dráhe mení, tak kinetickú energiu, ktorú získajú v najnižšom bode dráhy zas strácajú v najvyššom bode dráhy, kde majú najnižšiu rýchlosť. To si asi zabudol napísať. Môžeš si to predstaviť ako kyvadlo. Aj to sa časom vďaka treniu zastaví. Aby tieto družice nespadli predčasne, treba im z času na čas dodať kinetickú energiu pomocou motorov. Tak sa vrátia na vyššiu obežnú dráhu a pomalé klesanie môže znovu pokračovať. Aj geostacionárnym družiciam musí byť občas korigovaná dráha. Nemožno totiž zabudnúť na gravitačné pôsobenie Mesiaca, či slnečný vietor. Tieto vplyvy dokážu pozmeniť dráhu každej družice.

Môžeš mi ešte vysvetliť, od čoho závisí obehová rýchlosť Mesiaca okolo Zeme?

Ak Mesiac nieje unášaní kozmickým priestorom, ktorý rotuje spolu zo Zemou, potom musí stále meniť svoju obehovú rýchlosť okolo Zeme.

Pri pohybe v smere pôsobenia gravitácie Slnka musí spomaľovať a pri pohybe proti smeru pôsobenia gravitácie Slnka musí zrýchľovať.

Môžeš mi vysvetliť, ako dokáže takto meniť rýchlosť?

Nedokážem ti povedať o pohybe Mesiaca viac, ako si môžeš sám nájsť na internete.

Ale napíšem ti aspoň niečo. Obehovú rýchlosť Mesiaca okolo Zeme je možné vypočítať z gravitačného zákona. Všetky telesá v slnečnej sústave sa riadia tým istým gravitačným zákonom. Mesiac obieha okolo Zeme po eliptickej dráhe. Ale ani tento tvar dráhy nie je presný, lebo to nie je presná elipsa, nie je to uzavretá dráha. Je to spôsobené otáčaním samotnej obežnej dráhy (presnejšie spojnice apsíd) raz za 8,85 roka. Zem pôsobí na Mesiac asi 151500-krát väčšou silou, než Slnko a preto určuje jeho dráhu hlavne Zem. Zmena rýchlosti obehu Mesiaca nie je spôsobená Slnkom, ale jeho polohou pri obiehaní okolo Zeme. Rýchlosť obehu je najvyššia, keď sa nachádza v perigeu, teda keď je najbližšie k Zemi a najnižšia je, keď je od Zeme najďalej, v apogeu.

vladimir,  nechapem v com vidis problem,  pohyb mesiaca  vieme vysvetlit od cias newtona.  Mesiac meni rychlost vdaka gravitacnej sile a sprava sa presne podla graviracneho zakona

tmavá hmota / energia, skrytá hmota, to je všetko to isté / prišla na svet už roku 1933 - ako vata na vysvetlenie podivnej rýchlosti hviezd v galaxiách.

minulý týždeň išiel jeden diel ktoréhosi dokumentu o vesmíre, o ktorom toho skutočne ešte priveľa nevieme, a zaoberal sa skrytou hmotou a rýchlosťou hviezd

je to hodne podivné, nie že nie - rýchlosť obiehania jednotlivých hviezd v Galaxii v podstate nezávisí od stredu Galaxie:

vždy je to medzi 200 a 250 km/s.

čo sú pozoruhodné rýchlosti vzhľadom na veľkosť Galaxie, systém a pohyb ramien a ešte kdečo iné.

tmavú hmotu už meriame, ale čo je jej podstata, a či je to skutočne tmel ktorý drží galaxiu pokope a pôsobí divnú rýchlosť hviezd, nie je zatiaľ vysvetlené.

len ma to zaujalo.

už len predstava obrovského bengálskeho ohňa, ktorého každá iskra má rovnakú rýchlosť, je podivuhodná. :klobuk:

celá hubovitá hmota sú vlákna galaxií.

nie hviezd, galaxií. miliardy galaxií na miliardách vlákien.

galaxie samotné držia pokope vďaka tmavej hmote, celá huba drží pokope vďaka tmavej energii, o ktorej ale nevieme, čo to vlastne je ... no nie je to krása ? :)

zdroj obrázka: http://scienceblogs.com/startswithabang/2012/12/28/the-universe-beyond-our-reach/

game

Je to  úžasné v tom, že si vôbec nevieme predstaviť mierku Vesmíru, ale dokážeme ju cítiť. Pascal povedal niečo v tom zmyle:

“Člověk je jen stéblo, ubohá třtina, a kapka vody ho může zničit. Ale je to myslící stéblo: i kdyby ho Vesmír rozdrtil, člověk zůstane vznešenější než to, co ho zabilo, protože ví, že umírá a jakou má nad ním Vesmír převahu. Vesmír o tom neví nic

p.s. Tá temná energia pôsobí opačne, ako temná hmota. Vesmír možno nakoniec „roztrhá“.

preto je to úžasné.

Carl Sagan povedal: Fantasie nás někdy zanese do světů, které neexistují. Ale bez fantazie se nedostaneme vůbec nikam.

a plus to ohromné množstvo "možno" - možno drží pokope, možno roztrhá, možno ... a pritom ani nevieme, čo to je, je to len "možno"  :)

Záporná, tmavá, temná energie a tmavá, temná hmota

Je to veľká záhada súčasnej kozmológie a fyziky, môj názor je možné pozrieť tu :

http://riki1.eu/zaporna_temna_tmava_energia_hmota.htm

*

Vychadzaš z predpokladu, že v strede čiernej diery je singularita. Ale to nemusí byť pravda. Čierna diera môže mať v strede nulovú hustotu. Je to korektné riešenie Einsteinovej rovnice. To proste nevieme. Píšeš, že multidimenzionálny astronóm bude vidieť, že bez príčiny rotujú nejaké objekty okolo ťažiska v ktorom sa nenachádza hmota. Ale ak by platila tvoja teória, rovnako by sme mali podobný úkaz pozorovať aj v našom vesmíre. To by bol dôkaz podporujúci tvoju hypotézu. Bez dôkazu je každá teória iba hypotézou.

Ahoj Tono, ďakujem za reakciu. 

Môj predpoklad  nie je ten, že v strede každej čiernej diery je singularita, ale ten, že v galaxii rozmeru napríklad našej, je určite dostatok hmoty na to, aby táto spôsobila v jej strede gravitačný kolaps hmoty do singularity. Alebo si myslíš, že existuje nejaká hranica, pod ktorú sa hmota už nedá stlačiť, a dokáže odolať tomu kolapsu ?

Čo sa týka "multidimenzionálneho astronóma" , tak aj náš astronóm (už desaťročia, začínajúc Zwickym) to vidí a vie, že nejaké objekty (galaxie v galaktickej kope)

rotujú okolo ťažiska bez príčiny, takou rýchlosťou (príliš veľkou) akou to robia. Rovnako aj sami hviezdy galaxiách rotujú (obiehajú okolo stredu) príliš rýchlo(na to prišla Rubinová), a ich rýchlosť so zväčšujúcou sa vzdialenosťou od stredu neklesá, ako by mala a mala by sa galaxia rozletieť .

Napr. princip neurcitosti to nedovoli. Mimochodom paralelne vesmiry su len nejaka hypoteza a pozerat sa cez nu do inych vesmirov to myslis akoze vazne?

Ahoj robopol, aj Tebe ďakujem za reakciu.

Áno, vesmíry v iných dimenziách beriem úplne vážne, v podstate o nich vôbec nepochybujem a podľa mňa ich existencia vyplýva už zo súčasnej oficiálnej fyziky :

http://riki1.eu/vesmiry.htm

*

Nuz, nemame potvrdenu ani inflaciu nie to ine vesmiry :) Ak myslis superstruny tak to je zatial len pekna magia matematiky, nic ine. Mozno si sa nechal zlakat peknymi ukazkami ale nic z tonho zatial seriozne nemozeme brat v uvahu. Vieme akurat to ze sucasne teorie maju svoje slba stranky nedoriesena ako je nap. aplikovat lne obecnu relativitu pri ciernych dierach, na druhej strane aj standartny model ma svoje neporiesene veci napr. ohladne neutrin

 

Môj predpoklad  nie je ten, že v strede každej čiernej diery je singularita, ale ten, že v galaxii rozmeru napríklad našej, je určite dostatok hmoty na to, aby táto spôsobila v jej strede gravitačný kolaps hmoty do singularity.

Aký je v tom rozdiel? Kolaps znamená čierna diera.

 

Čo sa týka "multidimenzionálneho astronóma" , tak aj náš astronóm (už desaťročia, začínajúc Zwickym) to vidí a vie, že nejaké objekty (galaxie v galaktickej kope)

rotujú okolo ťažiska bez príčiny, takou rýchlosťou (príliš veľkou) akou to robia. Rovnako aj sami hviezdy galaxiách rotujú (obiehajú okolo stredu) príliš rýchlo(na to prišla Rubinová), a ich rýchlosť so zväčšujúcou sa vzdialenosťou od stredu neklesá, ako by mala a mala by sa galaxia rozletieť .

To je pravda, ale pre centrálnu oblasť galaxie sú obežné rýchlosti v zhode s Keplerovými zákonmi. Tie prestávajú platiť až pre väčšie vzdialenosti od stredu galaxie. Ja som to tu už spomínal, že temná hmota by musela mať špecifické rozloženie, aby sme dostali namerané rotačné rýchlosti. Temná hmota sa paradoxne chová tak, že ignoruje gravitačné pole viditeľnej hmoty, ktorá je sústredená v centre galaxie. Nedávno som dokonca čítal https://tech.sme.sk/c/20792410/objavili-galaxiu-bez-temnej-hmoty-zaskocila-astronomov.html Ale hlavný argument neexistencie tvojich paralelných vesmírov je ten, že ak by gravitačne pôsobili na náš vesmír, potom by sme museli galaxie z paralelných vesmírov vidieť v podobe gravitačných šošoviek v miestach, kde sa nenachádza hmota v našom vesmíre.

tono

sak si kukni niekedy pavucinu na modeloch, tmava hmota sa koncentruje prave aj tam kde nie je ziadna viditelna hmota, vytvori akusi pavucinu napriec vesmirom. A samozrejme to nie je pravda ona nie je len mimo barionovej hmoty, mame preds akndidatov su to objekty MACHO a potom slabo interagujuce castice, maju len slbu interakciu wimpy ( to co drzi galaxiu pokope). 

ale pre rikiho objasnit tmavu hmotu este bizardnejsou teoriou, samozrejme ze mozu existovat ine vesmirceky, ale nie pre vysvtelenie toho co drzi galaxiu pokope, ta je v nasom vesmire