Jump to content

Bipolárna afektívna porucha, maniodepresia


wesna
 Share

Recommended Posts

  • 2 months later...

Ahojte.

Prečítala som si všetky príspevky, ktoré boli napísané k tejto téme. Začala som sa asi pred týždňom zaujímať o tejto chorobe, tak si o tom čítam všetky možné články a teraz hľadám aj fóra, kde by mi mohol niekto poradiť.

Mám naozaj podozrenie, že moja mama trpí týmto ochorením. Žijem iba s ňou, nakoľko rodičia sú rozvedení. Sestra sa už osamostatnila, nebýva s nami už asi 5 rokov, ale vždy na Vianoce k nám príde a je tu aj 3,4 dni. Často sa sťažujem sestre na mamu, lebo predsa len ju pozná a musím sa niekomu vyrozprávať. Má obdobia kedy je neznesiteľná. Nebývala taká často volakedysi a preto to sestra až tak moc nechápala. Tieto sviatky ako bola u nás, tak si všimla na mame dosť rôznych vecí, ktoré som ja už ani nevnímala, alebo som ich už schválne prehliadala. Najprv si myslela, že má nejaký nábeh na schizofreniu. Preto sa obrátila na kamarátku, ktorej brat má od malička všelijaké choroby ako schizofrenia a pod. Akonáhle dopovedala kamarátke, čo sa deje s mamou, tak hneď povedala, že má určite mániodepresiu. Keď spätne spomínam, je taká celý život, potvrdil to aj otec. Mama sa od mala venuje umeniu, ako malá vypalovala obrazy (čakanka), pár rokov do zadu vymyslela novú hmotu a začala robiť krásne 3D obrazy, nad ktorými niekedy dokázala stáť aj 4-5 hodín. Najnovšie pol roka do zadu na dovolenke v Rusku objavila niečo nové - vyšívanie ikon svätých obrázkov s miniaturnými sklenenými gorálkami. Odvtedy nič iné nerobí okrem vyšívania, len chodí na 2 hodinky denne do roboty, max. 3 - 4 krát do týždňa (Podniká) a večer si chodí na hodinku sadnúť na bingo (hazardné hry). Ale viacmenej skoro vždy bývala taká, že mala plné skrine rôzneho oblečenia pekného, z domu nevyšla perfektne upravená, zladená. Vždy plná energie, elánu, chuti do života. Bolo najväčšia optimistka akú som kedy v živote videla, vždy mala dobrú náladu, rozdávala energiu, všetci ju mali radi, chodila sa cez víkendy zabávať na diskotéky do 50tich rokov. Všetkým vždy pomáhala, dokázala hodiny počúvať o niekoho probléme a potom mu strašne dobre poradiť. Jednoducho žila perfektný šťastný život a bola pre mňa ten najväčší vzor. Niekedy mala stav, keď vošla do obchodu a bola schopná kúpiť úplne všetko, úplne nepodstatné veci. Keď prišla domov, tak si vyčítala, že načo to kúpila. Občas, raz do roka na jeden mesiac približne, sa zmenila, bola furt agresívna, podráždená, všetko jej vadilo, strašne sa rozčulovala kvoli každej maličkosti a so všetkými sa hádala. Po večeroch chytala stavy, že ju nikto nemá rád, že všetci ju len využívajú, že ona vždy každému pomôže a keď ona potrebuje pomoc, tak sa jej všetci otočia chrbtom. Vtedy aj plakávala. Nevedela som jej ani nijako pomôcť, lebo nič nezaberalo. Všetko čo som povedala, bolo zlé a nakoniec som aj tak bola najhoršia.

Posledných 5 rokov je to stále častejšie a častejšie. Celý čas som si myslela, že to je spojené s prechodom a so starobou, že jej hrabe z toho že už nie je taká "fit" ako pred tým. Rýchlo zostarla. Prestala sa o seba starať, prestala sa pekne obliekať, skoro stále nosí to isté oblečené, všetko v nevýrazných farbách. Prestala chodiť denne do sprchy, niekedy ide len 3 - 4 krát do týždňa. Ako som spomínala, celé dni si len vyšíva a nechce sa jej chodiť do roboty. Robím u nej, takže viem aj aká je v robote. Keď tam príde, tak je zase strašne zainteresovaná, všetko vie čo má ako byť, je zabehnutá a "fičí" na plné obrátky. Niekedy sa nestačím diviť, že doma je niekedy úplne pribrzdená a v robote ide na 200%. Mám pocit, že zrazu má tolko energie, že by zabehla aj maratón. Celý život má sklon k hazardu, oblubuje hlavne bingo, kde je schopná stráviť aj 5 hodín ak má náladu a darí sa jej. Rada si vypije vínko, často, skoro denne si otvorí flašku vína a vypije ju sama pred telkou pri vyšívaní. Niekedy prestane piť a nepije aj pol roka a ani nejde na bingo.

Najhoršie je to posledný rok, často sa to s ňou už nedá vydržať, často rozmýšlam nad tým, že si zbalím veci a sťahujem sa preč, lebo je to normálne na zbláznenie sa. Býva často agresívna, podráždená kvoli úplnym zbytočnostiam, alebo proste kvoli ničomu, len sa zobudí nasratá a je taká celý čas. Niekedy robí, alebo hovorí veci, ktoré mi neprídu normálne. Často zabúda na dôležité veci a naopak zbytočnosti si pamätá, alebo stráca veci úplne zvláštnym spôsobom, že drží niečo v ruke a niekam to položí a odíde odtiaľ. To je celkom normálne, každému sa to stane, ale ona zabudne dôležité veci na zvláštnych miestach, napríklad by bola schopná položiť mobil v autobuse na vedlajšiu sedačku bezdôvodne a nehať ho tam. Niekedy ma šialené nápady a zvykne druhým luďom organizovať život, vymýšlať im budúcnosť, vymýšlať nápady na podnikanie. Niekedy chytí zase UFO mániu, kedy vidí nejaké lietadlo, alebo niečo a pre ňu je to sto percentne ufo a presvieča všetkých že ho videla a stálo pred ňou a sledovalo ju to. Je schopná mi zavolať keď je so psom vonku večer o pol 12 a celý čas mi rozprávať o tom ako sa naňho pozerá. Tak isto aj o duchoch. Vidí duchov, má milión príbehov zo života ako sa s ňou kedy kto chcel spojiť atď. Moja mama strašne dobre varila volakedysi. Každý deň nám vyvárala dobroty od výmyslu sveta a všetko také špeciality. Vyžívala sa v tom. Teraz ? Niekedy aj týždeň nenavarí, lebo jej sa nechce a príde jej to zbytočné. Keď uvarí, tak uvarí niečo strašne rýchlo, neochucuje jedlo, len tak šup šup, aby to už mala z krku.

Aby som celý čas nehovorila len o neurčitých veciach, tak napríklad dnes išla na nejakú gastro výstavu, kde ponakupovala úplne blbosti, ktoré nikdy nevyužijeme, napríklad njaky masážny stroj za 150euro. Dnes sme ho odskúšali, založí sa niekam a už ho nikdy nepoužijeme. Minula tam asi 500 euro a strašne sa z toho tešila. O týždeň začne nadávať, že je sprostá a míňa peniaze na zbytočnosti. Nebude divné, keď sa kvoli tomu rozplače. Potom si chvílku vyšívala a potom sa obliekla že ide na bingo. Vyšla z bytu, zavrela za sebou dvere a o 15 sekund sa vrátila vytočená, hodila veci o zem, že ona sa na to može vykašlať, že jej furt niekto ukradne výťah a ona nemá na ten výťah šťastie. Zdvihla si veci a znovu odišla. Každý si zanadáva keď mu pred nosom utečie výťah, ale aby začala robiť hypotézy o tom, že ten výťah nie je stvorený na to aby vozil práve moju mamu, tak to mi príde na hlavu.

Alebo na vianoce. Celý deň varila varila, dobrá nálada, bola úplne v euforií, lebo ona miluje tú atmosféru. Ja som išla do pivnice pre stromček a nevedela som nájsť nohy od stojana. Mama ich minulý rok niekam schovala, lebo vždy sme ich hladali no a schovala ich tak že sme ich už ani nenašli. Tak sme mali Vianoce bez stromčeka. Zrazu si v polovici varenia sadla a začala robiť niečo iné, a k vareniu sa už nevrátila. Proste ju prešla nálada variť. Ako malé dieťa. Keď sme so sestrou dovarili, tak sme si išli sadnúť a ona sa vyobliekala, dala si slušné čierne nohavice, dlhé čierne sieťkované tričko. Na hlavu si dala čierny klobúk s čiernym perím, ktorý je ináč ako maska na maškarný ples a dala si čierne lodičky. Prišla ako najväčšia hollywoodska hviezda, usmievala sa ako keby ju fotili do najprestížnejších novín. Moja sestra sedela a s otvorenými ústami pozerala na mamu. Potom sa ma pýtala, že ako som sa mohla ja s takým kludom na ňu pozerať, že ona ju ešte v živote v takomto stave nevidela a že tento prednes bol na odborné vyšetrenie.

Dobre, to už by aj podla mňa stačilo opisu mojej mami, prosím vás, ak sa v tom niekto vyzná, viete mi povedať či ide o maniodepresiu ? Velmi sa bojím, že ak by sme to neriešili, tak sa mi raz zblázni a už jej nepomôže nič. Ale zase na druhej strane, myslím si, že ona si to nikdy neprizná, a už vôbec ju nikdy neprinútime ísť k doktorovi. Bojím sa jej vôbec povedať o tejto chorobe, lebo sa bojím, že zo mňa spraví nevďačnú dcéru, ktorá robí zo svojej matky, ktorá ju porodila, vychovala a celý život sa o ňu stará, blázna zrelého do psychiatrie a že by už so mnou v živote neprehovorila.

Ďakujem vám velmi pekne.

Link to comment
Share on other sites

Precitala som si cely tvoj prispevok a neodplasila ma ani jeho dlzka, kedze sa zaujimam o psychologiu a psychiku cloveka. Urcite su tam depresivne stavy, epizody, ale tie extremne vykyvy... Vravela si, ze mavala tieto vykyvy nalad aj predtym....neda sa to celkom povedat z jedneho precitania pribehu, ale je tam tak trochu naznak aj schizofrenie. Ak tieto nalady pretrvavali aj v mladsom obdobi, v starsom to len potvrdia. Nie som lekar, ale mozno by bolo treba s nou zajst nejakemu odbornikovi. Ona sice bude tvrdit, ze je v poriadku, ale to tvrdia vsetci...verim ti, ze bude tazke s nou pohnut sa k lekarovi...existuje niekto v jej zivote, koho by posluchla urcite? Kolko ma mamina rokov? S tou hygienou je to v poriadku, to sa nemusis obavat, zrejme jej to tak vyhovuje

Link to comment
Share on other sites

Ďakujem velmi pekne za reakciu, kratšie som to zrhrnúť nevedela :D

Sú tam aj náznaky schizofrenie, lenže myslím si, že viac náznakov je tam práve z BAP. Som z toho dosť vystrašená a bojím sa jej o tom povedať, lebo potom si sama spravím doma horor.

Mamina má 54 rokov a má jednu kamarátku, od ktorej si všetko berie k srdcu, ale neviem jak by som to vysvetlila jej.

Volakedysi mala výkyvy nálad, ale nie až takto, väčšinou bola vždy dobre naladená, len jeden mesiac v roku jej preplo a bola furt agresívna. Naozaj neviem čo s ňou mám robiť.

Link to comment
Share on other sites

  • 9 months later...

Ahoj, tuto istu diagnozu ma mama jednej mojej kamaratky. Jedine, co ti mozem poradit a co plati aj pre ostatne dusevne poruchy, je neprestat s liecbou. Ta mama mojej kamaratky robi tu chybu, ze to nedodrzuje. Zacne uzivat medicinu, po istom case sa dostane do vyrovnaneho dusevneho stavu a citi sa dobre, a vtedy si zacne o sebe mysliet, ze uz je v poriadku a dalsiu liecbu nepotrebuje. Vtedy lieky vysadi a chorobne stavy sa jej znovu vratia. Dusevne choroby si vyzaduju dlhorocne setrenie, niekedy aj celozivotne. Nezlakni sa preto, nevzdavaj sa a drz sa.

Link to comment
Share on other sites

  • 2 weeks later...

Dobry den,

ani neviem ako zacat, uz su to asi 2-3 mesiace co sa nasa mamka zacala chovat divne, pokusim sa zostrucnit situaciu.

 

Zacala robit nakupy doplnkov do bytu, deky, zaclony a ine, najprv sme si mysleli, no dobre, treba zmenu o nic nejde, tak oblecenia viac (dobre, ved chodi teraz medzi ludi viac, nejake rehabilitacie mala) az sa to stupnovalo a zacala kupovat nepotrebne veci, veci vo velkych mnozstvach, potraviny, ktore sme nikdy nekupovali, nejedli.

To sme si este mysleli,ze to je ako v pohode, az kym sme nezistili, ze mina vsetky peniaze, ku ktorym ma pristup,

svoj dochodok, nejake peniaze co nechal doma brat, ocovi pobrala nejake peniaze co mal poodkladane kade tade, no za necely mesiac asi nejakych cez 900 eur, plus od jej brata si pozicala bez jeho vedomia 1000czk.

Nedalo mi to, snazila som sa s nou rozpravat, ale neda si povedat, neuvedomuje si to, vyhadzuje mi na oci, ze to vsetko iba pre nas kupuje a robi, nevnima to ako problem.

Tiez navstevuje ludi, o ktorych pred tym nemala zaujem, chodi po meste a zrazu je s kazdym rodina (hoc aj keby po 15tom kolene), roznasa im jedlo ktore uvari, upecie, pripadne dary.

 

Zacinalo to takymi radostnymi prejavmi, akoby zrazu ozila, energie na rozdavanie. Najprv to odovodnovala tym, ze prestala pit kavu a uz pije len zeleny caj (inak kavickovala 2x denne velku kavu uz roky rokuce, zrazu sekla zo dna na den) a v noci nespala, uz od tretej rana bola hore, upratovala byt, vyvarala, vypekala, vsetko mozne, co ju napadlo, to trva asi dva mesiace s tym spankom. Nespi iba par hodin denne, mozno 4.

 

Zacala byt roztrzita, nedokoncovala veci, resp. sa nesustredila... nevie co uz rozpravala a komu, a co nie, vsade bola, vsetko chcela zazit, s kazdym sa musela rozpravat, riesila vsetky problemy sveta, nadavala na susedov, a ludi co ju "stvali" casto sa opakovala. Cele dni travila v meste, domov chodila iba po veci a akoze na noc, ked sa s nami nepohodla, tak sa zbalila na par dni a odisla k bratovi, ktory v tom case nebol doma alebo inde.

Este som si vsimla, neviem ci to ma suvis, ze zacala vela jest, doslova sa prepchavat oproti jej spravaniu pred tym.

 

Priznala sa ze prestala uzivat lieky, pretoze asi pred 10 rokmi bola hospitalizovana na psychiatrickej liecbe. Vtedy boli prejavy ale ine, nepamatam si presne, ci aj predtym mala take manicke stavy, ale viem, ze to vyustilo do takeho stavu, ze sa vsetkeho bala, sedela iba v kute miestnosti, nejedla, ulova hygiena, bala sa vody, bala sa byt sama v izbe, mala bludy. Po prepusteni fungovala "v pohode" s liekmi ako Lerivon 30mg a Rivotril 0,5mg a raz za par mesiacov sla k psychiatrovi, aby jej vypisal dalsie a na "pokec". Tak to fungovalo az do teraz.

 

No terajsie stavy sa stale stupnuju,z mesiaca na mesiac, zo dna na den. Stale mina peniaze, stale si poziciava viac a viac, mizol alkohol (co ona predtym ak na oslave vypila za stamperlik pocas celej, tak az vela bolo), no zacala byt aj agresivna, lebo ju nechapeme. Prve sme sa jej snazili dohovorit, tak nepocuvala, nechcela. Tak sme uz my boli pasivni a ona zacala vytykat veci. snazili sme sa nereagovat, lebo clovek by iba vybuchol a k nicomu by to neviedlo. No graduje to stale viac a viac. Vytyka nam veci z terajska ale vela veci z minulosti, s ktorymi sa nikdy nezmierila asi, veci z nasho doterajsieho zivota. Okrem toho aj to,ze sme ju dali na psychiatriu este vtedy. Tie vycitky z minulosti sa vztahuju na otca, aj na brata aj na mna (dceru), plus k tomu dokresluje svoje fakty. Paranoju mala v povahe vzdy, ale tak kazdy sme nejaky, len teraz sa to prestupnovalo do inej roviny.

Zrazu sme vsetci zlí, vsetci proti nej, uz nie iba my doma, ale aj susedia a ine zenske, vraj su vsetky s prepacenim ku+++ a kazda ktora sa na oca pozrela za poslednych xx rokov s nim nieco mala, a ved ona im ukaze, zoberie svokru a vsetko sa presetri a ine.. nebudem to tu rozmazavat a rozoberat, prosto je agresivna, vykrikuje nam tie veci prikreslene, vycita nam vsetko, my sme ti, ktori by sa mali liecit,

len ju chceme zavriet na psychiatriu aby sme mali od nej pokoj, a budeme chodit iba za nou na navstevy a rozpravat jej "mamicka uzdrav sa".

Mne momentalne vycita, ze som nevdacna dcera plus ine vyrazy, lebo som sa spikla s ocom aj jej bratom, a podobne. Rozculuje sa na kazdeho s kym mala kedysi konflikt, alebo kto ju (podla nej) iba nastval. Tymi vycitkami myslim vykrikovanie, hadky.

 

Lieky co sme si vsimli (uz ked sa to cele nejako zacalo) najprv nebrala, nasli sme zasoby po 8 ci 9 balickov z kazdeho, tak ked sme jej uz vraveli, ze by bolo dobre ich brat, ich skryla, tak po tyzdni ich znova vytiahla do skrinky, tak po asi tyzdni znova skryla, a teraz uz opat su v skrinke a aj vybalene z kazdeho druhu, neviem ci sa v nej nieco lame, alebo ich zacala brat, lebo si sama so sebou uz nevie rady, alebo len vybrala, aby sme my doma boli spokojni.

A dnes mi napriklad ukazovala prazdne obaly z liekov, ktore boli do predvcera plne, len aby som bola asi spokojna, ze ved ona berie, co my riesime.

 

Asi pred 3ma tyzdnami som ju presvedcila, aby so mnou sla k tomu je psychiatrovi, ze ked nechce ona, ze ja musim ist, lebo ze to uz ako nezvladam, ze sa pre nu trapim, tak so mnou sla, aby mne predspisal nejake lieky, lebo som vo velkom strese (nie z nej). Tak mne to bolo jedno z akeho dovodu tam sla, ale sla. Vyrozpravala som mu situaciu (to este nebola az tak agresivna) a on mi na to, ze to nie je z vysadenia liekov, ze keby upadla do depresii, to by bol nasledok vysadenia, ale ze ked je iba euforicka a manicka, ze to prejde. Ze ved aj Meciar rozpredal pod vplyvom manickej fazy polku slovenska a co teraz. Lenze stavy u mamky neprechadzaju a stupnuju sa stale viac a viac, az na tie agresivne prejavy, priam na nas najblizsich v rodine az afektivne vystupy do nepricetnosti. Ale ked je niekde vonku, alebo ako napriklad dnes dosla jedna suseda na navstevu, sprava sa normalne, znova vesela, plna energie, pretvarka.

... este som zabudla dodat, ze obcas mava dobre chvilky a sprava sa k nam ako by sa nic nestalo, je mila, pyta sa nas, co noveho a tak ale pride potom moment a je to znova hadka, ci vycitky, vykriky. Skoda, ze tych "dobrych" chvilok je minimalne.

 

Doma je stale dusno, vsetci zijeme v strachu a v napati, co znova vymysli, co urobi, s cim zas bude trieskat, co znova vykrikovat, co sa stane.

 

Zabudla som asi este dodat, ze neviem ci je to v rodine, ale jej mama mala podobne stavy pred smrtou (asi infarkt potom), tiez v noci nespala, vyvarala pre regiment, nosila ludom potom, s kazdym sa hadala do nepricetna, kazdemu vycitala vsetko co ssa stalo i nestalo.

 

Neviem ci som opisala vsetko, neviem co moze mat suvis, a co nie, preto sa na Vas obraciam s otazkou, ci je to ozaj nejaka vypuknuta psych. porucha, alebo si to vsetko mozno zvelicujeme ci namyslame. A ak je to nieco vazneho, co si myslim ze aj je, co robit, ako dalej postupovat?

Ona si nepriznava zmenu ani chybu, len stale opakuje, ze zacala zit, ze ked sa my o nu nezaujmame, ze ju nechapeme, tak ona ma svoj uz zivot.

  • Upvote 2
Link to comment
Share on other sites

che... dusevne poruchy to nie je ako kaz na zube, ktory jasne vidiet a vyliecit

 

vid pripad Breivika, toho skumali snad vsetci psychiatri v krajine a polovica tvrdila, ze je schizofrenik a druha polovica, ze nie. lol

 

psychiatria nie je exaktna veda, len sa proste na vas niekto pozrie a odhadne, mozno nespravne

Link to comment
Share on other sites

tak nahle ich asi nevysadila, podla mna to znizovala... alebo mozno aj skor prestala brat a miestami brala...

ale ten jej doktor povedal (ako sme u neho boli) ze to nema s tymi liekmi nic spolocne,

brala lieky - minimalne davky antidepresiva, ktore mohla v lete znizit a v jeseni prejst na odporucenu davku a jedne na spanie,

lekar v tom problem nevidel, ze aj ked fakt vysadila lieky, tak ak nepresla do depresie, len do manie je to podla jeho slov v poriadku...

kym nepriejde do agitovanych stavov... (co vtedy este nemala, ale to sa uz zmenilo vela od tamtej navstevy)

ja neviem,

vie mi niekto poradit?

Link to comment
Share on other sites

ja som už pobral dosť všelijakých psychofarmák, aby som vedel aké sú nevyspytateľné, každému pacientovi zaberá niečo iné a aj obmedzenie (nie vysadenie) jediného lieku môže vyvolať veľmi nepríjemné stavy. rovnako tak výmena jedného lieku za iný, hoci by teoreticky mali mať rovnaký účinok. všetko z toho som bohužiaľ absolvoval. to je čo za doktora, keď povie, že "ak neprešla do depresie, len do mánie je to v poriadku" ?! povedal vôbec, čo môže byť príčina, či je len alibista, ktorý si nad tým umyje ruky? v tom prípade odporúčam výmenu lekára.

  • Upvote 1
Link to comment
Share on other sites

snazime sa o to, uz mam dohodnutu konzultaciu s inou psychiatrickou, aby sme aspon zistili pricinu, lebo mamka si nepriznava zmenu, nepripusta si nic, my sme ti zli, neviem ako ju presvedcime na navstevu lekara

Link to comment
Share on other sites

Uff, kvietocek, tak ako tu spomenul sahara, tu treba zmenit lekara, pretoze toto ak povie o takomto dost vaznom psychickom stave odbornik, nepovazujem ho za odbornika. Tu uz nejde o sezonnu depresivnu epizodu, kde staci v nejakom rocnom obdobi znizit davky...tu ale uz nie je ani mozne vasej mamicke doverovat, ze lieky berie...treba sa s nou nejak dohodnut po navsteve ineho psychiatra, ze jej budete nejak lieky davkovat vy, clenovia rodiny...ona vas uz bude ci uz vedome alebo nevedome klamat, ze si tie liecky vzala a aj male prerusenie davky moze cloveka postupne rozkolisat, ved ide o chemiu v hlave, na to treba brat zretel...asi by som radila navstivit nielen psychiatra, ale aj psychologa, ktory by sa s nou porozpraval..je na to predsa

Link to comment
Share on other sites

littlewitch... dakujem za reakciu

ale ved to je prave problem, ona si neuvedomuje, ze sa nieco deje.. nakupy ignoruje, s tym, ze bola akcia, ved to trebalo, ved ona nemina, ze to pre nas kupuje, alebo ked sa uz pre nieco take ozveme sa rozculi a prejde do afektu

zmeny nalad neviem ci vnima ci nie... dnes napr. prisla domov, a mila je, vypytuje sa na den, rozprava ako bolo na navsteve, kde bola od vcera (a pritom v nedelu "so mnou skoncila" a vydedovala ma).

podla mna tu ide o tu BAP, vsetky jej zmeny a symptomy tomu nasvedcuju.

ja uz neviem co mam robit, preto skusam rozne moznosti a aj toto forum

problemom vsak ostava jedno, nevidi tu zmenu, nepriznava si to, neriesi nijakeho psychologa. nepohneme s nou... :((

som zvedava co mi povie v pondelok psychologicka (nova) ale bez pritomnosti mamky... to budu len moje prazdne slova...

Link to comment
Share on other sites

Ak bude treba, bude musiet byt hospitalizovana, uvidis, co vam povie nova lekarka, potom urcite daj vediet, ako ste postupili, ci nepostupili, zaujima ma vas pripad, podla symptomov moze ist o BAP, prave preto je dolezite , aby lieky brala a ak ich nedokaze sama brat , mus byt vami kontrolovana..jej vykyvy nalad sposobuje prave nerovnovaha chemie v organizme

Link to comment
Share on other sites

dakujem za zaujem o nas problem...

aj ja som zvedava co nam povie nova lekarka, no nevidim to ruzovo, aj keby podla symptomov dosla k nazoru, ze ma tuto poruchu, alebo inu,

bez nej to nijako nevyriesime (teda ak nepojde ani na "konzultaciu")

a tie lieky ktore momentalne neberie, ci berie, ci ja uz neviem, boli na depresiu lerivon 30 mg a na spanie rivotril 0.5 mg (co s touto diagnozou, ak ma bap, vobec nesuvisi) podla vsetkeho...

fakt neviem co bude dalej, nalady sa jej stupnuju, vystupy zhorsuju,... mania pretrvava, aj minanie, aj nespanie, aj jedenie aj paranoja zvysena a aj vsetko ostatne co som opisovala v prvom prispevku.. :(((((

Link to comment
Share on other sites

tak boli sme tam iba s ocom, vyrozpravali sme lekarke (psychologicke) nasu situaciu,

povedala, ze urcite je to manicka faza a jednoznacne bipolarka.

vravela, ze musime zmenit psychiatra, lebo ten jej povodny je "nie lekar" ked to takto zlahcil a vtedy nas poslal domov s tym,ze to prejde.

ale to sme jej este len vraveli o tej energii, nespani a nakupoch

akonahle sme pokracovali o agresivite a vztahovacnosti a tych amokoch ktore na nas mala, ci na susedov.... vravela, ze to uz je akutny stav, ze to bez hospitalizacie nepojde, a cim skor tym lepsie.

hmm len co teraz, vravela, ze bud nejako presvedcit na nu, a ona ju uz pressvedci by sla za psychiatrom, a dala sa liecit

alebo rovno ju presvedcit na oddelenie

alebo po zlom, zavolat RZP pri afekte....

no to sme tam boli v pondelok 17.12. a chceli sme aj tak este pockat na mojho brata, ktory mal 20teho dojst zo zahranicia, aby videl situaciu, a ze mozno pod jeho vplyvom nejako sa bud zmeni, alebo ze mozno jeho (ako momentalne nezaujateho) by skor posluchla...

no strasne na tom je, ze su sviatky, a to by sme nezvladli ju tam odviezt cez sviatky. iste chapete...

co sa ale stalo po prichode brata? mamka ako vymenena... vraj spi, zacala pit kavu.. tvari sa uplne normalne, zatial ziadna hadka, ziadny afekt...

podla mna je to divadlo, lebo to same od seba take ochorenie neprejde (myslim) a len trpneme kedy sa to zvrtne

ako ma take stavy, ze na nas nadava bratovi, alebo na susedov, ale v takej pokojnej hladine...

a tie rieci o nas (mne a ocovi) su take, ktore vravi bratovi, ze ako sa my s nou hadame, ako po nej kricime, uplne meni fakty = to co robila ona, presuva na nas,ze my to robime.... ona co vravela ludom (v dobrom ci v hadke) tak podla nej vraj to ludia jej povedali... a take...

takze taka neista situacia u nas,

neviem co mame robit po sviatkoch... a ako sa to este cele zvrtne...

Link to comment
Share on other sites

Kvietocek, je jasne, ze mamicka hra pred bratom divadielko, pretoze takato choroba neprejde ako chripka. Ako vela vie o tejto chorobe brat? Veri vam, ci mamicke, aka je vlastne teraz doma situacia?

Treba jej nechat cas, ona sa isto prejavi, hrat taketo divadielko kvoli synovi moze len kratky cas, neskor sa zacne predsa len prejavovat...toho psychiatra iste treba zmenit, on ju liecil fakt len na akysi stredny druh depresivnej epizody,alebo co...urcite sa ozvi, ako to zvladate a zvlast co sviatky ...drzim palecky :)

Link to comment
Share on other sites

Sahara, suhlasim...v jej stave skutocne je hospitalizacia uz nevyhnutna a myslim, ze ak nepojde dobrovolne, je spravne v zachvate zavolat RZP. Proste inak to zrejme nepojde

Link to comment
Share on other sites

Kviet0cek, okrem iného ma zaujali aj tie pasáže o vyváraní pre kdekoho a zbytočné míňanie peňazí - nemôže s tým dačo mať okrem vysadenia liečby aj nejaká sekta? Držím palce.

Ja teda neviem, o akú poruchu by mohlo ísť, ale nám sa pred pár rokmi mamka trieskala o zem, keď sme ju chceli dostať k jedeniu - odmietala jedlo a potom odpadávala. jedlo, ktoré mala nachystané na obed, schovávala kadetade, kým ho niekto nenašiel podľa smradu alebo náhodne pri hľadaní niečoho iného, celé obrastené plesňou. A všetkým šálila, že veď jedla. Keď sme chceli po tom, čo odpadla od hladu - presnejšie, padla, ale bola pri vedomí, zavolať RZP, tresla sebou cielene o zem a robila krik, že ju určite chceme zavrieť do blázinca a že ona nikam nepôjde a podobne. Vtedy ešte mala oči v poriadku a brucho tiež, ale takto donútila otca, aby dal v robote výpoveď a ostal doma. Potom zrazu zázračne začala jesť normálne, zo 40 kíl pribrala na svojich obvyklýyh 60, a odpadávania prestali a bol chvíľu pokoj - kým nenastali zas iné problémy...ale zaujímal by ma ten psychický stav, čo to malo znamenať. veď nebola tam sama, kamarátila sa so susedkou, s ktorou sa navštevovali, a vtedy kým nezačala s tým odmietaním stravy, bola dostatočne pri sile, aby aj von medzi ľudí chodila, takže to nebolo vôbec tak, že by bola nejaká osamelá opustená...doteraz si to neviem rozumne vysvetliť. jediné, čo ma napadá, je manipulácia, ale to nie je porucha...alebo je? Ona aj teraz má dobrú pamäť, nielen na to, čo bolo kedysi, ale aj krátkodobú. rada si síce prikreslí veci tak, ako jej to vyhovuje, ale vôbec nemá nijakého Alzheimera ani nič podobné.

Link to comment
Share on other sites

Dakujem za dalsie reakcie,

vianoce u nas boli strasne, ako snazili sme sa vsetci nejako udrzat v klude, ale to napatie sa dalo krajat...

divadielko z jej strany pred bratom stale funguje, i ked uz zacina po sviatkoch vystrkovat rozky mamka opat, zacina minanie penazi (na uz svoje nema, lebo "nam musela nakupit na sviatky", tak si uz poziciava od brata, inak nakupy a ine financie na domacnost zabezpecuje oco) jej minanie je cisto na nepotrebne veci... alebo na potrebne ale vo vacsich nepotreb.mnozstvach..., so mnou a ocom sa nebavi, iba ked nieco potrebuje a nevie koho prosit....

stale niekoho ohovara a nadava (nezmyselne vymyslene veci, alebo fakty ktore si prekruti podla svojej "pravdy"... stale sme mi tí zlí a stale vyvolava, chodi a navstevuje a uziva si s "novymi priatelmi", ktorym na nas kyda.... ze ako sme sa proti nej spikli a ona je v poriadku, ved navari, uprace, poperie... Podla mna to je len nejaky druh alibi, ktory si takto vytvara.... Nemyslite si, nejde o ziarlivost s mojej strany, ze na nas akosi nema cas, alebo takto nejako. To by bolo to najmenej, keby prezivala nejaku druhu pubertu a zrazu potrebovala zazivat nove veci...

Brat je este doma, no pred nim je mila, usmiata... zacala pit kavu a v noci asi spi (co zas neviem potvrdit, ale je ticho, aby nezobudila brata)

neviem teda, ci prechadza nejakou dalsou fazou choroby, alebo to je cele iba divadlo a ked brat znova odide do zahranicia, vrati sa vsetko do tych strasnych kolaji, ako pred jeho prichodom....

teda nevieme co robit dalej, o liecbe ani pocut, (sice sme to cez sviatky velmi nevytahovali, aby sme ju neprovokovali zbytocne...) no teraz je uz po sviatkoch... a veci sa nie a nie pohnut nejakym smerom...

 

Pani Vilma Flinstonova - mamka ma pravdepodobne Bipolarnu afektivnu poruchu, priznaky sedia aj psychologicka, pri ktorej sme sa boli poradit, hned upriamila pozornost na tuto bipolarku. Takze asi nieco na tom bude, no velmi nechapem tie jej "kludnejsie" prejavy teraz. Ci je to prechod do nejakej miernejsej fazy choroby, alebo iba velke divadlo pred bratom, ktory je doma na dovolenke.

 

Ak viete a mozete, privitam vsetky rady ci postrehy...

Dakujem

Link to comment
Share on other sites

Moze u nej ist o prechodnu fazu, ale nechcem ti davat zbytocne nadeje, ze to ide k lepsiemu...je tam trochu citit z jej strany aj akysi miernejsi prejav paranoje, zvlast voci vam, pretoze v jej "divadielku" ste vy, čo ju poznate najlepsie, ti zli...je to smutne, ale je to tak...bude pre vas dost narocne a tazke presvedcit ju na liecbu, ale zrejme tu naozaj uz bude musiet nastupit hospitalizacia ...

Link to comment
Share on other sites

Create an account or sign in to comment

You need to be a member in order to leave a comment

Create an account

Sign up for a new account in our community. It's easy!

Register a new account

Sign in

Already have an account? Sign in here.

Sign In Now
 Share

  • Similar Content

    • Moonghost
      By Moonghost
      Čo myslíte, kedy je načase navštíviť psychóga? Dá sa pri poruche prijímu potravy hovoriť o akejsi "hypochondrii" alebo len namýšľaní si? Môže sa z toho človek dostať sám? Alebo je definícia anorexia správna v tom, že BMI musí ísť pod hodnotu 17,5?
       
      Každá odpoveď ma zaujíma :)
    • Lopatar
      By Lopatar
      Ahojte
       
      Potrebujem poradit lebo ozaj neviem co so mnou je. Moja situacia nie je zavideniahodna ani omylom, ale ja neplacem tak komentare typu (fuu to je zle to by som nechcel) si mozete odpustit. Mozem len potvrdit ze okrem toho mam dost v pohode zivot.
       
      Ked som bol maly tak som si zvykol pozeravat nejaku nemocnicnu literaturu (pretoze to bolo doma na polici) a tam boli rozne operacie a somariny a nebolo mi z toho nejak dobre. Ked som bol starsi ked este iba zacinal internet tak som navstivil medzi inym stranku cica.sk (pred 10 rokmi asi existovala) a boli na nej rozne hnusne drsne videa ako vrazdy a podobne. Videl som tam nejake videa ktore boli pre mna strasne brutalne a dodnes mi niekedy rezonuju v hlave (proste ja som citliva povaha a moj mozog si to pameta) Samozrejme ze som mal inak normalne detstvo so vsetkym co k tomu patri a nebol som nijak sikanovany ani nic, proste len som si sem tam pozrel veci ktore som asi nikdy pozerat nemal.
       
      Pred asi 10 rokmi som zacal mat velmi zle myslienky, bolo to vlastne presne vtedy ked padli dvojicky v newyorku, no doslovne som z toho mal asi posttraumaticky stres pretoze ma to velmi zobralo. Nevedel som proste prijat to ze sa tie budovy zrutili a zomrelo tolko ludi. V tej dobe sme sa mali stahovat z miesta kde som byval skoro 20 rokov a to tiez nijako neprispievalo k mojmu dobremu pocitu. Zacal som mat v hlave myslienky typu ze co keby som niekoho zavrazdil. Napriklad niekoho doma. V tu chvilu ako sa ta mysleinka v mojej hlave objavila (nie nebol to hlas, bola to iba myslienka) tak som sa brutaaalne spotil a dostal som panicky atack. Nie taky ten klasicky ale taky slaby ze mi zo zadnej casti hlavy vystrelovala taka mensia bolest do chrbta.
       
      Od toho dna ma akoby zacali prenasledovat taketo myslienky. Kazdy krat ked som mal taku myslienku tak som sa extremne spotil unavil a mal som slabsi panik atak. Povedal som to hned rodicom (nic som im nezatajil) a isli sme k doktorovi. Doktorka mi povedala ze pri depresii a velkom natlaku zvonka (trebars to stahovanie) je to vcelku normalne pretoze mozog vtedy napadaju ozaj rozne zle veci. Dala mi xanax a cipralex. Xanax na dva tyzdne a cipralex na rok a pol asi. Teda tolko som to bral. Poviem vam ze po dvoch tyzdnoch od brania lieku som bol tak ok ze to preslo na 100 percent. Cipralex som bral este ako vravim rok a pol ale to uz len ako preventivne lebo mi bolo povedane ze tieto lieky sa beru dlhodobejsie pre lepsi ucinok. Ok cize po dvoch tyzdnoch som bol uplne totalne v poriadku a musim zaklopat na drevo celych 9 rokov som bol potom 100 percent v poriadku (stres, nestres) bez jedinej zlej myslienky. Pred 4 rokmi (zase kopa stresu) sa mi to vratilo. Odvtedy to mam take nejake povedal by som ze neliecene, bral som nejaku nahradu cipralexu kedze doktorka mi v tej dobe povedala ze cipralex zdrazel o nejakych 800 percent. (nemal som na neho peniaze tak som bral liek s tou istou latkou ale lacnejsi) priznam sa ze nejak moc nepomahal iba trocha.
       
      Kedze sa priznam ze sa snazim aj studovat nejake veci o zdravom zivotnom style ako RAW food a podobne veci tak som sa proste skumal, nebral som lieky a skumal som sa ze co na mna ako posobi. Za tie roky skumania som zistil ze extremne zle na mna posobi kofein v akejkolvek podobe. Preto nepijem kolu, kavu, energy drinky, proste vobec nic co obsahuje kofein. Dalej som zistil ze aj cokolada nie je velmi koser takze nejem ani cokoladu kedze tiez obsahuje nejake zaujimave latky. Priznam sa ze ked nekonzumujem tieto dve latky citim sa celkom OK tie stavy ani moc nemam (mam ale pomenej a nie take silne) Premyslam ale ze pojdem si predsa len objednat ten cipralex lebo ten mi zabral na 100 percent.
       
      Ok aby ste viacej chapali co mi je tak vam to skusim opisat (pise sa mi o tom extremne velmi zle a neprijemne ale podelim sa mozno sa v tom niekto najde) Proste niekedy ked so napriklad s frajerkou alebo s niekym blizkym napdaju ma velmi destruktivne myslienky. Ako tomu cloveku ublizit, zabit ho, proste zdestruovat nejako a pritom si velmi uvedomujem ze keby som to akoze urobil tak sa psychicky zrutim na sra-cku. Proste moje telo akoby napadaju myslienky urobit nieco velmi zle aby ako efekt bol ten ze mna to totalne rozbije. Napriklad soferujem auto a niekedy ma napadne taka myslienka ze otocit volant na ludi na chodniku. (samozrejme ze ja sa viem ovladat a neurobim to ani omylom) ale ja sa z tej myslienky spotim ako svina a potrebujem sa z toho spametat pretoze je to extremne neprijemne, alebo drzim noz v kuchyni a nieco krajam a ked je niekto v kuchyni tak mam mysleinku ze ublizit mu tym nozom. A znova spotim sa ako svina, radsej odlozim noz a musim sa niekedy z toho az spamatat.
       
      Proste je to velmi neprijemne a neviem co s tym mam robit. Dolezite rozumiet je to ze to su iba take male myslienky ja nepocujem nijake hlasy v mojej hlave. Samozrejme dalsia dolezita vec je ta ze sa mi extremne v zivote nedari, mam dlhy, som v krajine ktora sa mi nepaci, mam priblizne 30 rokov a nic som v zivote nedosiahol, som proste looser. Akonahle sa nieco stane co je v mojom zivote pozitivne tak som dajme tomu celkom v pohode dokazem mat aj par dni pokoj, ale iba vtedy ked viem ze budem mat nejaky fajn program s kamosmi alebo proste budem robit nejake pozitivne veci fajn (akoze aj niekedy vtedy mozem mat nejaku myslienku zlu ale len velmi obzvlast) Proste ja si myslim ze moj mozog ma nejaky defekt z mladosti ako videl tie obrazky, videa ktore vidiet nemal a teraz sa na to nejak cudne zameriava v blbom slova zmysle.
       
      Preco o tom hovorim je ze ked som skumal ludi s Tourettovym syndromom tak oni napriklad nadavaju a nevedia to ovplyvnit. Ale zaujimave na tom je ze vacsinou nadavaju (sami sa hanbia ako fras) a teda aj vykrikuju alebo rozhadzuju rukami. Premyslal som ze ci moja porucha nemoze byt nieco ako tourettov syndrom (nehovorim ze mam tourettov syndrom) ze moj mozog sa proste zameriava na nejake debilne myslienky (podobne ako Tourettak na nadavky) a vyhadzuje mi ich na mysel ked sa nemam dobre (mam velmi velky stres, zlu zivotnu situaciu a pod) Pretoze co je zvlastne je ze moj organizmus na tieto myslienky velmi zle reaguje, spotim sa, bojim sa, chyti ma panicky atak doslovne z toho ze preco mna dobraka taketo zle myslienky napadaju.
       
      Inak zijem dost plnohodnotny zivot, nie som nijaky samotar, rad som v spolocnosti, ludia ma maju radi, niektori o mne vedia co mi je a su s tym absolutne v pohode co mi dodava energiu pretoze ked som respektovany tak sa citim dobre, ale zial je to situacia ktoru nemozem povedat kazdemu pretoze sa ma moze zlaknut ako nejakeho potencionalneho vraha. Proste ja sam mam zo seba strach ze co mi je a verim ze mi to prejde nejako, snazim sa velmi prevelmi aby som vsetky aspekty svojho zivota urobil tak aby som to mal co najmenej a aby to popripade uplne zmizlo
       
      V dnesnom svete kde je jedlo plne zlych chemikalii mozu niektori ludia byt velmi precitliveni na niektore tie Ecka alebo stabilizatory alebo kofein alebo neviem a toto moze byt priznak aj ked velmi neprijemny a netypicky.
       
      Pre vasu informaciu , nikdy som nepil alkohol a nikdy som nefajcil ani cigarety ani marihuannu, ani som nebral vobec nijake drogy. Cize z tohoto to byt nemoze. Kazda rada vitana a prosim vas este raz odpustite si komentare typu ze fuuu tak toto by som nechcel mat. Ano mam to a zijem s tym a co teraz narobim no.
    • dead
      By dead
      Nebudem rozoberat autizmus ako nejaky deficit, bude iba hlavnej ulohe jedneho konkretneho a skutocneho pribehu.
       
      Pred chvilou som sa bol povozit autom po meste, Hladali sme ho s jeho manzelkou a nenasli sme ho, nebol tri dni doma. Maju 4,5 rocneho syna. Nedavno malemu diagnostikovali nejaku formu autizmu. To by nebol problem, aspon nie teraz. Problem je jeho otec. 
       
      Pozname sa dost dlho, sice som vnimal, ze sa sprava inak, ale kedze som s nim nikdy neriesil nic dolezite, pripisoval som to na vrub jeho povahe. Podobne to asi vnimala aj jeho dnesna manzelka, ked sa zoznamovali. Pred casom sa mi vsak zdoverila s problemami, ktore ma.
       
      -Neda sa s nim otvorene porozpravat. Bude s vami kecat o pocitacoch, IT /v tom je macher/, o kulture o vsetkom moznom, ale akonahle sa debata preklopi na osobnu rovinu, dostane blok, nastupuje tupy obranny usmev a dalej uz odpoveda iba ako nahodny generator prazdnych fraz. 
       
      -Nie je schopny prejavit ziadny cit a emocie, ani k najblizsim. 
       
      -Absolutne postrada zodpovednost za seba a za rodinu. Minuly rok bol niekolko tyzdnov v Prahe, bez toho, aby niekomu nieco povedal, "kratke" 5-10 dnove tripy ako tento sa opakuju tradicne. Telefon nechal u rodicov, kluce pod kobercom na chodbe a ked manzelka prisla z poobednej, jednoducho nebol doma, od utorka. Ked sa vrati, tvari sa ako by sa nic nestalo, proste otvori dvere s vyrazom, akoby bol prave vysypat smeti. Minule leto sme ho nasli na jednej chate. Ten isty vyraz, tupy usmev, tusim sa nas aj prvy opytal, ako sa mame..
       
      -Sice si vie najst, ale nie udrzat pracu. Bol zamestnany ako ITckar, dobry plat, sef bolo ochotny tolerovat jeho vylety asi pol roka..
       
      -Logicky nastupuju existencne problemy. Ona robi na dve smeny kdesi na pase za par supov, o maleho sa niekedy staraju svokrovci, niekedy si musi brat volno. Sama plati najomne/uver za byt a jemu zdravotne odvody, lebo je zivnostnikom -bez prace.
       
      Malemu diagnostikovali autizmus nedavno. Do tejto chvile nikoho z nas ani len nenapadlo, ze by niecim podobnym mohol trpiet aj jeho otec. Sice zatial nebol u lekara a ani nepojde, ale symptomy myslim hovoria dost..
       
      No, a ake su riesenia.
       
      Rozvod. Matka sa rozhodla dat maleho do specialnej skolky, ta vsak funguje iba 4 hodiny denne, tym padom by sa musela vzdat prace - a jedineho prijmu, ktory ma. Ocakavat nejake vyzivne zo strany otca by bolo asi dost naivne. Pripravila by sa aj o aku taku oporu svokrovcov.
       
      Otec na materskej, No ehm. Aj ked nie je schopny prejavit ziadny cit, myslim ze by zvladol postarat sa osem hodin denne sam o seba a o svojho syna. Trochu by si pomohli aj z financnej stranky. Po chvili drilovania by to snad vyliecilo jeho nutkanie flakat sa a polozilo zaklady aspon stipke zodpovednosti.
       
      Uz viackrat som jej hovoril, aby s nim isla k psychologovi, on to samozrejme vytrvalo odmieta. Dnes som jej povedal, aby tam sla sama, tak hadam pojde.
       
      Je tu este moznost, invalidny dochodok otca, ale zatial iba v rovine dost uletenych uvah.
       
      Co by ste robili na jej mieste vy?
       
       
    • gandalf
      By gandalf
      dobry den..chcel by som sa vas nieco opytat...s mojo partnerkou sme spolu uz viac ako rok...skusili sme asi 5x sex ale stale to dopadlo tak ako to dopadlo. problem je..ze pred sexom mi zlyhava :lol: ak sa uspokojujem sam,alebo ma uspokojuje priatelka alebo ked mame predodhru, nemam s nim problem s erekcou som nad mierou spokojny. ale ked uz ma prist k sexu, tak mi ochabne. a nie a nie sa postavit. vie mi niekto prosim poradit? je to psychycky problem? laebo nieco podobne? dakujem za pomoc
    • tiborco
      By tiborco
      Ahojte,od decembra mám diagnostikovanú túto psychickú poruchu...skrátka,už som potreboval navšíviť psychiatričku...
      Má niekto z vás podobnú poruchu?alebo nejaké príznaky?a prípadne aké lieky beriete?
×
×
  • Create New...

Important Information

We have placed cookies on your device to help make this website better. You can adjust your cookie settings, otherwise we'll assume you're okay to continue. Additional information you can see at Privacy Policy