Úskalia slovenčiny

to nepoužívajú len ženy, sú to často používané hovorové slová :)

akceptované slovenským jazykom, je nimi obohatený. sú to bežne používané a prebraté slová, ktoré sa udomácnili v slovenskom aj českom jazyku ...

je nimi obohatený ?

tak môžeme povedať o zavedenie nového pojmu, ktorého naše jazyky doteraz nie poznali,

ako napr. internet, bit, bajt, tranzistor, etat, atp.

ale nahradenia veľa slov už existujúcich (príjemný, dobrý, pekný, šikovný)

jednom fajn to je spiatočnictvo, (alebo úbohosť) :smile2:

 

Podobne jedno furt nahradza veľa slov: ustavične, stále, neprestajne, trvale.

A preto zúbaža* (od úbohosť) :)

 

U nas pod pojmom "furt(k)a, veľa furt " sa rozumejú dvere (zvlášť v oploteniach).

U vás pravdepodobne to bude výraz z nárečia :)

 

*) to je taky môj voľny preklad, prosim popravte

u nas sa uz nepopravuje, trest smrti sme zrusili :zubiska:

 

mna v poslednej dobe vytaca vyraz KRAŤASE....kratase...to ktore hovado bozie na toto prislo???? a este nieco podobne idiotsky vysklonovane som niekde zachytila...ale uz si nespomeniem

... a este nieco podobne idiotsky vysklonovane som niekde zachytila...ale uz si nespomeniem

 

Veď prosił som aby toto opraviť, pretože som si pripúšťal, že to nie je správne.

Do dnes neviem ako napísať správne jednom slovom: robiť úbohosť :P

nijako.
úbohosť je výsledok viacerých možných činností, výsledok činnosti, stavu, chudoby, choroby ... ako podstatné meno, ako dosiahnutý stav
dôsledok je, že je niekto/niečo úbohý/úbohé - ako prídavné meno
prípadne je to príslovka, čiže slovný druh bližšie určujúci prídavné mená alebo slovesá, v tom prípade úboho

synonymá sú na celý vagón, v zmysle : chudobný, poľutovaniahodný, chorý, slabý, biedny, bezradný, nedostatočný, žobrácky, nekvalitný, nízky, krátky, nešťastný .... a ešte desiatky ďalších .... http://slovniky.korp...=utf-8&oe=utf-8
na nich je vidieť, že tieto synonymá vyjadrujú dôsledky stavu, že úbohosť sa nerobí ... ako sa nerobí chudoba, nerobí sa slabota, nerobí sa poľutovaniahodnosť, sú to výsledky čohosi, iných činností ...

v hovorovej reči je to spojenie občas používané, rovnako ako "robiť zle", "robiť dobre", ... ale nie je na to jedno sloveso.
/ napr. sloveso - jednoslovný výraz, sloveso: "zlostiť" nie je to isté, ako "robiť zle" /

--------------
preberanie slov sa deje v každom jazyku, nie je v Európe jediný, ktorý by nemal prebraté cudzie výrazy. a to je len Európa. ani jediný.
keď ti robí problém, že nejaké slovo je v slovníkoch JUĽŠ SAV, lebo vidím, David, že ti to robí problém, tak si to vysvetlíme, tak veľmi jednoducho :

každý jazyk má slová spisovné a hovorové a básnické a odborné a nespisovné a slangové ...........

slová furt a fajn sa bežne používajú v každodennom hovore, a nehovor, že podobné hovorové neexistujú v poľštine. sú v každom jazyku, či prebraté či akékoľvek.

preto sú v slovníku juľš sav, zaradené pod hovorové slová /jednotlivé slová, lexa/ - patria do slovnej zásoby, a je úplne jedno, aký majú pôvod. preto sú v slovníku, označené ako hovorové, lebo sa ľudia obracajú na slovník pre pomoc pri písaní, pri určení správneho pravopisu, pri neistote, ktoré slovo je spisovné, odborné, hovorové, a ktoré nie ... od toho ten slovník tam je.
 

- okraj slovnej zásoby
je neustále v pohybe, vypadávajú z neho staré slová (rytier,
groš) a vstupujú doň nové slová slovenského i cudzieho
pôvodu (fóliovník, diaľnica)
- patria sem hovorové slová, knižné slová, básnické slová,
odborné slová, nárečové slová, slangové slová, archaizmy,
historizmy, zastarané slová, neologizmy
http://www.slovina.s...f/sjlclenen.pdf

takže majster Štúr môže v pokoji odpočívať, tento proces je súčasťou každého jedného vyvíjajúceho sa jazyka, a nie úbohosť.
jazyk, ktorý sa nevyvíja, nepreberá, neinovuje sa, netvorí nové a nemení sa, je mŕtvy jazyk.



edit.
na druhý deň: práve čítam knihu, jeden český preklad americkej detektívky, kde sa slovo "fajn" v priamej reči - v rozhovoroch, vyskytuje už niekoľkrát, a to som len asi v štvrtine knihy. v týchto prípadoch podfarbujú citové rozpoloženie toho, kto to hovorí, ako v bežnom hovore. :ahooj:

nijako. úbohosť je výsledok viacerých možných činností, výsledok činnosti, stavu, chudoby, choroby ... ako podstatné meno, ako dosiahnutý stav dôsledok je, že je niekto/niečo úbohý/úbohé - ako prídavné meno prípadne je to príslovka, čiže slovný druh bližšie určujúci prídavné mená alebo slovesá,

v tom prípade úboho

 

Ďakujem Vám za podrobné vysvetlenie tohoto vlákna :)

preberanie slov sa deje v každom jazyku, nie je v Európe jediný, ktorý by nemal prebraté

cudzie výrazy. a to je len Európa. ani jediný.

každý jazyk má slová spisovné a hovorové a básnické a odborné a nespisovné a slangové ....

Toto je jasne hádzanie v očiach, tieto cudzích slovíčok.

Veď nie videl som si, použite tieto slová v vážne články,

písané spisovným jazykom.

slová furt a fajn sa bežne používajú v každodennom hovore, a nehovor,

že podobné hovorové neexistujú v poľštine. sú v každom jazyku, či prebraté či akékoľvek.

Môžete počuť v sliezskom nárečii: fajny, -a, -e.

 

Ako sme sa už v tejto vlákne, ako vy volate na male dvere vykonané v oploteniach záhrady ?

Ako sme sa už v tejto vlákne, ako vy volate na male dvere vykonané v oploteniach záhrady ?

 

Sezam, otvor sa! :crazy:

 

..iba zartujem..

 

asi na to nieje nejake speci slovo..u nas mozno "vratka"

asi na to nieje nejake speci slovo..u nas mozno "vratka"

 

Ďakujem. u nas furtka

http://www.52insk.co...zavirej-vratka/

 

Hladal som nieco na vratka.

 

David je pre vas jazyk ci na porozumenie je jendoduchsia(lahsia) cestina ci slovencina? Teda blizsia? Pre mna su vsetky slovanske jazyky okrem cestiny skoro nezrozumitelne a je mi to luto. To som raz pisal a bol slovan na pive u nas a pochopil som ze slovinec(ljubiana),sedel som obdalec a pocuval a som sa cudoval preco mu rozumiem. Aj ked viem ze nerozpraval presne ako my. Pochopil som to ,ked jeho zena odnas slovenka zacacala do mobilu hovorit po slovinsky, Proste ten slovinec rozpraval po slovensky a preto som mu rozumel.

 

Z prace viem ze gotovka je hotovost.

 

Ono je to ci tu rec pocujes. Lebo starsi cesi co poculi slovensinu nam rozumeju ale vraj deti uz nie. Starsi cesi rozumeju na 99% mozno na 100% tak isto ja cechom. ale deti ceske to maju uz tazsie. MOje deti su na tom lepsie,lebo maju aj ceske rozpravky. Teda syn pouziva na 10% ceske slova.

Toto je jasne hádzanie v očiach, tieto cudzích slovíčok.

Veď nie videl som si, použite tieto slová v vážne články,

písané spisovným jazykom.

 

Môžete počuť v sliezskom nárečii: fajny, -a, -e.

 

v sliezskom nárečí je u vás "fajny". dobre. najbližšie je tuším k tomu kdesi Ostravsko - Sliezsko, kde slovo fajny / s krátkym y / používajú tiež.

v poľštine je to slovo v sliezskom nárečí, teda patrí medzi nárečové. v pohode, je to osobitosť poľštiny.

v slovenčine a češtine sú to slová hovorové.

 

stále ale nie je jasné, prečo máš problém s prijímaním a formovaním jazyka, akéhokoľvek, s cudzími slovami, akýmikoľvek, aký tomu danému jazyku vyhovuje.

to, čo sa vyvinulo po stáročia, či sa prijalo s novou dobou, či to priniesli stáročné vplyvy či novšie cesty, je úplne jedno.

každému jazyku vyhovuje, udomácni sa iné výrazivo, a žiadny jazyk nie je separovaný od vplyvov.

v ktorom sa čo cudzie udomácni, je záležitosť ohybnosti, prispôsobenia výslovnosti danému jazyku, komfortu používania slov, ktoré vyhovujú bežnému každodennému jazyku, "sympatickosti" prevzatého slova, udomácnenia ... či už v spisovnom, hovorovom či nespisovnom jazyku ... :

 

/ napríklad maďarčina neznáša hromadenie spoluhlások - tak si aj prevzaté slová už pred stáročiami prispôsobila na svoj obraz, svojej výslovnosti, a povkladala do slovanských a ostatných slov, ktoré majú tendenciu hromadiť spoluhlásky, celú kopu samohlások. alebo do kratších slov aspoň jednu. a preberali rovnako z desiatok jazykov, nárečové, spisovné, hovorové, slangové, odborné ... kdejaké, ako každý iný jazyk. /

 

a aké slová používa kto v hovorovom jazyku, je na jazyku samotnom.

 

a nie že sa nepožívajú, či sú nejaké "podradné", ako sa zdajú tebe - používajú sa, aj českom jazyku, aj knižne, konkrétne tu má to slovo svoju osobitú funkciu, ako vyjadriť presne to, čo tam vyjadrené má byť, hovorová, trochu nevrlá, urazená odpoveď v tomto prípade :

na druhý deň: práve čítam knihu, jeden český preklad americkej detektívky, kde sa slovo "fajn" v priamej reči - v rozhovoroch, vyskytuje už niekoľkrát, a to som len asi v štvrtine knihy. v týchto prípadoch podfarbujú citové rozpoloženie toho, kto to hovorí, ako v bežnom hovore. :ahooj:

 

každý jazyk preberá, odkedy sa jazyky vôbec stýkajú, a každý jazyk si prispôsobí prebraté slová tomu, čo mu vyhovuje a ako mu to vyhovuje.

 

poľština nie je výnimka:

Wpływy języków obcych

 

Współczesny język polski wywodzi się pod względem zasobu słownictwa z dialektów używanych w Wielkopolsce i Małopolsce, w mniejszym stopniu na Mazowszu czy na innych obszarach. W wymowie tz. kulturalnej (standardowej, ogólnopolskiej, ludzi wykształconych) współczesnego polskiego góruje wymowa najbardziej typowa dla dialektu mazowieckiego[potrzebne źródło]. Na język polski wpływały inne języki. Najważniejszymi z nich były:

 

łaciński,

grecki (głównie za pośrednictwem łaciny),

niemiecki → germanizmy,

czeski,

język ruski, a potem białoruski i ukraiński (głównie za pośrednictwem gwar kresowych),

turecki,

francuski,

włoski,

rosyjski,

węgierski,

jidysz.

 

Obecnie obserwować można duży wpływ języka angielskiego na język polski.

http://pl.wikipedia....C4%99zyk_polski

kam prešli slová z cudzích jazykov v poľštine, a kde sa používajú, je záležitosť vývoja poľštiny: či sú spisovné, hovorové, slangové, nárečové, akékoľvek.

... presne tak ako v slovenčine a češtine a v každom inom jazyku, ako sa používajú a kde, či sú spisovné či hovorové či slangové či akékoľvek, je komfort a spôsob používania a vývin v tom ktorom jazyku.

David je pre vas jazyk ci na porozumenie je jendoduchsia(lahsia) cestina ci slovencina? Teda blizsia?

Pokiaľ ide o mňa, bližšia poľštiny je slovenčina.

Ale to môže byť môj subjektívny pocit, pretože viem, tiež ruštinu.

 

čeština pre Poľaka je viac cudačna. :)

stále ale nie je jasné, prečo máš problém s prijímaním a formovaním jazyka, akéhokoľvek, s cudzími slovami,

akýmikoľvek, aký tomu danému jazyku vyhovuje.

 

Toto som vyjasnil v predhadzajucich prispevkoch.

napríklad maďarčina neznáša hromadenie spoluhlások - tak si aj prevzaté slová už pred stáročiami prispôsobila na svoj obraz, svojej výslovnosti, a povkladala do slovanských a ostatných slov, ktoré majú tendenciu hromadiť spoluhlásky, celú kopu samohlások.

Poľština tiež neznáša hromadenie spoluhlások :)

poľština nie je výnimka: kam prešli slová z cudzích jazykov v poľštine, a kde sa používajú, je záležitosť vývoja poľštiny: či sú spisovné, hovorové, slangové, nárečové, akékoľvek.

... presne tak ako v slovenčine a češtine a v každom inom jazyku, ako sa používajú a kde, či sú spisovné či hovorové či slangové či akékoľvek, je komfort a spôsob používania a vývin v tom ktorom jazyku.

Gratulujem znalosti poľštiny. :flowers:

Je to neskutocne ako to pises,alebo ako si sa zlepsil. prvykrat som myslel kedsom tvoj text videl ze aky tu je alkac, lebo aj mne preskakuju pismenka ked si vypijem ,mam aj teraz a dost,ale ja by som tvoj kazyk nevedel precitat, mal som azbuku dva roky a bolo by to mozno lahsie ako ti vase "hieroglify" myslim sravdovne.

 

wywodzi , len som vynbral asi ze vychadza. Ale kludne to moze byt ine slovo

Je to neskutocne ako to pises,alebo ako si sa zlepsil. prvykrat som myslel

kedsom tvoj text videl ze aky tu je alkac,

Nemám zvyku piť alko s kompom. :)

Tieto moje chyby, ktoré si spozoroval, sú skôr výsledkom

silné vernosťi pravidlom poľský gramatiky

... mal som azbuku dva roky a bolo by to mozno lahsie

ako ti vase "hieroglify" myslim sravdovne.

Ake azbuky aj ake vaše "hieroglify" ? :D

 

wywodzi , len som vynbral asi ze vychadza. Ale kludne to moze byt ine slovo

 

wywodzi ~ pochodzi = pochádza

wychodzi = vychádza

 

Zdravim! :smile2:

každý jazyk preberá, odkedy sa jazyky vôbec stýkajú, a každý jazyk si prispôsobí prebraté slová tomu, čo mu vyhovuje a ako mu to vyhovuje.

 

Ešte o preberani slov ...

 

Keď sme boli jazdom na Slovensko na ceste navštívili sme k ďalšie rodiny ženy,

ktorí žili na hranici Poľsko - Českej. Tam až sme počuli to preberanie slov. :)

 

Tak bolo asi 30% poľštiny + 30% sliezsky + 20% češtiny + 20% nemčiny

= "eine Mischung" - parodia jazykov :D

nie nie nie ! každý jazyk má úskalia

v slovenčine žiadne vypomáhanie s "e" !

pekne vyslovovať r, keď je tam r, a l, keď je tam l ! :niee:

pomoc je jedine taká, ako je tam vyššie opísané, a pekne povinne nahlas si v aute počas jazdy

rozprávať zmrzlina, prst, stĺp, ... :)

Pretože v spoločnej (bežnej) reči medzi Slovákmi nevšimol som výslovnosť typu: zmrz, krst, zmlkn (bez samohlaský)

Vypočul som niekoľko zvukových súborov so skupinou spoluhlások nad 3-ch (v programe VLC)

a výslovnosť vyzerá takto: krst = kr^est, srdce = s^erce, zmlknuť = zmo^uknuť, zmrzlina = zm^arzlina, krčma = k^yrčma

(podla zapojených zvukových súborov v slovniky.korpus.sk)

Ako môžete vidieť vo všetkých týchto slovoch, medzi skupinami spoluhláskov vsunula sa samohláska.

A tak výslovnosť je podobná poľštine. :)

 

Okrem toho výslovnosť zmlknuť = zmo^uknuť zmäta sa so slovom: zmoknúť (dažďom)

V poľštinie dávame tam < i > = zmilknúť

Chcel som pridáť tento súbor: zmlknut.ogg a dostal som tento komunikát:

 

Chyba Nemáte povolenie pridávať tento druh súboru :(

v podstate tie slová "v korpuse" s pridanými maličkými samohláskami pre výslovnosť - mi veľmi pripomínajú slovníky, kde je pri slovách maličkým písmom alebo znakom v slove napísaná približná výslovnosť ...
mám doma taký slovník anglicko-slovenský, a jeden starší nemecko-slovenský.

dôraz je na slove "približná" ...
ani v angličtine v anglicko - slovenskom slovníku tá výslovnosť nie je stopercentná, nie je znázornená znakmi, ktoré človek vysloví, a je z neho rodený angličan ... to takto nefunguje ... , a cudzinec nejako začať musí

týka sa to aj tých malých pomocných znakov v slovenčine.

tá výslovnosť, keď ju počúvaš oslobodený od poľštiny, je predsa len trochu iná ... :

A tak výslovnosť je podobná poľštine. :)

áno, je podobná, je to slovanský jazyk, ale je podobná asi ako slovenčina - ruština, slovenčina - čeština, ... a pritom pre naše slovenské uši je čeština taká blízka, že si mnohokrát ani neuvedomujeme, či počúvame tv slovensky alebo česky ... :)

ale čo sa týka tohto :

Okrem toho výslovnosť zmlknuť = zmo^uknuť zmäta sa so slovom: zmoknúť (dažďom)
V poľštinie dávame tam < i > = zmilknúť

to malinkaté ^u je tam pomocné.
/ a všetky tie ostatné malinkaté samohlásky, ktoré sú v ostatných slovách ... /
akosi treba vysvetliť výslovnosť slova v danom jazyku ... ale je to len vysvetlenie ... ja viem, že teraz počúvaš výslovnosť, ale aj tak zmo^uknuť nie je zmĺknuť ... a nie je zmoknúť
... je to len podobná výslovnosť slovu zmĺknuť, to maličké u je pomoc pre neslováka
nie je to ani poľské zmilknúť, vôbec tam nie je v podstate v slovenčine vo výslovnosti slova zmĺknuť samohláska ...

raz veľmi dávno, v časoch debatných klubov na izbách intráku jeden rodený Maďar na to kedysi prišiel zvláštnym spôsobom:
tie naše kumulované spoluhlásky mu nedali pokoj, a skúšal vyslovovať dovtedy, kým mu došlo, že písmená ĺ, ŕ, l, r v strede takýchto slov treba brať ako samohlásky - že ich slovenčina používa ako náhradu samohlások, a od toho momentu nemal najmenší problém s vyslovovaním / samozrejme malý bol, ale pochopil princíp, a šlo mu to /
/ pritom maďarčina je presne ten jazyk, ktorý vsúva samohlásky všade, neznáša kumulovanie spoluhlások, a s kumulovaním v cudzích jazykoch sa trápia :) /

v podstate tie slová "v korpuse" s pridanými maličkými samohláskami pre výslovnosť - mi veľmi pripomínajú slovníky, kde je pri slovách maličkým písmom alebo znakom v slove napísaná približná výslovnosť ... mám doma taký slovník anglicko-slovenský, a jeden starší nemecko-slovenský. dôraz je na slove "približná" ... ani v angličtine v anglicko - slovenskom slovníku tá výslovnosť nie je stopercentná, nie je znázornená znakmi, ktoré človek vysloví, a je z neho rodený angličan ... to takto nefunguje ... , a cudzinec nejako začať musí týka sa to aj tých malých pomocných znakov v slovenčine. tá výslovnosť, keď ju počúvaš oslobodený od poľštiny, je predsa len trochu iná ... : áno, je podobná, je to slovanský jazyk, ...

Veď tieto malé písmená označujú krátke samohlásky, ktoré sú skutočne počuteľný v zvukových súborov

zapojených v slovniky.korpus.sk Tento slovník, prijmem ako štandard (vzorec) pre výslovnosť slovenských slov s kumulované spoluhlásky. Toto nie je len moja interpretacia !

 

... raz veľmi dávno, ... jeden rodený Maďar na to kedysi prišiel zvláštnym spôsobom: tie naše kumulované spoluhlásky mu nedali pokoj, a skúšal vyslovovať dovtedy, kým mu došlo, že písmená ĺ, ŕ, l, r v strede takýchto slov treba brať ako samohlásky - že ich slovenčina používa ako náhradu samohlások, a od toho momentu nemal najmenší problém s vyslovovaním / samozrejme malý bol, ale pochopil princíp, a šlo mu to / / pritom maďarčina je presne ten jazyk, ktorý vsúva samohlásky všade, neznáša kumulovanie spoluhlások, a s kumulovaním v cudzích jazykoch sa trápia :) /

Vždy budem tam vsúvať veľmi krátke samohlásky, ako je to v korpuse. a to bude zrozumiteľne.

(žiadne < ĺ , ŕ > ako náhradu samohlások) Vďaka. :flowers:

... nezavidim ti slovencina je dost tazka.

Slovenský jazyk pre Poliaka by nemusel byť tak ťažký, pokiaľ nie je pre mnoho úskaliam a nezrovnalosti

Napr. Mily posluchači, počuli ste slovo ... Len prečo počuli a nie posluchali ste alebo uslyšeli ste

Keď posluchači teda muselo by byť posluchali ste ... = nedostatok súdržnosti

Pozri tiež iné v téme: Úskalia slovenčiny

https://www.freespace.sk/tema/4708-uskalia-slovenciny/strana__st__150#entry184855

Mám jazykovedný problém: sloní kel alebo slonia kla ?

Myslím, že správne je sloní kel.

Ale ak by som to mala napísať ja, asi by som ten výraz obišla tak, že by som napísala, jeden zo sloních klov ... :)

... alebo vetu "poskladať" tak, aby tam mohlo byť ... slonie kly a jeden z nich ... :smile2:

Tak o to sa vždy snažím aj ja, aby som sa vyhol akémukoľvek podivnému skloňovaniu alebo tvarosloviu. Ale v tomto prípade to bohužiaľ nie je možné takto prispôsobiť. No tak bude sloní kel :lol: Aj keď rozmýšľam, že prečo potom keď je jeden kel, prečo nie sú dva kely alebo kele? Prečo si potom v zelovoci nepýtame dva kly? To isté homonymum sa skloňuje dvomi rôznymi spôsobmi? Už ani neviem - jedno horšie ako druhé.

 

Ale aj podľa SLEX je to sloní kel

kel

http://slovniky.korpus.sk/?w=kel&c=G42d

zial, odpoved na tvoju poslednu otazku je: "lebo je to tak"...

aj v jazykovej poradni sa k mnohym problemom stavaju stylom, ze povedia "ako to ma byt", ale vysvetlenie "preco" absentuje :(

 

v tomto konkretnom pripade by som sa mozno vysvetlenie videl v tom, ze kel (ako zub) je nieco ako zivotne podstatne meno a podla toho sa aj sklonuje

... Aj keď rozmýšľam, že prečo potom keď je jeden kel, prečo nie sú dva kely alebo kele?Prečo si potom v zelovoci nepýtame dva kly? To isté homonymum sa skloňuje dvomi rôznymi spôsobmi?Už ani neviem - jedno horšie ako druhé.

Je to tzv miznúce < e >. To sa vyskytuje aj v poľštine tak aj u vas, napríklad. lakeť > mn.č. = lakte :)

Keď som bol prehliadal niektoré z prispevkov, som si všimol, časté opakovanie slovka "si si"
Sám som nemôžem vysvetliť taketo opakovanie. V akom prípade budeme musieť opakovať "si" a kedy nie?
Je možné, že tento druhý "si" nahrádza "sebe"? (takže myslím, ale nie som si istý).

príklady: 

Si si akosi isty

keď si si to prečítal celé. pýtal si sa na to, čo vieš

pokial by si si chcela posilnit ego

aby si si odkrvil mozog, lebo ti to moc myslí

Ak si si teda nevsimol, tak ti to davam do pozornosti.
aj iné.

V polštine to si je miznúce, priklad: wybrałeś, pisałeś, czytałeś, zrobiłeś atp.
ś (mäkké s) nikdy sa neopakuje, a vždy píšeme v spojení s primárneho výrazu

áno, to druhé "si" v podstate nahrádza "sebe"

( tak ako "mi" nahrádza "mne" :   vybral si mi - vybral si mne   ... vybral si si - vybral si sebe )

 

každý jazyk, aj blízke jazyky, majú špecifickú gramatiku, to je na tom to zaujímavé.

 

 

v poľštine ako vidím splynulo so slovesom pred ním / podľa tu tebou uvedených príkladov / : wybrałeś ...

 

v češtine sa skrátilo a spojilo s predchádzajúcim "si" - pri tom tam je aj to druhé "si", len v zlúčenej forme : vybral sis ...

 

v slovenčine obe zostali, a "sebe" sa skrátilo na "si" - preto to zdvojenie : vybral si si ...

 

 

teda používať v slovenčine vlastne vtedy, keď by Čech povedal "sis" a Poliak by priradil "ś" k slovesu