Úskalia slovenčiny

prikladám v tomto prípade nie je najlepší výber, ale dá sa pochopiť, čo si chcel povedať : )

 

ako lepšia náhrada a presnejší výraz v slovenčine by bol držím sa témy, zotrvávam/zostávam pri tejto téme ... : )

 

tie ostnaté gule z burín - bude to "bodliak" : )

 

zachytáva sa na psiu srsť a do nohavíc a na kdečo, pes si to potom vyhryzáva z kožucha či chvosta a z nohavíc to dostať dole je hrôza - zrejme tento bodliak

to príslovie je dokonale výstižné

 

práve mi nenapadá podobné príslovie v slovenčine, možno mi neskôr alebo niekomu inému tu ešte napadne niečo významovo podobné :(

tie ostnaté gule z burín - bude to "bodliak" : )

 

Áno, "bodliak" je to. Som rád, že sme dosiahli dohodu !

 

zachytáva sa na psiu srsť a do nohavíc a na kdečo, pes si to potom vyhryzáva z kožucha či chvosta

a z nohavíc to dostať dole je hrôza - to príslovie je dokonale výstižné

 

Opísali ste ju veľmi dobre. To je to práve.

Som rád, že sa vám páči toto príslovie, bo to je o mne. :)

práve mi nenapadá podobné príslovie v slovenčine, možno mi neskôr alebo niekomu inému

tu ešte napadne niečo významovo podobné

 

Čakám sa zvedavosťou. :thumbsup:

Máme taketo príslovie: "czepia się jak rzep psiego ogona"

drží ako <rzep> na psim chvoste :thumbsup:

 

Slovenčina tiež používa spojenie držať sa, drží sa ... napríklad:

 

Ak sa niekto niečoho pevne drží a to nemusí byť doslovne, fyzicky, ale aj len tak,

významovo, obrazne, "prenesene", tak sa hovorí:

drží sa niečoho zubami-nechtami, alebo

drží to ako pes ježa,

drží sa toho ako voš kožucha.

 

Alebo o niekom kto je nesamostatný sa povie:

drží sa maminej sukne.

 

Neviem, či toto je práve to čo ťa zaujímalo, na čo si očakával odpoveď :)

Slovenčina tiež používa spojenie držať sa, drží sa ... napríklad:

 

Ak sa niekto niečoho pevne drží a to nemusí byť doslovne, fyzicky, ale aj len tak,

významovo, obrazne, "prenesene", tak sa hovorí:

drží sa toho ako voš kožucha.

 

Alebo o niekom kto je nesamostatný sa povie:

drží sa maminej sukne.

 

"pevne drží" = trzyma się

"czepia się" = chce sa držíat, (sa snaží)

 

Predstavte si, že nejaký chalan sa snaží flirtovať s dievčaťom.

A ona aby vôbec tohoto nechce, a povie mu, toľkokrát som ti hovorila, daj mi pokoj

a ty sa stále "czepiasz" (nie drží) drží = trzyma się.

A on sa nedrží (pretože ona mu to neumožňuje) :thumbsup:

 

Rovnako tak môžete povedať o mne "czepia" sa, aj keď budu Ti vyčítal

užívanie nemeckých slov, ako sú: furt, fajn, hoci sú krásne slovenske ekvivalenti tieto slová

np: furt = stále, ešte; fajn = pekne, krásne

 

Ak môžete teraz nájsť správne slovo? :)

game a secretka

Pre úplnosť uvediem, že "czepia" sú bližšie k slovu "chyti, chytať " ako "držíť "

s tým, že "chytí" je emocionálne neutrálny, avšak, "czepia", je viac pejoratívny. :)

 

Ďalšie vysvetlenie slova "rzep". Rzepom, nazývame ostnaté oplodie bodliaka kučeraveho.

(nie celú rastlinu bodliaka) Aj na nové zipsy hovorime "zamykanie na rzep"

 

To je toľko kvôli presnosti. :thumbsup:

Nie som si celkom istá, či "SA" rozumieme, ale ja by som si to tvoje

 

Predstavte si, že nejaký chalan sa snaží flirtovať s dievčaťom.

A ona aby vôbec tohoto nechce, a povie mu, toľkokrát som ti hovorila, daj mi pokoj

a ty sa stále "czepiasz" (nie drží) drží = trzyma się.

 

... vysvetlila v zmysle

lepí sa ako mucha na mucholapku

alebo tiež,

lepí sa ako mucha na med

 

To sa u nás hovorí, keď je niekto "bezhranične" dotieravý, vytrvalo niekomu nadbieha,

keď sa doslova vnucuje.

lepí sa ako mucha na med

 

To sa u nás hovorí, keď je niekto "bezhranične" dotieravý, vytrvalo niekomu nadbieha,

keď sa doslova vnucuje.

 

Samozrejmie, u nás je tiež toto príslovie. Ale to nie je ešte tak zlé povedane.

Chlapec sa môže ešte povedať: "pretože ty si taka sladka". :thumbsup:

 

Ale ako sa dievča povie: "czepiasz się jak rzep". To už má (chlapec) prechlapane ! :)

Dá sa to povedať aj inak, nie veľmi pekne, tak napríklad ...

... dotieravý ako ovad.

 

Ale nemyslím si, že by sa mladí ľudia vyjadrovali takto.

Oni si to asi povedia trošku hrubšie ... odpáľ, neotravuj!

 

A starší majú zas úplne "iný slovník", tam sa ten nezáujem vysvetľuje inak.

Navyše, nie vždy to musí byť povedané priamo, niekedy "treba čítať" aj medzi riadkami.

/napríklad "čítať" zo správania, z nálady, z gest, nie zo slov ... skrátka dovtípiť sa./

Dá sa to povedať aj inak, nie veľmi pekne, tak napríklad ...

... dotieravý ako ovad.

 

Ale niekedy je dobré byť trochu dotieravý, ako ta žena kananejská v dnešnom evanjeliu.

 

Mt 15.21-28 Potom vyšiel odtiaľ Ježiš a odišiel do krajov Týru a Sidona. A hľa, kananejská žena z toho kraja vyšla, kričala a hovorila: Zmiluj sa nado mnou, Pane, Synu Dávidov! Moja dcéra sa strašne trápi, posadlá démonom. Ale on jej neodpovedal ani slova. Vtedy pristúpili jeho učeníci, prosili ho a hovorili: Odbav ju, lebo kričí za nami. Ale on odpovedal a riekol: Nie som poslaný, iba k ovciam, zahynulým z domu Izraelovho. A ona prijdúc klaňala sa mu a vravela: Pane, pomôž mi! A on odpovedal a riekol: Nepatrí sa vziať chlieb deťom a hodiť ho šteňatám. A ona povedala: Tak je, Pane, lebo aj šteňatá jedia z odrobiniek, ktoré padajú zo stola ich pánov. Vtedy odpovedal Ježiš a riekol jej: Ó, ženo, veľká je tvoja viera! Nech sa ti stane, jako chceš. A jej dcéra bola uzdravená od tej hodiny

... nie vždy to musí byť povedané priamo, niekedy "treba čítať" aj medzi riadkami.

/napríklad "čítať" zo správania, z nálady, z gest, nie zo slov ... skrátka dovtípiť sa./

 

Medzi riadkami ... tak ďaleko,hmm - nemôžem prečítať. Zrejme to ešte som nie vyrástol. :thumbsup:

Ako Vy hovoríte na te prevrátené vrcholki nad pismenami č, ň aj š.

 

Nie myslím proste povedať "diakritika", pretože to je všeobecný

termín pre všetky ďalšie znamienka.

tie prevrátené striešky sa volajú " mäkčeň, mäkčene "

lebo vlastne zmäkčujú / robia mäkším, zjemňujú výslovnosť : )

ď, ť,ľ,ň,š,č,ž, / aj tie prvé, ď, ť, ľ - sú striešky a mäkčene, len pre tie dlhé tvary písmen sa naznačujú čiarkou pri písaní strojom a klávesnicou a v tlači vlastne pre úsporu miesta, ktoré zaberá písmeno /

 

- pri tom je rozdiel medzi ľ a ĺ - jedno je L s mäkčeňom, druhé predĺžené L s dĺžňom / písmenko, ktoré má vraj len slovenčina /

 

Význam slova „ mäkčeň ” v Slovníku slovenského jazyka

 

mäkčeň, -a muž. r. diakritické znamienko na rozlíšenie niektorých spoluhlások (mäkkých al. pôv. mäkkých)

od toho slovo :

mäkčenie, -ia stred. fon. zmena akosti spoluhlások vplyvom nasledujúcich predných samohlások, palatalizácia;

mäkká výslovnosť

http://slovnik.azet....4k%C4%8De%C5%88

mäkčeň diakritické znamienko na označenie mäkkosti hlásky

• hovorovy. háčik: mäkčeň, háčik nad písmenom

 

 

háčik = presne to, čo mál som na mysli.

 

Vďaka za slovník :(

(škoda však, že neexistuje žiadna možnosť vybrať slovensko-poľsky) :)

My háčikom označíme prehlásky nosové: ą aj ę ,

mäkčenia označíme čiarkou: ć, ń aj ś a ź

Pre uplné objasnenie;

prekvapený som je, že háčik nad písmenom č, aj š, ž.

(ktorá je uvedená v slovniku AdoZ) znamená zmäkčenie.

 

Súhlasím s týmto, ak sa to vzťahuje na písmeno ň

 

Vždy som si myslel, že č je ekvivalentná k poľskej cz a š = sz.

Tak je to uvedené v poľsko-slovenských konverzaciach.

 

A napriek tomu tieto spoluhlásky sú vyslovované tvrdo (aspoň v poľštine).

V ktorých prípadoch, sú tieto spoluhlásky, u Vas vyslovuje sa mäkko ?

myslím, že viacmenej je výslovnosť takmer ekvivalentná.

napriek tomu sa tomuto procesu tvorby písmen so strieškou - mäkčeňom nad ostrými a tvrdými písmenami hovorí v slovenskom jazyku podľa pravidiel jazykovedy zmäkčenie.

je to osobitosť slovenského jazyka

 

sykavka s sa zjemní/ zmäkčí na š

tvrdé l / L / sa zmäkčí na ľ

tvrdé n sa zjemní a zmäkčí na ň .... a tak podobne ...

zmäkčenie je to osobitosť slovenského jazyka

 

Nielen na slovenskom. ale vo všetkych slovanskoch jazykoch

sykavka s sa zjemní/ zmäkčí na š

 

Zjemni , môže byť tak, ale nie zmäkčí ! :)

zo slovnika AdoZ:

háčik - diakritické znamienko na označenie mäkkosti hlásky

 

- to je blbosť, :(

už to bude lepšie: tento háčik obracia zvuky syčiaci na šušťaci (alebo niečo podobné)

 

zmäkčenia to sú: ď, ľ, ť, ń.

 

Pozdraviam srdečnie !

slová cit a pocit

 

"City" - Mňa sa to spája s mestom. :)

Ale domyslíam sa, že máš na mysli asi pocit (emócie)

 

Cit a pocit nie je to iste.

Môžeš mat cit pre umenie a nemôžeš mat pocit pre umenie.

Emocia je rovnako daco odlišné. Zmixoval si tri rôzne veci len na základe vonkajsej podobnosti dvoch slov cit a pocit.

... Zmixoval si tri rôzne veci len na základe vonkajsej podobnosti dvoch slov cit a pocit.

 

To znamená, že som sa hádal zle význam slova "City" ? :)

Neviem, po všetkých tých vašich slangov.

 

Overil som si to v slovníku poľsko-slovenském :unaveny:

Anity Krčovej, Vydavatelstvo PEZOLT Košice 2002r

 

uczucie = cit, pocit.

pocit = emocie

 

kde tu budete mať iný význam ? :)

Nuž slovenčina je veľmi bohatý jazyk. Ten slovník ti môže stačiť pre základný a jednoduchý preklad textu. Neznamená to, že si so slovnikom schopný pochopiť všetky vyrazove nuansy jazyka. :) To by si tých slovnikov musel používať viac a reč sa aj učiť.

Ani v polstine nie je len jeden výraz, ktorý si teraz použil.

 

To však uz predmetom inej témy.

Btw pokial by mi nejaký Poliak povedal, že som v jeho jazyku použil nesprávny preklad, určite by som nezacal argumentovať tým, že v nejakom Poľsko slovenskom slovniku je to práve tak spolu uvedené. :unaveny:

Neznamená to, že si so slovnikom schopný pochopiť všetky vyrazove nuansy jazyka.

 

Som si vedomý toho, že medzi <cit> a <pocit>, je malý rozdiel.

Ale či to spôsobí nezrozumiteľnosť mojej reči ? :)

Našiel som v slovníku poľsko-slovenskom Lucyny Spyrki vydavatelstvo Ex Libris Warszawa 2000r

Význam slova pocit = poczucie np. pocit zodpovednosti.

 

Vďaka za upozornenie. :)

Premýšľal som, prečo sa tento sviatok nazvaný je u vas Vianoce, a prišlo ku mne "Nočné cesty "

Je to správny preklad? (v poľštine sa to nazýva "Boże Narodzenie" - "Božie narodenie") :innocent:

 

celkom oprávnená otázka, zrejme sa neveľmi zamýšľame nad tým, prečo sú to "vianoce"

 

kúsok jazykovedného okienka:

 

maďarské pomenovanie vianoc - karácsony / ako nám raz víťazoslávne kedysi na gymnáziu povedal jeden z profesorov, vtedajší hejslovák, pritom bolo a je dávno známe, že tieto jazyky preberali jeden od druhého x výrazov / - pochádza zo slovanského Kračún , čo je označenie zimného slnovratu.

 

 

etymológia slova Vianoce:

Slovo Vianoce (podobne ako čes. Vánoce) pravdepodobne vzniklo z nemeckého Weihnachten, a to doslovným preložením druhej polovice slova a prevzatím a prispôsobením prvej polovice. V nemčine je toto slovo v podobe wîhe naht prvýkrát doložené až roku 1170.

Prvá časť slova (weih-) je odvodená od výrazu weihen (zasväcovať), gót. weihs, st. h. n. wîh, str. h. n. wîch. Wei-nachten je teda niečo ako sväté noci, svätené alebo zasvätené noci. Aj ked v dnešnej nemčine by sa muselo povedať: geweihte Nächte.

 

Iný názor je, že slovo Vianoce bolo zavedené do praxe v čase protestantizmu ako skomolenina talianskeho "via (di)nozze" [čít. via (di) noce], čo doslovne znamená svadobná cesta , nakoľko k narodeniu Ježiša Krista došlo na ceste do Betlehema náhle. Rímskokatolícka terminológia na Slovensku prevzala, či lepšie povedané si ponechala tento protestanský novotvar. Správny názov sviatku by mal byť Narodenie, ako to bolo v cyrilometodskej staroslovančine: Roždestvo... a ako tomu je napr. dodnes v taliančine: Natale.

 

wiki

maďarské pomenovanie vianoc - karácsony ... že tieto jazyky preberali jeden

od druhého x výrazov pochádza zo slovanského Kračún,

čo je označenie zimného slnovratu.

etymológia slova Vianoce:

 

Ee tam.

Podľa mňa to pochádza z latinskeho: via = cesta

Podľa mňa to pochádza z latinskeho: via = cesta

Game tvrdila nieco ine ? Je to jedno z moznych vysvetleni.

Pravdepodobnost talianskeho, alebo nemeckeho povodu je rovnaka a ani pre jedno neexistuje jednoznacny dokaz.

Tradicia vianocneho stromceka prisla napriklad jednoznacne z Nemecka, z Alsaska. Kludne sa odtial mohlo prevziat aj pomenovanie sviatku. Ostatne, tento nemecky zvyk prevzali aj Poliaci.

Game tvrdila nieco ine ? Je to jedno z moznych vysvetleni.

 

Game ospravedlnujem. Preto že, zajimava jú tiež ine temy. Nedostatok času spôsobil, že prosto, vložila v prispevok to, čo našla v googlach. Bez analyzy pravdepodobnosti faktov.

Žiaľ, nie všetko v netie je naozaj opravdive

Pravdepodobnost talianskeho, alebo nemeckeho povodu je rovnaka

a ani pre jedno neexistuje jednoznacny dokaz.

 

Keby niejaky biskup chcel prevziať z nemčiny nazov "Weih-nachten", preložil by to na "sväte noce".

Toto bolo by logicke. Ale prevziať "Weih" na "via" to je absurd.

 

V cirkvi Rimsko-katolické, jazykom liturgickim v tomto čase bola latinčina totiež taký pôvod

je viac pravdepodobny. <Via-noce> = cesta nocna

 

Tradicia vianocneho stromceka prisla napriklad jednoznacne z Nemecka, z Alsaska. Kludne sa odtial mohlo prevziat aj pomenovanie sviatku. Ostatne, tento nemecky zvyk prevzali aj Poliaci.

 

Odôvodnianie, że tradicia vianocneho stromčeka prišla jednoznačne z Nemecka (to je pravda !), kludne sa odtial mohlo prevziať aj pomenovanie sviatku, je nie možne preto že to sa vykonavalo v odlišnych časoch. (rozdiel niekolko storoči)

 

Tradicia vianocneho stromčeka prišla až asi XVIII do XIX storoči. Nazov "Vianoce" už bola pred stromčekom asi 200 rokov skoré.

 

http://www.clankuj.i...-slovo-vianoce/

 

Pre uplnosť: ukrainčina nazyva Vianoce = Rizdvo Kristova

Keby niejaky biskup chcel prevziať z nemčiny nazov "Weih-nachten", preložil by to na "sväte noce".

Toto bolo by logicke. Ale prevziať "Weih" na "via" to je absurd.

 

prečo nie?

stačí sa pozrieť na to, prečo Nemcov nazývame Nemcami a nie napr. Germánmi

pretože im naši ľudia nerozumeli a boli teda pre nich nemí

nakoniec veľa slov je skomoleninami

keď sme pri tých vianociach

napokon z európskeho darčeko-nosiča St. Nicholas (Nikolaos of Myra)

sa skomolenou výslovnosťou stal zaoceánsky Santa Claus