Úskalia slovenčiny

no lebo obyvatel Polianky nie je Polianec..ale Poliančan :)

no lebo obyvatel Polianky nie je Polianec..ale Poliančan :)

 

A to je niečo nové. Tak kto má pravdu? :)

Nedávno game (pozri príspevok # 47) zdôvodniala mi, že nemôže byť Malopolanec

pretože je obec Malá Poľana ktoré obyvateľ zve sa Malopoľanec

Počet obyvateľov v obce: 115 ľudí. :(

Zavolali sme vo Varšave štvrti Praga, ako sa hovorí o hlavnom meste Českej republiky.

A to nikoho nezasahuje. :)

 

Pre porovnanie som si dať na počet obyvateľov vojevodztva Malopoľskeho 3,3 mln obyvateľov

Veľkopoľske 3,4 mln obyvateľov. Celkom 6,7 mln.

Pre porovnanie všetko Slovensko má 5,5 milióna obyvateľov :)

 

Čo si na to Vasi jazykovedci?

A to je niečo nové. Tak kto má pravdu? :)

....

Čo si na to Vasi jazykovedci?

 

- pravdu majú jazyky, ich vývoj v čase a histórii používania, vývoj gramatiky a historický vývoj krajiny a národa.

myslím, že hovoríme o dvoch úplne rozdielnych veciach, bez toho, že by sme to akokoľvek ovplyvnili alebo vedeli ovplyvniť, ani s jazykovedcami nie ... miestopis týchto dvoch krajín nie je rovnaký, vyvíjal sa ináč, to nezmenia ani jazykovedci.

 

vývoj národa, spoločnosti a jazyka je jedna vec ...

pomenovanie vecí, miest, národov, častí národov, etník, obyvateľov, miest dôležitých pre národ samotný v domácom jazyku a v inom, v podstate cudzom jazyku, aj keď majú k sebe pomerne blízko tým, že patria konkrétne svojím prapôvodom k slovanským jazykom, je druhá vec ...

český jazyk: najbližšie k týmto dvom jazykom má ešte čeština.

ani český jazyk nepozná výraz Polianec, Malopolianec, - Malopolanec, Polanec, Velkopolanec, aby sme zostali v českej verzii, / čeština nepoužíva dvojhlásky -ia, -ie / ...

 

- bez ohľadu na to, ktorá krajina a dedina má koľko obyvateľov, vývoj národa, vojvodstiev, krajov, žúp, dôležitosť pre dejiny národa, historický vývin - zmenil výrazivo v jazykoch, zmenil priority v národoch, zmenil pomenovania.

a jazyky sa vyvíjali a vyvíjajú svojím životom, spolu so svojím národom.

 

 

- k tým poľanám a poliankam a podobným názvom miest a osídlení ... :

vývoj jazyka a územné pomenovania išli na území Slovenska a v slovenčine iným smerom, tu majú poľany a od tohto slova odvodené slová iné významy, pôvodný význam v nich v jadre zostal :

 

Malá Poľana je jedno miesto na území slovenska. odtiaľ pochádzajúci človek je malopolanec.

Polianky je napríklad jedna časť Bratislavy Dúbravky. preto je človek odtiaľ Poliančan

Polianka je napríklad aj dedina v okrese Myjava na Západnom Slovensku, človek odtiaľ je tiež Poliančan.

Poľana je časť stredoslovenského pohoria, človek odtiaľ je Poľančan wiki

Poľana je napríklad aj časť mesta Humenné, človek odtiaľ je Poľančan

... ...

pôvodný význam slova poľana, ako sa vyvinul v jazyku slovenskom podľa Slovníka slovenského jazyka je označenie, pomenovanie jedného určitého typu nezalesnej plochy :

poľana, -a, -lian žen. r. horská lúka, lúka v lese / zdroj

 

- aha, ešte k tej Prahe, toľko k veľkosti osídlenia :) :

Praha je obec na Slovensku s přibližně 100 obyvateli. Leží v okrese Lučenec. Obec založili v 15. století čeští husité – na tuto tradici odkazuje i husitský kalich ve znaku obce. První písemná zmínka pochází z roku 1443. wiki

- pravdu majú jazyky, ich vývoj v čase a histórii používania, vývoj gramatiky a historický vývoj krajiny a národa.

myslím, že hovoríme o dvoch úplne rozdielnych veciach, bez toho, že by sme to akokoľvek ovplyvnili alebo vedeli ovplyvniť, ani s jazykovedcami nie ... miestopis týchto dvoch krajín nie je rovnaký, vyvíjal sa ináč, to nezmenia ani jazykovedci.

 

Obávam sa, že robíme z ihlou vidlice. Chápem, že nemôžeme povedať Veľkopolanin,

pretože tato koncovka -anin porušuje základy slovenskej gramatiky.

(ako to krásne vysvetľovalá "secretka")

Môžeme teda povedať Veľkopolianec, čo je pochopiteľné pre Poliakov a Slovákov.

A neporušuje slovenskej gramatiky.

Trápi ma táto otázka:

Keď som chcel založiť tému "Bocianie hniezdo" mal som preložiť slovo "ciekawostka"

na "zvědavostka"... ale myslím, že dobre bude to skontrolovať v slovníku.

Po vložení slová "zvědavostka", dostal som odpoveď: " Nič nebolo nájdené" :dalbysomsi:

Avšak som dostal návrh nahradiť toto slovo, slovom "kuriozita".

Urobil som to tak veľmi neochotne, pretože toto slovo (kuriozum) v poľskym

sa používa v pejorativním zmysle. Je tiež to znie pejoratívne v slovenčine ?

Môže by to bolo lepšie vložiť "zvědavostka" ?

Prepačtie, ale to mi nedáva pokoj :(

:dalbysomsi: zvedavostku si niekam strc...

 

kuriozita nie je pejorativne slovo..ale co nebolo moze byt :(

 

skus pouzit slovo zaujimavost..

:dalbysomsi: zvedavostku si niekam strc...

 

Nechápem, čo to znamená ?

David,

 

v tomto kontexte, v akom tu prezentuješ / dávaš na Fórum/ konkrétne "Bocianie hniezdo", môžno použiť bez problémov slovo zaujímavosť - lebo je to niečo, čo človek nevidí každý deň, lebo bežne nevidí do vysokého hniezda, a je to skutočne zaujímavý a milý pohľad.

 

slovo kuriozita nemá v slovenčine pejoratívny význam, je to bežne používané slovo, bez akéhokoľvek vedľajšieho nedobrého, hanlivého či pejoratívneho znenia.

je to v slovenskom jazyku bežne používané slovo.

 

slovo kuriozita je významovo trochu iné, než slovo zaujímavosť:

 

zaujímavosť je všetko, čo skutočne môže zaujať, nie bežný pohľad, zvláštna vec, niečo, čo skutočne vzbudí záujem, čo začneme počúvať, pozerať, premýšľať nad niečím, či hlbšie či miernejšie, je jedno.

 

kuriozita je bežne používané slovo, tiež označuje "zaujímavosť", ale výnimočnejšiu, čo sa týka významu. keď poznáš slovo "rarita" - znamená niečo ako "unikát", to je v podstate to isté. niečo mimoriadne.

podľa slovníka cudzích slov slovo, ktoré označuje väčšiu zvláštnosť :

 

kuriozita - zvláštnosť, mimoriadna vec, unikát; zaujímavosť, neobvyklosť, pamätihodnosť

Zdroj: http://www.cudzieslova.sk

David,

slovo kuriozita nemá v slovenčine pejoratívny význam, je to bežne používané slovo, bez akéhokoľvek vedľajšieho nedobrého, hanlivého či pejoratívneho znenia.

je to v slovenskom jazyku bežne používané slovo.

 

Vďaka Vám. Kameň spadol mi zo srdca.

 

ciekawość = zvedavosť

ciekawostka = zvedavostka ?

 

Myslím, že je to tiež pochopiteľné, pre Slovákov.

Osobne sa mi páči viac než "kuriozita"

slovo zvedavosť nemá v slovenskom jazyku zdrobnelinu toho typu, ako zrejme viditeľne v poľskom jazyku má.

 

je len zvedavosť - obrovská zvedavosť, veľká zvedavosť, zvedavosť, malá zvedavosť ... veľkosť zvedavosti sa stupňuje len takto.

slovo ako preklad toho poľského slova "ciekawostka" ako "zvedavostka" nie je možné, také slovo v slovenskom jazyku neexistuje.

 

slovo zvedavosť v slovníkoch slovenského jazyka a kodofikačných príručkách: http://slovniky.korpus.sk/?w=zvedavos%C5%A5&s=exact&c=Pf4f&d=kssj4&d=psp&d=scs&d=sss&d=peciar&d=ma&ie=utf-8&oe=utf-8

 

rovnako to platí pre podstatné meno zaujímavosť - nemá zdrobnelinu toho typu, ako je stupňovanie veľkosti "zaujímavosti" - môže byť prípadne menšia zaujímavosť, väčšia zaujímavosť ... ale nestupňuje sa jedným slovom, rovnako ako podstatné meno zvedavosť.

... slovo ako preklad toho poľského slova "ciekawostka" ako "zvedavostka" nie je možné,

také slovo v slovenskom jazyku neexistuje

Ďakujem vám za nadherný výklad Slovenské reči.

Ja už som takyto nesprávny Veľkopolianec, ktorý má tendenciu písať koncovky slov v súlade

s pravidlami poľskej gramatiky.

A napriek tomu sa mi zdá, že to je viac správne. Ha, ha ... :dalbysomsi:

Zaujal ma jeden modul, ktorý prináša predpoveď počasia a môže sa nainštalovať na Fórum.

... Je to po anglicky, ale to by malo ísť preložiť.

 

Po preklade bude to predpoveď po časie, alebo po dobu ... :)

David,

 

slovo Počasie je v preklade do poľského jazyka Pogoda

 

keď použiješ slovné spojenie "po čase" / toto je správny tvar, je to od slova čas ( "po časie" nie je v slovenskom jazyku známy tvar, nie je to spisovný ani používaný výraz )

po čase znamená po uplynutí nejakej doby, po určitom časovom úseku

podľa všetkých bežných príručiek jazykovedného ústavu:

 

čas je tu vo všetkých možných formách, je plynutie, obdobie, časový úsek, plynutie veku, života ...

 

počasie znamená poveternostné pomery, podmienky povetria, poveternosť, ... klíma ...

 

:)

slovo Počasie je v preklade do poľského jazyka Pogoda

keď použiješ slovné spojenie "po čase" / toto je správny tvar, je to od slova čas ( "po časie" nie je v slovenskom jazyku známy tvar, nie je to spisovný ani používaný výraz )

 

game

To bol žart, chcel som rozveseliť Axela. :)

U nas, keď niekto povie niečo zastaralé (neskoré) hovorime: " to jest przedpowiedź po czasie"

Hoci vieme, že sa u Vas to jedná o počasí (o pogodzie) :taktitreba:

Podobne, keď sa niekto spýta o niečo, čo nepoznáme odpoveď - hovorime: Český film. (Nikto nič nevie)

David,

 

aha, už je to jasné, problém bol v tom, že "po časie" nám veľa nehovorilo, lebo sa v slovenčine v takomto tvare nepoužíva, vysvetlené to už chápeme :)

 

počasie z podobného zmyslu vtipu vynechávame, u nás sa používa "prichádza po funuse s krížom" - až keď je už neskoro ...

 

/ funus je ľudovo pohreb / :taktitreba:

Začína sa sezóna na hubárčenie. :innocent:

Presne, a prečo hubárčenie?

Môže mi niekto vysvetliť a prečo nie hribárčenie ? My hovoríme "húba" na nejedlé hriby,

ktoré rastú na chorých (niekedy zhnitým) stromu brezy, vŕby atď.

O jedlých hovoriam "grzyby" preto "grzybobranie"

Predsa hovorite "sušené hriby", "chodiť na hriby" atď. :rolleyes:

A čo to je "dubák" ? (Hríb pravý ?). či sa to jedná o dialektický?

celkom jednoducho možno povedať, že huby sú označenie botanické, pre jednu ríšu rastlín.

 

pestovanie šampiňónov / http://static.zlacnene.sk/foto/vyrobky/451000/450803.jpg /, hlív ustricových / http://files.hlivaustricova-sk.webnode.sk/200000011-9a8639acfb/hliva%20vo%20vreci.jpg /, nájdenie veľkého hríbu / http://svetpohladnic.sk/pohladnice/obrazky/hrib-gen015.jpg /, a iných húb,

chodenie na huby do lesa, hľadanie húb, rast húb po daždi - to všetko je hubárčenie, hubárstvo, zaoberanie sa hubami

Huby - ako ríša rastlín vo wikipedii.

 

hríb je rod hubovitých rastlín v botanike

je to pomenovanie istého druhu huby, asi to bude lepšie vidieť podľa tabuľky zaradenia jedného konkrétneho hríba vo wikipedii :

Hríb dubový, napríklad - vo wikipedii.

 

v niektorých oblastiach a chybne sa občas používa v ľudovej reči a nie spisovne označenie hríb na akúkoľvek lesnú či pestovanú hubu. správne je huba, hríb je označenie istého, určitého rodu.

 

všeobecne okrem samotnej botaniky :

hubovitý sa používa na označenie konzistencie, zvyčajne, poréznej, zvyčajne mäkkej, niečo ako morská huba, plus napr. hubová omáčka - jedlo s použitím húb, akýchkoľvek,

plus mykózy, plesne, napadnutie niečoho hubovitou chorobou, všetko to m á rovnaký základ v ríši húb

a hríbový, hríbovitý zvyčajne na tvar - hríb na štopkanie ponožiek, atómový hríb, + napr. hríbová polievka - len z hríbov, istého rodu húb

 

podľa príručiek Jazykovedného ústavu :rolleyes:

huba

hríb

 

 

dubák, hríb pravý:

pravý hríb, hríb dubový, hríb smrekový, .... pomenovanie

patria do rodu hríbov, dubák, hríb dubový rastie napr. rád pod dubmi, smrekový v symbióze so smrekmi ... a je to ich meno: hríb pravý, hríb dubový alebo ľudovo dubák ...

/ http://filhistory.wbl.sk/priroda__tur._zauj./dubak.jpg /

/ http://www.stripky.cz/1127-hrib-pravy.html /

/ http://sk.wikipedia.org/wiki/Hr%C3%ADb_dubov%C3%BD /

Ďakujem vám za veľkú prednášku !

Neviem, či to dobre rozumiem. :rolleyes:

 

Chápem, že "huba" je širší pojem, v ktorém sú obsiahnuté "hriby" a ďalšie súvisiace huby/hriby.

V našom "grzyb", nie je len to, čo ma klobúk a hlubik. Do ktorej skupiny, by ste zložili droždie?

 

1. Možno, že na slovenským "huba", to znamená, že v našej reči "grzybnia" (lat. = mycelium, slov.= podhubie ?) forma ako by pavučina vrástnute (ako jemne korene) do podložia lesa, krajiny húb, ktorá je vegetatívna, ktoré tvoria telo huby zložené z hyf dospelý a rozvetvené hýfy alebo viac zhromaždene na jednom mieste.

 

2. Možno, že podhubie + hriby = húba.

 

Ktorý pojem je správny: 1. alebo 2. ?

podhubie je základ, podhubie ..., to je tá " sieť "

 

huby sú všetky rastliny istého typu, z jednej veľkej skupiny /celej ríše rastlín /

( jedno z ľudových významov je uvedené na tej stránke dolu - ústa, papuľa, tlama - neodporúčam povedať niekomu, že má hubu, nedopadlo by to asi moc dobre : ) )

 

hríb je meno istého druhu z tejto skupiny

( a ľudovo občas použité namiesto slova huba, píšem o tom aj v prvom "hubovom" príspevku vyššie, je to aj spomenuté úplne dolu na stránke jazykovedného ústavu o hríboch )

/ a ľudovo občas použité namiesto slova huba, píšem o tom aj v prvom "hubovom" príspevku vyššie, je to aj spomenuté úplne dolu na stránke jazykovedného ústavu o hríboch /

 

..prosto, hovoria, ako im huba narastla :rolleyes:

... jedno z ľudových významov je uvedené na tej stránke dolu - ústa,

papuľa, tlama - neodporúčam povedať niekomu, že má hubu, nedopadlo by to asi moc dobre

 

Podle slovníka slovenského jazyka "huba a hrib" (v tom zmysle, že nás zaujíma), to sú synonymá: ísť na huby, na hríby; zbierať huby, hríby

s výhradou že ďalšie "húba" je homonymum.

 

"húba" a naše "gęba" (vyslov.nosovo ge^m ba) v Sliezsku "gāba" (vyslov.nosovo ga^m ba) má spoločný staroslovanský pôvod, s tým, že v našej reči "gęba"a "usta" sú to synonymá, viac literárny termín to: "usta". "Gęba" nie je urážlivé. Vaše "papula" a naše "papa" to je viac ľudove pomenovanie ale niekedy môže byť urážlivé. :innocent:

 

Ale je to veľmi urážlivé slovo "pysk" a "morda" = tlama, preto, že hovorime to vo vzťahu k zvieratám, np. pysk psa, koňa, kravy, atď :rolleyes:

Tiež sme mame zdrobneniny od "usta/gęba" ako: "buzia", "buzinka" - vo vzťahu k detiam. :)

Včera ráno bol v hniezde iba jeden, ale sedel ako "zmoknuté kura".

 

Páči sa u vás adjektíva nie sú skloňované podľa typu?

 

Ak som to napísal tak, zmoknutá kura" že by bolo správne?

 

Niekde už som zaznamenal taký nedostatok skloňovania,

ale myslel som si, že by prstoklad na klávesnici by mala byť ?

 

Ako to u Vas správne sa piše: "zmoknuté kura"alebo zmoknutá kura"

"zmoknuté kura" je správne, aj "zmoknutá kura".

 

v tomto prípade je aj to zaužívané spojenie, na západnom slovensku som tiež viac počula tvar "zmoknuté kura" než "zmoknutá kura"

 

je rozdiel medzi slovami kura, kde ide o dospelú sliepku / je to ženský rod - tá kura /, a kura, kde je to mláďa / je to stredný rod - to kura /

 

v tom prípade sa mení rod, v prípade prirovnania zmoknuté kura je stredný, a v tom prípade sa spája so správnym prídavným menom.

 

: )

v v slovníkoch slovenského jazyka je príklad, ktorý sa spája so ženským rodom, s dospelou sliepkou - je tam ako vzor zmoknutá kura. podľa jazykovedcov je sliepka vzorom zmoknutia.

v skutočnosti sa bežne používa spojenie zmoknuté kura.

zmoknutá kura, ako dospelá sliepka, či zmoknuté kura, ako mladé páperovité kurča - oba tvary sú proste zmoknuté a mladé aj staré kury vyzerajú zmoknuté príšerne.

- skrátka sa používajú obe možnosti.

... oba tvary sú proste zmoknuté a mladé aj staré kury vyzerajú zmoknuté príšerne.

- skrátka sa používajú obe možnosti.

 

Očakával som, že to možno taký pribeh z češtiny, pretože u nich aj plno výnimiek v skloňovani.

 

Je mi ľúto, že tak sa prikladám, ale chcem sa naučiť správne slovenčinu. :(

Budem vďačný za zlepšenie mojej pravopisné chyby (gramatika, alebo syntax) v slovenčine.

Je mi ľúto, že tak sa prikladám, ...

 

Neviem, ako dobre to slovo použil som "prikladam" .

Toto bolo na preklad slova: "czepia się".

Máme taketo príslovie: "czepia się jak rzep psiego ogona"

drží ako <rzep> na psim chvoste :(

 

<rzep> = ostnaté gule z burín

 

Alebo je slovenský ekvivalent tohto príslovia?