Jump to content

Recommended Posts

slimak

Dnes sme pochovali krstnu mamu. Mala slzicka mi pri obrate presla. Ked zomrela stara mama som smoklil v kuse.
Krstna mama - otcova sestra bola urcite dobra zena, osobne nemam ziaden zly zazitok,ani sprostredkovany z druhej strany prikl. mojej mami.

Ale dnes pocas cirkevneho ale vlastne celeho obradu som sa pokusal na nu spomenut. Pamatal som si ju, viac som si pamatal ako sa spravala javila k svojej rodine(detom vnucatam a td.).

Potom pri obrade som si predstavoval ako to bude pri pohrebe mojho otca, ci sestri. Ci mna. Sestrin syn je moj krstny syn. O 4,5 rokov uz bude dospely, zrejme zit mimo krajiny. Urcite bude mat na mna aj zle zazitky. Ale ine ma trapi. Moj kontakt,resp. kontakt s mojou vetvou rodiny je horsi(inak toto je nieco podobne ako u otca - ta moja krstna mama, - aj ked tam bol aj dost vyrazny vekovy rozdiel- moja sesternica mala starsie deti ako ja(sam)) ako so zeninou stranou. Ja mam lepsi(mozno len na oko) vztah s jej svagrami ako so sestrou ci bratom. Rozmyslam co stym?
No nic, riesenie musime sa viac stykat, spravim si tyzdnovy vylet k jednemu aj druhemu.
Ved oni su moja rodina, ci nie? Na rok idem do anglicka. Co ine?

Link to post
Share on other sites

je to zvláštne, ale toto zrejme netrápi len teba

 

rodina sa každou generáciou rozrastá, korene odumierajú, a udržať pokope deti detí v rozutekanom svete ...

 

kedysi sme boli 9 bratancov a sesterníc, z maminej strany, a dodnes držíme spolu. zaujímame sa ešte o svoje deti, ale oni medzi sebou, to je už inde, majú svoje životy, svoje iné rodiny, vlastne všetci sú dospelí a je to už druhý stupeň

schádzame sa a čudujeme sa im a oni svojim druhostupňovým bratancom a sesterniciam navzájom vlastne len na pohreboch. na svadbách už nie, veľké svadby v rodine skončili kedysi začiatkom osemdesiatych rokov.

zostávajú pohreby tej druhej generácie, my sme tretia, naše deti už štvrtá a tá sa navzájom pozná iba z pohrebov

 

ešte kým žil jeden z bezdetných strýkov, / jeden zo štyroch maminých súrodencov / pokúšal sa držať po ich mame, našej babke, u ktorej sme sa schádzavali ako deti, pokope, robil rodinné oslavy a varenie gulášov ... potom zomrel a skončilo to.

 

jedna zo starších sesterníc teraz už nejaký čas uvažuje, že prevezme toto žezlo, má na veľkú rodinnú oslavu aj miesto, aj silu to dať dokopy

staršia generácia odchádza, dvaja maminy bratia už zomreli, dvaja manželia sestier už zomreli, korene odumierajú ...

 

 

z otcovej strany to bolo vždy iné. tam bolo v staršej generácii priveľa súrodencov, a súdržnosť mizivá, a on súrodencov nemal ... naposledy pred dvomi týždňami zomrela jedna z otcových sesterníc, a na pohrebe mala sedem ľudí ...

tam už nejde robiť nič. nikoho iného z tej strany už ani nepoznám ... staré poodchádzalo, mladé zostarlo, a ich deti som v živote nevidela

 

ale z tej druhej strany je ešte nádej ...

 

 

spomenula som si na jednu zabíjačku kedysi dávno u babky ... ešte nebol posledný, deviaty vnuk na svete

ale večer nás naši rodičia postavili ôsmych do zostupného rebríčka a zavolali babku do izby ... rozplakala sa, keď nás uvidela

Link to post
Share on other sites
  • 1 year later...
Vilma Flinstonova

moja mamka je zo 6 detí, a vždy boli veľmi súdržní. mamka bola tak v prostriedku, ale bola najambicióznejšia z nich všetkých a aj sa postarala o tých mladších, nahnala ich do školy a vybavila im aj bývanie a chodila na rodičovské a podobne, starala sa o nich až kým sa nepostavili na vlastné nohy. Tá vetva rodiny držala pohormade a aj sa niekoľkokrát ročne poschádzali, boli to veselé stretnutia so spevom, debatami, vystrájaním nás - detísk...a podobne to bolo aj u otcovej rodiny, dokonca aj dedko so svojou druhou manželkou a babka s druhým manželom mali celkom korektné vzťahy a aj keď vzájomne sa nenavštevovali, ale u dcéry (=mojej tety=otcovej sestry) sa stretávali a prebiehalo to v pohode. Tiež s krstnými, mojimi aj sestrinými, a ich deťmi sme sa často vídali, tie návštevy sme milovali, či už sme my šli k nim alebo oni k nám. Bývalo to úžasné.

teraz už sa vídame zriedkavejšie, ale zas nie sme úplne bez kontaktu. Aj s bratrancami a sesternicami - ale to je normálne, ke´d sme rozlezení po celej bývalej republike. Ale aj tak, keď sa vidíme, vždy sú tie stretnutia veľmi srdečné a milé, akoby sme sa naposledy videli včera...veru, posledné 2 roky som poobnovovala tieto kontakty a som tomu naozaj rada.

S mojou segrou sa vidíme málo, žije v Maďarsku a akosi nie je ktovieaký záujem z jej strany. Bývali sme viac ako sestry, bývali sme aj najlepšie kamarátky, ktoré si povedali všetko a jedna za druhú bojovala ako levica. neviem, kde sa stala chyba, ale ja akosi keď sa niekoľkokrát pokúsim a som odmietnutá, tak to nechám tak a už nevyvíjam iniciatívu. Viac sa vídam s jej dcérou, mojou neterkou, milá baba, veselá, zábavná, vždy je o čom s ňou hovoriť. A jej syn, ktorý žije aj s manželkou v nemecku, vždy aj nás navštívi, ked je v SK.

A s manželovým bratom, oni dvaja sa vídajú. nedávno som navrhla švagrinej, že veď sme rodina, čo keby sme sa častejšie vídali, nemusí to byť akurát nejaká oslava, ale aj len tak prísť na pár slov - na kafe alebo čo...no a bola som jemne a taktne odpálkovaná, niečo akože dnes nikto nemá čas. Takže už sa nebudem o nič pokúšať.

S

Link to post
Share on other sites
  • 2 months later...

Byvame na druhom poschodi, nad nami kojot co trepe do panela. Dvakrat som za nim vybehol(dnes) a neotvaral. Pre istotu som zbehol aj dole, ci to netrepu oni. Novy majitelia, otvorili.

laduje do steny, kvoli tomu , ze moje deti velmi dupitaju a vydavaju zvuky. ma cez 100 aj jeho zena mala este viac a byvaju nad nami, ale som bol kludny, zrejme to inac neslo, aj sa hadalil aj rozisli(neviem ci rozviedli). Proste si pocul kazdy ich krok aj zvyseny hlas. Len toho ###a.

 

Deti objehaju okolo panela , vlastne dnes som zazil oni boli na posteli a ten ### tlcie, bol som za nim dvakrat. aj na spodku A ten ## neotvoril potom som mu pribil na dvere. Otvoril a bol trosku zlaknuty. Potom som prisiel aj druhy krat z riesenim. - odstahujem sa.

 

##o 60 rocny ma problem s malymi detmi. Ze ked oni vsetci mali male deti ze namali take problemi?

 

Mne ten ## nevadi, ale trepat do panela nebude(je to strasne neprijemne - ako keby sa ti Penta vyhrazala, v malom a mne je to jedno). Keby sa pristavil pri dverach a povedal co mu vadi. Poslal by som ho asi do ##

 

Som zvedavy ci este zaklope.

Link to post
Share on other sites
  • 10 months later...

dal som do vyhladavaca deti a toto.

Ok

http://straatsburgsa...etny-zivot.htmlhttp://zena.sme.sk/d...i.html#19598356

ten druhy si precitam az zajtra.

 

 

Samozrejme chlap a zenska su ini, ale to neznamena ze nemozu mat spolocne zaujmy. Mam ci vidim cloveka zenu aj jej muza co mali prve dieta z detskeho domova a -je to spoluziacka a dalsie dve deti maju aj svoje. Mne darovali nositko - pritom hm..

 

Mne je to jedno,majte ci nemajte deti.. Ale bol tu chlapec ,,,,,ved takych tu bolo.

 

Inak nemyslim na starobu a tie deti urcite niesu urcene aby sa o mna starali. Ale bolo by mi luto ak by sa nanas uplne vykaslali.

Hm.. som zvedavy. Inak nemal by som byt zly otec. Ale to je jedno.

 

 

http://zena.sme.sk/diskusie/2095072/1/19598356/Krasny-zivot-bez-deti.html#19598356

to je ten druhy - krasny zivot bez deti - ola

Link to post
Share on other sites
  • 2 years later...
Sniper

Mňa by zaujímalo, čo je pre rodinu horšie, keď zomrie muž alebo žena? Nemám na mysli financie, ale z pohľadu zachovania akejsi línie a rodu.

Link to post
Share on other sites

v spoločnosti, kde sa línie merajú po meči a priezviská tiež, syn by mal mať syna ...

teoreticky v tom prípade je smrť ženy menej nahlodávajúca líniu ... keď ovšem nie žena je tá, ktorá má líniu rodu staršiu a vznešenejšiu

 

ale asi netreba ísť až k smrti, v prípade spoločnosti založenej na mužskej línii stačí, keď sa rodine narodia samé dievčatá.

niektorí chlapi to ešte aj dnes majú problém predýchať ... : )

 

vlastne myslím, že pre nás je to jedno. či sme chlapci či dievčatá, nesieme gény ženy a muža ...

 

vlastne je to otázka, ktorou som sa zoberala  v jednom čase, nie smrťou, ale tou líniou ... písala som tom kdesi v inej téme - máme doloženú viac než 200 rokov dozadu líniu otcov a synov z dedkovej a otcovej rodiny - nami, mnou a bratom a našimi deťmi sa to z tohto hľadiska skončilo: ja mám syna, brat má dve dcéry.

 

takže ako pokračuje ďalej línia a rod? : )

 

Link to post
Share on other sites
Sniper

Myslím, že z čisto reprodukčného hľadiska je pre rodinu horšie, ak zomrie žena. Zachovanie rodu "po meči" je patriarchálny výmysel.

Link to post
Share on other sites
  • 1 year later...
slimak

Zena je niekde, syn je niekde, dcera tiez a mne sa uz ani nechce pit.  V sobotu - zajtra pride syn. V nedelu zena. Sa tesim. Lubim ich.

 

 

Povedat ,ze ta lubim - kludne priklad moj ,otec a syn, ci manzelia - treba si to rozpravat - ale nie "rozpravat"- ale ked je to pravda. Treba podla toho zit.

Dnes to uz prezijem a zajtra pojdem o deviatej pre dceru. Inak mal som sa spamatat skor. A mohol som byt s dcerou dnes.

Vcera som pracoval - dnes nie mohol som byt s nou.

  • Upvote 1
Link to post
Share on other sites
  • 11 months later...
Vilma Flinstonova

U nás v rodine musíme všetko "ťahať" my. Ked mal oco tú príhodu, sestra akurát tak prišla informovať sa do špitálu, ale konštruktívne riešenie a jeho realizácia ostala na mne, hoci ona vtedy nerobila. A teraz ked robí, tak môžem čakať ešte menej. Aj finančné záležitosti dávame do poriadku my. o všetko čo sa otca týka, sa staráme my. Ona sa neangažuje ani na predaji 2. bytu a neangažovala sa ani na odhade. Skratka ruky preč. Aspon že občas vezme otca na sobotu k nim na vidiek, je to pre neho zmena. Ale gro všetkých rodinných starostí je na nás a ked ja niečo chcem, tak bud nedvíha, alebo rovno je vypnutá pre istotu, a ak zdvihne, tak si vypočujem 20minútovú prednášku aké oni majú problémy, a prečo to nepôjde...lebo my žiadne nemáme. my si žijeme

§ A odkedy jej manžel mal príhodu, tak sa bojí, aby si niečo neurobil a už vôbec s ňou nemôžem počítať. Ešte aj do otcovho bytu mi ani raz nedošla pomôcť, ani cez víkend, zato mi došla pomáhať moja tehotná dcéra, hoci to zas som protestovala. ale vynášala statočne čo vládala a čo som jej dovolila. a teraz som odpísaná úplne a len dúfam, že neprídem o ruku. chudák flinstone ostal sám. nie som schopná ani uvariť a doniesť mu obed.

 

a z FLINSTONOVEJ STRANY JE TO DTTO. ked SVOKRU KLEPLO A ZARIADENIE VYBAVOVAL fLINSTONE. BRAT ASPOň šIEL ZAňOU NA NáVšTEVU (dočerta s capslockom). ale švagriná nepohla ani prstom, hoci ona je dosť šikovná a má kopu známych kde tade. Teraz sme sa rozhodovali, či ju previezť od DS do BA, ale zasa sa len po mne chcelo, aby som sa tam trepala, aby som to posúdila, lebo chlapi sa nevedeli rozhodnúť. Spýtala som sa, aký má na to názor švagriná, že teraz ked ja makám tam v otcovom byte, nemám kedy a mohla by ona.... Vraj nevedia, ani sa jej nepýtali, do prdele, tak ja neviem čo skôr, ale ona trávi voľno s kamoškami na chate a ja čo ho trávim prácou okolo bytu, vybavovaním a zariadovaním a neviem čo skôr, mám behať a rozhodovať. A na otázku financií som sa dozvedela, že oni nemajú, takže aj toto budeme financovať my. tak my vybavujeme, zariadujeme ašte aj financujeme. Do čerta, kedy už bude tomu koniec, kedy sa už nájde niekto, kto poofukuje nás a nebude nič od nás požadovať???

Link to post
Share on other sites
D'Ady

mila Vilma, no aspon ta to vyprovokovalo ukazat sa zasa po dlhsom case na fore...

 

ja tiez vravim, ked sa dari, tak sa dari...

mimochodom, nemas v merku v BA event blizkom okoli zariadenie pre seniorov takehoto typu? http://www.zpssi.sk/inzerat/ , ze tam maju v podstate 1-izbovy bytik pre tych, co nie su odkazani na opateru...

Link to post
Share on other sites
Vilma Flinstonova

nuž až budem ja dosť stará, aj by som presvedčila Flinstona na bývanie v takom zariadení - tie 1- izbové bytíky bez opatrovania, ale tu práve DS, kde je otec, mám blízko roboty a relatívne aj blízko nášho bytu, takže keď robím, tak ho môžem navštíviť skoro denne, a keď nie, tak tiež dosť často, a Flinstone to isté chce aj pre svokru, aby bola "dostupnejšia", lebo my nemáme auto. A do Skalice teda nie je ktovieaký spoj.

V kažsdom prípade to bduem mať v merku, lebo pre nás dvoch by sa o pár rokov možno rpesne to hodilo, niečo ako penzión pre seniorov. celkom vážne to myslím, predostriem to Flinstonovi a len čo by sme obaja nastúpili do penzie, mohli by sme si tam dať prihlášku. určite je tam nejaký poradovník, pokiaľ viem, tak o zariadenia tohoto typu je dosť veľký záujem...d´Ady, dík za dobrý tip. :)

Link to post
Share on other sites

do Tomášovej témy je to zbytočné, viac to pasuje sem.

 

ono je to v skutočnosti často ešte horšie, než toto

... dajem tomu, ze vychovas dobre deti, ktore ked budes na dochodku, ta dojdu raz za tyzden pozriet alebo ti zavolaju, to su tie lepsie vyhliadky?

 

a cim toto zlepsuje kvalitu mojho zivota? ze tu po mne nieco ostane (ked ja budem mrtvy, cize mi to uz bude jedno)?  To, ze ma niekto deti, este nezarucuje, ze tam prazdnota nebude, treba sa pozriet okolo seba.

 

žiaľ, máme to priamo v rodine, a je to hodne zlé. človek chce deti, pretože to je pokračovanie rodu, génov, a kdečoho iného, a tradícia, že my sme sa postarali o naše deti, deti sa postarajú o nás.... takto to kedysi fungovalo vo viacgeneračných domoch, aj to nie vždy a všade.

je to celé omnoho zložitejšie... a dokonca je jedno, ako človek svoje deti vychová.

stačí, keď si dieťa nájde partnera, ktorý presadí svoju vôľu, a všetko je úplne ináč.

stačí, keď je človek sám zdravotne na tom zle, a nedokáže pomôcť, aj by sa možno našiel spôsob, ale starý strom presadiť je veľmi ťažké... a nájsť riešenie, aj keby človek ako chcel, jednoducho nejde.
 

a tam, kde nejde pomôcť ináč, ešte kde sú domovy... kde neprídu návštevy raz za týždeň či za dva, ale raz za mesiac alebo nikdy.

 

ale pravda je, že potulovať sa sám životom na starobu nie je bohviečo... ale stáva sa to, aj keď človek má deti. a to je možno ešte horšie.

Link to post
Share on other sites
Vilma Flinstonova

a preto sú dôležité aj iné väzby či vzťahy, ktoré človek nadviaže počas života. Moji rodičia sa spriatelili so susedmi, tá pani umrela asi pred 4 rokmi ako vyše 90-ročná, ale bola to veselá, empatická a energická osoba až kým ju do špitálu, odkiaľ sa už nevrátila, neodviezli.

Ono aj táto spoločnosť robí svoje. Kedysi sme aspoň my ženy chodili do penzie v 56 rokoch bezdetné, v 55 rokoch také, čo mali a vychovali 2 deti, atd. A tiež ženy mali tie deti skôr, nie v pomaly 40-ke prvé a zároveň posledné decko. takže aj tie deti mali viac energie a síl.

Dnes keby som si zobrala, že ja som mala decko v 27 a v 29 rokoch (a to som sa cítila medzi spolurodičkami ako ich mater), a ony by mali decko povedzme okolo 35, tak jednako kým ony pôjdu do penzie, ja sa toho ani nedožijem a keby aj, tek ony si musia ratovať predovšetkým svoje potomstvo, potom až nás. A tak isto ja. Už nemám tú kondičku, výdrž a energiu na všetko možné ako som mala čo aj len pred 10 rokmi, a je to horšie a horšie, čím dalej tým viac sa na mňa kdeaké pliagy lepia, chcem ešte poznať aj vnúčatá, aj moje dcéry občas potrebujú s niečím pomôcť, a do toho tato, ktorý si akosi zvykol na moje denné čo aj krátke, ale denné návštevy, a teraz, ked nemôžem, tak je presvedčený, že na neho kašlem a je čím dalwej tým mrzutejší a čím dalej, tým viac vyžaduje aby som všetok svoj čas venovala len a len jemu...pritom on taký nikdy nebýval. Nedávno sa zlostil, že som ho v jednom takom horúcom dni nechcela zobrať na prechádzku, nie a nie pochopiť, že mne špacírovanie po slnku a asfaltovom rozpálenom chodníku nerobí dobre, a že aj na svoje zdravie si musím dávať pozor a nie firt len bez ohľadu na moje potreby a moje telo plniť jeho želania...darmo som mu vysvetľovala, že ked bude vonku príjemnejšie, a budem sa lepšie cítiť, tak ho zoberiem, len si mlel svoje, on je tam ako vo väzení a samého ho nikam nepustia a nikto ho nevezme von. Do prdelel šak chodia na vychádzky, tak prečo potom nešiel, ked išli s nimi ??? A tiež neviem, prečo aj od sestry nechce polovicu z toho, čo chce odo mňa. Nechcem ani vedieť, čo si vypočujem, ked najbližšie tam pôjdem, lebo skrze tú artritídu som tam už týždeň nebola.

Tým vlastne chcem povedať, že dnešná spoločnosť priam núti ľudí bud si rodinu nezakladať, alebo až dakedy medzi 35 - 40, a ked to takto pôjde dalej, tak o starých ludí sa naozaj nebude mať rodina možnosť postarať, lebo bud budú musieť robiť aby sa uživili, alebo budú mať malé deti, o ktoré treba sa postarať.

ja sa vôbec nebránim DS, to čo mi D; Ady tu poslal, je dobrý tip a celkom by som  také riešenie prijala,  nechystám sa od mojich deciek vyžadovať, aby ma mali na krku u seba alebo aby ma dennodenne navštevovali a prispôsobovali si svoj program mojim požiadavkám. A pevne verím, že to aj dodržím. Kým budem ako tak fyzicky samostatná, nájdem si vhodnú činnosť a vhodnú spoločnosť. A dúfam, že to s Flinstonom nejako spolu dobúchame až do konca k spokojnosti nás i deciek.

  • Upvote 1
Link to post
Share on other sites
  • 1 month later...
Vilma Flinstonova

Strašne rýchlo to letí, ako keby som len včera tu písala o drobnom bábätku v obavách, či je to v poriadku, že je taká drobná, a práve dnes má naša vnučka 3 roky. Už mám pre ňu nakúpené darčeky, dúfam, že sa hlavne JEJ budú páčiť, že si tie veci obľúbi.

 

K tomu drobnému miminu, asi ani toto nebude iné, dcéra je už v 6. mesiaci, ale vyzerá len ako keby mala trošku pretekársky pupok...keď si dá niečo voľnejšie, veru nie je vidieť nič. Radšej sa jej ani na nič nepýtam, nanajvýš ako sa cíti.

  • Upvote 3
Link to post
Share on other sites
  • 7 months later...
informator

Demografia obchadza celu europu a je strasiakom skoro na urovni ciernej smrti v strredoveku. Teraz zacinaju sa objavovat rozne "navody" a ukazuju sa silne svaly o podpore rodiny...startovacich balickoch.....manzelskych pozickach a pod. Neviem, ale ja som dost skepticky v tychto snahach...nie ze by sa to nemohlo ujat, ale system tomu nie dost ustretovo nastaveny. Ak by sa to zacalo zavadzat do realu, tak by to bol  asi zasah do prav toho, ci tamtoho...myslim podnikatelsku spolocnost......ci nie?

Link to post
Share on other sites
  • 4 weeks later...
informator

V.Palko sa tu rozpisal o pocte deti v globale nielen iba na SK resp. v EU. Podla mna to vzal matematicky aj ked za tym su urcite aj ine priciny a ovela podstatnejsie, ako suche matematicke konstatovanie .......

 

https://www.postoj.sk/33239/k-pricinam-nizkej-porodnosti

 

 

........je k tomu aj zaujmava debata a mam dojem, ze celko uspesne vyvracia demograficke dopady na baze matematiky podla V.Palka....aj ked ista logickost z jeho pitvania sa neda upriet...ja osobne s nou ale nesuhlasim.

Link to post
Share on other sites
tyso

tam ziadna matematika vlastne ani nie je,   ked to zredukujeme na dren.  Dieta bolo kedysi investicia s pomerne rychlo navratnostou a dnes je to cisty naklad a nie maly.   Ostavaju pudy ale clovek je prave preto clovekom ze sa ich naucil rozumom krotit. 

Na druhej strane tu posobi evolucia,  ludia co nechcu mat deti budu vymierat a ti co deti chcu sa budu mnozit.  V tomto pripade to nebude priamo genetika ale skor ideologia co sa bude dedit.

Link to post
Share on other sites
informator

takze dieta volakedy zilo z luftu?...az teraz sa rozhodli rodicia, ze ho treba aj krmit a satit?...ci ako to myslis?

Link to post
Share on other sites
tyso

volakedy dieta od 5 rokov uz sa podielalo na praci, a zaroven to bola dochodkova investicia.  Ale aj v minulosti pracovali kulturne memy,  pre bohatsie rodiny  to neplatilo a aj tam bol viditelny pokles poctu deti.

  • Upvote 1
Link to post
Share on other sites
informator

mam tomu rozumiet tak, ze teraz su deti, ako nepracujuca entita, zatazou a v dochodku budu na nas robit roboti, a teda bude postarane o matky a otcov? ak je to tak, ako si popisal, tak treba porusit vsetky priplatky pre rodica a zacat deti vyrabat iba bohatych jedincov pre potesenie....lebo iba oni si ich budu moct, ako hracku na kratenie dlhej chvile, dovolit....panika teda zbytocna, ako pri klimatickej "katastrofe".....ci nie?....

Link to post
Share on other sites
tyso

informator, cez dochodkovy system sa deti stali “obecnymi”, zo vsetkymi vyhodami a nevyhodami. tvoje zabezpecenie tak nema priamu suvislost s poctom tvojich deti.

ale zjavne nerozumies inemu, toto je popis situacie nie jej hodnotenie. ak chces pochopit problem, tak toto je prvy krok. pocet deti klesa v celom svete,

Link to post
Share on other sites
game

mam tomu rozumiet tak, ze teraz su deti, ako nepracujuca entita, zatazou a v dochodku budu na nas robit roboti, a teda bude postarane o matky a otcov? ak je to tak, ako si popisal, tak treba porusit vsetky priplatky pre rodica a zacat deti vyrabat iba bohatych jedincov pre potesenie....lebo iba oni si ich budu moct, ako hracku na kratenie dlhej chvile, dovolit....panika teda zbytocna, ako pri klimatickej "katastrofe".....ci nie?....

 

toto je hlúposť.

 

keď má niekto to šťastie, že mu ešte žijú rodičia či prarorodičia okolo 80 - 90 rokov, alebo sa pýtal na ten voľakedajší svet, kým tu rodičia a prarodičia boli, čosi o tých rodinách spred 80 - 100 a podobne rokov vie... deti boli vždy deti, mať deti a nakŕmiť rodinu bola vždy práca, okolo 5 - 7 detí bola bežná norma... vo svete, kde ešte kosili detské choroby, a deti tak ako vraví tyso, mali zvyčajne krásne detstvo, ale od mala pridelené práce podľa veku.

rodiny žili pokope generačne, tri až štyri generácie v jednom dvore si boli vzájomne na pomoc, vychovať deti a postrážiť ich nebol taký problém...

nech to niekto nechápe just zle.

vychovať deti nebolo také drahé a také nesmierne náročné - v bežných remeselníckych a fungujúcich roľníckych rodinách bolo čo jesť, bolo čo obliecť, bolo čo jeden po druhom a v rámci rodiny podediť, škola bola lacná, život ťažký, komplikovaný, aj nebezpečný, ale pritom jednoduchší.

deti nikdy nežili z luftu... a nebolo ľahko vychovať rákoš detí nikdy. dnes sú ovšem deti o hodne drahšie, výchova komplikovanejšia.

aj kedysi museli rodičia pracovať neskutočne veľa, aby rodinu uživili, ale deti na to spomínali radi.

neskutočne veľa historiek som počúvala od starých rodičov,

a matka dodnes spomína na najkrásnejšie obdobie svojho života do dospelosti, doma s rodičmi a so štyrmi súrodencami.

 

dnes sociologické štúdie - kdesi som to tu už pred časom písala - zistili, že tí moderní rodičia, ktorí majú všetku možnú technickú a polotovarovú aa hypermarketovú a ktovieakú ešte pomoc na dosah,

sa so svojimi deťmi rozprávajú v priemere 7 minút denne.

 

nemiešaj sem ešte robotov.... roboti už tie dnešné deti vychovávajú.

 

 

 

 

  • Like 1
Link to post
Share on other sites
informator

ale ved ja som tu nikde nenapisal, ze s tysom nesuhlasim, iba som predstavil mozny scenar riesenia problemu....alebo to nie je problem?.... tak ale nechapem paniku (ci co je to) v lamentacii "odbornikov" o demografickej katastrofe :( .......je to iba taka medialne dobre predajna tema?

Link to post
Share on other sites
  • 2 years later...
iskra

@Vilma Flinstonova  "@ iskra fíha, a kdeže sa vzal fešák s moravskými koreňmi na východnom Slovensku? "

@Vilma Flinstonova, môj fešák manžel, je Slovák, východniar,  ako ja. Za rodinou z jeho strany cestujeme za ujcami, oni tiež pochádzajú zo Slovenska, žijú na Morave. Starší ujco bol na Morave na základnej vojenskej službe, zoznámil sa so slečnou a  neskôr aj oženil. Potom si k sebe zobral aj mladších súrodencov brata a sestru, keď im zomrela mamka a ich otec si našiel novú ženu.. Aj druhý ujco sa na Morave oženil a učina vydala. Žijú ujcovia, starší ujco má 82 rokov, je vážne nemocný.  Ujco a môj nebohý otec, boli  veľmi dobrí kamaráti. Máme sa radi, a aj keď sa osobne často nemôžeme stretávať, voláme si. Je to naša rodina. 

  • Like 1
Link to post
Share on other sites

Create an account or sign in to comment

You need to be a member in order to leave a comment

Create an account

Sign up for a new account in our community. It's easy!

Register a new account

Sign in

Already have an account? Sign in here.

Sign In Now
  • Similar Content

    • Vilma Flinstonova
      By Vilma Flinstonova
      Mať raz deti a rodinu je prirodzenou túžbou ženy. teda aspoň väčšiny žien. neberme teraz do úvahy možnosť otca na rodičovskej "dovolenke" ani rodičovstvo asociálov a indivíduí idúcich po rôznych príspevkoch od štátu, ktorí jakživ nepracovali a ani nebudú.
      Aj my s Flinstonom máme deti, už dospelé, a dokonca aj vnúča. Obe naše dcéry sú pracovití slušní ľudia, ani jedna našťastie nie je žiadny asociál a myslím, že sú prínos pre spoločnosť. Aspoň zatiaľ.
      Avšak stretla som sa s pre mňa nepochopiteľným názorom na ženy, ktoré majú deti a venujú sa ich výchove niekoľko rokov, a neletia ozlomkrky do práce. Chodila som nejaký čas do tých diskusií na sme, čo bývali k blogom, neviem, či to ešte je. A chodila tam jedna ženská, už som aj zabudla na jej nick, ale nezabudla som na jej nenávisť k matkám, k ženám, ktoré si dovolili mať deti. Podľa nej všetky ženy, ktoré sa venujú výchove detí, sú paraziti, sama seba tam vynášala za príklad prínosu pre spoločnosť, lebo jej prvoradým a jediným záujmom je práca, a tak by malo byť pre každého, ten, kto sa venuje výchove, nemôže byť pre spoločnosť prínosom a len parazituje a vyciciava aj ju osobne. Jej príspevky boli úplne presiaknuté nenávisťou až odporom ku všetkým matkám s deťmi.
      Prinútilo ma to zamyslieť sa nad dilemou: dieťa, alebo práca? výchova, alebo nejaká pestúnka či babka + práca?
      osobne si myslím, že každá žena, ktorá vychová slušných a poriadnych ľudí, je prínosom pre spoločnosť už len tým, že jej deti sú prínosom, určite väčším ako tá, ktorá síce v robote robí od rána do večera, ale na deti kašle a vychová z nich kriminálnikov, a že tá ženská buď nemohla mať deti, alebo nebol zo strany mužov o ňu záujem, a tak chrlila síru a oheň na to, čo sama mať nemohla, inak si toľkú nenávisť neviem vysvetliť. Iste, stretla som sa aj so ženami, ktoré nechcú deti, a asi ich ani mať nebudú, hoci by mohli a aj je s kým, ale jednoducho uprednostnili pohodlnejší život a kariéru, ale pritom sa na matky s deťmi nepozerajú tak nenávistne a pohŕdavo. 
      Bavme sa teda o dvoch rovinách: "matka, alebo zamestnankyňa", a "ach, ale je to hrozno kyslé, či prečo toľká nenávisť...?" zaujíma ma váš pohľad na tieto veci.
    • alamo
      By alamo
      Z "ochrany tradičnej rodiny" sa stáva štátna politika
       
       
      a ako oni konkrétne chcú tú "tradičnú rodinu" ochraňovať?
      nejak sa toho nemôžem dobrať
       
      sa priznám.. ani ja nemám rád "buzerantov"
      len ma napadá že medzi zámerom, ochraňovať "tradičnú rodinu", a zámerom "buzerovať buzerantov" (vlastne buzerantstvo na druhú), bude nejaký ten rozdiel..
    • dead
      By dead
      Nebudem rozoberat autizmus ako nejaky deficit, bude iba hlavnej ulohe jedneho konkretneho a skutocneho pribehu.
       
      Pred chvilou som sa bol povozit autom po meste, Hladali sme ho s jeho manzelkou a nenasli sme ho, nebol tri dni doma. Maju 4,5 rocneho syna. Nedavno malemu diagnostikovali nejaku formu autizmu. To by nebol problem, aspon nie teraz. Problem je jeho otec. 
       
      Pozname sa dost dlho, sice som vnimal, ze sa sprava inak, ale kedze som s nim nikdy neriesil nic dolezite, pripisoval som to na vrub jeho povahe. Podobne to asi vnimala aj jeho dnesna manzelka, ked sa zoznamovali. Pred casom sa mi vsak zdoverila s problemami, ktore ma.
       
      -Neda sa s nim otvorene porozpravat. Bude s vami kecat o pocitacoch, IT /v tom je macher/, o kulture o vsetkom moznom, ale akonahle sa debata preklopi na osobnu rovinu, dostane blok, nastupuje tupy obranny usmev a dalej uz odpoveda iba ako nahodny generator prazdnych fraz. 
       
      -Nie je schopny prejavit ziadny cit a emocie, ani k najblizsim. 
       
      -Absolutne postrada zodpovednost za seba a za rodinu. Minuly rok bol niekolko tyzdnov v Prahe, bez toho, aby niekomu nieco povedal, "kratke" 5-10 dnove tripy ako tento sa opakuju tradicne. Telefon nechal u rodicov, kluce pod kobercom na chodbe a ked manzelka prisla z poobednej, jednoducho nebol doma, od utorka. Ked sa vrati, tvari sa ako by sa nic nestalo, proste otvori dvere s vyrazom, akoby bol prave vysypat smeti. Minule leto sme ho nasli na jednej chate. Ten isty vyraz, tupy usmev, tusim sa nas aj prvy opytal, ako sa mame..
       
      -Sice si vie najst, ale nie udrzat pracu. Bol zamestnany ako ITckar, dobry plat, sef bolo ochotny tolerovat jeho vylety asi pol roka..
       
      -Logicky nastupuju existencne problemy. Ona robi na dve smeny kdesi na pase za par supov, o maleho sa niekedy staraju svokrovci, niekedy si musi brat volno. Sama plati najomne/uver za byt a jemu zdravotne odvody, lebo je zivnostnikom -bez prace.
       
      Malemu diagnostikovali autizmus nedavno. Do tejto chvile nikoho z nas ani len nenapadlo, ze by niecim podobnym mohol trpiet aj jeho otec. Sice zatial nebol u lekara a ani nepojde, ale symptomy myslim hovoria dost..
       
      No, a ake su riesenia.
       
      Rozvod. Matka sa rozhodla dat maleho do specialnej skolky, ta vsak funguje iba 4 hodiny denne, tym padom by sa musela vzdat prace - a jedineho prijmu, ktory ma. Ocakavat nejake vyzivne zo strany otca by bolo asi dost naivne. Pripravila by sa aj o aku taku oporu svokrovcov.
       
      Otec na materskej, No ehm. Aj ked nie je schopny prejavit ziadny cit, myslim ze by zvladol postarat sa osem hodin denne sam o seba a o svojho syna. Trochu by si pomohli aj z financnej stranky. Po chvili drilovania by to snad vyliecilo jeho nutkanie flakat sa a polozilo zaklady aspon stipke zodpovednosti.
       
      Uz viackrat som jej hovoril, aby s nim isla k psychologovi, on to samozrejme vytrvalo odmieta. Dnes som jej povedal, aby tam sla sama, tak hadam pojde.
       
      Je tu este moznost, invalidny dochodok otca, ale zatial iba v rovine dost uletenych uvah.
       
      Co by ste robili na jej mieste vy?
       
       
    • RoSo
      By RoSo
      Zažili ste už stále sa opakujúce otázky "Prečo"? Skúste na ne odpovedať ako dieťa a položte ďalšie.
       
      Prečo je v noci tma? :lol:
    • slimak
      By slimak
      K tejto teme, myslim ze taka tu zatial nieje, este vas netrapi, bol clanok z Mamy a ja(velmi dobry casopis), na zaciatku mesiaca ho kupujem.
      Ide o to ako by sa mal financovat rodinny rozpocet. Su rozne smery.
      Ono to zacne trapit ludi co zacnu spolu zit. Z ich cielmi(musia najst priority co budu spolocne financovat).
      Ludia maju rozne prijmy a rozne sa stavaju k tomu rozpoctu. Niekde to moze byt 50:50. Niekde plati viac co ma vyssie prijmy, spolocne ucty, dve ucty a pod.. Niekde jeden z partnerov moze mat zanedbatelne prijmy, repsp. ziadne. Kto by mal o tom rozhodovat.
      Problem bol o financnom nasili. Ci uz v rodine ci je dieta ci nieje, ked je ta matka je obmedzovana v prijmoch. Boli tam popisane extremy.nad ktorymi som sa smial. Prkl. dvaja bezdetni obaja dobre zarabali(mozno zena lepsie), mali spolocny ucet, zena nemala pristup k svojim peniazom,len chlap jej dal 20 euro na domacnost na tyzden a este jej vykrikoval kde to rozdrbala. proste blbost zeny(este sa to stupnovalo ked mali dieta), ze ho nekopla do cela.
       
      Ale som si uvedomil mozno podobny som aj ja. Zena nema prijem, zijeme z mojich penazi, ale je pravda ze jej robota je neocenitelna. Nezaplatena. Ked jej vykrikujem. "vykrikujem" len ucet za mobil ale to je smiesna suma, ale prevola dvakrat ja ako podnikatel. Ale je to tym, ze ja nikomu nemusim volat. A ide naozaj o smiesnu sumu, co prefajcim a prepijem za den,dva.
       
      Ale ked som sa o tom snou bavil, ze aky som dokonaly(lebo si myslim ze v tomto smere sa na mna nemoze stazovat - vo financiach, ze by som jej nedaval peniaze na to co potrebuje). Je pravda, ze byvame v mojom byte, kupil som ho ked som bol slobodny, s casti splacali(uz je splateny) ked sme uz boli manzelia. Ale cena bytu je tiez smiesna. dalsi plan mam ist byvat do rodicovskeho domu, sme traja surodenci, jedneho som uz vyplatil, dalsieho som uz nemal zaujem vyplacat kym tam nebyvam. Ale zena , ked som spominal ze aky som dokonaly, mi vyhrkla, ze ona nebyva vo svojom. A ze do toho(domu) nepojde byvat, kym tam nebude mat polovicu. Ako v praxi nieje problem(v mojom zivote) v tej vete. Aspon si myslim, ale teoreticky, mozno ma aj pravdu. Lebo ked tam pojdeme, uz budeme mozno 10 rocny manzelia, za to obdobie, sa ona starala len o deti, a keby som podelil moje prijmy na polovicu na to obdobie iste peniaze by si odlozila(len co prefajcim a prepijem 5 euro denne je to dost, ale platim jej dve positky co jej zalozili este rodicia). Inak ja si ziadne peniaze neodkladam pre seba(aj ked nieco mam), teraz budem uz vkladat len na deti a ci sa mi oplati do nich investovat uvidim za par(20 rokov) rokov.
       
      Zaver. Proste ma pravdu, ja jej to uznam, ale podla mna by mi mohla prispiet 200 000 sk na motorku, co dostane po vysporiadani jej rodicovskeho domu, a kludne jej dam polovicu domu. Aj vlk aj ovca bude syta. :lol:
       
      Inak dalsia vec je co ma(nie len mna) mata ludi,vysporiadanie pri teoretickom rozvode. Nie ze by zena bola idealna, ale podla mna ja sa nerozvediem, ja uz taky idealny( nemyslim(na to ani nepomyslim) na neveru, mam milion inych blch) nie som, ale snad to uhram.
       
      Zhrnutie: je vseobecny problem, co problem je a dal som aj moju situaciu, aby ste si to aspon trosku mohli predstavit, nad cim ludia rozmyslaju.
×
×
  • Create New...

Important Information

We have placed cookies on your device to help make this website better. You can adjust your cookie settings, otherwise we'll assume you're okay to continue. Additional information you can see at Privacy Policy