Jump to content

Cromagnonci, neandertálci ... vývoj druhov a moderného človeka


game

Recommended Posts

Smrad? Neandrtálci zrejmě necítili

Ačkoliv patříme s neandrtálci do stejné čeledi hominidů s velkým mozkem, nový výzkum dokládá, že jsme neprošli úplně totožnou evoluční cestou. Výsledky 3D scanů lebek neandrtálců totiž ukazují, že ty části mozku, které zpracovávají pachy a vůně, má Homo sapiens zhruba o 12 % větší. Přichází tak další důkaz, že mozky neandrtálců a moderních lidí pracovaly jinak. Vědci Markus Bastir a Antonio Rosas ze španělského muzea přírodních věd spolu s kolegy zkoumali tvar základny lebky neandrtálců a kvantifikovali objem šedé hmoty, která lebku vyplňovala.

Výskum, ktorý bol verejnosti predstavený v tomto týždni našiel ďalšie rozmerové rozdiely v spánkových lalokoch, ktorých úlohou je spracovanie informácií a ich uloženie do pamäte, a tiež zaistenie spojenia s rečou. Tento lalok je tiež u Homo sapiens o poznanie väčší. Podľa vedcov veľkosť temporálneho laloku aj čuchového centra ukazuje, že sa náš druh vyvinul práve vďake používaniu kombinácie mozgových funkcií, ktoré pre neandrtálcov nemuseli byť samozrejmosťou .

Záver sa zdá – nie je veľkým prekvapením keď uvážime, ako mohutne sa moderní ľudia vyvinuli spoločensky, ale aj jazykovo. Treba si však uvedomiť, že pre nás moderných ľudí je čuch skutočne zmyslom dôležitým. Je to totiž jediný zmysel, ktorý umožňuje priame spojenie mozgu a prostredia. Zatiaľ čo informácie prijímané zrakom a sluchom prechádzajú do mozgu rôznymi filtrami, vôňa sa dostáva priamo do centra mozgu, tam kde sa spracovávajú emócie, motivácie, strach, kde sa vytvára pamäť, radosť a aj záujem.

 

http://21stoleti.cz/...rejme-necitili/

http://www.google.sk...iw=1075&bih=747

  • Upvote 1
Link to comment
Share on other sites

Hm, zaujimave...clovek by povedal, ze primitivnejsi predkovia cloveka budu mat zmysly vyraznejsie vyvynute, nez moderny clovek,

 

Alebo to je proste tak ako pisu - pricom ale nie je pravda, ze by clovek moderny (homo sapiens sapiens) bol odtrhnutejsi od prirody, nez jeho predkovia, kedze ju vlastne dokaze vnimat a analyzovat na vyssej urovni.

Link to comment
Share on other sites

  • 3 weeks later...

Nejasný osud neandertálců

Neandertálci a lidé druhu Homo sapiens se potkali před 40 tisíci let. Jejich vzájemné soužití ale patří k nejzáhadnějším kapitolám z historie lidstva. Křížili se vzájemně, nebo naši předkové přispěli k záhubě neandertálců?

Podle vědců neandertálci osídlili asi před 350 000 lety rozlehlá území sahající od Španělska po jižní Rusko a západní Asii a zhruba deset tisíc let žili vedle předchůdců moderního člověka. Vymizeli zhruba před 30 000 lety, přičemž posledním místem v Evropě, kde se člověk neandertálský vyskytoval, byl Gibraltar. Kosterní nálezy z jeskyně Gorham dokonce svědčí o tom, že tu neandertálci žili ještě před 24 000 roky. Důvody jejich dlouhého obývání jižní Evropy vidí archeologové v bohaté vegetaci a hlavně množství zvířat, která se v oblasti vyskytovala, a nebyl problém je lovit.

Mitochondriálna DNA neandertálcov prečítaná!

Šesťdesiat kostier z múzeí po celom svete majú dnes k dispozícii vedci, ktorí chcú skúmať DNA neandertálcov. Dúfajú, že z nej získajú informácie, ktoré boli doteraz pred nimi skryté.

Hlavnou otázkou je, prečo sa neandertálci vytratili, ale naši predkovia prežili a vyvíjali sa ďalej. Práca s tak starým materiálom je pritom veľmi komplikovaná, preto bolo veľkým úspechom, keď vlani medzinárodný tím vedcov pod vedením genetika Richarda E. Greena z Lipského Ústavu Maxa Plancka pre evolučnú antropológiu vlani oznámil, že "prečítal" kompletnú dedičnú informáciu z mitochondrií neandertálca, ktorý zomrel pred 38 000 rokmi v chorvátskej jaskyni Vindija.

Už v minulosti bola mitochondriálna DNA neandertálcov niekoľkokrát prečítaná, ale vždy sa ukázalo, že analýzy boli znehodnotené prítomnosťou DNA súčasných ľudí, ktorí pri práci prišli do styku so vzorkami.

 

V čom sa líšili

Potvrdilo sa, že neandertálci sa od moderných ľudí výrazne líšili, predovšetkým v géne COX2, ktorý je dôležitý pre produkciu energie v bunkách. Či práve táto dedičná zmena rozhodla o tom, že naši predkovia prežili a neandertálci pred 25 000 rokmi vymreli, nie je isté. Keďže sa naši predkovia s príchodom poslednej doby ľadovej vyrovnali oveľa lepšie, je možné, že to mohlo byť tak.

Na druhej strane však ich predchodcovia preukázateľne úspešne prežili státisíce rokov vrátane všetkých dôb ľadových. Zmena klímy tak určite nebola jedinou príčinou ich konca - aj keď sa mohla aspoň spolupodieľať.

Z dedičnej informácie mitochondrií vedci tiež vyčítali, že populácia neandertálcov bola oproti predchádzajúcim predpokladom málo početná. Pravdepodobne sa jednalo o komunitu len pár tisíc jedincov.

 

Prečo museli zmiznúť "zo scény"?

Obdobie, v ktorom skončili neandertálci sa tak výrazne zhoduje s dobou príchodu našich predkov, že to budí podozrenie, že moderní ľudia neandertálca v podstate vytlačili. Otázkou zostáva, ako a čím.

 

Neandertálci boli šikovní

Bádatelia vyvrátili vžitú predstavu, že neandertálci vyhynuli preto, lebo boli zaostalejší ako naši predkovia. Tím bádateľov z niekoľkých britských a amerických univerzít tri roky vyrábal a skúšal používať kamenné nástroje v štýle neandertálcov aj moderných ľudí a porovnával ich účinnosť. Záver bol veľmi prekvapivý - náradie, ktoré napodobňovalo štýl neandertálcov bolo rovnako dobré, ak nie aj lepšie ako to, čo v danej dobe mali naši predkovia.

 

_________________________________

 

Čo je to mitochondriálna DNA

• Mitochondria v bunkách slúži na výrobu energie a tie sú prirovnávané k bunkovým elektrárňam. Každá bunka ľudského tela pritom obsahuje stovky až tisíce mitochondrií, z ktorých každá má až desať kópií vlastnej DNA.

• Dedičná informácia mitochondrií človeka sa skladá z 16 569 písmen genetického kódu a nesie inštrukcie pre syntézu trinástich rôznych bielkovín.

• V porovnaní s dedičnou informáciou uloženou v bunkovom jadre, ktorá sa skladá z troch miliárd písmen genetického kódu a nesie viac ako 20 000 génov, je však mitochondriálna DNA maličká /?/.

• S napätím sa teraz očakáva, či sa v tomto roku vedcom z ústavu Maxa Plancka v Lipsku podarí prečítať kompletnú DNA neandertálcov.

 

Zdroj: 21. storočie Extra 2/2007

http://sk.wikipedia....ri%C3%A1lna_DNA

  • Upvote 1
Link to comment
Share on other sites

  • 2 months later...
  • 3 weeks later...
  • 1 month later...

nálezisko Kharaneh lV. Jordánsko : ...............post-3-0-83507300-1336913526.jpg

 

prastarý príbeh o izolovanom zberačovi, premenenom na vyšší level: chovateľovi a lopotiacom sa roľníkovi, školská lineárna pravda o sledovaní semienok a vzniku poľnospodárstva nebola veľmi pravedpodobná vlastne nikdy ... roľník a chovateľ sa potrebujú, a potrebujú oveľa širšie väzby ... tie dokazujú už veľmi dávno nezvyčajné nálezy na tisíce míľ ďaleko od pôvodného domova, v časoch, ktorým nepripisujeme bežne čulé obchodné styky ...

 

doteraz najznámejšia spoločnosť, ktorú spájali s poľnohospodárstvom, bola Natufianska kultúra, stará cca 15 000 rokov - ľudia, ktorý experimentovali s pestovaním plodín.

dnes sa našla kultúra o 5000 rokov staršia, zložitejšia, spoločensky náročnejšia, experimentujpca s plodinami a so sociálnymi a komunikačnými väzbami úplne inde, než čo sme im oficiálne ešte donedávna boli vôbec ochotní pripustiť.

„Zmeny, ktoré vidíme v mladšej kamennej dobe, sa rozširujú o desaťtisíc rokov smerom do prehistórie,“ povedala podľa magazínu Science archeologička Lisa Maherová z Kalifornskej univerzity v Berkeley. „Ak sa chceme pozrieť na počiatky, musíme sa pozrieť aspoň na začiatok epipaleolitu.“

Práve do tohto obdobia, na úplnom konci staršej kamennej doby, sa datuje zásadný objav Maherovej tímu. Počas svojich vykopávok v Jordánsku narazili vedci na predmety, ktoré sú typické pre podstatne neskoršie obdobie. Datovanie však ukázalo, že vrstvy na mieste nazývanom Kharaneh IV sú staré takmer 20-tisíc rokov.

Archeológovia tam objavili stovky kamenných nástrojov, kostí zvierat, niekoľko pozostatkov ľudí a najmä čudné prevŕtané mušle, ktoré pravdepodobne tvorili dávnu ozdobu.

A nielenže oblasť vyzerala podobne ako náleziská Natufianskej kultúry – donedávna prvých ľudí, o ktorých vieme, že zrejme experimentovali s kultiváciou plodín – ktoré sú mladšie najmenej o päťtisíc rokov. Niektoré z mušličiek však pochádzali z miest vzdialených najmenej dvetisíc kilometrov.

To znamená, že obyvatelia jordánskeho miesta mali rozsiahle „známosti“, vytvorené komplikované sociálne väzby, podľa všetkého žili usadeným spôsobom života a možno dokonca pestovali plodiny. Takmer o desaťtisíc rokov skôr, ako sa bežne uvádza.

 

Dávne záhady sa však na tomto mieste nekončia. Ďalej zostáva nejasná odpoveď na otázku, ako a kedy sa vlastne pestovanie plodín a chov zvierat dostali do Európy. A čími potomkami sú dnešní Európania.

Vedci dlho pripúšťali dva možné spôsoby: jednak do Európy prišli pravekí roľníci a priniesli nový spôsob života. Druhou verziou bolo, že nápad ohradiť zvieratá a vyčleniť si prvé políčko sa medzi našimi predkami sám od seba šíril.

Problémom je, že genetický výskum chromozómu Y ukázal, že do Európy dávni farmári prišili odinakiaľ. Iné výskumy mitochondriálnej DNA zase to, že dávni roľníci pochádzali priamo z Európy.

Tri nedávne štúdie v Science, PNAS a PloS One však naznačujú, že farmárstvo do Európy zrejme naozaj priniesli ľudia z Anatólie a Blízkeho východu.

Mohlo ísť až o niekoľko nezávislých vĺn imigrantov. A vtedajší muži, ktorí zvládali základy poľnohospodárstva, zrejme žili s miestnymi ženami z domorodých skupín lovcov a zberačov. To by vysvetľovalo zdanlivý rozpor v zisteniach genetikov.

„Sme schopní ukázať, že genetická rozmanitosť dnešných Európanov bola silne ovplyvnená prichádzajúcimi farmármi v kamennej dobe,“ hovorí pre BBC Anders Gotherstrom, spoluautor štúdie v Science.

Vedľa seba vtedy – ešte pred päťtisíc rokmi - mohli žiť skupiny lovcov a zberačov a prvých poľnohospodárov.

Výsledkom je dnešná genetická rozmanitosť medzi Európanmi, aj keď na vtedajších lovcov a zberačov sa údajne dnes najviac podobajú Fíni.

Bezpečne však dokážeme povedať iba toto: dejiny sú oveľa komplikovanejšie, než hovoria dávne poučky. A žiaden dávny Adam nejestvoval.

Čítajte viac: http://veda.sme.sk/c...l#ixzz1ukW8zsoY

post-3-0-49413300-1336913557.jpg . post-3-0-88609900-1336913585.jpg ...post-3-0-14904400-1336913740.jpg

 

ďalšie zdroje: http://phys.org/news...n-earliest.html

http://archaeology.a...n-of-jordan.htm

Link to comment
Share on other sites

  • 2 months later...

ideme hlbšie do vekov ... stále nevieme, ktorý pračlovek, ktorá vetva, a či sme už tú správnu objavili, bola v skutočnosti naším predkom ...

pred štyridsiatimi rokmi našli na slávnom nálezisku Leakeyovcov vo východnej Afrike lebku, ktorá bola iná ...

 

ale jej príbeh je úchvatný, vedci potvrdili objav nového človeka. nie anomáliu, ale úplne nový druh pračloveka.

Pred štyridsiatimi rokmi našli čudnú lebku. Nové pozostatky teraz ukázali, že to nebol chorý jedinec, ale nový druh človeka.

Stalo sa tak niekedy pred približne dvoma miliónmi rokov. Zhruba odvtedy hovoríme o rode Homo, vývoji viacerých druhov homininov, na ktorého konci sme my - moderní ľudia.

V skutočnosti je však celý tento príbeh podstatne zložitejší. Nie sme si istí, kto je naším priamym predkom, a napokon ani tým, kto to vlastne títo moderní ľudia sú.

Nový nález z Kene túto záhadu ešte komplikuje. Na východ od jazera Turkana paleoantropológovia objavili zvláštne pozostatky, ktoré patrili dávnemu príbuznému človeka. Vyzeral však inak ako človek zručný aj vzpriamený, no pravdepodobne žil v rovnakom čase a na podobnom území.

Ďalší pračlovek

Pred štyridsiatimi rokmi vedci objavili zvláštnu lebku. Naznačovala, že tvár jej nositeľa mala skôr plochý než vystupujúci tvar. Inak boli usporiadané aj zuby.

Vedci si však neboli istí, či ten, komu patrila, bol iba postihnutý, alebo ide naozaj o nový druhy pračloveka. Nové nálezy, ktoré britský tím Meave Leakeyovej zverejnil teraz v magazíne Nature, naznačujú, že nešlo o žiadnu anomáliu.

Lícna kosť, kompletná spodná čeľusť a časť ďalšej čeľuste majú zhruba 1,78 až 1,95 milióna rokov a všetky vykazujú podobné znaky. Vedci ich objavili len približne desať kilometrov od nálezu zo sedemdesiatych rokov.

„Bolo úžasné vzrušujúce, keď sa kosť mladého jedinca začala pomaly vynárať zo skaly,“ hovorí pre Nature Leakeyová. „A tá podobnosť s jedincom z roku 1972 bola taká nápadná.“

Koncom sedemdesiatych rokov niektorí vedci tento druh nazvali Homo rudolfensis. Zvyčajne k nemu však zaraďovali rôznorodé fosílie, nie všetci preto s podobným názvom súhlasia. Ak však k H. rudolfensis patril aj nález spred štyroch desaťročí, potom k nemu patria i tie aktuálne.

Darwin mal pravdu

„S novými fosíliami môžeme určite povedať toto,“ zdôrazňuje aj pre National Geographic Leakeyová. „Sú tu dve skupiny nevzpriamených, ktoré žili jedna vedľa druhej pri jazere Turkana.“

Odborníkov teraz fascinuje otázka, ako vôbec mohli naši príbuzní a predkovia - predpokladá sa, že naším priamym predkom môže byť práve človek vzpriamený - žiť vedľa seba.

Antropológovia už pripúšťajú, že dávni praľudia nemuseli súperiť o rovnakú potravu, keďže každý jedol čosi iné. Lebka zo sedemdesiatych rokov napríklad naznačuje, že H. rudolfensis mal silnejšie lícne kosti, a preto sa dokázal živiť aj orechmi, tvrdým ovocím, možno dokonca mäsom.

„Darwin kedysi povedal, že nájsť pôvod človeka bude veľmi ťažké,“ dodáva Leakeyová. „Myslím si, že ako väčšinou v prípade Darwina, znovu mal pravdu.“

Čítajte viac: http://veda.sme.sk/c...l#ixzz23LU4CK5M

Link to comment
Share on other sites

  • 4 weeks later...

Ľudia sa krížili s tajomnými denisovanmi

 

 

Neandertálci aj denisovania. Genetici ukázali, že obe skupiny sú čiastočne našimi predkami.

Je to jeden z najzamotanejších príbehov vedy. Príbeh, ktorý prekračuje jej hranice, pretože je ním samotná minulosť. A na konci tejto histórie moderných ľudí sme my.

Ten príbeh je však zložitý, plný slepých odbočiek a vetiev, ktoré napokon nikam neviedli. Nie všetky však boli také slepé, ako si vedci donedávna mysleli.

Dávni „moderní“ ľudia sa pravdepodobne nielenže krížili s neandertálcami, no podľa nových genetických výsledkov aj s tajomnými denisovanmi.

 

Čítajte viac: http://veda.sme.sk/c/6521676/ludia-sa-krizili-s-tajomnymi-denisovanmi.html#ixzz25ahVtDI8

a ako obyvkly bonus perly v diskusii ;-)

Link to comment
Share on other sites

  • 2 months later...

neandertálci, môjmu srdcu milí ... :)

 

neandertálci sú rehabilitovaní z mnohých hľadisiek, a to je dobre ... dnes vieme, že

- neandertálci sú vyhynutý druh homininov, ale nevyhynuli úplne - časť ich DNA nosíme v sebe

- obývali územie Európy a Blízkeho východu

- žili v období asi pred 300 tisíc a 30 tisíc rokmi

- boli citovo a emočne vyspelejší, než si mysleli prvý nálezcovia ich kostrových pozostatkov, s pietou a kvetinami pochovávali svojich mŕtvych, liečili zranenia

- a miešali sa s cromagnoncami, neboli len ich lovnou zverou

 

najnovšie zistenia hovoria o tom, že sa aj plavili :

Stúpa počet dôkazov, že hominini sa dokázali doplaviť na ostrovy v Stredozemnom mori.

Ak sa nástroje, ktoré pravdepodobne používali neandertálci, našli na ostrovoch Zakynthos, Lefkada či Kefalónia, dalo sa to ešte vysvetliť.

 

Tieto ostrovy sa nachádzajú len pár kilometrov od gréckej pevniny. A predchodcovia človeka tam mohli s trochou šťastia doplávať.

 

Posledné nálezy vecí na Kréte či Cypre však podľa vedcov naznačujú, že neandertálci po Stredomorí nielen plávali, ale sa aj plavili. Oba ostrovy sú vzdialené od pevniny viac ako sto kilometrov.

 

Štúdií o tom, že neandertálci obývali ostrovy v Stredozemnom mori ešte pred moderným človekom Homo sapiens, vyšlo v poslednom čase niekoľko. Minulý týždeň publikoval v časopise Sience podobnú aj americký antropológ Alan Simmons z univerzity v Nevade.

Čítajte viac: http://tech.sme.sk/c...l#ixzz2DAQcUAUm

Link to comment
Share on other sites

  • 1 month later...

úbohý neandertálec, nerobte to ... nech vyklonuje australopitheka, neandertálcov mojich milých nech nechá na pokoji ...
 

Profesor genetiky z Harvardovej lekárskej školy tvrdí, že by vedel vyklonovať neandertálca, len by potreboval nájsť ženu, ktorá by bola ochotná dieťa vynosiť a porodiť.
Takýto experiment by zrejme bol v mnohých krajinách nelegálny a vyžadoval by si použitie relatívne zachovanej neandertálskej DNA. George Church však tvrdí, že vyklonovanie neandertálca by bolo uskutočniteľné. Church je presvedčený, že neandertálci neboli brutálni primitívi, ale inteligentné bytosti.
Neandertálci užívali s predchodcami moderného človeka rovnaký priestor, ale nakoniec, zhruba pred 33-tisíc rokmi, vyhynuli. Church je presvedčený, že pokus o vyklonovanie neandertálca by bol prínosný aj pre výskum nových liekov proti HIV a rakovine a umožnil by ľuďom dožiť sa 120 rokov.
...
„Už sa mi podarilo získať dostatok DNA z fosílií, ktoré umožnia zrekonštruovať vyhynutý druh ľudí. Teraz potrebujem nájsť dostatočne odvážnu ženu,“ povedal Church pre nemecký magazín Der Spiegel. Profesor genetiky ďalej uviedol, že celý proces je uskutočniteľný. Údajne by vložil neandertálsky genóm do ľudských kmeňových buniek a vytvoril tak zárodok, ktorý by potom implantoval do ženy.
Profesor Church je známy tým, že pomohol naštartovať projekt ľudského genómu, vďaka ktorému sa podarilo zmapovať ľudskú DNA a v oblasti genetiky je rešpektovanou autoritou. Jeho komentáre pre Der Spiegel však zrejme prekvapia mnohých jeho kolegov, podľa ktorých je klonovanie človeka neakceptovateľné.
...
http://vat.pravda.sk/clovek/clanok/256601-vedec-tvrdi-ze-chce-vyklonovat-neandertalca/
 

dobre, profesor je uznávaný odborník, ale tára, až sa mu z pusy práši ... ten panázor, že neandertálci boli neotesní primitívi, patrí do 19. storočia, je dávno prekonaný, nálezmi vyvrátený a nech s ním ide do kelu.
a vôbec. chudák budúci klonovaný neandertálec.

Link to comment
Share on other sites

ine nekomentujem, ale tuto vetu si asi zle citala:

"Church je presvedčený, že neandertálci neboli brutálni primitívi, ale inteligentné bytosti."

Link to comment
Share on other sites

čítala som ju dobre ...

 

tou formuláciou povedal : predpokladá, že všetci ostatní si stále myslia, že neandertálci boli brutálni primitívi - iba on je lietadlo.

Link to comment
Share on other sites

nie nie ... podstata je v mojich milovaných neandertálcoch ...
je to tam a cítim to, ale nie tam je podstata ...
a je to zložité : je dokázané, že v mnohých z nás koluje pár kvapiek neandertálskej krvi, pretože jednotlivé skupiny cromagnoncov a neandertalcov sa miestami krížili.
podľa formy lebky a dnešného postoja mládeže by vyklonovaný neandertálec v pohode zapadol do populácie, podľa niektorých vedcov nechať mu dlhšie vlasy, stratí sa úplne.

 

pretože bol inteligentný, keby sa takýto jedinec narodil, nič by sa nedialo, od narodenia by sa učil rovnako ako iní ľudia, všetko doradu, verím, že by sa v pohode zaradil. ( zrejme tomu verí aj pán profesor, evidentne, aj keď sa vyjadruje podivne )

problém je v tom, že neandertálci sú moja srdcovka, myslím, že v mojich génoch sú kdesi pozostatky neandertálcov, aspoň si to myslím, a dokonca mi to robí dobre, pretože už ani v škole som nechápala, ako ich mohli označovať kedysi vôbec za menejcenných a primitívnych, je to smiešne, ale cítila som, že sa im krivdilo ... mnohé nálezy medzitým potvrdili, že takí celkom iste neboli.

síce by to bolo zaujímavé, mať tu živého neandertálca, ale nie za cenu pokusov, proste sa mi to dokonale prieči, a ja viem, že primitívni neboli. aspoň miestami patrili k našim predkom, a možno sme aspoň občas dobráci práve po nich ... kto vie ?

Link to comment
Share on other sites

  • 1 month later...
  • 1 month later...

Nalezli jsme potomka neandrtálce a člověka, věří vědci

Několikaletý spor o to, zda před desetitisíci lety docházelo ke křížení neandrtálců a našich přímých předků, je zřejmě vyřešen. Vědci alespoň věří, že ostatky bytosti, která žila před 40 až 30 tisíci lety na severu Itálie, patřily právě takovému hybridu, který vznikl spojením neandrtálce a příslušníka druhu Homo sapiens. Informovali o tom v článku pro žurnál PLoS ONE.

 

http://www.novinky.cz/veda-skoly/297757-nalezli-jsme-potomka-neandrtalce-a-cloveka-veri-vedci.html

 

To, že sa chemikom a výskumníkom darí "čítať" zloženie reťazcov DNA živých tvorov je podľa môjho názoru úžasný pokrok.

Takto možno podať nespochybniteľné dôkazy napríklad aj o tom, že my dnešní ľudia máme v sebe aj gény neandertálcov, ak je už spoľahlivo overené to, čo sa tvrdí v uvedenom článku.

 

Dve odlišné vetvy ľudí sa spojili a vytvorili zrejme na dlhú dobu životaschopnú ľudskú skupinu.  Teraz máme na Zemi zhruba tri ľudské rasy, čiernych, žltých a bielych, ktorých pôvod je možno už vedcom jasný, možno nie, to nie je dôležité, ale ďalšia evolúcia človeka ukáže, ktorá rasa bude najživotaschopnejšia. Jedna z alternatív môže byť, že všetky tieto rasy degenerujú, vyhynú a Zem osídlia napríklad potomkovia nejakej indiánskej ženy, matky z povodia Amazonky a muža, otca z jednej zabudnutej podtatranskej dediny :) .

 

Pokiaľ ide vysvetlenie mechanizmu evolúcie, v tomto uznávam, že vysvetlenie vývoja výlučne pomocou náhodných mutácií a prirodzeného výberu môže mať veľmi veľa slabín. V tomto smere som radšej nedôverčivý, pretože náhodná mutácia chromozómov DNA napríklad rádioaktívnym ožiarením vedie veľmi často znetvoreniu tela dieťaťa, alebo iných živých organizmov. Ak ma niekto presvedčí o opaku, som vždy prístupný všetkým rozumným argumentom. Viem si predstaviť, že v tomto smere nás môže čakať ešte dosť objavov zásadného charakteru. Jedným z nich by mohlo byť objavenie mechanizmu takzvanej riadenej mutácie, čo však ešte dlho bude patriť do ríše fantázie. Okrem toho si myslím, že veľmi málo vieme o vlastnostiach elementárnych častíc, ktoré sú stavebnými prvkami neživej a živej prírody, tak nemôžem brať veľmi vážne žiadne kozmologické teórie, ani evolučnú.

 

Na druhej strane, neberiem vážne ani tvrdenia, že vesmír stvorila nejaká všemocná bytosť a riadi evolúciu.  Že by občas raz za milión rokov sem prišla, urobila nepatrný zásah do DNA nejakého živočícha, čím vznikne nový druh. Hoci v zásade by som mohol pripustiť, že existujú bytosti, ktoré nejaké zásahy občas robia, ale určite nie sú neomylné, vševedúce, nesmrteľné a existujúce večne.

 

Z knihy Hodiny na miliardu let, Šukoljukov, z roku 1982, vypisujem pár údajov, ktoré už nemusia byť aktuálne. Len orientačne je uvedené, pred akou dobou daná udalosť nastala:

 

4,5 miliardy rokov: Zem bez života, len zemetrasenia, erupcie, zlomy zemskej kôry

3,5 miliardy rokov: V moriach vznik zložitejších molekúl

3,0 miliardy rokov: Náznaky odtlačkov  jednoduchých organizmov

1,6 miliardy rokov: Baktérie, modrozelené riasy.

600 miliónov rokov: Červy, koraly, medúzy

500 miliónov rokov: Trilobiti a živočíchy podobné rybám s chrbticou

400 miliónov rokov: Na pevnine sa objavili prvé kapraďorasty a plavúne, v moriach ryby

 

Takéto pomalé tempo vzniku nových živočíšnych druhov by nám mohlo čosi naznačovať o vlastnostiach sily, ktorá tie živočíšne druhy tvorí. Napriek miliardám rokov skúseností s tvorením živočíšnych druhov ten posledný článok „človek“ nie je zatiaľ ešte nejako mimoriadne vydarený.

 

Evolúcia človeka od neznámeho autora:

post-2678-0-42362000-1365394889.jpg

 

Mutácia od neznámeho autora

post-2678-0-26495700-1365394933.jpg

Link to comment
Share on other sites

  • 3 months later...

dnes opakovali na STV v seriali Stopy davnej minulosti diel "Stratena neandertalia" o nalezoch pri Sali. Jeden z nalezcov je moj kamarat Zolo.

  • Upvote 1
Link to comment
Share on other sites

jeden z prvých ľudí,  ktorí nález videli,  bol môj profesor biológie na gympli ...
a nedávno som bola na mestskom úrade v Šali čosi vybavovať, a pri vstupe v hale majú nádherne vystavené nálezy z okolia Šale, repliky, a samozrejme aj repliku časti lebky neandertálca ... :)

na 1000. výročie prvej písomnej zmienky o Šali sa konala výstava celá, veľká, aj s lebkou ...

Link to comment
Share on other sites

  • 4 weeks later...

pod nenadertálcami mojimi milovanými sa zasa hýbe zem ... alebo ich minulosť sa posúva k svetlejším zajtrajškom, zasa o kúsok,

zasa niekto berie do úvahy, že neandertálci boli inteligentné, rozumné, vynaliezavé a empatické tvory

1. nielen pochovávali svojich mŕtvych so záľahou kvetov, ale je možné, že úplne najstaršie jaskynné maľby v Európe pochádzajú od nich - neandertálcov.
slávne obrysy rúk z jaskyne El Castillo sú podľa najnovšieho uránového datovania o  cca 15.000 rokov staršie, než sa doteraz myslelo  a staršie, než doteraz za najstaršie nálezy považované ďalšie maľby rúk /37.300 rokov/ a od nich len o kúsok mladšie maľby koní z iných španielskych jaskýň.

 

pri novom datovaní na cca 40.800 rokov je možné, že červené obrysy rúk pochádzajú od neandertálcov.
dokázané samozrejme zatiaľ nie je, ale možnosť tu rozhodne je ... a úplne samozrejme ďalšie archeologické autority túto možnosť odmietajú, ako po celú dobu uznania existencie nenadertálcov ako druhu človeka, nie ako kostru degenerovaného dedinského prostáčika / ako kostru nenadertálca označil ešte koncom 19. storočia slávny a rešpektovaný antropológ Dr. Virchov ... /

 

"Je veľká šanca, že tieto výsledky naznačujú autorstvo neandertálcov. Ale nemôžem povedať, že by sme toto tvrdenie dokázali," uviedol spoluautor štúdie antropológ Joao Zilhao z univerzity v Barcelone. Iní vedci túto hypotézu odmietajú, uviedla agentúra AP.

http://adam.azet.sk/clanky/12832/najstarsi-jaskynny-maliar-posobil-pred-50-tisic-rokmi.html

 

druhá správa k dobru neandertálcov :) :
neandertálci zaskočili vedcov aj pri datovaní a úrovni a materiálov nástrojov na nálezisku nenadertálskeho osídlenia v južnom Francúzsku :

kostené nástroje k opracovaniu kože sú 50.000 rokov staré, minimum o 10.000 rokov staršie, než  kostené nástroje cromagnoncov, ktorí pred približne 40.000 rokmi na mape vývoja človeka vystriedali neandertálcov.

a samozrejme, časť odborníkov má námietky, ale asi to nebude také jednoduché, zmiesť neandertálcov zo stola : )  :
 

"Zatiaľ tieto kostené nástroje z týchto dvoch nálezísk sú najlepšími kúskami dôkazov aké máme, že si neandertálci vyvíjali vlastnú technológiu, ktorá bola predtým spájaná iba s moderným človekom," dodal.

Vedci nemôžu vylúčiť ani možnosť, že sa Homo sapiens objavil v Európe skôr, ako sa doposiaľ predpokladalo, a odovzdal túto technológiu neandertálcom. Nájdené artefakty sa však našli na miestach, kde sa dôkazy iných kultúr zatiaľ nepodarilo objaviť.

http://adam.azet.sk/clanky/15788/neandertalci-zaskocili-vedcov-mali-vyspelejsie-nastroje.html

Link to comment
Share on other sites

  • 2 months later...

teória evolučného vývoja človeka dostala zasa raz nové podnety.

ako už  toľkokrát, odkedy sme začali kutať po svojej minulosti a nachádzali a priraďovali kostičky a zuby a úlomky čeľustí k druhom a poddruhom a vetvám, na ktorýcj sa vedeli vedci pekne povadiť, každý za svoju pravdu, čo sa mi vždy hodne páčilo, toto a nové nálezy hnali dopredu poznanie : )

 

nálezy na bohatom nálezisku v Gruzínsku neďaleko Tbilisi - Dmanisi - je známe svojím kontinuálnym obývaním od doby bronzovej moderným človekom, moslimami, kresťanmi, a podľa nálezov posledných desaťročí dávno predtým - dostali sa do hĺbky vekov okolo 2 miliónov rokov, kedy tu človek už žil

v roku 2000 tým archeológov narazil v hlbokých vrstvách na kosti a lebku pomenovanú Lebka č. 5, ktorá trochu zamiešala zaraďovaním predchádzajúcich nálezov, človek podľa nej mohol vzniknúť a rozdiely medzi jednotlivými lebkami mohli byť v rámci druhu - nemusí každý jeden mierne odlišný nález znamenať nutne úplne iný druh:

 

Predpokladá sa, že prapredkovia človeka, Človek zručný (H. habilis) či vzpriamený (H. erectus) sa rozšírili prakticky po celom svete. Vedci však zvyčajne predpokladajú aj to, že sú to rôzne druhy nášho rodu, ktorý sa objavil niekedy pred približne dva a pol miliónmi rokov.

Z relatívne primitívnych príbuzných našich primátich príbuzných sa postupne vyvinul tvor, ktorého dnes nazývame moderným človekom. Teda my.

Vedci však zároveň tvrdia, že táto cesta mala rôzne odbočky, druhy, ktoré v nejakom čase zmizli z povrchu sveta alebo ich vytlačili iné.

 

No nový nález podľa štúdie v prestížnom magazíne Science naznačuje, že evolúcie mohla v našom prípade fungovať podstatne priamočiarejšie. A niektoré z týchto „rôznych" druhov – konkrétne Homo habilis, Homo erectus a Homo rudolfensis vôbec nemuseli byť odlišné.

Mohli to byť len prirodzené variácie v rámci jediného druhu. A kľúčom k tomuto tvrdeniu je práve Lebka číslo 5 z Dmanisi.

„Toto je totiž najkompletnejšia lebka dospelého jedinca z tohto obdobia," zdôrazňuje pre magazín Nature spoluautorka štúdie Marcia Ponce de León z Antropologického inštitútu a múzea vo švajčiarskom Zürichu.

Lebka č. 5 :

 

post-3-0-69459300-1382352257.jpg

Link to comment
Share on other sites

  • 1 month later...

síce o veci píše britský denník Daily Telegraph, ale podarilo sa bádateľom z Inštitútu Maxa Plancka v Leipzigu:

 

zo vzorky stehennej kosti, starej približne 400 000 rokov sa vedcom podarilo získať najstaršiu DNA, ktorá patrí biologicky blízkemu príbuznému moderného človeka.
 

DNA získali Inštitútom vyvinutou metódou z kosti Homo heidelbergensis - človeka heidelberského, ktorý bol príbuzným neandertálcov, žil pred cca

700 000 - 300 000 rokmi Homo heidelbergensis
    

Získaný materiál následne porovnali s DNA moderného človeka a ľudoopov, ako aj neandertálcov a ďalších vyhynutých príslušníkov rodu Homo.      

Na základe analýzy dospeli k prekvapivému záveru, že hominin zo Sima de los Huesos mal spoločného predka s tzv. denisovanmi - takisto príbuznými neandertálcov -, ktorí žili v rozsiahlych oblastiach Sibíri a strednej Ázie zhruba pred 700.000 rokmi, píše Daily Telegraph.     

 

"Naše výsledky ukazujú, že teraz môžeme skúmať DNA z predkov človeka starých státisíce rokov. To otvára perspektívu štúdia génov predkov neandertálcov i denisovanov," komentoval riaditeľ Planckovho inštitútu profesor Svante Pääbo. Vedci o svojich zisteniach informovali prostredníctvom štúdie v prestížnom odbornom časopise Nature.

http://www.aktuality.sk/clanok/241502/vedci-ziskali-dna-cloveka-heidelberskeho-predka-modernych-ludi-ktory-zil-pred-400-tisic-rokmi/

 

post-3-0-60686000-1386524817.jpg post-3-0-54578400-1386524819.jpg

post-3-0-56191100-1386526544.jpg

http://frontiersofzoology.blogspot.sk/2012/03/homo-sapiens-heidelbergensis-big-daddy.html

 

 

btw.
o "denisovanoch" písal D'Ady už tu : https://www.freespace.sk/tema/4343-cromagnonci-neandertálci-vývoj-druhov-a-moderného-človeka/?p=181926

Link to comment
Share on other sites

  • 4 weeks later...
Archeologové učinili senzační objev, který vrhá světlo na původ člověka. Výzkumníci přečetli genom ženy neandrtálky z Denisovské jeskyně na Altaji na Západní Sibiři. Genetická analýza potvrdila, že neandrtálci, homo sapiens a ještě jeden, zatím neprozkoumaný, druh člověka měli společné předky. Až dodnes se předpokládalo, že se tyto druhy nekřížily, tedy nevyměňovaly si geny.

http://czech.ruvr.ru/2014_01_04/Soucasny-clovek-muze-byyt-potomkem-hned-nekolika-druhu/

 

netusim, ci je zdroj doveryhodnejsi ako nase Topky, ale vsak odniekial to prebrat museli :D

Link to comment
Share on other sites

Genetická analýza potvrdila, že neandrtálci, homo sapiens a ještě jeden, zatím neprozkoumaný, druh člověka měli společné předky

 

 

No vidím, že niekto zrejme objavil teplú vodu. Keďže vo všetkých prípadoch ide o humanoidov druhu Homo, tak považujem za logické, že majú spoločných predkov. V prípade kromaňoncov a neandertálcov išlo zrejme o Homo heidelbergensis, ktorého druh rozdelila klíma na planéte: V Afrike sucho, v Európe ľad.

Link to comment
Share on other sites

možno čiastočne súvisí s mojím predchádzajúcim príspevkom

 

Nový výskum teraz navyše naznačuje, že pozostatkom po tomto krížení môže byť aj cukrovka druhého typu. Tento genetický rizikový faktor sme zdedili po neandertálcoch, ktorí sa krížili s modernými ľuďmi asi pred 60- až 70-tisíc rokmi.

Link to comment
Share on other sites

Create an account or sign in to comment

You need to be a member in order to leave a comment

Create an account

Sign up for a new account in our community. It's easy!

Register a new account

Sign in

Already have an account? Sign in here.

Sign In Now
×
×
  • Create New...

Important Information

We have placed cookies on your device to help make this website better. You can adjust your cookie settings, otherwise we'll assume you're okay to continue. Additional information you can see at Privacy Policy