Prečo sú ľudia takí nevšímaví?

K založeniu tejto témy ma inšpiroval jeden článok, ktorý som videl na nete. Jedná sa o experiment, ktorý sa odohrával vo Washingtone, v útrobách metra, a tomuto experimentu asistoval známy huslista a držiteľ Grammy - Joshua Bell.

 

Na stanici metra ve Washingtonu DC se posadil muž a začal hrát na housle. Bylo studené lednové ráno. Hrál asi 45 minut Bachovy skladby. Během té doby, prošlo stanicí odhadem tisíce lidí, většina z nich cestou do práce. Po třech minutách prošel kolem muž středního věku a všiml si hrajícího muzikanta. Zpomalil krok a na pár minut se zastavil, pak spěchal za svými povinnostmi. O minutu později dostal houslista svůj první dolar: nějaká žena mu hodila peníze do krabice a bez zastavení pokračovala v chůzi. Po několika minutách se někdo opřel o zeď a poslouchal, pak se podíval na hodinky a odkráčel. Evidentně spěchal do práce. Nejvíce pozornosti mu věnoval 3letý chlapec. Matka jej vlekla kolem, spěchala, ale dítě se zastavilo a dívalo na houslistu.. Nakonec jej matka postrčila , dítě pokračovalo v chůzi ale celou dobu se za houslistou ohlíželo. Toto se opakovalo s několika jinými dětmi a všichni rodiče, bez výjimky, je nutili pokračovat v chůzi.

 

Za celých 45 minut hry se na chvilku zastavilo pouze 6 lidí . Asi 20 mu dalo peníze, aniž by zpomalilo svůj krok. Vybral 32 dolarů. Když skončil a nastalo ticho, nikdo si toho nevšiml. Nikdo nezatleskal, nikdo jej nepoznal. Nikdo nevěděl, že tím houslistou byl Joshua Bell, jeden z nejlepších hudebníků na světě. Hrál jedny z nejtěžších skladeb, které byly kdy složeny, na houslích za 3,5 milionů dolarů. Dva dny před tím, než hrál v metru, vyprodal Joshua Bell divadlo v Bostonu, za průměrnou cenu sedadla 100 dolarů.

 

Toto je skutečná historka. Inkognito hra Joshuy Bella ve stanici metra byla zorganizována deníkem Washington Post jako součást exprimentu o vnímání, vkusu a prioritách lidí. Zadání bylo: na běžném obyčejném místě v nevhodnou dobu - dokážeme vnímat krásu? Dokážeme se zastavit a ocenit ji? Poznáme v neodpovídajících souvislostech talent?

 

Jedním z možných závěrů tohoto experimentu je, že jestliže nemáme chvilku se zastavit a naslouchat jednomu z nejlepších hudebníků na světě, hrajícímu nejlepší kdy napsanou hudbu, kolik dalších věcí nám právě teď uniká?

Prečo? Prečo nevnímajú ľudia okolie a sú takí zahľadení sami do seba? Prečo sú všetci takí uponáhľaní a nemajú ani chvíľku na to, aby sa pozastavili nad niečim krásnym a pozoruhodným, či už oko-lahodiacemu alebo uchu-lahodiacemu? Kam ten svet speje? ... Nemám slov!

Pretoze akustika budovy stanice metra je o hovne a cely hudobny zazitok ti zabije. Okrem toho, vsetko ma svoje miesto a cas, ked sa rano ponahlam do prace, tak sa ponahlam do prace...zivot nieje len rozjimanie sa a obdivovanie krasnych veci.

každý deň nám uniká obrovská kopa vecí

to vieme aj bez takéhoto pokusu

 

svojím spôsobom je to chvályhodný pokus, ale nedokazuje takmer nič ... v newyorskom metre zrejme hráva občas kdekto, a čas, keď sa ľudia hromadne náhlia do práce, nie je v mnohomiliónovom meste ten správny, nech by tam hral ktokoľvek ...

keď si ľudia za drahé peniaze kúpia lístok na koncert pána Bella, robia to buď zo snobizmu, alebo vedia, o čo ide a chcú počuť niečo úžasné a idú tam naladení na Bacha, či kohokoľvek z géniov hudby ...

 

kto rozozná v ruchu metra, či sú husle z výpredaja či stoja tri a pol milióna hocičoho ?

svet sa nehorázne ponáhľa, a hudobníkov s klobúkom pred sebou sú kdekade mraky

kto ešte nezažil hudobníka niekde na ulici ? na ulici ľudia na chvíľu postoja, keď to stojí za to, na moment spomalia, podaktorí ... metro je neúprosné

 

ráno si nie každý zapne rádio, a málokto je naladený na husľový koncert, aj keby bol sebekrásnejší

 

deti ... deti sú nekonečne vnímavejšie, a majú iný pojem o čase, ale ich matky sa musia dostať kamsi do práce ... predpokladám, že veľká väčšina ľudí tú hru ani nepočula

nevidela by, ani keby tam niekto umieral

svet je zrýchlený, tlak okolia neúprosný, peniaze nevyhnutné k životu, na vnímanie krásna je vymedzený čas

nie je to ospravedlnenie ľudí, ktorí nepočúvali krásnu hudbu, ale je to tak

 

aj my si radšej privstaneme, keď chceme vnímať krásne ráno a východ slnka a vtáčí spev ... či čakáme do noci na hviezdy a nočné ticho a krásnu hudbu a svoje myšlienky

občas nás na moment niečo zastaví, ale načas do práce je nevyhnutnosť.

pretoze ked idu na koncert idu ludia casto na meno a nerozoznaju rozdiel medzi huslistom ocenenym x cenami a obycajnym huslistom z putiky

 

krasne to vidiet na modernom umeni..daj to do nejakej znamej galerie so super menom a kazda hovadina hned zrazu bude mat hodnotu par milionov...konkretne, vcera som bol v madride v muzeu reina sofia...ano bolo tam vela zaujimavych veci, vela peknych ale bolo tam aj kopec hovadin, pri ktorych mal clovek pocit ze su zobrane z ulice a tym ze tam boli umiestnene im niekto chcel dat punc exkluzivity...

 

a po dalsie..clovek ma urcity rebricek hodnot..pozri si maslowovu pyramidu..clovek ma vacsiu potrebu ist do prace ktora ho zivi, ktora mu da moznost zaobstarat si potravu ako vychutnavat si umenie..tak isto ked tebe treba ist surne na zachod tak by ta asi nezastavilo ani vystupenie pavarotiho, dominga ked by ti spievali v obyvacke....

Prilis divny priklad. Nevhodny, povedala by som, hoci chapem, o co im islo, a celkova pointa je pravdiva; ludia denno-denne ignoruju plno krasnych veci, ktore bud beru ako samozrejmost, alebo ktore ani nie su schopni vnimat. To je dost smutne. Tento pokus len dokazuje, ze rebricek ludskych hodnot je zalozeny na materialnosti, ale s tym sa neda nic robit.

 

Peniaze, praca, obziva, prezitie; krasne veci nam nic z toho nezaobstaraju a clovek ma nudzu najprv zaistit prezitie svojich potomkov a svoje vlastne, take tie ine veci ten zivot mozu spestrit, ale mnoho ludi si taky pozitok dovoli az vtedy, ked su si naozaj isty - ci skor stopercentne -, ze aj dalsie tyzdne ci mesiace sa im bude viac-menej darit.

 

Je to sice smutne, ale... Bohuzial. Mozno by si v tomto svete ludia mali viac pripomenut iste abstraktne krasy a zacat si viac vsimat drobnosti, take tie detaily a viacej si ich vazit... Mali, mali, tod to klucove slovo :lol:

a celkova pointa je pravdiva; ludia denno-denne ignoruju plno krasnych veci, ktore bud beru ako samozrejmost, alebo ktore ani nie su schopni vnimat. To je dost smutne. Tento pokus len dokazuje, ze rebricek ludskych hodnot je zalozeny na materialnosti, ale s tym sa neda nic robit.

 

No, áno. Ty si to vystihla, presne na toto som chcel poukázať. Príklad je trochu zasadený do nevhodného prostredia v nesprávnu dobu, ale aj keby to bolo čo ja viem na Champs-Elysses, efekt by bol podobný. Proste ľudia už nevedia oceniť to čo určite stojí za povšimnutie, každý hladí len dopredu pred seba a nielen že prehliadajú čo sa deje okolo, ale prehliadajú aj čo sa deje priamo pred nimi a idú si len a len za svojim... Áno, welcome to world of 21st century! :lol:

Zas si to tak neber :lol: Su aj ludia, ktori si to vsimaju, kazdy vsak na to ide inak. Kazdy clovek ma iny zmysel pre krasu a tiez je tazke posudit, co ine zatazuje ludsku mysel. Niektori ludia toho uz ani nemusia byt schopni, pretoze v tomto svete sa kazdy den stane nieco dost debilne a potom si clovek skor povie "a co je na tomto krasne?" miesto toho, aby sa poobzeral.

Proste ľudia už nevedia oceniť to čo určite stojí za povšimnutie, každý hladí len dopredu pred seba a nielen že prehliadajú čo sa deje okolo, ale prehliadajú aj čo sa deje priamo pred nimi a idú si len a len za svojim...

Ale vedia, to ze predtym vypredal divadlo pri cene 100dolacov za sedadlo je dokazom toho, ze ludia vedia ocenit krasu a umenie. Keby to skusili na inom mieste, v inom case, napriklad v piatok vecer v nejakom historickom centre, alebo parku, tak to dopadne uplne inak. Clovek funguje v nejako rytme svojho zivota, rano vstane a mysli na to, co ho caka dnes v praci, ake povinnosti ma, nemozes od neho chciet aby po prvom vneme na absolutne nevhodnom mieste prepol svoj terajsi rezim a zacal sa rozjimat.

Tento experiment nehovori o nicom inom, len o tom, ze ludia nepristupuju k svojmu okoliu konstantne.

ako vidim, nenastudoval si si maslowovu pyramidu...prezri si ju...tak funguje ludsky zivot od nepamati...vidno ze este nemas starosti ked mas casu zapodievat sa takymito vecami...

ked sa budes zivit stopercentne sam pochopis, ze rano cesta do prace neznamena okukovat kde aky novy kvietok narastol a ktory umelec na ulici pekne hra, ale jednoducho dojst na cas, aby ta sef nevyhodil a aby si si mal za co kupit obed...

trosku realneho zivota ti chyba mam pocit

V tomto pripade je to jednoduche. Ľudia nerozumeju važnej hudbe, navyše v stanici metra je hluk, takže akakoľvek hudba zanika.

myslím, že problém tejto témy je niekde inde

 

aljak - mohol by i dať iný príklad nevšímavosti, napr. ten prečo si túto tému založil

 

isto by sa diskusia pohla ďalej,

 

tým smerom, kt. si chcel, aby sa uberala

Pointu témy správne pochopila Eiensama:

 

a celkova pointa je pravdiva; ludia denno-denne ignoruju plno krasnych veci, ktore bud beru ako samozrejmost, alebo ktore ani nie su schopni vnimat. To je dost smutne. Tento pokus len dokazuje, ze rebricek ludskych hodnot je zalozeny na materialnosti, ale s tym sa neda nic robit.

 

O toto mi išlo!

A keby to skusili v historickom centre, alebo parku a vysledky by boli presne opacne( ze by sa ludia zastavovali) tak by si z toho vyvodil zaver ze rebricek ludskych hodnot je zalozeny na nematerialnosti?

Z jedneho takeho pokusu (ktory je inak do oci bijuco ucelovy) sa neda vyvodzovat taketo zavery.

Ludia neignoruju krasne veci pretoze je ich svet zalozeny na materialnosti, ale preto, ze sa sustreduju na nieco uplne ine.

presne

 

už veľakrát to tu odznelo

 

nič nevypovedajúci experiment, plný skreslení

OK, poprosím zamknúť alebo vymazať túto tému ... CLOSED!

Prieskum je síce skreslený ale podstata zostáva.

 

Samozrejme keď idem do roboty tak nemám čas aby som pri ňom stál 30 minút ale chvíľka ma nezabije a možno by som aj hneď mal lepšiu náladu.

ok

 

takže zastavenie sa pri hrajúcom huslistovi je jedniným faktorm,

 

kt. dokážeme merať, či si ho ľudia všimli

 

 

 

čo ak si ho všimlo viacero ľudí, ale akurát nemali čas sa pri ňom pozastaviť,

 

ale melódia im utkvela v hlave, tak ako vám utkvie pesnička z raného(takto by to malo byť, že game) vysielania

 

a potom vám celý deň hrá v hlave

 

 

 

myslím, že o inom by bol experiment,

 

ak by ten človek prosil o pomoc a ak by mu nebola poskytná,

 

vtedy, by sme mohli hovoriť o nevšímavosti

myslím, že o inom by bol experiment,

 

ak by ten človek prosil o pomoc a ak by mu nebola poskytná,

 

vtedy, by sme mohli hovoriť o nevšímavosti

takéto experimenty už boli robené aj na Slovensku a dopadli podobne alebo ešte aj horšie. Pokúšam sa nájsť link na to video ale neviem či ho nájdem. Sa mi zdá že to video robila Jojka pre jej reláciu Črepiny.

myslím, že o inom by bol experiment,

ak by ten človek prosil o pomoc a ak by mu nebola poskytná,

vtedy, by sme mohli hovoriť o nevšímavosti

 

Tak pridám príklad. Asi tak pred 4 rokmi v zime som išiel s kamošmi do školy a v Novákoch na frekventovanej ulici (zo stanice ku gymplu a chemickej) ležal na chodníku chalan s rozbitou hlavou a v bezvedomí. Už z diaľky sme sa pozerali, že čo to tam leží, pred nami išlo mnoho ľudí (zväčša vek tak 15-19 - stredoškoláci, čo dochádzajú do Novák), no a nikto sa pri ňom ani nepozastavil. Musel tam ležať už pekne dlho, lebo bol aj sneh a bol hlavou dole a pod ním už všetko roztopené, dosť krvi tam aj bolo ... a nikto nič. Potom sme s kamošmi tam rýchlo zastavili pri ňom, zavolali sanitku, nejaká teta tiež pribehla a vyberala mu zapadnutý jazyk. Potom sme ho aspoň podložili bundami a svetrami a pozakrývali lebo sa aj triasol celý z podchladenia. No a tak ďalej, to už je jedno ... Hlavné je to, že kopu ľuďom to bolo jedno úplne a radšej akoby mali preboha byť vonku v zime a zachrániť niekomu život, tak išli ďalej. Ale to je tiež len príklad, možno zase poviete že bezpredmetný "experiment" ... ale ja len tak ohľadom tej nevšímavosti a sebeckosti!

tomassi, ranného vysielania ... raný je stredovek :lol:

 

 

OK, poprosím zamknúť alebo vymazať túto tému ... CLOSED!

 

aljak,

takto to nepôjde ... je to dobrá téma, len si v terajšom svojom trudnom rozpoložení nečítal odpovede, aké si čakal ...

washington post má dosť peňazí na to, aby urobil akýkoľvek pokus, a akýkoľvek pokus možno nastaviť tak, aby boli výsledky vyhovujúce zadaniu ...

 

diskutujeme o tom, a isteže, má pravdu aj eiensama, denne si nevšímame strašne veľa krás, a je to smutné

dnes máme toľko vnemov, valia sa na nás z každej strany, lacné bilboardy, reklamy, vlezavé komerčné muziky každého druhu, tisíce vysielaní rádií, tv, pouličných hudobníkov, a hlavne čas ...

na to, aby sme si kúpili stodolárový lístok na husľový koncert pána Bella, si musíme najprv zarobiť ... aj newyorčania si na to najprv musia zarobiť ...

ale denne si ich aj strašne veľa všímame, drobností, o ktorých je tu nejedna téma, ktoré rozjasňujú deň ... ale musia byť na správnom mieste v pravý čas, keď mi bude strkať niekto pod nos ráno najnádhernejší egyptský amulet, ani to mnou zrejme nepohne ...

ale keď si ho pôjdem pozrieť naladená do múzea, to je iná vec

 

postaviť nejakého harmonikára do central parku, kde sa ľudia práve nenáhlia, bude mať poslucháčov

aj pri pouličných maliaroch sa ľudia pristavia, keď sedí na mieste, kde sa ľudia prechádzajú a nenáhlia sa do práce

 

krásna hudba ráno mi môže spraviť náladu, ale náročný husľový koncert v ruchu mesta a strkanici asi nebude to pravé ...

 

a to nie je len problém 21. storočia ...

naši predkovia pracovali, celé dni robili, aby sa v nedeľu vyfintili a pozreli si ochotnícke divadlo ... alebo si pri práci len tak zaspievali, ale vtedy, keď mali chuť ...

 

nie je to také jednoznačné, že si nevšímame

 

 

 

jeden malý miestny príklad za všetky ... máme tu práve jedného cestovateľa, ktorý postuje do galérie fotky postupne z celej európy z miest, ktoré človek skutočne nevidí denne

sú tu, na mieste, mnohí z nás sú tu ráno, cez deň, večer, s prestávkami, hocikedy, nenáhlime sa do práce, keď bývame naladení na vnímanie pekných vecí ...

koľkí z nás tie fotky videli ?

niečo také som myslel,

 

ale keď tak nad tým rozmýšľam, ani môj príklad s človekom volajúcim o pomoc,

 

by nemusel byť o nevšímavosti, ale o lahostajnosti

 

 

 

inak

 

čo ak si všímame stále približne rovnako

 

akurát podnetov je oveľa viac a tak selektujeme a utrieďujeme si rebríček všímania si

Aljak, ja ta potlapkam. Dobra tema.

 

Ludia su nevsimavi, nevzdelani(doteraz som pisal aj o sebe a budem pokracovat, tiez by som si ho zrejme nevsimol), lahostajni, sprosti. Tie deti sa tam zastavili ako by sa zastavili pri hocicom inom(spaku na ceste), vyzbieral celkom dost, keby hral nieco zabavnejsie, rozveselujuce naladu dostal by viac.

ludia su vsimavi, problem je len v tom, ze kazdy si vsima len sam seba.

Vsimol som si temu opat, a predchadzajuci moj podla mna dobry prispevok(nemam sa za co hanbit) ma 3 minusky.

 

Cital som clanok z bulvaru, ale v diskusii som cital ze je pravdivy. Auto s 5 ludmi sa vrhlo do jazera. vela ludi bolo okolo , nik sa neodvazil do studenej vody. Vynoril sa(cestujuci) mladik,ktory vytiahol tri spolucestujuce. nik mu nepomohol. Policajt sa odvazil az ked chlapec reval ze uz nevladze. Dovtedy mu hadzal povraz. Dievca co bolo pri vedomi zomrelo v nemocnici kvoli vode v plucach?