Meno

nechápem, čo sa tomu chlapíkovi nepáči na Georgeovi...veď je to tradičné kráľovské meno. Čert vezmi, že sa tak volal aj pištoľník Bush...

na rok 2013 už matrikári pripravili rebríček najviac používaných mien pre novorodencov na Slovensku v tomto roku ... všeobecne sa držia tradičné mená, aj keď z roka na rok občas zmenia poradie :

rebríček najpoužívanejších dievčenských a chlapčenských mien na rok 2013 :

okrem toho je zjavné, že sa tento rok žiadna svetoborná mydlová opera ani telenovela nekonala, citeľne poklesla požiadavka na mená z telky a tureckých a venezuelských telenoviel / totižto keď neboli vysielané, inšpirácia sa nekonala :innocent: /

... a vracajú sa staré klasické mená : Hana, Anna,  Jozef, Peter ...

zopár perličiek zato v matrikách bolo, to je každý rok, bez toho nemožno ukončiť rok :) :

Z ďalších netradičných mien sú to Anchel v Žiline, Freya v Nitre, Mamadou v Bratislave, Kirillia v Michalovciach alebo Habibah v Trnave.

Ako kuriozitu spomenuli pracovníčky matrík i fakt, že niekedy sa rodičia pokúšajú zapísať aj mená, ktoré v skutočnosti menami ani nie sú.

Tento rok to boli napríklad Junior II alebo Prezident.

 

http://najmama.aktuality.sk/clanok/234041/najpouzivanejsie-mena-pre-deti-2013-prekvapiva-nova-dvojka/

ale zato bežalo niekoľko našich seriálov, takže Nela, Nina či Natália môžu byť odrazom sledovania televízie. Len na rozdiel od Chuanov Karlosov, Esmeráld a podobne, k našim priezviskám predsa len akosi lepšie pasujú. Určite vyzerá lepšie Nela či Nina Kováčová ako Esmeralda či Nicoletta Kováčová...

tomu, že je posledný deň roku a silvester, nejde uniknúť nijako, ale pripomenulo mi to jednu dôležitú záležitosť :) :

naživo som poznala jediného skutočného Silvestera

mamina kolegyňa / a druhostupňová sesternica, takže sme ešte aj rodina / mala syna, bol asi o rok o dva mladší než ja, teda je ešte stále, len som ho nespočetné roky nevidela - volal sa Silvester, volali ho Silvi ... :)

tiež som v detstve poznala jedného Silvestera a hovorili mu Silvo, hrávali sme spolu futbal keď som bola u babky na prázdninách a on tam tiež chodil k nejakým príbuzným na prázdniny; bol to taký modrooký blonďáčik anjel na pohľad, ale inak taký malý grázlik. Ale bola s ním sranda.

Ale - neviem, prečo ma práve toto napadlo - poznali ste dakto Eustacha? veru ja áno, bol to spolužiak z VŠ, hovorili sme mu Esťo a bol to hrozne fajn kamarát.

ešte som si spomenula, v 6. triede sme dostali slovenčinárku, ktorá pri prvom pohľade na mňa zahlásila, že mne by pristalo meno Eva a že ma tak bude volať. Mne to nevadilo, Evba bolo jedno z mojich obľúbených, a tak som na 4 roky bola Evou.

ked som bola malá, tak môj maco bol Anička (podľa hrdinky z Vajanského básne Herodes) a bábika bola Miško (podľa malého brata Ďuríčkovej Danky a Janky). Až neskôr, keď už som sa s bábikami nehrala, som sa sama podivila, prečo som ich nepomenovala naopak, medveď logicky mal byť Mišo a bábika Anička...

babka (Flinstonova mama) sa pýtala dcéry, ako sa bude volať ich drobec, a potom, čo jej voľbu skritizovala,  jej začala dirigovať, aké mená by mala vybrať...mladá napodiv mala s tým trpezlivosť, pokývala hlavou a s celkom vážnym výrazom zahlásila, že nech jej babka napíše zoznam a že ona o tom pouvažuje, a myslela si svoje (vraj aspoň sa babka  niečím zamestná a nebude myslieť na hovadiny, a nech si myslí, že jej pomáha s výberom).  Super bol v tomto nebohý svokor, keď sme ešte my boli mladí a narodila sa nám mladšia dcéra, povedal, že nech sa volá hoc aj Čierna Diera, len nech zdravá. Moja mamka bola sklamaná, že nie je Soteris, a svokre sa uľavilo, že nie je Soteris. Tá historka bola taká, že ked sa malá narodila, Flinstone zabudol, čo sme to vybrali, a ked oznamoval svojej mame, že sa nám už malé narodilo, svokra sa opýtala na meno, a on že zabudol. A tá mu začala nadávať, a tak ešte prilial oleja do ohňa a povedal jej, že aha, tuším Soteris. A to vyvolalo ešte väčšiu spŕšku nadávok na hlavu novopečeného otca, a svekruša sa šla posťažovať mojej mamke, ale ani u tej nenašla porozumenie, lebo moja mamka sa potešila, že jooj, keby len to chceli dať! A potom keď sa dozvedeli, ako sa malá naozaj volá, tak moja mamka bola sklamaná, a svokre sa uľavilo, hoci predtým sa jej práve toto meno nijak moc nepáčilo...no, zvykli si obe a už sa im to páči.

Vilma

:)  áno, aj ja si myslím, že by ti pristalo AJ meno Eva "tá, ktorá dáva život" :) úžasný príspevok.. :flowers:  

Ale páčilo sa mi aj Karin...keď už moja mamka mala záľubu v menách ako Soteris, tak som si hovorievala, že prečo mi toto nedala. Asi že nebola taká svätá, alebo aspoň moja máti o takej svätej jakživ nepočula, Tak to môžem byť rada, že som sa vyhla Hepzibah alebo Kunigunde...ale chcela som pridať jeden príbeh zo záhrobia.

Ako decko ma mamka nahnala v škole na nemčinu, začala som tam chodiť neskôr ako ostatní žiaci, ale učiteľka ma ešte zobrala. Táto učiteľka zaviedla taký systém, že každý žiak si zvolil nemecké meno, aké sa mu páčilo, napísal si ho na tabuľku a tú dal na lavicu - a ona nás potom tak volala. No ale ja tým, že som prišla neskôr, mená, ktoré by sa mi boli páčili, už boli "rozobrané". A tak som sa uzniesla, že keď už musím mať dačo, čo sa mi nepáči, tak nech to stojí za to. A napísala som si na tú tabuľku ISIDORA (Hepzibah a Kunigunda mi v tom čase ešte neboli známe, keby boli, bola by som si isto zvolila niektoré z nich). Spolužiačka, s ktorou som sedela, keď to videla, vypleštila na to oči a začala sa rehotať na plné pecky. A mne nebolo viac treba, jej rehot bol taký nákazlivý, že som sa chechuľala na tom, ako sa ona rehoce, až sa začali chechtať všetci, a chudinka učka netušila, čomu sa smejeme. Lenže my sme jej to nedokázali vysvetliť, lebo nás chytali nové a nové záchvaty smiechu. A tak pani ušiteľka stratila trpezlivosť a obom nám napísala báne jak svet. Potom cez prestávku sme sa zobrali a šli sme za ňou, ani nie kvôli tým bániam, ale preto, lebo sme ju mali radi a chceli sme jej vysvetliť, čo nám bolo smiešne, a tak prvá spustila spolužiačka, že sa smiala, lebo ja som si dala také smiešne meno...a ja že dala, lebo tie pekné už si dal niekto iný...a učiteľka že aké som si to dala meno. A keď som jej to povedala, videla som, že aj jej sa chcelo smiať, ale podarilo sa jej zachovať vážnu tvár, a tak nám len povedala, že nech sa prihlásime na budúcej hodine, že nás vyskúša a keď budeme vedieť, tak nám tie 5-ky vymaže, a mne odporučila, nech si dám niečo iné...už sa nepamätám, čo z nemeckého kalendára som si potom vybrala. Tak mi napadlo, keby som si bola napísala Kunigunda alebo Hepzibah, ako by na toto reagovala spolužiačka a potom neskôr aj učiteľka...

Tento zážitok mal hlboký vplyv na moju o 2 roky mladšiu sestru, ktorú tiež rodičia nahnali na nemčinu k tej istej pani učiteľke...ale to už je iný príbeh zo záhrobia.

:D

ja ťa proste žeriem ... 

mne vybral moje meno otec.  prial si, aby som sa volala po žene,  ktorú  miloval...takže meno mám po mojej mame..

často mi tiež vravel, že mu pripomínam jeho mamku, výzorom aj povahovo.. dnes by mal narodeniny. skvelý človek...,  tiež  so zmyslom pre humor.. ľudskosť..ako ty...

spomínam, že keď fúkal vietor, pýtal sa ma nárečím: "a dze máš dzivočko chustočku?" alebo mi pochválil:"aké máš šumné bandaski" botasky.. keď dvihol telefón a so zamatovým hlasom rozprával..."Prosím? Ahoj dzivočko.." keď  som sa ho spýtala ako sa má" výýborne!" alebo vtipkoval o mojom pribudajúcom veku :"šak ti, dzivočko, mne už dobehuješ" :D

 krásne spomienky.., ale chýba mi..

 ..Vilma, ani si neuvedomuješ, akým  úžasným spôsobom dokážeš spríjemniť deň ..  :flowers:

jeeej, ďakujem, to som rada. To som naozaj netušila.

Tie srandičky som asi zdedila po tatkovi, ten mal tiež zmysel pre podobné veci. Kedysi mi písal list na intrák, kde o.i. popisoval, ako upratoval pivnicu, a mňa to tak pobavilo, že som to musela prečítať aj spolubývajúcim a chechúľali sme sa na tom všetky.

A teraz ten segrin príbeh zo záhrobia.

Ako už som spomenuila, segra chodila k tej istej pani učiteľke, a tiež si mali dať na lavicu tabuľky s nemeckými menami...ja už neviem, aké si dala sestra, ale jej kamarátka si nevedela vybrať, a tak jej sestra povedala, že napíš si tam hoc aj Latrine...a baba nemeškala a presne toto si napísala, nechápem, že nevedela, čo to je...i vošla pani učiteľka, pozdravila sa s deťmi, i zbadala, aké to pekné meno si oná žiačka vybrala, a spýtala sa jej milo, že kto jej to poradil takéto meno, a ona ukázala na moju sestru...a pani učiteľka sa rozkatila, neviem či sestru vtedy aj za dvere neposlala, nepamätám sa už, aký trest jej dala. ešteže tá kamoška to vzala s humorom a ostali zadobre aj potom. našťastie sa to dalej nerozmazávalo, lebo keby sa toto dostalo na rodičko, tak mamka by chuderku segru určite bola riadne vytĺkla a s ňou aj mňa, aký som to dala na ňu pozor.

no vidis, ja by som si mohol kludne napisat svoje vlastne meno, kedze je len v nemeckom kalendari (a vobec nechapem, co to maju za ucitelia nemciny taku maniu, ze decka musia volat nemeckymi menami - nielen v zahrobi, ale este aj moj syn pred 15 rokmi to zazil)

mimochodom, Kapitan Kid takto pisal- Historky s prošlou záruční lhůtou

minule som držala v náručí malinkú Sáru :) je rozkošná.. už sa teším teraz, až budem  babičkou..

no vidis, ja by som si mohol kludne napisat svoje vlastne meno, kedze je len v nemeckom kalendari

tvoje meno je aj v maďarskom, je celkom časté, nie pričasté, ale nie ojedinelé :), a má dokonca dva pridelené dni, ale neviem presne, v ktorý deň ho v skutočnosti slávia :

23. apríl a 27. september ... :)

ale je pravda, že je pôvodom staronemecké, a znamená vznešený, urodzený, ušľachtilý, slávny   :klobuk:  :)

D´Ady:

buď rád, že si sa vyhol Jedediášovi  :zubiska:

Nikdy som nechapal, co ludia vidia na biblickych / zidovskych menach - a je to vacsia moda ako Sandokan alebo Vinetu. :D

Rozumiem tomu, ze v minulosti bol problem davat pri krste mena, ktore sa nenachadzali v cirkevnom kalendari = neexistoval prislusny svaty/svatica. Ale aj tak to dopadalo sposobom, ze dievca bolo pokrstene napr. Maria, ale aj tak ju vsetci cely zivot volali Olga. Poznam osobne mnozstvo takych pripadov.

jedna bývalá spolužiačka sa volala Viera. Vraj keď ju krstili, tak farár poznamenal, že ale taká svätá nie je, a rodičia povedali, že keď také meno nikto mať nebude, tak ani taká svätá nebude. Tak sa stalo, ako si rodičia priali. nakoniec, v pravoslávnom ponímaní to tuším je sväté, patrí do trojice Vera, Nadežda, Ľubov, v Rusku veľmi obľúbené mená a v trochu prispôsobenej podobe sa aj u nás udomácnili. Vera je Viera, Nadežda  ostala (mám dokonca tetu s týmto menom), a Ľubov je používaná skôr v južnoslovanskej podobe ako Ľubica. Mne osobne sa tie mená celkom páčia.

My sme nemali nijaké ťažkosti pri krstinách, prvá dcéra je Katarína, a druhej sme k Darine pridali aj Máriu. Vtedy sme ešte nevedeli, aké moderné to bude mať dve mená. Jedna terajšia kolegyňa má dve dcérky a obidve majú po dve mená.

:)

u nás, pre mňa a brata vyberal mená otec.

moje bolo v tých časoch pomerne moderné, alebo skôr aspoň v našom mestečku celkom vychytené, a v približne rovnakom veku nás zopár bolo, ale zato primerane, nebolo toho priveľa.

maximálne som so svojím menom spokojná, neviem si ani len predstaviť, že by som sa volala ináč, stotožnila som sa s ním a stotožnili ma s ním - kdesi v téme o prezývkach v skutočnom živote som to už raz písala, ale hodí sa to aj sem - nikdy som nemala prezývku, vždy ma volali menom, zvyčajne skráteným, ale menom ... mama ma dokonca volá občas ešte aj dnes celým :)

brat má menej časté meno, je tu jeden fórumák, pokiaľ viem, s rovnakým menom ... a tiež si neviem predstaviť, že by sa volal ináč ...

v našej širšej rodine  bolo a je akýmsi nepísaným a nedohodnutým zvykom, že každý má iné meno ... jediná to porušila moja krstná, ktorá dala synovi, môjmu bratrancovi, meno po otcovi. / dokonca akýmsi činom aj priženení a privydaté mali iné mená /

všetci ostatní, dokonca aj v tretej generácii majú iné mená ... neviem, či to a ako dlho to ešte vydrží, tí najmladší už širšiu rodinu ani nepoznajú, zrejme to čoskoro zanikne,  ale mne sa ten zvyk páčil :)

moja babka z Moravy - otcova mama - dala svojim deťom - otcovi a tete - mená kráľa a kráľovnej z českej histórie, sama mi to povedala, keď som sa jej pýtala, podľa čoho vyberala mená. Ale obe tie mená sú v Čechách celkom bežné a v slovenskej verzii sa vyskytujú aj u nás (otcovo dokonca dosť často). A maríkovská babka, mamkina mamka, tak to neviem, podľa čoho postupovala u svojich 7 detí, ale tam v dedine sa tie mená často vyskytovali v tej generácii. Niektoré sa aj dnes nosia, s inými - konkrétne s dvomi z nich - som sa u svojich rovesníkov po celý život ani raz nestretla.

Zato celkom kuriózne bolo, keď jedna z týchto mojich tetušiek sa volala Matilda, a Flinstone mal tiež tetu s týmto menom, ba čo tetu, dokonca dve tety! A najlepšie bolo, keď som minulý rok bola raz na jazere, tak vedľa mňa mala deku mladá mamička a mala bábätko, ktoré sa akurát postavilo na nôžky, tak okolo roka, a to malé bolo tiež Matilda.

jedna privelmivzdialena sesternica bola tiez Matilda, vsetci ju cely zivota volali Ina

som sa dozvedel, ze je Matilda, az ked nedavno zomrela, nemala ani 50...

Zo ženských mien sa mi páči napr. meno Lucia.

Ale neviem si vysvetliť, prečo pri mene Jessica cítim obrovský nával zúrivosti. To bude asi alergia. Nech sa žiadna Jessica ku mne radšej ani nepribližuje.

Môj nebohý svokor sa volal Klement. Dosť neobvyklé to meno. A aj svokra s tým kedysi mala zážitok v práci. Bolo to tak dajako, že ROH organozival nejaký výlet, a svokra sa naň tiež prihlásila a prihlásil sa aj svokor (robili v tom istom podniku, len na inom oddelení). A svokra mala takého vtipálka kolegu, ktorý si rád z ľudí robil srandu, a to za každých okolností, človek nikdy nemohol vedieť, kedy fero hovorí vážne a kedy si uťahuje. No a tento Fero dával zoznam záujemcov tete z ROH, lenže práve svokrove nacionálie neboli kompletné a chýbalo tam jeho rodné meno. A tak Fero, aby teta nemusela behať hore dolu s lajstrom, tete z ROH povedal, nech tam dopíše že Klement. Lenže aj teta z ROH poznala Fera ako vtipálka, a neverila mu, hoci ju celkom vážne presviedčal, že tentokrát naozaj nesranduje. A tak sa teta z ROH prešla, zašla za mojou svokrou s tým, že tá potvora Fero si zasa zo mňa rodí srandu a tvrdí mi, že tvoj muž sa volá Klement...no ako to pokračovalo, si môžete domyslieť...

Axel: vieš, akos a to hovorí, že zariekaného chleba...

smiechu by som sa nezdržala, keby si si nejakú Jessicu nabalil... :dalbysomsi:

Haha a ešte aj navyše z nejakej cigánskej osady :lach: Tam tých Džesík je určite požehnane :D

:zubiska:   no veď vravím, zariekaného chleba najväčší krajec. Džesika alebo Šoči, nemáš to jedno? Potme si to ani nevšimneš, ako sa volá, len ju neoslovuj, nanavýš tak bejby...

Poculi ste meno Liana? Ja dnes na pive prvy krat. Otec to ani nepouziva - vola ju inak. Inak to meno je.

http://calendar.zoznam.sk/meno/Liana

Ma aj meniny. Zena vymyslela pre dceru meno Laura - ale mne sa to pacilo -  povedala mi to ked som ju v noci o druhej ci tretej vjezol do Roznavi na porodnicu. Na chlapcovom mene sme sa dohadovali - ci ja som ju natahoval - vybrala si zena. Marek.

Liana - pocul, dokonca mam matny dojem, ze somsa s nejakou Lianou aj stretol

kamaratka ako zanietena prirodoochranarka dala svojim dceram mena - Lesana, Sňažena a ??? (nieco ako Hortenzia alebo nieco podobne... nie, Hypertenzia to nie je...)