Jump to content

Sniper

Recommended Posts

Ak sa energia uvoľňuje pri štiepení jadier, ako sa môže uvoľňovať aj pri spájaní?

 

No vidíš, a hviezdy vo vesmíre to dokážu :)

Link to comment
Share on other sites

Len pre vašu informáciu, nad fúznymi reaktormi vedci špekulujú už desiatky rokov, ale ešte neprišli na to ako zostrojiť plne funkčný fúzny reaktor, ktorý by mohol nahradiť terajšie štiepne. A práve z tých dvoch dôvodov čo som popísal vyššie. Ale som optimista, že sa to podarí, myslím, že nemusia byť splnené obidve podmienky naraz, stačí jedna.

No pre tvoju informaciu kedze si neinformovany a chces nas informovat nie je problem ze nevieme dosiahnut patricny tlak a teplotu ako sa domnievas, kedze sme ju dokazali vytvorit aj vyssiu ale ide o stabilitu reakcie a musime drzat fuziu magnetickym polom kedze take teploty nevydrzi ziaden material pri styku.  A nahrada bude vtedy ked dosiahneme udrazt fuznu reakciu bez technicky problemov a poruch, otazka prinosu je jednoznacna pre fuziu. 

Link to comment
Share on other sites

Na Slnku zatiaľ nikto nebol a preto všetko čo sa o Slnku píše vo vedeckých encyklopédiách sú iba hypotézy, bez jediného priameho dôkazu.

Ak vedci tvrdia, že tam prebieha fúzia, je to iba účelové tvrdenie, aby mali čím zdôvodniť energiu vyžarovanú Slnkom.

Ak patrí gravitácia medzi najslabšie sily, ako môže vytvoriť tlak a teplotu, ktorá je potrebná na začatie fúznej reakcie?

Planéty majú väčšiu hustotu ako Slnko, prečo na nich nezačala fúzna reakcia?

Chcete mi tvrdiť, že na Slnko nedopadajú žiadne meteority?

Čo sa stane z hmotou, ktorá dopadne na Slnko?

Kde je podľa vás najväčšie gravitačné zrýchlenie, na povrchu, alebo v strede Slnka?

Link to comment
Share on other sites

Na Slnku samozrejme nikto nebol, ale iný zdroj energie ako jadrová fúzia nedokáže vysvetliť to množstvo energie, ktoré Slnko vydáva. Dôvody, prečo sa za zdroj energie považuje práve fúzia, už uviedol tyso. https://www.freespace.sk/tema/3718-slnko-nestabilné-slnko/?p=208198

Gravitácia je síce najslabšia sila, ale táto sila rastie s hmotnosťou. Hmotnosť Slnka je dostatočne veľká na to, aby v jeho jadre vznikli podmienky pre fúziu. Telesá s menšou hmotnosťou, napríklad Jupiter, nemajú dostatočnú hmotnosť na to, aby v ich jadre vznikol potrebný tlak a teplota pre spustenie fúznej reakcie.

Pre spustenie fúzie je okrem tlaku a teploty potrebné aj vhodné chemické zloženie telesa. Jupiter má vhodné chemické zloženie (najmä vodík a hélium v pomere cca 5:1), ale nemá dostatočnú hmotnosť. Fúzia v jadrách hviezd končí železom, na výrobu ťažších prvkov je potrebná energia, ktorú môže dodať napríklad výbuch supernovy. Jadro Zeme je zložené zo železa a z niklu. Ako tu už bolo uvedené, železom končí fúzia v jadrách hviezd, takže v jadre Zeme ani nemôže začať.

Na Slnko samozrejme dopadajú rôzne telesá, napríklad aj kométy. Ale tieto telesá nie sú príčinou erupcií a ani nedokážu vysvetliť množstvo energie, ktorú Slnko vyžaruje.

Gravitačné zrýchlenie v strede Slnka je rovné 0, takže na povrchu bude rozhodne vyššie. :)

Link to comment
Share on other sites

No pre tvoju informaciu kedze si neinformovany a chces nas informovat nie je problem ze nevieme dosiahnut patricny tlak a teplotu ako sa domnievas, kedze sme ju dokazali vytvorit aj vyssiu ale ide o stabilitu reakcie a musime drzat fuziu magnetickym polom kedze take teploty nevydrzi ziaden material pri styku.  A nahrada bude vtedy ked dosiahneme udrazt fuznu reakciu bez technicky problemov a poruch, otazka prinosu je jednoznacna pre fuziu. 

 

Len pre tvoju informáciu, nehovorím o tlaku a teplote, ktoré sa dá vytvoriť pokusmi v laboratóriach alebo explóziou jadrovej bomby, hovorím o tlaku a teplote, ktoré sa dajú zmysluplne a cielene využiť (ak nemáme zrovna na mysli vyhladenie celej Hirošimy). Takže informácie, ktorými si ma chcel ohúriť nie sú pre mňa žiadnou novinkou.

Link to comment
Share on other sites

co znamena zmysluplne ? :),   ak sa bavime o tom ze pojde o bezne technicke vyuzitie, tak iste nemame.  Ale napríklad jedna z ciest je nechat male mnozstvo vodika a laserom zapalit reakciu,   a potom uz ide  o klasicky parny generator co dokaze vyuzit teplo.   Dnes nemame problem v zakladnej fyzike ale v technologii

Link to comment
Share on other sites

Pod pojmom "zmysluplne" mám na mysli, využívať fúznu reakciu podobne ako Slnko. Teda na výrobu tepla, svetla a celkovo energie, čím by sa úplne nahradili dnešné štiepne reaktory.

Link to comment
Share on other sites

jaj to sa tu zas nevedomec naparuje :) no užasne zatlieskajme ti a kukni si nejaky tocomak co existuje v pulznom rezime, ok? aby si vedel ze volaco take je.

Link to comment
Share on other sites

Aký máte dôkaz, že na Slnku prebieha fúzia?

Je to iba hypotéza, pomocou ktorej sa vedci snažia vysvetliť pôvod energie Slnka. V skutočnosti nikto ani netuší, odkiaľ pochádza energia Slnka. 

Link to comment
Share on other sites

V skutočnosti nikto ani netuší, odkiaľ pochádza energia Slnka. 

 

Omyl. To, že ty ani netušíš, čo je zdrojom energie Slnka, ešte neznamená, že to netuší nikto. Dôvody, prečo je fúzia ten najvhodnejší zdroj energie Slnka ti už vymenoval tyso. Tu:

https://www.freespace.sk/tema/3718-slnko-nestabilné-slnko/?p=208198

 

Podstatné je, že proces fúzie dokážeme na Zemi vyvolať, vieme vypočítať, koľko energie pri tom vzniká a vieme vypočítať aj množstvo energie, ktoré Slnko vyžiari. A práve fúzia je takým vhodným zdrojom energie.

  • Upvote 1
Link to comment
Share on other sites

jaj to sa tu zas nevedomec naparuje :) no užasne zatlieskajme ti a kukni si nejaky tocomak co existuje v pulznom rezime, ok? aby si vedel ze volaco take je.

 

Ja mám fakt niekedy dojem, že sa tu bavím s absolventmi pomocnej školy.

 

Sú dve možnosti:

  • asi fakt píšem veľmi nezrozumiteľne
  • niekto tu má fakt DOSŤ veľký problém pochopiť, že píšem o plne funkčnom fúznom reaktore, schopnom vyrábať využiteľnú energiu, ktorá bude nepretržite zásobovať mestské aglomerácie a nie o experimentoch vďaka ktorým by sme v budúcnosti možno mohli začať používať fúzne reaktory

Ináč naozaj neviem, čo to ten "tocomak" vlastne je, Google mi dal nejaké nezrozumiteľné výsledky, ja totiž poznám iba tokamak (si to zapíš, aby si vedel ako sa to píše), čo je experiment, vďaka, ktorému - ak ovšem experiment bude úspešný - by sme za 30 rokov mohli postaviť prvú fúznu elektráreň.

 

Zdá sa, že druhá možnosť je správna.

 

Staré indiánske príslovie hovorí: Veľa ľudí veľa hovorí, ale dokopy nepovie nič. Ak nemáš čo povedať, radšej mlč.

Link to comment
Share on other sites

Podstatné je, že proces fúzie dokážeme na Zemi vyvolať, vieme vypočítať, koľko energie pri tom vzniká a vieme vypočítať aj množstvo energie, ktoré Slnko vyžiari. A práve fúzia je takým vhodným zdrojom energie.

možno že by si dokázal vysvetliť neandertálcovi, ako funguje paroplyn.. ale to neznamená, že bude schopný pomocou kamennej sekery, a z mamutích kostí, postaviť paroplynovú elektráreň

Link to comment
Share on other sites

A pokial si este volakto nevie otvorit odkaz vo wiki tu je:

 

 

V 90. letech byla do plného provozu uvedena velká zařízení, tedy evropský tokamak JET a americký tokamak TFTR. Tyto tokamaky již dokázaly produkovat značné množství termojaderné energie. Např. JET produkoval fúzní výkon 16 MW po dobu 1 s. Jsou však stále příliš malé na to, aby vyráběly elektřinu ve velkém měřítku a navíc u obou těchto zařízení byla energie potřebná na vytvoření magnetického pole a ohřev plazmatu mnohem větší než vyprodukovaná fúzní energie. Nicméně i tak je z výsledků dosažených na těchto zařízeních zřejmé, že je z fyzikálního hlediska možné postavit fúzní elektrárnu právě na principu tokamaku. Otázkou zůstává, zda je lidstvo již na dostatečné technologické úrovni k tomu, aby tuto elektrárnu dokázalo spolehlivě provozovat. Jedná se o vývoj materiálů pro vnitřní stěnu vakuové komory, která se bude v průběhu výboje občas dostávat do kontaktu s horkým plazmatem a bude také silně ozářena fúzními neutrony. V reaktoru budou muset být cívky vytvářející magnetické pole supravodivé. Proto bude nutné vyvinout supravodivé systémy zatím nevídané velikosti. Demonstrátorem, který by měl skloubit všechny technologické a fyzikální požadavky na budoucí elektrárnu, bude právě budovaný tokamak ITER. Ten by měl být uveden do provozu v roce 2020. Pokud bude úspěšný, měla by být v roce 2040 až 2050 postavena první fúzní elektrárna.

zdroj:http://cs.wikipedia.org/wiki/Tokamak

 

Takže je normalnym ludom jasne že fuzia nie že len je možna, ale sa podarila. A taktiež je jasné, že v pripade tohto druhu fuzneho reaktora ide LEN o problem stability magnetickým poľom a odolnosti materialu pri styku s plazmou, teda vyložene technicky problem.

Link to comment
Share on other sites

uno momento..

slnko nemá dostatočnú teplotu a tlak, aby na ňom prebiehala fúzia.. vďaka tomu slnko nevybuchne ako supernova..

funguje to inak.. na princípe neurčitosti, "nekonečnú náhodnosť", jedno jadro narazí do druhého, druhé do tretieho, tretie do štvrtého, a navzájom vyprodukujú, dostatočnú kinetickú a tepelnú energiu, na to aby pár jadier na kubický meter, predsa len fúzovalo

chce to ale poriadne veľkú "reakčnú nádobu", aby v nej "nekonečná náhodnosť" fungovala, v malom objeme to fungovať nebude

slnečné jadro má polomer 175 tisíc kilometrov, asi tak 15 polomerov zeme.. (ak sa nepletiem)

takže ak chceme, dostať, fúziu v laboratóriu, treba na to omnoho vyššiu teplotu a tlak, než je na slnku

ak iba napodobníme to čo je, v slnečnom jadre, fúzia sa v malom objeme nerozbehne

Link to comment
Share on other sites

to kde chodis na tieto zarucene info? ako chodi Axel po studenu fuziu?

 

Na slnku mas od 5-7 tisic stupnov, skvrny su chladnejsie. V jadre je ina teplota a znacne. A napr. slnecna korona je zas horuca poriadne.

Link to comment
Share on other sites

v podstate.. teta wiki poradila  :yes_yes:

ale nestačí si prečítať len jeden článok s názvom "fúzia".. treba si ich prečítať viac

v podstate to funguje, ale je tu halda, veľkých "ALE", a kým ich neprekonáme, budeme ako neandertálec s kamennou sekerou, snažiaci sa postaviť paroplynový cyklus, s mamutích kostí

 

napríklad aj v atramentovej tlačiarni, je súčiastka, malá polovodičová dióda, ktorá zahreje atrament nad bod varu, a pomocou takto vzniknutej pary, "vypľuje" kvapku atramentu na papier, má dokonca vyšší tepelný výkon a teplotu, než slnečný povrch, za tú dobu kým ten atrament zohreje

a predsa ti tlačiareň nevybuchne ako vodíková bomba.. jednoducho je to príliš malí objem

Link to comment
Share on other sites

Zalezi aj od toho alamo co si kde citas, na nete mas prevazne zavadzajuce informacie od takych vselijakych odbornikov. Takze v mnozstve toho co si precitas uspech nespociva.

 

A ked už tu pišeš nazor a zabiehas do kvantvej mechaniky, ako si zbehli v nej? Ked hovorime  o teplote tak je to predsa statisticka velicina. A samozrejme je to dobry indikator kedy fuzia zacne prebiehat. Potrebujes na to potrebny tlak a teplotu. 

 

A uz som tu pisal dosiahneme ovela vacsiu teplotu aj tlak ako je v jadre slnka. takze tu nepis zas jak ten blbec axel, ze to nevieme.

 

A my vieme aky objem nam vie poskytnut kolko energie mozeme vydolovat a na ako dlho.

Link to comment
Share on other sites

to je základný problém internetu.. ak sa chceš dostať k relevantným informáciám, treba sa prehrabať, naozaj poriadným stohom slamy, aby človek našiel ihlu  :happyroll:

tu je to vysvetlené pomerne jednoducho

http://www.theguardian.com/science/2013/nov/10/what-is-heisenbergs-uncertainty-principle

 

 

A similar quantum tunnelling process happens, in reverse, at the centre of our sun, where protons fuse together and release the energy that allows our star to shine. The temperatures at the core of the sun are not high enough for the protons to have enough energy to overcome their mutual electric repulsion. But, thanks to the uncertainty principle, they can tunnel their way through the energy barrier.
Link to comment
Share on other sites

A

pointa je kde?

 

princip neurčitosti, tunelovy efekt? A co chces povedat ze problem je v tom, že potrebujeme velky objem a teda ITER alebo iny tokomak ma nedostatocny objem na udraznie plazmatu? Bolo by fajn keby si teda upozornil  fyzikov na tento zavazny problem a povedal im aky objem potrebuju (mal by si podlozit aj vypočtom) aby dosiahli stabilnu fuziu.

Link to comment
Share on other sites

Create an account or sign in to comment

You need to be a member in order to leave a comment

Create an account

Sign up for a new account in our community. It's easy!

Register a new account

Sign in

Already have an account? Sign in here.

Sign In Now
×
×
  • Create New...

Important Information

We have placed cookies on your device to help make this website better. You can adjust your cookie settings, otherwise we'll assume you're okay to continue. Additional information you can see at Privacy Policy