Povolania

Vyberame si povolanie my sami, alebo si povolanie vybera nas.

 

 

- boli urcite psych.vyskumy na tuto temu a doslo sa k zaveru, ze vyber povolania je determinovany osobnostou cloveka.

- je mozne sa vyhnut "osudu" takehoto povolania?

- clovek si pravdepodobne nikdy nezvoli to povolanie ktore skryva v hlbinach svojej duse pretoze sa tazko hlada a vlastne ani nevie ci je to to spravne. nikto mu to nepovie

- kolko ludi robi v zivote to co chce robit?

asi by som to najprv trochu otočila ... sú povolania, ktoré si nevyberieme ani za nič, iných priťahuje od detstva

a ktoré pätnásťročné decko vie, na aké povolanie sa pripraviť, či čo chce robiť ... ísť na niektorú strednú školu, a potom sa dostať kamsi úplne inam je dosť typické ... aj bolo, dosť často

môžem povedať, čo som nikdy nechcela byť, čo ma ani nenapadlo, a čo som chcela byť, a nevyšlo

 

nakoniec si vyberie väčšina ľudí zamestnanie, nie povolanie ... aspoň to tak vidím

to je aj odpoveď na to, koľko ľudí robí v živote to, čo chce robiť ... asi

neberte ma teraz príliš vážne, dnes mám svojho zamestnania, nie povolania, plné zuby :lol:

Sú to paradoxy v živote človeka.

Stredná - maturita, výška - promócia, povolanie, podnikanie...................... penzia. To nám to letí !

Ten paradox je v tom, že predstava vyvoleného povolania obsahuje samé výhody, prax môže byť iná. Ja som po počiatočnom sklamaní, prevzal iniciatívu a prerobil som si celú mašinériu v obraz svoj-nik nepredpokladal, že čosi také sa deje. Základom bolo splnenie pracovných povinností, poznal som celú republiku-lebo tam bolo treba ísť, pracoval som 3dni v kuse - bolo treba, 3 dni som tam nebol - lebo reciprocita, skrátka vzrúšo, neuveriteľné story, hodné spomienok a predsa.....

............... to je život v práci, nech je to 8hodinovka alebo voľná, zaujímavá či nudná v konečnom dôsledku, aspoň mne, zostala len šedá vzpomienka(nemám Alzheimera) to asi preto, že je to povinné.

......................oveľa dôležitejšie pri bilancii je S P OK O J N O S Ť, ťažko povedať presne z čoho, je treba robiť, chovať sa, vôbec žiť, tak aby som bol spokojný.

N E S P O K O J N O S Ť je prejav abnormality, treba hneď razantne riešiť - reakcie typu- počkám a uvidím, cítil som to, hneď sa mi to nezdalo spravidla oľutujeme. Naše pocity-tríbené x-ročia vedia najlepšie, čo nám treba-také ako- malo by sa, smiete, musíte - beriem ako poradný inštitút

A tak je fakt lepšie ľutovať, že sme niečo urobili, než že sme to neurobili. Moja viac než päťdesiatročná skúsenosť potvrdzuje, že je to tak.

 

Aj teória vojnového umenia učí: Je lepšie sa rozhodnúť zle, ako vôbec.

na zakladnej som vedela ze chcem ist na obchodnu akademiu..na nej som zistila ze ma lakaju financie, bankovnictvo, to som tam aj studovala...vybrala som si vysku oboru financie a dane....a teraz pracujem s financiami /nastastie nie s danami :lol: /

a nestazujem sa...bavi ma to...tuzila som po tom...samozrejme oblast financii je siroky pojem, takze sa da stale niekam "posuvat"

 

ale robim v oblasti, v ktorej som chcela uz davno

 

takze ci si povolanie vybralo mna alebo ja jeho...netusim...mozno to bolo vzajomne :)

a ktoré pätnásťročné decko vie, na aké povolanie sa pripraviť, či čo chce robiť

tak toto je absolutny suhlas!!! je tazke aby sa 15-rocne dieta rozhodlo co by chcelo v buducnosti robit. ani ja som nevedel este 100%ne a preto som isiel na vseobecny gymnazium aby som ziskal vseobecny zaber a rozhlad, a este dalsie 4 roky mohol rozmyslat co by som asi chcel robit. No a v zrelejsom veku (18-19 rokov) sa uz rozhoduje ovela lahsie a clovek si uvedomi co ho naozaj bavi a co by ho bavilo robit aj v buducnosti. V sucasnosti studujem klasicku archeologiu, ale som zvedavy kde nakoniec skoncim a co budem robit po skonceni, ale to je este daleko - 4 roky mam cas :lol:

a ktoré pätnásťročné decko vie, na aké povolanie sa pripraviť, či čo chce robiť ...

ja som si v pätnástich cvične vypisovala prihlášky na výšku a obor, na ktorom som aj skončila :lol: no ale ešte uvidím, či si ma to povolanie naozaj vybralo a či skončím pri ňom

ja som uz od 13tich vedel ze IT je moj smer:)

aj ja mám už hooodne dlho jasno v tom, čo chcem... otázne je, kde skončím :lol:

Ja som tiež dlho vedel čo chcem byť len som potom na chvíľu odbočil, ale teraz už to je správne :lol:

ja som dlho nevedel co chcem byt..ale potom sa to zacalo kristalizovat..a sice nebudem archeolog ako studujem, ale na mojej dalsej ceste mi to moze pomoct :lol:

som si dlho myslel ze to co ma naozaj bavi su pocitace. prvy krat som sa na nich hral ako 3-4 rocny, si pametam normalne ze som hral take karate dzudo ci co (neskor som tu hru hladal, ale nenasiel som, az teraz nedavno som si cez emulator nahral tu hru,zvlastny pocit to bol). postupne som pod vedenim oca presiel na prog.jazyk basic,ked som mal 10-11r. vtedy som aj zacinal citat ako blazon vselico a neviem sa toho dodnes zbavit. je to akasi choroba. stredna ma odradila od elektrotechniky a siel som na techniku,ale na stavebnu,lebo na fei ma vzali len na ele odbor,co som odmietol studovat. tam som pobudol 4 roky a nic si odtial neodniesol kvoli totalnemu nezaujmu.prestupil som na fei-informu a som spokojny(zatial). tie 4 roky boli pre mna by som povedal klucove. zistil som za ten cas, ze informa nie je az taka dobra volba, zacal som "studovat" rozne ine profesie a zistovat o com je vlastne zivot, co vlastne chcem na tomto svete,viac som sa spoznaval a dumal, chcel som ist do umenia..proste vyhnut nejak zodpovednosti a hlavne toho stereotypu ktory hrozi, chcel som proste robit inak. teraz viem ze informa je pre mna situacne,ekonomicky,dobovo vyhodnejsia.

ale uz to nie je take ako ked som mal 16 a videl som LEN pocitace, bol som nadseny zo vsetkeho. vidim to vsetko tak zvrchu, uz nepocujem spievat vtacika, ale drozda.

keď som bola mladšia bolo mi to úplne jedno čo budem robiť. Zobrali ma na OA tak som išla tam. Aj mňa bavia počítače ale nie až tak, chcela som aj študovať informatiku. Zo začiatku to celkom šlo také "samoprogramovanie" ale teraz už viem, že na to nemám a nikdy mať nebudem.

 

Nikdy som nechcela robiť nič manuálne, dúfam že ani nikdy nebudem.

A radšej mám samostatnú prácu, za ktorú zodpovedám, nerada robím s ľuďmi v kolektívoch.

a co vlastne robis ?

A radšej mám samostatnú prácu, za ktorú zodpovedám, nerada robím s ľuďmi v kolektívoch

áno, toto mám tiež tak, ja len dúfam, že sa toho vekom zbavím, ale pochybujem no... skôr sa čím ďalej, tým viac začínam cítiť ako Henry Chinaski: „Pokud jde o mně, mým hlavním životním cílem bylo lidem se co nejvíc vyhýbat. Čím míň lidí jsem viděl, tím jsem se cítil líp.“

áno, toto mám tiež tak, ja len dúfam, že sa toho vekom zbavím, ale pochybujem no... skôr sa čím ďalej, tým viac začínam cítiť ako Henry Chinaski: „Pokud jde o mně, mým hlavním životním cílem bylo lidem se co nejvíc vyhýbat. Čím míň lidí jsem viděl, tím jsem se cítil líp.“

a ja som si myslel ze zeny su viac komunikativnejsie a celkovo viac na ludi nez chlapi :lol:

Dňa 2. 10. 2008 at 21:22, timwood napísal:

Vyberame si povolanie my sami, alebo si povolanie vybera nas.

Vyberá mi ich úrad práce alebo povinnosť platiť režijné náklady. To znamená že ak ma úrad práce pošle niekam pracovať a ja to odmietnem, tak mi poďakujú vyradením z evidencie. Takže nemám moc na výber... Ak som neni práve na úrade práce a viem že sa blíži platenie, tak musím zobrať hocičo čo sa mi naskytne keďže nemôžem si dovoliť byť bez príjmu.

To čo by som chcel robiť, buď na to nemám kvalifikáciu, je to nad moje schopnosti, alebo mi to neumožnia lekári...