Slovenské báje a povesti

Téma o slovenských bájach a povestiach.
Neviem, či si z vás niekto spomenie na cyklus, ktorý chodil kedysi v čs. televízii. Bol to slovenský cyklus povestí o slovenských hradoch, či rôznych rôznych postávách slovenskej histórie. Akýsi doprovod hranej časti robil Peter Hečko a ešte jedna speváčka, ktorí ako keby spevom rozpovedali celý príbeh.

"... on zažil časy slávne, tak nenávraté a dávne. Keď nebol iba hŕbou skál..."

Myslím, že to teraz niekedy aj reprízovali.

Aké povesti poznáte? Čo je na nich pravdy? Je na nich aspoň zbla pravdy?

Asi najznámejšou povesťov je povesť o Beckovi, Ctiborovi a hrade Beckov. V skutočnosti to ale vraj nebola pravda.
Ctibor bol vraj verným poddaným kráľa , Žigmunda(tuším), dokonca mu vraj raz zachránil život.

Neviem, či poznáte povesť o košickom Dóme sv. Alžbety. Dal ho postaviť jeden mešťanosta a pozval si talianskeho staviteľa. Dal mu ale jednu podmienku. Musí mu prezradiť, kde je ten nosný bod budovy, ktorého zničením (odstránením) dôjde ku zrúteniu celej budovy. Ten staviteľ, vedomý si, akú by mu dal moc, rozhodol sa vyrobiť dutý kameň, ktorý je súčasťou stavby. Do toho kameňa uložil plány, kde bol vyznačený ten bod budovy.

v detstve som po rozprávkach mala obdobie, keď som hltala slovenské povesti ... prečítala som ich stovky, všetky knihy, čo mali u nás v knižnici, a niečo mám aj doma, teraz si spomeniem na knižku s názvom Zlaté dukáty v Choči, nemám ju poruke, neviem už, kto to napísal, spomínam si na veľkú knihu v hnedom obale Slovenské povesti a ešte kopu ďalších menších, to bolo povestí a povestí ... potom ma ten ošiaľ prešiel, odvtedy si vypočujem povesť alebo miestnu legendu, trošku pošpekuľujem, ako asi v znikla, a tým to končí ...

z tých povestí vo mne zostali smutné konce, rozostúpené skaly, pády z brál, nedokonané lásky, nespravodliví hradní páni, pomsty zo záhrobia, a takmer všetky sa končili nedobre a smutne ...

z najbližšieho hradu Pajštún je zopár miestnych povestí :

Ústna slovesnosť síce neviaže k hradu povesť o poklade (aspoň nenarazil som na takú v dostupnej literatúre), ale úderom polnoci rytier na bielom koni zvykne obehnúť hrad a potom z jeho najvyššieho miesta skočí do priepasti. Táto povesť je staršia ako vynález čelovky a vysvetľuje, prečo sa mnohé z bielych mihotajúcich sa škvŕn videných v inkriminovanom čase nepodarilo uspokojujúco vysvetliť ako originálny nočný spôsob vykonávania veľkej potreby priamo z hradieb poniektorým z prespávajúcich lezúňov.

Polnoc nachádzame aj v názve Polnočnej bašty, v ktorej mal ešte za Hedvigy Marcalovej nahlásený trvalý pobyt Dobrý pajštúnsky duch, úspešne fungujúci ako ombudsman ubiedeného ľudu. Vtedy bola totiž prevádzkovaná „Stonavá pivnica“ kam sa chodilo biedne zdochnúť za rôzne dobové delikty, konkrétne previnenie sa chudobou. Ožíval vždy s polnočným zatrúbením a tohto aj čert považoval za mocného pána.

Divní týpkovia nie sú žiadnym novodobým javom v podobe druhu Homo metasapiens verticalis kde tu sa povaľujúcom na skale, história Pajštúnu zaznamenala už aj iných vďačných expertov. Tak tu žil pod hradom akýsi pastier. Raz v noci šiel k hradu, spravil z dreva kríž a zapichol ho blízko hradnej brány do zeme. Trikrát obišiel hrad a vždy udrel svojou bakuľou o kríž, a keď to tretí krát spravil, porazilo ho. O čo išlo, dodnes nevedno.

V rôznych obmenách koluje legenda o krásnej, ale krutého srdca žene pána hradu. Boli dlho bezdetní, teda dokiaľ ju za neposkytnutie drobnej finančnej pomoci neprekliala žobráčka s tromi resp. siedmymi hladnými deťmi na obdobné rodinné pomery. Zatiaľ čo hradný pán kdesi bigošil proti Turkom, hradná pani povila sedmorčatá chlapcov. Je zrejmé z vyústenia deja, že v tých časoch to považovali za hanbu, hradná pani sa rozhodla jedného syna si ponechať a šiestich v tajnosti dala slúžke skántriť. A tú práve v akurátny čas vymákol v kroví s nošou na chrbte pán hradu pri akte triumfálneho návratu z vojny. Pretože slúžka sa mu javila byť neobvykle vystresovaná, podnikol patričné kroky čo sa týkalo kontroly obsahu noše. A bol prúser jak Brno. Hradný pán pod hrozbou prepadnutia hrdla slúžke prikázal, aby pani oznámila že to čo mala vykonať vykonala a ďalej mlčala. Synov umiestnil u kámoša z vojny na vedľajšom hrade, kde žili internátnym spôsobom života až do času dospelosti. Po celú tú dobu hradný pán svoju pani doslova ignoroval a radšej zádrapky s Turkami vyhľadával. Skončilo to dobre.

Jedna z posledných povestí sa viaže s obdobím napoleonských vojen. Bratislava sa ešte len znepokojene pripravovala na možné obliehanie, keď v Borinke pribudol do počtu náhodne stravovaných jeden žobrák. Bol neškodný, sem tam si niečo kreslil. Len tak od srdca mu miestna ženička jedlo zvykla podarovať. Za nejaký čas žobrák zmizol. Francúzi začali obliehať Bratislavu a ďalšia časť armády smerovala na Moravu. Národ sa isteže šiel pozrieť na tú maršparádu. A vtedy tej ženičke nejaký francúzsky dôstojník z koňa hodil mešec mincí. Spoznala v ňom žobráka o ktorého sa starala. A to je ponaučenie, že netreba sa báť služby v prieskumných jednotkách, je to celkom zábava, škoda tam podaromnici zabíjať čas na civilke alebo bez zážitkov modrou knižkou machrovať. O ničom.

humorne podané povesti z tejto stránky

Ked som chodil na zakladku tak sme povinne odoberali casopis "Slniečko", no a tak vzdy bola spravena nejaka slovenska povest v komixovom formate, tak som si to vzdy rad celkom precital, lebo to bola jedna z mala dobrych veci v tom casopise!

No ale potom som objavil kuzlo greckej mytologie a nejake slovenske baje a povesti mi boli zrazu uplne lahostajne, a tak je to az dodnes! Vobec ma to uz nelaka, mozno by ma to oslovilo, ale v podstate ma to nezaujima :lol:

Myslim, ze Trencanom netreba pripominat povest o studni trencianskeho hradu.. Kto ju kopal a preco... :lol:

Asi máloktovie,že dávne povesti mali aj svoje čaro a vela sa o nich rozpráva až do dnešných časov.Pretože niektoré odkazovali na zakliate princezné,alebo stratené poklady .

k slovenským bájam a povestiam sa bude asi hodiť najviac báj a povesť - práca, ktorú som úplne náhodou našla pri hľadaní niečoho úplne iného ... :)

volá sa to Sláva Slávnych Slávov, a táto vec / tento zhluk slov / prichádza z času na čas vo vlnách silnejšie, ale stále tu je :

http://www.z7h.sk/source/Slava_Slavnych_Slavov_v013.pdf

zatiaľ som nemala silu prečítať to celé, ale slovenské báje a povesti tu majú svoj prazáklad, origo, východzí bod, úplne celkom určite, už len keď človek prečíta, že okrem iného je doporučená a použitá literatúra medzi mnohými inými:

MASOCHISTKA !!!

priznávam -_-  ... a na obranu pred týmito bájami som sa prehrabala v detských knižkách a vytiahla starú dobrú knihu povestí pre deti "Zlaté dukáty v Choči" ...

a začala som čítať tie, pre zachovanie zdravého rozumu,  do Slávy Slávnych Slávov nech sa norí teraz niekto iný :)